ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)

z 26. júna 2013

Vec F‑56/12

Willy Buschak

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Dočasný zamestnanec – Dávka v nezamestnanosti – Prispievanie do systému dôchodkového zabezpečenia – Oneskorená sťažnosť“

Predmet:       Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou pán Buschak navrhuje jednak zrušenie rozhodnutia Európskej komisie z 24. februára 2012 odmietajúce zohľadniť obdobie, počas ktorého bol žalobca nezamestnaný, na účely priznania jeho práv na starobný dôchodok podľa Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“) a zaplatiť príslušné príspevky, a jednak zaviazať Komisiu vykonať také započítanie na účely priznania jeho práv na starobný dôchodok a zaplatenie príslušných príspevkov, a subsidiárne, jednak zaviazať Komisiu na predloženie príslušnému nemeckému orgánu spravujúcemu dôchodky žiadosti o poistenie so spätnou účinnosťou a zaplatenie príslušných príspevkov, a jednak zaplatenie náhrady škody, ktorá bola žalobcovi spôsobená

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. W. Buschak znáša vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

Abstrakt

Žaloby úradníkov – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Lehoty – Preklúzia – Opätovné začatie – Podmienka – Nová skutočnosť – Pojem – Akt potvrdzujúci predchádzajúce rozhodnutie – Vylúčenie

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91; podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 46)

Články 90 a 91 služobného poriadku, ktoré sa podľa článku 46 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov analogicky uplatnia na dočasných zamestnancov, podmieňujú prípustnosť žaloby podanej úradníkom alebo dočasným zamestnancom proti inštitúcii, ku ktorej patril, zásadou riadneho priebehu predchádzajúceho správneho konania stanoveného týmito článkami.

Úradník alebo dočasný zamestnanec teda nemôže, s cieľom obísť lehoty stanovené v článkoch 90 a 91 služobného poriadku na podanie sťažnosti a žaloby, prostredníctvom žiadosti nepriamo spochybniť predchádzajúce rozhodnutie, ktoré nebolo napadnuté v stanovených lehotách. Jedine existencia nových a podstatných skutočností môže odôvodniť podanie žiadosti o preskúmanie rozhodnutia, ktoré sa stalo konečným. V tejto súvislosti list od administratívy, ktorým sa len opakuje informácia, ktorá už bola dotknutej osobe oznámená, nemožno považovať za akt spôsobujúci ujmu, na ktorého základe by plynula nová lehota umožňujúca začať súdne konanie.

(pozri body 23, 24 a 26)

Odkaz:

Súdny dvor: 15. mája 1985, Esly/Komisia, 127/84, bod 10; 4. júna 1987, P/CES, 16/86, bod 6

Súd prvého stupňa: 11. mája 1992, Whitehead/Komisia, T‑34/91, bod 18; 4. mája 2005, Schmit/Komisia, T‑144/03, bod 147

Súd pre verejnú službu: 10. septembra 2007, Speiser/Parlament, F‑146/06, bod 22