UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU EURÓPSKEJ ÚNIE
(prvá komora)

z 25. novembra 2015

Vec F‑125/14

Michela Curto

proti

Európskemu parlamentu

„Verejná služba – Akreditovaní parlamentní asistenti – Výpoveď – Akt spôsobujúci ujmu – Oneskorene podaná sťažnosť – Nedodržanie konania pred podaním žaloby – Zjavná neprípustnosť“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu o ESAE na základe jej článku 106a, ktorou pani Curto navrhuje zrušenie rozhodnutia Európskeho parlamentu z 5. decembra 2013, ktorým bola vypovedaná jej zmluva akreditovaného parlamentného asistenta, a v prípade potreby, zrušenie rozhodnutia o zamietnutí jej sťažnosti podanej proti tomuto rozhodnutiu, ako aj zaviazanie Parlamentu, aby jej zaplatil sumu 65 000 eur ako náhradu škody

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta ako zjavne neprípustná. Pani Curto znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložil Európsky parlament.

Abstrakt

1.      Žaloby úradníkov – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Lehoty – Kogentný charakter – Preskúmanie súdom bez návrhu

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

2.      Žaloby úradníkov – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – Výlučne potvrdzujúci akt – Vylúčenie

(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 2, a článok 91 ods. 1)

1.      Články 90 a 91 služobného poriadku podmieňujú prípustnosť žaloby podanej úradníkom alebo dočasným zamestnancom proti inštitúcii, ku ktorej patrí, podmienkou riadneho priebehu predchádzajúceho administratívneho konania upraveného týmito článkami.

Rozhodnutie menovacieho orgánu možno napadnúť sťažnosťou v zmysle článku 90 ods. 2 služobného poriadku. Podľa tohto ustanovenia treba sťažnosť podať v rámci trojmesačnej lehoty, ktorá začína plynúť dňom oznámenia rozhodnutia dotknutej osobe, a v každom prípade najneskôr odo dňa prijatia tohto oznámenia príslušnou osobou, ak opatrenie individuálne postihuje uvedenú osobu.

Lehota troch mesiacov na podanie sťažnosti proti aktu spôsobujúcemu ujmu stanovená v článku 90 ods. 2 služobného poriadku je kogentná a nemôžu s ňou nakladať ani účastníci konania, ani súd, keďže bola zavedená s cieľom zabezpečiť jasnosť a bezpečnosť právnych situácií, ako aj právnu istotu. Prislúcha teda súdu Únie, aby ex offo preskúmal, či táto lehota bola dodržaná.

(pozri body 27 – 29)

Odkaz:

Súdny dvor: uznesenie zo 4. júna 1987, P./HSV, 16/86, EU:C:1987:256, bod 6

Súd prvého stupňa: uznesenia z 11. mája 1992, Whitehead/Komisia, T‑34/91, EU:T:1992:64, bod 18, a zo 7. septembra 2005, Krahl/Komisia, T‑358/03, EU:T:2005:301, bod 35, a tam citovaná judikatúra

Súd pre verejnú službu: uznesenie z 10. septembra 2007, Speiser/Parlament, F‑146/06, EU:F:2007:153, bod 21

2.      Tak administratívna sťažnosť, ako aj na nej založená žaloba musia smerovať proti aktu spôsobujúcemu ujmu žalobcovi v zmysle článku 90 ods. 2 a článku 91 ods. 1 služobného poriadku, pričom aktom spôsobujúcim ujmu je ten, ktorý sa priamo a bezprostredne dotýka právnej situácie dotknutej osoby.

Žaloba o neplatnosť podaná proti rozhodnutiu, ktorým sa iba potvrdzuje skoršie, v riadnej lehote nenapadnuté rozhodnutie, je neprípustná. Rozhodnutie iba potvrdzuje skoršie rozhodnutie, pokiaľ neobsahuje oproti skoršiemu aktu žiadnu novú skutočnosť a jeho vydaniu nepredchádzalo opätovné preskúmanie situácie adresáta tohto skoršieho aktu.

List administratívy obsahujúci rozhodnutie o výpovedi zmluvy dočasného zamestnanca v súlade s článkom 139 ods. 1 písm. d) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov neponecháva žiadne pochybnosti o úmysle orgánu oprávneného uzatvárať pracovné zmluvy ukončiť zmluvu dotknutej osoby a teda predstavuje akt spôsobujúci ujmu v zmysle článku 90 ods. 2 služobného poriadku.

Naopak list adresovaný dotknutej osobe, ktorý stanovuje dátum ukončenia jej zmluvy, nemožno posúdiť inak, ako obyčajné potvrdenie skoršieho rozhodnutia o výpovedi zmluvy.

(pozri body 30, 33, 35 a 36)

Odkaz:

Súdny dvor: rozsudky z 9. marca 1978, Herpels/Komisia, 54/77, EU:C:1978:45, body 11 až 14; z 10. decembra 1980, Grasselli/Komisia, 23/80, EU:C:1980:284, bod 18, a z 21. januára 1987, Stroghili/Dvor audítorov, 204/85, EU:C:1987:21, bod 6

Súd prvého stupňa: uznesenia z 27. júna 2000, Plug/Komisia, T‑608/97, EU:T:2000:167, bod 22, a zo 7. septembra 2005, Krahl/Komisia, T‑358/03, EU:T:2005:301, bod 38

Súd pre verejnú službu: uznesenia z 19. decembra 2006, Suhadolnik/Súdny dvor, F‑78/06, EU:F:2006:141, bod 31; z 10. septembra 2007, Speiser/Parlament, F‑146/06, EU:F:2007:153, bod 23; z 15. júla 2008, Pouzol/Dvor audítorov, F‑28/08, EU:F:2008:100, bod 45, a z 8. septembra 2011, Pachtitis/Komisia, F‑51/11 R, EU:F:2011:130, bod 28