Odvolanie podané 8. januára 2024: Sonasurf Internacional — Shipping, Lda (Zona Franca da Madeira), Mastshipping — Shipping, Sociedade Unipessoal, Lda (Zona Franca da Madeira), a Latin Quarter — Serviços Marítimos Internacionais, Lda (Zona Franca da Madeira), proti uzneseniu Všeobecného súdu (piata komora) z 27. októbra 2023 v spojených veciach T-718/22 a T-723/22, Eutelsat Madeira a i./Komisia (Zona Franca de Madeira)
(vec C-9/24 P)
Jazyk konania: portugalčina
Účastníci konania
Odvolateľky: Sonasurf Internacional — Shipping, Lda (Zona Franca da Madeira), Mastshipping — Shipping, Sociedade Unipessoal, Lda (Zona Franca da Madeira), Latin Quarter — Serviços Marítimos Internacionais, Lda (Zona Franca da Madeira) (v zastúpení: S. Fernandes Martins a M. Mendonça Saraiva, advogadas)
Ďalší účastník konania: Európska komisia
Návrhy odvolateliek
Odvolateľky navrhujú, aby Súdny dvor:
i. zrušil uznesenie Všeobecného súdu (piata komora) z 27. októbra 2023 vo veci T-723/22 a namiesto tohto súdu zrušil rozhodnutie Komisie (EÚ) 2022/14141 zo 4. decembra 2020 o schéme pomoci SA.21259 (2018/C) (ex 2018/NN) uplatňovanej Portugalskom v prospech Zona Franca da Madeira,
a v rozsahu, v akom usúdi, že uvedené návrhy sú dôvodné:
ii. uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
1. Prvý odvolací dôvod: nesprávne posúdenie v napadnutom rozhodnutí, pokiaľ ide o dodržanie pojmu „vytvorenie pracovných miest“
– Na rozdiel od toho, čo tvrdí Všeobecný súd, Komisia uložila Portugalsku povinnosť uplatniť metódu ekvivalent plného pracovného času/ročné pracovné jednotky – pozri v tomto zmysle odôvodnenia 173 až 179 a 216 rozhodnutia Komisie.
– Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že tak rozhodnutia z rokov 2007 a 2013, ako aj samotný pomer, z ktorého vychádza povolenie režimu III, svedčia podľa Všeobecného súdu v prospech povinného použitia metódy ekvivalent plného pracovného času/ročné pracovné jednotky. Odvolateľky sa domnievajú, že toto odôvodnenie nemá právny základ, pretože ani rozhodnutia z rokov 2007 a 2013, ani časť 5 usmernení RAG 2007 – ktorá sa uplatňuje na prevádzkovú pomoc, čo je kategória, do ktorej patrí režim III – nijako neodkazujú na metódu ekvivalent plného pracovného času/ročné pracovné jednotky.
– Uvedená metóda sa riadi len poznámkou pod čiarou č. 52 usmernení RAG 2007 – 2013, ktorá sa uplatňuje len na investičnú pomoc, čo je kategória, do ktorej režim III nepatrí.
– Keďže poznámka pod čiarou č. 52 usmernení RAG 2007 – 2013 nie je uplatniteľná a keďže neexistuje definícia pojmu „vytvorenie pracovných miest“ uplatniteľného v práve Únie, dodržiavanie tohto pojmu na účely uplatnenia režimu III sa musí vykonať s prihliadnutím na vnútroštátne právo, pričom treba dbať na dodržiavanie zásad proporcionality a subsidiarity, ktoré v oblasti delenej právomoci obmedzujú legislatívny zásah Únie na to, čo je nevyhnutné na zabezpečenie cieľov Zmlúv.
– Neexistuje rozpor medzi portugalským pracovným právom a právnymi predpismi Únie, t. j. pravidlami uplatniteľnými v oblasti štátnej pomoci, ktorý by mohol odôvodniť dištancovanie sa od portugalského pracovného práva.
– Uplatnenie portugalského pracovného práva nevedie k nevyhnutne zneužívajúcim výsledkom a nie je prekážkou výpočtu skutočného pracovného času, ako ho odporúča Komisia.
– Systematické uplatňovanie kritéria ekvivalent plného pracovného času/ročné pracovné jednotky je v rozpore s portugalským právom, keďže nezohľadňuje také situácie zraniteľnosti chránené týmto právom, akými sú rodičovstvo a choroba.
– Všeobecnému súdu prislúchalo, aby deduktívnou argumentáciou odôvodnil dištancovanie sa od vnútroštátneho práva, a to tým, že mal prednostne uplatniť metódu stanovenú právom Únie, čo neurobil, takže napadnuté rozhodnutie je nezákonné a musí byť zrušené a nahradené iným rozhodnutím, ktorým sa v celom rozsahu zruší rozhodnutie Komisie (EÚ) 2022/1414 zo 4. decembra 2020.
2. Druhý odvolací dôvod: nesprávne posúdenie v napadnutom rozhodnutí v rozsahu, v akom sa v ňom konštatovalo, že článok 4 rozhodnutia Komisie (EÚ) 2022/1414 zo 4. decembra 2020 neporušuje zásady právnej istoty a legitímnej dôvery
– Ani rozhodnutia z rokov 2007 a 2013, ani usmernenia RAG 2007 – 2013 nedefinujú uplatniteľnú metódu na účely dodržania pojmu „vytvorenie pracovných miest“, pričom je nepochybné, že tak zohľadnenie obvyklej praxe Komisie, ako aj rozsah a štruktúra režimu III vedú k záveru, že metodika určovania pracovných miest vyjadrených v ekvivalentoch plného pracovného času/ročných pracovných jednotiek nie je uplatniteľná. V dôsledku toho, ak sa konštatuje, ako to urobil Všeobecný súd, že predmetnú požiadavku možno vykladať len spôsobom, ktorý navrhuje Komisia, treba dospieť k záveru, že sporný právny režim nie je jasný.
– Všeobecný súd sa dopustil pochybenia, keď rozhodol, že dlhodobá nečinnosť Komisie (prinajmenšom počas ôsmich rokov) je irelevantná, pretože hoci je pravda, že Komisia nepodliehala maximálnej lehote na vykonanie preskúmania, nemôže to viesť k záver, že táto nečinnosť nemá nijaké právne dôsledky.
– Odvolateľky nadobudli presvedčenie, že režim III je úplne zlučiteľný s vnútorným trhom, pričom toto presvedčenie vyplynulo zo skutočnosti, že tento režim bol schválený Komisiou a že okrem toho vo všetkých bodoch nadväzoval na režim II, ktorého zlučiteľnosť s právom Únie nikdy nevyvolávala pochybnosti.
– Pravidelné poskytovanie informácií zo strany Portugalska Komisii, umožňujúce kontrolovať vykonávanie tejto pomoci, spolu s absenciou akéhokoľvek verejného prejavu Komisie, pokiaľ ide o nezákonnosť týchto informácií, predstavovali konkrétne záruky zákonnosti vykonávania pomoci zo strany Portugalska, čo na strane príjemcov režimu III vyvolalo v tomto smere legitímnu dôveru.
– Nie je vierohodné prijať záver, že „priemerný príjemca“ pomoci (v zmysle právneho pojmu „osoba so všeobecne očakávanou reakciou“) by na mieste odvolateliek uplatnil – vzhľadom na nečinnosť Komisie a vzhľadom na neexistenciu výslovných odkazov v tejto súvislosti – pojem „vytvorenie pracovných miest“ uvedený v poznámke pod čiarou č. 52 usmernení RAG 2007 – 2013, t. j. použil by metódu ekvivalent plného pracovného času/ročné pracovné jednotky, alebo dokonca predpokladal možnosť, že ide o uplatniteľný pojem, keďže tomu nič nenasvedčuje.
– Vzhľadom na zjavne nesprávne posúdenie v napadnutom rozhodnutí, v ktorom sa konštatuje, že zásady právnej istoty a legitímnej dôvery neboli porušené, je preto potrebné toto rozhodnutie zrušiť.
____________
1 Ú. v. EÚ L 217, 2022, s. 49.