ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)
z 25. apríla 2024 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Životné prostredie – Smernica 2000/60/ES – Rámec pre politiku Únie v oblasti vodného hospodárstva – Článok 4 ods. 1 písm. a) – Environmentálne ciele týkajúce sa povrchových vôd – Povinnosť členských štátov nepovoliť projekt, ktorý môže spôsobiť zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody – Článok 5 a príloha II – Charakterizovanie typov útvarov povrchovej vody – Článok 8 a príloha V – Klasifikácia stavu povrchových vôd – Článok 11 – Program opatrení – Projekt odberu vody z jazera s plochou menšou ako 0,5 km²“
Vo veci C‑301/22,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím High Court (Vyšší súd, Írsko) z 26. januára 2022 a doručený Súdnemu dvoru 3. mája 2022, ktorý súvisí s konaním:
Peter Sweetman
proti
An Bord Pleanála,
Ireland a Attorney General,
za účasti:
Bradán Beo Teoranta,
Galway City Council,
Environmental Protection Agency,
SÚDNY DVOR (druhá komora),
v zložení: predsedníčka druhej komory A. Prechal, sudcovia F. Biltgen, N. Wahl (spravodajca), J. Passer a M. L. Arastey Sahún,
generálny advokát: A. Rantos,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Peter Sweetman, v zastúpení: J. Devlin, SC, B. Harrington, solicitor, a M. Heavey, barrister,
– An Bord Pleanála, v zastúpení: J. Moore, solicitor, R. Mulcahy, SC, a F. Valentine, SC,
– Írsko, v zastúpení: M. Browne, A. Joyce, D. O’Reilly a M. Tierney, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci J. Doherty, SC, E. Egan McGrath, SC, G. Gilmore, BL, a A. McBride, SC,
– francúzska vláda, v zastúpení: B. Travard, J.‑L. Carré a W. Zemamta, splnomocnení zástupcovia,
– holandská vláda, v zastúpení: M. K. Bulterman a M. S. Gijzen, splnomocnené zástupkyne,
– poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,
– Európska komisia, v zastúpení: L. Armati a E. Sanfrutos Cano, splnomocnené zástupkyne,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 21. septembra 2023,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 2000, s. 1; Mim. vyd. 15/005, s. 275).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu, ktorý vedie pán Peter Sweetman proti An Bord Pleanála (Agentúra územného plánovania, Írsko) (ďalej len „agentúra“), ako aj Írsku (Írsko) a Attorney General (generálny prokurátor, Írsko), vo veci stavebného projektu, ktorého cieľom je umožniť odber sladkej vody z jazera.
Právny rámec
Právo Únie
3 Odôvodnenia 25, 33, 34, 26 a 36 smernice 2000/60 znejú:
„(25) Je potrebné vytvoriť všeobecne platné definície kvalitatívneho a, ak je to relevantné pre účel ochrany životného prostredia, aj kvantitatívneho stavu vôd. Na zabezpečenie dosiahnutia dobrého stavu povrchovej a podzemnej vody v spoločenstve a zabránenie zhoršovaniu stavu vôd na úrovni spoločenstva majú byť stanovené environmentálne ciele.
…
(33) Cieľ dosiahnuť dobrý stav vôd sa má sledovať v každom povodí tak, aby opatrenia týkajúce sa povrchových a podzemných vôd patriacich do toho istého ekologického, hydrologického a hydrogeologického systému boli koordinované.
(34) Na účely ochrany životného prostredia je potrebná väčšia integrácia kvalitatívnych a kvantitatívnych aspektov povrchových a podzemných vôd so zohľadnením prirodzených prietokových podmienok v rámci hydrologického cyklu.
…
(36) Je potrebné vykonať analýzy charakteristík povodia a dopadov ľudskej činnosti, ako aj ekonomickú analýzu využívania vody. Členské štáty by mali sledovať vývoj stavu vôd na systematickom a porovnateľnom základe v rámci celého spoločenstva. Tieto informácie sú pre členské štáty nevyhnutné k poskytnutiu spoľahlivého základu pre vývoj programov opatrení zameraných na dosiahnutie cieľov stanovených touto smernicou.“
4 V zmysle článku 1 tejto smernice s názvom „Účel“:
„Účelom tejto smernice je ustanoviť rámec ochrany vnútrozemských povrchových vôd, brakických vôd, pobrežných vôd a podzemných vôd, ktorý:
a) zabráni ďalšiemu zhoršovaniu, ochráni a zlepší stav vodných ekosystémov, a s ohľadom na ich potrebu vody suchozemských ekosystémov a mokradí, ktoré sú priamo závislé od vodných ekosystémov;
…“
5 Článok 2 uvedenej smernice, nazvaný „Definície“, stanovuje:
„Na účely tejto smernice sa prijímajú nasledujúce definície:
1. ‚Povrchová voda‘ znamená vnútrozemskú vodu, okrem podzemnej vody; brakické vody a pobrežnú vodu, vo vzťahu k chemického stavu bude výnimočne zahŕňať tiež výsostné [teritoriálne – neoficiálny preklad] vody.
…
3. ‚Vnútrozemská voda‘ znamená všetku stojatú alebo tečúcu vodu na zemskom povrchu a všetku podzemnú vodu smerom k pevnine od základnej čiary, od ktorej sa meria šírka pásma výsostných [teritoriálnych – neoficiálny preklad] vôd.
…
5. ‚Jazero‘ znamená útvar stojatej vnútrozemskej vody.
6. ‚Brakická voda‘ predstavuje útvary povrchovej vody v blízkosti vyústení riek, ktoré majú čiastočne slaný charakter v dôsledku svojej blízkosti k pobrežným vodám, ale ktoré sú podstatne ovplyvnené prítokmi sladkej vody.
7. ‚Pobrežná voda‘ znamená povrchovú vodu, ktorá sa nachádzajú smerom k pevnine od čiary, ktorej každý bod je vo vzdialenosti jednej morskej míle na morskej strane od najbližšieho bodu základnej čiary, od ktorej sa meria šírka pásma výsostných [teritoriálnych – neoficiálny preklad] vôd, tam kde je to primerané siahajú až po vonkajšiu hranicu brakických vôd.
…
10. ‚Útvar povrchovej vody‘ znamená vymedziteľný a významný prvok povrchovej vody, ako napríklad jazero, nádrž, potok, rieka alebo kanál, časť potoka, rieky alebo kanála, brakickej vody, alebo pásmo pobrežnej vody.
…
17. ‚Stav povrchovej vody‘ je celkové vyjadrenie stavu útvaru povrchovej vody, ktorý je určený jeho ekologickým stavom alebo jeho chemickým stavom, podľa toho, ktorý z nich je horší.
18. ‚Dobrý stav povrchovej vody‘ znamená stav, ktorý dosahuje útvar povrchovej vody, ak je jeho ekologický a jeho chemický stav aspoň ‚dobrý‘.
…
21. ‚Ekologický stav‘ je vyjadrenie kvality štruktúry a funkcie vodných ekosystémov, ktoré sú spojené s povrchovými vodami, klasifikovaný v súlade s prílohou V.
22. ‚Dobrý ekologický stav‘ je stav útvaru povrchovej vody klasifikovaný takto v súlade s prílohou V.
…“
6 Článok 4 tej istej smernice, nazvaný „Environmentálne ciele“, stanovuje:
„1. Pri realizácií programov opatrení špecifikovaných v plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodia:
a) pre povrchové vody
i) členské štáty vykonajú potrebné opatrenia na zabránenie zhoršeniu stavu všetkých útvarov povrchovej vody, v súlade s odsekmi 6 a 7 [s výhradou odsekov 6 a 7 – neoficiálny preklad] a bez toho, aby bol dotknutý odsek 8;
ii) členské štáty budú chrániť, zlepšovať a obnovovať všetky útvary povrchovej vody, s ohľadom na platnosť bodu iii) [s výhradou uplatnenia bodu iii) – neoficiálny preklad] pre umelé a výrazne zmenené vodné útvary, s cieľom dosiahnutia dobrého stavu povrchovej vody najneskôr do 15 rokov od dátumu nadobudnutia platnosti tejto smernice, v súlade s ustanoveniami uvedenými v prílohe V, s podmienkou uplatniť predlžovanie termínov [s výhradou predĺženia lehoty – neoficiálny preklad] v súlade s odsekom 4 a s využitím odsekov 5, 6 a 7 [s výhradou uplatnenia odsekov 5, 6 a 7 – neoficiálny preklad], bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 8;
iii) členské štáty budú chrániť a zlepšovať všetky umelé a výrazne zmenené vodné útvary s cieľom dosiahnutia dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu povrchovej vody najneskôr do 15 rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice, v súlade s ustanoveniami uvedenými v prílohe V, s podmienkou uplatniť rozšírené ustanovenia [s výhradou predĺženia lehoty – neoficiálny preklad] v súlade s odsekom 4 a s využitím odsekov 5, 6 a 7 [s výhradou uplatnenia odsekov 5, 6 a 7 – neoficiálny preklad], bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 8;
…
…
7. Členské štáty neporušia túto smernicu, keď:
– je neúspech pri dosahovaní dobrého stavu podzemnej vody, dobrého ekologického stavu, prípadne dobrého ekologického potenciálu, alebo pri predchádzaní zhoršenia stavu útvaru povrchovej alebo podzemnej vody dôsledkom nových modifikácií fyzikálnych vlastností útvaru povrchových vôd alebo zmien úrovne hladiny útvarov podzemnej vody, alebo
– sa nepodarí zabrániť zhoršeniu stavu útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého na dobrý v dôsledku nových trvalo udržateľných rozvojových činností človeka
a súčasne sú splnené všetky nasledujúce podmienky:
a) uskutočnia sa všetky realizovateľné kroky na obmedzenie nepriaznivého dopadu na stav vodného útvaru;
b) dôvody úprav alebo zmien sú menovite uvedené a vysvetlené v pláne vodohospodárskeho manažmentu povodia vyžadovaného článkom 13 a ciele sa vyhodnotia každých šesť rokov;
c) dôvody pre tieto úpravy alebo zmeny sú dôvodmi nadradeného verejného záujmu a/alebo prínosy z dosiahnutia cieľov stanovených v odseku 1 pre životné prostredie a spoločnosť sú prevážené prínosmi nových úprav alebo zmien pre ľudské zdravie, udržanie ľudskej bezpečnosti alebo trvalo udržateľného rozvoja a
d) očakávané prínosy týchto úprav alebo zmien vodného útvaru, nie je možné z dôvodov technickej realizovateľnosti alebo neprimeraných nákladov dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré sú podstatne lepšou environmentálnou voľbou.
8. Členské štáty pri uplatňovaní odsekov 3, 4, 5, 6 a 7 zabezpečia, aby ich uplatňovanie natrvalo nevylučovalo alebo neohrozovalo dosiahnutie cieľov tejto smernice v iných vodných útvaroch daného správneho územia povodia a aby bolo v súlade s vykonávaním ďalšej environmentálnej právnej úpravy spoločenstva.
…“
7 Článok 5 smernice 2000/60, nazvaný „Charakteristiky správneho územia povodia, preskúmanie vplyvov ľudskej činnosti na životné prostredie a ekonomická analýza využívania vôd“, v odseku 1 stanovuje:
„Každý členský štát zabezpečí, aby sa pre každ[é] správne územie povodia alebo pre časť medzinárodnej oblasti povodí nachádzajúcej sa na jeho území uskutočnila:
– analýza jeho charakteristík,
– preskúmanie vplyvov ľudskej činnosti na stav povrchových a podzemných vôd a
– ekonomická analýza využívania vody
a to podľa technických špecifikácií uvedených v prílohách II a III a tak, aby bolo ich spracovanie ukončené [najneskôr] do štyroch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.“
8 Podľa článku 8 smernice 2000/60 s názvom „Monitorovanie stavu povrchovej vody, stavu podzemnej vody a chránených oblastí“:
„1. Členské štáty zabezpečia vytvorenie programov pre monitorovanie stavu vody, aby sa vytvoril zosúladený a komplexný prehľad stavu vody v každom správnom území povodia:
– pre povrchové vody takéto programy budú zahŕňať:
i) objem a hladinu alebo prietok v rozsahu zodpovedajúcom stanoveniu ekologickému a chemickému stavu a ekologickému potenciálu a
ii) ekologický stav, chemický stav a ekologický potenciál;
…
2. Tieto programy nadobudnú účinnosť najneskôr do šiestich rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice, pokiaľ to v príslušných právnych predpisoch nie je uvedené ináč. Takýto monitoring bude v súlade s požiadavkami prílohy V.
…“
9 Článok 11 tejto smernice, nazvaný „Program opatrení“, stanovuje:
„1. Každý členský štát zabezpečí pre každé správne územie povodia alebo pre časť medzinárodného správneho územia povodia na svojom území zavedenie programu opatrení, so zreteľom na výsledky analýz požadovaných podľa článku 5, pre dosiahnutie cieľov stanovených podľa článku 4. Takéto programy opatrení sa môžu odvolávať na opatrenia vyplývajúce z právnej úpravy prijatej na národnej úrovni a pokrývajúce celé územie členského štátu. Tam, kde je to účelné, môže členský štát prijať opatrenia uplatniteľné vo všetkých správnych územiach povodí a/alebo v častiach medzinárodných správnych území povodí ležiacich na jeho území.
2. Každý program opatrení bude zahŕňať ‚základné‘ opatrenia špecifikované v odseku 3, a v prípade potreby ‚doplnkové‘ opatrenia.
3. ‚Základné opatrenia‘ sú minimálne požiadavky, ktoré treba splniť a ktoré pozostávajú z:
…
c) opatrení na podporu efektívneho a trvalo udržateľného využívania vody, aby sa zabránilo ohrozeniu dosiahnutia cieľov ustanovených článkom 4;
…
e) regulácií odberu sladkej povrchovej a podzemnej vody a vzdúvania sladkej povrchovej vody, vrátane registra alebo registrov odberov vody a požiadavky predchádzajúceho povolenia odberu a vzdúvania. Tieto regulácie sa budú pravidelne preverovať a podľa potreby aktualizovať. Členské štáty môžu vyňať z týchto regulácií odbery alebo vzdúvania, ktoré nemajú významný vplyv na stav vody;
…
4. ‚Doplnkové opatrenia‘ sú opatrenia navrhnuté a zavedené dodatočne k základným opatreniam s cieľom dosiahnutia cieľov stanovených podľa článku 4. Časť B prílohy VI obsahuje otvorený zoznam takýchto opatrení.
…“
10 Podľa prílohy II k smernici 2000/60:
„1. Povrchové vody
1.1. Charakterizovanie typov útvarov povrchovej vody
Členské štáty identifikujú polohu a hranice útvarov povrchovej vody a vypracujú úvodnú charakteristiku všetkých takýchto útvarov v súlade s nasledujúcou metodikou. Členské štáty môžu pre účely spracovania tejto úvodnej charakteristiky zoskupiť vodné útvary povrchovej vody.
i) Útvary povrchových vody budú v rámci správnych území povodia zadelené do jednej z týchto kategórií povrchovej vody – rieky, jazerá, brakické vody alebo pobrežné vody – môže sa jednať aj o umelé útvary povrchových vody alebo výrazne zmenené útvary povrchovej vody.
ii) Pre každú kategóriu povrchovej vody budú príslušné útvary povrchovej vody v rámci správneho územia povodia rozčlenené podľa typu. Tieto typy sú definované buď pomocou ‚systému A‘ alebo pomocou ‚systému B‘ ustanovených časťou 1.2.
iii) Ak sa použije systém A, útvary povrchovej vody v správnom území povodia sa najprv rozdelia podľa príslušných ekoregiónov v súlade s geografickými oblasťami ustanovenými v časti [v bode – neoficiálny preklad] 1.2 a zobrazenými na príslušnej mape v prílohe XI. Vodné útvary v každom ekoregióne sa ďalej rozčlenia podľa typov útvarov povrchovej vody v súlade s deskriptormi uvedenými v tabuľkách pre systém A.
iv) Ak sa použije systém B, členské štáty musia dosiahnuť aspoň takú istú mieru rozčlenenia, aká by sa dosiahla pomocou systému A. Preto sa útvary povrchovej vody v správnom území povodia rozdelia na typy s použitím hodnôt povinných deskriptorov a takých voliteľných deskriptorov alebo kombinácie deskriptorov, ktoré sú potrebné na zabezpečenie spoľahlivého odvodenia typovo špecifických biologických referenčných podmienok.
…
1.2. Ekoregióny a typy útvarov povrchovej vody
…
1.2.2.Jazerá
Systém A
Stanovená typológia | Deskriptory |
Ekoregión | Ekoregióny zobrazené na mape A v prílohe XI |
Typ | Typológia podľa nadmorskej výšky vysokopoložený: > 800 m strednej polohy: 200 až 800 m nížinný: < 200 m Typológia podľa hĺbky založená na priemernej hĺbke < 3 m 3 až 15 m > 15 m Typológia podľa rozlohy založená na veľkosti plochy povrchu 0,5 až 1 km² 1 až 10 km² 10 až 100 km² > 100 km² Geologické zloženie vápencový kremičitý organický |
|
|
Systém B
Alternatívna charakteristika | Fyzikálne a chemické faktory, ktoré určujú charakteristiky jazera a teda štruktúru a zloženie biologickej populácie |
Povinné faktory | Nadmorská výška zemepisná šírka zemepisná dĺžka hĺbka geologické zloženie rozloha |
Voliteľné faktory | Priemerná hĺbka vody tvar jazera čas zdržania priemerná teplota vzduchu rozsah teploty vzduchu zmiešavacie charakteristiky (napr. jednomiktické, dvojmiktické, mnohomiktické) kyselinová neutralizačná kapacita stav živín pozadia priemerné zloženie podložia kolísanie vodnej hladiny |
…
1.3. Ustanovenie typovo špecifických referenčných podmienok pre typy útvarov povrchovej vody
i) Pre každý typ útvaru povrchovej vody charakterizovaného podľa časti [bodu – neoficiálny preklad] 1.1 sa ustanovia hydromorfologické a fyzikálno‑chemické podmienky špecifické pre daný typ, reprezentujúce hodnoty hydromorfologických a fyzikálno‑chemických prvkov kvality špecifikovaných v bode 1.1 prílohy V pre daný typ útvaru povrchovej vody s veľmi dobrým ekologickým stavom definovaným v príslušnej tabuľke v bode 1.2 prílohy V. Pre tento typ povrchového vodného útvaru s veľmi dobrým ekologickým stavom definovaným v príslušnej tabuľke v časti [v bode – neoficiálny preklad] 1.2 prílohy V sa ustanovia typovo špecifické biologické referenčné podmienky reprezentujúce hodnoty biologických prvkov kvality špecifikovaných v bode 1.1 prílohy V.
…
1.5. Vyhodnotenie vplyvu
Členské štáty budú vyhodnocovať citlivosť stavu útvarov povrchovej vody na vyššie uvedené vplyvy.
Členské štáty využijú zhromaždené informácie a každú ďalšiu relevantnú informáciu, vrátane údajov z monitorovania životného prostredia, ktoré majú k dispozícii, na vypracovanie hodnotenia možnosti vzniku situácie, že útvary povrchových vôd v správnom území povodia nesplnia environmentálne ciele kvality stanovené pre ne podľa článku 4. Členské štáty môžu využiť ako pomôcku pri takomto hodnotení metódy modelovania.
Pre útvary identifikované ako rizikové s ohľadom na možnosť nesplnenia cieľov kvality životného prostredia sa v relevantných prípadoch vykoná dopĺňajúca charakterizácia na optimalizáciu návrhu programov monitorovania požadovaných podľa článku 8 aj programov opatrení požadovaných podľa článku 11.
…“
11 Príloha V k smernici 2000/60 vo svojej časti 1, ktorá obsahuje pravidlá klasifikácie a monitorovania stavu povrchových vôd, spresňuje:
„…
1.2. Normatívne definície klasifikácií ekologického stavu
Tabuľka 1.2. Všeobecná definícia pre rieky, jazerá, brakické vody a pobrežné vody
V nasledujúcom texte je uvedená všeobecná definícia ekologickej kvality. Pre účely klasifikácie sú hodnoty pre prvky kvality ekologického stavu pre každú kategóriu povrchovej vody uvedené v nasledujúcich tabuľkách 1.2.1 až 1.2.4.
Prvok | Veľmi dobrý stav | Dobrý stav | Priemerný stav |
Všeobecné | Nevyskytujú sa žiadne alebo iba veľmi malé antropogénne vyvolané odchýlky hodnôt fyzikálno‑chemických a hydromorfologických prvkov kvality hodnoteného typu útvaru povrchovej vody v porovnaní s týmto typom existujúcim v nenarušených podmienkach. Hodnoty biologických prvkov kvality útvaru povrchovej vody zodpovedajú hodnotám, ktoré sú bežné pre tento typ útvaru v nenarušených podmienkach a nevykazujú žiadne alebo iba veľmi malé znaky narušenia. Toto sú podmienky a spoločenstvá špecifické pre daný typ útvaru. | Hodnoty biologických prvkov kvality pre daný typ telesa útvaru povrchových vôd vykazujú slabé narušenie v dôsledku ľudskej činnosti, ale iba mierne sa odlišujú od hodnôt bežných pre daný typ útvaru povrchovej vody v nenarušených podmienkach. | Hodnoty prvkov biologickej kvality pre daný typ útvaru povrchových vôd sa v strednej miere odlišujú od hodnôt bežných pre daný typ útvaru povrchových vôd v nenarušených podmienkach. Hodnoty ukazujú znaky narušenia strednej triedy v dôsledku ľudskej činnosti a sú podstatne viac narušené ako hodnoty pre útvar v dobrom stave. |
Vody dosahujúce horší ako priemerný stav budú klasifikované ako vody v zlom alebo veľmi zlom stave.
Vody, ktoré vykazujú znaky veľkých zmien hodnôt biologických prvkov kvality pre daný typ útvaru povrchovej vody a v ktorých sa príslušné biologické spoločenstvá podstatne líšia od spoločenstiev bežných pre daný typ útvaru povrchovej vody v nenarušených podmienkach, budú klasifikované ako vody v zlom stave.
Vody, ktoré vykazujú znaky vážnych zmien hodnôt biologických prvkov kvality pre daný typ útvaru povrchovej vody a v ktorých chýbajú veľké časti príslušných biologických spoločenstiev bežných pre daný typ útvaru povrchovej vody v nenarušených podmienkach, budú klasifikované ako vody vo veľmi zlom stave.
…
1.2.6. Postup pri stanovení noriem chemickej kvality členskými štátmi
Pri odvodzovaní environmentálnych noriem pre znečisťujúce látky uvedené v bodoch 1 až 9 Prílohy VIII na ochranu vodnej bioty budú členské štáty konať v súlade s nasledujúcimi ustanoveniami. Normy možno stanoviť pre vodu, sedimenty alebo živé organizmy.
Všade, kde je to možné, sa získajú údaje o akútnej a chronickej toxicite pre taxóny uvedené nižšie, ktoré sú relevantné pre daný typ vodného útvaru, ako aj pre ostatné taxóny, pre ktoré existujú dostupné údaje. ‚Základný súbor‘ taxónov tvoria:
– riasy a/alebo makrofyty
– dafnie alebo reprezentatívne organizmy pre slané vody
– ryby.
…
1.3. Monitorovanie ekologického stavu a chemického stavu povrchových vôd
Monitorovacia sieť povrchových vôd bude vytvorená v súlade s požiadavkami článku 8. Monitorovacia sieť bude navrhnutá tak, aby zabezpečila zosúladený a úplný prehľad ekologického a chemického stavu v každom povodí a aby umožnila klasifikáciu vodných útvarov do piatich tried v súlade s normatívnymi definíciami v časti [v bode – neoficiálny preklad] 1.2. Mapu alebo mapy s vyznačenou monitorovacou sieťou povrchovej vody poskytnú členské štáty v plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodia.
Na základe charakterizácie a hodnotenia dopadu vykonaného v súlade s článkom 5 a prílohou II zavedú členské štáty program inšpekčného monitorovania a program prevádzkového monitorovania pre každé obdobie, na ktoré sa vzťahuje plán vodohospodárskeho manažmentu povodia. Členské štáty budú musieť v niektorých prípadoch zaviesť aj programy prieskumného monitorovania.
…“
12 Príloha VI k tejto smernici vo svojej časti B uvádza otvorený zoznam doplnkových opatrení, ktoré si členské štáty môžu vybrať a prijať pre každé správne územie povodia ako súčasť programu opatrení požadovaných podľa článku 11 ods. 4 uvedenej smernice. Medzi týmito opatreniami sa v bode viii) nachádza „regulácia odberov vody“.
Írske právo
13 Relevantné ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorými sa vykonáva smernica 2000/60, sa nachádzajú v European Communities (Water Policy) Regulations 2003 (nariadenie z roku 2003 týkajúce sa politiky Európskych spoločenstiev v oblasti vodného hospodárstva) (S.I. č. 722 z roku 2003) a European Union (Water Policy) Regulations 2014 (nariadenie z roku 2014 týkajúce sa politiky Európskej únie v oblasti vodného hospodárstva) (S.I. č. 350 z roku 2014).
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
14 Spor vo veci samej sa týka žiadosti na vydanie povolenia týkajúceho sa stavebného projektu, ktorého cieľom je umožniť odoberať z Loch an Mhuilinn, ktoré je súkromným vnútrozemským jazerom bez prílivu a odlivu s plochou 0,083 km² nachádzajúcim sa na ostrove Gorumna v grófstve Galway (Írsko), prečerpávaním prostredníctvom potrubia maximálne 4 680 m³ sladkej vody týždenne, a to štyri hodiny denne počas najviac štyroch dní v týždni po dobu až 22 týždňov ročne od mája do septembra. Odobratá sladká voda bola po jej presune do štyroch lokalít, ktoré sú prevádzkované írskou spoločnosťou Bradán Beo Teoranta v zálive Kilkieran v grófstve Galway, určená na kúpanie chorých lososov, aby sa zbavili amébového ochorenia žiabrov a morských vší.
15 Pán Sweetman podal v prejednávanej veci na High Court (Vyšší súd, Írsko), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, žalobu proti rozhodnutiu agentúry z 20. júla 2018 o udelení požadovaného povolenia.
16 Rozsudkom z 15. januára 2021 uvedený súd zrušil toto rozhodnutie, pričom rozhodol, že nespĺňa požiadavky smernice 2000/60. V tejto súvislosti High Court (Vyšší súd) konkrétnejšie zastával názor, že Environmental Protection Agency (Agentúra na ochranu životného prostredia, Írsko; ďalej len „EPA“) mala určiť konkrétny stav Loch an Mhuilinn na základe presného hodnotenia a monitorovania, ako to vyžaduje táto smernica a írska právna úprava, ktorej cieľom je zabezpečiť jej prebratie. Vzhľadom na to, že EPA takéto určenie Loch an Mhuilinn nevykonala, dospel tento súd k záveru, že agentúra nemohla posúdiť, či sú navrhované práce v súlade s článkom 4 ods. 1 smernice 2000/60.
17 Po vyhlásení tohto rozsudku si Bradán Beo Teoranta vyžiadala stanovisko EPA. V liste z 28. januára 2021 EPA uviedla svoj výklad, podľa ktorého, pokiaľ ide o jazerá, smernica 2000/60 stanovuje, že iba jazerá s plochou viac ako 0,5 km² musia byť identifikované ako vodné útvary, na ktoré sa vzťahuje táto smernica. Pokiaľ ide o jazerá, ktorých plocha je menšia ako táto hodnota, členské štáty sa môžu rozhodnúť zahrnúť ich medzi vodné útvary, na ktoré sa vzťahuje uvedená smernica, ak sú významné v kontexte účelov a ustanovení tej istej smernice. V súlade s týmito zásadami boli všetky jazerá s rozlohou viac ako 0,5 km² a malé jazerá v chránených oblastiach (osobitne chránených oblastiach alebo oblastiach využívaných na odber pitnej vody) v Írsku identifikované ako vodné útvary, na ktoré sa vzťahuje smernica 2000/60. Naproti tomu Loch an Mhuilin nebolo identifikované ako vodný útvar, na ktorý sa vzťahuje táto smernica, pretože nespĺňa tieto kritériá týkajúce sa veľkosti, resp. umiestnenia v chránenej oblasti, a preto EPA jeho stav neurčila.
18 Vzhľadom na tento list zo strany EPA podala agentúra návrh na obnovu konania vo veci samej, ktorému vnútroštátny súd vyhovel, pričom konštatoval, že skutočnosti uvedené v tomto liste môžu ovplyvniť výsledok uvedenej veci.
19 Podľa High Court (Vyšší súd) vzniká najmä vzhľadom na úvahy uvedené v rozsudku z 1. júla 2015, Bund für Umwelt und Naturschutz Deutschland (C‑461/13, EU:C:2015:433), kľúčová otázka týkajúca sa výkladu smernice 2000/60, a to, či je potrebné, aby všetky vodné útvary, bez ohľadu na ich veľkosť, boli predmetom analýzy charakteristík, ako aj klasifikácie ich stavu v súlade s touto smernicou, aby súd mohol v kontexte žiadosti o stavebné povolenie ovplyvňujúcej útvar povrchovej vody posúdiť túto výstavbu odkazom na pojmy „zhoršenie“ a „dobrý stav“ povrchových vôd.
20 Za týchto okolností High Court (Vyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. a) Musia členské štáty charakterizovať a následne klasifikovať všetky vodné útvary bez ohľadu na ich veľkosť, a najmä musia charakterizovať a klasifikovať všetky jazerá s plochou menšou ako 0,5 km²?
b) Do akej miery, ak vôbec, je to odlišné, pokiaľ ide o vodné útvary v chránenej oblasti?
2. Ak je odpoveď na prvú otázku písm. a) kladná, môže orgán príslušný na vydanie stavebného povolenia udeliť stavebné povolenie na projekt, ktorý môže ovplyvniť vodný útvar pred jeho kategorizáciou a klasifikáciou?
3. Ak je odpoveď na prvú otázku písm. a) záporná, aké sú povinnosti príslušného orgánu pri rozhodovaní o vydaní stavebného povolenia, ktoré môže mať potenciálny vplyv na vodný útvar, ktorý nie je charakterizovaný a/alebo klasifikovaný?“
O prejudiciálnych otázkach
O prvej otázke
21 Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora platí, že v rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, ktorý je zakotvený v článku 267 ZFEÚ, prislúcha Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu odpoveď potrebnú na rozhodnutie vo veci, ktorú vnútroštátny súd prejednáva. Z tohto hľadiska Súdnemu dvoru prináleží v prípade potreby preformulovať otázky, ktoré sú mu položené [rozsudok zo 6. októbra 2021, W. Ż. (Senát Najvyššieho súdu pre mimoriadne preskúmanie a veci verejné – Vymenovanie), C‑487/19, EU:C:2021:798, bod 68 a citovaná judikatúra].
22 V prejednávanej veci po prvé, hoci prvá otázka všeobecne odkazuje na „vodné útvary“, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, a navyše zo spresnenia uvedeného na konci písmena a) tejto otázky, vyplýva, že spor vo veci samej sa týka útvaru povrchovej vody, presnejšie jazera.
23 Po druhé, zatiaľ čo písmeno b) prvej otázky sa týka vodných útvarov v chránenej oblasti, vnútroštátny súd v odpovedi na písomnú otázku Súdneho dvora spresnil, že jazero, o ktoré ide vo veci samej, sa nenachádza v takejto oblasti, ale je v skutočnosti iba prepojené s osobitným chráneným územím zátoky a ostrovov Kilkieran priamym prílivovým spojením.
24 Napokon po tretie, hoci prvá otázka neoznačuje ustanovenia práva Únie, ktorých výklad sa požaduje, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ako aj zo slovesa „charakterizovať“ a „klasifikovať“, ktoré vnútroštátny súd v tejto otázke používa, vyplýva, že touto otázkou sa v podstate odvoláva na povinnosti stanovené v článku 5 ods. 1 prvej zarážke a článku 8 smernice 2000/60 v spojení s prílohami II a V k tejto smernici.
25 Za týchto podmienok treba konštatovať, že svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú článok 5 ods. 1 prvá zarážka a článok 8 smernice 2000/60 v spojení s prílohami II a V k tejto smernici vykladať v tom zmysle, že na jazero s plochou menšou ako 0,5 km² sa na jednej strane vzťahuje povinnosť vykonať analýzu jeho charakteristík pre každé správne územie povodia a na druhej strane povinnosť vytvoriť programy pre monitorovanie stavu vody, aby sa vytvoril zosúladený a komplexný prehľad stavu vody v každom správnom území povodia.
26 Treba pripomenúť, že s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty dosiahli kvalitatívne ciele, ktoré sleduje normotvorca Únie, konkrétne zachovanie alebo obnovenie dobrého stavu povrchovej vody, smernica 2000/60 stanovuje niekoľko ustanovení, medzi ktoré patria ustanovenia článkov 5 a 8, ako aj príloh II a V, ktoré vytvárajú komplexný proces, ktorý obsahuje viacero podrobne upravených etáp, s cieľom umožniť členským štátom vykonať potrebné opatrenia podľa osobitnej povahy a vlastností vodných útvarov identifikovaných na ich územiach [pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. júna 2021, Komisia/Španielsko (Zhoršenie prírodnej zóny Doñana), C‑559/19, EU:C:2021:512, body 41 a 42 a citovanú judikatúru].
27 Pokiaľ ide v prvom rade o článok 5 smernice 2000/60, toto ustanovenie ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť najmä to, aby sa pre každé správne územie povodia vykonala analýza jeho charakteristík v súlade s technickými špecifikáciami uvedenými v prílohe II k tejto smernici.
28 V súlade s bodom 1.1 prílohy II k smernici 2000/60 členské štáty na účely charakterizovania typov útvarov povrchovej vody stanoveného v článku 5 ods. 1 prvej zarážke tejto smernice najprv identifikujú polohu a hranice útvarov povrchovej vody, ďalej zadelia útvary povrchovej vody v rámci správnych území povodia do jednej z týchto kategórií povrchovej vody (rieky, jazerá, brakické vody alebo pobrežné vody) alebo umelé útvary povrchových vody, alebo výrazne zmenené útvary povrchovej vody, a nakoniec pre každú kategóriu povrchovej vody rozčlenia príslušný útvar povrchovej vody v rámci správneho územia povodia podľa typov definovaných pomocou systému A alebo systému B stanovených v bode 1.2 tejto prílohy II. Následne sa v súlade s bodom 1.3 uvedenej prílohy II musia stanoviť typovo špecifické referenčné podmienky pre typy útvarov povrchovej vody.
29 Pokiaľ ide o jazerá a ich typológiu podľa rozlohy založenej na veľkosti plochy povrchu, bod 1.2.2 prílohy II k smernici 2000/60 stanovuje na účely systému A iba typy 0,5 až 1 km², 1 až 10 km², 10 až 100 km² a viac ako 100 km². Okrem toho bod 1.1 písm. iv) tejto prílohy II stanovuje, že ak sa použije systém B, členské štáty musia dosiahnuť aspoň takú istú mieru rozčlenenia, aká by sa dosiahla pomocou systému A, čo umožňuje členským štátom, ktoré sa rozhodnú pre systém B, zachovať aj minimálnu veľkosť 0,5 km² ako povinný charakterizačný faktor týkajúci sa rozlohy v zmysle bodu 1.2.2 uvedenej prílohy II.
30 Okrem toho, pokiaľ ide o skutočnosť, ktorú uviedol žalobca vo veci samej vo svojich písomných pripomienkach, že štúdia hydrologickej uskutočniteľnosti spoločnosti Bradán Beo Teoranta naznačuje, že jazero, o ktoré ide vo veci samej, z ktorého sa plánuje odber, je prepojené s najmenej siedmimi ďalšími jazerami, treba pripomenúť, že podľa článku 2 bodu 5 smernice 2000/60 znamená jazero útvar stojatej vnútrozemskej vody a že vnútroštátny súd, ktorému ako jedinému prináleží kvalifikovať skutkové okolnosti, prijal takúto kvalifikáciu, pokiaľ ide o vodný útvar, o ktorý ide vo veci samej. Okrem toho treba poznamenať, ako uviedol generálny advokát v poznámke pod čiarou 17 svojich návrhov, že hoci členské štáty podľa bodu 1.1 prílohy II k smernici 2000/60 môžu na účely spracovania tejto úvodnej charakteristiky zoskupiť vodné útvary povrchovej vody, ide o možnosť, a nie povinnosť.
31 Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosť stanovená v bode 1.3 prílohy II k smernici 2000/60 stanoviť typovo špecifické referenčné podmienky pre typy útvarov povrchovej vody sa nevzťahuje na jazerá s plochou menšou ako 0,5 km², a to nezávisle od otázky, či dotknutý členský štát využíva systém A, alebo, ako je to v prejednávanej veci, podľa odpovede vnútroštátneho súdu na písomnú otázku Súdneho dvora uvedenú v bode 23 tohto rozsudku, systém B.
32 Pokiaľ ide v druhom rade o článok 8 smernice 2000/60, tento článok ukladá členským štátom povinnosť vytvoriť programy pre monitorovanie stavu vody, aby sa vytvoril zosúladený a komplexný prehľad stavu vody v každom správnom území povodia, a vo svojom názve odkazuje najmä všeobecne na „povrchové vody“.
33 Vzhľadom na to, ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 38 svojich návrhov, keďže v prípade jazier s plochou menšou ako 0,5 km² členské štáty nie sú povinné vykonať ich charakteristiku podľa článku 5 a prílohy II k smernici 2000/60, logicky z toho vyplýva, že ani členské štáty nemajú povinnosť klasifikovať ekologický stav takýchto jazier v súlade s článkom 8 a prílohou V k tejto smernici.
34 Spoločný výklad príloh II a V k smernici 2000/60 v prípade potreby potvrdzuje tento výklad.
35 Konkrétne, keď príloha V k smernici 2000/60 vo svojom bode 1.2 stanovuje všeobecnú definíciu ekologického stavu riek, jazier, brakických vôd a pobrežných vôd na účely ich klasifikácie, výslovne odkazuje na „typy“ útvaru povrchovej vody, ktoré sú definované v prílohe II k tejto smernici, ktorá sa, pokiaľ ide o jazerá, vzťahuje len na jazerá s plochou aspoň 0,5 km², ako to vyplýva z bodu 29 tohto rozsudku. Rovnako, pokiaľ ide o postup, ktorý majú členské štáty dodržať pri stanovení noriem chemickej kvality povrchových vôd, bod 1.2.6 uvedenej prílohy V odkazuje tiež na „typy“ útvaru povrchovej vody.
36 Okrem toho napríklad z bodu 1.3 písm. i) prílohy II k smernici 2000/60 vyplýva, že referenčné podmienky pre každý typ útvaru povrchovej vody charakterizovaný podľa bodu 1.1 tejto prílohy II musia byť stanovené tak, aby reprezentovali hodnoty hydromorfologických, fyzikálno‑chemických a biologických prvkov kvality uvedených v bode 1.1 prílohy V k uvedenej smernici pre tento typ útvaru povrchovej vody s veľmi dobrým ekologickým stavom definovaným v príslušnej tabuľke v bode 1.2 tejto prílohy V. Rovnako v súlade s bodom 1.5 tretím odsekom prílohy II k smernici 2000/60 je najmä na optimalizáciu návrhu programov monitorovania požadovaných podľa článku 8 tejto smernice v relevantných prípadoch potrebná doplňujúca charakterizácia, pokiaľ ide o útvary identifikované ako rizikové s ohľadom na možnosť nesplnenia cieľov kvality životného prostredia.
37 Okrem toho v súlade s bodom 1.3 druhým odsekom prílohy V k smernici 2000/60 sa program inšpekčného monitorovania a program prevádzkového monitorovania musí vypracovať na základe charakterizácie a hodnotenia dopadu, ktoré sa vykonajú v súlade s článkom 5 a prílohou II j tejto smernici.
38 Výklad článkov 5 a 8, ako aj príloh II a V k smernici 2000/60 v tom zmysle, že ani povinnosť stanoviť typovo špecifické referenčné podmienky pre typy útvarov povrchovej vody, ani povinnosť vytvoriť programy pre monitorovanie stavu vody, sa nevzťahujú na jazerá s plochou menšou ako 0,5 km², potvrdzujú aj prípravné práce na tejto smernici. Na jednej strane návrh smernice Rady, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre činnosť Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 184, 1997, s. 20), doplnený zmeneným návrhom (Ú. v. ES C 108, 1998, s. 94), predpokladal stanovenie povinností podobných tým, ktoré sú v súčasnosti stanovené v uvedených prílohách II a V, v rámci jednej prílohy V. Na druhej strane sa ten istý návrh smernice, ako bola nakoniec prijatá, nevzťahoval v rámci systému A na jazerá s plochou menšou ako 0,01 km², zatiaľ čo smernica 2000/60, ako bola nakoniec prijatá, stanovuje na tie isté účely hranicu 0,5 km².
39 Takéto zvýšenie hranice týkajúcej sa plochy, ktoré bolo zavedené v priebehu legislatívneho procesu v prípade jazier, treba chápať najmä s ohľadom na zložitosť procesu pripomenutého v bode 26 tohto rozsudku a skutočnosť – uvedenú po prijatí smernice 2000/60 v bode 3.5 usmernení č. 2 s názvom „Identifikácia vodných útvarov“ vypracovaného v rámci spoločnej stratégie implementácie tejto smernice, do ktorej sa zapojila Európska komisia, všetky členské štáty, pristupujúce krajiny, Nórske kráľovstvo a ostatné zainteresované strany a mimovládne organizácie – že povrchové vody zahŕňajú veľký počet veľmi malých vodných útvarov, ktorých správa môže predstavovať obrovskú administratívnu záťaž.
40 Po tomto spresnení toto konštatovanie nebráni členským štátom, ktoré to považujú za vhodné, aby vzhľadom na ciele sledované smernicou 2000/60 v rámci zavedenia systému B uvedeného v bode 1.1. bode iv) prílohy II k tejto smernici podriadili niektoré druhy jazier s plochou menšou ako 0,5 km² režimom zavedeným ustanoveniami článkov 5 a 8 a prílohami II a V k uvedenej smernici.
41 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 5 ods. 1 prvá zarážka a článok 8 smernice 2000/60 v spojení s prílohami II a V k tejto smernici sa majú vykladať v tom zmysle, že na jazero s plochou menšou ako 0,5 km² sa nevzťahuje ani povinnosť stanoviť referenčné podmienky jeho charakteristík, ani povinnosť vytvoriť programy pre monitorovanie stavu vody stanovené v týchto ustanoveniach.
O druhej otázke
42 Vzhľadom na odpoveď poskytnutú na prvú otázku nie je potrebné odpovedať na druhú otázku.
O tretej otázke
43 Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, aké povinnosti má príslušný orgán podľa smernice 2000/60 pri rozhodovaní o žiadosti o povolenie projektu, ktorý by mohol mať vplyv na jazero, v prípade ktorého z dôvodu jeho plochy menšej ako 0,5 km² neboli stanovené ani referenčné podmienky jeho charakteristík, ani program monitorovania stavu vody podľa článku 5 ods. 1 prvej zarážky a článku 8 smernice 2000/60 v spojení s prílohami II a V k tejto smernici.
44 Na účely odpovede na túto otázku treba pripomenúť, že odôvodnenie 25 smernice 2000/60 zdôrazňuje, že na zabezpečenie dobrého stavu povrchovej a podzemnej vody v celej Európskej únii a zabránenie zhoršovaniu stavu vôd na úrovni Únie majú byť stanovené environmentálne ciele. Článok 1 písm. a) tejto smernice 2000/60 stanovuje, že jej účelom je ustanoviť rámec ochrany vnútrozemských povrchových vôd, brakických vôd, pobrežných vôd a podzemných vôd, ktorý zabráni ďalšiemu zhoršovaniu, ochráni a zlepší stav vodných ekosystémov a suchozemských ekosystémov, ktoré sú priamo závislé od vodných ekosystémov. Napokon environmentálne ciele, ktoré majú členské štáty dosiahnuť, sú spresnené v článku 4 ods. 1 uvedenej smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. júla 2015, Bund für Umwelt und Naturschutz Deutschland, C‑461/13, EU:C:2015:433, body 35, 36 a 38).
45 Toto posledné uvedené ustanovenie, ktoré vo svojom odseku 1 uvádza do praxe programy opatrení špecifikovaných v plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodia, sleduje dva odlišné, aj keď vnútorne prepojené ciele. Na jednej strane podľa článku 4 ods. 1 písm. a) bodu i) smernice 2000/60 členské štáty vykonávajú potrebné opatrenia na zabránenie zhoršeniu stavu všetkých útvarov povrchovej vody (povinnosť zabrániť zhoršeniu). Na druhej strane podľa tohto článku 4 ods. 1 písm. a) bodu ii) členské štáty budú chrániť, zlepšovať a obnovovať všetky útvary povrchovej vody, s výhradou uplatnenia bodu iii) tohto ustanovenia pre umelé a výrazne zmenené vodné útvary, s cieľom dosiahnutia dobrého stavu najneskôr do konca roku 2015 (povinnosť zlepšovať) (rozsudok z 1. júla 2015, Bund für Umwelt und Naturschutz Deutschland, C‑461/13, EU:C:2015:433, bod 39).
46 V rozsahu, v akom tento článok 4 vo svojom odseku 1 písm. a) bodoch i) a ii) odkazuje na „všetky útvary povrchovej vody“, treba uviesť, že v článku 2 bode 10 smernice 2000/60 je „útvar povrchovej vody“ definovaný ako „vymedziteľný a významný prvok povrchovej vody, ako napríklad jazero, nádrž, potok, rieka alebo kanál, časť potoka, rieky alebo kanála, brakickej vody, alebo pásmo pobrežnej vody“ a že článok 2 bod 5 tejto smernice definuje „jazero“ ako „útvar stojatej vnútrozemskej vody“, pričom neuvádza žiadnu hranicu.
47 Treba však pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou je na účely výkladu ustanovenia práva Únie potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou [rozsudok z 26. apríla 2022, Landespolizeidirektion Steiermark (Maximálna doba trvania kontroly vnútorných hraníc), C‑368/20 a C‑369/20, EU:C:2022:298, bod 56 a citovaná judikatúra].
48 V tejto súvislosti treba uviesť, že pokiaľ ide o článok 4 ods. 1 písm. a) body i) a ii) smernice 2000/60, na účely stanovenia rozsahu povinností zabrániť zhoršeniu a zlepšovať útvary povrchovej vody, pripomenutých v bode 45 tohto rozsudku, toto ustanovenie odkazuje aj na „stav“ uvedených vodných útvarov. Tento posledný uvedený pojem je definovaný v bode 17 článku 2 tejto smernice ako „celkové vyjadrenie stavu útvaru povrchovej vody, ktorý je určený jeho ekologickým stavom alebo jeho chemickým stavom, podľa toho, ktorý z nich je horší“, pričom „ekologický stav“ je v bode 21 tohto článku 2 definovaný ako „vyjadrenie kvality štruktúry a funkcie vodných ekosystémov, ktoré sú spojené s povrchovými vodami, klasifikovaný v súlade s prílohou V“.
49 Ako však bolo uvedené v bode 35 tohto rozsudku, z tabuľky 1.2 tejto prílohy V s názvom „Všeobecná definícia pre rieky, jazerá, brakické vody a pobrežné vody“ vyplýva, že klasifikácia ekologického stavu sa predpokladá, len pokiaľ ide o „typy“ útvarov povrchovej vody. Okrem toho uvedená príloha V odkazuje na „typy“ útvarov povrchovej vody aj vtedy, keď vo svojom bode 1.2.6 stanovuje postup, ktorý majú členské štáty dodržať pri stanovení noriem chemickej kvality.
50 Zo znenia článku 4 ods. 1 písm. a) bodov i) a ii) smernice 2000/60 vykladaných v ich kontexte tak vyplýva, že rovnako ako povinnosti vyplývajúce z článku 5 ods. 1 prvej zarážky a článku 8 tejto smernice, a s výhradou možnosti pripomenutej v bode 30 tohto rozsudku, ktorou disponujú členské štáty, zoskupiť útvary povrchovej vody na účely spracovania prvej charakteristiky, dve povinnosti stanovené v tomto článku 4 ods. 1 písm. a) bodoch i) a ii) sa nevzťahujú na jazerá s plochou menšou ako 0,5 km².
51 Tento výklad je podporený okolnosťou, že uvedený článok 4 a povinnosti, ktoré zavádza, sú súčasťou a vyvrcholením komplexného procesu zavedeného smernicou 2000/60.
52 Ako totiž vyplýva z judikatúry pripomenutej v bode 26 tohto rozsudku, s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty dosiahli environmentálne ciele sledované smernicou 2000/60 a spresnené v článku 4 ods. 1 tejto smernice, táto smernica stanovuje sériu ustanovení, najmä ustanovení článkov 5 a 8, ako aj príloh II a V k uvedenej smernici, ktoré vytvárajú komplexný proces, ktorý obsahuje viacero podrobne upravených etáp, s cieľom umožniť členským štátom vykonať potrebné opatrenia podľa osobitnej povahy a vlastností vodných útvarov identifikovaných na ich územiach.
53 Bolo by teda nezlučiteľné so štruktúrou smernice 2000/60, a najmä so zložitosťou postupu, ktorý táto smernica zavádza, ak by sa záväzný charakter environmentálnych cieľov spresnených v článku 4 ods. 1 tejto smernice týkal aj útvarov povrchovej vody, ktoré v súlade s uvedenou smernicou neboli a nemuseli byť povinne predmetom dvoch etáp uvedeného procesu, a to etáp stanovených v článkoch 5 a 8 tej istej smernice, a ktorých dôvodom existencie je umožniť získanie údajov potrebných na dosiahnutie uvedených cieľov.
54 Okrem toho, pokiaľ ide o povinnosť zabrániť zhoršeniu stavu útvarov povrchovej vody uvedenú v článku 4 ods. 1 písm. a) bode i) smernice 2000/60, Súdny dvor viackrát výslovne rozhodol, že táto povinnosť ostáva záväzná v každej fáze vykonávania tejto smernice a je uplatniteľná na „každý druh“ a každý stav útvaru povrchovej vody, pre ktorý sa prijal alebo mal prijať plán manažmentu [rozsudky z 1. júla 2015, Bund für Umwelt und Naturschutz Deutschland, C‑461/13, EU:C:2015:433, bod 50; zo 4. mája 2016, Komisia/Rakúsko, C‑346/14, EU:C:2016:322, bod 64, a z 5. mája 2022, Association France Nature Environnement (Dočasné vplyvy na povrchové vody), C‑525/20, EU:C:2022:350, bod 25].
55 Vzhľadom na to treba zdôrazniť, ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 59 svojich návrhov, že sa môže ukázať, že povrchové vody sú navzájom prirodzene prepojené, kvalita malého prvku povrchovej vody môže ovplyvniť kvalitu iného väčšieho prvku.
56 Okrem toho z ustálenej judikatúry vyplýva, že článok 4 ods. 1 písm. a) body i) až iii) smernice 2000/60 sa majú vykladať v tom zmysle, že členské štáty sú, s výhradou udelenia výnimky, povinné odmietnuť povolenie konkrétneho projektu, pokiaľ môže spôsobiť zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody alebo ohrozuje dosiahnutie dobrého stavu povrchovej vody alebo dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu takejto vody k dátumu stanovenému touto smernicou (rozsudok z 20. decembra 2017, Protect Natur‑, Arten‑ und Landschaftsschutz Umweltorganisation, C‑664/15, EU:C:2017:987, bod 31 a citovaná judikatúra).
57 V dôsledku toho ak príslušný orgán členského štátu posudzuje žiadosť o povolenie projektu, ktorý môže mať vplyv na jazero s plochou menšou ako 0,5 km², neobmedzuje toto posúdenie na vplyv projektu na toto jazero. Naopak na účely určenia, či tento projekt môže spôsobiť zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody alebo ohroziť dosiahnutie dobrého stavu povrchovej vody alebo dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu takejto vody, tento príslušný orgán zohľadňuje vodné útvary, s ktorými je toto jazero prepojené.
58 Z uvedeného vyplýva, že príslušný orgán členského štátu je tiež povinný, s výhradou udelenia výnimky, zamietnuť povolenie konkrétneho projektu, ktorý môže spôsobiť – z dôvodu jeho účinkov na jazero, ktoré nebolo vzhľadom na jeho plochu menšiu ako 0,5 km² predmetom charakteristík podľa článku 5 a prílohy II k smernici 2000/60 a pre ktoré nebol z toho istého dôvodu stanovený program monitorovania stavu vody podľa článku 8 a prílohy V k tejto smernici – zhoršenie stavu iného útvaru povrchovej vody, ktorý bol alebo mal byť identifikovaný týmto členským štátom ako „typ“ útvaru povrchovej vody, alebo ohroziť dosiahnutie dobrého stavu povrchovej vody alebo dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu takéhoto iného útvaru povrchovej vody.
59 V tejto súvislosti treba najmä pripomenúť, že podľa článku 4 ods. 8 smernice 2000/60 na účely uplatnenia okrem iného odseku 7 tohto článku členské štáty zabezpečia, aby takéto uplatňovanie nebránilo dosiahnutiu cieľov tejto smernice v iných vodných útvaroch daného správneho územia povodia a aby bolo v súlade s vykonávaním ostatných ustanovení právnej úpravy Únie v oblasti životného prostredia.
60 V prejednávanej veci vnútroštátny súd v odpovedi na písomnú otázku Súdneho dvora spresnil, že jazero, o ktoré ide vo veci samej, je spojené s osobitným chráneným územím zátoky a ostrovov Kilkieran priamym prílivovým spojením. Okrem toho žalobca vo veci samej vo svojich písomných pripomienkach uvádza, že zo štúdie hydrologickej uskutočniteľnosti spoločnosti Bradán Beo Teoranta z júla 2017 vyplýva, že toto jazero je prepojené s inými jazerami.
61 Vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či tieto ostatné jazerá, alebo prípadne pásmo pobrežnej vody, boli alebo mali byť Írskom identifikované ako „typy“ útvarov povrchovej vody, a ak sa zistí, že je to tak, či realizácia projektu, o ktorý ide vo veci samej, môže ovplyvniť stav týchto útvarov povrchovej vody alebo prípadne iného útvaru povrchovej vody, ktorý bol alebo mal byť identifikovaný ako „typ“ útvaru povrchovej vody.
62 Okrem toho prináleží vnútroštátnemu súdu, aby tiež overil, či je realizácia projektu, o ktorý ide vo veci samej, zlučiteľná s opatreniami vykonanými v rámci programu vypracovaného v súlade s článkom 11 smernice 2000/60 pre dotknuté správne územie povodia.
63 Hoci totiž v súlade s odsekom 1 tohto článku 11 sa takýto program opatrení musí zaviesť „so zreteľom na výsledky analýz požadovaných podľa článku 5“ smernice 2000/60, zo znenia článku 11 tejto smernice vyplýva, že rozsah programu opatrení sa neobmedzuje len na „typy“ útvarov povrchovej vody charakterizované v rámci vykonávania uvedeného článku 5 a prílohy II k tej istej smernici.
64 Konkrétne podľa článku 11 ods. 3 písm. c) smernice 2000/60 „základné opatrenia“, ktoré musia byť zahrnuté do každého programu opatrení a predstavujú minimálne požiadavky, ktoré treba splniť, musia zahŕňať opatrenia na podporu efektívneho a trvalo udržateľného využívania „vody“, aby sa zabránilo ohrozeniu dosiahnutia cieľov stanovených v článku 4 tejto smernice.
65 Vzhľadom na to, čo bolo uvedené v bode 55 tohto rozsudku, sa teda ochrana vôd patriacich k útvarom povrchovej vody, ktoré rovnako ako jazero, o ktoré ide vo veci samej, neboli a nemusia byť povinne identifikované dotknutým členským štátom ako „typy“ útvarov povrchovej vody, môže v tomto rámci ukázať ako nevyhnutná.
66 Tento výklad je podporený usmerneniami uvedenými v bode 39 tohto rozsudku. Hoci tento dokument potvrdzuje neexistenciu povinnosti identifikovať jazerá s plochou menšou ako 0,5 km² ako „typy“ útvarov povrchovej vody, zdôrazňuje skutočnosť, že „ciele smernice [2000/60] sa vzťahujú na všetky povrchové vody“ a odporúča, aby sa na takzvané „malé“ prvky povrchovej vody uplatňovali prinajmenšom základné opatrenia uvedené v článku 11 ods. 3 tejto smernice „ak je to potrebné, aby sa zabránilo ohrozeniu dosiahnutia cieľov v iných vodných útvaroch“.
67 Z toho istého dôvodu sa môže ukázať nevyhnutné uplatniť aj na útvary povrchovej vody, ktoré neboli a nemusia byť povinne identifikované ako „typy“ útvarov povrchovej vody, opatrenia na reguláciu odberu vody uvedené v článku 11 ods. 3 písm. e) smernice 2000/60 a časti B bode viii) prílohy VI k tejto smernici.
68 Vnútroštátnemu súdu teda prináleží overiť, či sú takéto opatrenia uplatniteľné na jazero, o ktoré ide vo veci samej, v rámci programu opatrení, ktorý prijalo Írsko v súlade s článkom 11 smernice 2000/60, a či je realizácia projektu, o ktorý ide vo veci samej, zlučiteľná s týmito opatreniami.
69 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 4 ods. 1 písm. a) a článok 11 smernice 2000/60 sa majú vykladať v tom zmysle, že ukladajú príslušnému orgánu pri rozhodovaní o žiadosti o povolenie projektu, ktorý by mohol mať vplyv na jazero, v prípade ktorého z dôvodu jeho plochy menšej ako 0,5 km² neboli stanovené ani referenčné podmienky jeho charakteristík, ani program monitorovania stavu vody podľa článku 5 ods. 1 prvej zarážky a článku 8 smernice 2000/60 v spojení s prílohami II a V k tejto smernici, aby zabezpečil na jednej strane, že realizácia takéhoto projektu nespôsobí z dôvodu jeho účinkov na takéto jazero zhoršenie stavu iného útvaru povrchovej vody, ktorý bol alebo mal byť identifikovaný týmto členským štátom ako „typ“ útvaru povrchovej vody, alebo neohrozí dosiahnutie dobrého stavu povrchovej vody alebo dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu takéhoto iného útvaru povrchovej vody, a že na druhej strane realizácia tohto projektu bude zlučiteľná s opatreniami vykonanými v rámci programu vypracovaného v súlade s článkom 11 uvedenej smernice pre dotknuté správne územie povodia.
O trovách
70 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:
1. Článok 5 ods. 1 prvá zarážka a článok 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva v spojení s prílohami II a V k tejto smernici,
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
na jazero s plochou menšou ako 0,5 km² sa nevzťahuje ani povinnosť stanoviť referenčné podmienky jeho charakteristík, ani povinnosť vytvoriť programy pre monitorovanie stavu vody stanovené v týchto ustanoveniach.
2. Článok 4 ods. 1 písm. a) a článok 11 smernice 2000/60
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
ukladajú príslušnému orgánu pri rozhodovaní o žiadosti o povolenie projektu, ktorý by mohol mať vplyv na jazero, v prípade ktorého z dôvodu jeho plochy menšej ako 0,5 km² neboli stanovené ani referenčné podmienky jeho charakteristík, ani program monitorovania stavu vody podľa článku 5 ods. 1 prvej zarážky a článku 8 smernice 2000/60 v spojení s prílohami II a V k tejto smernici, aby zabezpečil, na jednej strane, že realizácia takéhoto projektu nespôsobí z dôvodu jeho účinkov na takéto jazero zhoršenie stavu iného útvaru povrchovej vody, ktorý bol alebo mal byť identifikovaný týmto členským štátom ako „typ“ útvaru povrchovej vody, alebo neohrozí dosiahnutie dobrého stavu povrchovej vody alebo dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu takéhoto iného útvaru povrchovej vody, a že na druhej strane realizácia tohto projektu bude zlučiteľná s opatreniami vykonanými v rámci programu vypracovaného v súlade s článkom 11 uvedenej smernice pre dotknuté správne územie povodia.
Podpisy