ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (druhá komora)
z 19. novembra 2009 (*)
„Ochranná známka Spoločenstva – Konanie o vyhlásenie neplatnosti – Slovná ochranná známka Spoločenstva CANNABIS – Absolútny dôvod zamietnutia – Opisný charakter – Článok 7 ods. 1 písm. c) a článok 51 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 40/94 [teraz článok 7 ods. 1 písm. c) a článok 52 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 207/2009]“
Vo veci T‑234/06,
Giampietro Torresan, bydliskom v Rothenburgu (Švajčiarsko), v zastúpení: G. Recher, advokát,
žalobca,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: P. Bullock a O. Montalto, splnomocnení zástupcovia,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Súdom prvého stupňa:
Klosterbrauerei Weissenohe GmbH & Co. KG, so sídlom vo Weissenohe (Nemecko), v zastúpení: A. Masetti Zannini de Concina, M. Bucarelli a R. Cartella, advokáti,
vedľajší účastník konania,
ktorej predmetom je žaloba proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu ÚHVT z 29. júna 2006 (vec R 517/2005‑2), týkajúcemu sa konania o vyhlásenie neplatnosti medzi Klosterbrauerei Weissenohe GmbH & Co. KG a Giampietro Torresan,
SÚD PRVÉHO STUPŇA
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (druhá komora),
v zložení: predsedníčka komory I. Pelikánová, sudcovia K. Jürimäe a S. Soldevila Fragoso (spravodajca),
tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Súdu prvého stupňa 4. septembra 2006,
so zreteľom na vyjadrenie ÚHVT k žalobe podané do kancelárie Súdu prvého stupňa 27. novembra 2006,
so zreteľom na vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania k žalobe podané do kancelárie Súdu prvého stupňa 26. januára 2007,
so zreteľom na zmenu zloženia komôr Súdu prvého stupňa,
po pojednávaní z 5. mája 2009,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Dňa 12. februára 1999 žalobca Giampietro Torresan podal na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) prihlášku ochrannej známky Spoločenstva podľa nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) [nahradené nariadením Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1)].
2 Prihláška ochrannej známky bola podaná na zápis slovného označenia CANNABIS.
3 Výrobky uvedené v prihláške patria do tried 32, 33 a 42 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú tomuto opisu:
– „pivá“ patriace do triedy 32,
– „víno, liehoviny, likéry, sekty, šumivé víno, šampanské“ patriace do triedy 33,
– „reštauračné služby, reštaurácie, samoobslužné reštaurácie, pivné bary, zmrzlinárne, pizzerie“ patriace do triedy 42.
4 Dňa 16. apríla 2003 bola ochranná známka Spoločenstva CANNABIS zapísaná pod číslom 1073949.
5 Dňa 27. júna 2003 vedľajší účastník konania, spoločnosť Klosterbrauerei Weissenohe GmbH & Co. KG, podal návrh na vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky CANNABIS, pokiaľ ide o výrobky patriace do tried 32 a 33, podľa článku 51 ods. 1 písm. a) a článku 7 ods. 1 písm. c), f) a g) nariadenia č. 40/94 [teraz článok 52 ods. 2 písm. a) a článok 7 ods. 1 písm. c), f) a g) nariadenia č. 207/2009].
6 Rozhodnutím z 9. marca 2005 výmazové oddelenie ÚHVT vyhlásilo zápis ochrannej známky Spoločenstva za neplatný, pokiaľ ide o výrobky patriace do tried 32 a 33 Niceskej dohody a konštatovalo, že ochranná známka CANNABIS má opisný charakter v zmysle článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94.
7 Dňa 29. apríla 2005 žalobca podal odvolanie smerujúce k zrušeniu uvedeného rozhodnutia. Rozhodnutím z 29. júna 2006 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) druhý odvolací senát ÚHVT odvolanie zamietol. Konštatoval najmä, po prvé, že výraz „cannabis“ v bežnom jazyku označuje buď textilnú plodinu, alebo omamnú látku, a po druhé, že pre priemerného spotrebiteľa išlo o jasné a priame určenie vlastností výrobkov patriacich do tried 32 a 33.
Návrhy účastníkov konania
8 Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– potvrdil zápis ochrannej známky Spoločenstva CANNABIS pre triedy 32 a 33,
– zaviazal ÚHVT na náhradu trov konania.
9 ÚHVT a vedľajší účastník konania navrhujú, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žalobu ako nedôvodnú,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
10 Žalobca na pojednávaní vyhlásil, že berie späť svoj druhý žalobný návrh, čo bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania.
Právny stav
11 Žalobca na podporu svojej žaloby uvádza jediný žalobný dôvod založený na porušení článku 51 ods. 1 písm. a) a článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94. Okrem toho vedľajší účastník konania uvádza dva dôvody, prvý, založený na porušení článku 51 ods. 1 písm. a) a článku 7 ods. 1 písm. g) nariadenia č. 40/94 a druhý, založený na porušení článku 51 ods. 1 písm. a) a článku 7 ods. 1 písm. f) toho istého nariadenia.
Tvrdenia účastníkov konania
12 Žalobca tvrdí, že ochranná známka CANNABIS má rozlišovaciu spôsobilosť vzhľadom na to, že ide súčasne o všeobecné meno a čisto vymyslenú ochrannú známku, ktorá nemá žiadnu súvislosť, ani nepriamu, s pivom alebo nápojmi vo všeobecnosti. Pokiaľ ide o všeobecné meno, výraz „cannabis“ znamená odborný názov kvitnúcej rastliny, z ktorej sa získavajú niektoré drogy a z ktorej možno získať niektoré terapeutické látky. Označenie CANNABIS existuje na talianskom trhu od roku 1996 a od roku 1999 ako ochranná známka Spoločenstva pre výrobky patriace do tried 32 a 33 Niceskej dohody. V rámci Spoločenstva nadobudlo značnú všeobecnú známosť.
13 Žalobca uvádza, že výraz „cannabis“ nepredstavuje štandardný spôsob označovania pív alebo alkoholických nápojov patriacich do triedy 33. Na jednej strane s ohľadom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín (Ú. v. ES L 109, s. 29; Mim. vyd. 15/005, s. 75) a smernicu Rady 88/388/EHS z 22. júna 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa dochucovadiel určených na používanie v potravinách a východzích materiálov na ich výrobu (Ú. v. ES L 184, s. 61; Mim. vyd. 13/009, s. 233) by sa konopa nemala považovať za potravinu, ale skôr za omamnú alebo psychotropnú látku, čo podľa žalobcu vylučuje akékoľvek zákonné použitie v Spoločenstve. Na druhej strane, ako vyplýva z definícií v rôznych slovníkoch, tento výraz v ponímaní verejnosti označuje omamnú látku, ktorá sa získava z rastliny s rovnakým názvom.
14 Žalobca ďalej uvádza, že pivo CANNABIS v prejednávanej veci je pivom aromatizovaným, ktoré sa skladá len z prípustných a povolených surovín. Pivo a alkoholické nápoje vo všeobecnosti by nemohli ako potraviny obsahovať zakázané látky, napríklad drogy. Dotknutá verejnosť by si preto nemohla ihneď a bez ďalšieho uvažovania vytvoriť priamu a konkrétnu súvislosť medzi výrobkami, pre ktoré bola ochranná známka zapísaná a označením CANNABIS, ako to vyžaduje ustálená judikatúra.
15 Žalobca tvrdí, že ochrannú známku CANNABIS nemožno kvalifikovať ako opisnú ochrannú známku, pretože označenie CANNABIS je v skutočnosti výraz, ktorý má evokovať a vyvolať myšlienky pôžitku, uvoľnenia a relaxácie, a tým pritiahnuť pozornosť spotrebiteľov. Pokiaľ ide o „paradoxný“ a „nadsadený“ obsah, rovnako ako iné ochranné známky napríklad OPIUM alebo COCA‑COLA, všetky tieto ochranné známky by sa museli podriadiť rovnakému stupňu posúdenia a neplatnosť dotknutej ochrannej známky Spoločenstva na základe uvedených tvrdení by bola porušením všeobecnej zásady rovnosti zaobchádzania.
16 Žalobca spochybňuje aj definíciu priemerného spotrebiteľa obsiahnutú v napadnutom rozhodnutí, pretože ním nie je konzument omamnej látky, ktorý vyhľadáva rovnaké pocity ako pri konzumácii konopy, ani „pravidelný konzument alkoholických nápojov“. Žalobca zastáva názor, že priemerným spotrebiteľom je milovník piva, ktorého stupeň inteligencie, starostlivosti a opatrnosti zodpovedá priemeru toho druhu klientely, ktorému je tento výrobok určený. Tvrdí takisto, že si treba položiť otázku, či skúsený spotrebiteľ pri kúpe nápoja s ochrannou známkou CANNABIS bezprostredne myslí na to, že ide skutočne o konopu. Žalobca pritom zastáva názor, že v prejednávanej veci priemerný spotrebiteľ na etikete skontroluje prísady, z ktorých sa výrobok skladá. Len zle informovaný spotrebiteľ by preto považoval výraz „cannabis“ za jasné a priame určenie kvality dotknutých výrobkov.
17 Na záver žalobca uvádza, že v prejednávanej veci nemožno dotknutú ochrannú známku považovať za opisnú, pretože jednak neexistuje priamy a skutočný vzťah medzi ňou a výrobkami patriacimi do tried 32 a 33 Niceskej dohody a jednak sa nemožno oprávnene domnievať, ako to vyžaduje aj judikatúra, že taký vzťah sa pravdepodobne v budúcnosti vytvorí. Skutočnosť, že zákaz používania konopy sa v blízkej budúcnosti pravdepodobne zruší, súvisí len s individuálnym názorom ÚHVT a nemožno sa domnievať, že zodpovedá požiadavke, podľa ktorej sa v budúcnosti pravdepodobne môže vytvoriť priamy vzťah medzi ochrannou známkou CANNABIS a dotknutými výrobkami.
18 ÚHVT a vedľajší účastník konania nesúhlasia so žiadnym z tvrdení žalobcu.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
19 Na úvod treba uviesť, ako konštatoval aj odvolací senát v bode 22 napadnutého rozhodnutia, že výraz „cannabis“ má tri možné významy. Po prvé výraz „cannabis“ označuje textilnú plodinu, v súvislosti s ktorou je spoločná organizácia trhu upravená v rámci Spoločenstva a jej produkcia podlieha veľmi prísnym právnym predpisom, pokiaľ ide o obsah tetrahydrokanabinolu (THC), účinnej látky konopy, ktorý nemôže prekročiť hodnotu 0,2 % [pozri článok 5a nariadenia Rady (ES) č. 1251/1999 zo 17. mája 1999 stanovujúceho systém podpory pre pestovateľov niektorých plodín pestovaných na ornej pôde (Ú. v. ES L 160, s. 1; Mim. vyd. 03/025, s. 322) v znení zmien a doplnení a článok 7b ods. 1, ako aj prílohy XII a XIII nariadenia Komisie (ES) č. 2316/1999 z 22. októbra 1999, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia č. 1251/1999 (Ú. v. ES L 280, s. 43; Mim. vyd. 03/026, s. 362), znení zmenenom a doplnenom nariadením Komisie (ES) č. 206/2004 z 5. februára 2004 (Ú. v. EÚ L 34, s. 33; Mim. vyd. 03/042, s. 379)]. Po druhé výraz „cannabis“ označuje omamnú látku, ktorá je zakázaná vo väčšine členských štátov. Po tretie označuje látku, o ktorej sa v súčasnosti vedie diskusia v súvislosti s jej používaním na terapeutické účely, ako vyplýva z odpovede Európskej komisie na písomnú otázku E-0039/02 z 23. januára 2002 (Ú. v. ES C 147 E, s. 232).
20 Ďalej treba zdôrazniť, že podľa dvoch vedeckých štúdií, ktoré ÚHVT predložil, konopa, označovaná aj „konope“, sa používa v potravinárskej oblasti v rôznych formách (oleje, bylinkové čaje) a v rôznych prípravkoch (čaje, cestoviny, pekárenské a pečivárske výrobky, alkoholické alebo nealkoholické nápoje, atď.). Potvrdzuje to aj dokumentácia, ktorú predložil vedľajší účastník v konaní, v ktorej sa konštatuje používanie konope pri výrobe určitých potravín a nápojov. Toxikologické analýzy vykonané na týchto výrobkoch naznačujú, že obsahujú veľmi malú koncentráciu THC, výrazne nižšiu ako stanovený strop 0,2 %, a nemajú teda psychotropné účinky.
21 Na rozdiel od tvrdení žalobcu napokon z článku 4 smernice 88/388 vyplýva, že používanie dochucovadiel, ktoré neobsahujú žiadny prvok a ani látku v toxikologicky nebezpečnom množstve, je povolené.
22 Tieto konštatovania tak umožňujú určiť, v rozpore s tvrdeniami žalobcu, po prvé, že výraz „cannabis“ neoznačuje len drogy a niektoré terapeutické látky a po druhé, že konope sa v súlade so zákonom používa pri výrobe potravín a nápojov. S ohľadom na tieto konštatovania preto treba preskúmať, či ochranná známka CANNABIS je opisná pre výrobky patriace do tried 32 a 33 Niceskej dohody, pre ktoré bola zapísaná.
23 Článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94 zakazuje zápis ochranných známok, ktoré pozostávajú výlučne z označení alebo údajov, ktoré môžu slúžiť v obchode „na označenie druhu, kvality, množstva, zamýšľaného účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu alebo času výroby tovarov alebo poskytovania služieb, prípadne iných charakteristík tovarov alebo služieb“. Tieto opisné označenia nemôžu plniť funkciu ukazovateľa pôvodu, ktorá je vlastná ochranným známkam [rozsudok Súdneho dvora z 23. októbra 2003, ÚHVT/Wrigley, C‑191/01 P, Zb. s. I‑12447, bod 31; rozsudky Súdu prvého stupňa z 2. apríla 2008, Eurocopter/ÚHVT (STEADYCONTROL), T‑181/07, Zb. s. II‑44*, uverejnenie abstraktu, bod 35, a z 21. januára 2009, Hansgrohe/ÚHVT (AIRSHOWER), T‑307/07, Zb. s. II‑7*, uverejnenie abstraktu, bod 22].
24 Z tohto pohľadu sú označenia a údaje uvedené v článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94 tie, ktoré môžu slúžiť pri bežnom používaní z pohľadu dotknutej skupiny verejnosti na označenie, buď priamo, alebo uvedením jednej z podstatných vlastností, výrobku alebo služby, pre ktoré sa zápis požaduje [rozsudky Súdu prvého stupňa zo 14. júna 2007, Europig/ÚHVT (EUROPIG), T‑207/06, Zb. s. II‑1961, bod 26; z 21. mája 2008, Enercon/ÚHVT (E), T‑329/06, Zb. s. II‑76*, uverejnenie abstraktu, bod 21, a z 21. januára 2009, Korsch/ÚHVT (PharmaCheck), T‑296/07, Zb. s. II‑6*, uverejnenie abstraktu, bod 30].
25 Podľa ustálenej judikatúry sa označenie považuje za opisné, pokiaľ má dostatočne priamu a konkrétnu spojitosť s predmetnými výrobkami alebo službami, ktorá by dotknutej verejnosti umožňovala okamžite a bez ďalšieho rozmýšľania vnímať opis jednej z vlastností predmetných výrobkov a služieb (pozri rozsudky EUROPIG, už citovaný, bod 27, a STEADYCONTROL, už citovaný, bod 36).
26 Rovnako je potrebné pripomenúť, že posúdenie opisného charakteru označenia možno vykonať len jednak vo vzťahu k vnímaniu zo strany dotknutej skupiny verejnosti a jednak vo vzťahu k dotknutým výrobkom a službám (rozsudky STEADYCONTROL, už citovaný, bod 38, a E, už citovaný, bod 30). Opisný charakter ochrannej známky sa totiž posudzuje vo vzťahu k výrobkom, pre ktoré bola ochranná známka zapísaná, berúc do úvahy predpokladané vnímanie priemerného spotrebiteľa predmetnej kategórie tovarov, riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného.
27 V prejednávanej veci sú dotknutými výrobkami pivo, víno, liehoviny, likéry, sekty, šumivé víno, šampanské. Dotknutá verejnosť sa teda skladá z priemerných konzumentov týchto druhov výrobkov.
28 Na rozdiel od tvrdení žalobcu odvolací senát v napadnutom rozhodnutí nevymedzil priemerného spotrebiteľa ako konzumenta omamnej látky, ktorý vyhľadáva rovnaké pocity ako pri konzumácii konopy, ani ako „pravidelného konzumenta alkoholických nápojov“. Tvrdenie uvedené na konci bodu 27 napadnutého rozhodnutia týkajúce sa dojmu, ktorý budú mať „tí, ktorí kupujú pivo“, vidiac ochrannú známku CANNABIS, sa týka preskúmania opisného charakteru dotknutého označenia očami konzumentov piva, nie definície priemerného spotrebiteľa.
29 V tejto súvislosti treba určiť, či by si priemerný spotrebiteľ, riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný, mohol len pri pohľade na nápoj so slovným označením CANNABIS ako ochrannou známkou bez ďalšieho doplňujúceho prvku, myslieť, že dotknutá ochranná známka predstavuje opis vlastností predmetných výrobkov.
30 V tejto súvislosti treba uviesť, že ako vyplýva z bodov 27, 29 a 30 napadnutého rozhodnutia, medzi označením CANNABIS a niektorými vlastnosťami uvedených výrobkov existuje vecný vzťah. Ako vyplýva z dokumentácie, ktorú predložili ÚHVT a vedľajší účastník v konaní, konopa sa totiž bežne používa pri výrobe mnohých potravinárskych výrobkov, medzi inými piva a niektorých ďalších nápojov. Z tejto dokumentácie rovnako vyplýva, že niektoré pivá, ktoré obsahujú konopu, sa v súčasnosti nachádzajú na európskom trhu potravín.
31 Okrem toho výraz „cannabis“ je latinský odborný výraz známy jednak vo viacerých jazykoch Európskeho spoločenstva, ako vyplýva z bodu 24 napadnutého rozhodnutia a ako to preukázal aj samotný žalobca v žalobe, a jednak širokej verejnosti z dôvodu jeho medializácie, čiže je zrozumiteľný cieľovému spotrebiteľovi na celom území Spoločenstva (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok Súdneho dvora z 9. marca 2006, Matratzen Concord, C‑421/04, Zb. s. I‑2303, bod 32).
32 Tieto skutočnosti objasňujú, že pri pohľade na alkoholický nápoj alebo pivo označené ochrannou známkou CANNABIS priemerný spotrebiteľ vníma bezprostredne a bez ďalšieho premýšľania opis vlastností dotknutých výrobkov, konkrétne konopy, ktorá je jednou z prísad používaných ako dochucovadlo pri ich výrobe.
33 Táto vlastnosť nie je pre priemerného spotrebiteľa bezvýznamná. Ako odvolací senát uviedol v bode 27 napadnutého rozhodnutia, „tí, ktorí kupujú pivo označené ochrannou známkou CANNABIS, tak robia s najväčšou pravdepodobnosťou preto, lebo sú presvedčení o prítomnosti konopy a priťahuje ich možnosť dosiahnuť za pomoci nápoja rovnaké pocity, ako by dosiahli konzumáciou konopy v inej forme, alebo prinajmenšom pocity podobné“. Preto skutočnosť, že konopa je jednou zo zložiek piva alebo alkoholického nápoja, predstavuje určujúcu vlastnosť v rozhodovaní spotrebiteľov pri ich nákupoch, čiže podstatnú vlastnosť výrobkov, pre ktoré bola ochranná známka zapísaná, ktorú by cieľová verejnosť mohla vziať do úvahy pri svojom rozhodovaní.
34 Tvrdenie žalobcu, podľa ktorého označenie CANNABIS predstavuje výraz, ktorý má evokovať a vyvolať myšlienky pôžitku, uvoľnenia a relaxácie, a tým pritiahnuť pozornosť spotrebiteľov, nemôže spochybniť opisný dojem, ktorý u nich označenie vyvoláva. Slovné označenie CANNABIS samo osebe predstavuje pre spotrebiteľov jednoduché a priame určenie jednej z možných prísad výrobkov, pre ktoré bola ochranná známka zapísaná. Významne tým prekračuje oblasť sugescie a vstupuje do oblasti opisnej. Uvedené označenie preto treba považovať za opisné, nie za sugestívne alebo náznakové [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. januára 2005, Deutsche Post EURO EXPRESS/ÚHVT (EUROPREMIUM), T‑334/03, Zb. s. II‑65, bod 37].
35 Rovnako treba pripomenúť, že podľa judikatúry nie je potrebné, aby označenia a údaje tvoriace ochrannú známku boli v čase podania prihlášky skutočne používané na opis výrobkov alebo služieb, pre ktoré boli zapísané, alebo ich vlastností. Stačí, ako sa uvádza v znení článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94, ak tieto označenia alebo údaje môžu byť na takéto účely použité (rozsudok ÚHVT/Wrigley, už citovaný, bod 32 a rozsudok Súdu prvého stupňa z 20. novembra 2007, Tegometall International/ÚHVT – Wuppermann (TEK), T‑458/05, Zb. s. II‑4721, bod 88].
36 V prejednávanej veci sa samotný výraz „cannabis“ používaný ako ochranná známka bude môcť považovať za opisný, ak bude označovať, skutočne alebo teoreticky, jednu z vlastností výrobku, t. j. jednu z prísad, ktorú možno použiť pri výrobe dotknutých nápojov. Ako vyplýva z judikatúry, výraz „cannabis“ bude teoreticky mať spojenie s jednou z vlastností dotknutých výrobkov, ak v budúcnosti možno očakávať, že sa takéto spojenie vytvorí [pozri analogicky rozsudky Súdu prvého stupňa zo 14. júna 2001, Telefon & Buch/ÚHVT (UNIVERSALTELEFONBUCH a UNIVERSALKOMMUNIKATIONSVERZEICHNIS), T‑357/99 a T‑358/99, Zb. s. II‑1705, body 29 a 30, a AIRSHOWER, už citovaný, bod 30]. Vzhľadom na ponuku nápojov obsahujúcich konope už existujúcu na trhu treba konštatovať, že označenie CANNABIS by odteraz mohlo označovať jednu z prísad používaných pri výrobe výrobkov, pre ktoré bola ochranná známka zapísaná.
37 Navyše treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry skutočnosť, že výraz má viacero významov, nie je dôležitá pre stanovenie jeho opisného charakteru. Na rozdiel od tvrdení žalobcu tak skutočnosť, že výraz „cannabis“ môže mať tri rôzne významy, nehrá žiadnu úlohu, pokiaľ ide o určenie jeho opisného charakteru. Na uplatnenie článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94 bude stačiť, aby existoval priamy a skutočný vzťah medzi jedným z významov a dotknutými výrobkami, ako to je v prejednávanej veci [rozsudok Súdneho dvora z 12. februára 2004, Campina Melkunie, C‑265/00, Zb. s. I‑1699, bod 38, a rozsudok Súdu prvého stupňa zo 7. júna 2005, Münchener Rückversicherungs‑Gesellschaft/ÚHVT (MunichFinancialServices), T‑316/03, Zb. s. II‑1951, bod 33].
38 Z uvedených úvah vyplýva, že označenie CANNABIS označuje rastlinu konopu, ktorá je dobre známa verejnosti z dôvodu jej medializácie a ktorá sa používa pri výrobe niektorých potravín a nápojov. Priemerný spotrebiteľ si teda bezprostredne a bez ďalšieho uvažovania uvedomí súvislosť medzi dotknutým označením a vlastnosťami výrobkov, pre ktoré bola ochranná známka zapísaná, v dôsledku čoho je toto označenie opisné.
39 Tento záver nemôžu oslabiť ani ďalšie tvrdenia žalobcu. Pokiaľ ide po prvé o jeho tvrdenie založené na skutočnosti, že na ochrannú známku CANNABIS a niektoré ďalšie zapísané ochranné známky sa má použiť rovnaký stupeň posúdenia, treba ho zamietnuť ako nedôvodné. Len v prípade, že vzťah medzi dotknutým označením a predmetnými výrobkami alebo službami je priamy a konkrétny, totiž článok 51 ods. 1 písm. a) a článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94 bránia platnosti ďalších uvedených ochranných známok a odvolanie sa na takýto vzťah by mohlo viesť k ich neplatnosti [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 10. októbra 2006, PTV/ÚHVT (map&guide), T‑302/03, Zb. s. II‑4039, bod 50].
40 Pokiaľ ide po druhé o tvrdenie žalobcu založené na skutočnosti, že berúc do úvahy rozhodovaciu prax ÚHVT odvolací senát porušil všeobecnú zásadu rovnosti zaobchádzania, treba ho rovnako zamietnuť ako nedôvodené. Zákonnosť rozhodnutí odvolacieho senátu treba posudzovať výlučne na základe nariadenia č. 40/94, nie na základe rozhodovacej praxe ÚHVT [rozsudky Súdu prvého stupňa z 21. apríla 2004, Concept/ÚHVT (ECA), T‑127/02, Zb. s. II‑1113, bod 71, a z 19. mája 2009, Euro‑Information/ÚHVT (CYBERCREDIT, CYBERGESTION, CYBERGUICHET, CYBERBOURSE a CYBERHOME), T‑211/06, T‑213/06, T‑245/06, T‑155/07 a T‑178/07, Zb. s. II‑62*, uverejnenie abstraktu, bod 44]. Okrem toho podľa ustálenej judikatúry sa zásady rovnosti zaobchádzania nemožno dovolávať pri protiprávnosti, lebo nikto nemôže vo svoj prospech uplatňovať protiprávnosť, z ktorej má prospech iná osoba [rozsudky Súdu prvého stupňa z 27. februára 2002, Streamserve/ÚHVT (STREAMSERVE), T‑106/00, Zb. s. II‑723, bod 67, a z 30. novembra 2006, Camper/ÚHVT – JC (BROTHERS by CAMPER), T‑43/05, Zb. s. II‑95*, uverejnenie abstraktu, body 93 až 95].
41 Po tretie a na záver, pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu týkajúce sa všeobecnej známosti ochrannej známky CANNABIS, treba ho zamietnuť ako neúčinné. V tejto súvislosti treba uviesť, že v prejednávanej veci všeobecná známosť označenia nehrá nijakú úlohu pri určení, či je toto označenie opisné. Podľa článku 7 ods. 3 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 7 ods. 3 nariadenia č. 207/2009) by sa článok 7 ods. 1 písm. c) neuplatnil len v prípade, keby sa rozlišovacia spôsobilosť získala len v dôsledku samotného používania označenia, čo sa v prejednávanej veci nestalo.
42 Po tom, čo sa preukázal vzťah medzi dotknutým označením a predmetnými výrobkami, treba preskúmať, či uvedená ochranná známka neobsahuje ďalšie prvky, v dôsledku ktorých bola mať rozlišovaciu spôsobilosť (rozsudok Súdneho dvora z 20. septembra 2001, Procter & Gamble/ÚHVT, C‑383/99 P, Zb. s. I‑6251, bod 39). Ako sa už konštatovalo, v prejednávanej veci ide o jednoduchú slovnú ochrannú známku. Žiadny iný sprievodný prvok ochrannej známky CANNABIS preto nemôže spochybniť jej rozlišovaciu spôsobilosť.
43 Ani tento záver nemožno spochybniť tvrdením žalobcu týkajúcim sa neexistencie nezákonných prísad v pivách a alkoholických nápojoch, pre ktoré bola dotknutá ochranná známka zapísaná. V rámci úvah žalobcu je toto tvrdenie v skutočnosti rozporuplné. Ako totiž zdôraznil vedľajší účastník konania, dotknuté nápoje buď obsahujú alebo môžu obsahovať konope, a ochranná známka CANNABIS je potom opisná, alebo tieto nápoje konope obsahovať nemôžu, čiže ho neobsahujú, a ochrannú známku CANNABIS potom možno považovať za klamlivú, ak môže skutočne klamať spotrebiteľa alebo môže viesť k dostatočne závažnému nebezpečenstvu klamania (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Súdneho dvora z 30. marca 2006, Emanuel, C‑259/04, Zb. s. I‑3089, bod 47). V tejto súvislosti by bolo treba konštatovať, že dotknutý spotrebiteľ bol vedený k tomu, aby uveril, že výrobky, pre ktoré bola ochranná známka zapísaná, majú vlastnosti, ktoré v skutočnosti nemajú, berúc do úvahy skutočnosť, že v prejednávanej veci by si spotrebiteľ mohol na etikete overiť, aké prísady sa pri výrobe predmetných nápojov používajú.
44 Z uvedeného vyplýva, že zamietnutím odvolania proti rozhodnutiu výmazového oddelenia z dôvodu opisného charakteru ochrannej známky CANNABIS odvolací senát neporušil článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94.
45 Žalobný dôvod žalobcu preto nemožno prijať.
46 Žalobu preto treba zamietnuť bez skúmania dôvodov predložených vedľajším účastníkom konania.
O trovách
47 Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania v súlade s návrhom ÚHVT a vedľajšieho účastníka konania.
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (druhá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Giampietro Torresan je povinný nahradiť trovy konania.
Pelikánová | Jürimäe | Soldevila Fragoso |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 19. novembra 2009.
Podpisy