Žaloba podaná 27. septembra 2013 – Izsák a Dabis/Komisia
(vec T-529/13)
Jazyk konania: maďarčina
Účastníci konania
Žalobcovia: Balázs-Árpád Izsák (Târgu Mureș, Rumunsko) a Attila Dabis (Budapešť, Maďarsko) (v zastúpení: J. Tordáné Petneházy, advokátka)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:
zrušil rozhodnutie Európskej komisie C(2013) 4975 final z 25. júla 2013, ktorým bola zamietnutá žiadosť o registráciu európskej občianskej iniciatívy s názvom „Kohézna politika pre rovnosť regiónov a zachovanie regionálnych kultúr“,
uložil Komisii povinnosť zaregistrovať vyššie uvedenú iniciatívu a prijať akékoľvek iné opatrenia vyžadované právnymi predpismi, a
zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobcovia uvádzajú tieto žalobné dôvody.
Prvý žalobný dôvod založený na porušení článku 4 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 211/20111
V rámci prvého žalobného dôvodu žalobcovia tvrdia, že ich občianska iniciatíva spĺňa všetky podmienky vyžadované na jej registráciu. Žalobcovia takisto považujú tvrdenie Komisie, že predložená občianska iniciatíva zjavne nespadá do rámca právomocí Komisie na predloženie návrhu právneho aktu Únie na účely vykonania Zmlúv, za neopodstatnené. Podľa žalobcov spadá návrh uvedený v iniciatíve do právomocí v oblasti uvedenej v článku 4 ods. 2 písm. c) ZFEÚ (hospodárska, sociálna a územná súdržnosť).
Druhý žalobný dôvod založený na porušení článku 174 tretieho odseku ZFEÚ
V rámci tohto žalobného dôvodu žalobcovia uvádzajú, že výpočet znevýhodnení podľa článku 174 tretieho odseku ZFEÚ, na základe ktorých musí byť určitému regiónu venovaná osobitná pozornosť, nie je taxatívny, ako tvrdí Komisia, ale demonštratívny.
Tretí žalobný dôvod založený na porušení článku 174 ZFEÚ a nariadenia (ES) č. 1059/20032
Žalobcovia sa okrem toho domnievajú, že regióny s charakteristickými národnostnými, etnickými, kultúrnymi, náboženskými či jazykovými rysmi v každom prípade spadajú do kategórie „dotknutých regiónov“, na ktoré sa podľa článku 174 ZFEÚ vzťahuje politika Únie týkajúca sa súdržnosti, keďže podľa sekundárneho práva Únie predstavuje kultúra dôležitý aspekt územnej, sociálnej a hospodárskej súdržnosti. Potvrdzuje to podľa nich tak článok 3 ods. 5 nariadenia č. 1059/2003, ako aj bod 10 odôvodnenia tohto nariadenia.Štvrtý žalobný dôvod založený na porušení článku 4 ods. 1 nariadenia č. 211/2011 a článku 167 ZFEÚŽalobcovia tvrdia, že organizátori nemusia uvádzať právny základ návrhu právneho aktu, ako tvrdí Komisia, ale v súlade s článkom 4 ods. 1 nariadenia č. 211/2011 musia uviesť ustanovenia Zmlúv, ktoré podľa nich súvisia s navrhovanou činnosťou. Podľa článku 167 ZFEÚ navyše Únia prispieva k rozkvetu kultúr členských štátov a pritom rešpektuje ich národnú a regionálnu rôznorodosť.Piaty žalobný dôvod založený na porušení článku 19 ods. 1 ZFEÚPodľa žalobcov tvrdenie Komisie, uvedené v napadnutom rozhodnutí, že orgány Únie síce majú povinnosť chrániť bohatstvo kultúrnej a jazykovej rozmanitosti Únie a nediskriminovať menšiny, avšak žiadne z týchto ustanovení nepredstavuje právny základ akejkoľvek činnosti zo strany týchto orgánov, nie je opodstatnené. Žalobcovia konkrétne uvádzajú, že toto tvrdenie je v rozpore s článkom 19 ods. 1 ZFEÚ.Šiesty žalobný dôvod založený na porušení článku 174 druhého odseku ZFEÚPodľa žalobcov chápe Komisia iniciatívu nesprávne, keď tvrdí, že sa nemožno domnievať, že by zlepšenie postavenia menšín prispelo k zmenšeniu rozdielov medzi úrovňou rozvoja rôznych regiónov a k zníženiu zaostalosti niektorých regiónov v zmyslu článku 174 druhého
odseku ZFEÚ. Žalobcovia tvrdia, že organizátori nenavrhovali zlepšenie postavenia národnostných men
šín, ale chceli zabrániť tomu, aby politika Únie týkajúca sa súdržnosti slúžila k odstraňovaniu či k oslabovaniu národnostných, jazykových a kultúrnych charakteristík týchto regiónov a aby sa hospodárske nástroje a ciele Únie stali, hoci nepriamo, nástrojmi protimenšinových politík.
________________________1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 211/2011 zo 16. februára 2011 o iniciatíve obč
anov (Ú. v. EÚ L 65, s. 1). Nariadenie Európskeho parlamentu