Vec C‑221/17

M. G. Tjebbes a i.

proti

Minister van Buitenlandse Zaken

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Raad van State (Holandsko)]

 Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 12. marca 2019

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Občianstvo Európskej únie – Článok 20 ZFEÚ – Články 7 a 24 Charty základných práv Európskej únie – Štátne občianstvo členského štátu a tretieho štátu – Strata štátneho občianstva členského štátu a občianstva Únie zo zákona – Dôsledky – Proporcionalita“

1.        Občianstvo Únie – Ustanovenia Zmluvy – Osobná pôsobnosť – Občan Únie, ktorý má štátne občianstvo len jedného členského štátu a ktorý stratí toto štátne občianstvo zo zákona – Zahrnutie

(Článok 20 ZFEÚ)

(pozri bod 32)

2.        Občianstvo Únie – Ustanovenia Zmluvy – Štátne občianstvo členského štátu – Strata tohto štátneho občianstva zo zákona z dôvodu neexistencie skutočnej väzby s týmto členským štátom – Strata občianstva Únie – Prípustnosť – Podmienky – Možnosť vnútroštátnych orgánov a súdov preskúmať dôsledky tejto straty štátneho občianstva a opätovne ho udeliť ex tunc dotknutým osobám – Dodržiavanie zásady proporcionality

(Článok 20 ZFEÚ, Charta základných práv Európskej únie, články 7 a 24)

(pozri body 35, 39, 40, 42, 44 – 48 a výrok)

Zhrnutie

Právo Únie nebráni strate štátneho občianstva členského štátu a v dôsledku toho občianstva Únie v prípade trvalého prerušenia skutočnej väzby medzi dotknutou osobou a týmto členským štátom

Dňa 12. marca 2019 Súdny dvor, v zložení veľkej komory, skúmal otázku, či je strata štátneho občianstva členského štátu zo zákona, ktorá vedie k strate občianstva Európskej únie, v súlade s článkom 20 ZFEÚ v spojení s článkami 7 a 24 Charty základných práv Európskej únie. Vo veci samej holandský Minister zahraničných vecí odmietol preskúmať žiadosti holandských občanov o vydanie cestovného pasu, ktorí majú druhé občianstvo tretieho štátu, z dôvodu, že tieto osoby, pričom jedna z nich je maloletá osoba, stratili holandské štátne občianstvo zo zákona. Odmietnutie holandského ministra sa zakladalo na právnej úprave o holandskom štátnom občianstve, podľa ktorej dospelá osoba stratí toto občianstvo, ak má zároveň občianstvo iného štátu a mala počas nepretržitého obdobia desiatich rokov trvalé bydlisko mimo Únie. Okrem toho podľa tej istej právnej úpravy maloletá osoba v zásade stratí svoje holandské štátne občianstvo, ak jej otec alebo matka stratí toto občianstvo z dôvodu, že nemá svoje bydlisko v Únii.

Súdny dvor rozhodol, že právo Únie v zásade nebráni tomu, aby členský štát z dôvodov všeobecného záujmu stanovil stratu svojho štátneho občianstva, hoci táto strata vedie aj k strate postavenia občana Únie. Členský štát je totiž oprávnený vychádzať z predpokladu, že štátne občianstvo je prejavom skutočnej väzby medzi ním a jeho štátnymi príslušníkmi, a v dôsledku toho spojiť neexistenciu alebo zánik takejto skutočnej väzby so stratou svojho štátneho občianstva. Je tiež legitímne, ak chce členský štát chrániť jednotnosť štátneho občianstva v rámci rodiny a stanoví, že maloletá osoba stratí svoje štátne občianstvo, ak jeden z jej rodičov stratí svoje štátne občianstvo.

Na to, aby bola právna úprava, akou je dotknutá holandská právna úprava, v súlade s článkom 20 ZFEÚ v spojení s článkami 7 a 24 Charty základných práv, však musí príslušným vnútroštátnym orgánom, prípadne vrátane vnútroštátnych súdov, umožňovať incidenčne preskúmať dôsledky tejto straty štátneho občianstva dotknutého členského štátu zo zákona a prípadne zabezpečiť, aby dotknuté osoby opätovne nadobudli štátne občianstvo ex tunc, keď tieto osoby požiadajú o vydanie cestovného dokladu alebo akéhokoľvek iného dokumentu osvedčujúceho ich štátnu príslušnosť.

V rámci tohto preskúmania musia vnútroštátne orgány a súdy overiť, či strata občianstva, ktorá vedie k strate postavenia občana Únie, je z hľadiska práva Únie v súlade so zásadou proporcionality, pokiaľ ide o dôsledky, ktoré má na situáciu každej dotknutej osoby a prípadne na situáciu členov jej rodiny. Takéto preskúmanie si vyžaduje posúdenie individuálnej situácie dotknutej osoby, ako aj jej rodiny, aby bolo možné určiť, či strata občianstva vyvoláva dôsledky, ktoré by v porovnaní s cieľom sledovaným vnútroštátnym zákonodarcom neprimerane narúšali normálny vývoj jej rodinného a profesijného života z hľadiska práva Únie, a najmä práva na rešpektovanie rodinného života, ako ho vyjadruje článok 7 Charty základných práv.

Pokiaľ ide o okolnosti súvisiace s individuálnou situáciou dotknutej osoby, ktoré môžu byť relevantné na účely takého posúdenia, Súdny dvor predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že po strate svojho štátneho občianstva zo zákona a postavenia občana Únie bude dotknutá osoba čeliť obmedzeniam vo výkone svojho práva voľného pohybu a pobytu na území členských štátov, ktoré môžu prípadne priniesť osobitné ťažkosti pri ďalších návštevách niektorého členského štátu na účely zachovania skutočných a pravidelných väzieb s členmi jej rodiny v týchto štátoch, výkonu jej odbornej činnosti alebo vyvinúť potrebné kroky na výkon takejto činnosti v týchto štátoch. Relevantná je jednak aj skutočnosť, že dotknutá osoba sa nemohla vzdať štátneho občianstva tretieho štátu, a jednak aj vážne nebezpečenstvo spočívajúce v podstatnom zhoršení jej ochrany alebo slobody pohybu, ktorému by dotknutá osoba mohla čeliť, pretože jej nie je umožnené požívať na území tretieho štátu, v ktorom má táto osoba bydlisko, konzulárnu ochranu na základe článku 20 ods. 2 písm. c) ZFEÚ.

Okrem toho, pokiaľ ide o maloleté osoby, príslušné orgány musia zohľadniť prípadnú existenciu okolností, z ktorých vyplýva, že strata štátneho občianstva dotknutého členského štátu u dotknutej maloletej osoby nezodpovedá z dôvodu dôsledkov vyplývajúcich z tejto straty na túto maloletú osobu z hľadiska práva Únie najlepšiemu záujmu dieťaťa, ako je zakotvený v článku 24 Charty základných práv.