ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

z 25. februára 2010

Vec F‑91/08

Johanna Gerdina Pleijte

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Povýšenie – Certifikačný postup – Obdobie roka 2007 – Vylúčenie žalobkyne zo zoznamu predbežne vybraných úradníkov – Započítanie doby pracovného voľna z osobných dôvodov do odbornej praxe – Článok 45a služobného poriadku – VVU k článku 45a“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou J. Gerdina Pleijte navrhuje najmä zrušenie rozhodnutia menovacieho orgánu zo 7. augusta 2008, ktorým bola zamietnutá jej sťažnosť proti rozhodnutiu nezapísať ju do zoznamu úradníkov predbežne vybraných v rámci výkonu certifikácie upravenej v článku 45a služobného poriadku úradníkov Európskej únie

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Žalobkyňa znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – Rozhodnutie  vylúčení úradníka z predbežného zoznamu uchádzačov predbežne vybraných v rámci certifikácie – Prípravný akt nespôsobujúci ujmu

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

2.      Úradníci – Žaloba – Predmet – Príkaz administratíve – Neprípustnosť

(Článok 266 ZFEÚ; Služobný poriadok úradníkov, článok 91)

3.      Úradníci – Rovnosť zaobchádzania – Rozdielne zaobchádzanie s úradníkmi, ktorí čerpali pracovné voľno z osobných dôvodov z dôvodov rodičovstva a úradníkmi, ktorí po zavedení rodičovskej dovolenky čerpali túto dovolenku

(Služobný poriadok úradníkov, článok 40 ods. 3 a článok 42a)

4.      Úradníci – Certifikačný postup – Predbežný výber uchádzačov – Kritériá – Voľná úvaha inštitúcií

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45a)

1.      Rozhodnutie menovacieho orgánu vylúčiť meno úradníka z predbežného zoznamu úradníkov predbežne vybraných v rámci certifikácie je prípravným aktom, ktorý nespôsobuje ujmu a preto ho možno napadnúť len incidenčne v rámci žaloby proti aktu, ktorý možno zrušiť. Rozhodnutie vylučujúce úradníka z definitívneho zoznamu úradníkov predbežne vybraných na výkon certifikácie je naopak aktom spôsobujúcim ujmu a nie prípravným aktom.

(pozri body 27 a 28)

Odkaz:

Súdny dvor: 8. apríla 2003, Gómez‑Reino/Komisia, C‑471/02 P(R), Zb. s. I‑3207, bod 62

2.      Bez ohľadu na všeobecnú povinnosť inštitúcie, ktorá vydala zrušený akt, prijať opatrenia nevyhnutné na vykonanie zrušujúceho rozsudku, uvedenú v článku 266 ZFEÚ, neprináleží súdu Spoločenstva udeľovať príkazy inštitúcii. Návrhy smerujúce k tomu, aby Súd pre verejnú službu doplnil meno úradníka do zoznamu uchádzačov, ktorí sa môžu zúčastniť na programe školení, alebo aby zmenil metodológiu obsiahnutú v administratívnych informáciách, sú preto neprípustné.

(pozri bod 29)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 27. júna 1991, Valverde Mordt/Súdny dvor, T‑156/89, Zb. s. II‑407, bod 150

Súd pre verejnú službu: 11. septembra 2008, Bui Van/Komisia, F‑51/07, Zb. VS s. I‑A‑1‑289, II‑A‑1‑1533, bod 17, ktorý je predmetom odvolania na Všeobecnom súde Európskej únie, vec T‑491/08 P

3.      Rozdielne zaobchádzanie s úradníkmi, ktorí požiadali o pracovné voľno z osobných dôvodov podľa služobného poriadku v znení účinnom pred 1. májom 2004 a úradníkmi, ktorí po 1. máji 2004 požiadali o čerpanie rodičovskej dovolenky, vyplýva práve z toho, že do služobného poriadku bol vložený článok 42a upravujúci rodičovskú dovolenku a nemôže predstavovať diskrimináciu, pretože rozdiel v zaobchádzaní možno objektívne vysvetliť tým, že normotvorca nepriznal tomuto článku spätnú účinnosť.

Okrem toho prináleží normotvorcovi, aby rozhodol o okruhu sociálnych práv, ktoré sú priznané európskym úradníkom. Vytvorenie nových, pre úradníkov priaznivejších práv do budúcnosti, však nemôže znamenať, že sú tieto práva spätne poskytnuté úradníkom, ktorí v minulosti mohli spĺňať podmienky odteraz vyžadované na priznanie týchto práv. Keď Rada zaviedla rodičovskú dovolenku, nestanovila, že na pracovné voľno z osobných dôvodov čerpané z dôvodov rodičovstva sa spätne hľadí ako na rodičovskú dovolenku. To, že služobný poriadok neobsahuje ustanovenie, podľa ktorého by sa na pracovné voľno z osobných dôvodov čerpané z dôvodov rodičovstva pred 1. májom 2004 hľadelo ako na rodičovskú dovolenku, preto neporušuje zásadu rovnosti zaobchádzania.

Napokon, keďže normu treba vykladať v medziach jej obsahu predovšetkým vtedy, keď je tento obsah úplne jednoznačný, článok 40 ods. 3 služobného poriadku sa nemá vykladať tak, že vyžaduje, aby sa s úradníkmi, ktorí čerpali pracovné voľno z osobných dôvodov z dôvodov rodičovstva, zaobchádzalo rovnako ako s úradníkmi, ktorí čerpali rodičovskú dovolenku.

(pozri body 37, 40 a 42)

4.      Rozdiely v zaobchádzaní, odôvodnené na základe objektívneho a primeraného kritéria, ktoré sú primerané cieľu sledovanému daným rozlišovaním, nepredstavujú porušenie zásady rovnosti zaobchádzania. Medzi objektívne a primerané kritériá, ktoré môžu odôvodňovať rozdielne zaobchádzanie s úradníkmi, patrí záujem služby. Pri rozhodovaní o opatreniach, ktoré treba prijať v záujme služby, disponuje administratíva širokou mierou voľnej úvahy, takže súd Spoločenstva sa vo svojom preskúmaní rešpektovania zásady zákazu diskriminácie musí obmedziť na to, že overí, či daná inštitúcia nepristúpila k rozlišovaniu, ktoré by bolo svojvoľné alebo zjavne v rozpore so záujmom služby.

V tejto súvislosti nie je neprimerané, ak administratíva zohľadní iba odbornú prax nadobudnutú počas desiatich rokov predchádzajúcich certifikácii, aby tak so zreteľom na potreby služby posúdila relevantnosť odbornej praxe nadobudnutej uchádzačmi, pretože táto relevantnosť sa znižuje s vývojom techník a jednotlivých odborov. Ak neexistuje dôkaz, ktorý by umožňoval preukázať, že toto časové obmedzenie v skutočnosti poukazuje na svojvoľné rozlišovanie alebo je zjavne v rozpore so záujmom služby, nejde o diskrimináciu.

Okrem toho, administratíva má pri rozhodovaní o podmienkach výberu uchádzačov širokú mieru voľnej úvahy. Rozhodnutím obmedziť zohľadňovanú odbornú prax na posledných desať rokov si administratíva neznemožňuje vybrať najlepších uchádzačov, keďže toto obdobie môže predstavovať relevantné kritérium porovnania.

(pozri body 57 – 59 a 61)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 16. marca 2004, Afari/ECB, T‑11/03, Zb. VS s. I‑A‑65, II‑267, bod 65

Súd pre verejnú službu: 19. októbra 2006, De Smedt/Komisia, F‑59/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑109, II‑A‑1‑409, bod 76; 23. januára 2007, Chassagne/Komisia, F‑43/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑27, II‑A‑1‑139, bod 91; 19. júna 2007, Davis a i./Rada, F‑54/06, Zb. VS s. I‑A‑1‑165, II‑A‑1‑911, bod 65 a tam citovaná judikatúra; 8. mája 2008, Suvikas/Rada, F‑6/07, Zb. VS s. I‑A‑1‑151, II‑A‑1‑819, bod 87