ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora)

z 19. marca 2013 (*)

„Prístup k dokumentom – Nariadenie (ES) č. 1049/2007 – Dokumenty týkajúce sa návrhu medzinárodnej obchodnej dohody o boji proti falšovaniu (ACTA) – Dokumenty týkajúce sa rokovaní – Zamietnutie prístupu – Výnimka týkajúca sa ochrany verejného záujmu v oblasti medzinárodných vzťahov – Zjavne nesprávne posúdenie – Proporcionalita – Povinnosť odôvodnenia“

Vo veci T‑301/10,

Sophie in ’t Veld, s bydliskom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: O. W. Brouwer a J. Blockx, advokáti,

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne C. Hermes a C. ten Dam, neskôr C. Hermes a F. Clotuche‑Duvieusart, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorej pôvodným predmetom je návrh na čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie SG.E.3/HP/psi – Ares (2010) 234950 zo 4. mája 2010, v rozsahu v akom zamieta prístup k niektorým dokumentom týkajúcim sa návrhu medzinárodnej obchodnej dohody o boji proti falšovaniu (ACTA),

VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora),

v zložení: predseda komory N. J. Forwood, sudcovia F. Dehousse (spravodajca) a J. Schwarcz,

tajomník: N. Rosner, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 10. októbra 2012,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Dňa 17. novembra 2008 podala žalobkyňa, pani Sophie in ’t Veld, v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331) prvú žiadosť o prístup ku všetkým dokumentom týkajúcim sa medzinárodnej obchodnej dohody o boji proti falšovaniu (ďalej len „ACTA“). Na túto žiadosť bola žalobkyni doručená odpoveď.

2        V nadväznosti na toto prvé konanie o prístup, ktoré nie je sporné v prejednávanej veci, požiadala žalobkyňa e‑mailom z 1. decembra 2009 na základe nariadenia č. 1049/2001 o prístup ku „všetkým novým dokumentom týkajúcim sa ACTA vyhotoveným od jej [prvej] žiadosti, a to najmä k dokumentom o rokovaniach konaných v Soule (Južná Kórea) v novembri [2009]“.

3        Generálny riaditeľ generálneho riaditeľstva (GR) Európskej komisie pre obchod zaslal žalobkyni vo svojej odpovedi z 21. Januára 2010 zoznam rozdelený na trinásť častí označených písmenami a) až m), ktorý obsahoval dokumenty týkajúce sa ACTA, ktoré má Komisia k dispozícii. Povolil prístup k dokumentom uvedeným v častiach a) až d) zoznamu a zamietol prístup k dokumentom uvedeným vo zvyšných deviatich častiach [e) až m)] s odôvodnením, že na tieto časti sa vzťahujú výnimky stanovené nariadením č. 1049/2001.

4        Konkrétne časti f), k) a l) zoznamu uvedeného v odpovedi z 21. januára 2010 sa nazývali takto:

„f)      Pripomienky Únie ku kapitole týkajúcej sa potláčania trestnej činnosti – najnovšie znenie z 30. októbra 2009. K tejto otázke existujú aj viaceré prípravné a pracovné dokumenty pochádzajúce od Rady Európskej únie, keďže rokovania o kapitole týkajúcej sa potláčania trestnej činnosti vedie rotujúce predsedníctvo.

k)      Sprievodné poznámky pre výbor zriadený podľa článku 133 Zmluvy o ES, medzi ktorými sa nachádzajú vyššie uvedené dokumenty z rokovaní, ako aj dokumenty Komisie obsahujúce posúdenie návrhov ostatných strán, zahŕňajúce dve poznámky k návrhu kapitoly týkajúcej sa potláčania porušení v digitálnom prostredí.

l)      Bežná e‑mailová korešpondencia s ostatnými partnermi ACTA.“

5        Dňa 10. februára 2010 žalobkyňa zaslala generálnemu riaditeľovi GR pre obchod opakovanú žiadosť.

6        Vedúci príslušnej sekcie generálneho sekretariátu Komisie žalobkyni listom z 3. marca 2010 oznámil, že v súlade s článkom 8 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001 bola lehota na odpoveď na jej opakovanú žiadosť predĺžená o pätnásť dní, t. j. do 24. marca 2010.

7        Listom z 24. marca 2010 a e‑mailami z 23. a 30. apríla 2010 vedúci príslušnej sekcie žalobkyni oznámil, že nebolo ešte možné rozhodnúť o jej opakovanej žiadosti o prístup, ale že boli prijaté všetky potrebné opatrenia na to, aby toto rozhodnutie mohlo byť prijaté v krátkom čase.

8        V apríli 2010 zverejnili strany rokujúce o ACTA dokument nazvaný „Consolidated Text Prepared for Public Release – Anti‑Counterfeiting Trade Agreement – PUBLIC Predecisional/Deliberative Draft: April 2010“ (konsolidované znenie určené na zverejnenie – Obchodná dohoda o boji proti falšovaniu – VEREJNE PRÍSTUPNÝ prípravný/poradný návrh – apríl 2010) (ďalej len „konsolidované znenie návrhu ACTA“).

9        Dňa 4. mája 2010 Generálny tajomník Komisie prijal rozhodnutie SG.E.3/HP/psi – Ares (2010) 234950 (ďalej len „rozhodnutie zo 4. mája 2010“) a oznámil ho žalobkyni. V zozname pripojenom k tomuto rozhodnutiu Komisia označila 49 dokumentov očíslovaných 1 až 49.

10      Generálny tajomník povolil úplný prístup k jednému z týchto dokumentov (dokument č. 49 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu zo 4. mája 2010) a čiastočný prístup k štyrom dokumentom (dokumenty č. 45 až 48 z tohto zoznamu) z dôvodu, že na dokument č. 49 a na dotknuté časti dokumentov č. 45 až 48 sa nevzťahovala žiadna z výnimiek z práva na prístup stanovených v nariadení č. 1049/2001.

11      Naopak, s ohľadom na dokumenty č. 1 až 44 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu zo 4. mája 2010, ako aj na zvyšné časti dokumentov č. 45 až 48 z tohto zoznamu generálny tajomník potvrdil zamietnutie prístupu, o ktorom rozhodol generálny riaditeľ GR pre obchod na základe výnimky z práva na prístup uvedenej v článku 4 ods. 1 písm. a) tretej zarážke nariadenia č. 1049/2001.

 Konanie a návrhy účastníkov konania

12      Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 14. júla 2010 podala prejednávanú žalobu.

13      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 25. októbra 2010 Dánske kráľovstvo podalo návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov žalobkyne.

14      Po vyhovení návrhu Dánskeho kráľovstva na vstup vedľajšieho účastníka do konania požiadalo toto kráľovstvo listom z 10. februára 2011 o späťvzatie svojho návrhu.

15      Uznesením zo 17. marca 2011 predseda druhej komory Všeobecného súdu vyhovel tomuto návrhu na späťvzatie a rozhodol, že vzhľadom nepredloženie pripomienok zo strany hlavných účastníkov konania v tejto súvislosti budú títo účastníci konania i Dánske kráľovstvo znášať každý svoje vlastné trovy konania spojené s uvedeným návrhom na vedľajšie účastníctvo.

16      Žalobkyňa v žalobe navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil rozhodnutie zo 4. mája 2010,

–        zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

17      Žalobkyňa vo svojej žalobe napáda najmä skutočnosť, že v dôsledku neuvedenia v rozhodnutí zo 4. mája 2010 dokumentov spomenutých v častiach f), k) a l) odpovede z 21. januára 2010 – s výnimkou dvoch dokumentov označených č. 27 a 28 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu zo 4. mája 2010 – došlo k implicitnému zamietnutiu prístupu k týmto dokumentom bez toho, aby boli vysvetlené dôvody tohto zamietnutia.

18      Vo svojom vyjadrení k žalobe Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu, pretože rozhodnutie zo 4. mája 2010 obsahuje výslovné rozhodnutie o zamietnutí prístupu,

–        zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

19      Komisia vo svojom vyjadrení k žalobe dodala, že pokiaľ by rozhodnutie zo 4. mája 2010 obsahovalo implicitné zamietnutie prístupu k niektorým dokumentom, prijme výslovné rozhodnutie v najbližšej dobe s ohľadom na tieto dokumenty a oznámi ho žalobkyni a Všeobecnému súdu.

20      Dňa 9. decembra 2010 generálny tajomník Komisie prijal toto rozhodnutie, ktoré bolo označené SG.E.3/HP/MM/psi – Ares (2010) 924119 (ďalej len „rozhodnutie z 9. decembra 2010“).

21      Komisia zaslala rozhodnutie z 9. decembra 2010 žalobkyni e‑mailom v ten istý deň, a oznámila ho Všeobecnému súdu listom z 10. decembra 2010 zapísaným do registra kancelárie Všeobecného súdu 14. decembra 2010.

22      V rozhodnutí z 9. decembra 2010 generálny tajomník Komisie pripomenul námietky, ktoré vyjadrila žalobkyňa proti implicitnému zamietnutiu prístupu uvedenému v rozhodnutí zo 4. mája 2010 s ohľadom na dokumenty uvedené v častiach f), k) a l) odpovede z 21. januára 2010.

23      Potom generálny tajomník Komisie uviedol, ako to aj Komisia uznala vo svojom vyjadrení k žalobe, že niektoré dokumenty patriace do týchto troch častí skutočne neboli spomenuté v rozhodnutí zo 4. mája 2010.

24      Generálny tajomník dodal, že pôsobnosť rozhodnutia z 9. decembra 2010 sa teda obmedzovala na tieto tri časti. Zdôraznil, ako už bolo uvedené v rozhodnutí zo 4. mája 2010, že žiadosť o prístup z 1. decembra 2009 bola vnímaná tak, že sa vzťahovala na všetky dokumenty vyhotovené po 17. novembri 2008 a obsahujúce podstatné informácie týkajúce sa rokovaní o ACTA.

25      Ďalej generálny tajomník pristúpil k preskúmaniu žiadosti o prístup.

26      Na jednej strane generálny tajomník vylúčil z pôsobnosti svojho preskúmania rôzne dokumenty, ktoré patrili do niektorej z troch častí f), k) alebo l) odpovede z 21. januára 2010 s odôvodnením, že buď tieto dokumenty už boli posúdené v rozhodnutí zo 4. mája 2010, alebo že v tomto rozhodnutí posúdené neboli, pretože neobsahujú podstatné informácie o rokovaniach o ACTA, a teda nespadajú do pôsobnosti žiadosti o prístup.

27      Na druhej strane generálny tajomník označil päť dodatočných dokumentov, ktoré hoci patrili do niektorej z vyššie uvedených častí, neboli preskúmané v rozhodnutí zo 4. mája 2010.

28      Tieto dodatočné dokumenty sú označené číslami 27a, 40a, 50, 51 a 52 v zozname pripojenom k rozhodnutiu z 9. decembra 2010.

29      Generálny tajomník preskúmal žiadosti o prístup s ohľadom na týchto päť dodatočných dokumentov.

30      Pokiaľ ide najskôr o dokumenty č. 27a a 40a zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu z 9. decembra 2010, generálny tajomník zamietol prístup na základe článku 4 ods. 1 písm. a) tretej zarážky nariadenia č. 1049/2001.

31      Pokiaľ ide ďalej o dokumenty č. 50 až 52 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu z 9. decembra 2010, generálny tajomník povolil čiastočný prístup k týmto dokumentom, pričom v rozsahu, v akom prístup nepovolil, aj v tomto prípade založil svoje rozhodnutie na článku 4 ods. 1 písm. a) tretej zarážke nariadenia č. 1049/2001.

32      Žalobkyňa vo svojich pripomienkach z 19. januára 2011 k rozhodnutiu z 9. decembra 2010 namietala proti niektorým zamietnutiam prístupu uvedeným v tomto rozhodnutí, niektoré však akceptovala, a okrem toho navrhla, aby Komisia predložila jeden dokument Všeobecnému súdu.

33      Uznesením z 9. júna 2011 (ďalej len „uznesenie z 9. júna 2011“), predseda druhej komory Všeobecného súdu konštatoval, že žaloba v prejednávanej veci sa týka čiastočného zrušenia rozhodnutí zo 4. mája a z 9. decembra 2010 a v nadväznosti na to Komisii uznesením podľa článku 65 písm. b), článku 66 ods. 1 a článku 67 ods. 3 tretieho pododseku Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu nariadil, aby predložila všetky dokumenty, ku ktorým zamietla prístup v týchto dvoch rozhodnutiach.

34      Komisia vyhovela tomuto uzneseniu listom zapísaným do registra kancelárie Všeobecného súdu 8. júla 2011.

35      Okrem toho a ako odpoveď na výzvu Všeobecného súdu Komisia podaním z 1. júla 2011 predložila svoje pripomienky k pripomienkam žalobkyne z 19. januára 2011.

36      Komisia v týchto pripomienkach z 1. júla 2011 navrhovala zamietnuť žalobu, ako ju žalobkyňa pozmenila vo svojich pripomienkach z 19. januára 2011, a zaviazať žalobkyňu na náhradu trov konania.

37      Listom z 28. októbra 2011, podaným v ten istý deň do kancelárie Všeobecného súdu, generálny tajomník Komisie uviedol, že zistil, že jeden z dokumentov predložených Všeobecnému súdu listom z 8. júla 2011 na vykonanie uznesenia z 9. júna 2011 ako dôverné, t. j. dokument označený v tomto liste v tabuľke I číslom 47, nezodpovedá dokumentu, ktorý bol čiastočne sprístupnený žalobkyni rozhodnutím zo 4. mája 2010 a označený číslom 47 v zozname pripojenom k danému rozhodnutiu.

38      Komisia teda zaslala Všeobecnému súdu v rámci opravy k jej listu z 8. júla 2011 dôverný dokument zodpovedajúci dokumentu č. 47 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu zo 4. mája 2010.

39      Komisia dodala, že pri kontrole svojho spisu zistila, že pokiaľ ide nielen o šieste kolo rokovaní o ACTA – správu z ktorého predstavoval dokument č. 47 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu zo 4. mája 2010 – ale aj o štvrté, piate a siedme kolo rokovaní o ACTA, v archívoch Komisie existovala pre každé toto kolo rokovaní nielen jedna správa, ale dve.

40      Komisia uviedla, že to bolo spôsobené tým, že na konci každého kola rokovaní pripravili jej útvary prvú správu, aby ňou urýchlene informovali riaditeľstvo GR pre obchod, pričom druhá správa bola vyhotovená až následne pre „pracovnú skupinu Rady s názvom ‚Obchod‘“, predtým nazývaný „výbor podľa článku 133“.

41      Komisia teda konštatovala, že len jedna z týchto dvoch správ pre každé kolo rokovaní o ACTA bola označená a preskúmaná v rozhodnutí zo 4. mája 2010 (dokumenty č. 45 až 48 zo zoznamu pripojeného k tomuto rozhodnutiu), a v nadväznosti na to uviedla, že prijme ďalšie doplňujúce rozhodnutie, v ktorom preskúma žiadosť o prístup s ohľadom na tieto novooznačené dokumenty.

42      Komisia uviedla, že oznámi Všeobecnému súdu výsledok tohto preskúmania a v súlade s uznesením z 9. júna 2011 mu zašle úplné verzie týchto dokumentov.

43      Po tom, ako Všeobecný súd listom z 21. decembra 2011 Komisiu vyzval, aby ho informovala o prijatí tohto ďalšieho doplňujúceho rozhodnutia, Komisia mu listom z 9. januára 2012 odpovedala, že jej útvary pripravujú dané rozhodnutie, ktoré bude prijaté do dvoch týždňov.

44      Dňa 27. januára 2012 prijal generálny tajomník Komisie uvedené ďalšie doplňujúce rozhodnutie (ďalej len „rozhodnutie z 27. januára 2012“), ktoré 1. februára 2012 zaslal žalobkyni a o deň neskôr Všeobecnému súdu.

45      V prílohe tohto rozhodnutia bolo osem dokumentov, pričom v jednom z nich (zodpovedajúcom dokumentu č. 48 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu zo 4. mája 2010) neboli utajené nijaké časti a vo zvyšných siedmych bolo niekoľko častí čiastočne utajených.

46      Tri z týchto siedmich dokumentov zodpovedajú dokumentom č. 45 až 47 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu zo 4. mája 2010. Zvyšné štyri dokumenty sú ďalšími verziami dokumentov č. 45 až 48 z tohto zoznamu. Tieto štyri ďalšie verzie sú ďalej označené ako dokumenty č. 45a, 46a, 47a a 48a pripojené k rozhodnutiu z 27. januára 2012.

47      Generálny tajomník uviedol, že preskúmal žiadosť o prístup s ohľadom na dokumenty č. 45a, 46a, 47a a 48a pripojené k rozhodnutiu z 27. januára 2012 z hľadiska okolností existujúcich ku dňu prijatia tohto rozhodnutia. Dodal, že s cieľom predísť rozporom opätovne preskúmal ďalšie verzie týchto dokumentov, ktoré už boli preskúmané v rozhodnutí zo 4. mája 2010.

48      Generálny tajomník uviedol, že pokiaľ ide o týchto osem dokumentov, rozhodnutie z 27. januára 2012 nahrádza rozhodnutie zo 4. mája 2010.

49      Generálny tajomník odôvodnil všetky utajenia – okrem utajení mien delegátov a jedného odseku nazvaného „Details“ v dokumente č. 47 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu zo 4. mája 2010 – výnimkou z práva na prístup stanovenou v článku 4 ods. 1 písm. a) tretej zarážke nariadenia č. 1049/2001 (časť 4.1 rozhodnutia z 27. januára 2012). Utajenie mien delegátov zdôvodnil výnimkou z práva na prístup stanovenou v článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001 (časť 4.2 rozhodnutia z 27. januára 2012) a utajenie vyššie uvedeného odseku „Details“ podložil výnimkou z práva na prístup stanovenou v článku 4 ods. 3 prvom pododseku toho istého nariadenia (časť 4.3 rozhodnutia z 27. januára 2012).

50      Generálny tajomník povolil:

–        čiastočný prístup k dokumentom č. 45 až 47 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu zo 4. mája 2010, v širšom rozsahu než prístup pôvodne povolený týmto rozhodnutím,

–        úplný prístup k dokumentu č. 48 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu zo 4. mája 2010,

–        čiastočný prístup k dokumentom č. 45a, 46a, 47a a 48a pripojeným k rozhodnutiu z 27. januára 2012.

51      Na základe výzvy Všeobecného súdu žalobkyňa listom z 28. februára 2012 predložila svoje pripomienky k rozhodnutiu z 27. januára 2012.

52      Žalobkyňa uviedla, že má aj naďalej záujem na dosiahnutí zrušenia rozhodnutia zo 4. mája 2010. Namietala, že zákonnosť rozhodnutia zo 4. mája 2010 nemožno dosiahnuť odvolávaním sa ex post factum na výnimky z práva na prístup, ktoré neboli v danom rozhodnutí uvedené, a dodala, že sa teda týmito ďalšími výnimkami nebude zaoberať. Podľa žalobkyne, čiastočný, ale širší prístup povolený rozhodnutím z 27. januára 2012 by umožňoval objasniť platnosť argumentácie Komisie, ktorou odôvodnila utajenie častí vykonané v rozhodnutí zo 4. mája 2010. Povaha informácii zverejnených rozhodnutím z 27. januára 2012 podľa žalobkyne totiž vyvoláva vážne pochybnosti o výklade, ktorý Komisia uvádza vzhľadom na dôvody utajení uvedených v rozhodnutí zo 4. mája 2010, pričom žalobkyňa konkrétne tvrdí, že výklad týchto dôvodov a ich uplatnenie išli ďaleko nad rámec primeraného rozsahu.

53      Žalobkyňa dodala, že zistila, že v dôsledku počítačového omylu pri zasielaní e‑mailom, ktorým jej Komisia 4. mája 2010 zaslala rozhodnutie z toho dňa, jej boli v skutočnosti doručené úplné verzie dokumentov č. 45 až 48 zo zoznamu pripojeného k uvedenému rozhodnutiu. Žalobkyňa na základe znalosti týchto úplných verzii namietala proti utajeniu niektorých častí týkajúcich sa návrhov jedného účastníka rokovaní, ktoré mohli ísť nad rámec acquis communautaire a ktoré údajne porušovali požiadavky transparentnosti stanovené Súdnym dvorom v jeho rozsudku z 1. júla 2008, Švédsko a Turco/Rada (C‑39/05 P a C‑52/05 P, Zb. s. I‑4723, bod 59).

54      Uznesením z 15. marca 2012 predseda druhej komory Všeobecného súdu Komisii nariadil predložiť na základe článku 65 písm. b), článku 66 ods. 1 a článku 67 ods. 3 tretieho pododseku rokovacieho poriadku štyri dokumenty prvýkrát preskúmané v rozhodnutí z 27. januára 2012.

55      Komisia vyhovela tomuto uzneseniu listom zapísaným do registra kancelárie Všeobecného súdu 10. apríla 2012.

56      Okrem toho podaním z toho istého dňa Komisia predložila svoje pripomienky k pripomienkam žalobkyne z 28. februára 2012.

57      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 13. júla 2012 Európsky parlament podal návrh na vstup vedľajšieho účastníka konania do konania na podporu návrhov žalobkyne. Tento návrh, ktorý bol predložený až po rozhodnutí o začatí ústnej časti konania, bol zamietnutý uznesením predsedu druhej komory Všeobecného súdu z 28. augusta 2012.

 Právny stav

58      Na úvod treba stanoviť rozsah prejednávanej žaloby s ohľadom na rozhodnutia prijaté Komisiou ako odpoveď na žiadosť o prístup a na rôzne dokumenty preskúmané v týchto rozhodnutiach.

A –  O rozsahu žaloby

1.     O rozsahu žaloby s ohľadom na niektoré zamietnutia prístupu uvedené v rozhodnutí zo 4. mája 2010

59      Rozhodnutím zo 4. mája 2010 sa Komisia vyjadrila k žiadosti o prístup s ohľadom na dokumenty č. 1 až 49 pripojené k danému rozhodnutiu. Povolila prístup k dokumentu č. 49. Úplne zamietla prístup k dokumentom č. 1 až 44 a čiastočne ho zamietla k dokumentom č. 45 až 48.

60      Komisia tvrdí, že hoci žalobné návrhy smerujú k zrušeniu „rozhodnutia zo 4. mája 2010“, táto žaloba nesmeruje k úplnému zrušeniu rozhodnutia v rozsahu, v akom ním bol zamietnutý prístup.

61      Žalobkyňa v žalobe podľa Komisie totiž tvrdí, s ohľadom na dokumenty č. 30 až 48 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu zo 4. mája 2010, že „nenapáda rozhodnutie Komisie o odmietnutí prístupu k týmto dokumentom“. Žaloba teda podľa nej smeruje len proti zamietnutiu prístupu k iným dokumentom než k dokumentom č. 30 až 48 z tohto zoznamu.

62      Žalobkyňa namieta proti tomuto poňatiu jej žaloby, aký jej priznáva Komisia. Isteže súhlasí, že Komisia môže zamietnuť prístup k skutočnostiam týkajúcim sa ambícií Európskej únie a k jednotlivým aspektom jej stratégie v rokovaniach o ACTA.

63      Tvrdí však, že to nič nemení na tom, že napáda platnosť posúdenia Komisie týkajúceho sa možnosti čiastočne zverejniť dokumenty č. 45 až 48 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu zo 4. mája 2010.

64      Treba uviesť že, v častiach žaloby týkajúcich sa tretieho žalobného dôvodu založeného na porušení článku 4 ods. 1 písm. a) tretej zarážky nariadenia č. 1049/2001 žalobkyňa napadla zamietnutie prístupu s ohľadom na dokumenty č. 1 až 29 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu zo 4. mája 2010 a následne uviedla, že čo sa týka dokumentov č. 30 až 48 tohto zoznamu, „nenapáda rozhodnutie Komisie o odmietnutí prístupu k týmto dokumentom“.

65      V každom prípade treba tiež konštatovať, že ďalej v žalobe žalobkyňa v časti týkajúcej sa štvrtého žalobného dôvodu uviedla, že čo sa týka dokumentov, ktoré jej boli doručené cenzurované – konkrétne dokumenty č. 45 až 48 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu zo 4. mája 2010 – Komisia ich cenzurovala neprimerane. Žalobkyňa dodala, že hoci nie je možné presne identifikovať tie časti cenzurovaných textov, ktoré mali byť zverejnené, s ohľadom na utajenia niektorých častí vykonané Komisiou je zrejmé, že táto inštitúcia zaujala príliš reštriktívny a úzky prístup.

66      V replike žalobkyňa naďalej uvádzala porušenie článku 4 ods. 1 písm. a) tretej zarážky nariadenia č. 1049/2001 len s ohľadom na dokumenty č. 1 až 29 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu zo 4. mája 2010. V častiach vzťahujúcich sa na štvrtý žalobný dôvod však trvala na svojich tvrdeniach týkajúcich sa dokumentov č. 45 až 48 a uviedla, že tieto tvrdenia predložila už v žalobe.

67      Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že čo sa týka dokumentov č. 30 až 48 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu zo 4. mája 2010, v prejednávanej žalobe sa nevytýka použitie výnimky uvedenej v článku 4 ods. 1 písm. a) tretej zarážke nariadenia č. 1049/2001 na tieto dokumenty, ale spochybňuje, len s ohľadom na dokumenty č. 45 až 48 z tohto zoznamu, že rozsah povoleného čiastočného prístupu k týmto dokumentom bol príliš reštriktívny.

68      Preto treba dospieť k záveru, že táto žaloba konkrétne napáda rozhodnutie zo 4. mája 2010 len v rozsahu, v akom sa týka jednak dokumentov č. 1 až 29 zo zoznamu uvedenému v prílohe k tomuto rozhodnutiu a jednak dokumentov č. 45 až 48 z tohto zoznamu, keďže sa spresnilo, že vzhľadom na dokumenty č. 45 až 48 žalobkyňa tvrdí, že čiastočný prístup k týmto dokumentom povolený Komisiou bol príliš reštriktívny.

2.     O rozsahu žaloby v dôsledku prijatia rozhodnutia z 9. decembra 2010 a vzhľadom na pripomienky žalobkyne z 19. januára 2011

69      Komisia rozhodnutím z 9. decembra 2010 rozhodla o žiadosti o prístup s ohľadom na dokumenty, na ktoré sa vzťahuje táto žiadosť, ale neboli preskúmané v rozhodnutí zo 4. mája 2010, a to dokumenty č. 27a, 40a a 50 až 52 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu z 9. decembra 2010. Komisia úplne zamietla prístup k dokumentom č. 27a a 40a a čiastočne ho zamietla k dokumentom č. 50 až 52.

70      V prvom rade treba uviesť, že ako tvrdí Komisia v duplike, svojím rozhodnutím z 9. decembra 2010 odvolala svoje skôr prijaté implicitné rozhodnutie o zamietnutí prístupu k uvedeným dokumentom, ktoré vyplývalo z neexistencie výslovného rozhodnutia Komisie o týchto dokumentoch (pozri v tomto zmysle rozsudok Všeobecného súdu z 19. januára 2010, Co‑Frutta/Komisia, T‑355/04 a T‑446/04, Zb. s. II‑1, bod 45, a uznesenie Všeobecného súdu zo 17. júna 2010, Jurašinović/Rada, T‑359/09, neuverejnené v Zbierke, bod 40).

71      Z toho vyplýva, že v dôsledku prijatia rozhodnutia z 9. decembra 2010 sa táto žaloba stala bezpredmetnou v rozsahu, v akom sa týka zrušenia implicitného rozhodnutia o zamietnutí prístupu, ktoré už nie je súčasťou právneho poriadku Únie. V tejto súvislosti teda už netreba rozhodnúť, avšak bez toho, aby konečné rozhodnutie malo vplyv na posúdenie trov konania.

72      V druhom rade treba uviesť, že žalobkyňa vo svojich pripomienkach z 19. januára 2011 k rozhodnutiu z 9. decembra 2010, ktoré boli podané v lehote na podanie žaloby, namietala proti niektorým zamietnutiam prístupu uvedeným v tomto rozhodnutí.

73      Z toho vyplýva, ako už bolo navyše uvedené v uznesení z 9. júna 2011 (pozri bod 33 vyššie), že prejednávaná žaloba sa týka aj čiastočného zrušenia rozhodnutia z 9. decembra 2010.

74      V tejto súvislosti treba spresniť, že žalobkyňa vo svojich pripomienkach z 19. januára 2011 neuviedla nijaké námietky voči zamietnutiu prístupu uvedenému v rozhodnutí z 9. decembra 2010.

75      Pokiaľ ide o dokument z 25. februára 2009 nazvaný „Note on informal meeting of 4 March 2009“ (poznámky k neformálnemu stretnutiu zo 4. marca 2009) (dokument č. 50 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu z 9. decembra 2010), ku ktorému bol povolený úplný prístup, okrem jednej vety obsahujúcej subjektívne hodnotenie, ktoré by mohla dotknutá strana rokovaní vnímať negatívne (bod 2.2.3 rozhodnutia z 9. decembra 2010), žalobkyňa v podstate uviedla, že proti tomuto utajeniu nenamieta.

76      Navyše, čo sa týka korešpondencie elektronickou poštou medzi stranami rokovaní, ktorá bola spomenutá v bode 2.3 rozhodnutia z 9. decembra 2010 a týkala sa bežnej výmeny informácií medzi týmito stranami o otázkach čisto administratívnej povahy, treba uviesť, čo žalobkyňa ani nespochybňuje, že na tento typ dokumentov sa jej žiadosť o prístup nevzťahuje.

77      Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že po prijatí rozhodnutia z 9. decembra 2010 a vzhľadom na pripomienky žalobkyne z 19. januára 2011, sa prejednávaná žaloba o neplatnosť vzťahuje aj na zamietnutie Komisiou v tomto rozhodnutí prístupu k dokumentom č. 27a, 40a, 51 a 52 zo zoznamu k nemu pripojeného.

3.     O rozsahu žaloby v dôsledku prijatia rozhodnutia z 27. januára 2012 a vzhľadom na pripomienky žalobkyne z 28. februára 2012

78      Komisia svojím rozhodnutím z 27. januára 2012 preskúmala žiadosť o prístup s ohľadom na štyri nové dokumenty (dokumenty č. 45a, 46a, 47a a 48a pripojené k rozhodnutiu z 27. januára 2012) a opätovne preskúmala prístup k štyrom druhým verziám tých istých dokumentov, ktoré boli už posúdené v rozhodnutí zo 4. mája 2010 (dokumenty č. 45 až 48 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu zo 4. mája 2010).

79      Komisia uviedla, že rozhodnutie z 27. januára 2012 v prípade týchto ôsmich dokumentov nahrádza rozhodnutie zo 4. mája 2010. Vo svojich pripomienkach z 10. apríla 2012 tvrdila, že keďže žalobkyňa neoznámila Všeobecnému súdu, že navrhuje, aby sa do pôsobnosti jej návrhu na zrušenie zahrnulo aj rozhodnutie z 27. januára 2012, táto žaloba sa týka len čiastočnej neplatnosti rozhodnutia zo 4. mája 2010 a rozhodnutia z 9. decembra 2010.

80      Pokiaľ ide o prvé tvrdenie, treba spresniť, že rozhodnutie z 27. januára 2012 ruší a nahrádza rozhodnutie zo 4. mája 2010 nie s ohľadom na osem dokumentov, ako uviedla Komisia, ale len s ohľadom na štyri dokumenty (č. 45 až 48), ktoré už Komisia preskúmala v máji 2010. V prípade ďalších štyroch dokumentov (č. 45a až 48a), ktoré neboli predmetom pôvodného preskúmania, predstavuje rozhodnutie z 27. januára 2012 prvé rozhodnutie.

81      Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, treba konštatovať, že žalobkyňa skutočne nikde vo svojich pripomienkach z 28. februára 2012 neprispôsobila svoje žalobné návrhy, ani nepožiadala, aby boli prispôsobené tak, aby sa vzťahovali aj na rozhodnutie z 27. januára 2012. Ako sama Komisia správne poznamenala vo svojich pripomienkach z 10. apríla 2012, žalobkyňa vo svojich pripomienkach z 28. februára 2012 sústredí – a to vedome – všetky svoje námietky proti rozhodnutiu zo 4. mája 2010 a proti utajeniam častí vykonaných týmto rozhodnutím v dokumentoch č. 45 až 48.

82      Takže keď žalobkyňa poukázala na odôvodnenie rozhodnutia z 27. januára 2012, neurobila to s cieľom navrhnúť zrušenie tohto rozhodnutia, ale aby podporila svoj návrh na zrušenie rozhodnutia zo 4. mája 2010. Žalobkyňa navyše v závere svojich pripomienok z 28. februára 2012 uviedla, že „dôkazy poskytnuté rozhodnutím z 27. januára 2012 jasne preukazujú, že v rozhodnutí zo 4. mája 2010 bol nesprávne uplatnený článok 4 nariadenia č. 1049/2001“.

83      Z prechádzajúcich úvah vyplýva, že prejednávaná žaloba sa netýka zrušenia rozhodnutia z 27. januára 2012, ale len zrušenia rozhodnutí zo 4. mája a 9. decembra 2010.

84      Mimochodom treba uviesť, že nepodanie návrhu na zrušenie rozhodnutia z 27. januára 2012 vôbec nevyplýva z opomenutia žalobkyne, ale skôr z jej snahy, aby sa rozhodlo o protiprávnostiach, ku ktorým údajne došlo v rozhodnutí zo 4. mája 2010 bez ohrozenia toho, aby tieto protiprávnosti boli „prekryté“ neskoršími posúdeniami Komisie vykonanými v rozhodnutí z 27. januára 2012. Žalobkyňa tak výslovne odmieta preskúmať odôvodnenia – podľa nej pridané ex post factum –, ktoré boli uvedené Komisiou v rozhodnutí z 27. januára 2012.

4.     Záver o rozsahu žaloby

85      Vzhľadom na okolnosti a úvahy uvedené v bodoch 59 až 84 vyššie, treba dospieť k záveru, že prejednávaná žaloba sa týka zrušenia:

–        rozhodnutia zo 4. mája 2010 v rozsahu, v akom ním bol zamietnutý prístup k dokumentom č. 1 až 29 a 45 až 48 zo zoznamu pripojeného k tomuto rozhodnutiu,

–        rozhodnutia z 9. decembra 2010 v rozsahu, v akom ním bol zamietnutý prístup k dokumentom č. 27a, 40a, 51 a 52 zo zoznamu pripojeného k tomuto rozhodnutiu.

B –  O veci samej

86      Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza päť žalobných dôvodov. Prvý žalobný dôvod sa zakladá na porušení článku 8 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001. Druhý žalobný dôvod sa zakladá na porušení článku 4 ods. 4 toho istého nariadenia. Tretí žalobný dôvod sa zakladá na porušení článku 4 ods. 1 písm. a) tretej zarážky nariadenia č. 1049/2001 a zjavne nesprávnom posúdení. Štvrtý žalobný dôvod sa zakladá na porušení článku 4 ods. 6 nariadenia č. 1049/2001 a zásady proporcionality. Piaty žalobný dôvod sa zakladá na porušení povinnosti odôvodnenia.

1.     O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 8 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001

87      Pokiaľ ide o tento žalobný dôvod, ktorým žalobkyňa Komisii vytýka, že v rozhodnutí zo 4. mája 2010 nepreskúmala niektoré dokumenty, ktoré však boli uvedené v odpovedi z 21. januára 2010, v bode 71 vyššie sa už konštatovalo, že v dôsledku prijatia rozhodnutia z 9. decembra 2010 sa táto žaloba stala bezpredmetnou v rozsahu, v akom sa týka zrušenia implicitného rozhodnutia o zamietnutí prístupu k niektorým dokumentom uvedeným v odpovedi z 21. januára 2010 a neskôr nepreskúmaným Komisiou.

88      Z toho vyplýva, že tento žalobný dôvod uvedený na podporu návrhu na zrušenie, sa tiež stal bezpredmetným a nie je ho už potrebné skúmať.

2.     O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 4 ods. 4 nariadenia č. 1049/2001

89      Žalobkyňa Komisii vo svojej žalobe vytýka, že článok 4 ods. 4 nariadenia č. 1049/2001 uplatnila, ako keby išlo o hmotnoprávnu výnimku z práva na prístup, hoci je toto ustanovenie len procesnoprávnym pravidlom. Podľa žalobkyne Komisia nerešpektovaním toho, že toto ustanovenie má len procesnú povahu, v skutočnosti priznala tretím osobám právo veta s ohľadom na zverejnenie dokumentov, ktoré od nich pochádzajú.

90      Komisia namieta, že rozhodnutie zo 4. mája 2010 sa zakladá výlučne na článku 4 ods. 1 písm. a) tretej zarážke nariadenia č. 1049/2001.

91      Treba konštatovať, podobne ako tvrdí Komisia, že článok 4 ods. 4 nariadenia č. 1049/2001 vôbec nebol uvedený v rozhodnutí zo 4. mája 2010 ako základ tohto rozhodnutia. Rozhodnutie zo 4. mája 2010 sa zdá byť založené výlučne na článku 4 ods. 1 písm. a) tretej zarážke nariadenia č. 1049/2001.

92      Z vyššie uvedeného vyplýva, že druhý žalobný dôvod v znení formulovanom v žalobe sa zakladá na nesprávnom predpoklade a treba ho zamietnuť.

93      Žalobkyňa vo svojej replike navyše už nespochybňuje tú skutočnosť, že rozhodnutie zo 4. mája 2010 sa zakladá výlučne na článku 4 ods. 1 písm. a) tretej zarážke nariadenia č. 1049/2001. Žalobkyňa vzala na vedomie vysvetlenia uvedené vo vyjadrení k žalobe a sama dospela k záveru, že rozhodnutie zo 4. mája 2010 sa zakladá výlučne na článku 4 ods. 1 písm. a) tretej zarážke tohto nariadenia. Takže už netvrdí, že Komisia použila článok 4 ods. 4 nariadenia č. 1049/2001 ako hmotnoprávnu výnimku, na ktorej založila zamietnutie prístupu.

94      V tejto súvislosti žalobkyňa predložila vo svojej replike výhradu založenú na porušení článku 4 ods. 4 nariadenia č. 1049/2001, ktoré bolo tentoraz chápané ako ustanovenie procesnej povahy.

95      Žalobkyňa teda uviedla, že v prípade dokumentov pochádzajúcich od tretích osôb, je podľa tohto ustanovenia Komisia povinná poradiť sa s treťou osobou s cieľom posúdiť, či sa uplatní výnimka z práva na prístup, ak nie je jasné, či dokument musí alebo naopak nemôže byť zverejnený. Zo znenia článku 4 ods. 4 nariadenia č. 1049/2001 podľa žalobkyne vyplýva, že Komisia nemá príliš veľkú voľnosť pri stanovení toho, či sa treba alebo netreba poradiť s treťou osobou. Všeobecný súd má teda rozhodnúť o tejto otázke bez toho, aby prihliadol na širokú mieru voľnej úvahy priznanú Komisii s ohľadom na uplatnenie výnimiek z práva na prístup stanovených v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1049/2001. Ak sa preukáže, že Komisia sa mýlila, keď dospela k záveru o zjavne škodlivom účinku dotknutých dokumentov, porušila svoju povinnosť poradiť sa s treťou osobou, v dôsledku čoho má byť zrušené rozhodnutie zo 4. mája 2010. Žalobkyňa odkazuje v tejto súvislosti na ďalšie skutočnosti uvedené v replike.

96      Komisia tvrdí, že táto výhrada je neprípustná, alebo prinajmenšom nedôvodná.

97      Z ustanovení článku 44 ods. 1 písm. c) a článku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku vyplýva, že žaloba musí obsahovať predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený, a že uvádzanie nových dôvodov je prípustné počas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody založené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania. Dôvod, ktorý predstavuje rozšírenie dôvodu uvedeného skôr, či už priamo alebo nepriamo, v pôvodnej žalobe v danom konaní a ktorý úzko súvisí s týmto dôvodom, musí byť vyhlásený za prípustný. Analogicky to platí aj v prípade výhrady uvedenej na podporu žalobného dôvodu (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 21. marca 2002, Joynson/Komisia, T‑231/99, Zb. s. II‑2085, bod 156 a tam citovanú judikatúru).

98      Treba uviesť, že táto výhrada, ktorou žalobkyňa Komisii vytýka, že porušila povinnosť procesnej povahy, podľa ktorej sa musí poradiť s treťou osobou, ak nie je jasné, či dokument musí alebo naopak nemôže byť zverejnený, nie je uvedená v žalobe a teda predstavuje novú výhradu.

99      Navyše táto nová výhrada sa nezakladá na nijakých nových právnych či skutkových okolnostiach, ktoré by vyšli najavo v priebehu konania pred Všeobecným súdom. Keďže odpoveď z 21. januára 2010 ani rozhodnutie zo 4. mája 2010 neuvádzajú, že by došlo k poradeniu sa s tretími osobami podľa článku 4 ods. 4 nariadenia č. 1049/2001, žalobkyňa mala k dispozícii skutočnosti, na základe ktorých mohla – keby chcela – už pri podaní žaloby tvrdiť, že došlo k porušeniu tohto ustanovenia procesnej povahy. Pokiaľ ide o tvrdenie Komisie uvedené vo vyjadrení k žalobe, na ktoré poukazuje žalobkyňa a podľa ktorého „škodlivý účinok takého zverejnenia je z pohľadu Komisie nepochybný“, toto tvrdenie neobsahuje nijaké nové právne či skutkové okolnosti.

100    Okrem toho sa touto novou výhradou ani nerozširuje tento žalobný dôvod, ktorý sa tak, ako je formulovaný v žalobe, vzťahuje na úplne odlišnú otázku, (t. j. otázku uplatnenia článku 4 ods. 4 nariadenia č. 1049/2001 ako hmotnoprávnej výnimky z práva na prístup), ani žiadny iný žalobný dôvod uvedený v žalobe.

101    V tejto súvislosti treba uviesť, že táto nová výhrada vôbec nemá úzku súvislosť s niektorým iným žalobným dôvodom, ale je skôr v rozpore s tvrdením uvedeným v žalobe (pozri bod 89 vyššie), podľa ktorého sa Komisia podriaďovala názoru tretích osôb, ako keby mali tieto osoby právo veta. Toto tvrdenie, ktoré sa zakladá na tej okolnosti, že Komisia poznala očakávania tretích osôb súvisiace s dôvernosťou ich dokumentov týkajúcich sa rokovaní, sa totiž vôbec nezmieňuje o neskoršej procesnej námietke vytknutej tejto inštitúcii, že sa s týmito osobami neporadila.

102    Žalobkyňa navyše nikde vo svojej replike nenaznačuje, že by neporadenie sa s tretími osobami bolo dôvodom zjavne nesprávneho posúdenia, ktoré je predmetom tretieho žalobného dôvodu. Naopak, žalobkyňa vo svojej replike z toho vyvodzuje argument čisto procesnej povahy.

103    Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že výhrada založená na porušení článku 4 ods. 4 nariadenia č. 1049/2001 chápaného ako procesné ustanovenie, predstavuje nový žalobný dôvod, ktorý je neprípustný podľa článku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku.

3.     O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 4 ods. 1 písm. a) tretej zarážky nariadenia č. 1049/2001 a na zjavne nesprávnom posúdení

a)     O prvej časti založenej na porušení článku 4 ods. 1 písm. a) tretej zarážky nariadenia č. 1049/2001

104    Žalobkyňa tvrdí, že dôvody všeobecnej povahy, ktoré Komisia uviedla na zamietnutie prístupu, sa zakladajú na nesprávnom výklade článku 4 ods. 1 písm. a) tretej zarážky nariadenia č. 1049/2001. Existencia dohody o dôvernosti medzi stranami rokovaní o ACTA nemôže odôvodniť zamietnutie prístupu, ktoré voči nej Komisia uplatnila. Komisia údajne nerozlišovala medzi postojom Únie v rokovaniach o ACTA a postojmi nepochádzajúcimi od európskych zástupcov, napriek tomu, že so zverejnením postojov Únie nebolo spojené nijaké riziko. Napokon zverejnenie dokumentov týkajúcich sa ACTA môže podľa žalobkyne iba posilniť verejný záujem týkajúci sa medzinárodných vzťahov.

105    Komisia namieta proti postoju žalobkyne. Tvrdí, že podľa článku 4 ods. 1 písm. a) tretej zarážky nariadenia č. 1049/2001 bola oprávnená zamietnuť prístup k niektorým dokumentom. Jednostranné zverejnenie týchto dokumentov Úniou by v súvislosti s medzinárodnými rokovaniami zakladajúcimi sa na vzájomnej dôvere medzi stranami rokovaní totiž porušilo ochranu verejného záujmu týkajúceho sa medzinárodných vzťahov. Dohoda o dôvernosti medzi stranami rokovaní o ACTA bola totiž len jedným z viacerých kritérií posúdenia, ktoré bolo treba zvážiť pri uplatnení uvedeného ustanovenia na daný prípad. Komisia namieta voči relevantnosti rozlišovania vykonaného žalobkyňou medzi postojmi Únie a postojmi ostatných strán rokovaní, a zdôrazňuje, že rokovania o ACTA sa stále ešte neskončili.

106    Podľa článku 4 ods. 1 písm. a) tretej zarážky nariadenia č. 1049/2001 inštitúcie „odmietnu prístup k dokumentu v prípade, ak by sa jeho zverejnením porušila ochrana… verejného záujmu týkajúceho sa… medzinárodných vzťahov“.

107    Treba pripomenúť, že prístup verejnosti k dokumentom inštitúcií predstavuje právnu zásadu a možnosť zamietnutia prístupu je výnimkou z tejto zásady. Rozhodnutie o zamietnutí je platné len vtedy, ak sa zakladá na niektorej z výnimiek stanovených v článku 4 nariadenia č. 1049/2001. Podľa ustálenej judikatúry treba tieto výnimky vykladať a uplatňovať reštriktívnym spôsobom, aby nebolo znemožnené uplatnenie všeobecnej zásady zakotvenej v tomto nariadení (rozsudok Súd prvého stupňa z 26. apríla 2005, Sison/Rada, T‑110/03, T‑150/03 a T‑405/03, Zb. s. II‑1429, bod 45; pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupňa zo 7. februára 2002, Kuijer/Rada, T‑211/00, Zb. s. II‑485, bod 55). Navyše zásada proporcionality vyžaduje, aby výnimky nepresiahli hranice toho, čo je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa (rozsudok Súdneho dvora zo 6. decembra 2001, Rada/Hautala, C‑353/99 P, Zb. s. I‑9565, bod 28).

108    Pokiaľ ide o výnimky z práva na prístup stanovené v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1049/2001, Súdny dvor uznal, že mimoriadna citlivosť a dôležitosť záujmov chránených týmto ustanovením v spojení so záväznou povahou zamietnutia prístupu, na ktoré sa podľa uvedeného ustanovenia musí inštitúcia odvolať, ak by sprístupnenie dokumentu verejnosti mohlo poškodiť tieto záujmy, priznávajú rozhodnutiu, ktoré má inštitúcia prijať, komplexný a chúlostivý charakter vyžadujúci si mimoriadny stupeň obozretnosti. Súdny dvor konštatoval, že také rozhodnutie si preto vyžaduje určitú mieru voľnej úvahy (rozsudok Súdneho dvora z 1. februára 2007, Sison/Rada, C‑266/05 P, Zb. s. I‑1233, bod 35).

109    Preskúmanie zákonnosti rozhodnutí inštitúcií o zamietnutí prístupu k dokumentom z dôvodu výnimiek týkajúcich sa verejného záujmu upravených v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1049/2001 vykonávané Všeobecným súdom sa teda musí obmedziť na overenie dodržania procesných pravidiel a odôvodnenia, vecnej správnosti skutočností, ako aj absencie zjavne nesprávneho posúdenia skutočností a zneužitia právomoci (pozri rozsudok z 1. februára 2007, Sison/Rada, už citovaný v bode 108 vyššie, bod 34, a rozsudok z 26. apríla 2005, Sison/Rada, už citovaný v bode 107 vyššie, bod 47 a tam citovanú judikatúru).

110    Napokon treba pripomenúť, že zo znenia článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1049/2001 vyplýva, že pokiaľ ide o výnimky z práva na prístup obsiahnuté v tomto ustanovení, inštitúcia je povinná zamietnuť prístup k dokumentu v prípade, ak by jeho sprístupnenie verejnosti mohlo poškodiť záujmy chránené uvedeným ustanovením, bez toho, aby v tomto prípade bolo potrebné, na rozdiel napríklad od znenia najmä odseku 2 tohto článku, vyvážiť požiadavky týkajúce sa ochrany uvedených záujmov s požiadavkami vyplývajúcimi z iných záujmov (rozsudok z 1. februára 2007, Sison/Rada, už citovaný v bode 108 vyššie, body 46 až 48; rozsudky Súdu prvého stupňa z 26. apríla 2005, Sison/Rada, už citovaný v bode 107 vyššie, body 51 až 55; z 25. apríla 2007, WWF European Policy Programme/Rada, T‑264/04, Zb. s. II‑911, bod 44; z 22. mája 2012, Internationaler Hilfsfonds/Komisia, T‑300/10, bod 124, a z 3. októbra 2012, Jurašinović/Rada, T‑465/09, body 47 až 49).

111    Práve vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba posúdiť, či sa Komisia dopustila, ako uvádza žalobkyňa, porušenia článku 4 ods. 1 písm. a) tretej zarážky nariadenia č. 1049/2001.

112    Žalobkyňa po prvé tvrdí že dôvody všeobecnej povahy, ktoré Komisia uviedla na zamietnutie prístupu, sa zakladajú na nesprávnom výklade tohto ustanovenia. Existencia dohody o dôvernosti medzi partnermi rokujúcimi o ACTA nemôže odôvodniť zamietnutie prístupu, ktoré voči nej Komisia uplatnila.

113    Komisia vo svojom rozhodnutí zo 4. mája 2010 pripomenula, že „hoci sa strany rokovaní o ACTA dohodli na zverejnení [konsolidovaného znenia návrhu ACTA], opätovne potvrdili dôležitosť, s akou je potrebné zachovávať dôvernosť o ich postojoch zaujatých v týchto rokovaniach“. Komisia uviedla, „že bolo potrebné poznamenať, že v stave rokovaní o ACTA bolo ešte potrebné dosiahnuť kompromisy medzi jednotlivými krajinami a na vnútroštátnych úrovniach dospieť k určitým zmiereniam s ohľadom na konečný postoj, ktorý treba zaujať“ (bod 4.1 prvý odsek rozhodnutia zo 4. mája 2010).

114    Komisia dodala, že „vo všeobecnosti sa považuje za samozrejmé, že úspech medzinárodných rokovaní vyžaduje spoluprácu dotknutých strán, ktorá do veľkej miery závisí od existencie atmosféry vzájomnej dôvery“. Komisia tvrdí, že „to predovšetkým platí v kontexte prebiehajúcich obchodných rokovaní o citlivých témach a dotýkajúcich sa rôznych oblastí, akými je hospodárska politika, obchodné záujmy či politické dôvody“ (bod 4.1 štvrtý odsek rozhodnutia zo 4. mája 2010).

115    Komisia uviedla, že na základe pozorného preskúmania všetkých dokumentov, ktorých sa žiadosť o prístup týkala, bolo zrejmé, že vzhľadom na okolnosti v prejednávanej veci by úplné vyhovenie tejto žiadosti o prístup malo negatívny vplyv na atmosféru vzájomnej dôvery medzi účastníkmi rokovaní, čo by znížilo pravdepodobnosť, že dôjde k dosiahnutiu úspechu v rokovaniach vzhľadom na zmarenie snáh strán rokovaní, ako aj perspektívy ďalšej možnej spolupráce. Komisia dodala, že ak by sa partneri, s ktorými Únia rokuje, mohli dôvodne domnievať, že ich postoje vyjadrené v rámci dôverných rokovaní, môžu byť Úniou neskôr jednostrannými rozhodnutím zverejnené, malo by to negatívny vplyv na budúce rokovania (bod 4.1 piaty odsek rozhodnutia zo 4. mája 2010).

116    Komisia dodala, že v tejto súvislosti bolo dôležité zohľadniť tú skutočnosť, že v rámci rokovaní o ACTA jej snaha smerovala k tomu, aby konsolidované znenie návrhu ACTA bolo zverejnené čo najskôr, a že verejnosť nepretržite informovala o cieľoch a všeobecnej orientácii rokovaní. Komisia uviedla, že po každom kole rokovaní zverejnila zhrnujúce správy schválené všetkými stranami rokovaní, ako aj detailný popis o stave napredovania rokovaní. Navyše organizovala tri verejné konferencie o ACTA v rokoch 2008, 2009 a 2010, aby na nich informovala verejnosť o cieľoch ACTA a stave napredovania rokovaní, ako aj aby zozbierala všetky pripomienky od zúčastnených osôb (bod 4.1 šiesty odsek rozhodnutia zo 4. mája 2010).

117    Komisia uviedla, že „pokiaľ ide o dokumenty pochádzajúce od tretích osôb, sama vykonala posúdenie, či sa uplatní niektorá z výnimiek stanovených v nariadení č. 1049/2001“, a že „jednou z okolností, ktorá bola pri tomto posúdení zohľadnená, bola tá skutočnosť, že nerešpektovanie žiadosti tretích osôb, aby ich dokumenty neboli zverejnené, by vážne narušilo priebeh rokovaní a porušilo ochranu medzinárodných vzťahov Únie“. Komisia dodala, že „to platí tým skôr, že jednou z otázok, ktorá sa na rokovaniach rozoberala, bola prípustná úroveň transparentnosti v súvislosti so samotným textom, o ktorom sa rokovalo“. Komisia „zobrala do úvahy jednak nedávnu dohodu medzi stranami rokovaní, že zverejní [konsolidované znenie návrhu ACTA] a jednak potvrdzujúcu požiadavku o zachovávaní dôvernosti ich postojov“ na základe čoho rozhodla, že „zverejnením daných postojov, ktoré boli vyjadrené v kontexte rokovaní o ACTA, by došlo k porušeniu dôveryhodnosti Únie v rokovaniach a dôvery ostatných strán rokovaní“ (bod 4.2 druhý odsek rozhodnutia zo 4. mája 2010).

118    V prvom rade, zo všetkých týchto úvah vyplýva, že hoci Komisia skutočne odkázala na dohodu strán rokovaní o zachovávaní dôvernosti postojov zaujatých v rokovaniach, vôbec nepostavila túto dohodu – ako právne záväznú dohodu – do protikladu so žiadosťou o prístup, ktorá by ju z právneho hľadiska nútila zamietnuť túto žiadosť. Naopak, Komisia oprávnene založila svoje zamietnutie prístupu výlučne na článku 4 ods. 1 písm. a) tretej zarážke nariadenia č. 1049/2001.

119    Okrem toho nemožno spochybniť – a žalobkyňa to navyše sama v replike uznáva –, že rokovanie o medzinárodných dohodách môže s cieľom dosiahnuť účinnosť rokovaní odôvodňovať zachovávanie určitej miery diskrétnosti, ktorá umožňuje zaručiť vzájomnú dôveru rokujúcich zástupcov, ako aj rozvinutie slobodnej a účinnej diskusie. Ako uviedla Komisia, akákoľvek forma rokovaní nutne zahŕňa určité taktické kroky zo strany rokujúcich zástupcov a nevyhnutná spolupráca dotknutých strán závisí do veľkej miery od existencie atmosféry vzájomnej dôvery.

120    Navyše treba uviesť, že Všeobecný súd rozhodol, že iniciatíva a vedenie rokovaní smerujúcich k uzatvoreniu medzinárodnej dohody patria v zásade do oblasti výkonnej moci a účasť verejnosti na procese rokovania a uzatvorenia medzinárodnej zmluvy je nevyhnutne obmedzená, a to vzhľadom na legitímny záujem neprezradiť strategické informácie z rokovaní (rozsudok Všeobecného súdu zo 4. mája 2012, in ’t Veld/Rada, T‑529/09, bod 88; pozri tiež body 57 a 59, in fine, daného rozsudku).

121    Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že vysvetlenia predložené Komisiou v rozhodnutí zo 4. mája 2010, ktorými odôvodnila svoje zamietnutie prístupu, neporušujú článok 4 ods. 1 písm. a) tretiu zarážku nariadenia č. 1049/2001, ani sa nezakladajú na jeho nesprávnom výklade.

122    Žalobkyňa po druhé tvrdí, že prezradenie verejnosti vlastných postojov Únie by v žiadnom prípade nepredstavovalo nijaké riziko pre tretie strany. Podľa žalobkyne nemôže byť žiadny problém so zverejnením dokumentov a informácií, ktoré Únia už zaslala svojim rokovacím partnerom.

123    Bez ohľadu na samotnú skutočnosť, že toto tvrdenie nie je v súlade s uznaním potreby zachovávať určitú mieru diskrétnosti na inom mieste (pozri bod 119 vyššie), treba uviesť, že na rozdiel od tvrdenia žalobkyne, nie je vylúčené, že zverejnenie postojov, ktoré Únia zastáva v medzinárodných rokovaniach, môže porušiť ochranu verejného záujmu týkajúceho sa medzinárodných vzťahov.

124    Na jednej strane nie je vylúčené, že v dôsledku tohto zverejnenia postojov zastávaných Úniou v rokovaniach by bolo možné sa nepriamo dozvedieť postoje ostatných strán rokovaní. O taký prípad ide predovšetkým vtedy, keď je postoj Únie vyjadrený odkazom na postoj inej strany rokovaní, alebo keď je pri preskúmaní postoja Únie, alebo jeho vývoja v priebehu rokovaní možné viac‑menej presne identifikovať postoj druhej strany rokovaní, alebo postoje viacerých strán.

125    Na druhej strane treba uviesť, že v kontexte medzinárodných rokovaní sa môžu postoje Únie prípadne vyvíjať v závislosti od priebehu týchto rokovaní, ústupkov a kompromisov dosiahnutých v tejto súvislosti stranami rokovaní. Ako už bolo uvedené, predkladanie postojov zaujatých v rokovaniach môže zahŕňať niekoľko taktických krokov zo strany rokujúcich zástupcov, a to aj zo strany samotnej Únie. V tejto súvislosti nemožno vylúčiť, že ak by Únia prezradila verejnosti svoje postoje zaujaté v rokovaniach, hoci by postoje ostatných strán ostali utajené, mohlo by to mať za dôsledok, že schopnosť Únie vyjednávať by bola v praxi negatívne ovplyvnená.

126    Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, z ktorého v podstate vyplýva, že Komisia musela mať možnosť zverejniť rôzne postoje zastávané v rokovaniach, hoci bez toho, aby identifikovala strany rokovaní, ktoré tieto postoje zastávali, treba uviesť, že v kontexte medzinárodných rokovaní môže to, že niektorá zo strán rokovaní jednostranne zverejní postoj, ktorý v rokovaniach zastávala jedna alebo viaceré strany, aj keby boli v tomto zverejnení tieto strany zdanlivo anonymné, s ohľadom na túto stranu rokovaní vážne poškodiť atmosféru vzájomnej dôvery, ktorá je nevyhnutná pre účinné vedenie rokovaní, a navyše poškodiť túto atmosféru aj s ohľadom na ostatné strany rokovaní, ktoré sa o tomto zverejnení dozvedia. Ako uvádza Komisia, vznik a ochrana atmosféry vzájomnej dôvery sú v kontexte medzinárodných vzťahov veľmi citlivou úlohou.

127    Navyše žalobkyňa nesprávne tvrdí, že v dôsledku zverejnenia konsolidovaného znenia návrhu ACTA by sa dalo predpokladať, že rokovania, ktoré predchádzali tomuto zverejneniu boli skončené, a preto mali byť zverejnené. Bez ohľadu na otázku, či ochrana verejného záujmu v oblasti medzinárodných vzťahov môže odôvodňovať zachovávanie dôvernosti dokumentov, o ktorých sa rokovalo, počas určitého obdobia po skončení rokovaní, treba uviesť, že konsolidované znenie návrhu ACTA bolo len návrhom dohody a že čase jeho zverejnenia rokovania stále prebiehali.

128    Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že žalobkyňa sa mýli, keď tvrdí, že zverejnenie postojov Únie alebo ostatných strán rokovaní o ACTA nemohlo poškodiť záujmy chránené článkom 4 ods. 1 písm. a) treťou zarážkou nariadenia č. 1049/2001.

129    Po tretie pokiaľ ide o tvrdenie, že zverejnenie dokumentov týkajúcich sa ACTA môže iba posilniť záujem verejnosti z hľadiska medzinárodných vzťahov a odstrániť kontroverzné informácie spôsobené pokútnymi preniknutiami niektorých návrhov na verejnosť, treba pripomenúť, že hoci je pravda, že cieľom nariadenia č. 1049/2001 je zaručiť maximálnu mieru transparentnosti tým, že sa čo najúčinnejšie uplatní právo verejnosti na prístup k dokumentom Únie (odôvodnenie 4 nariadenia), nič to nemení na tom, že toto nariadenie stanovuje výnimky z práva na prístup, ktorých cieľom je chrániť niektoré verejné a súkromné záujmy, akým je v prejednávanej veci verejný záujem týkajúci sa medzinárodných vzťahov.

130    Z predchádzajúcich úvah presne vyplýva, že dôvody predložené Komisiou v prejednávanej veci a týkajúce sa obmedzenia prístupu, ako také vôbec neobsahovali – a bez ohľadu na otázku ich konkrétneho uplatnenia v rozhodnutiach zo 4. mája a z 9. decembra 2010 – zlý výklad článku 4 ods. 1 písm. a) tretej zarážky nariadenia č. 1049/2001.

131    Okrem toho a v rozsahu v akom sa tvrdenie žalobkyne v prejednávanej veci v podstate týka odvolania sa na existenciu prevažujúceho verejného záujmu na zverejnení, treba pripomenúť, že výnimky z práva na prístup stanovené v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1049/2001 predstavujú obligatórne výnimky, ktoré na rozdiel od ostatných výnimiek z práva na prístup neobsahujú nijaký odkaz na povinnosť zohľadniť taký záujem. V súvislosti so žalobou o neplatnosť rozhodnutia o zamietnutí prístupu prijatého na základe článku 4 ods. 1 písm. a) tretej zarážky nariadenia č. 1049/2001, treba zamietnuť ako neúčinné akékoľvek tvrdenie založené na existencii prevažujúceho verejného záujmu na zverejnení (pozri v tomto zmysle judikatúru citovanú v bode 110 vyššie).

132    Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že prvú časť tohto žalobného dôvodu treba zamietnuť.

b)     O druhej časti založenej na zjavne nesprávnych posúdeniach pri uplatnení článku 4 ods. 1 písm. a) tretej zarážky nariadenia č. 1049/2001

133    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávnych posúdení pri konkrétnom uplatnení výnimky stanovenej v článku 4 ods. 1 písm. a) tretej zarážke nariadenia č. 1049/2001 na sporné dokumenty zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu zo 4 mája 2010, ako aj na niektoré dokumenty, ktoré boli predmetom rozhodnutia z 9. decembra 2010.

134    Komisia spochybňuje názor žalobkyne a tvrdí, že výnimka z práva na prístup uvedená v rozhodnutiach zo 4. mája a z 9. decembra 2010 sa správne uplatňuje na dotknuté dokumenty.

 O konsolidovanom znení návrhu ACTA, jej kapitolách a návrhu týkajúceho sa technickej spolupráce (dokumenty č. 1 až 22 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu zo 4. mája 2010)

135    S ohľadom na dokumenty č. 1 až 21 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu zo 4. mája 2010 žalobkyňa tvrdí, že ak postoje a návrhy uvedené v týchto dokumentoch boli začlenené do konsolidovaného znenia návrhu ACTA, nebolo už možné sa nimi opätovne zaoberať a ich zverejnenie teda nemohlo spôsobiť nijaké problémy. Navyše a v každom prípade, v rozsahu v akom tieto dokumenty obsahovali názory Komisie, ktoré už oznámila svojim partnerom rokovaní, neexistoval dôvod, aby prístup k nim nepovolila žalobkyni. S ohľadom na dokument č. 22 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu zo 4. mája 2010, ktorý nebol začlenený do konsolidovaného znenia návrhu ACTA, žalobkyňa tvrdí, že zverejnenie dokumentu, ktorý sa vzťahuje len na technickú spoluprácu, by len ťažko mohlo uškodiť týmto rokovaniam.

136    Tak z rozhodnutia zo 4. mája 2010 (bod 5.1), ako aj z preskúmania dokumentov predložených Komisiou na vykonanie uznesenia z 9. júna 2011 vyplýva, že sa dokumenty č. 1 až 20 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu zo 4. mája 2010 týkajú rôznych kapitol návrhu ACTA a obsahujú, najmä za pomoci funkcie sledovania zmien (track changes), postoje a návrhy rôznych strán rokovaní, ktoré tieto strany počas rokovaní vyjadrili. Dokument č. 21 predstavuje zoznam otázok na diskusiu. Dokument č. 22 obsahuje návrhy jednej zo strán rokovaní v oblasti technickej spolupráce.

137    Treba pripomenúť, ako uviedla Komisia v rozhodnutí zo 4. mája 2010 (bod 5.1), že rokovania o ACTA v čase prijatia tohto rozhodnutia stále prebiehali a že konsolidované znenie návrhu ACTA, ktoré bolo zverejnené, bolo len návrhom dohody.

138    Za týchto okolností sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď sa v bode 5.1 rozhodnutia zo 4. mája 2010 domnievala, že sprístupnenie dokumentov č. 1 až 20 a 22, čiže postojov, ktoré niektoré strany rokovaní, ako aj Únia zastávajú v rokovaniach, žalobkyni, by poškodilo atmosféru vzájomnej dôvery, ktorá je nevyhnutná na slobodný prejav každej strany rokovaní o svojich postojoch, a negatívne ovplyvnilo schopnosť Únie vyjednávať.

139    Okolnosť, že dokument č. 22 je návrh týkajúci sa technickej spolupráce, nemení nič na tom, že predstavuje dokument z rokovaní pochádzajúci od jednej strany a že jeho zverejnenie by teda mohlo poškodiť atmosféru vzájomnej dôvery, ktorá je pri rokovaniach nevyhnutná.

140    Naopak, čo sa týka dokumentu č. 21 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu zo 4. mája 2010, treba uviesť, že nejde o dokument, ktorý by vyjadroval postoj v rokovaniach jednej alebo viacerých strán, ale nanajvýš zoznam otázok, o ktorých treba diskutovať, a nemá žiadne vedľajšie dôsledky. Za týchto okolností treba uviesť, že pri zamietnutí žiadosti o prístup s ohľadom na tento dokument došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu, pretože Komisia sa nesprávne domnievala, že zverejnením tohto dokumentu by sa porušila ochrana verejného záujmu týkajúceho sa medzinárodných vzťahov.

141    Z toho vyplýva, na rozdiel od tvrdenia žalobkyne, že Komisia sa síce pri výkone svojej voľnej úvahy v oblasti výnimiek z práva na prístup stanovených v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1049/2001 nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď žalobkyni z dôvodov uvedených v bode 5.1 rozhodnutia zo 4. mája 2010 zamietla prístup k dokumentom č. 1 až 20 a 22 zo zoznamu pripojeného k danému rozhodnutiu, tejto časti tretieho žalobného dôvodu však treba vyhovieť s ohľadom na dokument č. 21 zo zoznamu pripojeného k tomuto rozhodnutiu.

 O dokumentoch týkajúcich sa postoja, ktorý treba zaujať s ohľadom na žiadosti o prístup k rokovaniam (dokumenty č. 23 a 24 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu zo 4. mája 2010)

142    Žalobkyňa spochybňuje zamietnutie prístupu z dôvodu, že tieto dokumenty sa vzťahovali najmä na možné postoje rokujúcich strán v súvislosti s pristúpením ďalších strán k týmto rokovaniam. V dôsledku toho sa tieto dokumenty žalobkyni javili ako dokumenty všeobecnej povahy, pretože zohľadňovali len rôzne postoje a možné žiadosti iných krajín o pristúpenie k rokovaniam.

143    Tak z rozhodnutia zo 4. mája 2010 (bod 5.2), ako aj z preskúmania dokumentov predložených Komisiou na vykonanie uznesenia z 9. júna 2011 vyplýva, že dokumenty č. 23 a 24 zo zoznamu pripojeného k tomuto rozhodnutiu sa zaoberajú postojom, aký treba zaujať s ohľadom na žiadosti tretích osôb o zapojenie sa do rokovaní o ACTA alebo o pristúpenie k ACTA po skončení rokovaní a uzavretí dohody. Dokument č. 23 pochádza od jednej strany rokovaní a uvádza, aké sú možnosti v tejto súvislosti, kým dokument č. 24, ktorý vychádza z dokumentu č. 23, je spoločným dokumentom pre všetky zmluvné strany a obsahuje odpovede na žiadosti tretích osôb o zapojenie sa do rokovaní. Z rozhodnutia zo 4. mája 2010 vyplýva, že ide o dokumenty určené na diskusiu.

144    Za týchto okolností treba uviesť, že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď rozhodla, že zverejnením týchto dokumentov by sa porušila ochrana verejného záujmu týkajúceho sa medzinárodných vzťahov.

145    S ohľadom na predmet a obsah týchto dokumentov, a ako v podstate uvádza Komisia v rozhodnutí zo 4. mája 2010 (bod 5.2), takéto zverejnenie by totiž mohlo ovplyvniť tak dôveryhodnosť Komisie ako partnera rokovaní voči ostatným stranám rokovaní, ako aj vzťahy všetkých strán rokovaní – a teda aj Únie – s akýmikoľvek prípadnými tretími krajinami, ktoré sa chcú zapojiť do rokovaní.

146    Z toho vyplýva, že túto časť tretieho žalobného dôvodu treba zamietnuť v rozsahu, v akom sa týka uvedených dokumentov 23 a 24.

 O dokumentoch týkajúcich sa postojov ostatných strán rokovaní k niektorým otázkam (dokumenty č. 25 a 26 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu zo 4. mája 2010)

147    Žalobkyňa uvádza, že chápe, že tieto dokumenty zobrazujú postoje tretích osôb, ako aj stanoviská Únie v tejto súvislosti, vo veci budúcej inštitucionálnej štruktúry ACTA a ustanovení ACTA týkajúcich sa internetu. Žalobkyňa nerozumie, ako by zverejnenie týchto dokumentov, ktoré Komisia už zaslala ostatným stranám rokovaní, mohlo obmedziť jej manévrovací priestor.

148    Komisia v bode 5.3 rozhodnutia zo 4. mája 2010 uviedla, že v dokumentoch č. 25 a 26 zo zoznamu pripojeného k tomuto rozhodnutiu boli priamo zobrazené postoje strán rokovaní, ako aj stanovisko Únie k týmto postojom s ohľadom na ustanovenia ACTA týkajúce sa internetu a ďalej aj na budúcu inštitucionálnu štruktúru ACTA.

149    Z preskúmania dokumentov predložených Komisiou na vykonanie uznesenia z 9. júna 2011 vyplýva, že hoci dokument č. 26 skutočne zobrazuje, ako uviedla Komisia v rozhodnutí zo 4. mája 2010 (bod 5.3), postoj jednej strany rokovaní, ako aj stanovisko Únie k tomuto postoju, nezdá sa, že by to platilo aj pre dokument č. 25.

150    Dokument č. 25 sa totiž javí ako dokument Únie, ktorý má najmä opisný a všeobecný charakter a týka sa práva Únie v oblasti duševného vlastníctva v spojení s internetom. Neodkazuje na postoj žiadnej zo strán rokovaní a napriek tvrdeniam Komisie na pojednávaní, neobsahuje nijaký konkrétny postoj Komisie voči postoju takej strany.

151    Z uvedeného vyplýva, že hoci pri zamietnutí prístupu k dokumentu č. 26 nedošlo, na rozdiel od tvrdenia žalobkyne, k zjavne nesprávnemu posúdeniu, so zreteľom na obsah tohto dokumentu a na správne odôvodnenie uvedené Komisiou v bode 5.3 rozhodnutia zo 4. mája 2010, treba však vyhovieť tejto časti tretieho žalobného dôvodu s ohľadom na dokument č. 25 zo zoznamu pripojeného k tomuto rozhodnutiu.

 O poznámkach Únie k potláčaniu trestnej činnosti (dokumenty č. 27 až 29 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu zo 4. mája 2010)

152    Pokiaľ ide o dokumenty č. 27 až 29 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu zo 4. mája 2010 žalobkyňa z rovnakých dôvodov, ako boli uvedené pri dokumentoch č. 25 a 26 z tohto zoznamu, tvrdí, že Komisia nepreukázala, že bola splnená výnimka z práva na prístup založená na ochrane medzinárodných vzťahov.

153    Tak z rozhodnutia zo 4. mája 2010, ako aj z preskúmania dokumentov predložených Komisiou na vykonanie uznesenia z 9. júna 2011 vyplýva, že dokumenty č. 27 až 29 zo zoznamu pripojeného k tomuto rozhodnutiu sú rokovacími dokumentmi Únie, ktoré sa týkajú ustanovení návrhu ACTA o potláčaní trestnej činnosti.

154    Za týchto okolností treba uviesť, že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď v bode 5.4 rozhodnutia zo 4. mája 2010 rozhodla, že zverejnením týchto dokumentov by sa zhoršilo postavenie Únie v rokovaniach a porušila ochrana verejného záujmu týkajúceho sa medzinárodných vzťahov.

155    Z toho vyplýva že túto časť tretieho žalobného dôvodu treba zamietnuť v rozsahu, v akom sa týka uvedených dokumentov 27 až 29.

 O vyjadreniach členských štátov, pracovných dokumentoch a vnútorných správach (dokumenty č. 30 až 48 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu zo 4. mája 2010)

156    Na úvod treba pripomenúť (pozri body 64 až 68 vyššie), že v prejednávanej žalobe nebolo napadnuté odmietnutie prístupu k dokumentom č. 30 až 44 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu zo 4. mája 2010, ale sa len tvrdí, že čiastočný prístup, ktorý povolila Komisia k dokumentom č. 45 až 48 z tohto zoznamu, bol príliš reštriktívny, a teda v podstate v rozpore so zásadou proporcionality.

157    Žalobkyňa vo svojich pripomienkach z 28. februára 2012 na základe porovnania častí dokumentov č. 45 až 48, ktoré boli utajené v rozhodnutí zo 4. mája 2010 a neskôr zverejnené v rozhodnutí z 27. januára 2012, tvrdí, že utajenia častí dokumentov v máji 2010 neboli dôvodné, a to buď preto, že sa týkali čisto opisných skutočností, ktoré nemohli narušiť vzťahy s ostatnými partnermi rokovaní, alebo preto, že sa týkali skutočností, ktoré nemohli odhaliť postoje strán rokovania ani rokovaciu stratégiu Komisie.

158    Napokon žalobkyňa na základe svojej vedomosti – získanej vďaka počítačovému omylu Komisie – celého obsahu dokumentov č. 45 až 48 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu zo 4. mája 2010, napáda prístup Komisie. V dokumente č. 47 z tohto zoznamu žalobkyňa kritizuje skutočnosť, že Komisia na konci strán 2 a 3 tohto dokumentu utajila niektoré informácie, ktoré žalobkyňa považuje za nedôverné a pre verejnosť dôležité.

159    Žalobkyňa na záver tvrdí, že dôkazy predložené v rozhodnutí z 27. januára 2012 preukazujú, že Komisia v rozhodnutí zo 4. mája 2010 nesprávne uplatnila článok 4 nariadenia č. 1049/2001 a urobila tak preto, aby zakryla skutočnosť, že nedodržala svoje povinnosti v oblasti transparentnosti.

160    Komisia vo svojich pripomienkach z 10. apríla 2012 spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

161    Jednak zopakovala svoju argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k žalobe a v duplike, že žaloba nesmerovala proti zamietnutiu prístupu uplatneného v rozhodnutí zo 4. mája 2010 k dokumentom č. 45 až 48 zo zoznamu pripojeného k tomuto rozhodnutiu.

162    Treba však pripomenúť, že táto argumentácia bola už preskúmaná a zamietnutá v bodoch 59 až 67 vyššie.

163    Jednak po tom, ako Komisia pripomenula, že v súvislosti s článkom 4 ods. 1 písm. a) treťou zarážkou nariadenia č. 1049/2001 má širokú mieru voľnej úvahy, z čoho vyplýva obmedzené súdne preskúmanie, uviedla, že podľa nej žalobkyňa podrobným skúmaním častí dokumentov č. 45 až 48, ktoré boli utajené v rozhodnutí zo 4. mája 2010, a potom zverejnené v roku 2012, nerešpektuje rozsah uvedeného súdneho preskúmania.

164    Treba však konštatovať, že existencia širokej miery voľnej úvahy Komisie v prejednávanej veci nijako nebráni žalobkyni v tom, aby porovnala rozhodnutie zo 4. mája 2010 s rozhodnutím z 27. januára 2012 s cieľom nájsť dôkazy, ktoré by podporovali jej tvrdenie, podľa ktorého sa Komisia vo svojom rozhodnutí zo 4. mája 2010 dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri konkrétnom uplatnení výnimky z práva na prístup stanovenej v článku 4 ods. 1 písm. a) tretej zarážke nariadenia č. 1049/2001 na sporné dokumenty. Týmto nedôjde k nerešpektovaniu miery voľnej úvahy Komisie, ani k zmene rozsahu preskúmania Všeobecného súdu.

165    Napokon Komisia tvrdí, že takéto skúmanie zo strany žalobkyne vôbec nepreukazuje – práve naopak –, že by utajenie častí dokumentov vykonané v rozhodnutí zo 4. mája 2010 bolo zjavne neopodstatnené.

166    Treba uviesť, že tak z rozhodnutia zo 4. mája 2010, ako aj z preskúmania dokumentov predložených Komisiou na vykonanie uznesenia z 9. júna 2011 vyplýva, že dokumenty č. 45 až 48 zo zoznamu pripojeného k tomuto rozhodnutiu predstavujú štyri interné dokumenty Komisie, v ktorých sú zhrnuté rokovania o ACTA uskutočnené v rámci štvrtého, piateho, šiesteho a siedmeho kola.

167    V rozhodnutí zo 4. mája 2010 Komisia uviedla, že utajené časti dokumentov č. 45 až 48 zo zoznamu pripojeného k tomuto rozhodnutiu obsahujú niektoré informácie o cieľoch Únie a o aspektoch jej rokovacej stratégie v rámci rokovaní o ACTA. Komisia uviedla, že prezradenie týchto informácií verejnosti by ju postavilo do veľmi ťažkej situácie v prebiehajúcich rokovaniach o ACTA vo vzťahu k ostatným stranám rokovaní, ktoré by boli v plnej miere informované o cieľoch a politických dôvodoch Únie a ktoré by tak mohli posúdiť, do akej miery je Únia ochotná pristúpiť na kompromisy. Významne by to obmedzilo manévrovací priestor Komisie a ohrozilo celkové vedenie prebiehajúcich rokovaní, čo by poškodilo záujem Únie spočívajúci v účinnom vedení takých rokovaní.

168    Komisia dodala, že vo všeobecnosti sa utajené časti nedali presnejšie špecifikovať s ohľadom na konkrétny obsah utajených informácií, pretože by došlo k prezradeniu tohto obsahu, čiže uplatniteľná výnimka by prišla o svoju užitočnosť.

169    Z preskúmania utajených častí dokumentov č. 45 až 48 vyplýva, že tieto časti väčšinou skutočne obsahujú informácie o cieľoch Únie, jej postojoch v rokovaniach a niektorých aspektoch jej rokovacej stratégie, ako aj informácie o postojoch a podnetoch strán rokovaní.

170    Pokiaľ ide o konkrétne utajené časti napadnuté žalobkyňou, platí to najmä s ohľadom na stranu 1 bod 4 prvú a poslednú vetu v dokumente č. 45. Tieto utajenia totiž obsahovali, na rozdiel od tvrdenia žalobkyne, informácie o postojoch strán rokovaní a o vývoji rokovaní, ktoré sa Komisia mohla rozhodnúť nezverejniť bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia.

171    To isté platí aj pre utajenie, ktoré žalobkyňa napadla, urobené na strane 3 dokumentu č. 45 v zarážke „Consultation of stakeholders/Transparency“, poslednej vete. Okolnosť predložená žalobkyňou, že postoje Únie a strán rokovania mohli byť v niektorých bodoch totožné, vôbec neznamená, že by zverejnenie týchto postojov v tomto štádiu rokovaní, v ktorom žiadna strana rokovaní ešte nepodpísala dohodu, neporušilo verejný záujem týkajúci sa medzinárodných vzťahov.

172    To isté navyše platí aj pre žalobkyňou napadnuté utajenia vykonané v dokumente č. 46 na strane 1 pod nadpisom „Summary“ v štvrtom a piatom odseku, na strane 3 v prvom odseku a v bode 5 písmene a). Tieto utajené časti, ktoré opisujú postoje strán rokovaní a Únie jednak k pristúpeniu nových krajín k ACTA a jednak k budúcim perspektívam tejto dohody, obsahujú informácie, ktoré Komisia mohla v tomto štádiu rokovaní a v rámci výkonu svojej voľnej úvahy považovať za informácie, ktorých zverejnením by sa porušila ochrana verejného záujmu týkajúceho sa medzinárodných vzťahov.

173    Pokiaľ ide o žalobkyňou napadnuté utajenie vykonané na strane 1 v druhom odseku pod nadpisom „Summary“ v dokumente č. 46, toto utajenie sa rovnako ako utajenie na strane 1 v bode 4 poslednej vete dokumentu č. 45 (pozri bod 170 vyššie), týka postojov strán v rokovaniach.

174    Pokiaľ ide o informácie utajené na stranách 2 a 3 dokumentu č. 47 [písmená a) až c) uvedené pod vetou „EÚ comments focused on“], žalobkyňa na základe svojej vedomosti o obsahu tohto dokumentu vzhľadom na okolnosti uvedené v bode 53 vyššie tvrdí, že nemohli poškodiť rokovania, pretože opisovali len obsah návrhu, ktorý bol rozdaný všetkým strán rokovaní. Okrem toho zverejnenie týchto informácií nemohlo podľa žalobkyne spochybniť postavenie Únie v rokovaniach, pretože povaha poznámok Únie by nemala pre ostatné strany rokovaní nijaký význam, zatiaľ čo pre občanov Únie by boli mimoriadne dôležité.

175    Treba však konštatovať – dokonca nezávisle od skutočnosti, že Komisia bola oprávnená utajiť svoje poznámky k postoju jednej strany –, že utajené časti v skutočnosti obsahovali skôr opis postoja jednej strany rokovaní než také poznámky. Vykonanie utajenia týchto častí teda bolo v plnej miere odôvodnené potrebou ochrany verejného záujmu týkajúceho sa medzinárodných vzťahov. Okolnosť, že dotknutá strana rokovaní oznámila tento postoj všetkým ostatným stranám, nemôže nijako spochybniť toto konštatovanie.

176    Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého mal obsah týchto utajených častí, najmä pokiaľ ide o návrhy jednej strany rokovaní údajne prekračujúce rámec acquis communautaire, mimoriadny význam pre európskeho občana, ktorý by si mohol želať, aby bol dostatočne informovaný o prebiehajúcej diskusii s cieľom ju ovplyvniť, treba pripomenúť – ako už bolo uvedené v bodoch 110 až 113 vyššie –, že článok 4 ods. 1 písm. a) tretia zarážka nariadenia č. 1049/2001 stanovuje záväznú výnimku, ktorá na rozdiel od ostatných výnimiek z práva na prístup neobsahuje zohľadnenie prípadného prevažujúceho verejného záujmu na zverejnení.

177    V tejto súvislosti žalobkyňa na podporu svojho tvrdenia nesprávne odkazuje na rozsudok Švédsko a Turco/Rada, už citovaný v bode 53 vyššie, ktorý sa týkal zamietnutia prístupu na základe inej výnimky obsahujúcej zohľadnenie prípadného prevažujúceho verejného záujmu na zverejnení (článok 4 ods. 2 druhá zarážka nariadenia č. 1049/2001).

178    Žalobkyňa rovnako zbytočne odkazuje na ten istý rozsudok s cieľom podporiť svoje tvrdenie, že súd Únie v ňom stanovil domnienku v prospech zverejnenia legislatívnych dokumentov.

179    V rozsahu, v akom sa žalobkyňa týmto odkazom snaží dokumenty týkajúce sa rokovaní o ACTA prirovnať k legislatívnym dokumentom, treba totiž konštatovať, že aj keby také prirovnanie bolo správne, nemôže – ako už Súdny dvor rozhodol (rozsudok z 1. februára 2007, Sison/Rada, už citovaný v bode 108 vyššie, bod 41) – mať žiadny vplyv na otázku, či môže sprístupnenie týchto dokumentov porušiť záujmy chránené článkom 4 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1049/2001, a preto ani na otázku, či by mal byť prístup k takýmto dokumentom zamietnutý.

180    Ako Súdny dvor uviedol v citovanom rozsudku Sison/Rada, článok 12 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001 síce stanovuje, že dokumenty vypracované alebo doručené v priebehu prijímania právnych predpisov, ktoré sú právne záväzné v členských štátoch alebo pre členské štáty, majú byť priamo prístupné, dodáva však, že tak je tomu iba vtedy, ak články 4 a 9 tohto nariadenia nestanovia niečo iné (rozsudok z 1. februára 2007, Sison/Rada, už citovaný v bode 108 vyššie, bod 41).

181    Navyše a úplne mimochodom treba pripomenúť, že vedenie rokovaní smerujúcich k uzatvoreniu medzinárodnej dohody patrí v zásade do oblasti výkonnej moci (rozsudok in ’t Veld/Rada, už citovaný v bode 120 vyššie, bod 88) a že tieto rokovania nemajú nijaký vplyv na verejnú diskusiu, ku ktorej môže dôjsť v kontexte ratifikačného postupu po podpísaní medzinárodnej dohody.

182    Všeobecný súd sa teda domnieva, že Komisia sa pri výkone voľnej úvahy, ktorá je jej v súvislosti s článkom 4 ods. 1 písm. a) treťou zarážkou nariadenia č. 1049/2001 priznaná, nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď rozhodla, že zverejnenie informácií uvedených v bode 174 vyššie by porušilo ochranu verejného záujmu týkajúceho sa medzinárodných vzťahov.

183    Hoci kritika žalobkyne namierená proti rozhodnutiu zo 4. mája 2010, pokiaľ ide o utajenie niektorých častí dokumentov č. 45 až 48 zo zoznamu pripojeného k tomuto rozhodnutiu, sa javí pre väčšinu týchto častí ako neodôvodnená, nič to nemení na tom, že žalobkyňa správne tvrdí, že utajenie Komisiou niektorých týchto častí dokumentov je zjavne nesprávne.

184    To platí pre utajenia vykonané v dokumente č. 45 na strane 2 pod nadpisom „Participants“ v druhom odseku v poslednej vete; v dokumente č. 47 na strane 1 pod nadpisom „Participants“ v druhom odseku v poslednej vete; v dokumente č. 47 na strane 2 pod nadpisom „1. Digital Environment (including Internet)“ v druhom odseku v poslednej vete; v dokumente č. 48 na strane 2 v bode 4 v poslednej časti vety.

185    Nezdá sa totiž, že by sa tieto utajené časti týkali postojov Komisie alebo iných strán rokovaní zastávaných v rokovaniach, ani iných informácií, ktorých zverejnenie by porušilo ochranu verejného záujmu týkajúceho sa medzinárodných vzťahov. Konkrétne a ako uvádza žalobkyňa, vyjadrenie Komisie utajené na strane 2 dokumentu č. 48 (koniec vety bodu 4), podľa ktorého by Komisia nebola proti zverejneniu dokumentov týkajúcich sa rokovaní, ak by sa na tom strany rokovaní dohodli, je informáciou, ktorej zverejnenie nemôže poškodiť vzájomnú dôveru strán rokovaní.

186    Z vyššie uvedeného vyplýva, že túto časť tretieho žalobného dôvodu treba zamietnuť v rozsahu, v akom sa týka dokumentov č. 45 až 48 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu zo 4. mája 2010, nie však s ohľadom na utajenia uvedené v bode 184 vyššie.

 O dokumentoch č. 27a, 40a, 51 a 52 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu z 9. decembra 2010

–       O dokumente z 21. septembra 2009 nazvanom „Working document ‚Friends of the Presidency‘ meeting“ (pracovný dokument zo stretnutia ‚Priatelia predsedníctva‘) (dokument č. 27a zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu z 9. decembra 2010)

187    Tak z rozhodnutia z 9. decembra 2010, ako aj z preskúmania dokumentov predložených Komisiou na vykonanie uznesenia z 9. júna 2011 vyplýva, že dokument č. 27a zo zoznamu pripojeného k tomuto rozhodnutiu je pracovným dokumentom Rady obsahujúcim návrh textu týkajúceho sa trestných ustanovení dohody ACTA, ktorý bol vypracovaný na účely diskusie v rámci skupiny „Priatelia predsedníctva“ a ktorého cieľom je oznámiť postoj predsedníctva k rokovaniam o tejto problematike.

188    Za týchto podmienok a čo sa týka dokumentu obsahujúceho postoje Únie v rokovaniach, ako aj v určitých ohľadoch postoje tretích strán, Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď z dôvodov uvedených v rozhodnutí z 9. decembra 2010 (bod 2.1 štvrtý až siedmy odsek) zamietla žiadosť o prístup pokiaľ ide o tento dokument.

189    Tento záver nie je spochybnený tvrdeniami žalobkyne uvedenými v jej pripomienkach z 19. januára 2011 k rozhodnutiu z 9. decembra 2010, ktoré sú v podstate zhodné s tvrdeniami uvedenými v žalobe a ktoré už Všeobecný súd zamietol v bodoch 111 až 127 vyššie.

–       O dokumente z 26. októbra 2009 nazvanom „Draft Position of the Member States on the criminal provisions in chapter 2“ (návrh postoja členských štátov k trestným ustanovenia v kapitole 2) (dokument č. 40a zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu z 9. decembra 2010)

190    Tak z rozhodnutia z 9. decembra 2010 (bod 2.1 štvrtý odsek), ako aj z preskúmania dokumentov predložených Komisiou na vykonanie uznesenia z 9. júna 2011 vyplýva, že dokument č. 40a zo zoznamu pripojeného k tomuto rozhodnutiu je pracovným dokumentom z 26. októbra 2009 zobrazujúcim postoj členských štátov Únie s ohľadom na trestné ustanovenia v kapitole 2 ACTA.

191    Okrem toho treba uviesť, že s výnimkou nadpisu, hlavičky a päty je tento dokument zhodný s dokumentom č. 28 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu zo 4. mája 2010, v súvislosti s ktorým sa už rozhodlo (pozri body 152 až 155 vyššie), že pri zamietnutí prístupu nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu. V dôsledku tohto a z rovnakých dôvodov, ako sú uvedené v daných bodoch, treba zamietnuť tento žalobný dôvod v rozsahu, v akom sa týka dokumentu č. 40a.

–       O dokumente z 8. júna 2009 nazvanom „Transmission note with agenda for meeting of 11 June 2009“ (sprievodné poznámky s programom stretnutia z 11. júna 2009) (dokument č. 51 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu z 9. decembra 2010)

192    V rozhodnutí z 9. decembra 2010 (bod 2.2 časť 1) Komisia povolila prístup k tomuto dokumentu okrem jedného odseku, na ktorý uplatnila výnimku založenú na ochrane verejného záujmu týkajúceho sa medzinárodných vzťahov, pretože tento odsek obsahoval informácie týkajúce sa žiadosti tretieho štátu o pristúpenie k rokovaniam o ACTA a zverejnenie tejto informácie by narušilo vzťahy Únie s týmto tretím štátom, ako aj s ostatnými stranami rokovaní.

193    Tak z týchto vysvetlení poskytnutých Komisiou v rozhodnutí z 9. decembra 2010, ako aj z preskúmania dokumentu predloženého Všeobecnému súdu na vykonanie uznesenia z 9. júna 2011 vyplýva, že utajená časť tohto dokumentu sa skutočne týka vybavovania žiadosti tretieho štátu o jeho prípadné pristúpenie k rokovaniam o ACTA. Za týchto okolností a na rozdiel od tvrdenia žalobkyne treba dospieť k záveru, že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď rozhodla, že zverejnením utajenej časti tohto dokumentu by sa porušila ochrana verejného záujmu týkajúceho sa medzinárodných vzťahov.

–       O dokumente z 30. septembra 2009 nazvanom „Transmission of an information note for the committee (deputies)“ [zaslanie informatívnej poznámky pre výbor (poslancov)] (dokument č. 52 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu z 9. decembra 2010)

194    K tomuto dokumentu, ktorý je informatívnou poznámkou určenou výboru podľa článku 133 ES (teraz článok 207 ZFEÚ) a ktorý sa týka kapitoly návrhu ACTA zaoberajúcej sa internetom, bol povolený čiastočný prístup v rozhodnutí z 9. decembra 2010.

195    Pokiaľ ide o nezverejnenú časť tohto dokumentu, z vysvetlenia uvedeného Komisiou v rozhodnutí z 9. decembra 2010, ako aj z preskúmania dokumentu predloženého Všeobecnému súdu na vykonanie uznesenia z 9. júna 2011, vyplýva, že táto časť obsahuje informácie, ktoré Komisii poskytla jedna strana rokovaní o svojom postoji, ktorý zastávala počas rokovaní.

196    Za týchto okolností a na rozdiel od tvrdenia žalobkyne sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď sa rozhodla nepovoliť prístup k tejto časti dokumentu.

197    Napokon vzhľadom na predchádzajúce úvahy týkajúce sa druhej časti tohto žalobného dôvodu treba túto časť zamietnuť, nie však s ohľadom na zamietnutie prístupu k dokumentom č. 21 a 25 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu zo 4. mája 2010 a utajeným častiam dokumentov č. 45, 47 a 48 z tohto zoznamu, ktoré boli uvedené v bode 184 vyššie.

4.     O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 4 ods. 6 nariadenia č. 1049/2001 a zásady proporcionality

198    Žalobkyňa tvrdí, že článok 4 ods. 6 tohto nariadenia bol nesprávne uplatnený a že bola porušená zásada proporcionality, keďže Komisia nezohľadnila možnosť povoliť čiastočný prístup k dokumentom a zamietnuť prístup len s ohľadom na časti dokumentov, pri ktorých by to bolo dôvodné a absolútne nevyhnutné.

199    Komisia tvrdí, že možnosť povoliť čiastočný prístup bola starostlivo a riadne posúdená.

200    Z ustanovení článku 4 ods. 6 nariadenia č. 1049/2001 vyplýva, že ak sa jedna alebo viac výnimiek z práva na prístup vzťahuje iba na niektoré časti požadovaného dokumentu, zostávajúce časti dokumentu sa uvoľnia na zverejnenie. Navyše zásada proporcionality vyžaduje, aby výnimky nepresiahli hranice toho, čo je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa (rozsudok Rada/Hautala, už citovaný v bode 107 vyššie, bod 28).

201    V prejednávanom prípade pritom z rozhodnutí zo 4. mája a z 9. decembra 2010 vyplýva, že Komisia sa neuspokojila s celkovým zamietnutím prístupu na základe článku 4 ods. 1 písm. a) tretej zarážky nariadenia č. 1049/2001, ale preskúmala možnosť čiastočného zverejnenia v súlade s článkom 4 ods. 6 tohto nariadenia.

202    V bode 3 rozhodnutia zo 4. mája 2010 tak Komisia žalobkyni oznámila, že po starostlivom preskúmaní žiadosti o prístup a príslušných dokumentov vyšlo najavo, že úplný prístup možno povoliť k dokumentu č. 49 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu zo 4. mája 2010 a čiastočný prístup možno povoliť k dokumentom č. 45 až 48 z tohto zoznamu pokiaľ ide o tie ich časti, na ktoré sa nevzťahuje výnimka z práva na prístup. Komisia uviedla, že ostatné časti uvedených dokumentov č. 45 až 48, ako aj všetky ostatné dokumenty zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu zo 4. mája 2010, nemôžu byť žalobkyni predložené.

203    Navyše v rozhodnutí z 9. decembra 2010 Komisia povolila čiastočný prístup k dokumentom č. 50 až 52 zo zoznamu pripojeného k tomuto rozhodnutiu.

204    Žalobkyňa teda nesprávne tvrdí, že Komisia nezohľadnila možnosť povoliť čiastočný prístup.

205    Ďalej, pokiaľ ide o porušenie zásady proporcionality, žalobkyňa tvrdí, že jej mal byť povolený čiastočný prístup k dokumentom č. 1 až 21 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu zo 4. mája 2010, pretože aspoň niektoré časti týchto dokumentov boli prevzaté do konsolidovaného znenia návrhu ACTA, v dôsledku čoho už nebolo nevyhnutné zamietnuť prístup k týmto častiam. Okrem toho mali byť zverejnené tie časti týchto dokumentov, ktoré sa týkali postojov Únie, alebo aj tie časti, ktoré sú menej významné, pretože sú technickej povahy.

206    Treba však pripomenúť, ako už bolo uvedené v bode 137 vyššie, že rokovania o ACTA stále prebiehali a že konsolidované znenie návrhu ACTA, ktoré bolo zverejnené, predstavovalo len návrh dohody. Za týchto okolností a bez zaoberania sa otázkou uvedenou v bode 127 vyššie treba dospieť k záveru, že keby bol žalobkyni povolený prístup k postojom v rokovaniach – hoci len technickej povahy –, ktoré zastávali strany rokovaní a Únia, ktoré sú obsiahnuté v dokumentoch č. 1 až 20 a 22 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu zo 4. mája 2010 [pričom zamietnutie prístupu k dokumentu č. 21 z tohto zoznamu už bolo zrušené (pozri bod 141 vyššie)], porušilo by to ochranu verejného záujmu uvedeného v článku 4 ods. 1 písm. a) tretej zarážke nariadenia č. 1049/2001. Komisia teda nijako neporušila zásadu proporcionality, keď žalobkyni zamietla čiastočný prístup, pretože v prípade jeho povolenia by sa žalobkyňa oboznámila s postojmi v rokovaniach, ktoré zastávali strany rokovaní a Únia.

207    Pokiaľ ide napokon o tvrdenie žalobkyne, že pri dokumentoch č. 45 až 48 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu zo 4. mája 2010, ku ktorým bol povolený čiastočný prístup, Komisia neprimerane cenzurovala niektoré časti týchto dokumentov a postavila sa príliš úzko k rozsahu povolenia prístupu, čím porušila zásadu proporcionality, treba uviesť, že táto argumentácia bola v podstate už preskúmaná v bodoch 156 až 186 vyššie a už sa jej čiastočne vyhovelo.

208    Z toho vyplýva že tento žalobný dôvod založený na porušení článku 4 ods. 6 nariadenia č. 1049/2001 a zásady proporcionality tým, že Komisia nezohľadnila možnosť povoliť čiastočný prístup, a ak ho už povolila, tak sa postavila príliš úzko k rozsahu povolenia, treba zamietnuť, avšak s výhradou pokiaľ ide o úvahy uvedené v predchádzajúcom bode.

5.     O piatom žalobnom dôvode založenom na nedostatku odôvodnenia

209    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila povinnosť odôvodnenia, keď implicitne zamietla prístup k niektorým dokumentom, na ktoré sa vzťahovala žiadosť o prístup, ale neboli posúdené v rozhodnutí zo 4. mája 2010.

210    Pokiaľ ide o dokumenty č. 45 až 48 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu zo 4. mája 2010, Komisia údajne neuviedla dôvody, ktoré by vysvetľovali, do akej miery by povolenie úplného prístupu porušilo verejný záujem. Stručné odôvodnenie, podľa ktorého tieto dokumenty „obsahujú informácie o cieľoch Únie a o aspektoch jej stratégie vyjednávania“ sa podľa žalobkyne javí ako nerelevantné vzhľadom na obsah týchto dokumentov, ktoré Komisia čiastočne zverejnila.

211    Žalobkyňa v súvislosti s dokumentmi č. 1 až 29 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu zo 4. mája 2010 tvrdí, že Komisia sa snažila uviesť všeobecné dôvody pre odôvodnenie zamietnutia prístupu, takže najmä posúdila dokumenty hromadne, pričom nepreskúmala každý dokument individuálne.

212    Komisia pripomína, že v rozsahu, v akom sa tento žalobný dôvod týka dokumentov, ktoré neboli preskúmané v rozhodnutí zo 4. mája 2010, uznáva, že nesprávne v rozhodnutí zo 4. mája 2010 obmedzila rozsah žiadosti o prístup.

213    Vo zvyšnej časti Komisia popiera, že by porušila povinnosť odôvodnenia.

214    Treba pripomenúť, že odôvodnenie vyžadované článkom 296 ZFEÚ musí byť prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať dôvody inštitúcie, ktorá akt prijala, umožňujúce dotknutým osobám pochopiť odôvodnenie prijatého opatrenia a príslušnému súdu preskúmať ho. Okrem toho povinnosť odôvodniť rozhodnutia je podstatnou formálnou náležitosťou, ktorú je potrebné odlišovať od otázky dôvodnosti odôvodnenia, ktorá súvisí s legálnosťou sporného aktu z meritórneho hľadiska. Odôvodnenie rozhodnutia je totiž formálnym vyjadrením dôvodov, na ktorých toto rozhodnutie spočíva. Pokiaľ sú tieto dôvody chybné, je nimi postihnutá zákonnosť rozhodnutia z vecného hľadiska, ale nie jeho odôvodnenie, ktoré môže byť dostatočné, aj keď obsahuje chybné dôvody (pozri rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C‑413/06 P, Zb. s. I‑4951, body 166 a 181 a tam citovanú judikatúru).

215    V prvom rade treba pripomenúť, že v dôsledku prijatia rozhodnutia z 9. decembra 2010 Komisiou sa táto žaloba stala bezpredmetnou v rozsahu, v akom sa týka zrušenia implicitného rozhodnutia o zamietnutí prístupu k niektorým dokumentom uvedeným v odpovedi z 21. januára 2010 a neskôr nepreskúmaným Komisiou v rozhodnutí zo 4. mája 2010. Z toho vyplýva, že tento žalobný dôvod v rozsahu, v akom sa ním napáda nedostatok odôvodnenia v implicitnom zamietnutí prístupu pokiaľ ide o dokumenty, ktoré Komisia v tomto rozhodnutí nepreskúmala, sa stal bezpredmetným a nie je ho už potrebné preskúmavať.

216    Ďalej a v rozsahu, v akom tento žalobný dôvod napáda porušenie povinnosti odôvodnenia s ohľadom na čiastočné zamietnutie prístupu k dokumentom č. 45 až 48 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu zo 4. mája 2010, treba konštatovať, že Komisia v bode 5.6 daného rozhodnutia, ale aj v časti 4 daného rozhodnutia, dostatočne odôvodnila toto čiastočné zamietnutie prístupu.

217    Takže po tom, ako Komisia v bode 5.6 rozhodnutia zo 4. mája 2010 uviedla, že dokumenty č. 45 až 48 zo zoznamu pripojeného k tomuto rozhodnutiu sú zápisnicami z rôznych kôl rokovaní o ACTA a oznámila, že povoľuje čiastočný prístup k týmto zápisniciam (prvý odsek bodu 5.6), uviedla, že utajené časti týchto dokumentov obsahujú niektoré informácie o cieľoch Únie a o aspektoch jej rokovacej stratégie v rámci rokovaní o ACTA. Komisia uviedla, že ak zverejnenie týchto informácií by ju postavilo do veľmi ťažkej situácie v prebiehajúcich rokovaniach o ACTA vo vzťahu k ostatným stranám rokovaní, ktoré by boli v plnej miere informované o cieľoch a politických dôvodoch Únie a ktoré by tak mohli posúdiť, do akej miery je ochotná pristúpiť na kompromisy. Komisia tvrdí, že by to významne obmedzilo jej manévrovací priestor a ohrozilo celkové vedenie prebiehajúcich rokovaní, čo by poškodilo záujem Únie spočívajúci v účinnom vedení takých rokovaní (bod 5.6 druhý odsek rozhodnutia zo 4. mája 2010).

218    Komisia dodala, že vo všeobecnosti sa utajené časti nedali presnejšie špecifikovať s ohľadom na konkrétny obsah týchto informácií, pretože by došlo k prezradeniu tohto obsahu, čiže uplatniteľná výnimka by prišla o svoju užitočnosť (bod 5.6 tretí odsek rozhodnutia zo 4. mája 2010).

219    Okrem toho, pokiaľ ide o dôvod tohto utajenia, ktorého cieľom je nie ochrana postojov zaujatých samotnou Komisiou počas rokovaní, ale ochrana postojov ostatných strán rokovaní, tento dôvod, hoci nie je výslovne uvedený v bode 5.6 rozhodnutia zo 4. mája 2010, vyplýva veľmi zreteľne z časti 4 rozhodnutia zo 4. mája 2010, ktorá sa vzťahuje najmä na dokumenty č. 45 až 48 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu zo 4. mája 2010.

220    Z vyššie uvedeného vyplýva, že na rozdiel od tvrdenia žalobkyne, Komisia síce nemohla z dôvodov uvedených v bode 218 vyššie podať veľmi presné informácie s ohľadom na konkrétny obsah utajených častí, neporušila však svoju povinnosť odôvodnenia čiastočného zamietnutia prístupu k dokumentom č. 45 až 48 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu zo 4. mája 2010.

221    Napokon v rozsahu, v akom sa tento žalobný dôvod týka skutočnosti, že pokiaľ ide o dokumenty č. 1 až 29 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu zo 4. mája 2010, Komisia sa snažila uviesť všeobecné dôvody pre odôvodnenie zamietnutia prístupu, takže najmä posúdila dokumenty hromadne, a nie individuálne, treba ho zamietnuť.

222    Z rozhodnutia zo 4. mája 2010 totiž vyplýva, že po tom, ako Komisia v časti 4 tohto rozhodnutia podrobne uviedla dôvody, pre ktoré by požadovaný prístup k dokumentom týkajúcim sa rokovaní o ACTA porušil ochranu verejného záujmu v oblasti medzinárodných vzťahov, v časti 5 tohto rozhodnutia konkrétne a individuálne preskúmala použitie výnimky na dokumenty, na ktoré sa vzťahovala žiadosť o prístup, a najmä na dokumenty č. 1 až 29 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu zo 4. mája 2010 (pozri s ohľadom na tieto dokumenty body 5.1 až 5.4 daného rozhodnutia). Komisia preto poskytla dostatočné odôvodnenie, ktoré žalobkyni umožňuje pochopiť dôvody prijatia opatrenia a Všeobecnému súdu preskúmať ho.

223    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba tento žalobný dôvod zamietnuť.

C –  Záver

224    Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že táto žaloba sa musí zamietnuť, okrem výhrad, ktoré smerujú proti zamietnutiu prístupu k dokumentom č. 21 a 25 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu zo 4. mája 2010, ako aj proti utajeniam uvedeným v bode 184 vyššie, ktoré boli uskutočnené v dokumentoch č. 45, 47 a 48 zo zoznamu pripojeného k tomu istému rozhodnutiu.

 O trovách

225    Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Okrem toho podľa článku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môže Všeobecný súd rozdeliť náhradu trov konania alebo rozhodnúť, že každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania, ak účastníci konania nemali úspech aspoň v jednej časti predmetu konania alebo vo viacerých častiach predmetu konania, alebo z výnimočných dôvodov.

226    Hoci v prejednávanej veci žalobkyňa nemala úspech v podstatnej časti svojho návrhu, nič to nemení na tom, že prejednávaná žaloba je dôvodná s ohľadom na niektoré dokumenty a utajené časti, ako aj a predovšetkým, že v dôsledku nedostatočnej starostlivosti zo strany Komisie pri vybavovaní žiadosti o prístup musela táto inštitúcia dva krát doplniť odpoveď na danú žiadosť, čo sťažilo konanie pred Všeobecným súdom, a tým aj zvýšilo trovy žalobkyne.

227    Vzhľadom na tieto okolnosti treba rozhodnúť, že žalobkyňa znáša len polovicu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradiť polovicu trov konania Komisie.

228    Komisia znáša polovicu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradiť polovicu trov konania žalobkyne.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Rozhodnutie Komisie SG.E.3/HP/psi – Ares (2010) 234950 zo 4. mája 2010 sa zrušuje v rozsahu, v akom zamieta prístup k dokumentom č. 21 a 25 zo zoznamu pripojeného k tomuto rozhodnutiu, ako aj v rozsahu, v akom utajuje tieto časti ďalších dokumentov z tohto zoznamu:

–        v dokumente č. 45 na strane 2 pod nadpisom „Participants“ poslednú vetu v druhom odseku,

–        v dokumente č. 47 na strane 1 pod nadpisom „Participants“ poslednú vetu v druhom odseku,

–        v dokumente č. 47 na strane 2 pod nadpisom „1. Digital Environment (including Internet)“ poslednú vetu v druhom odseku,

–        v dokumente č. 48 na strane 2 v bode 4 poslednú časť vety.

2.      V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.      Sophie in ’t Veld znáša polovicu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradiť polovicu trov konania Európskej komisie.

4.      Komisia znáša polovicu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradiť polovicu trov konania pani in ’t Veld.

Forwood Dehousse Schwarcz

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 19. marca 2013.

Podpisy

Obsah

Okolnosti predchádzajúce sporu

Konanie a návrhy účastníkov konania

Právny stav

A –  O rozsahu žaloby

1.  O rozsahu žaloby s ohľadom na niektoré zamietnutia prístupu uvedené v rozhodnutí zo 4. mája 2010

2.  O rozsahu žaloby v dôsledku prijatia rozhodnutia z 9. decembra 2010 a vzhľadom na pripomienky žalobkyne z 19. januára 2011

3.  O rozsahu žaloby v dôsledku prijatia rozhodnutia z 27. januára 2012 a vzhľadom na pripomienky žalobkyne z 28. februára 2012

4.  Záver o rozsahu žaloby

B –  O veci samej

1.  O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 8 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001

2.  O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 4 ods. 4 nariadenia č. 1049/2001

3.  O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 4 ods. 1 písm. a) tretej zarážky nariadenia č. 1049/2001 a na zjavne nesprávnom posúdení

a)  O prvej časti založenej na porušení článku 4 ods. 1 písm. a) tretej zarážky nariadenia č. 1049/2001

b)  O druhej časti založenej na zjavne nesprávnych posúdeniach pri uplatnení článku 4 ods. 1 písm. a) tretej zarážky nariadenia č. 1049/2001

O konsolidovanom znení návrhu ACTA, jej kapitolách a návrhu týkajúceho sa technickej spolupráce (dokumenty č. 1 až 22 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu zo 4. mája 2010)

O dokumentoch týkajúcich sa postoja, ktorý treba zaujať s ohľadom na žiadosti o prístup k rokovaniam (dokumenty č. 23 a 24 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu zo 4. mája 2010)

O dokumentoch týkajúcich sa postojov ostatných strán rokovaní k niektorým otázkam (dokumenty č. 25 a 26 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu zo 4. mája 2010)

O poznámkach Únie k potláčaniu trestnej činnosti (dokumenty č. 27 až 29 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu zo 4. mája 2010)

O vyjadreniach členských štátov, pracovných dokumentoch a vnútorných správach (dokumenty č. 30 až 48 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu zo 4. mája 2010)

O dokumentoch č. 27a, 40a, 51 a 52 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu z 9. decembra 2010

–  O dokumente z 21. septembra 2009 nazvanom „Working document ‚Friends of the Presidency‘ meeting“ (pracovný dokument zo stretnutia ‚Priatelia predsedníctva‘) (dokument č. 27a zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu z 9. decembra 2010)

–  O dokumente z 26. októbra 2009 nazvanom „Draft Position of the Member States on the criminal provisions in chapter 2“ (návrh postoja členských štátov k trestným ustanovenia v kapitole 2) (dokument č. 40a zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu z 9. decembra 2010)

–  O dokumente z 8. júna 2009 nazvanom „Transmission note with agenda for meeting of 11 June 2009“ (sprievodné poznámky s programom stretnutia z 11. júna 2009) (dokument č. 51 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu z 9. decembra 2010)

–  O dokumente z 30. septembra 2009 nazvanom „Transmission of an information note for the committee (deputies)“ [zaslanie informatívnej poznámky pre výbor (poslancov)] (dokument č. 52 zo zoznamu pripojeného k rozhodnutiu z 9. decembra 2010)

4.  O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 4 ods. 6 nariadenia č. 1049/2001 a zásady proporcionality

5.  O piatom žalobnom dôvode založenom na nedostatku odôvodnenia

C –  Záver

O trovách

* Jazyk konania: angličtina.