Language of document :

Žaloba podaná 21. mája 2021 – SS a ST/Frontex

(vec T-282/21)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobcovia: SS, ST (v zastúpení: M. Van den Broeck a L. Lambert, advokáti)

Žalovaná: Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex)

Návrhy

Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:

prijal vec na posúdenie a rozhodol vo veci samej,

rozhodol, že agentúra Frontex po tom, čo bola v súlade s postupom stanoveným v článku 265 ZFEÚ vyzvaná konať, nekonala ani tým spôsobom, že by čiastočne alebo úplne zrušila financovanie svojich činností v oblasti Egejského mora, pozastavila ich alebo ich ukončila (článok 46 ods. 4 nariadenia o EPPS1 ), ani tým spôsobom, že by podľa článku 46 ods. 6 poskytla riadne opodstatnené dôvody, prečo neaktivovala relevantné opatrenie, alebo inak vymedzila svoje stanovisko v odpovedi na predbežnú žiadosť žalobcov,

rozhodol, že táto nečinnosť je porušením Zmlúv v zmysle článku 265 ZFEÚ.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobcovia uvádzajú tri žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod je založený na existencii závažných alebo pretrvávajúcich porušení základných práv a povinností medzinárodnej ochrany v oblasti Egejského mora v súvislosti s činnosťami agentúry Frontex, v dôsledku ktorých bol výkonný riaditeľ povinný pozastaviť alebo ukončiť uvedené činnosti v zmysle článku 46 nariadenia o EPPS. Žalobcovia tvrdia, že zozbierané dôkazy preukazujú, že „nové taktiky“ v rámci operácií na vykonávanie kontroly hraníc v regióne Egejského mora, ktoré boli zavedené v marci 2020, predstavujú štátnu (Grécko) a organizačnú (Frontex) politiku systematických a rozšírených útokov namierených proti civilnému obyvateľstvu snažiacemu sa o získanie azylu v EÚ, čo je okrem iného porušením práva na život, zákazu kolektívneho vyhostenia, zásady zákazu vyhostenia a vrátenia a práva na azyl.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Frontex si v rámci svojich operácií nesplnil svoje pozitívne povinnosti vyplývajúce z Charty základných práv, pokiaľ ide o predchádzanie predvídateľným porušeniam vyššie uvedených základných práv, ku ktorým dochádza v oblasti Egejského mora. Frontex nekonal v prípadoch konkrétnych prejavov svojich pozitívnych povinností, výslovne stanovených v iných článkoch než v článku 46 nariadenia o EPPS, ako sú povinnosti monitorovania a informovania, a sú spojené, či sa dokonca prelínajú s uplatňovaním článku 46.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že skutočnosť, že agentúra v zmysle článku 265 ZFEÚ nekonala, sa priamo a osobne týka žalobcov, pretože ich situácia už bola opakovane zhoršená novou štátnou a organizačnou politikou systematických a rozšírených postupov, spočívajúcich buď v únose na území EÚ a násilnom prevoze späť na more, alebo v zadržaní na mori; opustení na mori na nevyhovujúcich plavidlách, čo spôsobuje vážne nebezpečenstvo pre život; nezákonnom vyhostení a vrátení, kolektívnom vyhostení a zabránení prístupu k azylu. Pretrvávajúca nečinnosť agentúry Frontex, pokiaľ ide o prijatie vhodných opatrení s cieľom predchádzať týmto porušeniam – vrátane pozastavenia alebo ukončenia svojich činností, ako to ukladá článok 46 – značne zvýšilo riziko, že sa žalobcovia opäť, po šiestykrát, stanú obeťami rovnakých porušení Zmlúv a medzinárodného a európskeho obyčajového a zmluvného práva.

____________

1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 z 13. novembra 2019 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži a zrušení nariadení (EÚ) č. 1052/2013 a (EÚ) 2016/1624 (Ú. v. EÚ L 295, 2019, s. 1).