UZNESENIE VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)

zo 4. apríla 2011

Vec T‑239/09 P

Luigi Marcuccio

proti

Európskej komisii

„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Zamietnutie inštitúcie začať vyšetrovanie – Konanie pred podaním žaloby – Žaloba o náhradu škody – Odvolanie, ktoré je čiastočne zjavne neprípustné a čiastočne zjavne nedôvodné“

Predmet: Odvolanie podané proti uzneseniu Súdu pre verejnú službu (prvá komora) z 31. marca 2009, Marcuccio/Komisia (F‑146/07, Zb. VS s. I‑A‑1‑69, II‑A‑1‑363), ktoré smeruje k zrušeniu tohto uznesenia

Rozhodnutie: Odvolanie sa zamieta. Luigi Marcuccio znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii v rámci tohto konania.

Abstrakt

1.      Odvolanie – Dôvody – Nedostatok odôvodnenia – Rozsah povinnosti odôvodnenia

(Článok 225a ES)

2.      Úradníci – Žaloba – Predmet – Príkaz administratíve – Neprípustnosť

(Článok 233 ES; služobný poriadok úradníkov, článok 91)

3.      Úradníci – Žaloba – Žaloba o náhradu škody – Pôvod – Pracovný pomer – Právny základ

(Článok 236 ES; služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

4.      Úradníci – Mimozmluvná zodpovednosť inštitúcií – Podmienky – Nezákonnosť – Ujma – Príčinná súvislosť – Kumulatívne podmienky

5.      Odvolanie – Dôvody – Zopakovanie dôvodov a tvrdení predložených Súdu pre verejnú službu – Neprípustnosť

[Štatút Súdneho dvora, článok 58; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 138 ods. 1 písm. c)]

1.      Povinnosť odôvodnenia, ktorá prináleží Súdu pre verejnú službu, sa má považovať za splnenú, pokiaľ z napadnutého uznesenia zjavne vyplýva úvaha, ktorú tento súd sledoval, takže Všeobecný súd môže vykonať súdne preskúmanie.

(pozri bod 24)

Odkaz: Súdny dvor, 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P, Zb. s. I‑123, bod 372; Súdny dvor, 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, C‑3/06 P, Zb. s. I‑1331, bod 46; Súdny dvor, 4. októbra 2007, Naipes Heraclio Fournier/ÚHVT, C‑311/05 P, body 51 a 52

2.      Súdu Únie neprislúcha, aby v rámci preskúmania zákonnosti založenej na článku 91 služobného poriadku adresoval pokyny administratíve. V prípade zrušenia aktu má totiž dotknutá inštitúcia podľa článku 233 ES povinnosť prijať opatrenia, aby vyhovela rozsudku.

(pozri bod 31)

Odkaz: Súd prvého stupňa, 19. novembra 2009, Michail/Komisia, T‑49/08 P, Zb. VS s. I-B-1-121, II-B-1-739, bod 73 a tam citovaná judikatúra

3.      Spor medzi úradníkom a inštitúciou, v ktorej pracuje alebo pracoval, týkajúci sa náhrady škody, v prípade, ak má táto škoda pôvod v pracovnom pomere, ktorý spája dotknutú osobu a inštitúciu, spadá do rozsahu pôsobnosti článku 236 ES a článkov 90 a 91 služobného poriadku, a teda nie do pôsobnosti článkov 235 ES a 288 ES.

(pozri bod 32)

Odkaz: Súdny dvor, 7. októbra 1987, Schina/Komisia, 401/85, Zb. s. 3911, bod 9

4.      V rámci žaloby o náhradu škody s príslušenstvom podanej úradníkom zodpovednosť inštitúcie predpokladá splnenie súhrnu podmienok, pokiaľ ide o protiprávnosť konania vytýkaného inštitúcii, skutočnú škodu a existenciu príčinnej súvislosti medzi konaním a uvádzanou škodou. Tri podmienky na vznik zodpovednosti sú kumulatívne, čo znamená, že pokiaľ jedna z nich nie je splnená, zodpovednosť inštitúcie nemôže vzniknúť.

(pozri bod 60)

Odkaz: Všeobecný súd, 14. októbra 2004, I/Súdny dvor, T‑256/02, Zb. VS s. I‑A‑289, II‑1307, bod 50 a tam citovaná judikatúra

5.      Z článku 58 Štatútu Súdneho dvora a z článku 138 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu vyplýva, že v odvolaní musí byť presne uvedené, ktoré časti uznesenia, ktorého zrušenie sa navrhuje, sa napádajú, ako aj právne argumenty, ktoré tento návrh osobitným spôsobom podporujú.

Túto požiadavku nespĺňa odvolanie, ktoré sa obmedzuje na opakovanie alebo doslovné prebratie žalobných dôvodov a tvrdení už raz uvedených pred Súdom pre verejnú službu, vrátane tých, ktoré sú založené na skutkových okolnostiach, ktoré už uvedený súd výslovne odmietol. Takéto odvolanie totiž v skutočnosti sleduje iba opätovné posúdenie žaloby podanej na Súd pre verejnú službu, čo nepatrí do právomoci Všeobecného súdu.

(pozri bod 62)

Odkaz: Súdny dvor, 19. marca 2004, Lucaccioni/Komisia, C‑196/03 P, Zb. s. I‑2683, body 40 a 41 a tam citovaná judikatúra