ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (siedma komora)

zo 17. februára 2011 (*)

„Televízne vysielanie – Článok 3a smernice 89/552/EHS – Opatrenia prijaté Spojeným kráľovstvom, ktoré sa týkajú udalostí veľkého významu pre spoločnosť v tomto členskom štáte – Majstrovstvá sveta vo futbale – Rozhodnutie, ktorým sa opatrenia vyhlasujú za zlučiteľné s právom Spoločenstva – Odôvodnenie – Články 43 ES, 49 ES a 86 ES – Právo vlastniť majetok“

Vo veci T‑68/08,

Fédération internationale de football association (FIFA), so sídlom v Zurichu (Švajčiarsko), v zastúpení: pôvodne E. Batchelor, F. Young, solicitors, A. Barav, D. Reymond, advokáti, a F. Carlin, barrister, neskôr E. Batchelor, A. Barav, D. Reymond a F. Carlin,

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne F. Benyon, E. Montaguti a N. Yerrell, neskôr F. Benyon a E. Montaguti, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci J. Flynn, QC, a M. Lester, barrister,

žalovanej,

ktorú v konaní podporujú:

Belgické kráľovstvo, v zastúpení: C. Pochet, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci J. Stuyck a A. Joachimowicz, advokáti,

a

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, v zastúpení: pôvodne S. Behzadi‑Spencer a V. Jackson, neskôr S. Behzadi‑Spencer a L. Seeboruth, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci pôvodne T. de la Mare, neskôr B. Kennelly, barristers,

vedľajší účastníci konania,

ktorej predmetom je návrh na čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie 2007/730/ES zo 16. októbra 2007 o zlučiteľnosti opatrení prijatých Spojeným kráľovstvom s právom Spoločenstva v súlade s článkom 3a ods. 1 smernice Rady 89/552/EHS o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania (Ú. v. ES L 295, s. 12),

VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora),

v zložení: predseda komory N. J. Forwood (spravodajca), sudcovia L. Truchot a J. Schwarcz,

tajomník: K. Pocheć, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 24. februára 2010,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Právny rámec

1        Článok 43 ES má nasledujúce znenie:

„V rámci nasledujúcich ustanovení sa zakazujú obmedzenia slobody usadiť sa štátnych príslušníkov jedného členského štátu na území iného členského štátu. Zakazujú sa aj obmedzenia, ktoré sa týkajú zakladania obchodných zastúpení, organizačných zložiek a dcérskych spoločností štátnymi príslušníkmi jedného členského štátu na území iného členského štátu.

Sloboda usadiť sa zahŕňa aj právo začať vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, založiť a viesť podniky, najmä spoločnosti v zmysle druhého pododseku článku 48, za podmienok stanovených pre vlastných štátnych príslušníkov právom štátu, v ktorom dochádza k usadeniu sa, pokiaľ ustanovenia kapitoly o pohybe kapitálu nestanovujú inak.“

2        Článok 49 prvý odsek ES stanovuje:

„V rámci nasledujúcich ustanovení sú zakázané obmedzenia slobody poskytovať služby v Spoločenstve vo vzťahu k štátnym príslušníkom členských štátov, ktorí sa usadili v niektorom inom štáte Spoločenstva ako príjemca služieb.“

3        Podľa článku 86 ods. 1 ES „v prípade verejnoprávnych podnikov a podnikov, ktorým členské štáty priznávajú osobitné alebo výlučné práva, tieto štáty neustanovia ani neponechajú v účinnosti opatrenia, ktoré sú v rozpore s pravidlami tejto Zmluvy, najmä s pravidlami uvedeným v článkoch 12 [ES] a 81 [ES] až 89 [ES]“.

4        Článok 3a smernice Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania (Ú. v. ES L 298, s. 23; Mim. vyd. 06/001, s. 224), doplnený smernicou 97/36/ES Európskeho parlamentu a Rady z 30. júna 1997, ktorou sa mení a dopĺňa smernica [89/552] (Ú. v. ES L 202, s. 60; Mim. vyd. 06/002, s. 321), stanovuje:

„1.      Každý členský štát môže uskutočniť opatrenia v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva, aby sa zabezpečil[o], že prevádzkovatelia vysielania, na ktorých sa vzťahuje [jeho] právomoc, nebudú vysielať na základe výlučnosti udalosti, ktoré tento členský štát považuje za udalosti veľkého významu pre spoločnosť takým spôsobom, že zbavia podstatnú časť verejnosti v tomto členskom štáte možnosti sledovať takéto udalosti prostredníctvom priameho prenosu (naživo) alebo prostredníctvom nepriameho prenosu (zo záznamu) [vo voľne prístupnej televízii – neoficiálny preklad]. Ak tak príslušný členský štát koná, vypracuje zoznam stanovených vnútroštátnych alebo nie vnútroštátnych udalostí, ktoré považuje za udalosti veľkého významu pre spoločnosť. Vypracuje ho zrozumiteľným [jasným – neoficiálny preklad] a prehľadným spôsobom s dostatočným časovým predstihom [vo vhodnom a účelnom čase – neoficiálny preklad]. Pri takom konaní [Súčasne – neoficiálny preklad] dotknutý členský štát taktiež určí, či tieto udalosti budú dostupné prostredníctvom úplného alebo čiastočného priameho prenosu alebo, ak je to nevyhnutné alebo vhodné z objektívnych dôvodov v záujme verejnosti, úplného alebo čiastočného nepriameho prenosu.

2.      Členské štáty ihneď oznámia Komisii akékoľvek uskutočnené opatrenia alebo opatrenia, ktoré sa musia uskutočniť podľa odseku 1. Do troch mesiacov od oznámenia Komisia potvrdí, že takéto opatrenia sú zlučiteľné s právnymi predpismi spoločenstva a oznámi ich ostatným členským štátom. Požiada o stanovisko výbor zriadený v súlade s článkom 23a. Prijaté opatrenia bezodkladne uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a aspoň raz do roka uverejní konsolidovaný zoznam opatrení, ktoré prijali členské štáty.

3.      Členské štáty vhodnými prostriedkami zabezpečia, v rámci svojho právneho poriadku, aby si prevádzkovatelia vysielania spadajúci pod ich jurisdikciu [právomoc – neoficiálny preklad] neuplatňovali výlučné práva, ktoré títo prevádzkovatelia vysielania zakúpili po dátume uverejnenia tejto smernice, takým spôsobom, že podstatná časť verejnosti v inom členskom štáte je zbavená možnosti na sledovanie udalostí, ktoré tento druhý členský štát ustanovil v súlade s predchádzajúcimi odsekmi, prostredníctvom úplného alebo čiastočného priameho prenosu alebo, kde je to nevyhnutné alebo vhodné z objektívnych dôvodov v záujme verejnosti, celého alebo čiastočného nepriameho prenosu na nezávislej televízii [voľne prístupnej televízii – neoficiálny preklad], ako tento druhý členský štát ustanovil v súlade s odsekom 1 [podľa toho, aké opatrenia členský štát v súlade s odsekom 1 prijal – neoficiálny preklad].“

5        Odôvodnenia č. 18 až 22 smernice 97/36 znejú:

„(18) keďže je potrebné, aby členské štáty mohli podniknúť opatrenia na ochranu práva na informácie a na zabezpečenie prístupu širokej verejnosti k televíznym vysielaniam národných alebo nenárodných [medzinárodných – neoficiálny preklad] udalostí, ktoré majú veľký význam pre spoločnosť, ako sú olympijské hry, svetový pohár [majstrovstvá sveta – neoficiálny preklad] vo futbale a majstrovstvá Európy vo futbale; keďže členské štáty si preto ponechajú právo na podniknutie opatrení, ktoré sú zlučiteľné s právnymi predpismi spoločenstva, ktorých cieľom je usmerňovanie uplatňovania výlučných práv na vysielanie takýchto udalostí prevádzkovateľmi vysielania spadajúcimi pod ich súdnu právomoc [patriacich do ich právomoci – neoficiálny preklad];

(19)      keďže je nevyhnutné urobiť opatrenia v rámci štruktúry spoločenstva, aby sa zabránilo možnej právnej neistote a narušeniam trhu a aby sa zosúladil voľný pohyb televíznych služieb s potrebou na zabránenie možnosti obchádzania vnútroštátnych opatrení chrániacich oprávnené všeobecné záujmy;

(20)      keďže je obzvlášť vhodné ustanoviť v tejto smernici ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovateľov vysielaní uplatňujúcich výlučné práva na vysielanie, ktoré mohli zakúpiť, pre udalosti, ktoré sú považované za veľmi významné pre spoločnosť v inom členskom štáte ako je ten, ktorý má súdnu právomoc nad televíznou organizáciou [do ktorého právomoci patria prevádzkovatelia televízneho vysielania – neoficiálny preklad],...

(21)      keďže udalosti veľkého významu pre spoločnosť majú na účely tejto smernice spĺňať určité kritériá, ako je napríklad výnimočnosť udalostí, ktoré sa tešia záujmu všeobecnej verejnosti v Európskej únii alebo v danom členskom štáte, alebo vo významnej časti daného členského štátu a sú zorganizované vopred organizátorom udalosti, ktorý je oprávnený na predaj práv vzťahujúcich sa na túto udalosť;

(22)      keďže na účely tejto smernice ‚televízia bez hraníc‘ [‚voľne dostupná televízia‘ – neoficiálny preklad] znamená vysielanie programov, a to buď na verejnom, alebo komerčnom televíznom kanáli, ktoré sú dostupné verejnosti bezodplatne, okrem spôsobov financovania televíznych vysielaní, ktoré široko prevažujú v každom členskom štáte (ako sú licenčné poplatky a/alebo základný účastnícky poplatok pre káblovú televíznu sieť)“.

 Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie

6        Žalobkyňa, Fédération internationale de football association (ďalej len „FIFA“), je združením zloženým z 208 národných futbalových zväzov a predstavuje riadiacu inštitúciu svetového futbalu. Jej cieľom je predovšetkým celosvetová podpora futbalu a organizovanie medzinárodných súťaží. Predaj práv na televízne vysielanie záverečnej fázy majstrovstiev sveta FIFA (ďalej len „majstrovstvá sveta“), ktorých organizáciu zabezpečuje, predstavuje hlavný zdroj jej príjmov.

7        Rozhodnutím z 25. júna 1998 minister kultúry, médií a športu Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej len „minister“) stanovil na základe časti IV Broadcasting Act 1996 (zákon o vysielaní z roku 1996) zoznam udalostí veľkého významu pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve vrátane majstrovstiev sveta.

8        Prijatiu tohto zoznamu predchádzali konzultácie so 42 rôznymi orgánmi, začaté ministrom v júli 1997, týkajúce sa kritérií, podľa ktorých by sa mala posudzovať dôležitosť rôznych udalostí pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve. Tento postup vyústil do prijatia zoznamu kritérií uvedeného v dokumente ministerstva kultúry, médií a športu z novembra 1997, ktorý ministerstvo uplatňovalo na účely vytvorenia zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve. Podľa tohto dokumentu udalosť spĺňa podmienky na zaradenie do zoznamu predovšetkým vtedy, ak vyvoláva osobitnú odozvu na celoštátnej úrovni nielen medzi tými, ktorí zvyčajne sledujú predmetnú športovú disciplínu. Podľa toho istého dokumentu možno za takú udalosť považovať aj vnútroštátnu alebo medzinárodnú športovú udalosť, ktorá je výnimočná alebo zahŕňa národný tím alebo športovcov zo Spojeného kráľovstva. Medzi udalosťami, ktoré spĺňajú tieto kritériá, majú väčšie šance na zaradenie do zoznamu tie, ktoré priťahujú množstvo televíznych divákov alebo ktoré sa zvyčajne vysielajú naživo na bezplatných televíznych kanáloch. Okrem toho minister pri svojom rozhodovaní rovnako zohľadnil ostatné činitele týkajúce sa dôsledkov pre dotknutý šport, ako je príležitosť ponúknuť živé vysielanie udalosti ako celku, dopad na tržby v oblasti predmetného športu, následky pre trh vysielania a existencia okolností zaručujúcich prístup k udalosti prostredníctvom televízneho alebo rozhlasového vysielania zo záznamu.

9        Minister následne v súlade s článkom 97 Broadcasting Act 1996 začal proces konzultácií týkajúcich sa jednotlivých udalostí, ktoré mali byť zaradené v zozname. V rámci tejto konzultácie si minister vyžiadal stanovisko viacerých dotknutých orgánov a prevádzkovateľov, ako aj držiteľov práv na televízne vysielanie, ako je FIFA. Okrem toho poradná komisia menovaná ministrom nazvaná „Advisory Group on listed events“ (Poradný výbor k udalostiam zaradeným do zoznamu) prijala stanovisko k udalostiam, ktoré sa mali zaradiť, pričom pokiaľ išlo o majstrovstvá sveta, navrhla zaradenie finále, semifinále a zápasov, ktorých sa zúčastňovali národné tímy zo Spojeného kráľovstva.

10      V zmysle článku 98 Broadcasting Act 1996 v znení Television Broadcasting Regulations 2000 (nariadenia z roku 2000 o televíznom vysielaní) sa organizácie televízneho vysielania delia do dvoch kategórií. Prvá kategória zahŕňa organizácie poskytujúce službu bezplatne, ktorú môže okrem toho zachytiť 95 % obyvateľstva Spojeného kráľovstva. Druhá kategória zahŕňa organizácie, ktoré túto podmienku nespĺňajú.

11      Okrem toho v zmysle článku 101 Broadcasting Act 1996 v znení Television Broadcasting Regulations 2000 môže vysielateľ televíznych programov patriaci do jednej z týchto dvoch kategórií naživo vysielať celú udalosť zaradenú do zoznamu alebo jej časť iba vtedy, ak vysielateľ patriaci do druhej z týchto kategórií nadobudol právo vysielať uvedenú časť rovnakej udalosti alebo celú rovnakú udalosť na rovnakom alebo v podstate na rovnakom území. Ak táto podmienka nie je splnená, musí organizácia, ktorá chce naživo vysielať celú predmetnú udalosť alebo jej časť, získať predchádzajúci súhlas Office of Communications (Úrad pre komunikácie).

12      Podľa článku 3 Code on Sports and Other Listed Events (Zákonník o športových a iných udalostiach zaradených do zoznamu) platného v roku 2000 sú udalosti zaradené do zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť rozdelené do dvoch skupín. „Skupina A“ zahŕňa udalosti, ktoré nemôžu byť exkluzívne pokryté naživo, ak nie sú splnené určité kritériá. „Skupina B“ zahŕňa udalosti, ktoré môžu byť exkluzívne vysielané naživo len vtedy, ak boli prijaté opatrenia na zabezpečenie opakovaného vysielania zo záznamu.

13      Podľa článku 13 Code on Sports and Other Listed Events môže byť povolenie Office of Communications vydané pre udalosti patriace do „skupiny A“ zoznamu, medzi ktoré patria aj majstrovstvá sveta, ak s nimi spojené vysielacie práva boli otvorene ponúknuté za rovnakých a rozumných podmienok všetkým organizáciám televízneho vysielania a nijaká organizácia patriaca do druhej kategórie neprejavila záujem o ich nadobudnutie.

14      Listom z 25. septembra 1998 zaslalo Spojené kráľovstvo v zmysle článku 3a ods. 2 smernice 89/552 Komisii Európskych spoločenstiev zoznam udalostí vypracovaný ministrom ako aj ďalšie informácie o právnej úprave tohto členského štátu prijatej v súlade článkom 3a ods. 1 rovnakej smernice. Po výmene korešpondencie medzi Spojeným kráľovstvom a Komisiou a novom oznámení opatrení, ktoré sa uskutočnilo 5. mája 2000, generálny riaditeľ generálneho riaditeľstva (DG) Komisie „Vzdelávanie a kultúra“ informoval Spojené kráľovstvo listom z 28. júla 2000, že Komisia nevzniesla námietky proti opatreniam tohto členského štátu, ktoré boli preto následne uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

15      Rozsudkom z 15. decembra 2005 Infront WM/Komisia (T‑33/01, Zb. s. II‑5897) Súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie obsiahnuté v liste z 28. júla 2000 z dôvodu, že toto rozhodnutie predstavovalo rozhodnutie v zmysle článku 249 ES, ktoré malo byť prijaté samotným plénom členov Komisie (rozsudok Infront WM/Komisia, už citovaný, bod 178).

16      V nadväznosti na rozsudok Infront WM/Komisia, už citovaný v bode 14 vyššie, prijala Komisia rozhodnutie 2007/730/ES zo 16. októbra 2007 o zlučiteľnosti opatrení, ktoré má prijať Spojené kráľovstvo podľa článku 3a ods. 1 smernice [89/552] (Ú. v. EÚ L 295, s. 12, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

17      Výrok napadnutého rozhodnutia znie:

„Článok 1

Opatrenia, ktoré Spojené kráľovstvo prijalo a oznámilo Komisii 5. mája 2000 podľa článku 3a ods. 1 smernice [89/552], ako boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev sérii C 328 z 18. novembra 2000, sú zlučiteľné s právnymi predpismi Spoločenstva.

Článok 2

Opatrenia stanovené v prílohe k tomuto rozhodnutiu sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie v súlade s článkom 3a ods. 2 smernice [89/552].“

18      Napadnuté rozhodnutie je odôvodnené nasledujúcimi odôvodneniami:

„(4)      Zoznam podujatí veľkého spoločenského významu zahrnutý do opatrení Spojeného kráľovstva bol zostavený zrozumiteľne [jasne – neoficiálny preklad] a transparentne a v [tomto členskom štáte] sa začal rozsiahly proces konzultácií.

(5)      Komisia vyjadrila spokojnosť s tým, že podujatia uvedené v opatreniach Spojeného kráľovstva spĺňajú aspoň dve z týchto kritérií, ktoré sa považujú za spoľahlivé ukazovatele významu podujatí pre spoločnosť: i) mimoriadny všeobecný [osobitný – neoficiálny preklad] ohlas v členskom štáte a nielen význam pre tých, ktorí zvyčajne sledujú príslušnú činnosť alebo šport; ii) všeobecne uznávaný, osobitý kultúrny význam pre obyvateľstvo členského štátu, najmä ako katalyzátor [prvok – neoficiálny preklad] kultúrnej identity; iii) účasť národného družstva na príslušnom podujatí v kontexte súťaže alebo turnaja medzinárodného významu a iv) skutočnosť, že podujatie tradične [vždy – neoficiálny preklad] vysiela[la] voľne prístupná televízia a priláka[lo] množstvo televíznych divákov.

(6)      Významný počet podujatí uvedených v opatreniach Spojeného kráľovstva vrátane letných a zimných olympijských hier, ako aj finále svetového pohára a futbalových zápasov majstrovstiev Európy [majstrovstiev sveta a majstrovstiev Európy – neoficiálny preklad], patrí do kategórie podujatí, ktoré sa tradične považujú za podujatia s veľkým významom pre spoločnosť, ako sa výslovne uvádza v odôvodnení 18 smernice [97/36]. Tieto podujatia majú mimoriadny všeobecný [osobitný – neoficiálny preklad] ohlas v Spojenom kráľovstve v celom svojom rozsahu, pretože sa tešia veľkej obľube u širokej verejnosti (bez ohľadu na štátnu príslušnosť účastníkov) a nielen u tých [televíznych divákov – neoficiálny preklad], ktorí zvyčajne sledujú [sledujú v televízii – neoficiálny preklad] športové podujatia.

…

(18)      Uvedené podujatia vrátane tých, ktoré sa majú brať do úvahy ako celok a nie v ich jednotlivých častiach, tradične vysiela [vždy vysielala – neoficiálny preklad] voľne prístupná televízia a prilákajú [prilákali – neoficiálny preklad] veľké množstvo televíznych divákov...

(19)      Opatrenia Spojeného kráľovstva sa javia ako primerané, pokiaľ ide o odôvodnenie výnimky zo základnej slobody poskytovania služieb vyplývajúcej zo Zmluvy o ES na základe naliehavého dôvodu verejného záujmu [spočívajúceho v zabezpečení prístupu širokej verejnosti k televíznemu vysielaniu podujatí [udalostí – neoficiálny preklad] s veľkým významom pre spoločnosť].

(20)      Opatrenia Spojeného kráľovstva sú zlučiteľné s pravidlami hospodárskej súťaže [Zmluvy o ES], pokiaľ sa definícia kvalifikovaných vysielateľov, ktorí môžu vysielať uvedené podujatia, opiera o objektívne kritériá, ktoré umožňujú skutočnú a potenciálnu hospodársku súťaž pri získavaní vysielacích práv na tieto podujatia. Okrem toho počet uvedených podujatí nie je neprimeraný a nenaruší hospodársku súťaž na trhoch s voľne prístupným a s plateným televíznym vysielaním.

(21)      Proporcionalitu opatrení Spojeného kráľovstva podporuje aj skutočnosť, že niekoľko podujatí uvedených v zozname vyžaduje len primerané sekundárne spravodajstvo [zodpovedajúce opakované vysielanie zo záznamu – neoficiálny preklad].

…

(24)      Z rozsudku [Infront WM/Komisia] vyplýva, že vyhlásenie, že opatrenia prijaté podľa článku 3a ods. 1 smernice [89/552] sú zlučiteľné s právnymi predpismi Spoločenstva, predstavuje rozhodnutie, ktoré musí byť z toho dôvodu prijaté v náležitej forme. Preto je potrebné v tomto rozhodnutí vyhlásiť, že opatrenia oznámené Spojeným kráľovstvom sú zlučiteľné s právnymi predpismi Spoločenstva. Opatrenia s konečnou platnosťou prijaté Spojeným kráľovstvom a uvedené v prílohe k tomuto rozhodnutiu by mali [musia – neoficiálny preklad] byť uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie v súlade s článkom 3a ods. 2 smernice [89/552].“

 Konanie a návrhy účastníkov konania

19      Podaním do kancelárie Súdu prvého stupňa 6. februára 2008 podala FIFA túto žalobu.

20      Osobitným podaním do kancelárie Súdu prvého stupňa 28. februára 2008 FIFA navrhla, aby Súd prvého stupňa v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania vyzval Komisiu na predloženie viacerých dokumentov, ktoré sú podľa nej nevyhnutné na výkon jej práv ako aj na súdne preskúmanie, ktoré má Súd prvého stupňa vykonať.

21      Rozhodnutím z 26. mája 2008 sa siedma komora Súdu prvého stupňa rozhodla v tomto štádiu nevyhovieť návrhu na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, ktorý podala FIFA.

22      Podaniami do kancelárie Súdu prvého stupňa 11. a 16. júna 2008 Spojené kráľovstvo a Belgické kráľovstvo podali návrhy na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu Komisie.

23      Uznesením zo 14. augusta 2008 predseda siedmej komory Súdu prvého stupňa vyhovel týmto návrhom. Vedľajší účastníci konania predložili svoje vyjadrenia a FIFA predložila svoje pripomienky k týmto vyjadreniam v stanovených lehotách.

24      Uznesením z 15. decembra 2009 bola táto vec na účely ústnej časti konania spojená s vecou T‑385/07, FIFA/Komisia.

25      Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupňa rozhodol o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania vyzval FIFA, aby sa písomne vyjadrila k jednej otázke, a Komisiu, aby sa písomne vyjadrila k dvom otázkam. Na otázky Súdu prvého stupňa bolo odpovedané v stanovenej lehote.

26      FIFA navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        čiastočne ale úplne zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka majstrovstiev sveta,

–        zaviazal Komisiu, Belgické kráľovstvo a Spojené kráľovstvo na náhradu trov konania.

27      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        zaviazal FIFA na náhradu trov konania.

28      Belgické kráľovstvo a Spojené kráľovstvo navrhujú, aby Všeobecný súd zamietol žalobu.

 Právny stav

1.     O prípustnosti

 Tvrdenia účastníkov konania

29      Belgické kráľovstvo tvrdí, že žaloba je neprípustná z dôvodu, že FIFA nie je napadnutým rozhodnutím osobne ani priamo dotknutá, a že Všeobecný súd nemá právomoc na preskúmavanie zákonnosti vnútroštátnych opatrení. FIFA okrem toho nepodala žalobu proti opatreniam prijatým Spojeným kráľovstvom pred vnútroštátnymi súdmi, takže jej žaloba na Súd prvého stupňa bola podaná po uplynutí lehoty, pričom prípadné zrušenie napadnutého rozhodnutia by neovplyvnilo platnosť spornej vnútroštátnej právnej úpravy.

30      FIFA sa domnieva, že napadnuté rozhodnutie môže byť napadnuté žalobou a že sa jej navyše priamo a osobne týka.

 Posúdenie Všeobecným súdom

31      Dôvody neprípustnosti uvedené Belgickým kráľovstvom sa týkajú absolútnej prekážky konania, keďže sa v ich rámci spochybňuje aktívna legitimácia FIFA, dodržanie lehoty na podanie žaloby a právomoc Všeobecného súdu. Preto treba, aby Všeobecný súd z úradnej moci preskúmal tieto dôvody neprípustnosti, hoci Belgické kráľovstvo ako vedľajší účastník konania nie je podľa článku 40 štvrtého odseku Štatútu Súdneho dvora a článku 116 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu oprávnené ich uvádzať, keďže Komisia nespochybnila prípustnosť žaloby (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Súdneho dvora z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia, C‑313/90, Zb. s. I‑1125, body 21 až 23).

32      Pokiaľ ide o to, či je UEFA priamo dotknutá, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry podmienka, že fyzická alebo právnická osoba musí byť napadnutým rozhodnutím priamo dotknutá, ako je stanovená v článku 230 štvrtom odseku ES, vyžaduje, aby napadnuté opatrenie Spoločenstva priamo ovplyvňovalo právne postavenie jednotlivca a neponechávalo nijaký priestor na voľnú úvahu pre osoby, ktorým je určené, a osoby, ktoré sú poverené jeho uplatňovaním, keďže to má úplne automatický charakter a vyplýva iba z právnej úpravy Spoločenstva bez uplatnenia iných sprostredkujúcich predpisov (pozri rozsudok Súdneho dvora z 13. marca 2008, Komisia/Infront WM, C‑125/06 P, Zb. s. I‑1451, bod 47, a tam citovanú judikatúru).

33      V tejto súvislosti nesmie podľa článku 101 Broadcasting Act 1996 (pozri bod 10 vyššie) nijaká organizácia televízneho vysielania patriaca do jednej z kategórií uvedených v bode 9 vyššie pristúpiť k exkluzívnemu živému vysielaniu udalosti zaradenej do zoznamu Spojeného kráľovstva. Office of Communications môže udeliť povolenie organizácii, ktorá nadobudla práva na exkluzívne živé vysielanie predmetnej udalosti, len vtedy, ak nijaká organizácia patriaca do druhej z týchto kategórií neprejavila záujem o nadobudnutie práv na vysielanie tejto udalosti a sú splnené ostatné podmienky uvedené v bode 3 vyššie.

34      Z tejto právnej úpravy vyplýva, že prevod práv na vysielanie majstrovstiev sveta, ktorého organizátorom je v zmysle odôvodnenia č. 21 smernice 97/36 FIFA, na prevádzkovateľov televízneho vysielania patriacich do právomoci Spojeného kráľovstva spôsobom, ktorý ostatných prevádzkovateľov patriacich do právomoci toho istého členského štátu, ktorí prejavili záujem o ich nadobudnutie, zbavuje možnosti vysielať v tomto štáte naživo celú túto udalosť alebo jej časť, nevytvára právne účinky bežne spôsobené takouto doložkou exkluzivity.

35      Hoci je pravda, že tieto právne následky vyplývajú z právnej úpravy Spojeného kráľovstva a nie z napadnutého rozhodnutia, skutočnosťou zostáva, že mechanizmus vzájomného uznávania zavedený napadnutým rozhodnutím v súlade s článkom 3a ods. 3 smernice 89/552 vytvára pre členské štáty povinnosť zachovávať tieto následky. Konkrétne musia členské štáty zabezpečiť, aby prevádzkovatelia televízneho vysielania patriaci do ich právomoci dodržiavali podmienky televízneho vysielania v Spojenom kráľovstve udalostí zaradených do zoznamu tohto členského štátu, ako ich Spojené kráľovstvo vymedzilo vo svojich opatreniach schválených a uverejnených v Úradnom vestníku Európskej únie. Povinnosť dosiahnuť tento výsledok tak priamo ovplyvňuje právne postavenie prevádzkovateľov televízneho vysielania patriacich do právomoci iných členských štátov ako Spojené kráľovstvo, ktorí si želajú zakúpiť práva na vysielanie v Spojenom kráľovstve, ktoré pôvodne mala FIFA (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Infront WM, už citovaný v bode 32 vyššie, body 62 a 63).

36      Mechanizmus vzájomného uznávania zavedený napadnutým rozhodnutím preto členské štáty zaväzuje, aby vylúčili využívanie práv, ako sú tie uvedené v bode 34 vyššie, prevádzkovateľmi televízneho vysielania patriacimi do ich právomoci, takže práva, ktoré pôvodne mala FIFA, sú rovnako dotknuté aj vtedy, ak sú verejne ponúkané prevádzkovateľom nepatriacim do právomoci Spojeného kráľovstva, ale do právomoci iného členského štátu.

37      Z toho vyplýva, že napadnuté rozhodnutie má priame následky na právne postavenie FIFA, pokiaľ ide o práva, ktoré pôvodne mala, a členským štátom neponecháva nijaký priestor na voľnú úvahu, pokiaľ ide o želaný výsledok uložený automaticky a vyplývajúci iba z právnej úpravy Spoločenstva, bez ohľadu na obsah jednotlivých mechanizmov, ktoré vnútroštátne orgány zavedú na dosiahnutie tohto výsledku (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Infront WM, už citovaný v bode 32 vyššie, body 60 a 61).

38      FIFA je preto priamo dotknutá napadnutým rozhodnutím.

39      Pokiaľ ide o otázku, či je FIFA osobne dotknutá napadnutým rozhodnutím, treba pripomenúť, že iné subjekty ako osoby, ktorým je rozhodnutie určené, môžu tvrdiť, že sa ich rozhodnutie osobne týka, iba vtedy, keď sa ich dotýka na základe ich určitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie určené (pozri rozsudok Komisia/Infront WM, už citovaný v bode 32 vyššie, bod 70 a tam citovanú judikatúru).

40      V danom prípade je nepochybné, že majstrovstvá sveta predstavujú bez ohľadu na právny pôvod a zdroj práv na ich vysielanie udalosť podľa odôvodnenia č. 21 smernice 97/36 v tom zmysle, že sú vopred zorganizované organizátorom, ktorý je právom poverený na predaj týchto práv, a že FIFA je takýmto organizátorom. Keďže bolo toto postavenie rovnako platné v čase vydania napadnutého rozhodnutia, FIFA bola v tom čase plne identifikovateľná.

41      Napadnuté rozhodnutie okrem toho poukazuje predovšetkým na FIFA, keďže vo svojej prílohe uvádza „finále Svetového pohára [záverečná fáza majstrovstiev sveta – neoficiálny preklad] FIFA“.

42      FIFA je preto osobne dotknutá napadnutým rozhodnutím.

43      Pokiaľ ide o tvrdenia Belgického kráľovstva založené na tom, že Všeobecný súd nemá v zmysle článku 230 ES právomoc na preskúmavanie zákonnosti vnútroštátnych opatrení a že FIFA nespochybnila opatrenia Spojeného kráľovstva pred vnútroštátnymi súdmi, stačí uviesť, že FIFA svojou žalobou spochybňuje predovšetkým zákonnosť článku 1 napadnutého rozhodnutia, ktorým boli predmetné opatrenia vyhlásené za zlučiteľné s právom Spoločenstva.

44      Z toho vyplýva, že preskúmanie, ktoré má Všeobecný súd v danom prípade vykonať, sa týka zákonnosti tohto konštatovania, pričom nespochybnenie opatrení Spojeného kráľovstva pred vnútroštátnymi súdmi tak alebo onak neovplyvňuje prípustnosť žaloby, ktorá navyše bola podaná v lehote stanovenej článkom 230 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Infront WM/Komisia, už citovaný v bode 14 vyššie, bod 109).

45      Tvrdenia týkajúce sa neprípustnosti, ktoré uviedlo Belgické kráľovstvo, preto musia byť zamietnuté.

2.     O veci samej

46      FIFA uvádza v podstate šesť žalobných dôvodov založených po prvé na nedostatočnom odôvodnení, po druhé na porušení článku 3a ods. 1 smernice 89/552, po tretie na porušení svojho práva vlastniť majetok, po štvrté na porušení ustanovení Zmluvy týkajúcich sa slobodného poskytovania služieb, po piate na porušení ustanovení Zmluvy týkajúcich sa hospodárskej súťaže a po šieste na porušení ustanovení Zmluvy týkajúcich sa slobody usadiť sa.

47      Pred začatím skúmania žalobných dôvodov, ktoré uviedla FIFA, treba uviesť niekoľko všeobecných úvah, ktoré sa musia zohľadniť pri posudzovaní ich dôvodnosti.

48      Najprv treba uviesť, že článok 3a ods. 1 smernice 89/552 konkretizoval možnosť členských štátov obmedziť na základe naliehavých dôvodov verejného záujmu výkon základných slobôd založených primárnym právom Spoločenstva v audiovizuálnej oblasti.

49      Aj keď sa opatrenia prijaté členskými štátmi v rámci článku 3a ods. 1 smernice 89/552 uplatňujú bez diskriminácie tak na podniky so sídlom na území daného členského štátu, ako aj na podniky so sídlom v ostatných členských štátoch, na to, aby sa tieto opatrenia považovali za obmedzenie slobodného poskytovania služieb v zmysle článku 49 ES, postačuje, že tieto opatrenia zvýhodňujú určité podniky so sídlom na území daného členského štátu (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 5. júna 1997, SETTG, C‑398/95, Zb. s. I‑3091, bod 16, a z 13. decembra 2007, United Pan-Europe Communications Belgium a i., C‑250/06, Zb. s. I‑11135, body 37 a 38). Podobným spôsobom môžu byť tieto opatrenia prekážkou slobody usadiť sa, keďže sú spôsobilé uviesť spoločnosti z ostatných členských štátov do postavenia, ktoré je právne alebo fakticky menej výhodné ako postavenie, ktoré majú spoločnosti z členského štátu, ktorý ich prijal (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 11. mája 1999, Pfeiffer, C‑255/97, Zb. s. I‑2835, bod 19).

50      Takéto obmedzenia základných slobôd zaručených Zmluvou pritom môžu byť odôvodnené, ak sa opierajú o naliehavé dôvody všeobecného záujmu, pokiaľ sú spôsobilé zabezpečiť dosiahnutie cieľa, ktorý sledujú, a nejdú nad rámec toho, čo je na jeho dosiahnutie nevyhnutné (pozri v tomto zmysle rozsudky Pfeifer, už citovaný v bode 49 vyššie, bod 19, a United Pan-Europe Communications Belgium a i., už citovaný v bode 49 vyššie, bod 39 a tam citovanú judikatúru).

51      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že sloboda prejavu, ako je zabezpečená článkom 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, patrí medzi základné práva zaručené právnym poriadkom Spoločenstva a predstavuje naliehavý dôvod verejného záujmu, ktorý je spôsobilý odôvodniť takéto obmedzenia (pozri v tomto zmysle rozsudok United Pan-Europe Communications Belgium a i., už citovaný v bode 45 vyššie, bod 41 a tam citovanú judikatúru). Okrem toho podľa článku 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zahŕňa sloboda prejavu aj slobodu prijímať informácie.

52      V danom prípade, ako je uvedené v odôvodnení č. 19 napadnutého rozhodnutia, predstavujú opatrenia Spojeného kráľovstva obmedzenia slobodného poskytovania služieb. Ako však vyplýva z odôvodnenia č. 18 smernice 97/36, opatrenia uvedené v článku 3a smernice 89/552 smerujú k ochrane práva na informácie a zabezpečeniu širokého prístupu verejnosti k televíznym vysielaniam udalostí veľkého významu pre spoločnosť, či už vnútroštátnych alebo nie. Podľa odôvodnenia č. 21 smernice 97/36 ide o udalosť veľkého významu pre spoločnosť vtedy, ak je výnimočná, teší sa záujmu širokej verejnosti v Európskej únii alebo v danom členskom štáte, alebo vo významnej časti daného členského štátu a je vopred zorganizovaná organizátorom udalosti, ktorý je oprávnený na predaj práv týkajúcich sa tejto udalosti.

53      Z toho vyplýva, že keďže sa opatrenia uvedené v článku 3a ods. 1 smernice 89/552 týkajú udalostí veľkého významu pre spoločnosť, sú odôvodnené naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu, čo okrem iného FIFA nespochybňuje.

54      Ďalej, ako už bolo uvedené v bode 50 vyššie, predmetné opatrenia musia byť spôsobilé zabezpečiť dosiahnutie cieľa, ktorý sledujú, a nesmú ísť nad rámec toho, čo je na jeho dosiahnutie nevyhnutné.

55      Nakoniec, pokiaľ ide o dosah odôvodnenia č. 18 smernice 97/36, treba po prvé uviesť, že článok 3a smernice 89/552, na ktorý sa toto odôvodnenie odvoláva, nepristupuje k harmonizácii jednotlivých udalostí, ktoré môžu byť členskými štátmi považované za udalosti veľkého významu pre spoločnosť. Na rozdiel od znenia tohto článku, ktoré sa nachádza v rozhodnutí Európskeho parlamentu týkajúceho sa spoločnej pozície vydanej Radou vzhľadom na prijatie smernice 97/36 (Ú. v. ES C 362, 1996, s. 56) a výslovne odkazuje na letné a zimné olympijské hry a majstrovstvá sveta a Európy vo futbale, totiž toto ustanovenie neodkazuje na jednotlivé podujatia, ktoré môžu byť zaradené do vnútroštátnych zoznamov.

56      Z toho vyplýva, ako to okrem iného uvádza Komisia, že odôvodnenie č. 18 smernice 97/36 nemožno vnímať tak, že spôsobuje, že zaradenie majstrovstiev sveta do vnútroštátneho zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť je automaticky zlučiteľné s právom Spoločenstva. Tým viac nemožno toto odôvodnenie chápať tak, že majstrovstvá sveta ako celok možno v každom prípade platne zahrnúť do takéhoto zoznamu bez ohľadu na záujem, ktorý zápasy tejto súťaže vyvolávajú v dotknutom členskom štáte.

57      Naopak, vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 48 až 53 vyššie toto odôvodnenie znamená, že ak členský štát zaradil zápasy majstrovstiev sveta do zoznamu, ktorý sa rozhodol zostaviť, nemusí vo svojom oznámení Komisii uviesť osobitné odôvodnenie týkajúce sa ich povahy ako udalosti veľkého významu pre spoločnosť.

58      Dôvodnosť žalobných dôvodov, ktoré uviedla FIFA, treba preskúmať s ohľadom na tieto úvahy.

 O prvom žalobnom dôvode založenom na nedostatočnom odôvodnení

 Tvrdenia účastníkov konania

59      Podľa FIFA neuviedla Komisia v napadnutom rozhodnutí nijaký dôvod na odôvodnenie zaradenia všetkých 64 zápasov majstrovstiev sveta do zoznamu Spojeného kráľovstva. Je nepochybné, že majstrovstvá sveta sú uvedené v odôvodnení č. 18 smernice 97/36 ako príklad udalosti veľkého významu pre spoločnosť, ale to neznamená, že všetky zápasy majstrovstiev sveta možno automaticky považovať za udalosti takéhoto významu, alebo že musia byť predmetom neobmedzeného prístupu verejnosti. Okrem toho nijaká okolnosť neumožňovala záver, že toto odôvodnenie odkazuje na majstrovstvá sveta ako celok. V tejto súvislosti FIFA zdôrazňuje, že rozdelenie zápasov tejto súťaže na „vrcholné“ zápasy, kam patria semifinále, finále a zápasy príslušného národného tímu, v danom prípade tímov zo Spojeného kráľovstva, ktoré môžu byť považované za udalosti veľkého významu pre spoločnosť v tomto členskom štáte, na jednej strane a „ostatné“ zápasy, kam patria všetky ostatné zápasy, ktoré nemusia byť nevyhnutne považované za takéto udalosti, na druhej strane by bolo spoľahlivé a zodpovedalo by spôsobu uplatnenému ostatnými členskými štátmi, ktoré oznámili svoje opatrenia v súlade s článkom 3a ods. 2 smernice 89/552. Samotná Komisia uznala takéto rozdelenie zápasov vo svojom pracovnom dokumente CC TVSF(97) týkajúcom sa uplatňovania článku 3a smernice 89/552.

60      Komisia si tým, že usúdila, že jej preskúmavanie vnútroštátneho výberu udalostí veľkého významu pre spoločnosť je čisto okrajové a prakticky nadbytočné, nesplnila svoju povinnosť dôkladne preskúmať zlučiteľnosť opatrení Spojeného kráľovstva s právom Spoločenstva, pričom táto okolnosť ju viedla k tomu, že neodôvodnila zodpovedajúcim spôsobom napadnuté rozhodnutie pokiaľ ide o určenie všetkých zápasov majstrovstiev sveta ako udalostí veľkého významu pre spoločnosť v tomto členskom štáte.

61      FIFA rovnako uvádza, že orgány Spojeného kráľovstva pri vydaní rozhodnutia z 25. júna 1998 (pozri bod 7 vyššie) nezohľadnili čísla sledovanosti majstrovstiev sveta 1998, lebo táto súťaž sa skončila 12. júla 1998, zatiaľ čo Komisia pri prijímaní napadnutého rozhodnutia 28. júla 2000 z týchto údajov vychádzala. Tieto orgány navyše nezohľadnili uvedené čísla sledovanosti ani predtým, ako 5. mája 2000 znova oznamovali Komisii svoj zoznam (pozri bod 14 vyššie).

62      Keďže v rozpore s návrhmi Advisory Group on listed events (pozri bod 9 vyššie), príslušných úradníkov ministerstva kultúry, médií a športu a generálneho riaditeľa Office of Fair Trading (OFT, úrad Spojeného kráľovstva pre hospodársku súťaž), ako aj pôvodným stanoviskom ministerstva, ktoré odporúčalo zaradiť výlučne „vrcholné“ zápasy, boli do zoznamu rozhodnutia z 25. júna 1998 (pozri bod 7 vyššie) zahrnuté všetky zápasy majstrovstiev sveta, bola Komisia povinná odôvodniť svoje rozhodnutie súhlasiť so zaradením všetkých zápasov do zoznamu Spojeného kráľovstva. Komisia bola navyše povinná zistiť si čísla sledovanosti majstrovstiev sveta z rokov 1998, 2002 a 2006, namiesto toho, aby ako také prevzala rozhodnutie prijaté sedem rokov predtým, v júli 2000. V tejto súvislosti FIFA tvrdí, že samotná Komisia uviedla, že pri prijímaní svojho rozhodnutia z 28. júla 2000 zohľadnila čísla sledovanosti majstrovstiev sveta 1998, napriek skutočnosti, že tieto čísla sledovanosti neboli 25. júna 1998, v čase prijatia zoznamu Spojeného kráľovstva, dostupné, čo potvrdzuje, že na účely prijatia napadnutého rozhodnutia bolo potrebné zohľadniť najaktuálnejšie údaje. FIFA okrem toho tvrdí, že Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku Infront WM/Komisia, už citovanom v bode 15 vyššie, nevyjadril k iným dôvodom na zrušenie ako je dôvod založený na nedodržaní formy, na základe ktorého zrušil rozhodnutie z 28. júla 2000.

63      FIFA tvrdí, že od augusta 2006 do februára 2007 sa uskutočnila výmena korešpondencie medzi Komisiou a orgánmi Spojeného kráľovstva. Uvádza, že bez kladného výsledku v jej prospech sa tak na úrovni Spoločenstva ako aj na vnútroštátnej úrovni začali správne konania týkajúce sa prístupu k dokumentom. FIFA sa domnieva, že Komisia bola povinná vysvetliť v napadnutom rozhodnutí všetky okolnosti týkajúce sa jej posúdenia zlučiteľnosti opatrení Spojeného kráľovstva s právom Spoločenstva, predovšetkým čísla sledovanosti majstrovstiev sveta z rokov 1998, 2002 a 2006, ako aj obsah tejto korešpondencie, keďže pri vydaní napadnutého rozhodnutia zohľadnila informácie v nej uvedené.

64      FIFA nakoniec tvrdí, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nemôže byť doplnené v priebehu konania, v dôsledku čoho akýkoľvek dôvod uvedený prvýkrát pred Všeobecným súdom, ako sú dôvody uvedené Komisiou v jej vyjadrení k žalobe, nemožno na tento účel zohľadniť, bez ohľadu na ich dôkaznú hodnotu pokiaľ ide o vec samu.

65      Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ ide o posúdenie, že udalosťami veľkého významu pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve sú všetky zápasy majstrovstiev sveta, nielen „vrcholné“ zápasy, Komisia v rozpore s článkom 253 ES porušila svoju povinnosť odôvodnenia.

66      Komisia, podporovaná vedľajšími účastníkmi konania, spochybňuje dôvodnosť tohto žalobného dôvodu.

 Posúdenie Všeobecným súdom

67      Podľa ustálenej judikatúry musí byť odôvodnenie vyžadované článkom 253 ES prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, umožňujúce zúčastneným osobám pochopiť dôvody prijatia opatrenia a príslušnému súdu preskúmať ho. Požiadavka odôvodnenia musí byť posúdená v závislosti od okolností daného prípadu, najmä obsahu aktu, charakteru uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý môžu mať na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt určený, alebo ďalšie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyžaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené všetky relevantné právne a skutkové okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 253 ES, sa má posudzovať nielen s ohľadom na jeho znenie, ale tiež s ohľadom na jeho kontext, ako aj s ohľadom na všetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblasť (rozsudok Súdneho dvora z 30. marca 2000, VBA/Florimex a i., C‑265/97 P, Zb. s. I‑2061, bod 93).

68      FIFA vytýka Komisii, že osobitne neodôvodnila svoj záver, že za udalosti veľkého významu pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve treba považovať skôr všetky zápasy majstrovstiev sveta ako len „vrcholné“ zápasy. Okrem iného treba zdôrazniť, že vo svojom písomnom vyjadrení k otázke položenej Súdom prvého stupňa v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania (pozri bod 25 vyššie) FIFA výslovne potvrdila to, čo nepriamo vyplývalo z viacerých bodov jej písomností, konkrétne že zaradenie „vrcholných“ zápasov majstrovstiev sveta do vnútroštátneho zoznamu považuje za zlučiteľné s právom Spoločenstva, pod podmienkou, že sú rovnako dodržané požiadavky jasného a transparentného konania.

69      Hoci sa odôvodnenie č. 18 smernice 97/36 nevyjadruje ku kľúčovej otázke týkajúcej sa zahrnutia všetkých alebo časti zápasov majstrovstiev sveta do vnútroštátneho zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť, nijaké platné odôvodnenie neumožňuje dospieť k záveru, že za také možno v zásade považovať iba „vrcholné“ zápasy a z toho dôvodu ich zahrnúť do takéhoto zoznamu.

70      Majstrovstvá sveta sú v skutočnosti súťažou, ktorú možno rozumne považovať viac za jednu udalosť ako za súbor jednotlivých udalostí rozdelených na „vrcholné“ a „ostatné“ zápasy. V tejto súvislosti je všeobecne známe, že výsledky „ostatných“ zápasov určujú v rámci majstrovstiev sveta osud mužstiev a preto od nich môže závisieť ich účasť na „vrcholných“ zápasoch, ako aj na zápasoch, ktorých sa zúčastňuje príslušný národný tím. „Ostatné“ zápasy rovnako určujú súperov príslušného národného tímu v nasledujúcich fázach súťaže. Výsledky „ostatných“ zápasov môžu okrem toho rovnako určiť prítomnosť alebo neprítomnosť tohto národného tímu v nasledujúcej fáze súťaže.

71      Vzhľadom na tieto osobitné súvislosti, ktoré umožňujú považovať majstrovstvá sveta za jednu udalosť, ako to zdôrazňuje odôvodnenie č. 18 napadnutého rozhodnutia, nemusela Komisia podrobnejšie odôvodňovať svoje posúdenie vo vzťahu k „ostatným“ zápasom, predovšetkým ak relevantné štatistické údaje nepreukázali, žeby tieto zápasy systematicky priťahovali zanedbateľné množstvo televíznych divákov (pozri body 122 až 129 nižšie). Tieto okolnosti rovnako umožňovali Komisii odôvodniť jej rozhodnutie odkazom na osobitný ohlas, ktorý majstrovstvá sveta vyvolávajú v Spojenom kráľovstve v tom zmysle, že ide o osobitne obľúbenú udalosť u širokej verejnosti a nielen u futbalových fanúšikov, ako to uvádza odôvodnenie č. 6 napadnutého rozhodnutia.

72      Z toho vyplýva, že odôvodnenie uvedené v odôvodneniach č. 6 a 18 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 18 vyššie) umožňuje FIFA určiť dôvody, pre ktoré Komisia usúdila, že všetky zápasy majstrovstiev sveta možno platne zaradiť do zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve a Všeobecnému súdu umožňuje preskúmať ho pokiaľ ide o dôvodnosť tohto posúdenia, napadnuté rozhodnutie preto spĺňa podmienky článku 253 ES v tejto súvislosti.

73      Skutočnosť, že počas konania pri prijatí zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve určité orgány navrhovali zaradiť do tohto zoznamu výlučne „vrcholné“ zápasy, tento záver nespochybňuje. V skutočnosti vzhľadom na to, že dôležitosť „ostatných“ zápasov odôvodňuje určenie celých majstrovstiev sveta ako udalosti veľkého významu pre spoločnosť, preto okolnosť, že niektorí úradníci alebo poradné orgány v rámci ich príspevku navrhli ministrovi zaradiť do zoznamu výlučne „vrcholné“ zápasy, nemá za následok povinnosť Komisie vysvetliť, prečo minister nepochybil, keď prijal odlišné, ale rovnako platné stanovisko.

74      To isté platí pre tvrdenia týkajúce sa existencie korešpondencie medzi Komisiou a orgánmi Spojeného kráľovstva, ktorá sa v napadnutom rozhodnutí neuvádza. Keďže je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia dostatočné, Komisii nemožno vytýkať, že v ňom neuviedla viac dôkazov. Okrem toho sa otázka, či z ostatných okolností vyplýva, že „ostatné“ zápasy skutočne nemajú veľký význam pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve, týka zákonnosti sporného aktu z vecnej stránky a bude preskúmaná v rámci druhého žalobného dôvodu (pozri body 118 až 129 nižšie).

75      Pokiaľ ide o tvrdenia založené na tom, že 25. júna 1998, teda v deň prijatia zoznamu Spojeného kráľovstva (pozri bod 7 vyššie), neboli dostupné čísla sledovanosti majstrovstiev sveta 1998, zatiaľ čo Komisia z týchto čísel vychádzala, treba konštatovať, že členskému štátu nič nebráni predložiť Komisii dôkazy týkajúce sa obdobia nasledujúceho po prijatí zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť, ani Komisii nič nebráni zohľadniť ich. Okrem toho mohli takéto dôkazy priviesť Komisiu k tomu, aby od predmetného členského štátu žiadala zmenu jeho opatrení tak, aby boli v súlade s právom Spoločenstva, na základe čo najaktuálnejších údajov. Tento výklad je podporený skutočnosťou, že článok 3a ods. 2 smernice ukladá členským štátom predložiť Komisii opatrenia predtým, ako sú prijaté.

76      Komisia preto nebola povinná v napadnutom rozhodnutí osobitne vysvetliť dôvod, prečo sa rozhodla zohľadniť okolnosti, ktoré neexistovali v okamihu vypracovania zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve.

77      Prvý žalobný dôvod preto musí byť zamietnutý.

 O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 3a ods. 1 smernice 89/552

78      Tento žalobný dôvod sa delí na dve časti, z ktorých prvá je založená na tom, že opatrenia Spojeného kráľovstva neboli prijaté v jasnom a transparentnom konaní a druhá na tom, že „ostatné“ zápasy nemajú veľký význam pre spoločnosť v tomto členskom štáte.

 O konaní, ktoré uskutočnili orgány Spojeného kráľovstva

–       Tvrdenia účastníkov konania

79      FIFA tvrdí, že pre zaradenie všetkých zápasov majstrovstiev sveta do zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve bola príznačná určitá neprehľadnosť a ako také je nezrozumiteľné. V tejto súvislosti FIFA poznamenáva, že minister neakceptoval jednomyseľné odporúčania, ktoré dostal od príslušných ministerských úradníkov, Advisory Group on listed events a generálneho riaditeľa Office of Fair Trading (OFT, úrad Spojeného kráľovstva pre hospodársku súťaž), ani pôvodné stanovisko ministerstva, a že dôvody tohto výberu neboli nikdy sprístupnené. Nesprístupnenie dôvodov, ktoré viedli ministra k tomu, aby sa odchýlil od nezávislých odporúčaní, však nebolo v súlade s požiadavkami jasnosti a transparentnosti, ktorými sa predmetné konanie musí riadiť. Okrem toho orgány Spojeného kráľovstva v dokumente z 23. septembra 1999 nepravdivo uviedli, že pri prijímaní rozhodnutia z 25. júna 1998 (pozri bod 61 vyššie) boli zohľadnené čísla sledovanosti majstrovstiev sveta z roku 1998, čo si mohla Komisia ľahko uvedomiť.

80      Čísla sledovanosti majstrovstiev sveta 1994 boli okrem iného rovnako postihnuté dôležitou matematickou chybou. V každom prípade čísla sledovanosti majstrovstiev sveta z roku 1998 ani tých z roku 1994 neodôvodňovali zaradenie všetkých zápasov tejto súťaže do zoznamu. Druhé oznámenie zoznamu, ktoré sa uskutočnilo 5. mája 2000 (pozri bod 14 vyššie), nemalo nijaký následok na situáciu opísanú vyššie, keďže čísla sledovanosti z roku 1998 neboli pred týmto novým oznámením skutočne preskúmané.

81      Keďže, po prvé, dôvody vedúce k zaradeniu všetkých zápasov do zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve zjavne neboli rovnaké ako dôvody, ktoré orgány tohto členského štátu oznámili Komisii, a po druhé, tieto dôvody neboli sprístupnené, Komisia nemohla dospieť k inému záveru ako k tomu, že vnútroštátne konanie je v rozpore s požiadavkami jasnosti a transparentnosti stanovenými v článku 3a ods. 1 smernice 89/552. Za týchto podmienok Komisia pochybila, keď usúdila, že uvedené konanie je jasné a transparentné. Táto výhrada nesmeruje k platnosti vnútroštátneho konania ako takého, ale k zákonnosti posúdenia Komisie v tejto súvislosti.

82      FIFA nakoniec zdôrazňuje, že uskutočnenie konzultácií, ktoré minister vykonal pokiaľ ide o kritériá výberu udalostí veľkého významu pre spoločnosť, jej hodnotenie nemení, keďže relevantnosť týchto kritérií nespochybňuje.

83      Komisia, podporovaná vedľajšími účastníkmi konania, spochybňuje dôvodnosť tvrdení FIFA.

–       Posúdenie Všeobecným súdom

84      Na úvod treba pripomenúť, že článok 3a ods. 1 smernice 89/552 neuvádza osobitné okolnosti, ktoré musia byť príznačné pre postupy uplatňované na vnútroštátnej úrovni na účely prípravy zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť. Toto ustanovenie ponecháva členským štátom priestor na voľnú úvahu pri úprave predmetných postupov pokiaľ ide o ich etapy, prípadné konzultácie s dotknutými osobami a rozdelenie správnych právomocí, pričom upresňuje, že ako celok sa musia vyznačovať jasnosťou a transparentnosťou.

85      Obmedzenia výkonu základných slobôd, ktoré sú zaručené Zmluvou, prostredníctvom vnútroštátnych opatrení odôvodnených naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu, musia byť navyše spôsobilé zabezpečiť dosiahnutie cieľa, ktorý sledujú, a nesmú ísť nad rámec toho, čo je na dosiahnutie tohto cieľa nevyhnutné (pozri bod 50 vyššie).

86      Ďalej, aj keď je cieľom vnútroštátnej právnej úpravy, ako je tá, ktorá je uvedená v článku 3a ods. 1 smernice 89/552, ochrana práva na slobodu prejavu (pozri body 47 až 49 vyššie), požiadavky vyplývajúce z opatrení určených na uplatňovanie takejto politiky musia byť v každom prípade primerané uvedenému cieľu a spôsoby ich uplatňovania nesmú so sebou prinášať diskrimináciu na úkor príslušníkov ostatných členských štátov (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 28. novembra 1989, Groener, C‑379/87, Zb. s. 3967, bod 19, a z 12. júna 2003, Schmidberger, C‑112/00, Zb. s. I‑5659, bod 82).

87      V tejto súvislosti konania, ktoré členské štáty zaviedli na účely prijatia zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť, musia byť zrozumiteľné a prehľadné v tom zmysle, že sa musia zakladať na objektívnych kritériách, ktoré boli vopred známe dotknutým osobám, aby sa zamedzilo tomu, že dôjde k svojvoľnému výkonu voľnej úvahy, ktorú majú členské štáty k dispozícii pri rozhodovaní o konkrétnych udalostiach, ktoré sa majú zaradiť na ich zoznamov (pozri v tomto zmysle rozsudok United Pan-Europe Communications Belgium a i., už citovaný v bode 45 vyššie, bod 46). Hoci je totiž pravda, že zaradenie udalosti do zoznamu podľa článku 3a smernice 89/552 vyžaduje, aby mala táto udalosť veľký význam pre spoločnosť, skutočnosťou zostáva, že predchádzajúce stanovenie špecifických kritérií, podľa ktorých sa tento význam posudzuje, predstavuje podstatný faktor toho, aby boli vnútroštátne rozhodnutia prijímané prehľadným spôsobom a v rámci miery voľnej úvahy, ktorú majú vnútroštátne orgány v tomto ohľade k dispozícii (pozri bod 112 nižšie).

88      Súčasťou požiadavky jasnosti a transparentnosti konania je rovnako to, aby ustanovenia, ktoré ho upravujú, stanovovali, ktorý orgán má právomoc zostaviť zoznam udalostí, ako aj podmienky, za ktorých môžu dotknuté osoby vyjadriť svoje pripomienky.

89      Naopak, jednoduchá existencia okolností smerujúcich k vyvráteniu posúdenia vnútroštátneho orgánu pokiaľ ide o dôležitosť konkrétnej udalosti pre spoločnosť sa netýka ani jasnosti ani transparentnosti konania, ktoré prebehlo, ale dôvodnosti tohto posúdenia. To isté platí aj vtedy, ak tieto okolnosti spočívajú v stanovisku poradných orgánov alebo útvarov príslušného orgánu.

90      V danom prípade treba na úvod uviesť, že FIFA spochybňuje jasnosť a transparentnosť konania, ktoré prebehlo v Spojenom kráľovstve, pokiaľ bolo dôvodom toho, že do zoznamu boli zaradené všetky zápasy majstrovstiev sveta, nielen „vrcholné“ zápasy.

91      Následne treba konštatovať, že výhrady FIFA nemôžu spochybniť posúdenie Komisie o jasnosti alebo transparentnosti konania uskutočneného ministrom na účely prijatia zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve (pozri body 7 až 9 vyššie). V rozpore s tým, čo tvrdí FIFA, nie je v skutočnosti cieľom ani následkom požiadavky jasnosti a transparentnosti stanovenej článkom 3a smernice 89/552 nútiť príslušný vnútroštátny orgán, aby vysvetlil dôvody, prečo neprijal stanoviská alebo pripomienky, ktoré mu boli predložené počas konania o konzultáciách.

92      Toto posúdenie platí o to viac pre majstrovstvá sveta, ktoré sú uvedené v odôvodnení č. 18 smernice 97/36 a dôvodne ich možno považovať viac za jednu udalosť ako za súbor jednotlivých udalostí rozdelených na „vrcholné“ a „ostatné“ zápasy (pozri bod 70 vyššie).

93      Ak sa dotknutá osoba za týchto podmienok domnieva, že názory predložené počas konzultácií alebo stanoviská vyslovené útvarmi príslušného orgánu obsahujú okolnosti vyvracajúce konečné posúdenie príslušného orgánu pokiaľ ide o význam predmetnej udalosti pre spoločnosť, má po prvé možnosť spochybniť toto posúdenie pred vnútroštátnymi súdmi, a po druhé, napadnúť pred Všeobecným súdom dôvodnosť prípadného rozhodnutia Komisie, ktorým bolo toto posúdenie schválené, ako to okrem iného robí FIFA v rámci druhej časti tohto žalobného dôvodu.

94      Pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa čísel sledovanosti zohľadnených orgánmi Spojeného kráľovstva, treba konštatovať, že takisto spochybňujú vecné posúdenie Komisie pokiaľ ide o stanovisko ministra k významu „ostatných“ zápasov pre spoločnosť v tomto členskom štáte. Netýkajú sa teda otázky, či bolo konanie uskutočnené orgánmi Spojeného kráľovstva jasné a transparentné.

95      Pokiaľ ide o tvrdenie, že čísla sledovanosti majstrovstiev sveta 1998 neboli 25. júna 1998, t. j. v deň prijatia zoznamu Spojeného kráľovstva (pozri bod 7 vyššie), dostupné, hoci Komisia z týchto čísel vychádzala, toto tvrdenie musí byť odmietnuté z dôvodov uvedených v bode 75 vyššie.

96      Tvrdenia FIFA tak nepreukazujú, že Komisia pochybila, keď usúdila, že konanie zavedené Spojeným kráľovstvom pri zaradení majstrovstiev sveta do zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť v tomto členskom štáte bolo jasné a transparentné.

97      Z toho vyplýva, že druhá časť druhého žalobného dôvodu musí byť zamietnutá.

 O význame „ostatných“ zápasov pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve

–       Tvrdenia účastníkov konania

98      Na podporu tejto časti tohto žalobného dôvodu FIFA po prvé uvádza, že „ostatné“ zápasy vyvolávajú osobitný ohlas len u futbalových fanúšikov, a po druhé, že tieto zápasy neboli tradične vysielané bezplatnými televíznymi kanálmi ani nepriťahovali množstvo televíznych divákov. Z toho vyplýva, že „ostatné“ zápasy nespĺňajú dve kritériá uvedené Komisiou v odôvodneniach č. 6 a 18 napadnutého rozhodnutia, v dôsledku čoho táto inštitúcia pochybila v uvedenej súvislosti.

99      Podľa FIFA nemožno platne uvádzať, že všetky zápasy majstrovstiev sveta predstavujú udalosti veľkého významu pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve, to znamená výnimočné udalosti, ktoré sú predmetom záujmu širokej verejnosti, ako to uvádza odôvodnenie č. 21 smernice 97/36.

100    V tejto súvislosti FIFA tvrdí, že ak si členské štáty môžu slobodne vybrať udalosti, ktoré považujú za udalosti veľkého významu pre spoločnosť, Komisia je povinná dôkladne preskúmať zákonnosť tohto výberu z pohľadu práva Spoločenstva. Ďalej, voľná úvaha, ktorou v tejto oblasti členské štáty disponujú, ich neoprávňuje prijímať svojvoľné stanoviská, nie je neobmedzená, a ich výber nie je prednostný ani rozhodujúci a o to viac ani nespochybniteľný.

101    V danom prípade vykonané prieskumy preukázali, že osoby, ktoré futbal zvyčajne nesledujú, prejavili o „ostatné“ zápasy len obmedzený záujem. FIFA rovnako zdôrazňuje, že nespochybňuje výber zákonodarcu stanoviť kritériá ako sú tie, ktoré sú uvedené v článku 3a smernice 89/552 pokiaľ ide o udalosti veľkého významu pre spoločnosť, ale závažnosť, ktorú Komisia tomuto pojmu pridelila v napadnutom rozhodnutí. V tejto súvislosti FIFA opakuje, že „vrcholné“ zápasy možno v zmysle tohto ustanovenia právom považovať za udalosti veľkého významu pre spoločnosť, čo okrem iného zodpovedá jej vlastnej politike. Podľa tejto politiky musia byť semifinále, finále, zápasy príslušného národného tímu a otvárací zápas majstrovstiev sveta naživo vysielané na voľne prístupnom kanáli.

102    Zo štúdie vychádzajúcej z údajov databázy Broadcast Audience Research Board vyplynulo, že priemerný počet futbalových fanúšikov, ktorí aspoň 30 po sebe nasledujúcich minút sledovali všetky „ostatné“ zápasy majstrovstiev sveta v roku 2006 predstavoval len 2,8 % všetkých divákov, oproti 14,7 % futbalových fanúšikov, ktorí aspoň 30 po sebe nasledujúcich minút sledovali všetky „vrcholné“ zápasy, 18,5 %, ktorí sledovali rovnako dlhú časť finále, 7,1 % semifinále a 17 % pri zápasoch národného tímu Anglicka.

103    Pokiaľ ide o údaje, ktoré Spojené kráľovstvo poskytlo Komisii, FIFA opakuje, že údaje týkajúce sa majstrovstiev sveta 1998 neboli 25. júna 1998, teda v deň, keď bol zostavený zoznam udalostí veľkého významu pre spoločnosť v tomto členskom štáte (pozri bod 7 vyššie), dostupné, hoci dokument z 23. septembra 1999 (pozri bod 79 vyššie) sa odvoláva na priemerný počet 8,59 milióna divákov, ktorí sledovali zápasy tejto súťaže. Odhliadnuc od nadhodnotenia tohto čísla, keďže správne číslo je 6,518 milióna televíznych divákov, toto číslo nijako nehovorí o význame „ostatných“ zápasov pre širokú verejnosť v Spojenom kráľovstve. Tento výsledok v skutočnosti jednak rovnako zohľadňoval „vrcholné“ zápasy a jednak nerozlišoval medzi futbalovými fanúšikmi, a tými, ktorí nie sú futbalovými fanúšikmi, pričom tí, ktorí nie sú futbalovými fanúšikmi, si predsa len zvolili sledovanie zápasu majstrovstiev sveta z toho dôvodu, že ho vnímajú ako udalosť veľkého významu pre spoločnosť. Výsledky prieskumu uvedeného v bode 102 vyššie však preukázali, že široká verejnosť s výnimkou futbalových fanúšikov nemá osobitný záujem o „ostatné“ zápasy, v dôsledku čoho tieto zápasy nevyvolávajú u tejto verejnosti ohlas. Tieto závery sú v súlade s rozhodovacou praxou Komisie. Táto inštitúcia preto pochybila, keď usúdila, že „ostatné“ zápasy majú veľký význam pre tých, ktorí nie sú futbalovými fanúšikmi.

104    Komisia rovnako pochybila, keď usúdila, že všetky zápasy majstrovstiev sveta boli tradične naživo vysielané voľne prístupnou televíziou, lebo 16 zápasov majstrovstiev sveta 1994, 8 zápasov majstrovstiev sveta 1998 a 8 zápasov majstrovstiev sveta v roku 2002 takto vysielaných nebolo, hoci v určitých prípadoch sa odohrávali v rovnakom čase ako niektorý iný zápas. Okrem toho bolo 8 „ostatných“ zápasov majstrovstiev sveta 2006 vysielaných vysielateľmi z druhej kategórie v zmysle článku 98 Broadcasting Act 1996 (pozri bod 10 vyššie). Prístup zvolený počas majstrovstiev sveta v rokoch 1994, 1998 a 2002 spočíval okrem iného v nevysielaní zápasu, ak sa odohrával v rovnakom čase, ako niektorý iný zápas.

105    Z údajov týkajúcich sa čísel sledovanosti majstrovstiev sveta z rokov 1994, 1998, 2002 a 2006, ktoré boli k dispozícii v čase prijatia napadnutého rozhodnutia, vyplýva, že „ostatné“ zápasy pritiahli len zlomok z televíznych divákov, ktorí sledovali „vrcholné“ zápasy. Navyše v rozpore s tým, čo tvrdí Komisia, čísla sledovanosti týkajúce sa „ostatných“ zápasov majstrovstiev sveta v rokoch 1994 a 1998 nemožno v nijakom prípade považovať za výnimočne vysoké, vzhľadom na počet obyvateľov Spojeného kráľovstva a čísla sledovanosti „vrcholných“ zápasov.

106    V skutočnosti 9 zápasov majstrovstiev sveta 1994 a 23 zápasov majstrovstiev sveta 2002 vysielaných naživo pritiahlo menej ako 3 milióny televíznych divákov, 12 zápasov majstrovstiev sveta 1998 vysielaných naživo pritiahlo menej ako 5 miliónov televíznych divákov a 5 „ostatných“ zápasov majstrovstiev sveta 2006 pritiahlo od 65 000 do 96 000 televíznych divákov.

107    Obidve kritériá uplatnené Komisiou pri závere o tom, že „ostatné“ zápasy majstrovstiev sveta majú veľký význam pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve, konkrétne že v tomto členskom štáte vyvolávajú osobitný ohlas a že boli vždy vysielané bezplatnými televíznymi kanálmi a pritiahli množstvo televíznych divákov, preto v skutočnosti neboli splnené.

108    Navyše podľa FIFA nemožno tvrdiť, že „ostatné“ zápasy majú veľký význam pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve, keďže právny poriadok tohto členského štátu neukladá organizáciám televízneho vysielania povinnosť vysielať ich, i keď takáto povinnosť existovala pokiaľ ide o iné udalosti. FIFA navyše odpovedala na tvrdenie Komisie, že je nemožné vysielať na tom istom kanáli dva zápasy majstrovstiev sveta, ktoré sa odohrávajú súčasne, tak, že ak by predmetné zápasy mali naozaj veľký význam pre spoločnosť, vysielateľ ich mohol vysielať v rovnakom čase na dvoch rozličných kanáloch, ktoré mu patria (ako sú BBC 1 a BBC 2) alebo poskytnúť sublicenciu inému vysielateľovi. Pokiaľ ide o tvrdenie Komisie, že čísla sledovanosti uvedené FIFA nezohľadňovali deň ani hodinu, kedy boli zápasy vysielané, FIFA uviedla, že tieto činitele nemali rozhodujúci vplyv na čísla sledovanosti, a na podporu svojho stanoviska uviedla početné príklady zápasov majstrovstiev sveta od roku 1994 do roku 2006.

109    FIFA okrem toho tvrdí, že vzhľadom na to, že ak sa určitá udalosť považuje za udalosť veľkého významu pre jednu spoločnosť, nie je takou nevyhnutne aj pre inú spoločnosť, je tvrdenie Komisie, že uvedenie majstrovstiev sveta v odôvodnení č. 18 smernice 97/36 smeruje k všetkým ich zápasom, neobhájiteľné. Navyše by bolo nelogické považovať majstrovstvá sveta za nedielnu udalosť, keďže sú organizované vo viacerých fázach a zoznam Spojeného kráľovstva považuje ostatné udalosti pozostávajúce z viacerých zápasov, predovšetkým Svetový pohár v krikete, za deliteľné udalosti. Okrem toho s výnimkou Spojeného kráľovstva a Belgického kráľovstva všetky ostatné členské štáty zostavili zoznamy udalostí, na ktoré boli zaradené len určité zápasy zodpovedajúce „vrcholným“ zápasom a Komisia ich schválila. Táto skutočnosť preukazuje, že majstrovstvá sveta sa nemusia nevyhnutne považovať za nedielnu udalosť.

110    FIFA tvrdí, že ak by sa mal v rozpore s argumentmi, ktoré uvádza, článok 3a ods. 1 smernice vykladať v tom zmysle, že majstrovstvá sveta v celom ich rozsahu sa musia považovať za udalosť veľkého významu pre spoločnosť z dôvodu ustanovenia odôvodnenia č. 18 smernice 97/36, bolo by potrebné usudzovať, že proti tomuto ustanoveniu bola v žalobe a v každom prípade v replike implicitne vyslovená námietka na základe článku 241 ES. V rámci tejto námietky FIFA uvádza všetky tvrdenia, ktoré podľa nej smerujú k preukázaniu toho, že považovanie majstrovstiev sveta ako celku za jednu udalosť veľkého významu pre spoločnosť nie je ničím odôvodnené.

111    Komisia, podporovaná vedľajšími účastníkmi konania, spochybňuje dôvodnosť tejto časti druhého žalobného dôvodu a uvádza, že FIFA nemôže proti smernici 97/36 platne vznášať námietku v zmysle článku 241 ES.

–       Posúdenie Všeobecným súdom

112    Po prvé je namieste pripomenúť, že článok 3a smernice 89/552 tým, že stanovuje, že členské štáty majú definovať udalosti veľkého významu pre spoločnosť v zmysle uvedenom v odôvodnení č. 21 smernice 97/36, priznáva členským štátom významnú mieru voľnej úvahy v tejto súvislosti.

113    Po druhé, napriek skutočnosti, že článok 3a smernice 89/552 nepristupuje k harmonizácii na úrovni jednotlivých udalostí, ktoré môže členský štát považovať za udalosti veľkého významu pre spoločnosť (pozri body 55 a 56 vyššie), zo spomenutia majstrovstiev sveta v odôvodnení č. 18 smernice 97/36 vyplýva, že Komisia nemôže považovať zaradenie zápasov tejto súťaže do zoznamu udalostí za porušenie práva Spoločenstva z dôvodu, že dotknutý členský štát jej neoznámil osobitné dôvody, ktoré odôvodňujú ich význam pre spoločnosť (pozri bod 57 vyššie). No prípadný záver Komisie, podľa ktorého zaradenie majstrovstiev sveta ako celku do zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť členského štátu je zlučiteľné s právom Spoločenstva z dôvodu, že túto súťaž treba vzhľadom na jej charakteristické znaky platne považovať za jedinú udalosť, možno spochybniť na základe konkrétnych okolností preukazujúcich, že „ostatné“ zápasy nemajú taký význam pre spoločnosť v tomto členskom štáte.

114    Ako už totiž bolo uvedené v bodoch 55 a 56 vyššie, ani odôvodnenie č. 18 smernice 97/36, ani článok 3a smernice 89/552 sa nezaoberajú otázkou, či majstrovstvá sveta ako celok možno platne zahrnúť do zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť bez ohľadu na záujem, ktorý jeho zápasy, a najmä „ostatné“ zápasy, vyvolávajú v dotknutom členskom štáte.

115    Akákoľvek diskusia o súlade smernice 97/36 s právom pokiaľ ide o posúdenie majstrovstiev sveta ako celku, a tým viac len ich „vrcholných“ zápasov (pozri bod 110 vyššie), je preto bezpredmetná, keďže jej odôvodnenie č. 18 sa touto otázkou nezaoberá. Rovnako nie je potrebné rozhodovať o otázke, či v tejto súvislosti mohla FIFA vo svojej replike platne vzniesť námietku v zmysle článku 241 ES proti smernici 97/36, alebo či takúto námietku treba považovať za vznesenú implicitne v rámci žaloby.

116    Po tretie, ako už bolo vysvetlené v bodoch 69 a 70 vyššie, majstrovstvá sveta možno rozumne viac považovať za jednu udalosť ako za súbor jednotlivých udalostí rozdelených na „vrcholné“ a „ostatné“ zápasy, takže prístup ministra nebol svojvoľný, ale v rámci miery jeho voľnej úvahy.

117    Význam „ostatných“ zápasov vyplýva okrem iného tiež z jednoduchej skutočnosti, že sú súčasťou tejto súťaže, rovnako ako pri iných športoch, pri ktorých sa záujem, zvyčajne obmedzený, zvyšuje vtedy, ak sa odohrávajú v rámci olympijských hier.

118    Z toho vyplýva, že Komisia sa tým, že nespochybnila stanovisko, že na účely posudzovania významu majstrovstiev sveta pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve netreba rozlišovať medzi „vrcholnými“ a „ostatnými“ zápasmi, ale že treba posudzovať túto súťaž ako celok a nie ako sériu jednotlivých udalostí (odôvodnenia č. 6 a 18 napadnutého rozhodnutia, pozri bod 18 vyššie), nedopustila nijakého pochybenia.

119    Tvrdenia, ktoré uvádza FIFA proti tomuto záveru v rámci tohto žalobného dôvodu, nevyvracajú posúdenia uvedené v odôvodneniach č. 6 a 18 napadnutého rozhodnutia.

120    Okolnosť, že iba 2,8 % osôb, ktoré nie sú futbalovými fanúšikmi a pritom sledovali 30 minút nepretržite všetky „ostatné“ zápasy majstrovstiev sveta 1998, 2002 a 2006 (pozri bod 102 vyššie), však nie je rozhodujúca, lebo nie všetky „ostatné“ zápasy musia mať nevyhnutne veľký význam pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve na to, aby majstrovstvá sveta ako celok bolo možné platne zaradiť do zoznamu takých udalostí tohto členského štátu. Naopak na odôvodnenie nerozlišovania medzi „vrcholnými“ a „ostatnými“ zápasmi, pokiaľ ide o ich význam pre spoločnosť, postačuje, aby sa opis uvedený v bode 70 vyššie vzťahoval na niektoré z „ostatných“ zápasov, ktorých počet ani účastníkov nemožno v čase vypracovania zoznamu alebo nadobudnutia vysielacích práv upresniť. Z toho vyplýva, že kritérium použité na účely ankiet, ktoré boli vykonané v rámci tohto prieskumu, bolo príliš obmedzujúce, a teda neprispôsobené štruktúre majstrovstiev sveta i charakteristickým znakom, ktoré táto súťaž musí spĺňať na to, aby ju bolo možné v celom jej rozsahu určiť za udalosť veľkého významu pre spoločnosť.

121    Toto konštatovanie takisto vyvracia argument, ktorý uviedla FIFA, založený na tom, že niektoré „ostatné“ zápasy majstrovstiev sveta v rokoch 1998, 2002 a 2006 neboli vysielané v priamom prenose alebo že boli vysielané vysielateľmi z druhej kategórie v zmysle článku 98 Broadcasting Act 1996 (pozri bod 10 vyššie). Navyše v rozpore s tým, čo tvrdí FIFA, odôvodnenie č. 18 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 18 vyššie) sa nevzťahuje na zápasy, ktoré boli vždy vysielané v priamom prenose, ale na zápasy, ktoré boli vždy vysielané na bezplatných televíznych kanáloch, čo zodpovedá štvrtému kritériu uvedenému v odôvodnení č. 5 tohto rozhodnutia.

122    Pokiaľ ide o tvrdenia založené na údajoch o počte divákov, ktoré sa týkajú „ostatných“ zápasov majstrovstiev sveta v rokoch 1994, 1998, 2002 a 2006 (pozri bod 105 vyššie), ani tie nemožno prijať.

123    V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že v rozpore s tým, čo tvrdí FIFA, údaje o počte divákov týkajúce sa „ostatných“ zápasov v porovnaní s údajmi týkajúcimi sa „vrcholných“ zápasov nepreukazujú, že prvé nepritiahli výrazný počet televíznych divákov. Štatistiky, ktoré predložila FIFA, totiž uvádzajú, že „ostatné“ zápasy pritiahli v priemere 60 % televíznych divákov, ktorí sledovali „vrcholné“ zápasy majstrovstiev sveta 1998, a tento percentuálny podiel bol 43 % pri majstrovstvách sveta 1998, 30 % pri majstrovstvách sveta 2002 a 33 % pri majstrovstvách sveta 2006. Aj keď je pravda, že tieto údaje sú nižšie ako údaje týkajúce sa „vrcholných“ zápasov, skutočnosťou zostáva, že zaradenie „ostatných“ zápasov do vnútroštátneho zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť nevyžaduje, aby pritiahli rovnaký počet televíznych divákov ako „vrcholné“ zápasy. V prejednávanej veci nemožno tieto údaje vnímať tak, že zodpovedajú počtu televíznych divákov, ktorých by v Spojenom kráľovstve bežne pritiahli zápasy, ktoré sa nehrajú v rámci veľkej medzinárodnej futbalovej súťaže na úrovni národných tímov a ktorých sa navyše neúčastní národný tím z tohto členského štátu.

124    Tieto úvahy sú podporené viacerými skutočnosťami zo správy Spojeného kráľovstva Komisii z 24. marca 1999, ktorej obsah je uvedený v dokumente nazvanom „Návrh odpovede na list Komisie z 23. decembra 1998“, ktorý tvorí prílohu žaloby. Príloha E tohto dokumentu ďalej obsahuje analýzu počtu divákov majstrovstiev sveta 1998. Z tejto analýzy vyplýva, že „ostatný“ zápas medzi Holandskom a Juhosláviou, od výsledku ktorého závisel súper Anglicka v prípade, ak by neporazilo Argentínu, pritiahol približne 10,55 milióna televíznych divákov, pričom tento údaj bol v inom dokumente nazvanom „Údaje o sledovanosti priamych prenosov v Spojenom kráľovstve“, ktorý tvorí prílohu žaloby (ďalej len „analytické údaje sledovanosti“), uvedený vo výške 10,605 miliónov. „Ostatné zápasy“ v rovnakom čase jednak medzi Brazíliou a Čile a jednak medzi Nigériou a Dánskom pritiahli 10,63 a 10,32 milióna televíznych divákov, pričom tento počet je v súlade s analytickými údajmi sledovanosti napriek skutočnosti, že nijaký z týchto zápasov nesúvisel s postupom národného tímu zo Spojeného kráľovstva. Okrem toho národný tím Kamerunu pritiahol podľa týchto dvoch dokumentov pri dvoch zápasoch majstrovstiev sveta 1998 proti Rakúsku a Taliansku vysielaných v priamom prenose v priemere 9,18 milióna televíznych divákov, pričom zápas medzi Spojenými štátmi a Iránom pritiahol 7,94 milióna a zápas medzi Španielskom a Bulharskom 7,91 milióna televíznych divákov. Nakoniec národný tím Jamajky pritiahol podľa týchto dvoch dokumentov pri dvoch zápasoch proti Chorvátsku a Argentíne v priemere 7,89 milióna televíznych divákov, pričom zápas proti Chorvátsku pritiahol 10,234 milióna televíznych divákov.

125    Treba dodať, že podľa rovnakej správy orgánov Spojeného kráľovstva pritiahlo finále Football Association Cup z roku 1998 (národná pohárová futbalová súťaž) 7,81 milióna televíznych divákov, čo preukazuje význam, ktorý vzhľadom na počet divákov uvedený v predchádzajúcom bode získavajú v rámci majstrovstiev sveta „ostatné“ zápasy.

126    V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že podľa analytických údajov sledovanosti 16 spomedzi „ostatných“ zápasov majstrovstiev sveta 1994 pritiahlo od 7,196 do 11,625 milióna televíznych divákov a 8 z nich pritiahlo od 5,669 do 6,926 milióna televíznych divákov. Pokiaľ ide o majstrovstvá sveta 1998, z toho istého dokumentu vyplýva, že 21 spomedzi „ostatných“ zápasov pritiahlo od 7,161 do 10,632 milióna televíznych divákov a 13 pritiahlo od 5,254 do 6,761 milióna televíznych divákov. Pokiaľ ide o majstrovstvá sveta 2002, analytické údaje sledovanosti ukazujú, že 24 „ostatných“ zápasov pritiahlo od 3,073 do 5,317 milióna televíznych divákov. Pokiaľ ide o majstrovstvá sveta 2006, analytické údaje sledovanosti ukazujú, že 11 „ostatných“ zápasov pritiahlo od 7,058 do 9,645 milióna televíznych divákov, zatiaľ čo 15 zápasov rovnakého druhu pritiahlo od 5 do 6,692 milióna televíznych divákov.

127    Pri ich výklade tak osamote ako aj v súvislosti s číslami sledovanosti finále Football Association Cup 1998 tieto čísla preukazujú, že „ostatné“ zápasy pritiahli v Spojenom kráľovstve výnimočne veľký počet divákov, ktorý nemožno vysvetliť inak ako zaradením týchto zápasov do programu majstrovstiev sveta. Tieto čísla sledovanosti teda potvrdzujú posúdenia, ktoré sa nachádzajú v bodoch 69, 70 a 117 vyššie, a podporujú stanovisko uvedené v odôvodnení č. 18 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého zápasy majstrovstiev sveta vrátane „ostatných“ zápasov tradične priťahujú množstvo televíznych divákov.

128    Túto analýzu nespochybňujú údajne veľmi nízke počty divákov, ktorých sa dovoláva FIFA vo vzťahu k určitým „ostatným“ zápasom (pozri bod 106 vyššie). V tejto súvislosti treba poznamenať, že všetkých 9 zápasov majstrovstiev sveta 1994 vysielaných v priamom prenose, ktoré pritiahli menej ako 3 milióny televíznych divákov, sa začali 30 minút po polnoci GMT, keďže súťaž sa odohrávala v Spojených štátoch. Časový posun rovnako vysvetľuje čísla sledovanosti zaznamenané pri určitých zápasoch majstrovstiev sveta 2002, ktoré sa uskutočnili v Južnej Kórei a Japonsku. Z 23 „ostatných“ zápasov, ktoré pritiahli menej ako 3 milióny televíznych divákov a ktorých sa FIFA dovoláva, 14 začalo v čase od 6:15 do 7:15 GMT a 9 v čase od 8:25 do 12:15 GMT. Skutočnosť, že príčinou tohto javu pozorovaného pri majstrovstvách sveta 1994 a 2002 je časový posun kombinovaný s časom, kedy sa predmetné zápasy hrali, preukazujú podstatne vyššie počty divákov týkajúce sa „ostatných“ zápasov, ktoré neboli vysielané ani príliš skoro ráno, ani počas pracovného času, ako sú napríklad zápasy spomenuté v bode 126 vyššie. Okrem toho podľa tlačovej správy, ktorá je pripojená k duplike vo veci T‑385/07, s ktorou bola táto vec spojená na účely ústnej časti konania (pozri bod 24 vyššie), samotná FIFA potvrdzuje význam časového posunu, ktorý určuje čas konania zápasu v každej krajine, pričom túto okolnosť uznáva ako faktor, ktorý ovplyvnil rozpätie sledovanosti v Ázii a Európe počas majstrovstiev sveta 2002 a 2006.

129    Pokiaľ ide o majstrovstvá sveta 2002, všetkých 12 „ostatných“ zápasov, na ktoré sa FIFA odvoláva, bolo vysielaných od 13:30 do 16:30 GMT, t. j. počas pracovného času. Pokiaľ ide o 5 „ostatných“ zápasov majstrovstiev sveta 2006, ktoré skutočne pritiahli veľmi nízky počet divákov, stačí uviesť, že zápas medzi Paraguajom a Trinidadom a Tobagom sa odohrával v rovnaký čas ako zápas medzi Anglickom a Švédskom, ktorý pritiahol 18,464 milióna divákov. Zápas medzi Kostarikou a Poľskom začal o 14:28 a odohrával sa v rovnakom čase ako zápas medzi Ekvádorom a Nemeckom, ktorý sledovalo 2, 725 milióna televíznych divákov. Zápas medzi Iránom a Angolou začal o 14:30 a odohrával sa v rovnakom čase ako zápas medzi Portugalskom a Mexikom, ktorý sledovalo 2,301 milióna televíznych divákov. Zápas medzi Pobrežím Slonoviny a Srbskom a Čiernou Horou sa odohrával v rovnakom čase ako zápas medzi Holandskom a Argentínou, ktorý pritiahol 8,740 milióna televíznych divákov, zatiaľ čo zápas medzi Ukrajinou a Tuniskom začal o 15:00 a odohrával sa v rovnakom čase ako zápas medzi Saudskou Arábiou a Španielskom, ktorý sledovalo 1,872 milióna televíznych divákov. Tieto okolnosti predstavujú objektívne dôvody, ktoré vysvetľujú, prečo sa čísla sledovanosti týchto „ostatných“ zápasov líšia od zvyčajne zaznamenávaných čísel (pozri bod 126 vyššie).

130    Údaje o číslach sledovanosti týkajúce sa „ostatných“ zápasov teda potvrdzujú posúdenie uvedené v bode 118 vyššie namiesto toho, aby ho vyvracali.

131    Okrem toho záver uvedený v bode 127 vyššie nie je v rozpore so záverom, ktorý sa nachádza v odôvodnení č. 40 rozhodnutia Komisie 2000/400/ES z 10. mája 2000 týkajúceho sa konania o uplatnení článku 81 [ES] (Vec č. IV/32.150 – Eurovision, Ú. v. ES L 151, s. 18) a na ktorý FIFA naráža (pozri bod 103 vyššie). Podľa tohto odôvodnenia sú medzinárodné podujatia vo všeobecnosti pre verejnosť danej krajiny príťažlivejšie ako vnútroštátne podujatia, pokiaľ sa na nich zúčastňuje národný tím alebo národný víťaz, zatiaľ čo medzinárodné podujatia, na ktorých sa národný tím alebo víťaz nezúčastňuje, často vyvolávajú len malý záujem. Majstrovstvá sveta sa pritom vo väčšine prípadov odohrávajú s účasťou niektorého národného tímu zo Spojeného kráľovstva. Okrem toho, aj keď to tak výnimočne nie je, o neúčasti akéhokoľvek národného tímu zo Spojeného kráľovstva sa obyčajne rozhoduje po zostavení zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť tohto členského štátu, ale tiež po prevode práv na televízne vysielanie, pokiaľ ide o predmetný rok.

132    Pokiaľ ide o tvrdenie založené na neexistencii povinnosti vysielať „ostatné“ zápasy (pozri bod 108 vyššie), stačí uviesť, že z rozhodnutia neuložiť prevádzkovateľovi televízneho vysielania povinnosť vysielať udalosť nijako nevyplýva, že táto udalosť nie je udalosťou veľkého významu pre spoločnosť v zmysle článku 3a smernice 89/552, aj keby uloženie takých povinností patrilo medzi postupy, ktoré vnútroštátny zákonodarca vo všeobecnosti používa. Cieľom uvedeného článku je totiž pri dodržaní zásady proporcionality zabrániť tomu, aby široká verejnosť v členskom štáte nemala z dôvodu exkluzívneho televízneho vysielania možnosť sledovať určité udalosti vo voľne prístupnej televízii. Jeho cieľom teda nie je nepriamo nútiť štáty, ktoré chcú poskytnúť takú ochranu, aby uložili voľne prístupnej televízii povinnosť vysielať takéto udalosti. Ak by pritom členské štáty museli na účely platného zaradenia udalosti do zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť uložiť prevádzkovateľovi voľne dostupného televízneho vysielania povinnosť vysielať ho, predmetné ustanovenie by malo účinky, ktoré by išli nad rámec cieľa sledovaného článkom 3a smernice 89/552.

133    Skutočnosť, že Spojené kráľovstvo zvolilo odlišný postoj, pokiaľ ide o iné udalosti, ako je napríklad Svetový pohár v krikete, alebo že ostatné členské štáty zaradili do ich zoznamov hlavne „vrcholné“ zápasy majstrovstiev sveta, nemá vplyv na predchádzajúce úvahy, ktoré umožnili platne považovať majstrovstvá sveta ako celok za udalosť veľkého významu pre spoločnosť v tomto členskom štáte. Keďže článok 3a smernice 89/552 nepristupuje k harmonizácii jednotlivých udalostí, ktoré môžu byť členskými štátmi považované za udalosti veľkého významu pre spoločnosť (pozri bod 55 vyššie), s predmetným ustanovením môžu byť zlučiteľné rovnako viaceré prístupy k zápisu zápasov majstrovstiev sveta do vnútroštátneho zoznamu.

134    Keďže musia byť zamietnuté tvrdenia FIFA založené na tom, že Komisia pochybila, keď potvrdila posúdenie ministra, že majstrovstvá sveta ako celok predstavujú udalosť veľkého významu pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve, treba zamietnuť druhú časť tohto žalobného dôvodu ako aj tento žalobný dôvod ako celok.

 O treťom dôvode založenom na porušení práva FIFA vlastniť majetok

 Tvrdenia účastníkov konania

135    FIFA tvrdí, že právo vlastniť majetok je zaručené právnym poriadkom Spoločenstva ako jeho všeobecná zásada. Obmedzenia výkonu tohto práva sú prípustné, ak zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu, pod podmienkou, že nie sú neprimerané a nepoškodzujú samotnú podstatu tohto práva. Výlučné užívanie práv duševného vlastníctva prostredníctvom využívania alebo udelenia licencie predstavuje základ takýchto práv.

136    Pokiaľ však napadnuté rozhodnutie schválilo zaradenie „ostatných“ zápasov majstrovstiev sveta do zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve, hoci tieto zápasy takýmito udalosťami nie sú, schvaľuje nielen obmedzovanie práva FIFA užívať svoj majetok, ale tiež zničenie jeho podstaty, bez ohľadu na jeho dôsledky pre vysielateľov. Zákaz udelenia výlučnej licencie na živé vysielanie akéhokoľvek zápasu majstrovstiev sveta v Spojenom kráľovstve svojvoľne zbavuje FIFA základu jej práva vlastniť majetok.

137    Takto drastický a neprimeraný zásah do tohto práva vlastniť majetok nie je odôvodnený nijakým cieľom všeobecného záujmu, lebo zaradenie výlučne „vrcholných“ zápasov do zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť by bolo primerané a bohato by zodpovedalo zabezpečeniu prístupu širokej verejnosti k predmetným udalostiam. V tejto súvislosti FIFA dodáva, že udeľovanie aj nadobúdanie výlučných práv na rozširovanie športových udalostí majú kľúčový význam a predstavujú zavedenú obchodnú zvyklosť, ktorú ako takú akceptuje i samotná Komisia. Výlučná povaha významne zvyšuje hodnotu práv, čo tiež umožňuje FIFA, aby dosahovala svoje stanovené ciele, v dôsledku čoho zákaz ich výlučného poskytnutia ovplyvňuje ich samotnú podstatu.

138    Komisia preto vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia, keď v napadnutom rozhodnutí usúdila, že opatrenia Spojeného kráľovstva sú primerané vzhľadom na cieľ zabezpečiť široký prístup k televíznemu vysielaniu udalostí veľkého významu pre spoločnosť.

139    Komisia, podporovaná vedľajšími účastníkmi konania, spochybňuje dôvodnosť tohto žalobného dôvodu.

 Posúdenie Všeobecným súdom

140    Treba pripomenúť, že medzi účastníkmi konania je nesporné, že FIFA je organizátorom majstrovstiev sveta v zmysle odôvodnenia č. 21 smernice 97/36, takže akákoľvek osoba, ktorá chce využiť práva na televízne vysielanie tejto udalosti, ich musí získať od nej alebo od osoby, ktorá ich od nej získala.

141    Vzhľadom na to, že hodnota týchto práv môže byť ovplyvnená právnymi účinkami, ktoré má napadnuté rozhodnutie (pozri body 33 až 37 vyššie), právo FIFA vlastniť majetok je ním tiež dotknuté.

142    Okrem toho z judikatúry vyplýva, že pokiaľ sa členský štát dovoláva ustanovení, akými sú články 46 ES a 55 ES, aby odôvodnil právnu úpravu, ktorá má povahu prekážky výkonu slobodného poskytovania služieb alebo slobody usadiť sa, toto odôvodnenie, ktoré právo Spoločenstva upravuje, musí byť vykladané so zreteľom na všeobecné právne zásady a najmä zásadu ochrany základných práv. Výnimky, ktoré tieto ustanovenia upravujú, sa tak budú na predmetnú vnútroštátnu právnu úpravu vzťahovať len vtedy, ak je v súlade so základnými právami, ktorých dodržiavanie zabezpečujú súdy Spoločenstva (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 18. júna 1991, ERT, C‑260/89, Zb. s. I‑2925, bod 43). Obdobne nemožno akceptovať, aby sa na vnútroštátne opatrenie, ktoré nie je v súlade so základnými právami, akým je právo vlastniť majetok (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 2003, Booker Aquaculture a Hydro Seafood, C‑20/00 a C‑64/00, Zb. s. I‑7411, bod 67), mohli vzťahovať uznávané výnimky, lebo zodpovedá naliehavým dôvodom všeobecného záujmu, akým je prístup širokej verejnosti k udalostiam veľkého významu pre spoločnosť prostredníctvom televízie.

143    Zásada ochrany základného práva vlastniť majetok však nemá v rámci práva Spoločenstva absolútnu prednosť, ale musí byť zohľadňovaná so zreteľom na svoju spoločenskú funkciu. Preto môže byť využitie práva vlastniť majetok obmedzené pod podmienkou, že tieto obmedzenia skutočne zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu a nepredstavujú vo vzťahu k sledovanému účelu neprimeraný a neúnosný zásah, ktorým by bola dotknutá samotná podstata takto zaručeného práva (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 12. mája 2005, Regione autonoma Friuli-Venezia Giulia a ERSA, C‑347/03, Zb. s. I‑3785, bod 119, a z 12. júla 2005, Alliance for Natural Health a i., C‑154/04 a C‑155/04, Zb. s. I‑6451, bod 126).

144    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že z dôvodov uvedených v bodoch 116 až 134 vyššie a v rozpore s tým, čo tvrdí FIFA, možno majstrovstvá sveta odôvodnene považovať za jedinú udalosť veľkého významu pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve, pričom údaje o počte divákov týkajúce sa „ostatných“ zápasov posúdenie uvedené v odôvodneniach č. 6 a 16 napadnutého rozhodnutia potvrdzujú namiesto toho, aby ho vyvracali. V tejto súvislosti charakter majstrovstiev sveta ako jedinej udalosti spôsobuje, že Komisia nepochybila, keď usúdila, že zaradenie všetkých jeho zápasov do zoznamu Spojeného kráľovstva je primeraným opatrením.

145    Preto je nutné konštatovať, že výhrada, podľa ktorej je zaradenie „ostatných“ zápasov do zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve neprimeraným a neúnosným zásahom do práva FIFA vlastniť majetok z dôvodu, že tieto zápasy takými udalosťami údajne nie sú, je založená na chybnom predpoklade.

146    Navyše, aj keď predmetná právna úprava môže ovplyvniť cenu, ktorú FIFA dostane za poskytnutie práv na vysielanie majstrovstiev sveta v Spojenom kráľovstve, nezbavuje tieto práva ich trhovej hodnoty, lebo po prvé nenúti FIFA, aby ich previedla za akýchkoľvek podmienok, a po druhé tá je právom Spoločenstva i vnútroštátnym právom hospodárskej súťaže chránená pred protisúťažnými dohodami a zneužívaniu zo strany potenciálnych nadobúdateľov týchto práv. Z toho vyplýva, že Komisia sa nedopustila chyby, keď dospela k záveru, že opatrenia Spojeného kráľovstva sú primerané.

147    Tretí žalobný dôvod treba preto zamietnuť.

 O štvrtom a šiestom žalobnom dôvode založených na porušení ustanovení Zmluvy týkajúcich sa slobodného poskytovania služieb a slobody usadiť sa

 Tvrdenia účastníkov konania

148    V rámci týchto žalobných dôvodov, ktoré treba preskúmať spoločne, FIFA tvrdí, že napadnuté rozhodnutie obmedzuje slobodné poskytovanie služieb, lebo po prvé má za následok bránenie predaja práv na exkluzívne vysielanie akéhokoľvek zápasu majstrovstiev sveta vysielateľom patriacim do druhej kategórie stanovenej právnymi predpismi Spojeného kráľovstva (pozri bod 10 vyššie) a po druhé vysielatelia z tejto kategórie so sídlom v ostatných členských štátoch nemôžu v tomto členskom štáte exkluzívne vysielať zápasy majstrovstiev sveta. Vylúčenie možnosti výlučným spôsobom nadobudnúť tento druh práv na vysielanie v Spojenom kráľovstve odoberá vysielateľom patriacim do právomoci ostatných členských štátov akýkoľvek záujem na ich nadobudnutí, pričom im rovnako bráni vysielať v tomto členskom štáte akýkoľvek zápas majstrovstiev sveta. Výlučná povaha by však bola v skutočnosti pre vysielateľov, ktorý chceli inovovať alebo rozvíjať svoje služby, predovšetkým v iných členských štátoch ako sú členské štáty, v ktorých majú sídlo, kľúčová.

149    Hoci môžu byť obmedzenia slobodného poskytovania služieb v tejto súvislosti odôvodnené naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu, vnútroštátne opatrenia prijaté v tejto súvislosti musia byť nevyhnutné, vhodné a primerané. Komisia, ktorá v danom prípade znáša dôkazné bremeno pokiaľ ide o splnenie týchto podmienok, bola povinná vykonať dôkladné preskúmanie a preukázať, že získala dôkazy v tomto zmysle.

150    Tieto obmedzenia, uznané okrem iného v odôvodnení č. 19 napadnutého rozhodnutia, boli značne neprimerané a nevhodné a mohli byť odstránené alebo zmiernené tým, že do zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve by boli zaradené len tie zápasy majstrovstiev sveta, ktoré majú takýto význam, t. j. „vrcholné“ zápasy. Tento predpoklad je v súlade s vlastnou politikou FIFA, ktorá sama stanovuje vysielanie otváracieho zápasu, finále a zápasov príslušného národného tímu na bezplatných kanáloch, pričom ostatné zápasy môžu byť vysielané platenými kanálmi. FIFA dodáva, že primeranosť alebo neprimeranosť zaradenia každej z udalostí do zoznamu Spojeného kráľovstva sa musí posudzovať osobitným spôsobom, keďže v skutočnosti predstavuje súbor rozhodnutí, z ktorých každé sa týka osobitnej udalosti.

151    V odpovedi na tvrdenia Spojeného kráľovstva založené na právomoci Office of Communications odsúhlasiť exkluzívne vysielanie v priamom prenose FIFA zdôrazňuje, že vysielatelia, ktorí nespĺňajú podmienky, nemajú nijaký záujem o nadobudnutie vysielacích práv, ak nie je zaručená exkluzivita.

152    V rámci žalobného dôvodu založeného na porušení práva usadiť sa FIFA uvádza, že vzhľadom na to, že článok 66 ES je jedným z právnych základov smernice 97/36 a opatrenia štátu prijaté na základe článku 3a smernice 89/552 musia byť v súlade so všetkými ustanoveniami práva Spoločenstva, vnútroštátne opatrenia musia byť v súlade predovšetkým s ustanoveniami Zmluvy o práve usadiť sa. Zoznam Spojeného kráľovstva schválený napadnutým rozhodnutím podľa FIFA bráni vysielateľom, ktorí sa chcú usadiť v tomto členskom štáte a v tejto súvislosti chcú ponúkať služby platenej televízie, nadobudnúť výlučné práva na vysielanie zápasov majstrovstiev sveta.

153    Hoci je pravda, že vnútroštátne opatrenia obmedzujúce slobodu usadiť sa sa uplatňujú na všetky osoby a podniky vykonávajúce činnosti na území prijímajúceho členského štátu a môžu byť odôvodnené v prípade, ak zodpovedajú naliehavým dôvodom všeobecného záujmu, okrem toho sa však vyžaduje, aby boli spôsobilé zabezpečiť dosiahnutie cieľa, ktorý sledujú, a nešli nad rámec toho, čo je na jeho dosiahnutie nevyhnutné.

154    Vzhľadom na to, že práva na exkluzívne vysielanie športových udalostí predstavujú dôležitý prostriedok na výkon práva usadiť sa na strane osôb vstupujúcich na trh v Spojenom kráľovstve, nemožnosť osoby potenciálne vstupujúcej na trh exkluzívne vysielať zápas majstrovstiev sveta predstavuje obmedzenie práva usadiť sa. Komisia preto v napadnutom rozhodnutí pochybila, keď opomenula uznať takúto okolnosť.

155    Komisia, podporovaná vedľajšími účastníkmi konania, spochybňuje dôvodnosť tvrdení FIFA uvedených v rámci tohto žalobného dôvodu.

 Posúdenie Všeobecným súdom

156    Je nepochybné, ako je to okrem iného uznané v odôvodnení č. 19 napadnutého rozhodnutia, že mechanizmus vzájomného uznávania zavedený napadnutým rozhodnutím na základe článku 3a smernice 89/552 má za následok obmedzenie slobodného poskytovania služieb na spoločnom trhu, ako ho stanovuje článok 49 ES.

157    Okrem toho, ako to tvrdí FIFA, opatrenia Spojeného kráľovstva sú spôsobilé uviesť vysielateľov so sídlom v ostatných členských štátoch do právne aj fakticky menej výhodného postavenia ako je postavenie vysielateľov so sídlom v tomto členskom štáte. V tejto súvislosti bez ohľadu na skutočnosť, že právna úprava opísaná v bodoch 10 až 13 sa uplatňuje bez rozdielu na vysielateľov patriacich do obidvoch kategórií stanovených právnym poriadkom Spojeného kráľovstva, za daných okolností je pravdepodobnosť, že akýkoľvek vysielateľ z prvej kategórie so sídlom veľmi pravdepodobne v tomto členskom štáte by nemal záujem vysielať majstrovstvá sveta, pričom by konkurentovi, ktorý sa snaží usadiť sa v tomto členskom štáte, umožnil získať od Office of Communications súhlas na prakticky exkluzívne vysielanie tejto udalosti (pozri bod 13 vyššie), menšia ako pravdepodobnosť opačnej situácie. Z toho vyplýva, že opatrenia Spojeného kráľovstva skutočne predstavujú prekážky slobodného poskytovania služieb, ako ho stanovuje článok 43 ES.

158    Tieto obmedzenia slobodného poskytovania služieb však môžu byť odôvodnené, ak smerujú k ochrane práva na informácie a k zabezpečeniu širokého prístupu verejnosti k televíznemu vysielaniu udalostí, či už vnútroštátnych, alebo nie, veľkého významu pre spoločnosť, za dodatočných podmienok, že sú spôsobilé zabezpečiť dosiahnutie cieľa, ktorý sledujú, a nejdú nad rámec toho, čo je na dosiahnutie tohto cieľa nevyhnutné (pozri body 48 až 54 vyššie).

159    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že FIFA spochybňuje súlad napadnutého rozhodnutia s ustanoveniami Zmluvy o slobodnom poskytovaní služieb, keďže Komisia schválila zaradenie „ostatných“ zápasov do zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve. Tieto zápasy podľa FIFA nezodpovedali tejto kvalifikácii, v dôsledku čoho je obmedzenie slobodného poskytovania služieb neprimerané.

160    Treba uviesť, že tvrdenie FIFA prezrádza zamieňanie medzi na jednej strane veľkým významom udalosti pre spoločnosť, ktorý je prvou podmienkou, ktorá musí byť splnená, a ktorý predstavuje naliehavý dôvod všeobecného záujmu odôvodňujúci obmedzenie slobodného poskytovania služieb zaručeného Zmluvou (pozri body 48 až 53 vyššie), a na druhej strane primeranosťou predmetného obmedzenia, ktorá predstavuje druhú podmienku, ktorú musí splniť vnútroštátna právna úprava obmedzujúca takúto slobodu, aby bola v súlade s právom Spoločenstva (pozri bod 54 vyššie).

161    V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že, ako to vyplýva z bodov 116 až 134 vyššie, majstrovstvá sveta možno právom považovať za jedinú udalosť veľkého významu pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve, pričom čísla sledovanosti „ostatných“ zápasov posúdenie uvedené v odôvodneniach č. 6 a 18 napadnutého rozhodnutia potvrdzujú, nie vyvracajú. Treba preto konštatovať, že výhrada založená na tom, že predmetné zápasy nemajú veľký význam pre spoločnosť, v dôsledku čoho boli opatrenia Spojeného kráľovstva neprimerané, je v každom prípade založená na chybnom predpoklade. Táto výhrada preto nevyvracia záver Komisie o vhodnosti a primeranosti zaradenia všetkých zápasov majstrovstiev sveta do zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve vzhľadom na jednotnú povahu tejto súťaže.

162    Rovnaké úvahy platia aj pokiaľ ide o slobodu usadiť sa. Hoci v skutočnosti FIFA v rámci svojej argumentácie týkajúcej sa šiesteho žalobného dôvodu neupresnila priamo, či spochybňuje zákonnosť stanoviska Komisie v napadnutom rozhodnutí pokiaľ ide o zlučiteľnosť zoznamu Spojeného kráľovstva s právom Spoločenstva výlučne v rozsahu, v akom Komisia schválila zaradenie „ostatných“ zápasov do tohto zoznamu, zo žaloby ako celku ako aj z odpovede na písomnú otázku Súdu prvého stupňa (pozri bod 68 vyššie) vyplýva, že je to tak.

163    Úvahy uvedené v bode 161 vyššie však preukazujú, že tvrdenia založené na porušení ustanovení Zmluvy týkajúcich sa slobodného poskytovania služieb nemôžu obstáť.

164    Štvrtý a šiesty žalobný dôvod preto musia byť zamietnuté.

 O piatom žalobnom dôvode založenom na porušení ustanovení Zmluvy týkajúcich sa hospodárskej súťaže

 Tvrdenia účastníkov konania

165    FIFA zdôrazňuje, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje nijakú analýzu pokiaľ ide o narušenie hospodárskej súťaže spôsobené zaradením všetkých zápasov majstrovstiev sveta do zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve. Toto narušenie pritom spočívalo v znížení počtu vysielateľov, ktorí súťažili pri získavaní práv na televízne vysielanie majstrovstiev sveta v Spojenom kráľovstve, čo ovplyvnilo príjmy FIFA ako organizátora tejto udalosti. Napadnuté rozhodnutie okrem toho neidentifikuje výrobky ani služby, z ktorého vychádzala jeho analýza, ktorá bola základom odôvodnení č. 20 a 21 napadnutého rozhodnutia. Definovanie relevantných trhov však bolo na účely analýzy situácie na trhu nevyhnutné o to viac, že zoznam Spojeného kráľovstva zahŕňal štyri rôzne futbalové súťaže.

166    FIFA tvrdí, že definícia vysielateľov patriacich do prvej kategórie stanovenej právnym poriadkom Spojeného kráľovstva bola úmyselne zostavená tak, aby iba zavedeným vysielateľom z tohto členského štátu umožnila splniť stanovené podmienky a nadobudnúť výlučné právo na živé vysielanie zápasov majstrovstiev sveta. V praxi boli tieto práva od roku 1966 vždy nadobúdané spoločne dvomi vysielateľmi, BBC a ITV, v dôsledku čoho po prvé neexistovala nijaká hospodárska súťaž pri nadobúdaní práv na vysielanie zápasov majstrovstiev sveta v Spojenom kráľovstve a po druhé mali BBC a ITV spoločne dominantné postavenie. Komisia preto pochybila, keď v odôvodnení č. 20 napadnutého rozhodnutia potvrdila, že opatrenia Spojeného kráľovstva umožnili v tejto súvislosti potenciálnu aj skutočnú hospodársku súťaž. Tieto opatrenia mali okrem toho za následok narušenie trhu s reklamou ako aj trhu televízneho vysielania športových podujatí platenými kanálmi.

167    Právna úprava Spojeného kráľovstva ďalej priznala BBC a ITV osobitné práva, pričom objektívna povaha kritérií na priznanie týchto práv toto posúdenie nemení. Títo vysielatelia sa tým, že práva na majstrovstvá sveta nadobúdali vždy spoločne, správali ako jedna kolektívna osoba. Ďalej podľa FIFA mali spoločne dominantné postavenie a spôsobilosť toto postavenie zneužiť, vzhľadom na priznanie predmetných práv. FIFA v tejto súvislosti poznamenáva, že na to, aby bolo možné dospieť k záveru, že členský štát porušil ustanovenia článkov 86 ods. 1 ES a 82 ES, nie je nevyhnutné preukazovať, že k takémuto zneužitiu dominantného postavenia skutočne došlo, keďže v tejto súvislosti postačuje možnosť spôsobiť takéto zneužitie. Opatrenia Spojeného kráľovstva však vytvorili skladbu trhu, ktorá takéto zneužitie schvaľovala a uprednostňovala.

168    BBC a ITV okrem toho nevyužili úplne práva, ktoré nadobudli, keďže neodvysielali naživo 40 z 244 zápasov posledných štyroch súťaží majstrovstiev sveta. Tým obmedzili výrobu v rozpore s článkom 82 ES. Nadobudnutie predmetných práv týmito dvomi vysielateľmi rovnako obmedzilo rozvoj na trhoch ako sú trh platených športových kanálov a trh reklamy v televízii počas majstrovstiev sveta, pretože na nich existovali výrazné prekážky proti nadobudnutiu práv na vysielanie športových udalostí podobného významu, z ktorých počas príslušných období všetky patrili plateným kanálom.

169    FIFA rovnako tvrdí, že priznanie predmetných osobitných práv BBC a ITV spoločne so súhlasom so spoločným nadobudnutím práv na vysielanie majstrovstiev sveta spájajúcim týchto dvoch vysielateľov predstavuje opatrenie porušujúce článok 81 ods. 1 ES, v rozpore s článkom 86 ods. 1 ES.

170    Komisia, podporovaná vedľajšími účastníkmi konania, spochybňuje dôvodnosť tvrdení FIFA.

 Posúdenie Všeobecným súdom

171    Treba uviesť, že argumentácia FIFA v rámci tohto žalobného pozostáva z dvoch častí.

172    Prvá časť sa týka dôsledkov vyplývajúcich z toho, že vzhľadom na dôležitosť, ktorú má exkluzívnosť televízneho vysielania zápasov majstrovstiev sveta pre vysielateľov patriacich do druhej kategórie stanovenej právnym poriadkom Spojeného kráľovstva, nemajú títo vysielatelia záujem o nadobudnutie vysielacích práv, ktoré nie sú exkluzívne. Táto okolnosť podľa FIFA so sebou prináša obmedzovanie hospodárskej súťaže na viacerých trhoch, ako sú trh nákupu uvedených práv, reklamný trh a trh vysielania športových udalostí platenými kanálmi, z dôvodu zníženia počtu vysielateľov činných na týchto trhoch. V rovnakej súvislosti FIFA vytýka Komisii aj to, že nedefinovala tieto trhy a nevysvetlila svoje posúdenie, pokiaľ ide o tieto obmedzenia.

173    V tejto súvislosti treba poznamenať, že predmetné dôsledky nepriamo vyplývajú z obmedzení slobodného poskytovania služieb, ktoré so sebou priniesli opatrenia Spojeného kráľovstva. Ako však už bolo rozhodnuté v rámci druhého a štvrtého žalobného dôvodu, Komisia nepochybila, keď usúdila, že obmedzenia slobodného poskytovania služieb vychádzajúce zo zaradenia všetkých zápasov majstrovstiev sveta do zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve sú odôvodnené naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu a nie sú nevhodné ani neprimerané. Následky na úrovni počtu potenciálnych konkurentov, ktoré nastávajú ako neodvratné dôsledky týchto prekážok slobodného poskytovania služieb, preto nemožno považovať za následky v rozpore s ustanoveniami Zmluvy o hospodárskej súťaži. Za týchto podmienok Komisia nemusela vykonať podrobnejšiu analýzu, ako je tá, ktorú urobila, pokiaľ ide o tieto dôsledky.

174    Druhá časť sa týka osobitných práv, ktoré boli údajne priznané BBC a ITV, a ktorých následkom bolo povoliť alebo umožniť zneužitie dominantného postavenia, ktoré mali títo vysielatelia na relevantnom trhu, t. j., podľa FIFA, trhu práv na vysielanie zápasov majstrovstiev sveta.

175    V skutočnosti je v zmysle článku 86 ods. 1 ES, pravidla hospodárskej súťaže, ktoré sa vzťahuje na opatrenia štátu (rozsudok Súdneho dvora zo 16. septembra 1999, Becu a i., C‑22/98, Zb. s. I‑5665, bod 31), zakázané, aby členské štáty zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami priznávali verejnoprávnym podnikom a podnikom, ktorým priznali osobitné alebo výlučné práva, postavenie, do ktorého by sa tieto podniky samy nemohli dostať svojím vlastným správaním bez porušenia článkov 12 ES a 81 ES až 89 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 13. decembra 1991, GB-Inno-BM, C‑18/88, Zb. s. I‑5941, bod 20).

176    Aj keď sú v tejto súvislosti osobitné alebo výlučné práva v zmysle tohto ustanovenia priznané tým, že obmedzenému počtu podnikov je štátom udelená ochrana a táto ochrana je spôsobilá podstatným spôsobom ovplyvniť spôsobilosť ostatných podnikov vykonávať predmetnú hospodársku činnosť na tom istom území za podmienok, ktoré sú v podstate rovnocenné (rozsudok Súdneho dvora z 25. októbra 2001, Ambulanz Glöckner, C‑475/99, Zb. s. I‑8089, bod 24), právna úprava Spojeného kráľovstva však predmetným vysielateľom takúto ochranu neposkytuje.

177    O takéto práva ide tiež vtedy, ak orgány verejnej moci zveria monopol (rozsudok Súdneho dvora z 12. februára 1998, Raso a i., C‑163/96, Zb. s. I‑533, bod 23), ak môžu blokovať vstup konkurenta na trh, na ktorom je činný držiteľ práv, alebo na trh s ním súvisiaci z dôvodov týkajúcich sa negatívnych následkov, ktoré by mal takýto vstup na fungovanie a výnosnosť činnosti uvedeného držiteľa (rozsudok Ambulanz Glöckner, už citovaný v bode 176 vyššie, body 7, 23 a 25) alebo pre potreby pracovnej sily (rozsudok Becu a i., už citovaný v bode 175 vyššie, bod 23), alebo ak je držiteľ prostredníctvom príslušnej právnej úpravy oprávnený ovplyvňovať podmienky výkonu predmetnej činnosti zo strany svojich konkurentov v závislosti od svojich záujmov alebo od dôsledkov ich činnosti na tento trh alebo na trh s ním súvisiaci (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 19. marca 1991, Francúzsko/Komisia, C‑202/88, Zb. s. I‑1223, bod 51; z 18. júna 1991, ERT, C‑260/89, Zb. s. I‑2925, bod 37; GB-Inno-BM, už citovaný v bode 175 vyššie, bod 25, a z 1. júla 2008, MOTOE, C‑49/07, Zb. s. I‑4863, bod 43).

178    Právna úprava Spojeného kráľovstva sa však ďaleko od toho, aby sama zakázala alebo oprávnila BBC alebo ITV zakázať akémukoľvek vysielateľov nadobudnutie práva na vysielanie zápasov majstrovstiev sveta alebo ovplyvniť podmienky ich vysielania, obmedzuje na vylúčenie možnosti ich exkluzívneho vysielania na území tohto členského štátu bez toho, aby v tejto súvislosti rozlišovala medzi dvomi kategóriami vysielateľov (pozri body 10 a 11 vyššie). V tejto súvislosti treba upresniť, že FIFA mylne predpokladá, že BBC a ITV sú jedinými vysielateľmi, ktorým je povolené nadobudnúť práva na vysielanie majstrovstiev sveta v Spojenom kráľovstve. Práve naopak, najprv, ako bude uvedené nižšie, zákaz exkluzívneho vysielania sa rovnako týka všetkých vysielateľov z obidvoch kategórií stanovených právnym poriadkom Spojeného kráľovstva. Tento zákaz sa následne uplatňuje spolu s článkom 99 Broadcasting Act 1996, ktorý vyhlasuje za neplatnú akúkoľvek zmluvu o vysielaní udalosti zaradenej do zoznamu, ak je jej cieľom zverenie výlučného práva, bez ohľadu na osobu vysielateľa.

179    Z toho vyplýva, že právna úprava Spojeného kráľovstva zakazuje všetkým vysielateľom exkluzivitu nielen na úrovni vysielania, ale tiež na úrovni uzatvárania zmlúv o vysielaní, v dôsledku čoho nijaký vysielateľ patriaci do právomoci tohto členského štátu nemôže platne uzavrieť zmluvu na exkluzívne vysielanie udalosti zaradenej do zoznamu tohto členského štátu. Naopak, táto právna úprava z rovnakého dôvodu povoľuje vysielateľom z obidvoch kategórií, ktoré stanovila, predložiť ponuky na nadobudnutie práv na neexkluzívne televízne vysielanie zápasov majstrovstiev sveta.

180    Za týchto podmienok sa okolnosť, že iba niektorí vysielatelia z prvej kategórie, ako sú BBC a ITV, nakoniec na základe súhlasu Office of Communications vysielali majstrovstvá sveta v Spojenom kráľovstve, lebo ich konkurenti mali záujem iba o exkluzívne vysielanie a z toho dôvodu nepredložili ponuky na nadobudnutie príslušných práv (pozri bod 13 vyššie), nerovná priznaniu osobitných alebo výlučných práv týmto vysielateľom v zmysle článku 86 ods. 1 ES. Táto okolnosť, ak sa preukáže, je v skutočnosti výsledkom dôležitosti, ktorá sa pripisuje exkluzivite v rámci obchodného modelu uplatňovaného vysielateľmi prevádzkujúcimi platené kanály, a nie akýmkoľvek zákazom vychádzajúcim z právnej úpravy Spojeného kráľovstva, lebo ustanovenia tejto právnej úpravy sa bez rozdielu uplatňujú na vysielateľov z obidvoch kategórií. Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o nadobúdanie práv na televízne vysielanie majstrovstiev sveta, opatrenia Spojeného kráľovstva ako také neovplyvňujú spôsobilosť prevádzkovateľov platených kanálov vykonávať ich činnosť za podmienok v podstate rovnocenných s podmienkami platnými pre BBC alebo ITV.

181    Piaty žalobný dôvod preto musí byť zamietnutý.

 O návrhu na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, ktorý podala FIFA

182    Úvahy uvedené v rámci žalobných dôvodov predložených FIFA majú za následok to, že netreba prijímať opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, ktoré žiadala (pozri body 20 a 21 vyššie).

183    V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa FIFA jej návrh umožní jej rovnako ako Všeobecnému súdu preskúmať po prvé, či dostupné dôkazy umožňujú Komisii dôvodne usudzovať, že všetky zápasy majstrovstiev sveta sa zvyčajne považovali za udalosti veľkého významu pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve a že u širokej verejnosti vyvolávajú osobitný ohlas, po druhé, či Komisia odôvodnene schválila zaradenie všetkých týchto zápasov do zoznamu Spojeného kráľovstva, a po tretie, či Komisia na dostatočnej úrovni preukázala, že obmedzenia základných slobôd, práva vlastniť majetok a hospodárskej súťaže sú odôvodnené. Tieto dôkazy by okrem toho umožnili FIFA preukázať, že Komisia nedostatočne odôvodnila napadnuté rozhodnutie, keďže nevysvetlila, prečo nezohľadnila informácie predložené orgánmi Spojeného kráľovstva po 28. júli 2000. Predmetné dôkazy by boli rovnako relevantné pre posúdenie, či konanie uskutočnené orgánmi Spojeného kráľovstva bolo jasné a transparentné, predovšetkým vzhľadom na dôkazy predložené Komisii, ktoré však v čase prijatia zoznamu Spojeného kráľovstva neexistovali, a odlišné stanoviská vydané príslušnými vnútroštátnymi zložkami.

184    Za týchto podmienok FIFA Všeobecnému súdu navrhuje, aby vyzval Komisiu na predloženie celej korešpondencie medzi ňou a orgánmi Spojeného kráľovstva týkajúcej sa zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve, vrátane listov odoslaných a prijatých po 15. decembri 2005, t. j. dni vyhlásenia rozsudku Infront WM/Komisia, už citovaného v bode 15 vyššie.

185    V tejto súvislosti treba poznamenať, že, ako to už bolo rozhodnuté v rámci skúmania žalobných dôvodov predložených FIFA, nijaké z tvrdení, na ktorých podporu sa chce FIFA dovolávať okolností, ktoré môžu byť obsiahnuté v dokumentoch, ktorých predloženie navrhuje, nie je spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie o zákonnosti napadnutého rozhodnutia.

186    Konkrétne, pokiaľ ide o význam „ostatných“ zápasov pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve a v tejto súvislosti určenie majstrovstiev sveta ako celku za udalosť veľkého významu pre spoločnosť v tomto členskom štáte, FIFA predložila celú sériu štatistických výkazov, ktoré patria medzi najviac relevantné, ktoré podľa nej preukazujú presnosť jej tvrdení v tejto súvislosti, pričom Všeobecný súd napriek tomu usúdil, že nevyvracajú závery, ku ktorým dospela Komisia. To isté platí pre tvrdenia týkajúce sa údajného nezohľadnenia okolností, ktoré nastali po roku 2000, lebo FIFA v skutočnosti predložila príslušné štatistické výkazy, o ktorých Všeobecný súd usúdil, že nepopierajú dôvodnosť záverov Komisie. Pokiaľ ide o to, že Komisia zohľadnila dôkazy, ktoré neboli k dispozícii v čase, keď orgány Spojeného kráľovstva prijali zoznam udalostí veľkého významu pre spoločnosť v tomto členskom štáte, stačí pripomenúť, že takéto nezohľadnenie nezakladá nijakú procesnú ani vecnú vadu (pozri body 75, 76 a 95 vyššie), v dôsledku čoho nie je v tejto súvislosti potrebné nijaké opatrenie na zabezpečenie priebehu konania.

187    Za týchto okolností treba zamietnuť návrh na prijatie opatrení na zabezpečenie priebehu konania, ako aj žalobu v celom jej rozsahu.

 O trovách

188    Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže FIFA nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie.

189    Belgické kráľovstvo a Spojené kráľovstvo znášajú svoje vlastné trovy konania v súlade s článkom 87 ods. 4 prvým pododsekom rokovacieho poriadku.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Fédération internationale de football association (FIFA) je povinná znášať vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania vzniknuté Európskej komisii.

3.      Belgické kráľovstvo a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska sú povinné znášať vlastné trovy konania.

Forwood Truchot Schwarcz

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 17. februára 2011.

Podpisy

Obsah

Právny rámec

Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie

Konanie a návrhy účastníkov konania

Právny stav

1.  O prípustnosti

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecným súdom

2.  O veci samej

O prvom žalobnom dôvode založenom na nedostatočnom odôvodnení

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecným súdom

O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 3a ods. 1 smernice 89/552

O konaní, ktoré uskutočnili orgány Spojeného kráľovstva

–  Tvrdenia účastníkov konania

–  Posúdenie Všeobecným súdom

O význame „ostatných“ zápasov pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve

–  Tvrdenia účastníkov konania

–  Posúdenie Všeobecným súdom

O treťom dôvode založenom na porušení práva FIFA vlastniť majetok

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecným súdom

O štvrtom a šiestom žalobnom dôvode založených na porušení ustanovení Zmluvy týkajúcich sa slobodného poskytovania služieb a slobody usadiť sa

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecným súdom

O piatom žalobnom dôvode založenom na porušení ustanovení Zmluvy týkajúcich sa hospodárskej súťaže

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecným súdom

O návrhu na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, ktorý podala FIFA

O trovách

* Jazyk konania: angličtina.