UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)
zo 16. decembra 2015
Vec F‑118/14
Wolfgang Bärwinkel
proti
Rade Európskej únie
„Verejná služba – Úradníci – Reforma služobného poriadku – Prechodné ustanovenia týkajúce sa zaradenie do typov pracovných miest – Článok 30 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku – Pojem akt spôsobujúci ujmu – Rozhodnutie uznávajúce plnenie osobitných úloh určitými úradníkmi – Nezaradenie mena žalobcu do prvého zoznamu 34 úradníkov uznaných za plniacich osobitné úlohy – Požiadavky vzťahujúce sa na konanie pred podaním žaloby – Nepodanie sťažnosti v zmysle článku 90 ods. 2 služobného poriadku – Článok 81 rokovacieho poriadku“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu o ESAE na základe jej článku 106a, ktorou pán Bärwinkel v podstate navrhuje zrušenie rozhodnutia generálneho tajomníka Rady Európskej únie č. 6/14 z 1. januára 2014 o zaradení úradníkov v platových triedach AD 9 až AD 14 s osobitnými úlohami na pracovné miesto typu „vedúci útvaru alebo rovnocenná pozícia“ alebo „poradca alebo rovnocenná pozícia“ pred 31. decembrom 2015, a rozhodnutia generálneho tajomníka Rady z 13. januára 2014, ktorým bolo 34 úradníkov tejto inštitúcie zaradených na pracovné miesto typu „vedúci útvaru alebo rovnocenná pozícia“ na základe rozhodnutia č. 6/14
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta ako zjavne neprípustná. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.
Abstrakt
1. Žaloby úradníkov – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – Všeobecne záväzný akt – Žaloba úradníka proti rozhodnutiu inštitúcie obsahujúcemu ustanovenia na vykonanie článku 30 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku – Neprípustnosť
(Služobný poriadok úradníkov, články 90, 91 a príloha XIII, článok 30 ods. 3)
2. Žaloby úradníkov – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – Zamietnutie zápisu do zoznamu úradníkov uznaných za plniacich osobitné úlohy v inštitúcii – Nezapísanie vyplývajúce zo zmeny služobného poriadku majúcej za následok stanovenie limitu služobného postupu administrátorov v platovej triede AD 12 – Vylúčenie
(Služobný poriadok úradníkov, článok 45, článok 90 ods. 1, a príloha XIII, článok 30 ods. 3)
3. Žaloby úradníkov – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Lehoty – Rozhodnutie uznávajúce plnenie osobitných úloh určitými úradníkmi – Sťažnosť proti nezapísaniu dotknutej osoby do zoznamu takto uznaných úradníkov – Neprípustnosť
(Článok 336 ZFEÚ; služobný poriadok úradníkov, články 45, 90, článok 91 ods. 1 a príloha XIII, článok 30 ods. 2 až 4)
1. Keďže úradník alebo zamestnanec nie je oprávnený konať v záujme zákona alebo inštitúcií a na podporu žaloby môže uvádzať iba svoje osobné výhrady, návrhy na zrušenie rozhodnutia inštitúcie obsahujúceho ustanovenia na vykonanie článku 30 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku, zmeneného nariadením č. 1023/2013, treba zamietnuť ako zjavne neprípustné bez ohľadu na skutočnosť, že dotknutý úradník alebo zamestnanec chcel napadnúť toto rozhodnutie vo svojej sťažnosti a že menovací orgán uvedenú sťažnosť meritórne zamietol.
Uvedené rozhodnutie je totiž všeobecne záväzným aktom a neobsahuje konečné stanovisko administratívy k individuálnej situácii dotknutej osoby. V dôsledku toho toto rozhodnutie nie je rozhodnutím, ktoré sa jej priamo a osobne dotýka.
(pozri body 40 a 41)
Odkaz:
Súdny dvor: uznesenie z 8. marca 2007, Strack/Komisia, C‑237/06 P, EU:C:2007:156, bod 64
Súd prvého stupňa: rozsudky z 21. júla 1998, Mellett/Súdny dvor, T‑66/96 a T‑221/97, EU:T:1998:187, bod 83, a z 29. novembra 2006, Agne‑Dapper a i./Komisia a i., T‑35/05, T‑61/05, T‑107/05, T‑108/05 a T‑139/05, EU:T:2006:365, bod 56
2. Pokiaľ ide o rozhodnutie administratívy zaradiť určitých úradníkov tejto inštitúcie na pracovné miesta typu „vedúci útvaru alebo rovnocenná pozícia“ zavedeného nariadením č. 1023/2013, ktorým sa mení Služobný poriadok úradníkov Európskej únie a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie, na základe interného rozhodnutia obsahujúceho ustanovenia na vykonanie článku 30 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku, zmeneného a doplneného uvedeným nariadením, keďže zoznam úradníkov, ktorý administratíva zostavuje, neobsahuje meno úradníka v platovej triede AD 13, uvedené rozhodnutie nemožno považovať za rozhodnutie menovacieho orgánu, ktorým mu bolo zamietnuté priznanie výhody odchylnej úpravy článku 30 ods. 3 prílohy XIII nového služobného poriadku, a ani za rozhodnutie menovacieho orgánu, ktoré ovplyvnilo právo tohto úradníka na služobný postup tým, že ho zbavilo možnosti byť povýšený do platovej triedy AD 14 podľa zmeneného služobného poriadku.
Tento záver potvrdzuje na jednej strane skutočnosť, že v prípade aktu všeobecne záväznej povahy, ktorý má byť vykonaný prostredníctvom série individuálnych rozhodnutí dotýkajúcich sa množstva úradníkov inštitúcie, neuplatnenie tohto opatrenia všeobecnej povahy v jednotlivom prípade nemožno považovať za rozhodnutie, dokonca ani implicitné, o zamietnutí žiadosti tak, ako je uvedené v článku 90 ods. 1 služobného poriadku.
Na druhej strane, v oblasti povyšovania môže úradník, ktorého meno sa nenachádza v každoročnom zozname povýšených úradníkov, podať sťažnosť priamo proti tomuto zoznamu, pretože vzhľadom na povinnosť menovacieho orgánu každoročne vykonávať povyšovanie, nezaradenie mena úradníka do tohto jedinečného zoznamu znamená, že tento orgán, ktorý je povinný každoročne vykonávať porovnávacie hodnotenie zásluh všetkých svojich úradníkov, odmietol povýšiť dotknutú osobu pri danom povyšovaní, čo vyjadruje konečné posúdenie jej situácie menovacím orgánom.
To však nie je prípad odchýlnej úpravy článku 30 ods. 3 prílohy XIII zmeneného služobného poriadku, ktorý sa navyše ukazuje fakultatívny a nevyžaduje porovnávacie hodnotenie zásluh uvedené v článku 45 služobného poriadku. Po prvé totiž normotvorca Únie tým, že použil v tomto ustanovení výraz „môže… zaradiť“, zveril každému menovaciemu orgánu iba možnosť využiť alebo nevyužiť túto odchylnú úpravu, pričom výkon tejto možnosti obmedzil, pokiaľ ide o čas, keďže rozhodnutie alebo rozhodnutia menovacieho orgánu treba prijať pred 31. decembrom 2015, a aj o počet, pretože túto odchylnú úpravu možno uplatniť iba na počet úradníkov zodpovedajúci 5 % počtu úradníkov funkčnej skupiny AD k 31. decembru 2013.
Po druhé, použitie výrazov „môže určiť“, „môže zaradiť“ a „kedykoľvek od 1. januára 2014 do 31. decembra 2015“ v internom rozhodnutí obsahujúcom ustanovenia na vykonanie článku 30 ods. 3 prílohy XIII zmeneného služobného poriadku jasne prezrádza, že menovací orgán si v tomto rozhodnutí neuložil povinnosť využiť odchylnú úpravu článku 30 ods. 3 prílohy XIII nového služobného poriadku, ani povinnosť urobiť tak prostredníctvom jediného rozhodnutia o zaradení.
(pozri body 47 – 51)
Odkaz:
Súdny dvor: 16. októbra 1980, Hochstrass/Súdny dvor, 147/79, EU:C:1980:238, bod 3
Súd prvého stupňa: rozsudok z 19. októbra 2006, Buendía Sierra/Komisia, T‑311/04, EU:T:2006:329, bod 108 a tam citovaná judikatúra
3. Pokiaľ ide o odchylnú úpravu v oblasti povyšovania administrátorov v platovej triede AD 12 alebo vyššej, stanovenú článkom 30 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku zmeneného a doplneného nariadením č. 1023/2013, ktorým sa mení Služobný poriadok úradníkov Európskej únie a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie, ak chcel úradník, aby sa táto úprava na neho uplatnila, neprináležalo mu podať sťažnosť proti jeho nezapísaniu do zoznamu úradníkov, na ktorých bola uplatnená a ktorí boli zaradení na pracovné miesto typu „vedúci útvaru alebo rovnocenná pozícia“, ale mal podať menovaciemu orgánu žiadosť podľa článku 90 ods. 1 služobného poriadku, ktorá mala byť v každom prípade podaná pred uplynutím lehoty stanovenej týmto ustanovením, teda pred 31. decembrom 2015.
Možnosť odchylného zaradenia upravená v článku 30 ods. 3 prílohy XIII zmeneného služobného poriadku sa totiž môže využiť do 31. decembra 2015. Navyše na rozdiel od povinného zaradenia upraveného v článku 30 ods. 2 prílohy XIII zmeneného služobného poriadku, táto možnosť odchylného zaradenia nie je viazaná na pracovné miesta, ktoré úradníci zastávali a povinnosti, ktoré plnili k 31. decembru 2013, ale naopak na úlohy, ktorú musia byť „osobitné“ a plnené v deň, keď menovací orgán túto možnosť využije, pričom treba zdôrazniť, že podľa článku 30 ods. 4 prílohy XIII zmeneného služobného poriadku v prípade zmeny povinností zodpovedajúcich inému typu pracovného miesta, už toto fakultatívne zaradenie nie je platné.
(pozri body 55 a 56)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: uznesenie zo 16. júla 2015, FG/Komisia, F‑20/15, EU:F:2015:93, body 31 a 66