Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Kúria (Maďarsko) 17. októbra 2023 – ZH a KN/AxFina Hungary Zrt.
(vec C-630/23, AxFina Hungary)
Jazyk konania: maďarčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Kúria
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Navrhovatelia v konaní o kasačnom opravnom prostriedku: ZH, KN
Odporkyňa v konaní o kasačnom opravnom prostriedku: AxFina Hungary Zrt.
Prejudiciálne otázky
1. Je správne vykladať výraz „ďalšia existencia [zmluvy je] možná bez nekalých podmienok“ uvedený v článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica 93/13“)1 v tom zmysle, že spotrebiteľská zmluva vyjadrená v cudzej mene môže ďalej existovať bez zmluvného ustanovenia, ktoré je súčasťou hlavného predmetu zmluvy a ktoré bez obmedzenia zaťažuje spotrebiteľa kurzovým rizikom, vzhľadom na to, že právo členského štátu upravuje mechanizmus konverzie meny prostredníctvom kogentných zákonných ustanovení?
Je v súlade s článkom 1 ods. 2, článkom 6 ods. 1 a článkom 7 ods. 1 smernice 93/13 súdna prax členského štátu (založená na výklade práva členského štátu uskutočnenom s ohľadom na smernicu a ktorá je v súlade s výkladovými zásadami stanovenými Súdnym dvorom Európskej únie), podľa ktorej sa so zreteľom na zásadu bezdôvodného obohatenia
a) nariadi vrátenie (alebo vyrovnanie) súm v prospech spotrebiteľa, ktoré veriteľ vybral na základe podmienky vyhlásenej za nekalú, pričom tento príkaz sa nevydáva v rámci restitutio in integrum, pretože osobitné ustanovenie vnútroštátneho práva vylučuje tento možný právny dôsledok neplatnosti, ani sa samostatne neuplatňujú pravidlá bezdôvodného obohatenia, pretože vnútroštátne právo nestanovuje tento právny dôsledok neplatnosti zmluvy, ale spotrebiteľ je zbavený dôsledkov, ktoré ho obzvlášť poškodzujú, a zároveň sa obnovuje rovnováha zmluvy medzi zmluvnými stranami uplatnením hlavného právneho dôsledku, ktorý právo členského štátu stanovuje pre neplatnosť, a to vyhlásenie zmluvy za platnú, takže nekalé podmienky neukladajú spotrebiteľovi žiadnu povinnosť, ale ostatné prvky (ktoré nie sú nekalé) zmluvy (vrátane zmluvných úrokov a iných nákladov) zostávajú pre zmluvné strany záväzné za rovnakých podmienok?
b) v prípade, že vyhlásenie platnosti nie je možné, určia právne dôsledky neplatnosti tak, že za účelom vyrovnania sa zmluva vyhlási za účinnú až do vydania rozsudku a medzi stranami sa vykoná vyrovnanie uplatnením zásady bezdôvodného obohatenia?
2. Možno pri určení právnych dôsledkov zmluvy, ktorá je neplatná z uvedeného dôvodu, neuplatniť ustanovenie právneho predpisu členského štátu, ktoré nadobudlo účinnosť neskôr a ktoré zaviedlo povinnú konverziu na forinty z dôvodu, že toto ustanovenie prenáša určitú časť kurzového rizika na spotrebiteľa, ktorý – vzhľadom na nekalé zmluvné ustanovenie – má byť tohto rizika úplne zbavený?
3. Ak podľa práva Únie nie je možné určiť právne dôsledky neplatnosti ani prostredníctvom vyhlásenia platnosti, ani prostredníctvom vyhlásenia účinnosti, aké sú právne dôsledky s príslušným doktrinálnym základom, ktoré by sa preto mali určiť contra legem bez ohľadu na právnu úpravu členského štátu týkajúcu sa právnych dôsledkov a výlučne na základe práva Únie, vzhľadom na to, že smernica 93/13 neupravuje právne dôsledky neplatnosti?
____________
1 Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288.