Vec T‑456/14

L’association des fonctionnaires indépendants pour la défense de la fonction publique européenne (TAO‑AFI)

a

Syndicat des fonctionnaires internationaux et européens –
Section du Parlement européen (SFIE‑PE)

proti

Európskemu parlamentu

a

Rade Európskej únie

„Odmeny a dôchodky úradníkov a zamestnancov Únie – Ročná úprava – Nariadenia (EÚ) č. 422/2014 a 423/2014 – Nezrovnalosti počas procesu prijímania aktov – Nekonzultovanie odborových organizácií“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (ôsma komora) z 15. septembra 2016

1.      Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Nariadenie, ktorým sa upravujú odmeny a dôchodky úradníkov a ostatných zamestnancov Únie – Žaloba odborových organizácií alebo profesijných združení majúcich procesné práva v rámci prijímania nariadenia – Prípustnosť

(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ a článok 336 ZFEÚ; Služobný poriadok úradníkov, článok 9 ods. 3, články 10b, 10c, 24b a článok 55, príloha II článok 1 a príloha XI články 3 a 10; nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 422/2014 a 423/2014)

2.      Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Žaloba profesijného združenia na ochranu a zastupovanie svojich členov – Prípustnosť – Požiadavky

(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ)

3.      Akty inštitúcií – Smernice – Smernica 2002/14, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami – Priame uloženie povinností inštitúciám Únie v ich vzťahoch s ich zamestnancami – Vylúčenie – Možnosť odvolávať sa – Rozsah

(Článok 288 ZFEÚ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/14)

4.      Súdne konanie – Uvedenie nových dôvodov počas súdneho konania – Žalobný dôvod uplatnený po prvýkrát v štádiu repliky – Neprípustnosť

[Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 44 ods. 1 písm. c) a článok 48 ods. 2]

5.      Súdne konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený – Abstraktné uvedenie – Neprípustnosť

[Štatút Súdneho dvora, článok 21 prvý odsek, a článok 53 prvý odsek; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 44 ods. 1 písm. c)]

6.      Žaloba o neplatnosť – Dôvody – Porušenie podstatných formálnych náležitostí – Preskúmanie súdom bez návrhu

(Článok 263 ZFEÚ)

1.      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa upravujú odmeny a dôchodky úradníkov a ostatných zamestnancov Európskej únie, ako aj opravné koeficienty, ktoré sa vzťahujú na tieto odmeny a dôchodky, prijaté podľa článku 336 ZFEÚ riadnym legislatívnym postupom, patrí do kategórie všeobecne záväzných aktov legislatívnej povahy, vo vzťahu ku ktorým článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ podmieňuje prípustnosť žalôb o neplatnosť podaných fyzickými alebo právnickými osobami dodržaním podmienok priamej a osobnej dotknutosti.

Pokiaľ ide o žalobu odborových organizácií alebo profesijných združení, okolnosť, že mali právo na informácie a na konzultácie v súvislosti s návrhom úpravy odmien a dôchodkov, ktorý Komisia predložila Parlamentu a Rade a na základe ktorého bolo prijaté uvedené nariadenie, nepreukazuje, že sú priamo dotknutí uvedeným nariadením. Skutočnosť, že osoba istým spôsobom zasahuje do procesu, ktorý vedie k prijatiu aktu Únie, je totiž schopná individualizovať túto osobu vo vzťahu k predmetnému aktu len vtedy, keď jej uplatniteľná právna úprava Únie poskytuje isté procesné záruky. Ak nie je stanovené inak, ani proces vypracovania všeobecne platných aktov, ani tieto akty samotné nevyžadujú podľa všeobecných zásad práva Únie, akou je právo na konzultácie a informácie, účasť dotknutých osôb, keďže ich záujmy sa považujú za zastúpené politickými orgánmi, ktoré sú povolané prijať tieto akty.

V tejto súvislosti článok 10 prílohy XI služobného poriadku, ktorý umožňuje odchýliť sa za určitých podmienok od bežnej metódy ročnej úpravy odmien a dôchodkov uvedenej v článku 3 tejto prílohy, sa v konaní, ktoré viedlo k prijatiu dotknutého nariadenia neuplatní. Žalobcovia sa preto nemôžu dovolávať procesných práv, ktoré im vyplývajú z tohto ustanovenia, s cieľom preukázať svoju aktívnu legitimáciu. To isté platí pre článok 10a služobného poriadku, článok 9 ods. 3 služobného poriadku, článku 1 prílohy II služobného poriadku, článku 24b služobného poriadku a článku 55 služobného poriadku. Okolnosť, že odborové organizácie alebo profesijné združenia nemajú procesné práva podľa týchto ustanovení však nevylučuje, že také práva im nemôžu vyplývať z iných ustanovení práva Únie, vrátane služobného poriadku. Články 10b a 10c služobného poriadku tak poskytujú Komisii možnosť konzultovať návrhy na revíziu služobného poriadku s uvedenými organizáciami alebo združeniami a poskytujú každej inštitúcii právo uzavrieť so svojimi organizáciami alebo združeniami dohody týkajúce sa jej úradníkov. Skutočnosť, že také dohody nesmú viesť k zmene služobného poriadku alebo k rozpočtovým záväzkom, ani nesmú ovplyvniť fungovanie príslušnej inštitúcie a že odborové organizácie alebo profesijné združenia, ktoré sú signatármi, musia pôsobiť v každej inštitúcii v súlade so štatutárnymi právomocami Výboru zamestnancov, sama osebe nebráni tomu, aby účelom týchto dohôd bolo priznať uvedeným organizáciám alebo združeniam procesné záruky.

(pozri body 52 – 54, 69, 89, 95, 97 – 99, 101)

2.      Prípustnosť žalôb o neplatnosť podaných združeniami, či už ide o odborové organizácie alebo profesijné združenia, alebo o zoskupenia takýchto organizácií alebo združení, možno uznať v troch druhoch situácií. Po prvé, ak profesijným združeniam právny predpis výslovne priznáva viacero oprávnení procesného charakteru, po druhé, ak združenie zastupuje záujmy svojich členov, ktorí by boli sami aktívne legitimovaní, a po tretie, ak je združenie individualizované z dôvodu ovplyvnenia jeho vlastných záujmov ako združenia najmä preto, lebo jeho postavenie vyjednávača bolo dotknuté aktom, ktorého zrušenie sa navrhuje.

Pokiaľ ide o dotknutosť vlastných záujmov takéhoto združenia, organizácia založená na ochranu kolektívnych záujmov určitej kategórie jednotlivcov nie je priamo a osobne dotknutá aktom, ktorý sa dotýka všeobecných záujmov tejto kategórie. V tejto súvislosti samotná skutočnosť, že organizácie zastupujúce zamestnancov sa podieľali na rokovaniach, na základe ktorých bol prijatý napadnutý akt, nestačí na zmenu povahy práva podať žalobu, ktoré im v rámci článku 263 ZFEÚ môže patriť vo vzťahu k týmto ustanoveniam.

(pozri body 55, 57, 58)

3.      Vzhľadom na to, že smernice sú určené členským štátom, a nie inštitúciám alebo orgánom Únie, nemožno sa domnievať, že ustanovenia smernice 2002/14, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve, ako také ukladajú povinnosti inštitúciám v ich vzťahoch so zamestnancami.

Skutočnosť, že smernica ako taká nezaväzuje inštitúcie, však nebráni možnosti dovolávať sa pravidiel alebo zásad stanovených v tejto smernici voči inštitúciám, ak je zjavné, že sú len osobitným vyjadrením základných noriem Zmluvy a všeobecných zásad, ktorými sú uvedené inštitúcie priamo viazané. Smernica tiež môže zaväzovať inštitúciu, ak táto inštitúcia v rámci svojej organizačnej autonómie a v medziach služobného poriadku mieni vykonať osobitnú povinnosť vyjadrenú smernicou alebo prípadne ak všeobecné opatrenie s internou pôsobnosťou samo výslovne odkazuje na opatrenia prijaté normotvorcom Únie na základe Zmlúv. Napokon inštitúcie majú, keď konajú v postavení zamestnávateľa, v súlade so svojou povinnosťou lojality zohľadniť právne predpisy prijaté na úrovni Únie.

(pozri body 72 – 74)

4.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 148)

5.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 149)

6.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 151)