Žaloba podaná 12. mája 2006 - Francúzsko/Komisia

(Vec T-139/06)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Francúzska republika (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: E. Belliard, splnomocnený zástupca, G. de Bergues, splnomocnený zástupca, S. Gasri, splnomocnený zástupca)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkyne

predovšetkým zrušiť sporné rozhodnutie z dôvodu nedostatku právomoci Komisie,

subsidiárne zrušiť sporné rozhodnutie z dôvodu procesných nezrovnalostí vyplývajúcich z porušenia práva na obranu,

subsidiárne v druhom rade zrušiť sporné rozhodnutie, keďže obsahuje nesprávne posúdenie opatrení prijatých Francúzskom na úplné vykonanie rozsudku z 12. júla 2005,

subsidiárne v treťom rade zrušiť sporné rozhodnutie, keďže malo stanoviť nižšie penále,

subsidiárne v štvrtom rade pristúpiť k zníženiu výšky penále,

zaviazať Komisiu na náhradu trov konania, alebo v prípade zníženia výšky penále Súdom prvého stupňa, zaviazať každého účastníka konania na náhradu vlastných trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Rozsudkom z 11. júna 1991¹ Súdny dvor Európskych spoločenstiev určil, že žalobkyňa si nesplnila povinnosti vyplývajúce členským štátom z právnej úpravy Spoločenstva v oblasti politiky rybolovu. Keďže tento rozsudok nebol vykonaný, Komisia podala na Súdny dvor žalobu na základe článku 228 ES a rozsudkom z 12. júla 2005² bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť Komisii penále za každých šesť mesiacov od vyhlásenia rozsudku, ako aj paušálnu pokutu. Po vyhlásení tohto rozsudku Komisia skúmala stav vykonania rozsudku Súdneho dvora z 11. júna 1991 žalobkyňou a keďže konštatovala, že žalobkyňa ho nevykonala úplne, zaslala jej rozhodnutie, v ktorom ju žiadala o zaplatenie peňažných sankcií, uložených Súdnym dvorom v rozsudku z 12. júla 2005. Ide o napadnuté rozhodnutie.

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza niekoľko žalobných dôvodov.

Predovšetkým tvrdí, že sporné rozhodnutie malo byť zrušené pre nedostatok právomoci Komisie, keďže Komisia nemôže prijať rozhodnutie zaväzujúce členský štát zaplatiť penále uložené Súdnym dvorom v rámci článku 228 ES. Tvrdí, že podľa článku 228 môže toto zaplatenie žiadať len Súdny dvor, čo si najprv vyžaduje určenie, že nesplnenie povinnosti pretrváva.

Subsidiárne žalobkyňa uvádza procesné nezrovnalosti prijatia rozhodnutia Komisiou z dôvodu porušenia práv na obranu, keďže francúzske orgány nemali možnosť účinne predložiť svoje pripomienky pred prijatím sporného rozhodnutia.

Subsidiárne v druhom rade žalobkyňa uvádza žalobný dôvod založený na nesprávnom posúdení opatrení prijatých Francúzskom na úplné vykonanie rozsudku Súdneho dvora zo strany Komisie.

Subsidiárne v treťom rade žalobkyňa tvrdí, že so zreteľom na vykonávacie opatrenia, ktoré prijala od vyhlásenia rozsudku Súdneho dvora, mala Komisia stanoviť nižšiu výšku penále.

Nakoniec, subsidiárne vo štvrtom rade sa žalobkyňa domnieva, že za predpokladu, že Súd prvého stupňa dospeje k názoru, že Komisia nemá možnosť sama znížiť výšku penále uloženého v rozsudku Súdneho dvora, prináleží Súdu prvého stupňa aby tak urobil v rámci svojej neobmedzenej právomoci.

____________

¹ - Komisia/Francúzsko (C-64/88, Zb. s. I-02727).

² - Komisia/Francúzsko (C-304/02, Zb. s. I-06263).