Vec T‑348/08
Aragonesas Industrias y Energía, SAU,
proti
Európskej komisii
„Hospodárska súťaž – Kartely – Trh s chlorečnanom sodným – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES a článku 53 Dohody o EHP – Žaloba o neplatnosť – Rozdelenie trhu – Určenie cien – Súbor nepriamych dôkazov – Dátum dôkazov – Vyhlásenia konkurentov – Priznanie – Dĺžka trvania porušenia – Pokuty – Závažnosť porušenia – Poľahčujúce okolnosti“
Abstrakt rozsudku
1. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Súdne preskúmanie – Hranice
(Článok 81 ods. 1 ES a článok 230 ES; Dohoda o EHP, článok 53 ods. 1)
2. Právo Spoločenstva – Zásady – Základné práva – Prezumpcia neviny – Konanie vo veci hospodárskej súťaže – Uplatniteľnosť
(Článok 6 ods. 2 EÚ; článok 81 ods. 1 ES; Charta základných práv Európskej únie, článok 47; Dohoda o EHP, článok 53 ods. 1)
3. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Spôsob dokazovania – Použitie súboru nepriamych dôkazov
(Článok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, článok 53 ods. 1)
4. Hospodárska súťaž – Kartely – Dohody medzi podnikmi – Dôkaz o porušení – Absencia listinných dôkazov – Vplyv
(Článok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, článok 53 ods. 1)
5. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Povinnosť Komisie predložiť dôkaz o porušení a o dĺžke jeho trvania
(Článok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, článok 53 ods. 1; oznámenie Komisie 2002/C 45/03)
6. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Súdne preskúmanie – Identifikácia dôkazov zohľadnených Komisiou
(Článok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, článok 53 ods. 1; nariadenie Rady č. 1/2003)
7. Hospodárska súťaž – Kartely – Dohody medzi podnikmi – Dôkaz o porušení – Posúdenie dôkaznej hodnoty jednotlivých dôkazov – Priznanie podniku k jeho účasti na protiprávnych stretnutiach
(Článok 81 ods. 1 ES)
8. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Metóda stanovovania, ktorú definujú usmernenia vydané Komisiou – Stanovenie základnej výšky pokuty – Zohľadnenie charakteristických znakov porušenia ako celku
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 2006/C 210/02, bod 22)
9. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Poľahčujúce okolnosti – Pasívna úloha podniku alebo úloha nasledovateľa
(Článok 81 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 2006/C 210/02)
10. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Miera voľnej úvahy vyhradená Komisii – Zvýšenie všeobecnej úrovne pokút – Prípustnosť
(Článok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23)
11. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Poľahčujúce okolnosti – Správanie odlišné od správania dohodnutého v rámci kartelu – Posúdenie
(Články 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 3)
12. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Voľná úvaha Komisie – Súdne preskúmanie – Konštatovanie protiprávnosti – Nevyhnutnosť, aby sa Všeobecný súd vyjadril k zmene rozhodnutia na základe svojej neobmedzenej právomoci
(Článok 261 ZFEÚ)
1. Pokiaľ ide o dokazovanie porušenia článku 81 ods. 1 ES, je Komisia povinná preukázať porušenia, ktoré konštatuje, a pripojiť vhodné dôkazy na to, aby z právneho hľadiska dostatočne preukázala existenciu skutočností zakladajúcich porušenie.
Navyše v konaní o žalobe o neplatnosť podanej na základe článku 230 ES má súd Únie preskúmať iba zákonnosť napadnutého aktu.
Úloha súdu, na ktorý je podaná žaloba o neplatnosť, ktorá smeruje proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa konštatuje existencia porušenia pravidiel hospodárskej súťaže a ukladajú sa pokuty jeho adresátom, tak spočíva v posúdení, či dôkazy a iné skutočnosti, o ktoré sa Komisia vo svojom rozhodnutí opiera, sú dostatočné na preukázanie existencie daného porušenia.
(pozri body 90 – 92)
2. Akákoľvek pochybnosť súdu musí byť na prospech podniku, ktorému bolo určené rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie pravidiel hospodárskej súťaže. Súd preto nemôže dospieť k záveru, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala takéto porušenie, ak má v tejto súvislosti naďalej akékoľvek pochybnosti, osobitne v rámci konania o neplatnosť rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta.
V takejto situácii je totiž nevyhnutné zohľadniť prezumpciu neviny tak, ako vyplýva najmä z článku 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorá je súčasťou základných práv, ktoré sú podľa judikatúry Súdneho dvora, okrem iného potvrdenej preambulou Európskeho jednotného aktu a článkom 6 ods. 2 EÚ, ako aj článkom 47 Charty základných práv Európskej únie, chránené v právnom poriadku Únie. Vzhľadom na povahu predmetných porušení, ako aj na povahu a stupeň prísnosti sankcií, ktoré sú s nimi spojené, sa zásada prezumpcie neviny uplatňuje najmä na konania týkajúce sa porušenia pravidiel hospodárskej súťaže uplatniteľných na podniky, ktoré môžu viesť k uloženiu pokút alebo penále.
(pozri body 93, 94)
3. V oblasti hospodárskej súťaže je nevyhnutné, aby Komisia uviedla presné a zhodujúce sa dôkazy na podloženie pevného presvedčenia, že došlo k spáchaniu porušenia.
Každý z dôkazov predložených Komisiou však nemusí nevyhnutne zodpovedať týmto kritériám so zreteľom na každý znak skutkovej podstaty porušenia. Postačuje, ak súbor nepriamych dôkazov, o ktoré sa inštitúcia opiera, zodpovedá tejto požiadavke pri celkovom posúdení.
Okrem toho, vzhľadom na všeobecnú známosť zákazu protisúťažných dohôd nemožno od Komisie požadovať, aby predložila písomnosti, ktoré by výslovne dokazovali nadviazanie kontaktu medzi dotknutými hospodárskymi subjektmi. Neúplné a nesúrodé dôkazy, ktorými môže Komisia disponovať, musí byť v každom prípade možné doplniť závermi umožňujúcimi rekonštrukciu relevantných okolností. Existenciu protisúťažného postupu alebo dohody preto možno vyvodiť z určitého množstva zhodných okolností a nepriamych dôkazov, ktoré – posudzované ako celok – môžu v prípade neexistencie iného prijateľného vysvetlenia predstavovať dôkaz porušenia pravidiel hospodárskej súťaže.
(pozri body 95 – 97)
4. Pokiaľ ide o dôkazy, ktoré možno použiť na účely preukázania porušenia článku 81 ES a článku 53 Dohody o Európskeho hospodárskom priestore (EHP), v práve Únie prevláda zásada voľného hodnotenia dôkazov.
Prípadná neexistencia listinných dôkazov je teda relevantná len pri celkovom posudzovaní dôkaznej hodnoty súboru dôkazov predložených Komisiou. Samotná táto neexistencia však naopak dotknutému podniku neumožňuje právoplatne spochybniť tvrdenia Komisie tým, že predloží iné vysvetlenie daných skutkových okolností. Platí to len v prípade, že dôkazy predložené Komisiou neumožňujú preukázať existenciu porušenia jednoznačne a bez potreby výkladu.
Okrem toho, žiadne ustanovenie, ani všeobecná zásada práva Únie nezakazuje Komisii, aby voči podniku použila vyhlásenia iných obvinených podnikov, hoci ich Komisia získala v rámci žiadosti o zohľadnenie oznámenia o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov. Ak by to bolo inak, bremeno preukázania správaní odporujúcich článku 81 ES a článku 53 Dohody o EHP, ktoré nesie Komisia, by nebolo možné uniesť a toto bremeno by bolo nezlučiteľné s úlohou dohľadu nad riadnym uplatňovaním týchto ustanovení.
Vyhlásenie podniku obvineného z toho, že sa zúčastnil na karteli, ktorého správnosť spochybňuje niekoľko ďalších obvinených podnikov, však nemožno považovať za postačujúci dôkaz o existencii porušenia, ktorého sa tieto podniky dopustili, ak nie je podporené inými dôkazmi, aj keď požadovaný stupeň potvrdenia môže byť nižší vzhľadom na vierohodnosť predmetných vyhlásení. Túto podmienku potvrdenia vyhlásenia podniku je takisto nutné rešpektovať v prípade spochybnenia uvedeného vyhlásenia iným stíhaným podnikom.
(pozri body 98 – 101, 206)
5. V oblasti hospodárskej súťaže môže byť obzvlášť vysoká dôkazná hodnota priznaná vyhláseniam, ktoré sú, po prvé, vierohodné, po druhé, sú vyhotovené v mene podniku, po tretie, pochádzajú od osoby, ktorá má služobnú povinnosť konať v záujme tohto podniku, po štvrté, sú v rozpore so záujmami osoby, ktorá ich podáva, po piate, pochádzajú od priameho svedka skutočností, ktoré sú v nich uvedené, a po šieste, boli poskytnuté písomne, zámerne a po zrelej úvahe.
Hoci vo vzťahu k dobrovoľným výpovediam hlavných účastníkov protiprávneho kartelu je vo všeobecnosti potrebná určitá nedôvera vzhľadom na to, že títo účastníci môžu mať tendenciu minimalizovať závažnosť svojej účasti na porušení a maximalizovať závažnosť účasti ostatných, nič to nemení na skutočnosti, že domáhanie sa zohľadnenia oznámenia o oslobodení od pokút a znížení pokút v kartelových prípadoch s cieľom dosiahnuť oslobodenie od pokuty alebo zníženie pokuty nepredstavuje nevyhnutne podnet na predloženie skreslených dôkazov, pokiaľ ide o ostatných účastníkov predmetného kartelu. Každý pokus uviesť Komisiu do omylu totiž môže viesť k spochybneniu úprimnosti, ako aj úplnosti spolupráce žiadateľa, a tým ohroziť jeho možnosť mať úplný prospech z oznámenia o spolupráci. V tomto ohľade sú potenciálne dôsledky oznámenia skreslených dôkazov Komisii o to závažnejšie, že spochybnené vyhlásenie podniku musí byť podporené inými dôkazmi. Táto okolnosť totiž zvyšuje riziko, že Komisia, ako aj ostatné podniky obvinené z účasti na porušení, identifikujú nepresné vyhlásenia.
(pozri body 104 – 106)
6. Správne konanie stanovené nariadením č. 1/2003, ktoré sa uskutočňuje v rámci Komisie, sa delí na dve odlišné po sebe nasledujúce fázy, z ktorých každá má vlastnú vnútornú logiku, a to na fázu predbežného vyšetrovania a na kontradiktórnu fázu. Fáza predbežného vyšetrovania, počas ktorej Komisia využíva vyšetrovacie právomoci vymedzené v nariadení č. 1/2003 a ktorá trvá až do oznámenia o výhradách, je určená na to, aby Komisia mohla zistiť všetky relevantné skutkové okolnosti potvrdzujúce, resp. nepotvrdzujúce existenciu porušenia súťažných pravidiel a prijať prvé stanovisko o smerovaní a ďalšom pokračovaní konania. Naproti tomu kontradiktórna fáza, ktorá trvá od oznámenia o výhradách až do prijatia konečného rozhodnutia, má Komisii umožniť prijať konečné rozhodnutie o vytýkanom porušení.
V rámci posúdenia dôkazov a iných skutočností, o ktoré sa Komisia opiera pri preukázaní porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, vyhľadávanie uskutočňované Všeobecným súdom na účely zistenia uvedených dôkazov sa môže týkať len tej časti odôvodnenia rozhodnutia Komisie, v ktorej opisuje kontradiktórnu fázu správneho konania. Komisia môže totiž až po tom, ako v rámci kontradiktórnej fázy získa vyjadrenia dotknutého podniku k svojmu prvému stanovisku prijatému v závere fázy predbežného vyšetrovania, ktoré je uvedené v oznámení o výhradách, rozhodnúť o tom, či zotrvá alebo nezotrvá na svojom prvom stanovisku, a tým definitívne rozhodnúť o vytýkanom porušení.
Pokiaľ Komisia vo svojom posúdení dôkazov, ktoré má k dispozícii v závere fázy predbežného vyšetrovania na účely konštatovania účasti uvedeného podniku na porušení, po tom, ako získala vyjadrenia podniku k oznámeniu o výhradách, sama spochybní dôkaznú hodnotu uvedených dôkazov, Všeobecný súd musí zohľadniť toto posúdenie Komisie.
(pozri body 109, 110, 113)
7. Pokiaľ ide o priznanie podniku týkajúce sa jeho účasti na stretnutí, ktoré bolo protiprávne z pohľadu pravidiel hospodárskej súťaže, skutočnosť, že podnik počas správneho konania pred Komisiou výslovne alebo implicitne prizná určité skutkové alebo právne okolnosti, môže predstavovať dodatočný dôkaz pri posúdení dôvodnosti súdnej žaloby.
Preto, aby mohlo byť toto priznanie považované za vierohodný dôkaz, treba sa v štádiu posúdenia dôvodnosti súdnej žaloby presvedčiť, či znenie tohto priznania dopĺňajú ostatné dôkazy predložené Komisiou.
(pozri body 217, 218)
8. Hoci sa závažnosť porušenia pravidiel hospodárskej súťaže najskôr posudzuje na základe vlastností samotného porušenia, akými je povaha porušenia, kumulovaný podiel všetkých zúčastnených strán na trhu, geografický rozsah porušenia a jeho uskutočnenie alebo neuskutočnenie, následne sa toto posúdenie prispôsobuje podľa priťažujúcich alebo poľahčujúcich okolností týkajúcich sa každého podniku, ktorý sa zúčastnil na porušení.
Cieľom prvej fázy metódy stanovenia pokút Komisiou je teda určiť základnú výšku pokuty ukladanej každému dotknutému podniku, a to tak, že na hodnotu predaja daného tovaru alebo služieb na dotknutom geografickom trhu dosiahnutú každým z týchto podnikov sa uplatní prvý násobný koeficient, ktorý odráža závažnosť porušenia, prípadne druhý násobný koeficient, ktorého cieľom je dotknuté podniky odradiť od toho, aby sa opätovne zúčastnili na takom protiprávnom správaní. Ako vyplýva z usmernení k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003, každý z týchto dvoch násobných koeficientov je stanovený vzhľadom na faktory, ktoré odrážajú charakteristické znaky porušenia ako celku, to znamená ako zoskupenia protisúťažných správaní všetkých jeho účastníkov.
Preto pri stanovení výšky týchto dvoch násobných koeficientov nie je potrebné osobitne zohľadňovať špecifické vlastnosti porušenia spáchaného každým z podnikov. Toto konštatovanie okrem toho podporuje samotný predmet druhej fázy metódy stanovenia pokút, ktorým je, pokiaľ ide konkrétne o túto fázu, zohľadniť priťažujúce alebo poľahčujúce okolnosti, ktoré individuálne charakterizujú protisúťažné správanie každého z účastníkov dotknutého porušenia.
V dôsledku toho cieľom všetkých faktorov vymenovaných v bode 22 usmernení na účely stanovenia tak násobného koeficientu „závažnosť porušenia“ (bod 21 usmernení), ako aj násobného koeficientu „poplatok za vstup“ (bod 25 usmernení), je posúdiť porušenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže ako celok. Z usmernení predovšetkým nevyplýva, že Komisia je povinná brať do úvahy skutočnosti špecifické pre účastníka porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, ako je zriedkavá účasť podniku na protisúťažných kontaktoch alebo nevykonávanie uzavretých dohôd, v prvom štádiu metódy stanovenia pokút. Tieto skutočnosti Komisia zohľadňuje až v druhej fáze uvedenej metódy, a to ako priťažujúce alebo poľahčujúce okolnosti vlastné každému z podnikov, ktorý sa zúčastnil porušenia.
(pozri body 264 – 267, 273)
9. Body 28 a 29 usmernení k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 stanovujú prispôsobenie základnej výšky pokuty podľa určitých priťažujúcich alebo poľahčujúcich okolností, ktoré sú vlastné každému dotknutému podniku. Konkrétne bod 29 usmernení uvádza exemplifikatívny zoznam poľahčujúcich okolností, ktoré za určitých podmienok môžu viesť k zníženiu základnej výšky pokuty. Medzi poľahčujúcimi okolnosťami, ktoré možno zohľadniť, tento zoznam neuvádza pasívnu úlohu podniku. Keďže však zoznam obsiahnutý v bode 29 usmernení nie je vyčerpávajúci, túto hypotézu nemožno vo svojej podstate vylúčiť spomedzi okolností, ktoré môžu viesť k zníženiu základnej výšky pokuty.
Pasívna úloha podniku pri uskutočňovaní porušenia spočíva v „malej aktivite“ podniku, teda chýbajúcej aktívnej účasti na vypracovaní protisúťažnej dohody alebo dohôd.
Spomedzi skutočností, ktoré môžu preukázať pasívnu úlohu podniku v rámci kartelu, možno zobrať do úvahy najmä citeľne sporadickejší charakter zúčastňovania sa rokovaní v porovnaní s bežnými účastníkmi kartelu, ako aj jeho oneskorený vstup na trh, ktorý je predmetom porušenia, nezávisle na dĺžke jeho účasti na porušení, alebo aj existenciu výslovných vyhlásení v tomto zmysle zo strany tretích podnikov, ktoré sa podieľali na porušení.
(pozri body 279 – 281, 284, 285)
10. Komisia má určitú mieru voľnej úvahy pri stanovení výšky pokút, aby mohla usmerňovať správanie podnikov v zmysle dodržiavania pravidiel hospodárskej súťaže. Skutočnosť, že Komisia v minulosti ukladala pokuty v určitej výške za určitý typ porušení, nemôže preto Komisiu zbaviť možnosti zvýšiť túto úroveň v medziach stanovených nariadením č. 1/2003, pokiaľ je to nevyhnutné na zabezpečenie uskutočňovania politiky hospodárskej súťaže. Účinné uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže si naopak vyžaduje, aby Komisia mohla kedykoľvek prispôsobiť úroveň pokút potrebám tejto politiky.
(pozri bod 293)
11. Skutočnosť, že podnik, ktorého účasť na dohode s jeho konkurentmi vo veci cien je preukázaná, sa nesprával na trhu tak, ako sa so svojimi konkurentmi dohodol, nevyhnutne nepredstavuje skutočnosť, na ktorú by sa malo pri určení výšky pokuty prihliadať ako na poľahčujúcu okolnosť. Podnik, ktorý napriek dohode so svojimi konkurentmi sleduje na trhu viac alebo menej nezávislú politiku, sa totiž môže jednoducho pokúšať využiť kartel vo svoj prospech.
(pozri bod 297)
12. Skutočnosť, že preskúmanie dôvodov uvedených podnikom proti zákonnosti rozhodnutia Komisie, ktorým bola uložená pokuta za porušenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže, preukázalo nezákonnosť, nezbavuje Všeobecný súd povinnosti preskúmať, či v závislosti od dôsledkov uvedenej nezákonnosti a uplatnením svojej neobmedzenej právomoci má zmeniť napadnuté rozhodnutie.
(pozri bod 306)