Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 30. novembra 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administrativen sad Sofia-grad - Bulharsko) - Said Shamilovich Kadzoev (Chučbarov)
(Víza, azyl, imigrácia a iné politiky týkajúce sa voľného pohybu osôb - Smernica 2008/115/ES - Vrátenie neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín - Článok 15 ods. 4 až 6 - Doba zaistenia - Zohľadnenie doby, počas ktorej bol výkon rozhodnutia o odsune pozastavený - Pojem "odôvodnený predpoklad na odsun")
Jazyk konania: bulharčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Administrativen sad Sofia-grad
Účastník konania pred vnútroštátnym súdom
Said Shamilovich Kadzoev (Chučbarov)
Predmet veci
Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Administrativen sad Sofia-grad - Výklad článku 15 ods. 4, 5 a 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, s. 98) - Uplynutie maximálnej doby zaistenia podľa článku 15 smernice v prípade štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa nelegálne zdržiava na území členského štátu - Uplynutie tejto maximálnej doby ku dňu nadobudnutia účinnosti smernice, ale pred jej prebratím do vnútroštátneho práva, ktoré nestanovuje časové obmedzenie pre zaistenie - Uplatnenie ustanovení smernice po jej prebratí do vnútroštátneho práva a chýbajúca spätná účinnosť na už začaté veci - Nezohľadnenie, pri výpočte maximálnej doby zaistenia, doby, počas ktorej prebieha konanie o žalobe podanej proti rozhodnutiu o odsune, ktoré prijali vnútroštátne orgány - Prípadná prípustnosť predĺženia tejto doby z dôvodu neexistencie dokladov totožnosti a prostriedkov na obživu a z dôvodu agresívneho správania dotknutej osoby - Pojem "odôvodnený predpoklad na odsun"
Výrok rozsudku
Článok 15 ods. 5 a 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, sa má vykladať v tom zmysle, že maximálna doba zaistenia, ktorá je v ňom stanovená, musí zahŕňať dobu zaistenia, ktorá uplynula v rámci konania o odsune začatého pred tým, než nadobudol účinnosť režim tejto smernice.
Doba, počas ktorej je osoba umiestnená v centre pre dočasné umiestnenie na základe rozhodnutia prijatého podľa ustanovení vnútroštátnych predpisov a predpisov Spoločenstva, ktoré sa týkajú žiadateľov o azyl, nesmie byť považovaná za zaistenie na účely odsunu v zmysle článku 15 smernice 2008/115.
Článok 15 ods. 5 a 6 smernice 2008/115 sa má vykladať v tom zmysle, že doba, počas ktorej bol výkon rozhodnutia o nútenom vrátení na hranicu pozastavený, pretože prebiehalo súdne konanie o žalobe, ktorú dotknutá osoba podala proti tomuto rozhodnutiu, je zohľadnená pri výpočte doby zaistenia na účely odsunu, pokiaľ sa dotknutá osoba počas tohto konania naďalej zdržiavala v centre pre dočasné umiestnenie.
Článok 15 ods. 4 smernice 2008/115 sa má vykladať v tom zmysle, že sa neuplatní, pokiaľ sa v dobe súdneho preskúmavania zaistenia dotknutej osoby vyčerpali možnosti predĺženia dôb zaistenia stanovených v článku 15 ods. 6 smernice 2008/115.
Článok 15 ods. 4 smernice 2008/115 sa má vykladať v tom zmysle, že len skutočný predpoklad, že môže dôjsť k úspešnému odsunu s ohľadom na lehoty stanovené v odsekoch 5 a 6 toho istého článku, zodpovedá odôvodnenému predpokladu na odsun a že tento neexistuje, pokiaľ sa zdá nepravdepodobným, že dotknutá osoba bude s prihliadnutím na uvedené lehoty prijatá v tretej krajine.
Článok 15 ods. 4 a 6 smernice 2008/115 sa má vykladať v tom zmysle, že neumožňuje, pokiaľ uplynula maximálna doba zaistenia, aby dotknutá osoba nebola bezodkladne prepustená z dôvodu, že nemá platné doklady, vykazuje agresívne správanie a nemá žiadne vlastné prostriedky na obživu, ani ubytovanie alebo prostriedky poskytnuté na tento účel členským štátom.
____________1 - Ú. v. EÚ C 267, 7.11.2009.