NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
MANUEL CAMPOS SÁNCHEZ‑BORDONA
prednesené 15. novembra 2016 (1)
Vec C‑4/16
J. D.
proti
Prezes Urzędu Regulacji Energetyki
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sąd Apelacyjny w Warszawie (Odvolací súd Varšava, Poľsko)]
„Životné prostredie – Smernica 2009/28/ES – Obnoviteľné zdroje energie – Elektrina vyrábaná z vodnej energie – Pojem – Energia vyrábaná vo vodnej elektrárni umiestnenej na odtokoch odpadových vôd iného podniku“
1. Zahŕňa „energia z obnoviteľných zdrojov energie“ v zmysle smernice 2009/28/ES(2) energiu vyrábanú vodnou elektrárňou, ktorá využíva odpadovú vodu vypúšťanú treťou osobou, ktorá sa nepodieľa na výrobe elektrickej energie? To je v podstate otázka, ktorú položil Súdnemu dvoru vnútroštátny súd, ktorý má pochybnosti o tom, či je uvedený pojem obmedzený na energiu získanú z „prirodzeného“ spádu povrchových vôd.
2. V týchto návrhoch vychádzam z toho, že tak z obsahu smernice 2009/28, ako aj z jej cieľov možno vyvodiť záver, že je nepodstatné, či je kanál, cez ktorý prechádza voda, ktorej spád sa využíva na výrobu elektrickej energie, prírodný alebo umelý, pokiaľ nejde o vodu, ktorá pochádza z prečerpávacích elektrární.
I – Právny rámec
A – Právo Únie
1. Smernica 2009/28
3. Podľa odôvodnenia 1:
„Kontrola energetickej spotreby v Európe a väčšie využívanie energie z obnoviteľných zdrojov energie sú spolu s úsporami energie a vyššou energetickou efektívnosťou významnými súčasťami balíka opatrení potrebných na zníženie emisií skleníkových plynov…. Tieto faktory zohrávajú taktiež dôležitú úlohu pri podpore bezpečnosti dodávok energií, podpore technického rozvoja a inovácií a poskytovaní príležitostí na zamestnanie a regionálny rozvoj, najmä vo vidieckych a izolovaných oblastiach.“
4. V súlade s odôvodnením 30:
„Pri výpočte prínosu vodnej a veternej energie by sa na účely tejto smernice mali účinky klimatických rozdielov vyrovnať použitím normalizačného faktora. Navyše by sa elektrina vyrobená z vody v prečerpávacích vodných elektrárňach, ktorá bola predtým prečerpaná do hornej nádrže, nemala považovať za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie.“
5. V zmysle článku 2:
„Na účely tejto smernice sa uplatňuje vymedzenie pojmov uvedené v smernici 2003/54/ES“(3), pričom „a) ,energia z obnoviteľných zdrojov energie‘ je energia z obnoviteľných nefosílnych zdrojov, a to veterná, slnečná, aerotermálna, geotermálna a hydrotermálna energia a energia oceánu, vodná energia, biomasa, skládkový plyn, plyn z čističiek odpadových vôd a bioplyny“.
6. Podľa článku 3 ods. 1:
„Každý členský štát zabezpečí, aby podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie vypočítaný v súlade s článkami 5 až 11 na hrubej konečnej energetickej spotrebe v roku 2020 predstavoval aspoň jeho národný celkový cieľ týkajúci sa podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie v danom roku uvedený v… príloh[e] I…“.
7. Článok 5 stanovuje:
„1. Hrubá konečná energetická spotreba z obnoviteľných zdrojov energie v každom členskom štáte sa vypočíta ako súčet:
a) hrubej konečnej spotreby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie;
…
3. Na účely odseku 1 písm. a) sa hrubá konečná spotreba elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vypočíta ako množstvo elektriny vyrobené v členskom štáte z obnoviteľných zdrojov energie s výnimkou výroby elektriny z vody v prečerpávacích vodných elektrárňach, ktorú predtým prečerpali do hornej nádrže.
…
Elektrina vyrobená z vodnej a veternej energie sa zohľadňuje v súlade s normalizačnými pravidlami uvedenými v prílohe II.
…
7. Pri výpočte podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie sa použije metodika a vymedzenia pojmov uvedené v nariadení… (ES) č. 1099/2008[(4)]…“.
2. Smernica 2003/54
8. Smernica 2003/54 bola zrušená smernicou 2009/72/ES(5), ktorej článok 48 stanovuje, že uvedená smernica sa zrušuje od 3. marca 2011 a že odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na smernicu 2009/72.
9. Článok 2 bod 30 smernice 2009/72 vymedzuje „obnoviteľné zdroje energie“ rovnakým spôsobom ako článok 2 bod 30 smernice 2003/54, teda ako „obnoviteľné nefosílne zdroje energie (veterná, slnečná a geotermálna energia, energia vĺn a prílivu, vodná energia, energia z biomasy, skládkového plynu, plynu z čističiek odpadových vôd a bioplynov)“.
3. Nariadenie č. 1099/2008
10. V bode 5 prílohy B nariadenia č. 1099/2008 je „vodná energia“ vymedzená ako „potenciálna a kinetická energia vyrábaná z vody, ktorá sa mení na elektrinu vo vodných elektrárňach“, vrátane energie vyrábanej prečerpávaním.
B – Vnútroštátne právo
1. Ustawa prawo energetyczne (zákon o energetickom práve)(6)
11. Článok 3 v znení účinnom k 6. novembru 2013 stanovoval:
„Pojmy použité v zákone majú tento význam:… 20. Obnoviteľný zdroj energie: zdroj, pri ktorom sa pri spracovaní využíva táto energia: veterná energia, slnečné žiarenie, aerotermálna, geotermálna alebo hydrotermálna energia, energia z vĺn, morských prúdov a prílivu a odlivu, spád vodných tokov, ako aj energia z biomasy, bioplynu zo skládok odpadu, ako aj bioplynu, ktorý bol vyrobený pri odvádzaní, resp. čistení odpadových vôd alebo pri rozklade nanesených rastlinných zvyškov a živočíšnych ostatkov. …“
12. Článok 3 bod 20 v znení účinnom od 4. mája 2005 vymedzuje „obnoviteľný zdroj energie“ odkazom na zákon o obnoviteľných zdrojoch energie.
2. Ustawa o odnawialnych źródłach energii (zákon o obnoviteľných zdrojoch energie)(7)
13. V článku 2 sa uvádza:
„…
12. ‚Vodná energia‘ – energia zo spádu vnútrozemských vodných plôch, s výnimkou energie z čerpania v prečerpávacích vodných elektrárňach a v prietokových vodných elektrárňach s čerpacou funkciou.
…
18. ‚Malé zariadenie‘ – zariadenie obnoviteľného zdroja energie s celkovou kapacitou výroby elektrickej energie väčšou ako 40 kW, ale menšou ako 200 kW, pripojené do sústavy s napätím menej ako 110 kV alebo dosiahnuteľnou kombinovanou teplotnou silou viac ako 120 kW, ale menej ako 600 kW.
…
22. ‚Obnoviteľný zdroj energie‘ – obnoviteľné nefosílne zdroje energie, ktoré zahŕňajú veternú energiu, slnečné žiarenie, aerotermálnu energiu, geotermálnu energiu, hydrotermálnu energiu, vodnú energiu, energiu z vĺn, morských prúdov a prílivu a odlivu, ako aj energiu z biomasy, bioplynu, poľnohospodárskeho bioplynu a tekutých biopalív.
…“
14. Článok 7 stanovuje:
„Hospodárska činnosť v oblasti výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie v malom zariadení… je regulovaná činnosť v zmysle zákona o slobode vykonávať hospodársku činnosť a vyžaduje si zápis do registra výrobcov, ktorí prevádzkujú hospodársku činnosť v oblasti malých zariadení…“.
3. Ustawa prawo wodne (zákon o vodnom práve)(8)
15. Článok 5 ods. 3 stanovuje:
„Vnútrozemské povrchové vody sa delia na:
1. tečúce, ku ktorým patria vody:
a) v prírodných vodných tokoch, kanáloch a prameňoch, v ktorých sa začínajú vodné toky;
b) v jazerách a v ostatných prírodných vodných nádržiach so stálym alebo periodickým prirodzeným prítokom a odtokom povrchových vôd;
c) v umelých vodných nádržiach pri tečúcich vodách;
2. stojace, ku ktorým patria vody v jazerách a iných prírodných vodných nádržiach, ktoré nie sú priamo prirodzene spojené s tečúcimi povrchovými vodami.
…“
II – Skutkový stav
16. J. D. je podnikateľ, ktorý bol v období od 20. novembra 2004 do 20. novembra 2014 držiteľom koncesie na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie. V tejto koncesii boli konkrétne uvedené dve bioplynové elektrárne a jedna malá vodná elektráreň (0,160 MW) umiestnená na odtokoch odpadových vôd iného podniku (PKN Orlen SA), ktorý nevyrábal elektrickú energiu.
17. Predseda poľského Úradu pre reguláciu energetiky (ďalej len „URE“) rozhodnutím zo 6. novembra 2013 zamietol žiadosť o predĺženie platnosti koncesie týkajúcej sa vodnej elektrárne s odôvodnením, že „za výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov možno uznať len také vodné elektrárne, ktoré využívajú energiu vyrobenú vlnami, morskými prúdmi a prílivom a odlivom, ako aj spádom vodných tokov“.(9)
18. Sąd Okręgowy w Warszawie (Krajský súd Varšava, Poľsko) rozsudkom z 5. novembra 2014 potvrdil rozhodnutie predsedu URE, pričom poukázal na vymedzenie pojmu obnoviteľné zdroje energie v článku 3 bode 20 zákona o energetickom práve v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
19. J. D. podal proti prvostupňovému rozsudku odvolanie na Sąd Apelacyjny w Warszawie (Odvolací súd Varšava, Poľsko). Na podporu svojho odvolania uviedol, že článok 3 bod 20 zákona o energetickom práve je nezlučiteľný so smernicou 2009/28.
20. Za týchto okolností Sąd Apelacyjny w Warszawie (Odvolací súd Varšava položil prejudiciálnu otázku.
III – Prejudiciálna otázka
21. Dňa 4. januára 2016 bola položená prejudiciálna otázka v tomto znení:
„Má sa pod pojmom vodná energia ako obnoviteľný zdroj energie použitým v článku 2 písm. a) v spojení s článkom 5 ods. 3 a odôvodnením 30 smernice… 2009/28/ES… rozumieť výlučne energia vyrobená vo vodných elektrárňach využitím spádu vnútrozemských povrchových vôd, vrátane spádu riečnych tokov, alebo aj energia, ktorá bola vyrobená vo vodnej elektrárni nachádzajúcej sa na odtoku odpadových vôd iného podniku, ktorá nie je prečerpávacou vodnou elektrárňou ani prietokovou vodnou elektrárňou s čerpacou funkciou?“
IV – Konanie na Súdnom dvore a vyjadrenia účastníkov konania
22. Na konaní sa zúčastnili a písomné pripomienky predložili J. D., poľská a talianska vláda, ako aj Komisia. Súdny dvor v súlade s článkom 76 ods. 2 rokovacieho poriadku rozhodol, že vo veci nenariadi pojednávanie.
23. J. D. tvrdí, že podľa smernice 2009/28 je jedinou energiou vyrábanou vo vodných elektrárňach, ktorá sa nepovažuje za energiu z obnoviteľných zdrojov energie, energia vyrábaná v prečerpávacích vodných elektrárňach. Podľa jeho názoru smernica 2009/28 pripúšťa, aby sa za energiu z obnoviteľných zdrojov energie považovala energia vyrobená využívaním vôd, ktoré smerom nahor vypúšťa tretia osoba, ktorá ich po použití vypustí.
24. Poľská vláda tvrdí, že pojmy „energia z obnoviteľných zdrojov energie“ [článok 2 písm. a) smernice 2009/28] a „obnoviteľné zdroje energie“ [článok 2 bod 30 smernice 2009/72] sa vzťahujú na nefosílne zdroje energie, ktoré sa vyznačujú buď tým, že sa prirodzene, bez zásahu človeka obnovia za pomerne krátky čas, alebo tým, že sa nevyčerpajú, a ktorých využívanie pomáha dosiahnuť environmentálne ciele stanovené smernicou 2009/28.
25. Podľa poľskej vlády preto pojem „elektrina vyrábaná z vodnej energie využitím obnoviteľných zdrojov energie“ označuje elektrinu vyrábanú využitím prirodzeného spádu vnútrozemských povrchových vôd, vrátane prirodzeného spádu vodných tokov.
26. Poľská vláda navyše uvádza, že smernica 2009/28 neumožňuje považovať za elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov energie elektrinu vyrábanú v prečerpávacích vodných elektrárňach. Z tohto predpokladu vyvodzuje záver, že činnosť vodných elektrární, ktoré síce nie sú prečerpávacími vodnými elektrárňami, ale využívajú vodu, ktorú smerom nahor prečerpávajú iné podniky, nie je založená na využívaní obnoviteľných zdrojov energie, ktoré sa prirodzene vyskytujú v životnom prostredí.
27. Podľa talianskej vlády treba energiu vyrábanú využívaním gravitačného spádu vody v umelých zariadeniach zaradiť pod pojem „energia z obnoviteľných zdrojov energie“ za predpokladu, že tieto zariadenia boli vybudované na účely, ktoré z hospodárskeho hľadiska nesúvisia s výrobou elektrickej energie.
28. Talianska vláda sa domnieva, že v odôvodnení 30 smernice 2009/28 sú uvedené dva prípady: a) elektrina vyrobená z vodnej energie využitím umelého spádu vody vytvoreného práve na tento účel alebo b) energia získaná z umelého spádu vytvoreného na iné účely, než je výroba elektrickej energie. V prvom uvedenom prípade nemožno hovoriť o „energii z obnoviteľných zdrojov energie“, lebo vzhľadom na to, že na spustenie prečerpávania je potrebná ďalšia energia, celkový zostatok využitej energie v pomere k vyrobenej energii je takmer nulový, čo vylučuje prínos pre životné prostredie. V druhom uvedenom prípade sa naopak využívajú už jestvujúce zariadenia a infraštruktúra, čo podporuje prínos pre životné prostredie a hospodárske investície.
29. Talianska vláda ďalej tvrdí, že vzhľadom na to, že smernica 2009/28 výslovne vylučuje z pôsobnosti pojmu „elektrina vyrobená z vodnej energie z obnoviteľných zdrojov“ len výrobu elektrickej energie prečerpávaním, táto výnimka sa nevzťahuje na prípady, v ktorých sa elektrická energia vyrába prostredníctvom tokov, ktoré sú tiež umelé, ale boli vytvorené na iné hospodárske účely, než je výroba elektrickej energie.
30. Komisia uvádza, že pokiaľ v smernici 2009/28 neexistuje pojem elektrina vyrobená z vodnej energie, treba vychádzať z definície elektriny vyrobenej z vodnej energie, ktorá sa nachádza v bode 5.1.1 prílohy B nariadenia č. 1099/2008 a na ktorú odkazuje článok 5 ods. 7 smernice 2009/28.
31. Komisia, ktorá vychádza z uvedenej definície a z metódy výpočtu hrubej konečnej spotreby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (článok 5 ods. 3 tej istej smernice), ďalej uvádza, že podľa normotvorcu Únie je „elektrická energia z obnoviteľných zdrojov energie“ elektrická energia vyrobená vodnou elektrárňou pomocou premeny potenciálnej alebo kinetickej energie vody s výnimkou elektrickej energie vyrobenej prečerpávacími systémami z vody prečerpanej do hornej nádrže. Komisia napokon poznamenáva, že normotvorca nerozlíšil používané druhy vody podľa toho, či pochádzajú z prírodných alebo umelých tokov.
V – Posúdenie
32. V tomto prejudiciálnom konaní nejde o abstraktné vymedzenie pojmu „obnoviteľné zdroje energie“ ani podmienok, za ktorých sa možno domnievať, že vodná energia vzniká z takýchto zdrojov. Otázka, ktorú položil Sąd Apelacyjny w Warszawie (Odvolací súd Varšava), je oveľa konkrétnejšia, keďže tento súd chce vedieť, či možno považovať za „energiu z obnoviteľných zdrojov energie“ v zmysle smernice 2009/28 veľmi konkrétny druh vodnej energie: vodnú energiu vyrobenú v malej vodnej elektrárni využitím vody vypúšťanej iným podnikom, ktorý ju predtým použil na vlastné účely, ktoré nesúvisia s výrobou elektrickej energie.
33. Chcel som zdôrazniť zmienku o smernici 2009/28, lebo je ľahké nechať sa uniesť všeobecnými mimoprávnymi pojmami a zabudnúť na to, že diskusia, na ktorej sa môžu podieľať súdy, vrátane Súdneho dvora, sa týka právnych kategórií.
34. Hovorím to preto, lebo sa mi zdá, že tu nemožno pracovať s vopred vymedzeným pojmom „obnoviteľné zdroje energie“, pod ktorými sa v zmysle, ktorý určila poľská vláda(10), rozumejú zdroje, ktoré sa obnovujú prirodzene, bez zásahu človeka. Ak vychádzame z tohto vopred vymedzeného pojmu, je nepochybne problematické považovať za „energiu z obnoviteľných zdrojov energie“ napríklad energiu vyrobenú využitím umelých vodných tokov.
35. Rozhodujúcim pojmom je naopak len pojem použitý v samotnej smernici 2009/28, ktorá na účely svojho uplatňovania vymedzuje pojem „energia z obnoviteľných zdrojov energie“ takto: „energia z obnoviteľných nefosílnych zdrojov“ [článok 2 písm. a)].(11) V tejto smernici síce nie je vymedzený pojem „obnoviteľné nefosílne zdroje“, ale tieto zdroje sú v nej presne vymenované a sú nimi: „veterná, slnečná, aerotermálna, geotermálna a hydrotermálna energia a energia oceánu, vodná energia, biomasa, skládkový plyn, plyn z čističiek odpadových vôd a bioplyny“. Podľa článku 2 písm. a) smernice 2009/28 teda pojem „obnoviteľné nefosílne zdroje“ označuje zdroje, ktoré sú v ňom ďalej uvedené, pričom na tento účel je v ňom použitý výraz „a to“.(12)
36. Bez ohľadu na to, čo energia z obnoviteľných zdrojov energie znamená v iných vedných odboroch, a odhliadnuc od toho, či je v týchto iných odboroch správne jej stotožnenie s energiou z „obnoviteľných nefosílnych zdrojov“, je teda isté, že táto energia z právneho hľadiska – konkrétne z hľadiska smernice 2009/28 – zahŕňa aj vodnú energiu. V súlade s nariadením č. 1099/2008(13) je tento druh energie vymedzený zo štatistického hľadiska ako „potenciálna a kinetická energia vyrábaná z vody, ktorá sa mení na elektrinu vo vodných elektrárňach“, vrátane energie vyrábanej prečerpávaním.
37. Za týchto okolností treba v zásade každú „vodnú energiu“ považovať na účely smernice 2009/28 za „energiu z obnoviteľných zdrojov energie“, či už pochádza zo spádu vody v umelých tokoch, alebo z využívania vody, ktorá tečie v prírodných tokoch.(14) Vnútroštátna právna úprava, ktorá používa rozlišovanie prírodných a umelých vodných tokov, ktoré slúžia na výrobu elektrickej energie, ako kritérium na zaradenie tejto energie do zoznamu druhov energie z obnoviteľných zdrojov energie, preto nie je zlučiteľná so smernicou 2009/28.
38. Jedinou výnimkou z tohto pravidla je výnimka výslovne uvedená v samotnej smernici 2009/28, ktorá v odôvodnení 30 stanovuje, že „elektrina vyrobená z vody v prečerpávacích vodných elektrárňach, ktorá bola predtým prečerpaná do hornej nádrže, [by sa] nemala považovať za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie“. V súlade s touto vysvetlivkou článok 5 ods. 3 smernice 2009/28 stanovuje, že elektrická energia vyrobená za takých podmienok sa nezohľadní pri výpočte hrubej konečnej spotreby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie.
39. Podľa informácií, ktoré poskytol vnútroštátny súd(15), malá vodná elektráreň, o ktorú ide v prejednávanej veci, „nepatrí k prečerpávacím vodným elektrárňam ani k prietokovým vodným elektrárňam s čerpacou funkciou“.(16) Ak by to bolo tak (čo musí v konečnom dôsledku určiť uvedený súd), na túto elektráreň by sa nevzťahoval prípad uvedený v odôvodnení 30 a v článku 5 ods. 3 smernice 2009/28, takže elektrina z vodnej energie vyrobená v tejto elektrárni by bola vyrobená „z obnoviteľných zdrojov energie“.
40. Výnimka uvedená v smernici 2009/28 v súvislosti s prečerpávacími zariadeniami je výsledkom rozhodnutia normotvorcu, ktorý napriek tomu, že v inom predpise(17) (aj keď na štatistické účely) uznal, že uvedený systém využívania vyrába „vodnú energiu“, radšej konštatoval, že nejde o elektrickú energiu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie. Bez ohľadu na dôvody tohto rozhodnutia týkajúceho sa energetickej politiky(18) je výnimka týkajúca sa prečerpávacích zariadení stanovená v smernici 2009/28 nepochybná. Opakujem však, že sa netýka vodnej elektrárne, o ktorú ide v prejednávanej veci.
41. Podľa informácií uvedených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania vodná elektráreň, ktorá je predmetom sporu, využíva odpadové vody vypúšťané treťou osobou, ktorá sa nepodieľa na činnosti tejto elektrárne a nemá nič spoločné s výrobou elektrickej energie. Nejde teda o prečerpávacie zariadenie (vo vyššie uvedenom zmysle), ale o elektráreň, ktorá na výrobu elektrickej energie používa vodu, ktorá by inak tiekla bez ďalšieho hospodárskeho alebo environmentálneho využitia.
42. Elektráreň, o ktorú ide v prejednávanej veci, teda využíva vodu, ktorá by sa len vypúšťala a inak nevyužívala, takže jej dodatočné využívanie na výrobu elektrickej energie je z environmentálneho hľadiska prospešné. Okrem toho by sa dalo povedať, že týmto postupom výroba „čistej“ elektrickej energie v istom zmysle kompenzuje prípadnú škodu na životnom prostredí, ktorá by mohla vzniknúť, a to buď vzhľadom na formu, v akej bola voda pôvodne získaná, alebo vybudovaním umelého kanála, do ktorého sa odvádza.
43. Ak navyše – ako poznamenáva Komisia(19) – voda využívaná vodnou elektrárňou pochádza z podniku, ktorý spracováva odpadové vody, takto vyrobená elektrická energia uzatvára „priaznivý kolobeh“ nápravy škôd na životnom prostredí: nielenže činnosť uvedeného podniku zbavuje odpadové vody znečistenia, ale tiež produkuje nadbytočnú vodu, ktorá zasa umožňuje výrobu elektrickej energie bez toho, aby bolo potrebné využiť iné zdroje spôsobujúce emisie skleníkových plynov.
44. So zreteľom na znenie článku 2 písm. a) a článku 5 ods. 3 smernice 2009/28, ako aj ciele tejto smernice sa v konečnom dôsledku domnievam, že na otázku vnútroštátneho súdu treba odpovedať tak, že pojem vodná energia z obnoviteľných zdrojov energie zahŕňa energiu vyrábanú vo vodných elektrárňach, ktoré využívajú odpadové vody vypúšťané iným podnikom, ktorý sa nepodieľa na činnosti elektrárne a ktorý nemá nič spoločné s výrobou elektrickej energie.
VI – Návrh
45. Na základe uvedených úvah navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázku, ktorú položil Sąd Apelacyjny w Warszawie (Odvolací súd Varšava, Poľsko), takto:
Pojem vodná energia z obnoviteľných zdrojov energie, použitý v článku 2 písm. a) v spojení s článkom 5 ods. 3 a odôvodnením 30 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES, sa má vykladať v tom zmysle, že zahŕňa energiu vyrábanú vo vodných elektrárňach, ktoré využívajú odpadové vody vypúšťané iným podnikom, ktorý sa nepodieľa na činnosti elektrárne a ktorý nemá nič spoločné s výrobou elektrickej energie.