Žaloba podaná 18. februára 2022 – Európska komisia/Spolková republika Nemecko

(vec C-116/21)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: C. Hermes, M. Noll-Ehlers, Bevollmächtigte)

Žalovaná: Spolková republika Nemecko

Návrhy žalobkyne

Žalobkyňa navrhuje, aby Súdny dvor

konštatoval, že Spolková republika Nemecko

porušila článok 4 ods. 4 smernice 92/43/EHF¹ tým, že 88 zo 4606 lokalít, pre ktoré uplynula lehota šiestich rokov stanovená v tomto predpise, neoznačila ako osobitné chránené územia,

porušila článok 4 ods. 4 smernice 92/43 tým, že pre 88 zo sporných 4606 lokalít nestanovila žiadne ciele ochrany a okrem toho pri stanovovaní cieľov ochrany uplatnila všeobecnú a štrukturálnu prax, ktorá nezodpovedá zákonným požiadavkám tohto predpisu,

porušila článok 6 ods. 1 smernice 92/43 tým, že pre 737 zo sporných 4606 lokalít nevytvorila žiadne ochranné opatrenia a okrem toho pri vytvorení ochranných opatrení uplatnila všeobecnú a štrukturálnu prax, ktorá nezodpovedá zákonným požiadavkám tohto predpisu,

uložil Spolkovej republike Nemecko povinnosť nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Touto žalobou Európska komisia vytýka Spolkovej republike Nemecko, že neprijala opatrenia požadované smernicou 92/43/EHS, pokiaľ ide o označenie a správu jej sústavy Natura 2000.

Po prvé si tento členský štát nesplnil povinnosť, ktorá mu vyplýva z článku 4 ods. 4 smernice tým, že 88 zo 4606 lokalít, pre ktoré uplynula lehota šiestich rokov stanovená v tomto predpise, k relevantnému dátumu nesplnenia povinnosti neoznačil ako osobitné chránené územia.

Po druhé Spolková republika Nemecko porušila povinnosť, ktorá jej vyplýva z článku 4 ods. 4 smernice, definovať dostatočne špecifické ciele ochrany tým, že pre 88 zo sporných 4606 lokalít nestanovila žiadne ciele ochrany a okrem toho pri stanovovaní cieľov ochrany uplatnila všeobecnú a štrukturálnu prax, ktorá nezodpovedá zákonným požiadavkám tohto predpisu. Podľa článku 4 ods. 4 smernice musia byť ciele ochrany kvantifikované a merateľné, musia jasne rozlišovať medzi cieľom „obnovy“ a cieľom „ochrany“ príslušných chránených hodnôt dotknutej lokality a byť definované v právne záväzných aktoch všeobecnej povahy. Nemecká prax týkajúca sa cieľov ochrany nespĺňa tieto požiadavky.

Po tretie tento členský štát porušil povinnosť, ktorá mu vyplýva z článku 6 ods. 1 smernice, a to vytvoriť potrebné ochranné opatrenia. Spolková republika Nemecko nevytvorila žiadne ochranné opatrenia pre 737 zo sporných 4606 lokalít a okrem toho pri vytvorení ochranných opatrení všeobecne a štrukturálne porušuje požiadavku článku 6 ods. 1 smernice, podľa ktorej musia byť ochranné opatrenia založené na dostatočne špecifických cieľoch ochrany.

____________

¹ Smernica Rady z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 1992, s. 7; Mim. vyd. 15/002, s. 102).