Language of document : ECLI:EU:T:2021:102

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (tretia rozšírená komora)

z 24. februára 2021 (*)

„Žaloba o neplatnosť – Štátna pomoc – Pomoc na preventívnu reštrukturalizáciu Banca Monte dei Paschi di Siena – Fáza predbežného preskúmania – Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom – Námietka neprípustnosti – Postavenie dotknutej osoby – Právny záujem na konaní – Aktívna legitimácia – Prípustnosť“

Vo veci T‑161/18,

Anthony Braesch, bydliskom v Luxemburgu (Luxembursko),

Trinity Investments DAC, so sídlom v Dubline (Írsko),

Bybrook Capital Master Fund LP, so sídlom v Grand Cayman (Kajmanie ostrovy),

Bybrook Capital Hazelton Master Fund LP, so sídlom v Grand Cayman,

Bybrook Capital Badminton Fund LP, so sídlom v Grand Cayman,

v zastúpení: M. Siragusa, A. Champsaur, G. Faella a L. Prosperetti, advokáti,

žalobcovia,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: K. Blanck a A. Bouchagiar, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh podľa článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia Komisie C(2017) 4690 final zo 4. júla 2017 o štátnej pomoci SA.47677 (2017/N) – Taliansko, nová pomoc a zmenený reštrukturalizačný plán Banca Monte dei Paschi di Siena,

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia rozšírená komora),

v zložení: predseda komory A. M. Collins, sudcovia V. Kreuschitz, Z. Csehi, G. De Baere (spravodajca) a G. Steinfatt,

tajomník: P. Cullen, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 9. júla 2020,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Žalobca, pán Anthony Braesch, je zástupcom držiteľov dlhopisov, nazvaných „Floating Rate Equity‑Linked Subordinated Hybrid‑FRESH“ 2008 (ďalej len „dlhopisy FRESH“), a žalobkyne, spoločnosti Trinity Investments DAC, Bybrook Capital Master Fund LP, Bybrook Capital Hazelton Master Fund LP a Bybrook Capital Badminton Fund LP sú držiteľmi týchto dlhopisov.

2        V apríli 2008 Banca Monte dei Paschi di Siena (ďalej len „BMPS“) zvýšila svoje základné imanie o 950 miliónov eur upísaním nových akcií BMPS, tzv. „akcií FRESH“, ktoré bolo vyhradené pre obchodnú spoločnosť J. P. Morgan Securities Ltd (ďalej len „JPM“). Zároveň 16. apríla 2008 JPM uzavrela s bankou BMPS zmluvu o pôžitkoch, podľa ktorej si JPM ponechá nahé vlastníctvo akcií, zatiaľ čo BMPS má právo na pôžitky, ako aj dohodu o zámene obchodných spoločností (ďalej len „zmluvy FRESH“). JPM získala finančné prostriedky potrebné na upísanie akcií FRESH od Bank of New‑York Mellon (Luxembourg), ktorú nahradila spoločnosť Mitsubishi UFJ Investor Services & Banking (Luxembourg) SA (ďalej len „MUFJ“), ktorá 16. apríla 2008 vydala dlhopisy FRESH podľa luxemburského práva vo výške jednej miliardy eur. JPM uzatvorila s MUFJ zmluvu o zámene podľa luxemburského práva a MUFJ uzavrela s držiteľmi dlhopisov FRESH zmluvu o povereníckej správe, ktorá sa tiež riadi luxemburským právom. Na základe týchto jednotlivých zmlúv, ktoré žalobcovia označili za „nástroje FRESH“, sa poplatky, ktoré JPM vyberá od banky BMPS na základe zmlúv FRESH, prevádzajú na MUFJ a potom na držiteľov dlhopisov FRESH vo forme poukážok.

3        Rozhodnutím z 27. novembra 2013 Európska komisia schválila pomoc na reštrukturalizáciu, ktorú Talianska republika poskytla talianskej banke BMPS, pričom zohľadnila reštrukturalizačný plán a záväzky. V júni 2015 BMPS vrátila pomoc v plnej výške.

4        Dňa 29. júla 2016 Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) uverejnil výsledky záťažového testu vedeného na európskej úrovni v roku 2016, ktorý odhalil nedostatok vlastného kapitálu banky BMPS v rámci nepriaznivého scenára.

5        Dňa 23. decembra 2016 talianske orgány prijali decreto‑legge n. 237 – Disposizioni urgenti per la tutela del risparmio nel settore creditizio (zákonný dekrét č. 237, ktorým sa ustanovujú naliehavé ustanovenia na ochranu úspor v úverovom bankovníctve) (GURI č. 299 z 23. decembra 2016), ktorý bol zmenený na zákon na základe legge di conversione (zákon o konverzii) zo 17. februára 2017 (GURI č. 43 z 21. februára 2017) (ďalej len „zákonný dekrét č. 237/2016“), ktorým sa stanovuje právny rámec pre pomoc na podporu likvidity a preventívnu rekapitalizáciu.

6        V nadväznosti na vyhlásenie Európskej centrálnej banky (ECB) z 23. decembra 2016, podľa ktorého BMPS nebola v úpadku, Komisia rozhodnutím z 29. decembra 2016 dočasne schválila individuálnu pomoc na podporu likvidity vo výške pätnástich miliárd eur v prospech banky BMPS na základe záväzkov ponúknutých talianskymi orgánmi. Talianske orgány sa zaviazali predložiť reštrukturalizačný plán v lehote dvoch mesiacov od poskytnutia záruk, ak v tej istej lehote nedôjde k vráteniu pomoci.

7        Keďže 30. decembra 2016 neuspel pokus banky BMPS zvýšiť základné imanie upísaním nových akcií súkromnými investormi, podala žiadosť o výnimočnú finančnú pomoc z verejných zdrojov vo forme preventívnej rekapitalizácie podľa zákonného dekrétu č. 237/2016.

8        Dňa 28. júna 2017 talianske orgány oznámili Komisii pomoc na rekapitalizáciu banky BMPS vo výške 5,4 miliardy eur spolu s novým reštrukturalizačným plánom a novými záväzkami.

9        V ten istý deň ECB zaslala Komisii list, v ktorom uviedla, že k tomuto dňu BMPS nie je v úpadku.

10      V rozhodnutí C(2017) 4690 final zo 4. júla 2017 o štátnej pomoci SA.47677 (2017/N) – Taliansko, nová pomoc a zmenený reštrukturalizačný plán Banca Monte dei Paschi di Siena (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), prijatom po skončení fázy predbežného preskúmania, Komisia posúdila dve opatrenia pomoci. Prvé opatrenie (ďalej len „opatrenie 1“) spočíva v pomoci na podporu likvidity vo výške pätnástich miliárd eur vo forme štátnych záruk za dlhy uspokojované v prvom rade, uvedené v bode 6 vyššie. Druhé opatrenie (ďalej len „opatrenie 2“) spočíva v pomoci na preventívnu rekapitalizáciu banky BMPS vo výške 5,4 miliardy eur, uvedenej v bode 8 vyššie.

11      Komisia po konštatovaní, že opatrenia 1 a 2 predstavujú štátnu pomoc, uviedla, že právnym základom na posúdenie ich zlučiteľnosti je článok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ týkajúci sa pomoci určenej na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu. Domnievala sa, že opatrenia 1 a 2 sú pomocou na reštrukturalizáciu banky BMPS a preskúmala ich zlučiteľnosť na základe reštrukturalizačného plánu vzhľadom na šesť oznámení o svetovej finančnej kríze, najmä oznámenie Komisie s názvom Návrat k životaschopnosti a hodnotenie reštrukturalizačných opatrení vo finančnom sektore v podmienkach súčasnej krízy podľa pravidiel štátnej pomoci (Ú. v. EÚ C 195, 2009, s. 9), oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou od 1. januára 2012 (Ú. v. EÚ C 356, 2011, s. 7) a oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou od 1. augusta 2013 („Oznámenie o bankovníctve“) (Ú. v. EÚ C 216, 2013, s. 1; ďalej len „oznámenie o bankovníctve“).

12      Pokiaľ ide o zlučiteľnosť opatrení pomoci vzhľadom na oznámenia o kríze, Komisia po prvé usúdila, že reštrukturalizačný plán bol vhodný na obnovenie dlhodobej životaschopnosti banky BMPS. Po druhé sa domnievala, že rozdelenie bremena medzi akcionárov a držiteľov podriadených cenných papierov bolo primerané, a obmedzilo náklady na reštrukturalizáciu a výšku pomoci na minimum v súlade s požiadavkami oznámenia o bankovníctve, pričom dospela k záveru, že reštrukturalizačný plán obsahoval dostatočné opatrenia na rozdelenie bremena. Po tretie sa domnievala, že reštrukturalizačný plán obsahoval dostatočné záruky na obmedzenie nevhodných narušení hospodárskej súťaže. Uviedla tiež, že bol zabezpečený zodpovedajúci dohľad nad uplatnením reštrukturalizačného plánu. Preto dospela k záveru, že opatrenia pomoci boli primerané na nápravu dôsledkov závažného narušenia talianskeho hospodárstva.

13      Komisia následne preskúmala súlad opatrení pomoci s ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 190). Domnievala sa, že podmienky, za ktorých boli opatrenia pomoci (opatrenia 1 a 2) poskytnuté, boli v súlade s výnimkou stanovenou v článku 32 ods. 4 písm. d) smernice 2014/59.

14      Vo výroku napadnutého rozhodnutia Komisia dospela po prvé k záveru, že opatrenia 1 a 2 predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, a po druhé, že tieto opatrenia spĺňajú požiadavky článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ a že sú zlučiteľné s vnútorným trhom z dôvodov finančnej stability.

 Konanie a návrhy účastníkov konania

15      Žalobcovia podali žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie, návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 5. marca 2018.

16      Samostatným podaním podaným do kancelárie Všeobecného súdu 16. mája 2018 vzniesla Komisia námietku neprípustnosti na základe článku 130 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. Žalobkyne predložili svoje pripomienky k tejto námietke 10. júla 2018.

17      Rozhodnutím z 8. októbra 2018 predseda ôsmej komory Všeobecného súdu rozhodol v súlade s článkom 69 písm. d) rokovacieho poriadku o prerušení konania až do vyhlásenia rozhodnutia Súdneho dvora, ktorým sa skončí konanie vo veci C‑544/17 P, BPC Lux 2 a i./Komisia.

18      V rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania, upravených v článku 89 rokovacieho poriadku, Všeobecný súd 30. januára 2019 vyzval účastníkov konania, aby predložili svoje pripomienky k dôsledkom, ktoré treba v prejednávanej veci vyvodiť z rozsudku zo 7. novembra 2018, BPC Lux 2 a i./Komisia (C 544/17 P, EU:C:2018:880), a aby odpovedali na otázky, a Komisiu, aby predložila nedôverné znenie reštrukturalizačného plánu banky BMPS. Komisia predložila svoje pripomienky 7. marca 2019 a žalobcovia 8. marca 2019.

19      Keďže sa zmenilo zloženie komôr Všeobecného súdu podľa článku 27 ods. 5 rokovacieho poriadku a sudca spravodajca bol pridelený k tretej komore, v dôsledku toho bola táto vec pridelená tejto komore.

20      Všeobecný súd na základe návrhu tretej komory rozhodol podľa článku 28 rokovacieho poriadku o postúpení veci rozšírenému rozhodovaciemu zloženiu.

21      V rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 89 rokovacieho poriadku Všeobecný súd 3. februára 2020 vyzval účastníkov konania, aby odpovedali na jeho otázky. Komisia predložila svoju odpoveď 14. februára 2020 a žalobcovia 19. februára 2020.

22      Na základe návrhu sudcu spravodajcu Všeobecný súd (tretia rozšírená komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania, stanovených v článku 89 rokovacieho poriadku, písomne položil účastníkom konania otázky, na ktoré mali odpovedať na pojednávaní.

23      Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na písomné a ústne otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 9. júla 2020.

24      Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        subsidiárne, zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka nástrojov FRESH,

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania,

–        prijal všetky opatrenia, ktoré bude považovať za vhodné, vrátane opatrení na zabezpečenie priebehu konania podľa článku 89 ods. 3 rokovacieho poriadku a/alebo opatrení na zabezpečenie dôkazu podľa článku 91 ods. 1 písm. b) rokovacieho poriadku.

25      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu ako neprípustnú,

–        uložil žalobcom povinnosť nahradiť trovy konania.

26      Vo svojich pripomienkach k námietke neprípustnosti žalobcovia tiež navrhujú, aby Všeobecný súd zamietol námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou.

 Právny stav

27      Na podporu svojej žaloby žalobcovia uviedli päť žalobných dôvodov.

28      Svojím prvým žalobným dôvodom žalobcovia tvrdia, že Komisia nezákonne schválila opatrenia na rozdelenie bremena v rámci preventívnej rekapitalizácie, a odvolávajú sa pritom na porušenie článkov 18 a 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1), ako aj porušenie povinnosti odôvodnenia.

29      Svojím druhým žalobným dôvodom žalobcovia tvrdia, že Komisia nezákonne požadovala zánik zmlúv FRESH. V tejto súvislosti tvrdia, že Komisia schválila opatrenia na rozdelenie bremena, ktoré idú nad rámec oznámenia o bankovníctve a sú s ním nezlučiteľné, a že teda porušila základné zásady ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania. Napadnuté rozhodnutie je údajne tiež poznačené nedostatkom odôvodnenia, keďže Komisia neuviedla nijaký dôvod alebo vysvetlenie na podporu zániku zmlúv FRESH.

30      Svojím tretím žalobným dôvodom žalobcovia tvrdia, že napadnuté rozhodnutie je diskriminačné voči držiteľom dlhopisov FRESH. Napadnuté rozhodnutie je podľa nich protiprávne v rozsahu, v akom schvaľuje opatrenia na rozdelenie bremena uvedené v reštrukturalizačnom pláne v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania zakotvenou v článkoch 20 a 21 Charty základných práv Európskej únie, ako aj v článku 14 a Protokole č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísanému v Ríme 4. novembra 1950, keďže z týchto opatrení vyplýva diskriminačné zaobchádzanie s držiteľmi dlhopisov FRESH v porovnaní s ostatnými veriteľmi banky BMPS.

31      Svojím štvrtým žalobným dôvodom žalobcovia tvrdia, že Komisia schválením toho, aby sa na nástroje FRESH uplatnili opatrenia na rozdelenie bremena, porušila právo držiteľov dlhopisov FRESH vlastniť majetok, ktoré je zaručené článkom 17 Charty základných práv a článkom 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

32      Svojím piatym žalobným dôvodom žalobcovia tvrdia, že Komisia porušila článok 108 ods. 2 a 3 ZFEÚ, článok 4 ods. 3 a 4 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 ZFEÚ (Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9), ako aj ich procesné práva tým, že nezačala konanie vo veci formálneho zisťovania, hoci existovali „závažné pochybnosti“ o zlučiteľnosti opatrení na rozdelenie bremena s právom Únie.

33      Podľa článku 130 ods. 1 a 7 rokovacieho poriadku platí, že ak o to požiada žalovaný, Všeobecný súd rozhodne o neprípustnosti alebo nepríslušnosti pred prejednaním veci samej. V prejednávanej veci Komisia vo svojej námietke neprípustnosti tvrdí, že žaloba je neprípustná z dôvodu, že žalobcovia na jednej strane nemajú právny záujem na konaní, a na druhej strane nemajú aktívnu legitimáciu v zmysle článku 263 ZFEÚ.

34      Všeobecný súd považuje za potrebné najprv posúdiť, či žalobcovia predstavujú „príslušné strany“ [dotknuté osoby – neoficiálny preklad] v zmysle článku 108 ods. 2 ZFEÚ alebo „zainteresované strany“ [dotknuté osoby – neoficiálny preklad] v zmysle článku 1 písm. h) nariadenia 2015/1589, keďže v prejednávanej veci táto kvalifikácia určuje existenciu tak ich právneho záujmu na konaní, ako aj ich aktívnej legitimácie podať žalobu o neplatnosť napadnutého rozhodnutia ako rozhodnutia o nevznesení námietok podľa článku 4 ods. 3 toho istého nariadenia.

 O postavení žalobcov ako „zainteresovaných strán“

35      Článok 1 písm. h) nariadenia 2015/1589 vymedzuje pojem „zainteresovaná strana“, ktorý je synonymom pojmu „príslušná strana“ podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ, najmä ako „akýkoľvek členský štát a akákoľvek osoba, podnik alebo združenie podnikov, ktorých záujmy by mohli byť ovplyvnené poskytnutím pomoci, najmä príjemca pomoci, konkurujúce si podniky a obchodné združenia“. Použitie výrazu „najmä“ svedčí o tom, že toto ustanovenie uvádza iba nevyčerpávajúci výpočet osôb, ktoré možno považovať za dotknuté osoby, v dôsledku čoho tento pojem odkazuje na neurčitý okruh adresátov (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. novembra 1984, Intermills/Komisia, 323/82, EU:C:1984:345, bod 16; z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, C‑83/09 P, EU:C:2011:341, bod 63, a z 13. júna 2019, Copebi, C‑505/18, EU:C:2019:500, bod 34).

36      Vzhľadom na toto vymedzenie súd Únie vyložil pojem dotknutá osoba široko. Z judikatúry tak vyplýva, že článok 1 písm. h) nariadenia 2015/1589 nevylučuje, aby bol podnik, ktorý nie je priamym konkurentom príjemcu pomoci, kvalifikovaný ako dotknutá osoba, pokiaľ tvrdí, že jeho záujmy môžu byť dotknuté poskytnutím pomoci, a že v tejto súvislosti stačí, aby z právneho hľadiska dostatočne preukázal, že pomoc môže mať konkrétny vplyv na jeho situáciu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, C‑83/09 P, EU:C:2011:341, body 63 až 65 a citovanú judikatúru). Rovnako možno kvalifikovať ako „dotknutú osobu“ v zmysle článku 108 ods. 2 ZFEÚ aj odborový zväz, ak preukáže, že záujmy jeho samého alebo záujmy jeho členov budú prípadne dotknuté poskytnutím pomoci, pod podmienkou, že tento odborový zväz z právneho hľadiska dostatočne preukáže, že pomoc môže mať konkrétny vplyv na jeho situáciu alebo na situáciu jeho členov, ktorých zastupuje (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júla 2009, 3F/Komisia, C‑319/07 P, EU:C:2009:435, bod 33).

37      V prejednávanej veci žalobcovia z právneho hľadiska dostatočne preukázali, že poskytnutie sporných opatrení pomoci, a teda prijatie napadnutého rozhodnutia, môže mať konkrétny vplyv na ich situáciu, v dôsledku čoho sa musia považovať za „dotknuté osoby“ v zmysle článku 1 písm. h) nariadenia 2015/1589.

38      Žalobcovia tvrdia, že zrušenie napadnutého rozhodnutia a začatie konania vo veci formálneho zisťovania im umožní predložiť svoje pripomienky ako dotknutým osobám v rámci výkonu procesných práv, ktoré im priznáva článok 108 ods. 2 ZFEÚ, s cieľom zabezpečiť, aby Komisia podrobnejšie preskúmala opatrenia na rozdelenie bremena, upravené v reštrukturalizačnom pláne, ako aj záväzky, ktoré v tejto súvislosti predložili talianske orgány. Začatie konania vo veci formálneho zisťovania by podľa nich mohlo viesť k odlišným opatreniam na rozdelenie bremena, zlučiteľným s právom Únie.

39      Konkrétnejšie sa žalobcovia domnievajú, že časť napadnutého rozhodnutia, ktorá sa vzťahuje na rozdelenie bremena, sa dotýka ich záujmov, keďže reštrukturalizačný plán tak, ako bol schválený Komisiou, stanovuje možnosť zániku zmlúv FRESH, čo sa v ich neprospech neskôr aj stalo. Na pojednávaní žalobcovia v tejto súvislosti v podstate spresnili, že vďaka vzájomnej závislosti medzi rôznymi zmluvnými vzťahmi, na ktorých sú založené nástroje FRESH, je hospodárska strata, ktorá z nich vyplýva z dlhodobého hľadiska vzhľadom na stratu výplaty poukážok spojených s dlhopismi FRESH, ktoré vlastnia, podstatná, dokonca dosahuje výšku niekoľkých stoviek miliónov eur.

40      Z toho vyplýva, že žalobcovia preukázali, že súbor sporných opatrení pomoci tak, ako boli oznámené a v napadnutom rozhodnutí vyhlásené za zlučiteľné s vnútorným trhom, by mohol mať konkrétny vplyv na ich situáciu v zmysle judikatúry citovanej v bode 36 vyššie. V tejto súvislosti je irelevantné, že žalobcovia nespochybňujú zlučiteľnosť uvedených opatrení ako takú s vnútorným trhom, ako bola uznaná v napadnutom rozhodnutí. Záväzky talianskych orgánov týkajúce sa reštrukturalizačného plánu a rozdelenia bremena sú totiž neoddeliteľnou súčasťou oznámených opatrení pomoci, v dôsledku čoho sa toto rozhodnutie týka týchto opatrení a týchto záväzkov posudzovaných ako celok (pozri v tomto zmysle a analogicky uznesenie z 1. decembra 2015, Banco Espírito Santo/Komisia, T‑814/14, neuverejnené, EU:T:2015:936, bod 31 a citovanú judikatúru, a rozsudok z 19. septembra 2019, FIH Holding a FIH/Komisia, T‑386/14 RENV, neuverejnený, EU:T:2019:623, bod 52). Vzhľadom na to, že oznámené opatrenia pomoci a záväzky predložené talianskymi orgánmi, ktoré boli posudzované Komisiou, sú neoddeliteľne spojené, keďže tieto záväzky podmieňujú vyhlásenie zlučiteľnosti a napadnutým rozhodnutím sa schválilo uplatnenie uvedených opatrení pomoci, a zároveň sa tieto záväzky stali povinnými, situácia žalobcov je nevyhnutne dotknutá všetkými týmito skutočnosťami a svoje záujmy môžu brániť iba tým, že sa budú domáhať zrušenia tohto rozhodnutia ako celku.

41      Z toho vyplýva, že sporné opatrenia pomoci, ako boli oznámené a v napadnutom rozhodnutí vyhlásené za zlučiteľné s vnútorným trhom, môžu mať konkrétny vplyv na situáciu žalobcov, čo odôvodňuje ich kvalifikáciu ako „dotknutých osôb“.

42      To, či žalobcovia majú právny záujem na konaní, ako aj aktívnu legitimáciu v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, treba posúdiť práve vzhľadom na tieto úvahy.

 O právnom záujme na konaní

43      Komisia tvrdí, že žalobcovia nemajú právny záujem na zrušení napadnutého rozhodnutia, prijatého na základe článku 4 ods. 3 nariadenia 2015/1589, ktorým sa štátna pomoc poskytnutá banky BMPS vyhlasuje za zlučiteľnú na základe záväzkov, ktoré dobrovoľne prevzali talianske orgány. Vo svojej odpovedi na písomnú otázku Všeobecného súdu týkajúcu sa dôsledkov, ktoré treba vyvodiť z rozsudku zo 7. novembra 2018, BPC Lux 2 a i./Komisia (C‑544/17 P, EU:C:2018:880), v podstate spresnila, že žalobcovia by museli preukázať, že majú právny záujem na konaní z dôvodu vnútroštátneho sporového konania začatého proti opatreniam na rozdelenie bremena, ktoré vykonali talianske orgány a BMPS v rámci štátnej pomoci poskytnutej tejto poslednej uvedenej banke. Žalobcovia však údajne nevysvetlili, v čom by malo zrušenie napadnutého rozhodnutia jednoznačne pozitívne dôsledky na konanie, ktoré začali pred luxemburským súdom, a teda nepreukázali svoj právny záujem na konaní.

44      Žalobcovia spochybňujú tvrdenia Komisie.

45      Žaloba o neplatnosť podaná fyzickou alebo právnickou osobou je prípustná iba vtedy, ak má táto osoba právny záujem na zrušení napadnutého aktu. Predpokladom takéhoto záujmu je, aby samotné zrušenie aktu bolo spôsobilé vyvolať právne následky a aby tak žaloba mohla svojím výsledkom priniesť prospech tomu, kto ju podal. Takýto právny záujem musí byť okrem toho daný a pretrvávajúci a posudzuje sa ku dňu, keď bola žaloba podaná (pozri rozsudok zo 7. novembra 2018, BPC Lux 2 a i./Komisia, C‑544/17 P, EU:C:2018:880, body 28 a 29 a citovanú judikatúru).

46      Je na žalobcovi, aby predložil dôkaz o svojom právnom záujme na konaní, ktorý predstavuje podstatnú a prvú podmienku každého návrhu na začatie konania. Konkrétne, aby bola žaloba o neplatnosť aktu podaná fyzickou alebo právnickou osobou prípustná, je potrebné, aby žalobca náležite odôvodnil právny záujem, ktorý má na zrušení tohto aktu (pozri rozsudok zo 7. novembra 2018, BPC Lux 2 a i./Komisia, C‑544/17 P, EU:C:2018:880, body 33 a 34 a citovanú judikatúru).

47      Právny záujem na konaní môže okrem iného vyplývať z akejkoľvek žaloby pred vnútroštátnym súdom, v rámci ktorej môže prípadné zrušenie napadnutého aktu pred súdom Únie priniesť žalobcovi prospech (pozri rozsudok zo 7. novembra 2018, BPC Lux 2 a i./Komisia, C‑544/17 P, EU:C:2018:880, bod 44 a citovanú judikatúru).

48      Napokon platí, že súdu Únie neprináleží, aby na účely skúmania právneho záujmu na konaní pred ním posudzoval pravdepodobnosť dôvodnosti žaloby podanej na vnútroštátne súdy podľa vnútroštátneho práva a v dôsledku toho nahrádzal posúdenie týchto súdov svojím vlastným posúdením. Naproti tomu je nevyhnutné, ale postačujúce, aby návrh na zrušenie podaný pred súdom Únie mohol svojím výsledkom priniesť prospech osobe, ktorá ho podala (pozri rozsudok zo 7. novembra 2018, BPC Lux 2 a i./Komisia, C‑544/17 P, EU:C:2018:880, bod 56 a citovanú judikatúru).

49      Na podporu svojho právneho záujmu na konaní žalobcovia v podstate tvrdia, že zrušením napadnutého rozhodnutia by po prvé zanikla povinnosť talianskych orgánov zabezpečiť dodržiavanie opatrení na rozdelenie bremena. Po druhé by podľa nich malo za následok, že reštrukturalizačný plán, na základe ktorého bolo uvedené rozhodnutie prijaté, by už nezaväzoval BMPS, čo by im ako držiteľom dlhopisov FRESH umožnilo dosiahnuť buď obnovu ich práv, alebo náhradu škody. Po tretie by zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa nich viedlo k začatiu konania vo veci formálneho zisťovania, v rámci ktorého by mali možnosť uplatniť svoje procesné práva predložením pripomienok, na základe ktorých by talianske orgány alebo BMPS mohli zmeniť opatrenia na rozdelenie bremena tak, aby sa zabezpečil ich súlad s právom Únie, a Komisia by mohla uložiť iné a menej prísne podmienky a povinnosti než opatrenia na rozdelenie bremena, ktoré vzala do úvahy. Napokon by podľa žalobcov uznanie skutočnosti, že BMPS im protiprávne odňala ich práva, posilnilo ich postavenie v rámci občianskoprávneho konania proti banke BMPS začatého na Tribunal d’arrondissement de Luxembourg (Okresný súd Luxemburg, Luxembursko) na základe návrhu, ktorý podal pán Braesch ako právny zástupca držiteľov dlhopisov FRESH proti spoločnostiam BMPS, MUFJ, JPM a americkej obchodnej spoločnosti JP Morgan Chase Bank, s cieľom vyhlásiť za nezákonné vypovedanie zmlúv FRESH a predovšetkým vypovedanie dohody o zámene obchodných spoločností.

50      V tejto súvislosti žalobcovia najmä spresňujú, že rozhodnutie banky BMPS vypovedať zmluvy FRESH, ktoré je napadnuté na luxemburskom súde, je neoddeliteľne spojené s napadnutým rozhodnutím. Samotná BMPS podľa nich uvádza, že reštrukturalizačný plán vychádza zo zásady, že zmluvy FRESH sa musia vypovedať a že posúdenie Komisie v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého je rozdelenie bremena dostatočné, vychádza z toho, že BMPS vypovie zmluvy FRESH. Z toho vyvodzujú, že ak by bolo napadnuté rozhodnutie zrušené, luxemburský súd by mohol obnoviť zmluvy FRESH.

51      Treba konštatovať, že žalobcovia ako dotknuté osoby v zmysle článku 1 písm. h) nariadenia 2015/1589 opodstatnili právny záujem na zrušení napadnutého rozhodnutia, ktorého obsah nemožno oddeliť od záväzkov talianskych orgánov týkajúcich sa reštrukturalizačného plánu banky BMPS, vrátane opatrení na rozdelenie bremena (pozri body 37 až 41 vyššie). Tento právny záujem na konaní vyplýva najmä zo skutočnosti, že po takomto zrušení by Komisia mala začať konanie vo veci formálneho zisťovania, v rámci ktorého by mohli uplatniť svoje procesné práva podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ s cieľom ovplyvniť posúdenie tejto inštitúcie v zmysle článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, a teda aj obsah jej rozhodnutia. Žalobcovia totiž v rámci svojho piateho žalobného dôvodu namietajú porušenie týchto procesných záruk, ktorých dodržiavanie môžu dosiahnuť len vtedy, ak majú možnosť spochybniť napadnuté rozhodnutie pred súdom Únie (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, C‑83/09 P, EU:C:2011:341, bod 47 a citovanú judikatúru, a z 20. júna 2019, a&o hostel and hotel Berlin/Komisia, T‑578/17, neuverejnený, EU:T:2019:437, bod 41). Platí to o to viac, že v prejednávanej veci sa Komisia po dlhej fáze pred predbežným oznámením, ktorá zahŕňala početnú komunikáciu s talianskymi orgánmi a oznámenie dotknutých opatrení 28. júna 2017, obmedzila na predbežné preskúmanie trvajúce len šesť dní pred prijatím napadnutého rozhodnutia 4. júla 2017, bez toho, aby mali dotknuté osoby príležitosť predložiť svoje pripomienky.

52      Okrem toho nemožno vylúčiť, že prípadné zrušenie napadnutého rozhodnutia by mohlo mať vplyv na výsledok prebiehajúcich sporov, najmä pred luxemburským súdom. V tejto súvislosti Všeobecný súd v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili, či zánik zmlúv FRESH vyplýval z reštrukturalizačného plánu banky BMPS. Komisia vo svojej odpovedi uviedla, že zánik uvedených zmlúv vyplýva z reštrukturalizačného plánu v spojení so zákonným dekrétom č. 237/2016 a že talianske orgány a BMPS úzko spolupracovali pri vypracovaní uvedeného plánu, ktorý bol súčasťou záväzkov predložených talianskymi orgánmi počas skúmania opatrení pomoci Komisiou. Naproti tomu žalobcovia vo svojej odpovedi na tú istú otázku uviedli, že tento reštrukturalizačný plán výslovne predpokladal, že zmluvy FRESH budú neúčinné a nevymáhateľné.

53      V tejto súvislosti stačí pripomenúť, že posúdenie Komisie v napadnutom rozhodnutí spočíva v preskúmaní zlučiteľnosti pomoci na reštrukturalizáciu banky BMPS na základe reštrukturalizačného plánu, ktorého obsah a uplatnenie úzko súvisia so súborom záväzkov, ktoré predložili talianske orgány, tak, ako boli pripojené k uvedenému rozhodnutiu (pozri body 39 až 41 vyššie). Za týchto podmienok však súdu Únie neprislúcha, aby svojím vlastným posúdením nahrádzal posúdenie vnútroštátneho súdu, či dokonca prejudikoval dôvodnosť žaloby podanej na uvedený súd v zmysle príslušného vnútroštátneho práva, vzhľadom na zánik právnych účinkov napadnutého rozhodnutia po jeho prípadnom zrušení (pozri judikatúru citovanú v bode 48 vyššie).

54      Žalobcovia preto z právneho hľadiska dostatočne preukázali, že prípadné zrušenie napadnutého rozhodnutia im môže priniesť prospech.

55      Komisia preto nesprávne tvrdí, že žalobcovia nepreukázali svoj právny záujem na konaní v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ s cieľom dosiahnuť zrušenie napadnutého rozhodnutia.

 O aktívnej legitimácii

56      Komisia tvrdí, že žalobcovia nemajú aktívnu legitimáciu. Tvrdí najmä, že žalobcovia svojím piatym žalobným dôvodom spochybňujú napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa nezačalo konanie vo veci formálneho zisťovania, a že musia preukázať, že sú „dotknutými osobami“ v zmysle článku 1 písm. h) nariadenia 2015/1589. Pritom uvádza, že žalobcovia nie sú príjemcami sporných opatrení pomoci, že ich postavenie držiteľov dlhopisov nemôže stačiť na to, aby sa im priznalo postavenie dotknutých osôb a že nič nenaznačuje, že by mohli byť konkurentmi príjemcu pomoci.

57      Žalobcovia spochybňujú tvrdenia Komisie.

58      Stačí pripomenúť úvahy uvedené v bodoch 35 až 41 vyššie pri zamietnutí hlavného tvrdenia Komisie, podľa ktorého žalobcovia nepreukázali svoje postavenie „dotknutých osôb“. Komisia sa preto na pojednávaní neúspešne dovolávala rozsudku z 19. decembra 2019, BPC Lux 2 a i./Komisia (T‑812/14 RENV, neuverejnený, EU:T:2019:885), na základe ktorého má podľa nej napadnuté rozhodnutie účinky len na ich hospodárske postavenie a nepriame účinky na ich právne postavenie, a to najmä z dôvodu, že iba JPM udržiavala zmluvný vzťah s bankou BMPS, bola jej veriteľom a uzatvorila samostatnú zmluvu so spoločnosťou MUFJ, ktorá uzatvorila inú zmluvu so žalobcami ako držiteľmi dlhopisov FRESH. To isté platí o jej tvrdení, že zánik zmlúv FRESH vyplýval zo zákonného dekrétu č. 237/2016 a bol stanovený v reštrukturalizačnom pláne. V každom prípade z úvah uvedených v bodoch 37 až 41 vyššie vyplýva, že žalobcovia správne uvádzajú, že sporné opatrenia pomoci majú konkrétny vplyv na ich situáciu, ktorý odôvodňuje, aby sa považovali za „dotknuté osoby“.

59      Navyše treba v prejednávanej veci konštatovať, že sporným rozhodnutím je rozhodnutie o nevznesení námietok vychádzajúce z článku 4 ods. 3 nariadenia 2015/1589, ktorého zákonnosť závisí od otázky, či existujú pochybnosti o zlučiteľnosti pomoci s vnútorným trhom. Keďže takéto pochybnosti musia viesť k začatiu konania vo veci formálneho zisťovania, ktorého sa môžu zúčastniť dotknuté osoby uvedené v článku 1 písm. h) nariadenia 2015/1589, treba usudzovať, že akákoľvek dotknutá osoba v zmysle tohto posledného uvedeného ustanovenia je priamo a osobne dotknutá takýmto rozhodnutím. Osoby, v ktorých prospech sú stanovené procesné záruky podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ a článku 6 ods. 1 nariadenia 2015/1589, totiž môžu dosiahnuť ich dodržanie len vtedy, keď majú možnosť napadnúť rozhodnutie o nevznesení námietok na súde Únie. V dôsledku toho osobitné postavenie „dotknutej osoby“ v zmysle článku 1 písm. h) nariadenia 2015/1589, ktoré je spojené s osobitným predmetom žaloby, preto v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ postačuje na individualizovanie žalobcu, ktorý spochybňuje rozhodnutie o nevznesení námietok (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, C‑83/09 P, EU:C:2011:341, body 47 a 48 a citovanú judikatúru; z 27. októbra 2011, Rakúsko/Scheucher‑Fleisch a i., C‑47/10 P, EU:C:2011:698, body 43 a 44 a citovanú judikatúru, a z 20. júna 2019, a&o hostel and hotel Berlin/Komisia, T‑578/17, neuverejnený, EU:T:2019:437, bod 41).

60      Okrem toho treba pripomenúť, že žalobcovia vo svojom piatom žalobnom dôvode tvrdia, že Komisia porušila článok 108 ods. 2 a 3 ZFEÚ a článok 4 ods. 3 a 4 nariadenia 2015/1589, ako aj ich procesné práva, hoci existovali „závažné pochybnosti“ o zlučiteľnosti opatrení na rozdelenie bremena s právom Únie, ktoré mali viesť Komisiu k začatiu konania vo veci formálneho zisťovania, najmä vzhľadom na nezákonnosti, ktoré žalobcovia vytýkajú Komisii v rámci svojich prvých štyroch žalobných dôvodov, a to porušenie smernice 2014/59 schválením zániku zmlúv FRESH a jeho vyhlásením za povinný, a porušenie nariadenia č. 806/2014 a oznámenia o bankovníctve, ako aj všeobecných zásad rovnakého zaobchádzania, zákazu diskriminácie, proporcionality a ochrany legitímnej dôvery.

61      Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že ak žalobca žiada o vyhlásenie neplatnosti rozhodnutia prijatého podľa článku 4 ods. 3 nariadenia 2015/1589, v podstate spochybňuje skutočnosť, že toto rozhodnutie bolo prijaté bez toho, aby táto inštitúcia začala konanie vo veci formálneho zisťovania, čím porušila jeho procesné práva. Na podporu takejto žaloby môže žalobca uvádzať akýkoľvek žalobný dôvod, ktorým možno preukázať, že posúdenie informácií a dôkazov, ktoré Komisia mala alebo mohla mať vo fáze predbežného preskúmania, malo vyvolať závažné ťažkosti pri určovaní existencie štátnej pomoci alebo pochybnosti o zlučiteľnosti takejto pomoci s vnútorným trhom bez toho, aby to malo za následok zmenu predmetu žaloby alebo zmenu podmienok jej prípustnosti. Podľa judikatúry je existencia takýchto ťažkostí naopak práve dôkazom, ktorý sa musí predložiť na preukázanie toho, že Komisia bola povinná začať konanie vo veci formálneho zisťovania upravené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ a článku 6 ods. 1 nariadenia 2015/1589 (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, C‑83/09 P, EU:C:2011:341, bod 59 a citovanú judikatúru, a z 20. júna 2019, a&o hostel and hotel Berlin/Komisia, T‑578/17, neuverejnený, EU:T:2019:437, body 45 a 46).

62      V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že podobne ako bolo uvedené v judikatúre v minulosti (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. decembra 2008, Komisia/Kronoply a Kronotex, T‑388/02, neuverejnený, EU:T:2008:556, bod 85, a z 20. júna 2019, a&o hostel and hotel Berlin/Komisia, T‑578/17, neuverejnený, EU:T:2019:437, bod 44), žalobcovia v bode 141 žaloby výslovne uvádzajú, že prvé štyri žalobné dôvody preukazujú, že Komisia musela mať závažné pochybnosti prinajmenšom, pokiaľ ide o zlučiteľnosť opatrení na rozdelenie bremena s právom Únie. Keďže v prejednávanej veci ide o žalobu, ktorou sa spochybňuje zákonnosť rozhodnutia prijatého podľa článku 4 ods. 3 nariadenia 2015/1589 bez začatia konania vo veci formálneho zisťovania, pri skúmaní žaloby vo veci samej bude potrebné preskúmať všetky výhrady a tvrdenia uvedené žalobcami v rámci predložených žalobných dôvodov s cieľom posúdiť, či umožňujú identifikovať závažné ťažkosti, pokiaľ ide o zlučiteľnosť sporných opatrení pomoci, v prítomnosti ktorých bola Komisia povinná začať uvedené konanie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. júna 2019, a&o hostel and hotel Berlin/Komisia, T‑578/17, neuverejnený, EU:T:2019:437, body 45, 46 a 49 a citovanú judikatúru).

63      Preto treba teda dospieť k záveru, že schválenie opatrení pomoci vzhľadom na reštrukturalizačný plán v napadnutom rozhodnutí sa priamo a osobne týka žalobcov ako „dotknutých osôb“ v zmysle článku 1 písm. h) nariadenia 2015/1589.

64      Žalobcovia preto majú aktívnu legitimáciu.

65      Zo všetkého, čo už bolo uvedené, vyplýva, že námietka neprípustnosti sa musí zamietnuť.

 O trovách

66      Podľa článku 133 rokovacieho poriadku o trovách konania sa rozhodne v rozsudku alebo uznesení, ktorým sa konanie končí. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie nekončí, o trovách konania sa rozhodne neskôr.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.      Námietka neprípustnosti sa zamieta.

2.      O trovách konania sa rozhodne neskôr.

Collins

Kreuschitz

Csehi

De Baere

 

      Steinfatt

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 24. februára 2021.

Podpisy


*      Jazyk konania: angličtina.