ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (piata komora)
z 25. novembra 2009 (*)
„Štátna pomoc – Pomoc malým a stredným podnikom – Rozhodnutie o uložení povinnosti poskytnúť informácie týkajúce sa dvoch schém štátnej pomoci – Kontrolné právomoci Komisie na základe článku 9 ods. 2 štvrtej vety nariadenia (ES) č. 70/2001“
Vo veci T‑376/07,
Spolková republika Nemecko, v zastúpení: M. Lumma, J. Möller a B. Klein, splnomocnení zástupcovia,
žalobkyňa,
proti
Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: K. Gross a B. Martenczuk, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2007) 3226 z 18. júla 2007 o uložení povinnosti poskytnúť informácie týkajúce sa dvoch schém štátnej pomoci na základe nariadenia Komisie (ES) č. 70/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom (Ú. v. ES L 10, s. 33; Mim. vyd. 08/002, s. 141),
SÚD PRVÉHO STUPŇA
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (piata komora),
v zložení: predseda komory M. Vilaras, sudcovia M. Prek (spravodajca) a V. M. Ciucă,
tajomník: T. Weiler, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 25. júna 2009,
vyhlásil tento
Rozsudok
Právny rámec
1 Článok 3 nariadenia Rady (ES) č. 994/98 zo 7. mája 1998 o uplatňovaní článkov [87] a [88] Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na určité kategórie horizontálnej štátnej pomoci (Ú. v. ES L 142, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 312, ďalej len „základné nariadenie“) s názvom „Transparentnosť a monitoring“ znie takto:
„1. Pri prijímaní nariadení podľa článku 1 uloží Komisia členským štátom podrobné pravidlá na zabezpečenie transparentnosti a monitoringu pomoci vyňatej z oznamovania v súlade s týmito nariadeniami. Takéto pravidlá pozostávajú najmä z požiadaviek stanovených v odsekoch 2, 3 a 4.
2. Pri vykonávaní systémov pomoci alebo individuálnych pomocí udelených mimo akéhokoľvek systému, ktoré boli vyňaté podľa takých nariadení, zašlú členské štáty Komisii, s ohľadom na uverejnenie v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev, zhrnutia informácií týkajúcich sa takýchto systémov pomoci alebo takých individuálnych pomocí, ktoré nie sú pokryté vyňatými systémami pomoci.
3. Členské štáty zaznamenávajú a zhromažďujú všetky informácie týkajúce sa uplatnenia skupinových výnimiek. Ak má Komisia informácie vedúce ju k pochybnostiam o tom, že nariadenie o výnimkách sa správne uplatňuje, členské štáty jej zašlú akúkoľvek informáciu, ktorú Komisia považuje za nevyhnutnú pre zhodnotenie, či je pomoc v súlade s týmto nariadením.
4. Členské štáty minimálne raz ročne dodajú Komisii správu o uplatňovaní skupinových výnimiek v súlade s konkrétnymi požiadavkami Komisie, prednostne v počítačovej forme. Komisia sprístupní tieto správy pre všetky členské štáty. Poradný výbor uvedený v článku 7 preskúma a zhodnotí tieto správy raz ročne.“
2 Bod 20 odôvodnenia nariadenia Komisie (ES) č. 70/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom (Ú. v. ES L 10, s. 33; Mim. vyd. 08/002, s. 141), v znení vtedy účinnom (ďalej len „nariadenie o oslobodení MSP“), prijatého na základe článku 1 základného nariadenia, znie takto:
„Na zabezpečenie prehľadnosti a účinného dohľadu v súlade s článkom 3 nariadenia (ES) č. 994/98 je vhodné zaviesť štandardné tlačivo, na ktorom by členské štáty poskytovali Komisii stručnú informáciu v prípadoch, keď sa realizuje schéma pomoci v súlade s týmto nariadením alebo sa poskytuje individuálna pomoc mimo takých schém, a to s ohľadom na následné uverejnenie v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev. Z tých istých dôvodov je vhodné stanoviť pravidlá týkajúce sa záznamov, ktoré by mali viesť členské štáty o pomoci oslobodenej podľa tohto nariadenia. Na účely výročnej správy, ktorú členské štáty predkladajú Komisii, je vhodné, aby Komisia stanovila svoje špecifické požiadavky vrátane tých, ktoré sa s ohľadom na širokú dostupnosť potrebných technológií vzťahujú na poskytovanie údajov prostredníctvom počítačov.“
3 Článok 9 nariadenia o oslobodení MSP s názvom „Prehľadnosť a kontrola“ v ods. 2 stanovuje:
„Členské štáty vedú podrobné záznamy o schémach pomoci oslobodených týmto nariadením, o individuálnej pomoci poskytnutej podľa takých schém a o individuálnej pomoci oslobodenej týmto nariadením, ktorá je poskytnutá mimo existujúcej schémy pomoci. Takéto záznamy obsahujú všetky informácie potrebné na preukázanie, že oslobodzovacie podmienky uvedené v tomto nariadení sú splnené, vrátane informácií o postavení spoločnosti ako MSP. Členské štáty udržiavajú záznamy o individuálnej pomoci 10 rokov odo dňa jej udelenia a záznamy o schéme pomoci 10 rokov odo dňa, kedy bola udelená posledná individuálna pomoc podľa schémy. Na základe písomnej žiadosti Komisie poskytne príslušný členský štát Komisii všetky informácie, ktoré Komisia považuje za potrebné na posúdenie, či boli dodržané podmienky tohto nariadenia, a to v lehote do 20 pracovných dní alebo v dlhšej lehote stanovenej v žiadosti.“
Okolnosti predchádzajúce sporu
4 Dvoma listami z 26. júla 2006 požiadala Komisia Európskych spoločenstiev Spolkovú republiku Nemecko, aby jej poskytla všetky informácie týkajúce sa schém štátnej pomoci XS 24/2002 a XS 29/2002 na účely zistenia, či sú tieto schémy v súlade s nariadením o oslobodení MSP. Predovšetkým požadovala, aby jej bol poskytnutý zoznam príjemcov, ktorí dostali štátnu pomoc vyššiu ako 200 000 eur v roku 2005 na základe týchto schém, ako aj informácie týkajúce sa uvedených príjemcov. Spolková republika Nemecko týmto žiadostiam vyhovela 24. augusta 2006 vo veci týkajúcej sa schémy štátnej pomoci XS 24/2002 a 1. septembra a 25. októbra 2006 vo veci týkajúcej sa schémy štátnej pomoci XS 29/2002.
5 V dvoch listoch z 30. októbra 2006 týkajúcich sa schém štátnej pomoci XS 24/2002 a XS 29/2002 Komisia zdôraznila, že tieto schémy musia rešpektovať ustanovenia nariadenia o oslobodení MSP. Po tom, ako pripomenula svoj zámer vyjadrený v listoch z 26. júla 2006, posúdiť, či bolo dodržané uvedené nariadenie, pokiaľ ide o obmedzený počet štátnych pomocí, Komisia pre schémy štátnej pomoci XS 24/2002 a XS 29/2002 požadovala poskytnutie informácií o piatich príjemcoch, ktorí dostali najvyššiu štátnu pomoc v roku 2005.
6 Dňa 10. novembra 2006 dostala Komisia list týkajúci sa systému štátnej pomoci XS 24/2002, v ktorom Spolková republika Nemecko odmietla poskytnúť nové informácie o predmetných projektoch. Komisia opäť zaslala 21. decembra 2006 žiadosť o poskytnutie informácií Spolkovej republike Nemecko a následne, 9. februára 2007, upomienkový list. Dňa 18. apríla 2007 Spolková republika Nemecko potvrdila svoje odmietnutie poskytnúť požadované informácie.
7 Vzhľadom na to, že Spolková republika Nemecko písomne neodpovedala na list Komisie z 30. októbra 2006, Komisia jej zaslala vo veci schémy štátnej pomoci XS 29/2002 19. decembra 2006 upomienkový list. Dňa 29. januára 2007 odmietla Spolková republika Nemecko poskytnúť požadované informácie. Toto odmietnutie potvrdila 18. apríla 2007.
8 Dňa 18. júla 2007 prijala Komisia rozhodnutie K(2007) 3226 nariaďujúce Spolkovej republike Nemecko poskytnúť určité informácie týkajúce sa schém štátnej pomoci XS 24/2002 a XS 29/2002 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
9 Listom z 30. augusta 2007 poskytla Spolková republika Nemecko Komisii požadované informácie, ale trvala pritom na svojom názore, že Komisia nie je oprávnená nariadiť poskytnutie informácií, pokiaľ nemá k dispozícií údaje, ktoré spochybňujú dodržanie povinností podľa nariadenia o oslobodení MSP.
Napadnuté rozhodnutie
10 V bodoch 14 až 25 napadnutého rozhodnutia sa pod názvom „Všeobecné poznámky“ uvádza:
„14 Informácie poskytnuté Spolkovou republikou Nemecko v odpovedi na požiadavku o poskytnutí informácií [z 26. júla 2006] sú neúplné a neumožňujú Komisii posúdiť zlučiteľnosť uvedených systémov štátnej pomoci s [nariadením o oslobodení MSP].
15 Spolková republika Nemecko odmietla poskytnúť informácie týkajúce sa prípadov individuálneho uplatnenia predmetných systémov štátnej pomoci z toho dôvodu, že na základe článku 3 ods. 3 [základného] nariadenia musí mať Komisia konkrétne pochybnosti o tom, že nariadenie o výnimkách [MSP] sa správne uplatňuje, aby mohla členskému štátu zaslať žiadosť o informácie.
16 Nemecké orgány tvrdia, že ustanovenia týkajúce sa prehľadnosti a kontroly uvedené v článku 9 nariadenia o oslobodení [MSP], ktoré oprávňujú Komisiu požadovať všetky informácie, ktoré považuje za nevyhnutné pre zhodnotenie, či sú splnené podmienky pre oslobodenie, ešte nedáva Komisii právo na rozsiahlu kontrolu, ale obmedzuje toto právo na prípady, v akých existujú pochybnosti.
17 Nemecké orgány zastávajú názor, že článok 9 nariadenia o oslobodení [MSP] nedáva Komisii inú právomoc ako tú, ktorá vyplýva z článku 3 ods. 3 [základného] nariadenia. Z tohto dôvodu sa prvok pochybností musí považovať za obmedzujúci kontrolnú právomoc Komisie.
18 Komisia na to odpovedala, že kontrola sa musí považovať za ukončenú len v prípade, keď sa preskúmali viaceré individuálne pomoci poskytnuté na základe vybraných schém pomoci.
19 Komisia dodáva, že článok 3 ods. 3 [základného] nariadenia len definuje minimálne všeobecné požiadavky týkajúce sa transparentnosti a monitoringu a nesmie viesť k obmedzeniu kontrolných právomocí Komisie na ojedinelé prípady, v ktorých existuje podozrenie.
20 Povinnosť Komisie stanoviť pravidlá zabezpečujúce monitoring v súlade s článkom 3 ods. 1 [základného] nariadenia sa musí rozumieť vzhľadom na bod 10 odôvodnenia tohto nariadenia, na základe ktorého „má Komisia povinnosť, v spolupráci s členskými štátmi, nepretržite preskúmavať všetky systémy existujúcej pomoci“, ako to požaduje článok 88 ods. 1 ES.
21 Z tohto dôvodu nemôže byť článok 9 nariadenia o oslobodení [MSP] považovaný za článok, ktorý je v rozpore so [základným] nariadením.
22 Z toho vyplýva, že odmietnutím poskytnúť požadované informácie nerešpektuje Spolková republika Nemecko povinnosti, ktoré jej ukladá článok 9 nariadenia [o oslobodení MSP], ktorý je založený na článku 3 [základného] nariadenia a článku 88 ods. 1 ES.
23 Je potrebné uviesť, že súd rozhodol, že Komisia má právo prijať ochranné opatrenia na zachovanie statusu quo, pretože prax niektorých členských štátov vedie k tomu, že systém stanovený článkami [87 ES] a [88 ES] je narušený alebo obídený.
24 Zohľadnenie ustanovení nariadenia o oslobodení [MSP] týkajúce sa prehľadnosti a kontroly je nevyhnutnou podmienkou na to, aby sa pomoc mohla vyňať z povinnosti oznámenia v súlade s článkom 88 ods. 3 ES. Za týchto okolností preto Komisia nie vždy môže rozhodnúť, či každá pomoc zlučiteľná s touto schémou štátnej pomoci spĺňa podmienky nariadenia o oslobodení [MSP], ako aj požiadavky článku 3 ods. 2 písm. a) nariadenia.
25 Vzhľadom na to sa Komisia rozhodla zaslať Spolkovej republike Nemecko príkaz s cieľom získať informácie, o ktoré už žiadala na základe článku 9 nariadenia o oslobodení [MSP]. Požadované informácie musia byť Komisii zaslané v lehote 20 dní.“
Konanie a návrhy účastníkov konania
11 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 12. marca 2007 podala Spolková republika Nemecko žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
12 Spolková republika Nemecko navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
13 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žalobu,
– zaviazal Spolkovú republiku Nemecko na náhradu trov konania.
Právny stav
14 Na podporu svojej žaloby uvádza Spolková republika Nemecko dva žalobné dôvody založené na nedostatku právomoci Komisie prijať napadnuté rozhodnutie a na porušení zásady non venire contra factum proprium.
O prvom dôvode založenom na námietke nedostatku právomoci Komisie
Tvrdenia účastníkov konania
15 Spolková republika Nemecko tvrdí, že Komisia nemala právomoc prijať napadnuté rozhodnutie, pretože článok 9 ods. 2 štvrtá veta nariadenia o oslobodení MSP, vyložený so zreteľom na článok 3 ods. 3 druhej vety základného nariadenia, jej nedáva právomoc požadovať informácie týkajúce sa schém pomoci podľa nariadenia o oslobodení MSP, pokiaľ chýbajú informácie vedúce k pochybnostiam, či sa dodržiavajú podmienky tohto nariadenia.
16 Článok 9 ods. 2 štvrtú vetu nariadenia o oslobodení MSP treba vyložiť so zreteľom na článkok 3 ods. 3 druhej vety základného nariadenia z dôvodu nejasnosti tohto ustanovenia. Spolková republika Nemecko poznamenala, že článok 9 ods. 2 štvrtá veta nariadenia o oslobodení MSP iba stanovuje, že Komisia môže od dotknutého členského štátu požadovať informácie na posúdenie, či boli dodržané podmienky tohto oslobodenia. Toto ustanovenie samo o sebe teda neumožňuje zistiť, či žiadosť o informácie je možná len v prípade dôvodu, ktorý ju odôvodňuje, alebo či je od každého dôvodu nezávislá.
17 Z tohto dôvodu Spolková republika Nemecko tvrdí, že článok 3 ods. 3 druhá veta základného nariadenia umožňuje Komisii od členského štátu požadovať poskytnutie informácií iba v prípade, keď má k dispozícií informácie vedúce k pochybnostiam, či boli splnené podmienky stanovené v nariadení o oslobodení.
18 Vzhľadom na znenie článku 3 ods. 3 druhej vety základného nariadenia vyplýva, že diskrečná posudzovacia právomoc priznaná Komisii článkom 9 ods. 2 štvrtou vetou sa uplatní iba s ohľadom na objem informácií, ktoré sa majú poskytnúť, a nie s ohľadom na dôvody odôvodňujúce túto žiadosť o informácie.
19 Spolková republika Nemecko okrem toho tvrdí, odvolávajúc sa najmä na bod 20 odôvodnenia nariadenia o oslobodení MSP, že cieľom článku 9 uvedeného nariadenia nie je všeobecným spôsobom uľahčiť vykonávanie účinnej kontroly, ale skôr vykonávanie účinnej kontroly v zmysle článku 3 základného nariadenia. Z toho vyplýva, že rozsah kontrolnej právomoci Komisie sa musí posudzovať s ohľadom na jediné skutočné kritérium, ktoré stanovuje článok 3 uvedeného nariadenia.
20 Komisia navrhuje tento žalobný dôvod zamietnuť.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
21 Na úvod treba konštatovať, že tvrdenia Spolkovej republiky Nemecko týkajúce sa údajného nedostatku právomoci Komisie prijať napadnuté rozhodnutie neobsahujú, či už explicitne alebo implicitne, námietku nezákonnosti článku 9 ods. 2 štvrtej vety nariadenia o oslobodení MSP založenú na jeho rozpore s článkom 3 ods. 3 druhou vetou základného nariadenia, čo Spolková republika Nemecko na pojednávaní uznala a čo Súd prvého stupňa vzal na vedomie. Argumentácia Spolkovej republiky Nemecko sa teda výlučne zakladá na údajnej nejednoznačnosti článku 9 ods. 2 štvrtej vety nariadenia o oslobodení MSP a na potrebe, ktorá vyplýva z výkladu vzhľadom na základné nariadenie.
22 Podľa ustálenej judikatúry, pokiaľ si text sekundárneho práva Spoločenstva vyžaduje výklad, v rámci možností sa má uprednostniť taký výklad, ktorého zmysel je zlučiteľný s ustanoveniami Zmluvy. Vykonávacie nariadenie sa rovnako má, pokiaľ je to možné, vykladať v súlade s ustanoveniami základného nariadenia (rozsudky Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 10. septembra 1996, komisia/Nemecko, C‑61/94, Zb. s. I‑3989, bod 52 a z 24. júna 1993, Dr. Tretter, C‑90/92, Zb. s. I‑3569, bod 11). Táto judikatúra sa však neuplatňuje na ustanovenie vykonávacieho nariadenia, ktorého zmysel je jasný a jednoznačný, a ktoré si nevyžaduje ďalší výklad.
23 Treba však konštatovať, že znenie článku 9 ods. 2 štvrtej vety nariadenia o oslobodení MSP neobsahuje žiadnu nejednoznačnosť týkajúcu sa exaktného zmyslu. Jasne z neho vyplýva, že Komisia má právo požadovať od členských štátov poskytnutie všetkých informácií, ktoré považuje za potrebné na posúdenie, či boli dodržané podmienky nariadenia o oslobodení MSP.
24 Z jasného a jednoznačného znenia článku 9 ods. 2 štvrtej vety nariadenia o oslobodení MSP tak nutne vyplýva, že na základe tohto ustanovenia je Komisia oprávnená požadovať od členského štátu poskytnutie informácií za akýchkoľvek okolností.
25 Pokiaľ ide o odkaz Spolkovej republiky Nemecko na bod 20 odôvodnenia nariadenia o oslobodení MSP, ten nemôže vyvrátiť tento záver. Z jeho znenia totiž nevyplýva rozpor s článkom 9 ods. 2 štvrtou vetou nariadenia o oslobodení MSP, ktorý by vytváral nejednoznačnosť v zmysle tohto ustanovenia. V tomto smere treba poukázať na to, že uvedený bod odôvodnenia neobsahuje žiadnu zmienku o okolnostiach, za ktorých by Komisia mala právo od členského štátu požadovať informácie týkajúce sa schém pomoci, ktoré sú oslobodené.
26 V dôsledku toho z jasného znenia článku 9 ods. 2 štvrtej vety nariadenia o oslobodení MSP vyplýva jednak to, že nie je potrebné toto ustanovenie vykladať v zmysle článku 3 ods. 3 druhej vety základného nariadenia, a jednak to, že Komisia neprekročila právomoci, ktoré jej dáva toto ustanovenie pri prijímaní napadnutého rozhodnutia.
27 Prvý žalobný dôvod sa preto musí zamietnuť bez potreby posúdiť rozsah právomocí daných Komisii článkom 3 ods. 3 druhou vetou základného nariadenia.
O druhom dôvode týkajúcom sa namietaného porušenia zásady non venire contra factum proprium
Tvrdenia účastníkov konania
28 Spolková republika Nemecko tvrdí, že v rámci reformy práva štátnej pomoci uverejnila Komisia viaceré pozmeňujúce návrhy, z ktorých môže vyplývať, že nemala právomoc vykonávať kontroly v prípade chýbajúceho dôvodu.
29 Po prvé z bodov 52 a 54 akciového plánu v oblasti štátnej pomoci, na ktorý sa Komisia odvoláva v listoch z 26. júla 2006, vyplýva, že jeho cieľom je umožniť „Komisii posúdiť zlučiteľnosť pomoci v prípade pochybností alebo sťažností“.
30 Po druhé Spolková republika Nemecko sa odvoláva na pozmeňujúci návrh základného nariadenia, ktorého cieľom je priznať Komisii možnosť vykonávať náhodné kontroly bez toho, aby disponovala informáciami vedúcimi k pochybnostiam o správnom uplatnení nariadenia. Z toho nutne vyplýva, že pozitívne právo túto možnosť nestanovuje.
31 Po tretie sa ten istý záver musí vyvodiť z návrhu všeobecnej blokovej výnimky v oblasti štátnej pomoci podaného Komisiou v roku 2007 (Ú. v. EÚ C 210, s. 14). Spolková republika Nemecko upozorňuje na to, že Komisia navrhuje zaviesť nový ods. 7 do článku 9, ktorý stanovuje, že Komisia „pravidelne monitoruje pomoc, o ktorej bola informovaná v súlade s odsekom 1“.
32 Spolková republika Nemecko z vyššie uvedeného vyvodzuje, že Komisia porušila zásadu non venire contra factum proprium. V replike tvrdí, že Komisia zasahuje do zásady ochrany legitímnej dôvery tým, že sa odchýlila od svojho predchádzajúceho stanoviska. Na pojednávaní odkazovala rovnako na prax Komisie spočívajúcu vo vykonávaní kontrol len v prípade pochybnosti o splnení podmienok nariadenia o oslobodení MSP.
33 Ako odpoveď na tvrdenie Komisie, podľa ktorého nie je zásada non venire contra factum proprium zásadou práva Spoločenstva, Spolková republika Nemecko uvádza, že judikatúra Spoločenstva sa viackrát na túto „zásadu“ odvolávala. Takisto tvrdí, že táto zásada je vecne blízka nielen zásade ochrany legitímnej dôvery, ale aj zásade právnej istoty.
34 Spolková republika Nemecko ďalej odmieta analýzu Komisie, podľa ktorej predmetný žalobný dôvod nie je podložený argumentáciou umožňujúcou preukázať existenciu legitímnej dôvery.
35 Pokiaľ ide o argument Komisie, ktorým tvrdí, že zásada ochrany legitímnej dôvery nie je porušená, keďže článok 9 ods. 2 štvrtá veta nariadenia o oslobodení MSP umožňuje kontroly pri neexistencii pochybností, Spolková republika Nemecko odkazuje na svoju argumentáciu uplatňovanú v rámci prvého žalobného dôvodu týkajúcu sa zmyslu, ktorý je nutné priznať tomuto ustanoveniu. Z toho pre ňu vyplýva, že zmena praxe Komisie predstavuje porušenie zásady ochrany legitímnej dôvery.
36 Pokiaľ ide o tvrdenie Komisie vychádzajúce z toho, že cieľom jej pozmeňovacieho návrhu základného nariadenia bolo iba upresnenie, že je oprávnená na výkon kontrol nezávisle od akýchkoľvek pochybností, Spolková republika Nemecko sa domnieva, že je nepresvedčivé. V zásade tvrdí, že potreba takéhoto upresnenia znamená, že Komisia nezastáva názor, že článok 3 základného nariadenia jej umožňuje vykonávať takéto kontroly.
37 Napokon, pokiaľ ide o dôsledky, ktoré Komisia vyvodzuje z okolností, že sa jej návrh všeobecného nariadenia o oslobodení opiera o základné nariadenie, Spolková republika Nemecko zastáva v podstate názor, že sú založené na nesprávnom výklade tohto posledného uvedeného nariadenia.
38 Komisia navrhuje tento žalobný dôvod zamietnuť.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
39 V rámci tohto žalobného dôvodu Spolková republika Nemecko v podstate tvrdí, že sama Komisia vykladala článok 9 ods. 2 štvrtú vetu nariadenia o oslobodení MSP tak, že ju neoprávňuje na výkon kontrol v prípade neexistencie pochybností o dodržiavaní stanovených podmienok, čo malo vplyv na jej rozhodovaciu prax. Z tohto dôvodu nie je oprávnená odchýliť sa od tohto výkladu. To sa totiž dá vyvodiť z jej tvrdení založených na porušení zásady non venire contra factum proprium, a ďalej v štádiu repliky z porušenia zásady ochrany legitímnej dôvery.
40 Táto argumentácia je nepresvedčivá. Vzhľadom na jasné znenie článku 9 ods. 2 štvrtej vety nariadenia o oslobodení MSP nemohla mať totiž Spolková republika Nemecko žiadnu pochybnosť o presnom rozsahu právomocí Komisie na základe tohto ustanovenia. Nemôže sa preto odvolávať na porušenie zásady legitímnej dôvery na účely obmedzenia rozsahu právomocí, ktorými Komisia disponuje podľa tohto ustanovenia.
41 V každom prípade rôzne skutočnosti uvádzané Spolkovou republikou Nemecko nemôžu vyvolať legitímnu dôveru s ohľadom na spôsob, akým Komisia zamýšľa uplatniť svoju právomoc na základe článku 9 ods. 2 štvrtej vety nariadenia o oslobodení MSP.
42 Po prvé, čo sa týka argumentácie, ktorú Spolková republika Nemecko rozvinula na pojednávaní, že medzi vstupom nariadenia o oslobodení MSP do platnosti a žiadosťami o poskytnutie informácií, ktoré boli základom napadnutého rozhodnutia, uplatňovala Komisia prax spočívajúcu vo vykonávaní kontrol len v prípade pochybnosti o splnení podmienok uvedeného nariadenia, je nutné zdôrazniť, že podľa ustálenej judikatúry nemožno mať legitímnu dôveru v zachovanie existujúcej situácie, ktorá môže byť Komisiou zmenená v rámci jej voľnej úvahy (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 28. júna 2005 Dansk Rørindustri e.a./Komisia, C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P, Zb. s. I‑5425, bod 171 a tam citovanú judikatúru).
43 Po druhé Spolková republika Nemecko odkazuje na okolnosť, že Komisia v bode 52 svojho akčného plánu v oblasti štátnej pomoci napísala, že „členské štáty by sa mali aktívnejšie angažovať pri zabezpečovaní dodržiavania podmienok na udelenie výnimky v plnom rozsahu a uchovávania potrebných údajov..., aby Komisia mohla v prípade pochybností alebo sťažností overiť súlad.“ Ako však sama Spolková republika Nemecko uznáva, toto znenie sa musí čítať v spojení s článkom 54 akčného plánu, v ktorom Komisia zdôrazňuje posilnenie svojej kontroly. V dôsledku toho zo znenia týchto dvoch bodov vo vzájomnom spojení nevyplýva žiadna jasná vôľa Komisie obmedziť výkon svojej kontrolnej právomoci dodržiavania podmienok nariadenia o oslobodení MSP iba na prípady, v ktorých má pochybnosti.
44 Po tretie skutočnosť, že Komisia vo svojom projekte prijatia všeobecného nariadenia o oslobodení podľa kategórií zamýšľala iným spôsobom upresniť právomoc, ktorú má v prípade kontroly oslobodených pomocí, nemá vplyv na jasný zmysel článku 9 ods. 2 štvrtej vety nariadenia o oslobodení MSP, ktorý je ako jediný uplatniteľný na okolnosti tejto veci.
45 Po štvrté, čo sa týka okolnosti, že účelom pozmeňovacieho návrhu Komisie je priznať jej právomoc vykonávať na základe tohto nariadenia náhodné kontroly, treba uviesť, že sa týka výkladu článku 3 ods.3 druhej vety základného nariadenia, a preto ju nemožno brať do úvahy. Vzhľadom na neexistenciu námietky protiprávnosti článku 9 ods. 2 štvrtej vety nariadenia o oslobodení MSP a s ohľadom na jasné znenie tohto článku nemá totiž zmysel článku 3 ods. 3 druhej vety vplyv na rozhodnutie v predmetnej žalobe.
46 V dôsledku toho treba zamietnuť druhý žalobný dôvod, a zamietnuť tak žalobu v plnom rozsahu.
O trovách
47 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Spolková republika Nemecko nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Komisie.
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (piata komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Spolková republika Nemecko je povinná nahradiť trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 25. novembra 2009.
Podpisy