ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá komora)
zo 6. septembra 2013 (*)
„Vnútorný trh so zemným plynom – Smernica 2003/55/ES – Povinnosť plynárenských podnikov vytvoriť systém dohodnutého prístupu tretích osôb do plynárenských skladovacích zariadení – Rozhodnutie českých úradov udeľujúce žalobkyni dočasnú výnimku na jej budúce podzemné plynárenské skladovacie zariadenia v Dambořiciach – Rozhodnutie Komisie ukladajúce Českej republike povinnosť zrušiť rozhodnutie o výnimke – Časová pôsobnosť smernice 2003/55“
Vo veci T‑465/11,
Globula a.s., so sídlom v Hodoníne (Česká republika), v zastúpení: M. Petite, D. Paemen, A. Tomtsis, D. Koláček a P. Zákoucký, advokáti,
žalobkyňa,
ktorú v konaní podporuje:
Česká republika, v zastúpení: M. Smolek, J. Očková a T. Müller, splnomocnení zástupcovia,
vedľajší účastník konania,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: O. Beynet a T. Scharf, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2011) 4509 z 27. júna 2011 o výnimke z povinnosti poskytnúť v rámci pravidiel vnútorného trhu prístup tretích osôb k plánovanému podzemnému plynárenskému skladovaciemu zariadeniu v Dambořiciach,
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora),
v zložení: predsedníčka komory I. Pelikánová (spravodajkyňa), sudcovia K. Jürimäe a M. van der Woude,
tajomník: S. Spyropoulos, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 23. apríla 2013,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Dňa 14. apríla 2009 podala žalobkyňa, spoločnosť Globula a.s., žiadosť na Ministerstvo průmyslu a obchodu ČR (ďalej len „ministerstvo“), ktorou požadovala udelenie povolenia na stavbu podzemného plynárenského skladovacieho zariadenia (ďalej len „podzemné plynárenské skladovacie zariadenie“) v Dambořiciach (Česká republika). V rámci tejto žiadosti sa domáhala udelenia dočasnej výnimky z povinnosti poskytnúť dohodnutý prístup tretích osôb k tomuto zariadeniu, týkajúcej sa celkovej novej kapacity podzemného plynárenského skladovacieho zariadenia.
2 Rozhodnutím z 26. októbra 2010 prijalo ministerstvo rozhodnutie, ktorým povolilo stavbu podzemného plynárenského skladovacieho zariadenia a udelilo žalobkyni dočasnú výnimku z povinnosti poskytnúť dohodnutý prístup tretích osôb, týkajúcu sa 90 % kapacity podzemného plynárenského skladovacieho zariadenia, a to počas 15 rokov odo dňa účinnosti kolaudácie.
3 Listom ministerstva z 11. februára 2011, ktorý bol Komisii doručený 18. februára 2011, bolo rozhodnutie z 26. októbra 2010 oznámené Komisii.
4 Listom z 15. apríla 2011 si Komisia vyžiadala dodatočné informácie od ministerstva, kde uviedla, že ak ho bude musieť požiadať o zmenu alebo zrušenie rozhodnutia z 26. októbra 2010, urobí to pred 18. júnom 2011. Ministerstvo odpovedalo 29. apríla 2011 v lehote stanovenej Komisiou.
5 Listom z 13. mája 2011 zaslala Komisia ministerstvu druhú žiadosť o doplňujúce informácie a opätovne uviedla, že ak ho bude musieť požiadať o zmenu alebo zrušenie oznámeného rozhodnutia, tak to urobí pred 18. júnom 2011. Ministerstvo odpovedalo 20. mája 2011 v lehote stanovenej Komisiou.
6 Listom z 23. júna 2011, ktorý podpísal člen Komisie zodpovedný za energetiku, informovala Komisia ministerstvo, že prijme formálne rozhodnutie pred 29. júnom 2011.
7 Dňa 27. júna 2011 prijala Komisia rozhodnutie K (2011) 4509 o výnimke z povinnosti poskytnúť v rámci pravidiel vnútorného trhu prístup tretích osôb k podzemnému plynárenskému skladovaciemu zariadeniu umiestnenému v meste Dambořice (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým Českej republike nariadila zrušiť rozhodnutie z 26. októbra 2010. Napadnuté rozhodnutie bolo oznámené Českej republike 28. júna 2011.
Konanie a návrhy účastníkov konania
8 Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 26. augusta 2011 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
9 Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 1. decembra 2011 požiadala Česká republika o povolenie vstupu do tohto konania ako vedľajší účastník konania na podporu návrhov žalobkyne. Uznesením z 11. januára 2012 predseda štvrtej komory Všeobecného súdu tomuto návrhu vyhovel. Vedľajší účastník predložil svoje vyjadrenie a ostatní účastníci konania k nemu predložili svoje pripomienky v stanovených lehotách.
10 Všeobecný súd (štvrtá komora) rozhodol na základe správy sudcu spravodajcu o otvorení ústnej časti konania.
11 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté počas pojednávania 23. apríla 2013.
12 Žalobkyňa podporovaná v konaní Českou republikou navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zaviazal Európsku komisiu na náhradu trov konania.
13 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
Právny stav
14 Na podporu svojich návrhov na zrušenie napadnutého rozhodnutia uvádza žalobkyňa tri žalobné dôvody. Prvý žalobný dôvod je založený na omyle pri určení uplatniteľného práva, druhý žalobný dôvod je založený na porušení zásady legitímnej dôvery a tretí žalobný dôvod na zjavne nesprávnom posúdení skutkových okolností.
15 Prvý žalobný dôvod predložený žalobkyňou obsahuje dve časti založené na omyle pri určení príslušného uplatniteľného procesného a hmotného práva.
16 Žalobkyňa, ktorú podporuje Česká republika, v podstate tvrdí, že Komisia mala uplatniť konanie a skutočné kritériá uvedené v článku 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/55/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa ruší smernica 98/30/ES (Ú. v. EÚ L 176, s. 57; Mim. vyd. 12/002, s. 230, ďalej len „druhá smernica o zemnom plyne“), a nie kritériá uvedené v článku 36 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55 (Ú. v. EÚ L 211, s. 94, ďalej len „tretia smernica o zemnom plyne“). Aj keď rozhodnutie z 26. októbra 2010 bolo Komisii oznámené 18. februára 2011, až 3. marca 2011 bola druhá smernica o zemnom plyne nahradená treťou smernicou o zemnom plyne.
17 Komisia napadla tak prípustnosť, ako aj dôvodnosť týchto tvrdení.
O prípustnosti prvého žalobného dôvodu
18 Komisia namieta voči prípustnosti prvého žalobného dôvodu. Podľa nej za predpokladu, že mala uplatniť konanie podľa článku 22 druhej smernice o zemnom plyne, zaslala Českej republike neformálnu žiadosť o zrušenie rozhodnutia z 26. októbra 2010, právny akt, ktorý bol nenapadnuteľný. Táto žaloba preto nie je spôsobilá poskytnúť v tejto veci žalobkyni výhodu, a preto nemá záujem na konaní v tejto súvislosti. V každom prípade, na rozdiel od názoru žalobkyne, mohla v tomto prípade v dôsledku prípadného zrušenia napadnutého rozhodnutia Všeobecným súdom prijať nové rozhodnutie na základe druhej smernice o zemnom plyne.
19 Žalobkyňa s týmto názorom nesúhlasí.
20 V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že je pravda, že na rozdiel od konania upraveného v článku 36 tretej smernice o zemnom plyne, ktorý povoľuje Komisii priamo sa obrátiť na členský štát dotknutý záväzným rozhodnutím, konanie upravené v článku 22 druhej smernice o zemnom plyne jej ukladá najprv zaslať členskému štátu nezáväznú žiadosť o zmenu alebo zrušenie jeho rozhodnutia udeliť výnimku z ustanovení tejto smernice, čiže žiadosť, ktorá nie je napadnuteľným právnym aktom.
21 Cieľ, ktorý žalobkyňa sleduje časťou prvého žalobného dôvodu týkajúceho sa uplatniteľného konania, však nie je byť adresátom nenapadnuteľného aktu namiesto napadnuteľného, ale dosiahnuť zrušenie podľa nej záväzného nezákonného rozhodnutia, čo by jej zjavne prinieslo výhodu.
22 Okrem toho je potrebné zamietnuť tvrdenie Komisie, podľa ktorého môže v tomto prípade v dôsledku prípadného zrušenia rozhodnutia napadnutého Všeobecným súdom prijať nové rozhodnutie na základe druhej smernice o zemnom plyne. Jednak je potrebné zdôrazniť, že v rámci druhej smernice o zemnom plyne, ako bolo uvedené v bode 20 vyššie, predpokladom záväzného rozhodnutia je, že došlo najskôr k zaslaniu nezáväznej žiadosti dotknutému členskému štátu. Keďže takáto nezáväzná žiadosť je spôsobilá začať rokovania medzi dotknutým členským štátom a Komisiou o jej obsahu, v tomto štádiu nie je isté, či Komisia dospeje k prijatiu záväzného rozhodnutia, ani aký bude jeho obsah. Na druhej strane žalobkyňa tiež uvádza, že vzhľadom na to, že lehota upravená v článku 22 ods. 4 druhej smernice o zemnom plyne uplynula 18. mája 2011, Komisia už nemôže podať opravný prostriedok voči rozhodnutiu z 26. októbra 2010.
23 Následne a bez ovplyvňovania rozhodnutia o dôvodnosti žalobných dôvodov podaných žalobkyňou v tejto fáze má žalobkyňa záujem na konaní, pokiaľ ide o prvý žalobný dôvod, takže Komisiou vznesenú námietku neprípustnosti treba zamietnuť.
O dôvodnosti prvého žalobného dôvodu
24 Je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry sa procesné predpisy všeobecne vzťahujú na všetky spory prejednávané v čase nadobudnutia ich účinnosti, na rozdiel od hmotnoprávnych predpisov, ktoré sa spravidla vykladajú tak, že sa nevzťahujú na skutočnosti existujúce pred nadobudnutím ich účinnosti [rozsudky Súdneho dvora zo 6. júla 1993, CT Control (Rotterdam) a JCT Benelux/Komisia, C‑121/91 a C‑122/91, Zb. s. I‑3873, bod 22, a zo 14. novembra 2002, Ilumitrónica, C‑251/00, Zb. s. I‑10433, bod 29; rozsudok Všeobecného súdu z 12. septembra 2007, González y Díez/Komisia, T‑25/04, Zb. s. II‑3121, bod 58].
25 Výnimka z tejto zásady je však prípustná za predpokladu, že legislatíva obsahuje tak procesné, ako aj hmotnoprávne pravidlá, ktoré tvoria nedeliteľný celok a ktorých jednotlivé ustanovenia nemožno posudzovať izolovane vzhľadom na čas, keď nadobúdajú účinnosť. Za týchto okolností nie je možné priznať spätný účinok všetkým dotknutým ustanoveniam, okrem prípadu, ak k takémuto záveru vedú dostatočne jasné indície (pozri v tom zmysle rozsudok Súdneho dvora z 12. novembra 1981, Meridionale Industria Salumi a i., 212/80 až 217/80, Zb. s. 2735, body 11 a 12).
26 V prejednávanom prípade v zmysle článku 53 tretej smernice o zemnom plyne nahradila táto smernica druhú smernicu o zemnom plyne s účinnosťou od 3. marca 2011 a od tohto dátumu sa odkazy na druhú smernicu o zemnom plyne považujú za odkazy na tretiu smernicu o zemnom plyne a znejú v súlade s tabuľkou zhôd uvedenou v prílohe II tejto naposledy uvedenej smernice. V súlade s touto tabuľkou zodpovedá článok 36 tretej smernice o zemnom plyne článku 22 druhej smernice o zemnom plyne.
27 V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že tak článok 22 druhej smernice o zemnom plyne, ako aj článok 36 tretej smernice o zemnom plyne obsahujú tak hmotné pravidlá, ako aj procesné pravidlá, a najmä že pravidlá upravujúce prijatie rozhodnutia vnútroštátnym orgánom o výnimke boli podrobené zásadným zmenám.
28 Pokiaľ ide v prvom rade o tieto posledné uvedené pravidlá, po prvé za predpokladu, že dotknutá infraštruktúra sa nachádza na území viac ako jedného členského štátu, článok 36 ods. 4 a 5 tretej smernice o zemnom plyne priznáva určité právomoci Agentúre pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) zriadenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (Ú. v. EÚ L 211, s. 1). Najmä ACER môže prijímať rozhodnutia namiesto vnútroštátnych orgánov, ak tieto orgány nedospeli k dohode.
29 Po druhé článok 36 ods. 6 tretí pododsek tretej smernice o zemnom plyne zaviedol povinnosť pre vnútroštátne orgány pred udelením výnimky jednak upraviť pravidlá a mechanizmy riadenia a prideľovania kapacít spornej infraštruktúry, aby boli všetci potenciálni užívatelia infraštruktúry vyzvaní, aby sa vyjadrili, či majú záujem o získanie zmluvnej kapacity (test trhu), a jednak vyžadovať, aby riadenie novovytvorených kapacít zodpovedalo určitým kritériám.
30 Pokiaľ ide v druhom rade o konanie na úrovni európskej Únie, základné zmeny sa týkajú po prvé faktu, že Komisia už nemusí najprv vyzvať dotknutý členský štát, aby zrušil alebo zmenil svoje rozhodnutie, ale môže priamo prijať záväzné rozhodnutie. Po druhé záväzné rozhodnutie Komisie nepodlieha konaniu s názvom „komitológia“. Po tretie lehoty, v ktorých môže Komisia konať, boli zmenené. Hoci v zmysle druhej smernice o zemnom plyne pôvodná dvojmesačná lehota sa mohla predĺžiť o dodatočnú lehotu jedného mesiaca, ak Komisia potrebovala ďalšie informácie, táto pôvodná lehota môže byť podľa tretej smernice o zemnom plyne predĺžená o dva mesiace, a to odo dňa doručenia ďalších informácií.
31 V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že zmeny procesných pravidiel zavedené v článku 36 tretej smernice o zemnom plyne sa nemôžu posudzovať izolovane, pokiaľ ide o ich časovú pôsobnosť vo vzťahu k zmenám týkajúcim sa veci samej.
32 Po prvé postup udeľovania výnimiek, ktorý je upravený týmto článkom, je jedinečným konaním, ktoré sa uskutočňuje čiastočne na vnútroštátnej úrovni a čiastočne na úrovni Únie. Zmeny zasahujúce vnútroštátnu úroveň nemôžu byť posudzované oddelene od zmien zasahujúcich do úrovne Únie.
33 Po druhé zmeny vykonané v rozdelení právomocí medzi rôzne subjekty, ktoré sú činné v konaní, majú významný rozsah a najmä sú spôsobilé ovplyvniť podstatu konania.
34 V tejto súvislosti je potrebné na jednej strane zdôrazniť úlohu, ktorú má ACER ako nový subjekt na úrovni konania, ktoré musia dodržať vnútroštátne orgány. V prípade pretrvávajúcej nezhody medzi vnútroštátnymi orgánmi o možnosti udeliť výnimku alebo o kritériách upravujúcich riadenie novovytvorených kapacít rozhodnutie, ktoré môže jedine ACER prijať podľa pravidiel tretej smernice o zemnom plyne, je spôsobilé sa podstatne odlíšiť od individuálneho rozhodnutia, ktoré podľa druhej smernice o zemnom plyne prijali dotknuté vnútroštátne orgány. Okrem toho je potrebné zdôrazniť dôležitú poradnú úlohu ACER vo vzťahu k týmto dotknutým vnútroštátnym orgánom. Hoci sa prejednávaný spor netýka infraštruktúry, ktorá sa nachádza na území viac než jedného členského štátu, táto okolnosť, ktorá charakterizuje prejednávaný spor, nemôže ovplyvniť preskúmanie oddeliteľnej povahy procesných pravidiel a hmotnoprávnych pravidiel, ktorá je nezávislá od konkrétneho príkladu.
35 Na druhej strane na úrovni konania, ktoré musí dodržať Komisia, nedošlo k výraznému posilneniu právomocí Komisie novým znením odsekov 8 a 9 článku 36 tretej smernice o zemnom plyne. Ako už bolo uvedené v bode 20 vyššie, Komisia sa môže priamo obrátiť na členský štát dotknutý záväzným rozhodnutím, a to bez toho, aby mu najskôr musela zaslať žiadosť o nezáväzné rozhodnutie, a bez toho, aby uplatnila postup „komitológie“. Ako už bolo uvedené v bode 22 vyššie, skutočnosť, že prípadná fáza vyjednávaní v rámci konania bola tiež zrušená, môže mať dosah na obsah konečného rozhodnutia Komisie.
36 Z uvedeného vyššie vyplýva, že v tomto prípade zmeny procesného poriadku a hmotnoprávnych pravidiel upravených článkom 36 tretej smernice o zemnom plyne tvoria nedeliteľný celok, takže v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 25 vyššie spätný účinok nemožno priznať všetkým týmto ustanoveniam, okrem prípadu, ak k takémuto záveru vedú dostatočne jasné indície.
37 Takéto indície v prejednávanom prípade neexistujú. Najmä, hoci tretia smernica o zemnom plyne presným spôsobom vo svojich článkoch 53 a 54 upravuje dátum, od ktorého sa pravidlá, ktoré obsahuje, musia uplatňovať, neobsahuje pravidlá pre konania už prebiehajúce v čase nadobudnutia jej účinnosti spôsobilé odôvodniť výnimku zo zásad vytvorených judikatúrou uvedenou v bode 25 vyššie.
38 V dôsledku toho na rozdiel od stanoviska Komisie v prejednávanom prípade bolo potrebné uplatňovať pravidlá druhej smernice o zemnom plyne, pokiaľ ide tak o vec samu, ako aj o procesný postup.
39 Je teda potrebné prijať prvý žalobný dôvod žalobkyne a na tomto základe zrušiť napadnuté rozhodnutie bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ostatné žalobné dôvody predložené žalobkyňou.
O trovách
40 Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala vo veci úspech, znáša svoje vlastné trovy konania a je potrebné zaviazať ju na náhradu trov konania žalobkyne v súlade s jej návrhmi.
41 Podľa článku 87 ods. 4 prvého pododseku rokovacieho poriadku členské štáty, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú svoje trovy konania. Česká republika znáša svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Rozhodnutie Komisie K(2011) 4509 z 27. júna 2011 o výnimke z povinnosti poskytnúť v rámci pravidiel vnútorného trhu prístup tretích osôb k plánovanému podzemnému plynárenskému skladovaciemu zariadeniu v Dambořiciach sa ruší.
2. Európska komisia je povinná nahradiť trovy konania spoločnosti Globula a.s. a znáša svoje vlastné trovy.
3. Česká republika znáša svoje vlastné trovy konania.
Pelikánová | Jürimäe | van der Woude |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 6. septembra 2013.
Podpisy