ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora)
z 28. apríla 2015 (*)
„Dumping – Dovoz ferosilícia s pôvodom okrem iného v Rusku – Čiastočné predbežné preskúmanie – Výpočet dumpingového rozpätia – Zmena okolností – Trvalý charakter“
Vo veci T‑169/12,
Chelyabinsk electrometallurgical integrated plant OAO (CHEMK), so sídlom v Čeľabinsku (Rusko),
Kuzneckie ferrosplavy OAO (KF), so sídlom v Novokuznecku (Rusko),
v zastúpení: B. Evtimov, advokát,
žalobkyne,
proti
Rade Európskej únie, v zastúpení: J.‑P. Hix, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci pôvodne G. Berrisch a A. Polcyn, advokáti, neskôr G. Berrisch a N. Chesaites, barrister, a napokon D. Gerardin, advokát,
žalovanej,
ktorú v konaní podporujú:
Európska komisia, v zastúpení: pôvodne H. van Vliet, M. França a A. Stobiecka‑Kuik, neskôr M. França, A. Stobiecka‑Kuik a J.‑F. Brakeland, splnomocnení zástupcovia,
a
Euroalliages, so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: O. Prost a M.‑S. Dibling, advokáti,
vedľajší účastníci konania,
ktorej predmetom je návrh na čiastočné zrušenie vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 60/2012 zo 16. januára 2012, ktorým sa ukončuje čiastočné predbežné preskúmanie antidampingových opatrení uplatňovaných na dovoz ferosilícia s pôvodom okrem iného v Rusku podľa článku 11 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1225/2009 (Ú. v. ES L 22, s. 1), v rozsahu, v akom sa týka žalobkýň,
VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora),
v zložení: predsedníčka komory M. E. Martins Ribeiro, sudcovia S. Gervasoni a L. Madise (spravodajca),
tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 28. marca 2014,
vyhlásil tento
Rozsudok
Právny rámec
1 Základ antidumpingovej právnej úpravy Európskej únie tvorí nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 343, s. 51, korigendum Ú. v. EÚ L 7, 2010, s. 22, ďalej len „základné nariadenie“), ktorým bolo nahradené nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 56, 1996, s. 1; Mim. vyd. 11/010, s. 45) v znení zmien a doplnení.
2 Článok 2 základného nariadenia stanovuje pravidlá týkajúce sa vymedzenia dumpingu. Odseky 11 a 12 článku 2 základného nariadenia sa týkajú stanovenia dumpingového rozpätia počas obdobia zisťovania. Podľa článku 2 ods. 12 základného nariadenia „dumpingové rozpätie je suma, o ktorú normálna hodnota presahuje vývoznú cenu“.
3 Článok 11 ods. 3 základného nariadenia upravuje postup predbežného preskúmania. Toto ustanovenie stanovuje:
„Potrebu pokračovať v ukladaní opatrení možno taktiež preskúmať, ak je to opodstatnené, z podnetu Komisie alebo na žiadosť členského štátu, alebo za predpokladu, že uplynulo primerané obdobie, alebo minimálne jeden rok od uloženia konečného opatrenia, na žiadosť ľubovoľného vývozcu alebo dovozcu, alebo výrobcov Spoločenstva, ktorá obsahuje dostatočné dôkazy odôvodňujúce potrebu takéhoto predbežného preskúmania.
Predbežné preskúmanie sa začne, ak príslušná žiadosť obsahuje dostatočné dôkazy, že pokračujúce uloženie opatrenia už nie je potrebné na vyrovnanie dumpingu a/alebo že je nepravdepodobné, že by ujma pokračovala, alebo sa opakovane vyskytovala, ak by sa opatrenie zrušilo alebo zmenilo, alebo že existujúce opatrenie nie je alebo už nie je odôvodnené na kompenzáciu dumpingu, ktorý spôsobuje ujmu.
Pri vykonávaní zisťovania podľa tohto odseku môže Komisia okrem iného zvážiť, či sa okolnosti, ktoré sa týkajú dumpingu a ujmy, významne zmenili, alebo či existujúcimi opatreniami sa dosahujú zamýšľané výsledky, pokiaľ ide o odstránenie ujmy predtým vymedzenej podľa článku 3. V týchto prípadoch sa berie do úvahy konečné určenie všetkých relevantných a náležite zdokumentovaných dôkazov.“
4 Podľa článku 11 ods. 9 základného nariadenia:
„Pri všetkých preskúmaniach alebo prešetreniach, ktoré sa týkajú náhrady, uskutočnených podľa tohto článku, použije Komisia za predpokladu, že sa nezmenili okolnosti, tú istú metodológiu ako pri zisťovaní, ktoré viedlo k clu, pričom sa náležite zohľadní článok 2 a predovšetkým jeho odseky 11 a 12 a článok 17.“
Okolnosti predchádzajúce sporu
5 Žalobkyne, Chelyabinsk electrometallurgical integrated plant OAO (CHEMK) a Kuzneckie ferrosplavy OAO (KF), sú spoločnosťami so sídlom v Rusku, ktoré pôsobia v oblasti výroby ferosilícia, zliatiny používanej pri výrobe ocele a železa. Spoločnosť RFA International, LP (RFAI) je obchodník blízky žalobkyniam. RFAI, ktorá sídli v Kanade a má pobočku vo Švajčiarsku, zabezpečuje predaje žalobkyne v Únii.
6 Dňa 25. februára 2008, v nadväznosti na sťažnosť Kontaktného výboru odvetvia na výrobu ferozliatin (Euroalliages), Rada Európskej únie prijala nariadenie Rady (ES) č. 172/2008, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz ferosilícia s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Egypte, Kazachstane, bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko a Rusku (Ú. v. EÚ L 55, s. 6; ďalej len „pôvodné nariadenie“). Na základe článku 1 pôvodného nariadenia bola sadzba konečného antidumpingového cla uplatniteľná na čistú franko cenu na hranici Spoločenstva pred preclením výrobkov vyrobených žalobkyňami stanovená na 22,7 %.
7 Dňa 30. novembra 2009 podali žalobkyne žiadosť o čiastočné predbežné preskúmanie podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia, ktorá sa obmedzovala len na preskúmanie dumpingu. Vo svojej žiadosti žalobkyne uviedli, že okolnosti, na základe ktorých bolo prijaté pôvodné nariadenie, sa zmenili, a že tieto zmeny majú trvalý charakter.
8 Dňa 27. októbra 2010 Európska komisia uverejnila oznámenie o začatí čiastočného predbežného preskúmania antidumpingových opatrení uplatňovaných na dovoz ferosilícia s pôvodom okrem iného v Rusku (Ú. v. EÚ C 290, s. 15), obmedzeného iba na dumping. Revízne prešetrovanie sa uskutočnilo v období od 1. októbra 2009 do 30. septembra 2010 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“).
9 Listami z 12. januára 2011 a 24. marca 2011 žalobkyne podali Komisii vysvetlenia k štruktúre skupiny, do ktorej žalobkyne a RFAI patria a k otázke trvalého charakteru zmeny okolností uvedenej v žiadosti o predbežné preskúmanie.
10 Komisia zaslala žalobkyniam 28. novembra 2011 dokument obsahujúci podstatné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých zamýšľala odporučiť ukončenie predbežného preskúmania bez zmeny antidumpingových opatrení, ktoré boli uložené pôvodným nariadením (ďalej len „všeobecný informačný dokument“). V tomto dokumente Komisia uviedla jednak výpočet a hodnotu dumpingového rozpätia v období revízneho prešetrovania a jednak aj to, že zmenu okolností, na ktorú poukázali žalobkyne vo svojej žiadosti o predbežné preskúmanie, nemožno považovať za trvalú.
11 Dňa 14. novembra 2011 žalobkyne oznámili Komisii svoje pripomienky k všeobecnému informačnému dokumentu.
12 Po ukončení čiastočného predbežného preskúmania Rada prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 60/2012 zo 16. januára 2012, ktorým sa ukončuje čiastočné predbežné preskúmanie antidampingových opatrení uplatňovaných na dovoz ferosilícia s pôvodom okrem iného v Rusku podľa článku 11 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1225/2009 (Ú. v. EÚ L 22, s. 1, ďalej len „napadnuté nariadenie“). V tomto nariadení v kapitole 2 s názvom „Trvalý charakter zmenených okolností“ Rada preskúmala, či zmena okolností, na ktorú poukazujú žalobkyne vo svojej žiadosti o predbežné preskúmanie, pokiaľ ide výlučne o dumping, je trvalá, a teda či môže odôvodňovať zníženie, alebo dokonca zrušenie platných opatrení.
13 Po prvé pripomenula, že inštitúcie Európskej únie majú veľkú mieru voľnej úvahy, vrátane možnosti použiť odhad budúcej politiky cien príslušných vývozcov, v rámci skúmania nevyhnutnosti zachovať existujúce opatrenia podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia. Ďalej uviedla, že práve v tejto súvislosti musia byť posúdené tvrdenia žalobkýň, pokiaľ ide o trvalý charakter zmeny okolností, na ktorú sa v predmetnom prípade odvolávajú.
14 Po druhé v rámci posúdenia trvalého charakteru zmeny okolností, na ktorú žalobkyne poukazujú, Rada najprv považovala za vhodné jednak opísať úvahy inštitúcií Európskej únie v súvislosti s otázkou, či žalobkyne v období revízneho prešetrovania naďalej uplatňovali dumpingové praktiky na trhu Európskej únie a jednak na tieto účely v rámci revízneho prešetrovania odhadnúť dumpingové rozpätie na „približne 13 %“. Potom Rada posúdila rozličné tvrdenia žalobkýň k údajne trvalému charakteru zmeny okolností, na ktoré poukazovali. Po tomto posúdení dospela v odôvodnení 54 napadnutého rozhodnutia nachádzajúcom sa v kapitole 2.5. „Záver: nedostatočné dôkazy o trvalom charaktere zmenených okolností“ k záveru, že v tom čase neexistovalo dostatok dôkazov, že prípadne zmenené predmetné okolnosti mohli mať trvalý charakter, a že v dôsledku toho by bolo zníženie uloženého cla v tomto štádiu predčasné, a teda neoprávnené. Okrem toho záveru Rada v odôvodneniach 38 a 40 napadnutého nariadenia výslovne uviedla, že bez ohľadu na hodnotu dumpingového rozpätia počas obdobia revízneho prešetrovania „v každom prípade“ neexistuje dostatok dôkazov, na základe ktorých by sa dumpingové rozpätie počas uvedeného obdobia považovalo za trvalé. V dôsledku toho Rada v článku 1 napadnutého nariadenia rozhodla, že nie je potrebné meniť výšku antidumpingového cla, ktorá bola stanovená v pôvodnom nariadení.
15 Paralelne so žiadosťou o predbežné preskúmanie RFAI predložila žiadosť o vrátenie uhradeného antidumpingového cla v súlade s článkom 11 ods. 8 základného nariadenia. Žiadosti o vrátenie uhradeného antidumpingového cla sa týkali obdobia od 1. októbra 2008 do 30. septembra 2010. Komisia rozdelila obdobie prešetrovania, pre ktoré bolo vrátenie požadované, na dve kratšie obdobia: od 1. októbra 2008 do 30. septembra 2009 (ďalej len „obdobie 1“) a od 1. októbra 2009 do 30. septembra 2010 (ďalej len „obdobie 2“), pričom obdobie 2 je zhodné s obdobím revízneho prešetrovania.
16 Dňa 9. novembra 2011 Komisia oznámila žalobkyniam svoje závery k žiadostiam o vrátenie cla za obdobie 1. Pokiaľ ide o obdobie 2, Komisia zaslala žalobkyniam všeobecný informačný dokument vypracovaný v rámci predbežného preskúmania.
17 Emailom z 26. januára 2012 žalobkyne požiadali o oznámenie výpočtu dumpingového rozpätia spomenutého v napadnutom nariadení. Emailom z toho istého dňa Komisia odpovedala, že podrobnosti tohto výpočtu im zašle v rámci žiadostí o vrátenie cla týkajúcich sa obdobia 2.
18 Dňa 6. júna 2012 Komisia zaslala žalobkyniam konečný informačný dokument v rámci prešetrovania vrátenia cla, ktorý obsahoval okrem iného aj výpočet dumpingového rozpätia za obdobie 2.
Konanie a návrhy účastníkov konania
19 Návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 10. apríla 2012 žalobkyne podali žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
20 Podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 1. júna a 18. júla 2012 Euroalliages a Komisia predložili svoje návrhy na vstup do tohto konania ako vedľajší účastníci na podporu návrhov Rady.
21 Podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 6. augusta a 21. septembra 2012, ako aj 1. marca 2014, žalobkyne navrhli, aby v súlade s článkom 116 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu neboli niektoré dôverné informácie obsiahnuté v žalobe, vo vyjadrení k žalobe, v replike a vo vyjadrení Komisie poskytnuté Euroalliagesu. Na tento účel žalobkyne, Rada a Komisia predložili nedôvernú verziu príslušných dokumentov.
22 Uznesením z 5. septembra 2012 predseda štvrtej komory Všeobecného súdu vyhovel návrhom na vstup Komisie a Euroalliagesu ako vedľajších účastníkov do konania.
23 Zloženie komôr Všeobecného súdu bolo zmenené, pričom sudca spravodajca bol pridelený k druhej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená.
24 Opatrením na zabezpečenie priebehu konania bola Komisia vyzvaná predložiť jeden dokument. Tejto výzve vyhovela v stanovenej lehote.
25 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní konanom 28. marca 2014.
26 Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté nariadenie v rozsahu, v akom sa ich týka,
– zaviazal Radu na náhradu trov konania.
27 Rada navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyne na náhradu trov konania.
28 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd zamietol žalobu.
29 Euroalliages navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol dôvody uvedené žalobkyňami,
– zaviazal žalobkyne na náhradu trov konania.
Právny stav
30 Na podporu svojho návrhu na neplatnosť žalobkyne uvádzajú tri žalobné dôvody.
31 V rámci prvého žalobného dôvodu žalobkyne uvádzajú, že Komisia a Rada (ďalej len „inštitúcie“) po prvé porušili článok 11 ods. 9 základného nariadenia v spojení s článkom 2 ods. 12 prvou vetou tohto nariadenia, po druhé dopustili sa nesprávneho právneho posúdenia a prekročili svoju diskrečnú právomoc pri uplatňovaní článku 11 ods. 3 základného nariadenia a po tretie porušili ich právo na obhajobu. Žalobkyne v zásade napádajú skutočnosť, že Rada v napadnutom nariadení presne nevypočítala dumpingové rozpätie.
32 V rámci druhého žalobného dôvodu sa žalobkyne odvolávajú na zjavne nesprávne posúdenie vykonané inštitúciami, pokiaľ ide o výpočet vývoznej ceny na účely stanovenia dumpingového rozpätia počas revízneho prešetrovania.
33 V rámci tretieho žalobného dôvodu sa žalobkyne odvolávajú na porušenie článku 11 ods. 3 základného nariadenia a na zjavne nesprávne posúdenie. V zásade spochybňujú záver inštitúcií, podľa ktorého zmena okolností uvádzaná na podporu ich žiadosti o predbežné preskúmanie nemá trvalý charakter.
34 Všeobecný súd na úvod považuje za potrebné stanoviť podmienky, za ktorých sa má uskutočniť skúmanie troch žalobných dôvodov predložených žalobkyňami na podporu predmetnej žaloby. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že napadnuté nariadenie bolo prijaté po vykonaní predbežného preskúmania podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia, ktorého ustanovenia majú za cieľ definovať podmienky začatia a ciele takéhoto preskúmania (rozsudok zo 17. novembra 2009, MTZ Polyfilms/Rada, T‑143/06, Zb., EU:T:2009:441, bod 40).
35 V tomto smere je potrebné najprv pripomenúť, že podľa článku 11 ods. 3 prvého pododseku základného nariadenia nevyhnutnosť zachovať opatrenia možno preskúmať najmä na žiadosť ľubovoľného vývozcu, dovozcu alebo výrobcov Spoločenstva, ktorá obsahuje dostatočné dôkazy odôvodňujúce potrebu takéhoto predbežného preskúmania. V prejednávanej veci bola žiadosť podaná žalobkyňami, ktoré majú postavenie vývozcov. Navyše medzi účastníkmi konania nie je sporné, že uvedená žiadosť sa týkala výlučne dumpingu.
36 Následne z ustanovení článku 11 ods. 3 druhého pododseku základného nariadenia v podstate vyplýva, že ak je žiadosť podaná vývozcom alebo dovozcom a týka sa výlučne dumpingu, predbežné preskúmanie je nevyhnutné vtedy, ak uvedená žiadosť obsahuje dostatočné dôkazy preukazujúce, že zachovanie opatrenia už nie je potrebné na vyrovnanie dumpingu.
37 Napokon z ustálenej judikatúry vyplýva, že pokiaľ ide o posudzovanie žiadosti o preskúmanie týkajúcej sa výlučne dumpingu, Rada môže v súlade s uvedenými ustanoveniami konštatovať existenciu podstatných zmien okolností týkajúcich sa dumpingu a je oprávnená dospieť po tom, ako sa potvrdí trvalý charakter týchto zmien, k záveru, že je potrebné zmeniť predmetné antidumpingové clo (rozsudok MTZ Polyfilms/Rada, už citovaný v bode 34 vyššie, EU:T:2009:441, bod 41).
38 Vzhľadom na úvahy v bodoch 34 až 37 vyššie je potrebné v prvom rade spoločne preskúmať prvý a tretí žalobný dôvod v rozsahu, v akom Komisii v zásade vytýkajú, že porušila, po prvé ustanovenia článku 11 ods. 3 základného nariadenia, po druhé ustanovenia článku 11 ods. 9 tohto nariadenia v spojení s článkom 2 ods. 12 tohto nariadenia a po tretie právo žalobkýň na obhajobu. Následne bude potrebné preskúmať druhý žalobný dôvod týkajúci sa výpočtu vývoznej ceny pri stanovení dumpingového rozpätia, a to s ohľadom na závery, ktoré vyplynú zo skúmania prvého a tretieho žalobného dôvodu.
O prvom a treťom žalobnom dôvode, posudzovanými spoločne, odvolávajúcim sa na porušenie článku 11 ods. 3 základného nariadenia a článku 11 ods. 9 základného nariadenia v spojení s článkom 2 ods. 12 tohto nariadenia, ako aj na porušenie práva na obhajobu
39 V rámci prvého a tretieho žalobného dôvodu, posudzovanými spoločne, sa žalobkyne odvolávajú na porušenie po prvé článku 11 ods. 3 základného nariadenia, po druhé ustanovenia článku 11 ods. 9 základného nariadenia v spojení s článkom 2 ods. 12 tohto nariadenia a po tretie ich práva na obhajobu.
O porušení článku 11 ods. 3 základného nariadenia
40 Žalobkyne sa na podporu prvého a tretieho žalobného dôvodu poukazujú na porušenie článku 11 ods. 3 základného nariadenia. V zásade uvádzajú dve výhrady, z ktorých prvá spočíva v tom, že inštitúcie sa dopustili nesprávneho právneho posúdenia v súvislosti s rozsahom svojej diskrečnej právomoci v zmysle uvedeného článku a druhá výhrada spočíva v tom, že inštitúcie sa dopustili zjavne nesprávneho posúdenia, keď v súvislosti s dumpingovým rozpätím usúdili, že nedošlo k trvalej zmene okolností.
– O prvej výhrade formulovanej v rámci prvého žalobného dôvodu, spočívajúcej v nesprávnom právnom posúdení inštitúciami v súvislosti s rozsahom ich diskrečnej právomoci v zmysle článku 11 ods. 3 základného nariadenia
41 Žalobkyne v zásade uvádzajú, že inštitúcie tým, že presne nevypočítali dumpingové rozpätie v súlade s článkom 11 ods. 9 základného nariadenia z dôvodu, že zmena okolností, na ktorú poukázali, nebola trvalá, sa dopustili nesprávneho právneho posúdenia a svojím odhadom budúceho vývoja prekročili hranice svojej diskrečnej právomoci v zmysle článku 11 ods. 3 základného nariadenia.
42 Rada a Komisia túto argumentáciu žalobkýň spochybňujú.
43 Po prvé, ako bolo pripomenuté v bodoch 34 až 37 vyššie, zo znenia článku 11 ods. 3 druhého a tretieho pododseku základného nariadenia vyplýva, že cieľom predbežného preskúmania je overiť, či existuje potreba zachovať existujúce opatrenia, a že ak sa v tejto súvislosti žiadosť vývozcu o preskúmanie týka výlučne dumpingu, musia inštitúcie najprv zhodnotiť potrebu zachovania existujúceho opatrenia a v tejto súvislosti konštatovať, že zmena okolností dumpingu je nielen významná, ale aj trvalá (pozri v tomto zmysle rozsudok MTZ Polyfilms/Rada, už citovaný v bode 34 vyššie, EU:T:2009:441, bod 41). Následne, ak už overenie potreby zachovania existujúcich opatrení bolo uskutočnené a inštitúcie sa rozhodli zmeniť existujúce opatrenia, sú tieto inštitúcie viazané pri stanovení nových opatrení ustanoveniami článku 11 ods. 9 základného nariadenia, ktoré im zverujú výslovnú právomoc a povinnosť v zásade uplatniť rovnakú metódu ako v pôvodnom prešetrovaní, ktoré viedlo k uloženiu antidumpingového cla (rozsudok MTZ Polyfilms/Conseil, už citovaný v bode 34 vyššie, EU:T:2009:441, bod 49).
44 Po druhé podľa ustálenej judikatúry, ktorá je spomenutá v bode 11 napadnutého nariadenia, inštitúcie disponujú v oblasti spoločnej obchodnej politiky a osobitne v oblasti ochranných obchodných opatrení širokou mierou voľnej úvahy z dôvodu zložitosti hospodárskych, politických a právnych situácií, ktoré musia preskúmať. Súdne preskúmanie takéhoto posúdenia sa preto musí obmedziť na overenie toho, či boli dodržané príslušné procesné pravidlá, či boli správne zistené skutočnosti, na ktorých je založená sporná voľba, a či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu uvedených skutočností alebo k zneužitiu právomoci (rozsudok zo 16. februára 2012, Rada a Komisia/Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP, C‑191/09 P a C‑200/09 P, EU:C:2012:78, bod 63; pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. septembre 2007, Ikea Wholesale, C‑351/04, Zb., EU:C:2007:547, body 40 a 41).
45 Tieto úvahy sa uplatňujú najmä na posúdenia uskutočnené inštitúcií v rámci postupov preskúmania. Pokiaľ ide o predbežné preskúmanie podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia, Komisia môže okrem iného v prípade, ak sa žiadosť o preskúmanie týka výlučne dumpingu, preskúmať, či okolnosti, ktoré sa týkajú dumpingu, sa významne zmenili, alebo či existujúce opatrenia dosiahli zamýšľané účinky, a či teda možno navrhnúť zrušenie, zmenu alebo zachovanie antidumpingového cla uloženého na základe pôvodného prešetrovania.
46 Po tretie treba poznamenať, že článok 11 ods. 3 základného nariadenia nestanovuje konkrétne metódy ani spôsob, ako majú inštitúcie uskutočniť overenia uvedené v tomto ustanovení. Zo znenia článku 11 ods. 3 tretieho pododseku uvedeného nariadenia vyplýva, že pri zisťovaní, či okolnosti, ktoré sa týkajú dumpingu a ujmy, sa významne zmenili, sa berú do úvahy iba „všetky relevantné a náležite zdokumentované dôkazy“.
47 Po štvrté treba zdôrazniť, že preskúmanie, ktoré v tejto súvislosti prináleží Komisii, ju môže viesť nielen k vykonaniu retrospektívnej analýzy vývoja posudzovanej situácie odo dňa uloženia pôvodného konečného opatrenia na účely posúdenia potreby zachovať ho alebo ho zmeniť s cieľom kompenzácie dumpingu, ktorý spôsobuje ujmu, ale aj k vykonaniu analýzy budúceho pravdepodobného vývoja situácie odo dňa prijatia skúmaného opatrenia na účely posúdenia pravdepodobného vplyvu, ktorý by malo zrušenie alebo zmena uvedeného opatrenia.
48 Pokiaľ ide o dumping, z článku 11 ods. 3 druhého pododseku základného nariadenia a najmä z použitia výrazu „pokračujúce uloženie“ vyplýva, že v rámci analýzy budúceho vývoja musí dotknutá inštitúcia s ohľadom na všetky dôkazy predložené žiadateľom o preskúmanie overiť, či sa dumping opäť v budúcnosti neobnoví alebo nezvýši, a či teda opatrenia na vyrovnanie dumpingu už nie sú potrebné. Inými slovami, ako bolo zdôraznené v bode 36 vyššie, žiadateľ musí v rámci predbežného preskúmania v súvislosti s dumpingom preukázať, že okolnosti, ktoré viedli k vzniku dumpingu, sa trvale zmenili.
49 V dôsledku toho predbežné preskúmanie žiadosti týkajúcej sa dumpingu vyžaduje tak analýzu minulého ako aj analýzu budúceho vývoja, pričom obidve musia preukazovať, že zachovanie platného opatrenia už nie je potrebné. Z úvah uvedených v bode 43 vyššie vyplýva, že nevyhnutnosť preskúmania platného opatrenie je podmienená zistením, že jednak okolnosti týkajúce sa dumpingu sa významne zmenili a jednak tieto zmeny majú trvalý charakter. Nesplnenie jednej z týchto kumulatívnych podmienok teda postačuje na to, aby inštitúcie mohli dôjsť k záveru, že uvedené platné opatrenie je nevyhnutné zachovať.
50 V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že článok 11 ods. 3 druhý a tretí pododsek nehovorí nič o poradí, v akom majú byť tieto dve analýzy uskutočnené. Z judikatúry v zásade vyplýva, že potrebný účinok článku 11 ods. 3 základného nariadenia je vo veľkej miere zabezpečený tým, že inštitúcie majú pri skúmaní nevyhnutnosti zachovania existujúcich opatrení veľkú mieru voľnej úvahy, vrátane možnosti využiť analýzu budúceho vývoja (rozsudok MTZ Polyfilms/Rada, už citovaný v bode 34 vyššie, EU:T:2009:441, bod 48). Z toho vyplýva, že ak analýza budúceho vývoja nepreukáže nevyhnutnosť zachovania opatrení, nemá zmysel vykonať podrobné retrospektívne skúmanie, a teda vo vzťahu k dumpingu uskutočniť podrobný výpočet dumpingového rozpätia.
51 Z úvah v bodoch 43 až 50 vyššie vyplýva, že vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy, ktorú majú inštitúcie pri predbežnom preskúmaní podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia, obmedzenom na dumping, môžu, ak to považujú za vhodné, začať analýzou budúceho vývoja, a následne, ak dôjdu k záveru, že zmena okolností, na ktorú poukazuje žiadateľ o preskúmanie a ktorá viedla k zníženiu alebo zániku dumpingu zisteného v rámci pôvodného prešetrovania, nie je trvalá, vzdať sa uskutočnenia presného výpočtu dumpingového rozpätia v prieskumnom konaní.
52 V prejednávanej veci z odôvodnenia 11 napadnutého nariadenia vyplýva, že argumenty žalobkýň, ktoré mali preukázať, že vzhľadom na trvalý charakter zmeny okolností, na ktorú poukázali, a ktorá sa týkala výlučne dumpingu, je zníženie alebo zrušenie platného opatrenia opodstatnené, inštitúcie skúmali práve v rámci tejto analýzy budúceho vývoja.
53 Vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy priznanú inštitúciám pri posudzovaní žiadosti o predbežné preskúmanie dotknutého opatrenia v prejednávanej veci treba konštatovať, že inštitúcie boli oprávnené najprv preskúmať uvedenú žiadosť z budúcej perspektívy, a následne, keďže sa táto žiadosť týkala výlučne dumpingu, posúdiť, či údajná zmena okolností týkajúca sa tohto dumpingu je trvalá. Keďže inštitúcie, ako to vyplýva z odôvodnenia 54 napadnutého nariadenia, dospeli k záveru, že údajná zmena okolností týkajúca sa dumpingu nie je trvalá, usúdili, že dotknuté opatrenia musia byť zachované, a to bez predchádzajúceho vykonania presného výpočtu dumpingového rozpätia, čím sa teda nedopustili nesprávneho právneho posúdenia ani prekročenia hraníc diskrečnej právomoci.
54 Tento záver nemôžu spochybniť ani tvrdenia žalobkýň.
55 Pokiaľ ide, po prvé, o tvrdenia žalobkýň týkajúce sa postupných štádií tvoriacich predbežné preskúmanie, žalobkyne v tejto súvislosti uvádzajú, že existujú dve základné štádiá, ktoré musia po sebe nasledovať v určitom poradí, a to najprv – na účely zistenia existencie zmeny okolností – stanovenie nového dumpingového rozpätia, ktoré vyžaduje presný výpočet tohto rozpätia, a následne posúdenie trvalého charakteru uvedenej zmeny. V tomto smere treba konštatovať, že uvedené tvrdenia sú v priamom rozpore s úvahami obsiahnutými v bodoch 43 až 50 vyššie, ako aj so záverom vyplývajúcim z bodu 51 vyššie, a teda je potrebné ich odmietnuť ako nedôvodné.
56 Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie, že inštitúcie si nesplnili svoju povinnosť preskúmať nevyhnutnosť zmeny úrovne platného opatrenia, a že pritom, ak aj existoval dumping v období revízneho prešetrovania, mal nižšiu úroveň, treba konštatovať, že toto tvrdenie priamo odporuje úvahám obsiahnutým v bodoch 35 a 43 vyššie. Na jednej strane je totiž cieľom predbežného preskúmania overiť nevyhnutnosť zachovať antidumpingové opatrenia a na druhej strane musí uvedené preskúmanie na to, aby mohlo prípadne viesť k rozhodnutiu o zmene pôvodne uloženého antidumpingového cla, konštatovať na základe dôkazov predložených žiadateľom o preskúmanie nielen to, že zmena okolností týkajúca sa dumpingu bola významná, ale aj to, že táto zmena má trvalý charakter. Keďže inštitúcie v prejednávanej veci dospeli k záveru o neexistencii takéhoto trvalého charakteru, skutočnosť, že dumping, ako uvádzajú žalobkyne, mohol mať počas obdobia revízneho prešetrovania nižšiu úroveň ako dumping zistený v čase pôvodného prešetrovania, nestačí na odôvodnenie zmeny platného opatrenia.
57 Po tretie, pokiaľ ide o tvrdenia žalobkýň týkajúcich sa rozsudku MTZ Polyfilms/Rada, už citovaného v bode 34 vyššie (EU:T:2009:441), spočívajúcich najmä v tom, že jednak bod 49 uvedeného rozsudku nemožno s ohľadom na článok 11 ods. 9 a článok 2 základného nariadenia vykladať tak, že umožňuje inštitúciám, aby neurčili presné dumpingové rozpätie, ak dospejú k záveru, že zmena okolností nie je trvalá, a jednak že závery inštitúcií na základe takéhoto výkladu v revíznych prešetrovaniach často nie sú ani nestranné ani objektívne, nemožno sa s týmito tvrdeniami stotožniť.
58 Na jednej strane sú tieto tvrdenia v priamom rozpore so záverom formulovaným v bode 51 vyššie.
59 Na druhej strane, ani v písomných vyjadreniach, ani na pojednávaní v odpovedi na otázku položenú Všeobecným súdom, žalobkyne nevysvetlili prečo podľa ich názoru výklad bodu 49 rozsudku MTZ Polyfilms/Rada, už citovaného v bode 34, (EU:T:2009:441), ktorý je uvedený v bode 57 vyššie, a ktorý namietajú, povedie k nedostatku objektivity a nestrannosti v budúcich revíznych prešetrovaniach. V každom prípade treba konštatovať, že toto tvrdenie treba odmietnuť ako nedôvodné. Treba totiž pripomenúť, že postup preskúmania je v zásade odlišný od pôvodného prešetrovania, ktoré je upravené inými ustanoveniami základného nariadenia [pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. januára 2005, Europe Chemi‑Con (Deutschland)/Rada, C‑422/02 P, Zb., EU:C:2005:56, bod 49, a z 11. februára 2010, Hoesch Metals and Alloys, C‑373/08, Zb., EU:C:2010:68, bod 65], keďže Súdny dvor už rozhodol, že niektoré z jeho ustanovení sa nemajú uplatňovať na konanie o preskúmaní vzhľadom na celkovú štruktúru a ciele systému (pozri v tomto zmysle rozsudok Hoesch Metals and Alloys, už citovaný, EU:C:2010:68, bod 77).
60 Objektívny rozdiel medzi týmito dvomi konaniami totiž spočíva v tom, že preskúmaniu podliehajú tie dovozy, ktoré už boli predmetom zavedenia konečných antidumpingových opatrení a pri ktorých bolo v zásade dostatočne preukázané, že zrušenie týchto opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu a ujmy. Naproti tomu v prípade dovozov, ktoré podliehajú pôvodnému prešetrovaniu, je cieľom tohto prešetrovania práve zistiť existenciu, rozsah a účinok údajného dumpingu [rozsudok Europe Chemi‑Con (Deutschland)/Rada, už citovaný v bode 59 vyššie, EU:C:2005:56, bod 50].
61 Vzhľadom na rozdiely medzi pôvodným prešetrovaním a preskúmaním preto inštitúciám nemožno vyčítať nedostatok objektivity a nestrannosti v rámci revízneho prešetrovania, keď začali predbežné preskúmanie analýzou budúceho vývoja.
62 Po štvrté, pokiaľ ide o tvrdenie, že závery, ktoré inštitúcie vyvodili v súvislosti so žiadosťou žalobkýň o preskúmanie, ohrozujú dosiahnutie cieľov článku 11 ods. 1 základného nariadenia, je potrebné poznamenať, že uvedené ciele nemôžu byť nijako dotknuté uplatnením ustanovení článku 11 ods. 3 základného nariadenia, vyložených v bodoch 43 až 50 vyššie.
63 Cieľom článku 11 ods. 1 základného nariadenia je totiž zabezpečiť, aby antidumpingové opatrenie zostalo v platnosti iba dovtedy, kým je potrebné na vyrovnanie dumpingu. Pokiaľ ide o článok 11 ods. 3 tohto nariadenia, jeho cieľom, ako je uvedené v bode 43 vyššie, je overiť, či existuje nevyhnutnosť zachovať antidumpingové opatrenie. Preto treba v prejednávanej veci konštatovať, že vzhľadom na to, že inštitúcie nepovažovali zmenu okolností za trvalú, oprávnene dospeli k záveru, že zachovanie platného opatrenia je nevyhnutné, a to bez toho, aby tým akokoľvek ohrozili cieľ sledovaný článkom 11 ods. 1 základného nariadenia.
64 Po piate s tvrdením založenom na skutočnosti, že závery týkajúce sa dumpingu boli v napadnutom nariadení umiestnené v kapitole s názvom „trvalý charakter zmenených okolností“, sa nemožno stotožniť. Toto tvrdenie je totiž na účely preukázania právneho pochybenia alebo skutočnosti, že inštitúcie prekročili hranice svojej diskrečnej právomoci, irelevantné. To napokon platí v prejednávanej veci o to viac, že Rada nesporne nevykonala presný výpočet dumpingového rozpätia, keďže sa, ako je uvedené v bode 53 vyššie, domnievala, že údajná zmena okolností týkajúca sa dumpingu nie je trvalá.
65 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy je potrebné zamietnuť prvú výhradu formulovanú v rámci prvého žalobného dôvodu ako nedôvodnú.
– O druhej výhrade formulovanej v rámci tretieho žalobného dôvodu, ktorá spočíva v tom, že inštitúcie sa dopustili zjavne nesprávneho posúdenia, keď v súvislosti s dumpingovým rozpätím došli k záveru, že zmena okolností nemá trvalý charakter
66 Po prvé žalobkyne uvádzajú, že inštitúcie boli povinné zohľadniť štyri dôkazy o trvalom charaktere zmeny okolností, ktoré žalobkyne predložili, a to po prvé závery v konaní o vrátení cla týkajúce sa obdobia 1, podľa ktorých bolo dumpingové rozpätie žalobkýň nulové, po druhé skutočnosť, že vážený priemer vývozných cien úplne reflektoval antidumpingové clo vo výške 22,7 % uložené v rámci pôvodného prešetrovania, po tretie skutočnosť, že vývozné ceny boli počas obdobia revízneho prešetrovania zjavne vyššie ako počas obdobia pôvodného prešetrovania, a po štvrté skutočnosť, že dumpingové rozpätie bolo v období pôvodného prešetrovania podstatne znížené, keďže, ako sa uvádza v odôvodnení 38 napadnutého nariadenia, bolo stanovené na „približne 13 %“, alebo ak by Všeobecný súd konštatoval zjavne nesprávne posúdenie pri výpočte vývoznej ceny, tak ako je uvedené v rámci druhého žalobného dôvodu, dokonca na úroveň nižšiu ako 10 %.
67 Po druhé žalobkyne tvrdia, že odôvodnenie 42 napadnutého nariadenia je dôsledkom zjavne nesprávneho posúdenia. Domnievajú sa totiž, že inštitúcie v ňom dospeli k záveru o značnej nestálosti vývozných cien, čo im bránilo v konštatovaní trvalého charakteru zmeny okolností. Táto nestálosť cien ale inštitúciám nebránila jednak v zistení, že v období 1 sa nevyskytol dumping a jednak v zistení, že v období 2 boli vývozné ceny výrazne vyššie ako ceny zistené v pôvodnom prešetrovaní.
68 Rada a Komisia túto argumentáciu žalobkýň spochybňujú.
69 Pokiaľ ide konkrétne o analýzu budúceho vývoja dumpingu, možno v súlade so záverom formulovaným v bode 46 vyššie povedať, že ak neexistujú konkrétne metódy ani spôsob, akým majú inštitúcie uskutočniť overenia stanovené v článku 11 ods. 3 základného nariadenia, uvedené inštitúcie musia v tomto štádiu posúdenia žiadosti o predbežné preskúmanie, v ktorom sa má určiť, či je potrebné zmeniť antidumpingové clo, zohľadňovať iba „všetky relevantné a náležite zdokumentované dôkazy“. Inštitúcie sú preto povinné rozhodovať iba s ohľadom na všetky dôkazy, ktoré predloží žiadateľ na podporu svojej žiadosti o predbežné preskúmanie v súvislosti s trvalým charakterom významných zmien okolností, na ktoré poukazuje.
70 V prejednávanej veci treba pripomenúť, že žalobkyne vo svojej žiadosti o predbežné preskúmanie uviedli, že zmena okolností, ktorá viedla k údajnému zníženiu dumpingového rozpätia, bola trvalá zo štyroch dôvodov, ktoré Rada v rámci posúdenia obsiahnutého v bodoch 41 až 53 napadnutého nariadenia odmietla.
71 V tejto súvislosti žalobkyne po prvé tvrdia, že od prijatia pôvodného nariadenia sa organizácia ich predajov zmenila. Na jednej strane totiž zodpovednosť za dovozy do Európskej únie bola zverená švajčiarskej pobočke RFAI a na druhej strane táto nová organizácia predajov súvisela s prieskumom nových rozvíjajúcich sa trhov. Žalobkyne uvádzajú, že táto zmena organizácie prispela k zvýšeniu vývoznej ceny ferosilícia na všetkých exportných trhoch, vrátene trhov Európskej únie. Z odôvodnení 42 a 43 napadnutého nariadenia však vyplýva, že Rada usúdila, že žalobkyne nepredložili žiadne konkrétne dôkazy preukazujúce súvislosť medzi novou organizáciou podniku, prieskumom nových rozvíjajúcich sa trhov a zvýšením cien na trhu Európskej únie. Podľa Rady sa prešetrovaním naopak zistilo, že vývozné ceny boli mimoriadne nestále tak v období revízneho prešetrovania, ako aj v období 1 a kopírovali vývoj cien na svetovom trhu. Rada preto usúdila, že žalobkyne nepredložili dostatočný dôkaz nielen o tom, že táto organizačná zmena bola príčinou údajného zvýšenia trhových cien, ale ani o tom, že uvedené zvýšené ceny by mohli v budúcnosti zostať na približne rovnakej úrovni.
72 Po druhé žalobkyne jednak uviedli, že vývozné ceny na trhoch tretích krajín boli porovnateľné, alebo dokonca vyššie ako boli ich predajné ceny v Európskej únii a že boli uskutočnené významné investície do zlepšenia predaja na týchto trhoch. Zníženie alebo zrušenie antidumpingových opatrení by ich teda nemotivovalo k zvýšeniu ich vývozov v Európskej únii ani k zníženiu ich cien. Okrem toho uviedli, že nové odbytiská sa nachádzajú skôr na iných trhoch ako na trhu Európskej únii. V odôvodneniach 45 a 46 napadnutého nariadenia však Rada najprv usúdila, že vzhľadom na to, že dumping stále existoval aj počas obdobia revízneho prešetrovania, a že Európska únia zostáva jeden z tradičných trhov žalobkýň, žalobkyne nepredložili žiaden rozhodujúci dôkaz na podporu ich tvrdení o trhových stratégiách orientovaných na tretie krajiny a následne uviedla, že vývozné predajné ceny na medzinárodnom trhu boli nestále, takže zrušenie alebo zníženie platných opatrení nemôže prichádzať do úvahy.
73 Po tretie žalobkyne uviedli, že ruský domáci trh naďalej zostáva jedným z ich hlavných trhov a že dopyt po podobných výrobkoch v Rusku by mal rásť. V odôvodneniach 48 a 50 napadnutého nariadenia však Rada najprv uviedla, že aj keby sa všetky tieto tvrdenia považovali za pravdivé, nič to nemení na skutočnosti, že počas obdobia revízneho prešetrovania žalobkyne uplatňovali dumping so značným dumpingovým rozpätím a pri nestálych cenách, a navyše objem predaja, ktorý žalobkyne uskutočnili v Európskej únii počas obdobia revízneho prešetrovania, nenaznačuje, že sa z tohto trhu presunuli alebo že majú v úmysle urobiť to v blízkej budúcnosti. Ďalej Rada uviedla, že žalobkyne neposkytli žiadne presvedčivé nezávislé údaje, ktoré by podporili tvrdenie, že v Rusku sa jednak očakáva nárast dopytu po príslušnom výrobku a že jednak vývozné ceny skupiny, do ktorej patria žalobkyne, by mali rásť oveľa rýchlejšie, ako výrobné náklady.
74 Po štvrté žalobkyne tvrdia, že už niekoľko rokov pracujú na plnú kapacitu, že nezamýšľajú svoju výrobnú kapacitu ferosilícia zvýšiť, a že ani nič nenasvedčuje tomu, že by to mohli urobiť. V odôvodneniach 52 a 53 napadnutého nariadenia však Rada v podstate uviedla, že tieto tvrdenia sú v rozpore s niektorými informáciami získanými od inštitúcií. Inštitúcie totiž jednak konštatovali výrazné oživenie výrobných kapacít žalobkýň po finančnej kríze z roku 2009 v porovnaní s rokom 2007, a jednak samotné žalobkyne deklarovali rozšírenie uvedených kapacít v rozsahu od 10 % do 20 % v porovnaní s obdobím pred finančnou krízou z roku 2009. V odpovedi na argument žalobkýň, že očakávali finančnú krízu v roku 2009, a preto znížili svoje výrobné kapacity, Rada uviedla, že finančná kríza v roku 2009 nemohla ovplyvniť výrobné kapacity žalobkýň v roku 2007.
75 V závere skúmania štyroch dôvodov uvedených žalobkyňami na preukázanie trvalého charakteru zmeny okolností, na ktorú poukazovali, Rada v odôvodnení 54 napadnutého nariadenia uviedla, že nebolo dostatočne preukázané, že prípadná zmena okolností súvisiaca s cenovou politikou žalobkýň má trvalý charakter. Preto dospela k záveru, že znížiť uplatňované clo by bolo v tomto štádiu predčasné, a teda neoprávnené.
76 Pokiaľ ide o závery Rady uvedené v bodoch 71 až 75 vyššie, v zmysle ktorých zmena okolností, na ktorú sa žalobkyne odvolávajú, nemá trvalý charakter, žalobkyne na podporu svojej žaloby vytýkajú Rade po prvé to, že pri skúmaní trvalého charakteru zmeny okolností, na ktorú sa žalobkyne odvolávajú, nezohľadnila dôkazy uvedené v bode 66 vyššie.
77 Z odôvodnení obsiahnutých v bode 36 vyššie vyplýva, že žalobkyne sú povinné predložiť dostatočné dôkazy preukazujúce, že zmena okolností, ktorá by mala viesť k údajnému zníženiu dumpingu, má trvalý charakter. Treba konštatovať, že aj keď dôkazy uvedené v bode 66 vyššie možno v rámci analýzy zmien okolností zohľadniť, nemôžu ako také preukázať trvalý charakter údajnej zmeny okolností. Žiaden z uvedených dôkazov týkajúci sa konkrétne hodnoty dumpingového rozpätia vypočítanej v konaní o vrátení cla v období 1, cenovej úrovne vývozu pozorovanej nanajvýš v konaní o preskúmaní a približného odhadu dumpingového rozpätia v konaní o preskúmaní, totiž neumožňuje posúdiť a a fortiori preukázať, trvalý charakter údajnej zmeny okolností. Žalobkyne, keďže teda nepredložili dostatočné dôkazy o trvalom charaktere uvedenej zmeny, nepreukázali nesprávnosť záveru inštitúcií, že údajná zmena okolností nebola trvalá v zmysle článku 11 ods. 3 základného nariadenia. V dôsledku toho prvé tvrdenie uvedené na podporu druhej výhrady formulovanej v rámci tretieho žalobného dôvodu nemôže preukázať, že analýza budúceho vývoja uskutočnená Radou v bodoch 41 až 53 napadnutého nariadenia, na základe ktorej Rada došla k záveru, že žalobkyne nepredložili dostatočné dôkazy preukazujúce trvalý charakter údajnej zmeny okolností, by bola dôsledkom zjavne nesprávneho posúdenia. Z toho vyplýva, že uvedené tvrdenie je potrebné odmietnuť bez toho, aby bolo nevyhnutné určiť, či uvedené dôkazy boli alebo neboli Radou zohľadnené.
78 Po druhé žalobkyne tvrdia, že odôvodnenie 42 napadnutého nariadenia, pokiaľ ide o dôsledky, ktoré inštitúcie vyvodili z nestálosti cien vo vzťahu k trvalému charakteru údajnej zmeny okolností, sa vyznačuje zjavne nesprávnym posúdením. V tomto smere treba konštatovať, že tvrdenia uvedené žalobkyňami na odôvodnenie takéhoto nesprávneho posúdenia – konkrétne že uvedená nestálosť nebránila inštitúciám jednak konštatovať neexistenciu dumpingu v období 1 a jednak určiť, že vývozné ceny v období 2 boli významne vyššie ako ceny zistené v pôvodnom prešetrovaní – neobsahujú informácie, ktoré by umožňovali v rámci žiadosti o predbežné preskúmanie posúdiť alebo a fortiori preukázať trvalý charakter údajnej zmeny okolností.
79 Na jednej strane totiž konanie o vrátenie cla uvedené v článku 11 ods. 8 základného nariadenia umožňuje požiadať o vrátenie už uhradeného cla, ak sa preukáže, že dumpingové rozpätie, na základe ktorého bolo clo zaplatené, bolo odstránené alebo znížené na úroveň, ktorá je pod úrovňou cla, ktoré je v platnosti. Má teda výlučne retrospektívnu povahu, keďže sa uplatňuje práve na situácie, v ktorých bolo antidumpingové clo už zaplatené napriek tomu, že dotknutý dovoz nepredstavoval dumping alebo predstavoval nižší dumping. V dôsledku toho, keďže v prejednávanej veci neboli žalobkyňami predložené žiadne iné dodatočné dôkazy, závery vyvodené inštitúciami v súvislosti so žiadosťami o vrátenie cla v období 1 nemôžu mať vplyv na posúdenie trvalého charakteru údajnej zmeny okolností v rámci žiadosti o predbežné preskúmanie.
80 Na druhej strane, pokiaľ ide o obdobie 2, ktoré je totožné s obdobím revízneho prešetrovania, treba zdôrazniť, že v odôvodneniach 42 a 43 napadnutého nariadenia sa inštitúcie neuspokojili s konštatovaním, že vývozné ceny boli v tomto období zjavne vyššie ako ceny zaznamenané počas obdobia pôvodného prešetrovania, ale výslovne dodali, že bez ohľadu na túto vysokú úroveň uvedených cien boli tieto ceny predsa len „mimoriadne nestále“, v dôsledku čoho nebolo možné sa domnievať, že „v budúcnosti jej vývozné ceny do EÚ budú vysoké a nepovedú k dampingu“. Keďže neboli predložené dôkazy preukazujúce, že napriek mimoriadne nestálosti vývozných cien mala údajná zmena okolností trvalý charakter v zmysle článku 11 ods. 3 základného nariadenia, žalobkyne neoprávnene vytýkajú inštitúciám, že dospeli k záveru, že uvedená zmena nie je trvalá. Toto tvrdenie musí byť teda odmietnuté ako zjavne nedôvodné.
81 Keďže tvrdenia uvedené na podporu druhej výhrady, formulovanej v rámci tretieho žalobného dôvodu, nemožno prijať, treba uvedenú výhradu odmietnuť v celom rozsahu.
82 Vzhľadom na závery formulované v bodoch 65 a 81 vyššie je potrebné zamietnuť prvý a tretí žalobný dôvod ako zjavne nedôvodné v rozsahu, v akom sa v nich žalobkyne odvolávajú na porušenie článku 11 ods. 3 základného nariadenia.
O porušení článku 11 ods. 9 základného nariadenia v spojení s článkom 2 ods. 12 tohto nariadenia
83 Žalobkyne v rámci prvého žalobného dôvodu tvrdia, že inštitúcie tým, že nestanovili presnú hodnotu dumpingového rozpätia, porušili článok 11 ods. 9 základného nariadenia v spojení s článkom 2 ods. 12 prvej vety tohto nariadenia.
84 V tejto súvislosti po prvé uvádzajú, že článok 11 ods. 9 základného nariadenia odkazuje na článok 2 ods. 12 tohto nariadenia, ktorý vo svojej prvej vete obsahuje kogentnú normu definujúcu dumpingové rozpätie. Po druhé žalobkyne uvádzajú, že inštitúcie namiesto toho, aby v napadnutom nariadení stanovili presné dumpingové rozpätie, sa zamerali na otázku, či žalobkyne pokračovali v predaji za dumpingové ceny. Po tretie inštitúcie sa nesnažili preukázať zmenu okolností uvedenú v článku 11 ods. 9 základného nariadenia, ktorá by im umožnila spadať pod reštriktívne vykladanú výnimku z pravidla uvedeného článku, podľa ktorého majú inštitúcie povinnosti stanoviť dumpingové rozpätie, pričom sa domnievajú, že stanovenie tohto dumpingového rozpätia možno považovať za metódu v zmysle tohto ustanovenia. Po štvrté inštitúcie v odôvodnené 38 napadnutého nariadenia nesprávne uviedli, že nie sú povinné zaujať konečné stanovisko k vhodnej metóde výpočtu dumpingového rozpätia, a teda že nemusia si vybrať medzi metódou použitou v pôvodnom prešetrovaní a novou metódou výpočtu použitou vo všeobecnom informačnom dokumente, čo je v rozpore s článkom 11 ods. 9 základného nariadenia.
85 V replike žalobkyne vysvetľujú, že pojem trvalý charakter nie je v základnom nariadení definovaný, a že teda tento pojem a závery založené na ňom sa nemôžu dotknúť uplatniteľnosti výslovných a kogentných požiadaviek, akými sú požiadavky nachádzajúce sa v článku 11 ods. 9 a článku 2 ods. 12 základného nariadenia, a to povinnosti inštitúcií stanoviť dumpingové rozpätie po predbežnom preskúmaní.
86 Rada a Komisia túto argumentáciu žalobkýň odmietajú.
87 Po prvé treba zdôrazniť, že Rada v odôvodnení 38 napadnutého nariadenia potvrdila, že nie je potrebné vyjadriť sa k otázke nevyhnutnosti presného výpočtu dumpingového rozpätia. Rada totiž okrem iného uviedla, že neexistuje dostatok dôkazov, na základe ktorých by bolo možné v súvislosti s dumpingovým rozpätím považovať zmenu okolností počas obdobia revízneho prešetrovania za trvalú.
88 Po druhé žalobkyne nastolili v zásade otázku, či postoj Rady v odôvodnení 38 napadnutého nariadenia predstavuje porušenie článku 11 ods. 9 základného nariadenia v spojení s článkom 2 ods. 12 tohto nariadenia. Preto treba určiť, či tieto ustanovenia bránia postoju, ktorý je naopak, ako bolo uvedené v bode 50 vyššie, povolený článkom 11 ods. 3 tohto nariadenia.
89 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že článok 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia sa týka metódy výpočtu dumpingového rozpätia. Konkrétne podľa článku 2 ods. 12 základného nariadenia je dumpingové rozpätie suma, o ktorú normálna hodnota presahuje vývoznú cenu.
90 Pokiaľ ide o vzťah medzi článkom 11 ods. 3 základného nariadenia a článkom 11 ods. 9 tohto nariadenia, treba jednak zdôrazniť, že zmeny okolností uvedené v týchto jednotlivých ustanoveniach sa líšia svojím predmetom. Zmena okolností v zmysle článku 11 ods. 3 základného nariadenia sa totiž týka dumpingu a ujmy. Naproti tomu zmena okolností uvedená v článku 11 ods. 9 tohto nariadenia sa týka parametrov použitých – najmä v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 tohto nariadenia, pokiaľ ide o zvolenú metódu – pri výpočte dumpingového rozpätia v pôvodnom prešetrovaní, ktoré viedlo k uloženiu cla. Zmena okolností zistená podľa článku 11 ods. 9 základného nariadenia môže vyplývať predovšetkým z nespoľahlivosti takéhoto parametru použitého v rámci pôvodného prešetrovania.
91 Okrem toho v bodoch 43, 44 a 50 vyššie sa spomína, že pri skúmaní nevyhnutnosti zachovania existujúcich opatrení majú inštitúcie širokú mieru voľnej úvahy, vrátane možnosti využiť analýzu budúceho vývoja. Iba ak sa po skončení skúmania tejto nevyhnutnosti inštitúcie rozhodli zmeniť existujúce opatrenia, sú viazané pri stanovení nových opatrení ustanovením článku 11 ods. 9 základného nariadenia, ktoré im zverujú právomoc a povinnosť uplatniť metódu stanovenú článkom 2 toho istého nariadenia.
92 Z bodu 49 rozsudku MTZ Polyfilms/Rada, už citovaného v bode 34 vyššie (EU:T:2009:441), ktorý bol spomenutý v bode 43 vyššie, vyplýva, že článok 11 ods. 9 základného nariadenia sa uplatní až vtedy, keď sa zistí trvalá zmena okolností v súlade s článkom 11 ods. 3 tohto nariadenia a keď sa podľa týchto ustanovení rozhodne zmeniť existujúce opatrenia, takže bude nevyhnutné prepočítať hodnotu dumpingového rozpätia. Naopak, ak inštitúcie dospejú k záveru o neexistencii trvalej zmeny okolností, potom sa článok 11 ods. 9 základného nariadenia neuplatní. V prejednávanej veci z toho vyplýva, že vzhľadom na to, že inštitúcie dospeli k záveru o neexistencii trvalej zmeny okolností, na ktorú sa odvolávali žalobkyne, uvedené ustanovenie sa neuplatní a odkaz naň v každom prípade nemôže mať za následok neplatnosť postupu Rady opísaného v odôvodnení 38 napadnutého nariadenia.
93 Preto je zjavné, že žalobkyne neoprávnene vyčítajú inštitúciám, že jednak po uskutočnení predbežného preskúmania nestanovili presné dumpingové rozpätie a jednak vyberali si medzi metódou výpočtu použitou v pôvodnom prešetrovaní a metódou použitou vo všeobecnom informačnom dokumente. Uvedené tvrdenia sa opierajú o ustanovenia článku 11 ods. 9 základného nariadenia, ktoré v prejednávanej veci nie sú uplatniteľné.
94 Navyše je potrebné konštatovať, že skutočnosť, že pojem trvalý charakter nie je v článku 11 ods. 3 základného nariadenia výslovne spomenutý, nemá vplyv na otázku, či článok 11 ods. 9 základného nariadenia v spojení s článkom 2 ods. 12 tohto nariadenia ukladá inštitúciám povinnosť po uskutočnení predbežného preskúmania presne vypočítať dumpingové rozpätie. Z výkladu ustanovení článku 11 ods. 3 základného nariadenia, rozvinutého v bodoch 43 až 50 vyššie, totiž vyplýva, že toto ustanovenie sa musí v súvislosti s dumpingom vykladať ako ustanovenie oprávňujúce inštitúcie vykonať tak retrospektívne skúmanie, ako aj analýzu budúceho vývoja. Z odôvodnení opísaných v bodoch 50 a 51 vyššie pritom vyplýva, že ak inštitúcie po vykonaní analýzy budúceho vývoja dôjdu k záveru o neexistencii trvalej zmeny okolností, nemusia presne stanoviť dumpingové rozpätie.
95 Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba prvý žalobný dôvod zamietnuť ako nedôvodný v rozsahu, v akom sa žalobkyne odvolávajú na porušenie článku 11 ods. 9 základného nariadenia v spojení s článkom 2 ods. 12 tohto nariadenia.
O porušení práva na obhajobu
96 Žalobkyne uvádzajú, že Rada a Komisia porušili ich právo na obhajobu tým, že ku dňu podania predmetnej žaloby im Komisia neoznámila konečný výpočet dumpingového rozpätia, pričom sa domnievajú, že uvedený výpočet slúžil ako základ, o ktorý sa opierali tak závery o pokračovaní a existencii dumpingu, ako aj závery o trvalom charaktere zmeny okolností a tiež konečné závery čiastočného predbežného preskúmania. Uvádzajú, že ak by Komisia uvedený výpočet oznámila, umožnilo by im to účinnejšie brániť svoje práva, pokiaľ ide o výpočet dumpingu a celkové závery o dumpingu, vrátane argumentu o metóde výpočtu použitej v pôvodnom prešetrovaní, čo by mohlo mať významný dopad na ich právnu situáciu.
97 Rada túto argumentáciu žalobkýň spochybňuje.
98 Z judikatúry vyplýva, že požiadavky vyplývajúce z rešpektovania práva na obhajobu je potrebné dodržiavať nielen v rámci konaní, ktoré môžu viesť k uloženiu sankcií, ale aj v prešetrovaniach, ktoré predchádzajú prijatiu antidumpingových nariadení, ktoré sa môžu dotknutých podnikov priamo a osobne dotýkať a mať pre ne nepriaznivé dôsledky (rozsudok z 27. júna 1991, Al‑Jubail Fertilizer/Rada, C‑49/88, Zb., EU:C:1991:276, bod 15). Konkrétne musí byť dotknutým podnikom v priebehu správneho konania umožnené vyjadriť svoje stanovisko k existencii a relevantnosti uvádzaných skutočností a okolností a k dôkazom uvádzaným Komisiou na podporu jej tvrdenia o existencii dumpingových praktík a ujmy, ktorá z nich vyplýva (rozsudok Al‑Jubail Fertilizer/Rada, už citovaný, EU:C:1991:276, bod 17). Tieto požiadavky boli bližšie spresnené v článku 20 základného nariadenia, ktorého odsek 2 stanovuje, že sťažovatelia, dovozcovia a vývozcovia, ako aj združenia, ktoré ich zastupujú, a zástupcovia krajiny vývozu „môžu požiadať o konečné poskytnutie dôležitých informácií, resp. dôvodov, na základe ktorých má byť odporučené uloženie konečných opatrení“.
99 V prejednávanej veci stačí konštatovať, že konečný výpočet dumpingového rozpätia nepredstavuje dôležitý dôvod alebo dôležitú informáciu. Ako je uvedené v bode 87 vyššie, Rada v odôvodnení 38 napadnutého nariadenia uviedla, že nie je potrebné vyjadriť sa k otázke nevyhnutnosti výpočtu dumpingového rozpätia pre každú zo žalobkýň, keďže v každom prípade neexistuje dostatok dôkazov, na základe ktorých by bolo možné v súvislosti s dumpingovým rozpätím považovať zmenu okolností počas obdobia revízneho prešetrovania za trvalú. Z bodov 76 a 78 vyššie pritom vyplýva, že vzhľadom na to, že žalobkyne nepredložili dostatočné dôkazy preukazujúce trvalý charakter údajnej zmeny okolností, nebol tento záver Rady protiprávny, a teda Rada bola oprávnená zachovať platné opatrenia bez toho, aby musela vypočítať presné dumpingové rozpätie. Preto je potrebné konštatovať, že aj keby sa údajné porušenie práva na obhajobu, na ktoré sa žalobkyne odvolávajú, preukázalo, nemôže toto porušenie týkajúce sa spôsobu výpočtu dumpingového rozpätia mať za následok zrušenie napadnutého nariadenia, keďže, ako bolo zdôraznené vyššie, Rada založila svoje rozhodnutie na konštatovaní neexistencie trvalého charakteru údajnej zmeny okolností.
100 Napokon treba poznamenať, že Komisia žalobkyniam oznámila výpočet dumpingového rozpätia 28. októbra 2011 vo všeobecnom informačnom dokumente. Žalobkyne formulovali svoje pripomienky k tomuto dokumentu 14. novembra 2011. V týchto pripomienkach sa žalobkyne venovali podrobným rozborom výpočtu dumpingového rozpätia. Preto je potrebné predpokladať, že žalobkyne využili svoje právo na obhajobu napriek tomu, že Rada sa napokon rozhodla, že nestanoví dumpingové rozpätie s konečnou platnosťou.
101 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je potrebné prvý žalobný dôvod v rozsahu, v akom sa žalobkyne odvolávajú na porušenie svojho práva na obhajobu, zamietnuť ako nedôvodný.
102 Vzhľadom na závery formulované v bodoch 82, 95 a 101 vyššie je potrebné zamietnuť prvý a tretí žalobný dôvod v celom rozsahu.
O druhom žalobnom dôvode týkajúcom sa výpočtu vývoznej ceny
103 Žalobkyne v zásade uvádzajú, že inštitúcie sa dopustili zjavne nesprávneho posúdenia, keďže jednak tvrdili, že v zmysle judikatúry netvoria s RFAI jeden ekonomický celok a jednak v dôsledku toho usúdili, že vývozná cena zodpovedajúca predajným, administratívnym a všeobecným nákladom má byť upravená v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia.
104 Rada a Euroalliages túto argumentáciu žalobkýň spochybňujú.
105 Keďže, ako bolo uvedené vyššie, inštitúcie oprávnene nestanovili presné dumpingové rozpätie, treba konštatovať, že druhý žalobný dôvod sa javí ako irelevantný. Tento dôvod totiž v zásade vychádza z protiprávnosti výpočtu vývoznej ceny v rámci stanovenia dumpingového rozpätia.
106 Druhý žalobný dôvod je teda potrebné zamietnuť ako nedôvodný.
107 Vzhľadom na závery formulované v bodoch 102 a 106 vyššie je potrebné zamietnuť žalobu v celom rozsahu.
O trovách
108 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ich na náhradu trov konania v súlade s návrhom Rady.
109 Ďalej v súlade s článkom 87 ods. 4 prvým pododsekom rokovacieho poriadku znášajú inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, svoje vlastné trovy konania. V dôsledku toho Komisia, ktorá vstúpila do konania na podporu návrhov Rady, znáša svoje vlastné trovy konania.
110 Napokon Euroalliages znáša svoje vlastné trovy konania v súlade s článkom 87 ods. 4 tretím pododsekom rokovacieho poriadku.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Chelyabinsk electrometallurgical integrated plant OAO (CHEMK) a Kuzneckie ferrosplavy OAO (KF) znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania Rady Európskej únie.
3. Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania.
4. Euroalliages znáša svoje vlastné trovy konania.
Martins Ribeiro | Gervasoni | Madise |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 28. apríla 2015.
Podpisy
Obsah
Právny rámec
Okolnosti predchádzajúce sporu
Konanie a návrhy účastníkov konania
Právny stav
O prvom a treťom žalobnom dôvode, posudzovanými spoločne, odvolávajúcim sa na porušenie článku 11 ods. 3 základného nariadenia a článku 11 ods. 9 základného nariadenia v spojení s článkom 2 ods. 12 tohto nariadenia, ako aj na porušenie práva na obhajobu
O porušení článku 11 ods. 3 základného nariadenia
– O prvej výhrade formulovanej v rámci prvého žalobného dôvodu, spočívajúcej v nesprávnom právnom posúdení inštitúciami v súvislosti s rozsahom ich diskrečnej právomoci v zmysle článku 11 ods. 3 základného nariadenia
– O druhej výhrade formulovanej v rámci tretieho žalobného dôvodu, ktorá spočíva v tom, že inštitúcie sa dopustili zjavne nesprávneho posúdenia, keď v súvislosti s dumpingovým rozpätím došli k záveru, že zmena okolností nemá trvalý charakter
O porušení článku 11 ods. 9 základného nariadenia v spojení s článkom 2 ods. 12 tohto nariadenia
O porušení práva na obhajobu
O druhom žalobnom dôvode týkajúcom sa výpočtu vývoznej ceny
O trovách