ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (prvá komora)

z 5. novembra 2013

Vec F‑105/12

Brigitte Knöll

proti

Európskemu policajnému úradu (Europol)

„Verejná služba – Zamestnanci Europolu – Neobnovenie zmluvy – Odmietnutie poskytnúť zmluvu na dobu neurčitú – Zrušenie Súdom pre verejnú službu – Vykonanie rozsudku Súdu pre verejnú službu“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, ktorou B. Knöll navrhuje najmä zrušiť rozhodnutie Európskeho policajného úradu (Europol) z 28. novembra 2011, ktorým jej Europol priznal sumu 20 000 eur na účely vykonania rozsudku Súdu pre verejnú službu z 29. júna 2010, Knöll/Europol (F‑44/09, ďalej len „rozsudok z 29. júna 2010“)

Rozhodnutie: Rozhodnutie z 28. novembra 2011, ktorým Európsky policajný úrad priznal B. Knöllovej sumu 20 000 eur na účely vykonania rozsudku Súdu pre verejnú službu z 29. júna 2010, Knöll/Europol (F‑44/09), sa zrušuje. Európsky policajný úrad znáša vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli B. Knöllovej.

Abstrakt

Žaloby úradníkov – Rozsudok o zrušení – Účinky – Povinnosť prijať vykonávacie opatrenia – Zásada riadnej správy vecí verejných – Osobitné ťažkosti – Spravodlivá kompenzácia nevýhody, ktorá vyplynula pre žalobcu zo zrušeného aktu – Podmienky

(Článok 266 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 41)

Najmä v prípade rozsudku v oblasti verejnej služby pravidlá týkajúce sa výkonu rozsudkov o zrušení rozhodnutí sa majú vykladať s ohľadom na článok 41 Charty základných práv Európskej únie zakotvujúcim zásadu riadnej správy vecí verejných, pričom sa musí zohľadniť predovšetkým odsek 1 uvedeného článku týkajúci sa práva každého, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote.

Iba subsidiárne, pokiaľ sú s vykonaním rozsudku o zrušení spojené osobitné ťažkosti, môže dotknutá inštitúcia splniť svoje povinnosti prijatím rozhodnutia, ktoré je spôsobilé spravodlivo kompenzovať nevýhodu vyplývajúcu dotknutým osobám zo zrušeného rozhodnutia, a v tejto súvislosti môže začať s nimi dialóg s cieľom dosiahnuť dohodu, ktorá by im umožnila spravodlivú kompenzáciu za protiprávnosť, ktorej boli obeťami.

Keď je rozsudkom súdu Únie zrušené rozhodnutie administratívy z dôvodu porušenia práv na obhajobu, prináleží dotknutej administratíve, aby preukázala, že prijala všetky dostupné opatrenia na odstránenie účinkov tejto protiprávnosti, ktorú konštatoval súd. Administratíva sa teda nemôže uspokojiť s tvrdením, že osobu, ktorej základné právo bolo porušené, už nemožno navrátiť do stavu, v ktorom by si mohla uplatniť svoje práva na obhajobu, a to najmä z dôvodu rozhodnutia, ktoré následne samotná táto administratíva prijala v rovnakej oblasti. Ak by bolo také konanie akceptovateľné, zbavovalo by to celej podstaty povinnosť rešpektovať práva na obranu a vykonať rozsudok, ktorým sa porušenie konštatuje. Preto len z dôvodov, ktoré nie sú pripísateľné dotknutej administratíve, a v prípade, že je objektívne ťažké, ba až nemožné odstrániť účinky porušenia práva na obhajobu, ktoré bolo sankcionované rozsudkom o zrušení, môže táto administratíva pristúpiť k zaplateniu kompenzačnej náhrady.

(pozri body 39, 40 a 51)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 24. júna 2008, Andres a i./ECB, F‑15/05, bod 132 a tam citovaná judikatúra