ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)

z 3. júna 2015

Vec T‑658/13 P

BP

proti

Agentúre Európskej únie pre základné práva (FRA)

„Odvolanie – Verejná služba – Zmluvný zamestnanec – Zamestnanci Agentúry Európskej únie pre základné práva – Neobnovenie zmluvy na dobu určitú na neurčitú dobu – Právo byť vypočutý – Zmena miesta pridelenia na iné oddelenie do ukončenia zmluvy – Posúdenie skutkových okolností – Skreslenie dôkazov – Povinnosť odôvodnenia“

Predmet:      Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (druhá komora) z 30. septembra 2013, BP/FRA (F‑38/12, Zb. VS, EU:F:2013:138), smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku

Rozhodnutie:      Rozsudok Súdu pre verejnú službu Európskej únie (druhá komora) z 30. septembra 2013, BP/FRA (F‑38/12, Zb. VS, EU:F:2013:138), sa zrušuje v časti, v ktorej zamietol žalobu podanú proti rozhodnutiu Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) obsiahnutému v liste z 27. februára 2012 o neobnovení pracovnej zmluvy BP ako zmluvného zamestnanca. Rozhodnutie FRA, obsiahnuté v liste z 27. februára 2012, o neobnovení pracovnej zmluvy BP ako zmluvného zamestnanca, sa zrušuje. V zostávajúcej časti sa odvolanie zamieta. BP a FRA znášajú svoje vlastné trovy konania súvisiace tak s konaním na Súde pre verejnú službu, ako aj s týmto konaním.

Abstrakt

Úradníci – Zmluvní zamestnanci – Prijímanie – Neobnovenie zmluvy na dobu určitú – Prijatie rozhodnutia bez toho, aby bola dotknutej osobe vopred daná možnosť vyjadriť sa k všetkým informáciám, ktoré má administratíva k dispozícii – Porušenie práva byť vypočutý

(Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 85 ods. 1; nariadenie Rady č. 168/2007, článok 24 ods. 1)

Dodržiavanie práva na obranu v každom konaní, ktoré bolo začaté proti osobe a ktoré môže viesť k prijatiu aktu, ktorý jej spôsobuje ujmu, predstavuje základnú zásadu práva Únie a musí byť zaručené aj vtedy, ak neexistuje žiadna právna úprava daného konania. Táto zásada dodržiavania práva na obranu sa uplatňuje ešte naliehavejšie v prípade rozhodnutia o neobnovení pracovnej zmluvy zmluvného zamestnanca prijatého v kontexte problematických vzťahov.

Keďže totiž táto zásada vyžaduje, aby dotknutej osobe bolo umožnené účinne sa vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré by mohli byť zohľadnené v jej neprospech v prijímanom akte, rozhodnutie o neobnovení pracovnej zmluvy možno prijať až po tom, čo bolo dotknutej osobe umožnené účinne sa vyjadriť k návrhu rozhodnutia v rámci písomnej alebo ústnej výmeny názorov, ktorú začal a musí preukázať menovací orgán. V tejto súvislosti musí byť dotknutá osoba schopná vyjadriť sa s plnou znalosťou všetkých informácií, ktoré má k dispozícii menovací orgán, predovšetkým k obsahu stanoviska jej nadriadeného k obnoveniu, ktoré bolo odovzdané menovaciemu orgánu. Hoci je teda uvedené stanovisko prípravným aktom, takže nespôsobuje ujmu, táto skutočnosť nebráni domnievať sa, že práve z dôvodu, že predstavuje prípravný akt, patrí medzi akty, na základe ktorých menovací orgán prijíma svoje rozhodnutie o neobnovení pracovnej zmluvy, takže dotknutá osoba musí byť menovacím orgánom vypočutá k pripomienkam nachádzajúcim sa v tomto stanovisku predtým než menovací orgán zaujme svoj postoj.

(pozri body 51, 52, 56, 57 a 61)

Odkaz:

Súdny dvor: rozsudky z 24. októbra 1996, Komisia/Lisrestal a i., C‑32/95 P, Zb., EU:C:1996:402, bod 21; z 9. novembra 2006, Komisia/De Bry, C‑344/05 P, Zb., EU:C:2006:710, body 37 a 38 a citovaná judikatúra, a zo 6. decembra 2007, Marcuccio/Komisia, C‑59/06 P, Zb. VS, EU:C:2007:756, body 46 a 47

Súd prvého stupňa: rozsudok z 9. júla 2002, Aimone/Súdny dvor, T‑70/01, Zb. VS, EU:T:2002:178, bod 36