UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU EURÓPSKEJ ÚNIE
(druhá komora)

z 15. októbra 2015

Vec F‑113/13

DI

proti

Európskemu podpornému úradu pre azyl (EASO)

„Verejná služba – Zamestnanci EASO – Zmluvný zamestnanec – Skúšobná doba – Prepustenie pre zjavnú neschopnosť – Žaloba o neplatnosť – Zhoda medzi žalobou a sťažnosťou – Neexistencia – Zjavná neprípustnosť – Žaloba o náhradu škody“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, ktorou DI navrhuje jednak zrušenie rozhodnutia výkonného riaditeľa Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO) z 28. februára 2013 prepustiť ho na konci jeho skúšobnej doby, a jednak priznanie náhrady nemajetkovej ujmy a majetkovej škody, ktorú údajne utrpel on a jeho rodina

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta ako zjavne neprípustná. DI znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložil Európsky podporný úrad pre azyl.

Abstrakt

Žaloby úradníkov – Dočasní zamestnanci – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Zhoda medzi sťažnosťou a žalobou – Zhoda v predmete a dôvode – Dôvody a tvrdenia neobsiahnuté v sťažnosti, ale úzko s ňou súvisiace – Prípustnosť

(Služobný poriadok úradníkov, článok 91 ods. 2; podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 73)

So zreteľom na pravidlo zhody medzi žalobou a sťažnosťou, článok 91 ods. 2 prvá zarážka služobného poriadku, ktorý sa na zmluvných zamestnancov uplatňuje v súlade s článkom 73 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, stanovuje, že žaloba na Súd pre verejnú službu je prípustná iba vtedy, keď bola predtým menovaciemu orgánu, alebo podľa okolností orgánu oprávnenému uzatvárať pracovné zmluvy, predložená sťažnosť. Toto pravidlo navyše pod sankciou neprípustnosti vyžaduje, aby dôvod uplatnený na súde Únie už bol uplatnený v konaní pred podaním žaloby, aby sa menovací orgán, alebo podľa okolností orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy, mohol oboznámiť s výhradami, ktoré dotknutá osoba formuluje proti napadnutému rozhodnutiu.

Toto pravidlo je odôvodnené samotným účelom konania pred podaním žaloby, ktorého cieľom je umožniť urovnanie sporov, ktoré vznikli medzi úradníkmi a administratívou, zmierom. V žalobách úradníkov teda návrhy prednesené na súde Únie môžu obsahovať len výhrady založené na tom istom dôvode ako výhrady uvedené v sťažnosti, so spresnením, že tieto výhrady môžu byť na súde Únie rozvinuté uvedením dôvodov a tvrdení, ktoré sťažnosť nutne neobsahovala, ale ktoré s ňou úzko súvisia. Navyše, keďže konanie pred podaním žaloby má neformálny charakter a dotknuté subjekty konajú vo všeobecnosti v tomto štádiu bez pomoci advokáta, administratíva nesmie vykladať sťažnosti reštriktívnym spôsobom, ale musí ich naopak preskúmať v širších súvislostiach.

Okrem toho článok 91 služobného poriadku nemá za cieľ striktne a definitívne vymedzovať prípadnú sporovú fázu, pokiaľ žaloba nemení ani dôvod, ani predmet sťažnosti. Zároveň však platí, že na to, aby konanie pred podaním žaloby upravené v článku 91 ods. 2 služobného poriadku mohlo dosiahnuť svoj cieľ treba, aby menovací orgán, alebo podľa okolností orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy, mohli dostatočne presne poznať výhrady, ktoré dotknuté osoby formulujú proti napadnutému rozhodnutiu.

(pozri body 20 a 26 – 29)

Odkaz:

Všeobecný súd Európskej únie: rozsudok z 25. októbra 2013, Komisia/Moschonaki, T‑476/11 P, EU:T:2013:557, body 70 až 73, 76 a 77 a tam citovaná judikatúra