Predbežné znenie
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (šiesta komora)
z 25. apríla 2024 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Súdna spolupráca v občianskych a obchodných veciach – Nariadenie (EÚ) č. 1215/2012 – Článok 25 ods. 1 – Zmluva o preprave tovaru potvrdená v nákladnom liste – Doložka o voľbe právomoci vložená do tohto nákladného listu – Uplatniteľnosť voči tretej osobe, ktorá je držiteľom nákladného listu – Uplatniteľné právo – Vnútroštátna právna úprava, ktorá vyžaduje, aby tretia osoba, ktorá je držiteľom nákladného listu, individuálne a samostatne dohodla doložku o voľbe právomoci“
V spojených veciach C‑345/22 až C‑347/22,
ktorých predmetom sú tri návrhy na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podané rozhodnutiami Audiencia Provincial de Pontevedra (Provinčný súd Pontevedra, Španielsko) zo 16. mája 2022 a doručené Súdnemu dvoru 25. mája 2022, ktoré súvisia s konaniami:
Maersk A/S proti
proti
Allianz Seguros y Reaseguros SA (C‑345/22 a C‑347/22)
a
Mapfre España Compañía de Seguros y Reaseguros SA
proti
MACS Maritime Carrier Shipping GmbH & Co. (C‑346/22),
SÚDNY DVOR (šiesta komora),
v zložení: , sudcovia P. G. Xuereb, vykonávajúci funkciu predsedu šiestej komory, A. Kumin (spravodajca) a I. Ziemele,
generálny advokát: A. M. Collins,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Maersk A/S a MACS Maritime Carrier Shipping GmbH & Co, v zastúpení: C. Lopera Merino, abogada, G. Quintás Rodriguez a C. Zubeldía Blein, procuradoras,
– Allianz Seguros y Reaseguros SA, v zastúpení: L. A. Souto Maqueda, abogado,
– Mapfre España Compañía de Seguros y Reaseguros SA, v zastúpení: J. Tojeiro Sierto, abogado,
– španielska vláda, v zastúpení: M. J. Ruiz Sánchez, splnomocnená zástupkyňa,
– Európska komisia, v zastúpení: S. Noë a C. Urraca Caviedes, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta 16. novembra 2023,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu článku 25 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1, ďalej len „nariadenie Brusel Ia“).
2 Tieto návrhy boli podané v rámci troch sporov, a to vo veciach C‑345/22 a C‑347/22 medzi dánskou prepravnou spoločnosťou Maersk A/S a španielskou poisťovňou Allianz Seguros y Reaseguros SA (ďalej len „Allianz“) a vo veci C‑346/22 medzi španielskou poisťovňou Mapfre España Compañía de Seguros y Reaseguros SA (ďalej len „Mapfre“) a nemeckou prepravnou spoločnosťou MACS Maritime Carrier Shipping GmbH & Co (ďalej len „MACS“) vo veci náhrady škody, ktorej sa na španielskom súde domáhajú tieto dve poisťovne, ktoré vstúpili do práv tretích osôb, ktoré kúpili tovar, ktorý bol prepravovaný po mori týmito prepravnými spoločnosťami, v súvislosti s hmotnou škodou, ktorá údajne vznikla na tomto tovare počas tejto prepravy, a námietky uvedených prepravných spoločností voči právomoci španielskych súdov z dôvodu doložky o právomoci súdu Spojeného kráľovstva rozhodovať o sporoch vyplývajúcich zo zmlúv o preprave dotknutých vo veci samej.
Právny rámec
Právo Únie
Dohoda o vystúpení
3 Rada Európskej únie svojím rozhodnutím (EÚ) 2020/135 z 30. januára 2020 o uzavretí Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Ú. v. EÚ L 29, 2020, s. 1) schválila v mene Európskej únie a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (ESAE) túto dohodu o vystúpení (Ú. v. EÚ L 29, 2020, s. 7, ďalej len „dohoda o vystúpení“). Dohoda o vystúpení bola pripojená k tomuto rozhodnutiu a nadobudla platnosť 1. februára 2020.
4 Článok 67 dohody o vystúpení, nazvaný „Právomoc, uznávanie a výkon súdnych rozhodnutí a súvisiaca spolupráca ústredných orgánov“, v odseku 1 stanovuje:
„V Spojenom kráľovstve, ako aj v členských štátoch v situáciách, ktoré sa týkajú Spojeného kráľovstva, sa v súvislosti so súdnymi konaniami začatými pred skončením prechodného obdobia a v súvislosti s konaniami alebo vecami, ktoré s takýmito súdnymi konaniami súvisia podľa článkov 29, 30 a 31 nariadenia [Brusel Ia]…, uplatňujú tieto akty alebo ustanovenia:
a) ustanovenia týkajúce sa právomoci v nariadení [Brusel Ia];
…“
5 Podľa článku 126 tejto dohody s názvom „Prechodné obdobie“:
„Uplatňuje sa prechodné alebo implementačné obdobie, ktoré sa začne dátumom nadobudnutia platnosti tejto dohody a skončí sa 31. decembra 2020.“
6 Článok 127 uvedenej dohody s názvom „Rozsah pôsobnosti prechodu“ znie:
„1. Pokiaľ sa v tejto dohode nestanovuje inak, právo Únie sa uplatňuje na Spojené kráľovstvo a v Spojenom kráľovstve počas prechodného obdobia.
…
3. Právo Únie uplatniteľné podľa odseku 1 má v prechodnom období vo vzťahu k Spojenému kráľovstvu a v Spojenom kráľovstve rovnaké právne účinky ako tie, ktoré má v rámci Únie a jej členských štátov, a vykladá a uplatňuje sa v súlade s rovnakými metódami a všeobecnými zásadami, aké sa uplatňujú v rámci Únie.
…“
Bruselský dohovor
7 Článok 17 Dohovoru o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podpísaného v Bruseli 27. septembra 1968 (Ú. v. ES L 299, 1972, s. 32), zmenený Dohovorom z 9. októbra 1978 o pristúpení Dánskeho kráľovstva, Írska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 304, 1978, s. 1, a – zmenené znenie – s. 77), Dohovorom z 25. októbra 1982 o pristúpení Helénskej republiky [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 388, 1982, s. 1) a Dohovorom z 26. mája 1989 o pristúpení Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 285, 1989, s. 1, ďalej len „Bruselský dohovor“), v prvom odseku stanovoval:
„Ak sa účastníci zmluvy, z ktorých jeden alebo viacerí majú bydlisko v štáte viazanom týmto dohovorom, dohodli, že súd alebo súdy štátu viazaného týmto dohovorom majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má výlučnú právomoc tento súd alebo tieto súdy. Takáto dohoda o voľbe právomoci musí byť buď:
a) písomná, alebo písomne potvrdená, alebo
b) vo forme, ktorá je v súlade s praxou, ktorú medzi sebou zaviedli účastníci zmluvy, alebo
c) v medzinárodnom obchode vo forme, ktorá je v súlade so zvyklosťami, ktoré sú alebo majú byť účastníkom zmluvy známe, a ktorá je v takomto obchode dobre známa a pravidelne dodržiavaná účastníkmi, ktorí uzatvorili zmluvu typickú pre daný obchodný vzťah.
…“ [neoficiálny preklad]
Nariadenie Brusel I
8 Článok 23 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42, ďalej len „nariadenie Brusel I“) v odseku 1 stanovoval:
„Ak sa účastníci zmluvy, z ktorých jeden alebo viacerí majú bydlisko v členskom štáte, dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy. Táto právomoc súdu je výlučná, ak sa účastníci nedohodli inak. Takáto dohoda o voľbe právomoci musí byť buď:
a) písomná alebo písomne potvrdená, alebo
b) vo forme, ktorá je v súlade s praxou, ktorú medzi sebou zaviedli účastníci zmluvy, alebo
c) v medzinárodnom obchode vo forme, ktorá je v súlade so zvyklosťami, ktoré sú alebo majú byť účastníkom zmluvy známe, a ktorá je v takomto obchode dobre známa a pravidelne dodržiavaná účastníkmi, ktorí uzatvorili zmluvu typickú pre daný obchodný vzťah.“
Nariadenie Brusel Ia
9 Kapitola II nariadenia Brusel Ia s názvom „Právomoc“ obsahuje oddiel 7, nazvaný „Voľba právomoci“. Podľa článku 25 tohto nariadenia, ktorý sa nachádza v tomto oddiele:
„1. Ak sa účastníci zmluvy bez ohľadu na svoje bydlisko dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy, pokiaľ dohoda nie je podľa právneho poriadku tohto členského štátu vecne neplatná. Táto právomoc súdu je výlučná, ak sa účastníci nedohodli inak. Dohoda o voľbe právomoci musí byť buď:
a) písomná, alebo písomne potvrdená;
b) vo forme, ktorá je v súlade s praxou, ktorú medzi sebou zaviedli účastníci zmluvy, alebo
c) v medzinárodnom obchode vo forme, ktorá je v súlade so zvyklosťami, ktoré sú alebo majú byť účastníkom zmluvy známe, a ktorá je v takomto obchode dobre známa a pravidelne dodržiavaná účastníkmi, ktorí uzatvorili zmluvu typickú pre daný obchodný vzťah.
…
5. Dohoda o voľbe právomoci, ktorá je súčasťou zmluvy, sa považuje za dohodu nezávislú od ostatných ustanovení zmluvy.
Platnosť dohody o voľbe právomoci nemožno napadnúť len z dôvodu, že je neplatná zmluva.“
Španielske právo
10 Oddiel XI preambuly Ley 14/2014 de Navegación Marítima (zákon č. 14/2014 o námornej plavbe) z 24. júla 2014 (BOE č. 180 z 25. júla 2014, s. 59193, ďalej len „ZNP“) stanovuje:
„… [Hlava IX kapitoly I] obsahuje osobitné pravidlá právomoci a príslušnosti a vzhľadom na prednostné uplatňovanie pravidiel uvedených v medzinárodných zmluvách a v práve Únie v tejto oblasti sa snaží zabrániť zisteným zneužitiam tým, že vyhlasuje za neplatné doložky, ktoré stanovujú podriadenie sa cudzej jurisdikcii alebo rozhodcovskému konaniu v zahraničí, obsiahnuté v zmluvách o používaní lode alebo vo vedľajších zmluvách o námornej plavbe, ak tieto doložky neboli individuálne a samostatne dohodnuté. …“
11 Podľa článku 251 ZNP s názvom „Účinnosť prevodu“:
„Prevod nákladného listu má rovnaké účinky ako dodanie tovaru uvedeného v nákladnom liste, bez toho, aby tým boli dotknuté možnosti začať trestnoprávne a občianskoprávne konania, ktoré môže iniciovať osoba, ktorej bol tento tovar protiprávne odňatý. Nadobúdateľ nákladného listu nadobúda všetky práva prevodcu a vstupuje do práv prevodcu vyplývajúcich z úkonov prevodcu týkajúcich sa tovaru s výnimkou dohôd o voľbe právomoci a rozhodcovského konania, ktoré si vyžadujú súhlas nadobúdateľa v súlade s hlavou IX kapitoly I.“
12 Článok 468 ZNP s názvom „Doložky o voľbe právomoci a rozhodcovskom konaní“, ktorý sa nachádza v hlave IX kapitole I tohto zákona, v prvom odseku stanovuje:
„Bez toho, aby boli tým dotknuté ustanovenia medzinárodných zmlúv platných v Španielsku a pravidlá práva Únie, doložky, ktoré stanovujú podriadenie sa cudzej právomoci alebo rozhodcovskému konaniu v zahraničí, obsiahnuté v zmluvách o používaní lode alebo vo vedľajších zmluvách o námornej plavbe, sú neplatné a považujú sa za neexistujúce, ak tieto doložky neboli individuálne a samostatne dohodnuté.
…“
Spory vo veciach samých a prejudiciálne otázky
Vec C‑345/22
13 Maersk Line Perú SAC, peruánska dcérska spoločnosť spoločnosti Maersk, uzavrela ako prepravca zmluvu o námornej preprave tovaru podliehajúcu podmienkam CFR (náklady a prepravné) so spoločnosťou Aquafrost Perú (ďalej len „Aquafrost“) ako odosielateľom, pričom táto zmluva bola potvrdená nákladným listom vystaveným 9. apríla 2018. Tento nákladný list obsahoval na svojej zadnej strane doložku o voľbe právomoci v tomto znení:
„… Vo všetkých ostatných prípadoch sa tento nákladný list riadi a vykladá v súlade s anglickým právom a všetky spory z neho vyplývajúce budú predložené High Court of Justice (England & Wales) [Vrchný súd (Anglicko a Wales) (Spojené kráľovstvo)], pričom právomoc súdov inej krajiny je vylúčená. Ďalej a podľa uváženia prepravcu môže prepravca podať žalobu proti obchodníkovi na príslušný súd podľa miesta, v ktorom obchodník vykonáva svoju činnosť.“
14 Predmetný tovar nadobudla spoločnosť Oversea Atlantic Fish SL (ďalej len „Oversea“), čím sa ako tretia osoba stala držiteľom tohto nákladného listu. Keďže uvedený tovar prišiel do prístavu určenia poškodený, Allianz, ktorá vstúpila do práv spoločnosti Oversea, podala žalobu proti spoločnosti Maersk na Juzgado de lo Mercantil n. 3 de Pontevedra (Obchodný súd č. 3 Pontevedra, Španielsko), ktorou sa domáhala náhrady škody vo výške 67 449,71 eura. Táto žaloba bola podaná pred skončením prechodného obdobia stanoveného v článku 126 dohody o vystúpení.
15 Na základe doložky o voľbe právomoci uvedenej v bode 13 tohto rozsudku Maersk spochybnila právomoc španielskych súdov.
16 Uznesením z 26. mája 2020 Juzgado de lo Mercantil n. 3 de Pontevedra (Obchodný súd č. 3 Pontevedra) túto námietku zamietol. Maersk podala proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok na tento súd, ktorý bol zamietnutý uznesením z 2. decembra 2020. Okrem toho rozsudkom zo 7. júla 2021 uvedený súd vo veci samej vyhovel žalobe spoločnosti Allianz.
17 Maersk podala proti tomuto rozsudku odvolanie na Audiencia Provincial de Pontevedra (Provinčný súd Pontevedra, Španielsko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, v ktorom namietala právomoc španielskych súdov z dôvodu, že uvedenú doložku o voľbe právomoci možno uplatniť voči tretej osobe, ktorá je držiteľom nákladného listu. Treba totiž uplatniť článok 25 nariadenia Brusel Ia, a nie článok 251 ZNP, ktorý je v rozpore s právom Únie.
18 Vnútroštátny súd si kladie otázku, či voči tretej osobe, ktorá sa stala držiteľom nákladného listu, možno uplatniť tú istú doložku o voľbe právomoci napriek tomu, že uvedená osoba pri nadobudnutí tohto nákladnému listu s danou doložkou výslovne, ani individuálne a ani samostatne, nevyjadrila súhlas. Z rozsudku z 18. novembra 2020, DelayFix (C‑519/19, EU:C:2020:933), vyplýva, že nariadenie Brusel Ia posilňuje autonómiu vôle zmluvných strán pri výbere uplatniteľného súdu vo vzťahu k tomu, čo platilo podľa nariadenia Brusel I.
19 Okrem toho najmä z bodu 27 rozsudku zo 16. marca 1999, Castelletti (C‑159/97, EU:C:1999:142), vyplýva, že v odvetví medzinárodnej námornej dopravy existuje domnienka vedomosti a súhlasu zmluvnej strany, pokiaľ ide o doložky o voľbe právomoci obsiahnuté v prepravných zmluvách, keďže ide o dojednanie bežne používané v tomto odvetví.
20 Okrem toho vnútroštátny súd zdôrazňuje autonómnu povahu a oddeliteľnosť doložiek o voľbe právomoci, takže tieto doložky by mohli podliehať, pokiaľ ide o rozhodné hmotné právo, právnemu režimu odlišnému od zvyšku zmluvy, ktorej sú súčasťou. Doložka o voľbe právomoci by tak mohla byť platná, aj keď je samotná zmluva neplatná.
21 Článok 251 ZNP v osobitnom prípade nákladných listov v oblasti prepravy tovaru, ktoré obsahujú doložku o voľbe právomoci a ktoré následne nadobudla tretia osoba, odkazuje na článok 468 ZNP, ktorý stanovuje, že takáto doložka je neplatná, ak ju táto tretia osoba nedojednala individuálne a samostatne.
22 Táto právna úprava je v odôvodnení ZNP odôvodnená potrebou chrániť záujmy vnútroštátnych príjemcov, držiteľov nákladných listov, do ktorých pôvodné strany vložili doložku o právomoci a ktorí sa nachádzajú v znevýhodnenom zmluvnom postavení, najmä v prípade zmlúv o námornej preprave podľa bežného nákladného listu. Uloženie povinnosti vnútroštátnym podnikom, odosielateľom a príjemcom tovaru predložiť svoje spory zahraničným súdom by totiž v praxi mohlo ohroziť účinnosť ich súdnej ochrany.
23 Vnútroštátny súd tvrdí, že je problematické uplatniť článok 251 ZNP s cieľom vyplniť prípadné medzery existujúce v práve Únie. Navyše existuje rozpor medzi týmto ustanovením a judikatúrou Súdneho dvora vyplývajúcou najmä z rozsudku z 9. novembra 2000, Coreck (C‑387/98, EU:C:2000:606, bod 23). Keďže totiž podľa španielskeho práva doložky o voľbe právomoci a rozhodcovské doložky zaväzujú účastníkov len vtedy, ak sú preukázateľným výsledkom individuálnych a samostatných dojednaní, postúpenie práv z nákladného listu nie je úplné.
24 Vnútroštátny súd sa pýta aj na prípadnú neuplatniteľnosť vnútroštátnej právnej úpravy dotknutej vo veci samej.
25 Po prvé sa totiž vnútroštátny súd, ktorý vychádza tak z článku 25 ods. 1 nariadenia Brusel Ia, ako aj z judikatúry vyplývajúcej z rozsudkov z 3. júla 1997, Benincasa (C‑269/95, EU:C:1997:337), a z 18. novembra 2020, DelayFix (C‑519/19, EU:C:2020:933), domnieva, že platnosť doložky o voľbe právomoci sa musí preskúmať z hľadiska práva štátu, ktorému táto doložka priznáva právomoc, takže v prejednávanej veci treba uplatniť anglické právo, a nie článok 468 ZNP. Po druhé za predpokladu, že článok 251 ZNP je uplatniteľný na spor vo veci samej, tento súd sa domnieva, že forma, ktorú musí mať súhlas s doložkou o voľbe právomoci, sa riadi skôr právom Únie než vnútroštátnym právom, a to s cieľom zabrániť tomu, aby každý členský štát stanovil v tejto súvislosti odlišné podmienky. Po tretie uvedený súd vyjadruje pochybnosti, pokiaľ ide o súlad článku 251 ZNP s judikatúrou vyplývajúcou z rozsudku z 9. novembra 2000, Coreck (C‑387/98, EU:C:2000:606), keďže podľa tohto ustanovenia sú práva a povinnosti týkajúce sa doložky o voľbe právomoci obsiahnutej v nákladnom liste vylúčené z práv a povinností prevedených na tretiu osobu, ktorá je držiteľom tohto nákladného listu.
26 Za týchto podmienok Audiencia Provincial de Pontevedra (Provinčný súd Pontevedra) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Vzťahuje sa ustanovenie článku 25 nariadenia [Brusel Ia], ktoré stanovuje, že neplatnosť dohody o voľbe právomoci sa má posúdiť podľa právnych predpisov členského štátu, ktorého súdom účastníci zmluvy priznali právomoc, v situácii, o akú ide v spore vo veci samej, aj na otázku platnosti rozšírenia doložky o voľbe právomoci na tretiu osobu, ktorá nie je účastníkom zmluvy, v ktorej je táto doložka stanovená?
2. V prípade prevodu nákladného listu na tretiu osobu, ktorá je príjemcom tovaru a ktorá nebola účastníkom zmluvy uzavretej medzi odosielateľom a námorným prepravcom, je ustanovenie, aké sa nachádza v článku 251 [ZNP], ktoré stanovuje, že na to, aby bolo možné odvolávať sa na doložku o voľbe právomoci voči uvedenej tretej osobe, táto doložka musí byť ‚individuálne a samostatne‘ dohodnutá s touto osobou, zlučiteľné s článkom 25 nariadenia [Brusel Ia] a s judikatúrou Súdneho dvora, v ktorej bol podaný jeho výklad?
3. Je podľa práva Únie možné, aby právne predpisy členských štátov stanovili ďalšie podmienky platnosti, ktoré musia byť splnené na to, aby doložky o voľbe právomoci vložené do nákladných listov boli účinné voči tretím osobám?
4. Spôsobuje ustanovenie, aké sa nachádza v článku 251 [ZNP] – ktoré stanovuje, že na tretiu osobu, ktorá je držiteľom nákladného listu, prechádza len časť práv a povinností, s vylúčením doložiek o voľbe právomoci –, zavedenie ďalšej podmienky platnosti týchto doložiek, ktoré je v rozpore s článkom 25 nariadenia [Brusel Ia]?“
Vec C‑346/22
27 MACS, ako prepravca, a spoločnosť Tunacor Fisheries Ltd, ako odosielateľ, uzavreli zmluvu o námornej preprave tovaru podliehajúcu podmienkam CFR (náklady a náklad) potvrdenú nákladným listom vystaveným 13. apríla 2019. Tento nákladný list obsahoval na svojej zadnej strane doložku o voľbe právomoci v tomto znení:
„Tento nákladný list sa riadi anglickým právom a všetky spory, ktoré vzniknú na jeho základe, budú predložené High Court of Justice (England & Wales) [Vrchný súd (Anglicko & Wales)].“
28 Predmetný tovar nadobudla spoločnosť Fortitude Fishing SL (ďalej len „Fortitude“), a tým sa stala treťou osobou, ktorá je držiteľom tohto nákladného listu. Vzhľadom na to, že uvedený tovar prišiel do prístavu určenia poškodený, Mapfre, ktorá vstúpila do práv spoločnosti Fortitude, podala na Juzgado de lo Mercantil n. 3 de Pontevedra (Obchodný súd č. 3 Pontevedra) žalobu proti MACS, ktorou sa domáhala náhrady škody vo výške 80 187, 90 eura. Táto žaloba bola podaná pred skončením prechodného obdobia stanoveného v článku 126 dohody o vystúpení.
29 Na základe doložky o voľbe právomoci uvedenej v bode 27 tohto rozsudku MACS spochybnila právomoc španielskych súdov.
30 Uznesením z 3. mája 2021 Juzgado de lo Mercantil n. 3 de Pontevedra (Obchodný súd č. 3 Pontevedra) rozhodol, že nemá právomoc vo veci konať.
31 Mapfre podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na Audiencia Provincial de Pontevedra (Provinčný súd Pontevedra), ktorý je tiež vnútroštátnym súdom vo veci C‑346/22, pričom na jednej strane tvrdila, že španielske súdy sú príslušné, keďže Fortitude nebola ani zmluvnou stranou zmluvy o preprave uzavretej medzi spoločnosťami MACS a Tunacor Fisheries, ani sa na tejto preprave nepodieľala, a na druhej strane, že podľa článku 251 ZNP voči nej nemožno uplatniť uvedenú doložku o voľbe právomoci.
32 Naopak MACS spochybňuje právomoc španielskych súdov z dôvodu, že voči tretej osobe, ktorá je držiteľom nákladného listu, možno uplatniť tú istú doložku o voľbe právomoci. Treba totiž uplatniť článok 25 nariadenia Brusel Ia, a nie článok 251 ZNP, ktorý je v rozpore s právom Únie.
33 Keďže vnútroštátny súd mal rovnaké pochybnosti, ako boli uvedené vo veci C‑345/22, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky, ktoré sú v podstate totožné s otázkami položenými v tejto veci.
Vec C‑347/22
34 Maersk Line Perú ako prepravca a Aquafrost ako odosielateľ uzavreli zmluvu o námornej preprave tovaru podliehajúcu podmienkam CFR (náklady a náklad) potvrdenú nákladným listom vystaveným 2. augusta 2018. Na zadnej strane tohto nákladného listu sa nachádzala doložka o voľbe právomoci, ktorá mala rovnaké znenie ako doložka o voľbe právomoci, o ktorú ide vo veci C‑345/22.
35 Predmetný tovar nadobudla Oversea, čím sa ako tretia osoba stala držiteľom tohto nákladného listu. Vzhľadom na to, že uvedený tovar prišiel do prístavu určenia poškodený, Allianz, ktorá vstúpila do práv spoločnosti Oversea, podala na Juzgado de lo Mercantil n. 3 de Pontevedra (Obchodný súd č. 3 Pontevedra) žalobu proti spoločnosti Maersk, ktorou sa domáhala náhrady škody vo výške 106 093,65 eura. Táto žaloba bola podaná pred skončením prechodného obdobia stanoveného v článku 126 dohody o vystúpení.
36 Na základe doložky o voľbe právomoci uvedenej v bode 13 tohto rozsudku Maersk spochybnila právomoc španielskych súdov.
37 Uznesením z 20. októbra 2020 Juzgado de lo Mercantil n. 3 de Pontevedra (Obchodný súd č. 3 Pontevedra) túto námietku zamietol. Maersk nepodala proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok. Okrem toho rozsudkom z 9. júla 2021 tento súd vo veci samej vyhovel žalobe spoločnosti Allianz.
38 Maersk podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na Audiencia Provincial de Pontevedra (Provinčný súd Pontevedra), ktorý je tiež vnútroštátnym súdom vo veci C‑347/22, pričom spochybnila právomoc španielskych súdov z dôvodu, že uvedenú doložku o voľbe právomoci možno uplatniť voči tretej osobe, ktorá je držiteľom nákladného listu. Treba totiž uplatniť článok 25 nariadenia Brusel Ia, a nie článok 251 ZNP, ktorý je v rozpore s právom Únie.
39 Keďže vnútroštátny súd mal rovnaké pochybnosti, ako boli uvedené vo veci C‑345/22, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky, ktoré sú v podstate totožné s otázkami položenými v tejto veci.
Konanie na Súdnom dvore
40 Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 15. júla 2022 boli veci C‑345/22, C‑346/22 a C‑347/22 spojené na spoločné konanie na účely písomnej a ústnej časti konania, ako aj vyhlásenia konečného rozhodnutia.
O prejudiciálnych otázkach
Úvodné pripomienky
41 Pokiaľ ide o otázku, či sa pôsobnosť nariadenia Brusel Ia, ktorého výklad požaduje vnútroštátny súd, vzťahuje na takú situáciu, o akú ide vo veciach samých, treba uviesť, že na jednej strane doložkami o voľbe právomoci, o ktoré ide v týchto veciach, bola právomoc rozhodovať spory týkajúce sa zmlúv o námornej preprave, o ktoré ide v uvedených veciach, priznaná súdu Spojeného kráľovstva, a na druhej strane, že dohoda o vystúpení nadobudla platnosť 1. februára 2020.
42 Vzhľadom na to v súlade s článkom 67 ods. 1 písm. a) dohody o vystúpení sa ustanovenia o právomoci uvedené v nariadení Brusel Ia uplatňujú v Spojenom kráľovstve, ako aj v členských štátoch v situáciách, ktoré sa týkajú Spojeného kráľovstva, na súdne konania začaté pred koncom prechodného obdobia stanoveného v článku 126 tejto dohody (rozsudok z 24. novembra 2022, Tilman, C‑358/21, EU:C:2022:923, bod 28).
43 Okrem toho podľa článku 127 ods. 1 a 3 uvedenej dohody sa počas tohto prechodného obdobia právo Únie jednak uplatňuje na Spojené kráľovstvo a jednak sa vykladá a uplatňuje v súlade s rovnakými metódami a všeobecnými zásadami, aké sa uplatňujú v rámci Únie.
44 V dôsledku toho, keďže z návrhov na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že Allianz a Mapfre podali svoje žaloby pred 31. decembrom 2020, a teda pred skončením uvedeného prechodného obdobia, treba konštatovať, podobne ako španielska vláda a Európska komisia vo svojich písomných pripomienkach, že bez ohľadu na vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie sa nariadenie Brusel Ia uplatňuje na spory vo veci samej.
O prvej otázke v každej zo spojených vecí
45 Svojou prvou otázkou v každej zo spojených vecí sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 25 ods. 1 nariadenia Brusel Ia vykladať v tom zmysle, že uplatniteľnosť doložky o voľbe právomoci voči tretej osobe, ktorá je držiteľom nákladného listu, do ktorého je táto doložka vložená, sa riadi právom členského štátu, ktorého jeden alebo viac súdov je v tejto doložke určených.
46 Podľa článku 25 ods. 1 prvej vety nariadenia Brusel Ia „ak sa účastníci zmluvy bez ohľadu na svoje bydlisko dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy, pokiaľ dohoda nie je podľa právneho poriadku tohto členského štátu vecne neplatná“.
47 Toto ustanovenie teda nespresňuje, či doložku o voľbe právomoci možno postúpiť nad rámec okruhu strán zmluvy na tretiu osobu, stranu neskoršej zmluvy a úplného alebo čiastočného právneho nástupcu jednej zo strán pôvodnej zmluvy (rozsudok z 18. novembra 2020, DelayFix, C‑519/19, EU:C:2020:933, bod 40 a citovaná judikatúra).
48 Okrem toho, hoci z článku 25 ods. 1 nariadenia Brusel Ia vyplýva, že hmotnoprávna platnosť doložky o voľbe právomoci sa posudzuje z hľadiska práva členského štátu, ktorého jeden alebo viaceré súdy boli určené touto doložkou, nič to nemení na skutočnosti, že uplatniteľnosť takejto doložky voči tretej osobe, ktorá nie je stranou zmluvy, ako je tretia osoba, ktorá je držiteľom nákladného listu, ako uviedol generálny advokát v bodoch 54 až 56 svojich návrhov, sa netýka vecnej platnosti tejto podmienky, ale jej účinkov, ktorých posúdenie nevyhnutne nasleduje po posúdení jej vecnej platnosti, pričom toto posúdenie sa musí vykonať s prihliadnutím na vzťahy medzi pôvodnými zmluvnými stranami.
49 V dôsledku toho článok 25 ods. 1 nariadenia Brusel Ia nespresňuje účinky doložky o voľbe právomoci voči tretej osobe ani vnútroštátne právo uplatniteľné v tejto súvislosti.
50 Vzhľadom na to treba pripomenúť, že z judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa článku 17 prvého odseku Bruselského dohovoru a článku 23 ods. 1 nariadenia Brusel I vyplýva, že doložku o voľbe právomoci uvedenú v nákladnom liste možno uplatniť voči tretej osobe vo vzťahu k zmluve, pokiaľ bola táto doložka uznaná za platnú medzi odosielateľom a prepravcom a pokiaľ v zmysle príslušného vnútroštátneho práva tretia osoba ako držiteľ tým, že nadobudla nákladný list, vstúpila do práv a povinností odosielateľa. V takom prípade nie je nevyhnutné, aby konajúci súd preveril, či táto tretia osoba udelila súhlas s touto doložkou [rozsudky z 19. júna 1984, Russ, 71/83, EU:C:1984:217, body 24 a 25, ako aj zo 7. februára 2013, Refcomp, C‑543/10, EU:C:2013:62, bod 34 a citovaná judikatúra).
51 Súdny dvor z toho vyvodil, pokiaľ ide o tieto ustanovenia Bruselského dohovoru a nariadenia Brusel I, že iba v prípade, keď by podľa vnútroštátneho práva uplatňujúceho sa vo veci samej, ktoré je určené na základe pravidiel medzinárodného práva súkromného miesta súdu, ktorý začal konanie, na túto tretiu osobu, ktorá je držiteľom nákladného listu, prešli všetky práva a povinnosti pôvodnej zmluvnej strany, možno voči nej uplatniť doložku o voľbe právomoci, s ktorou táto tretia osoba nesúhlasila (rozsudky z 9. novembra 2000, Coreck, C‑387/98, EU:C:2000:606, body 24, 25 a 30, ako aj z 21. mája 2015, CDC Hydrogen Peroxide, C‑352/13, EU:C:2015:335, bod 65). Naopak, ak vnútroštátne právo takúto subrogáciu nestanovuje, konajúci súd musí preveriť skutočné udelenie súhlasu tretej osoby s doložkou o voľbe právomoci (rozsudok zo 7. februára 2013, Refcomp, C‑543/10, EU:C:2013:62, bod 36 a citovaná judikatúra).
52 Hoci je pravda, že znenie článku 25 ods. 1 nariadenia Brusel Ia je mierne odlišné od znenia článku 17 prvého odseku Bruselského dohovoru a článku 23 ods. 1 nariadenia Brusel I, treba konštatovať, podobne ako uviedol generálny advokát v bodoch 51 až 54 svojich návrhov a ako v podstate vyplýva z rozsudku z 24. novembra 2022, Tilman (C‑358/21, EU:C:2022:923, bod 34), že judikatúru uvedenú v bodoch 50 a 51 tohto rozsudku možno uplatniť na toto ustanovenie nariadenia Brusel Ia.
53 Na jednej strane totiž vzhľadom na to, že článok 25 ods. 1 nariadenia Brusel Ia už neobsahuje podmienku, podľa ktorej musí mať aspoň jeden z účastníkov konania bydlisko v členskom štáte, treba konštatovať, že vypustenie tejto požiadavky posilňuje autonómiu vôle účastníkov, pokiaľ ide o výber príslušného súdu alebo súdov bez toho, aby toto vypustenie malo akýkoľvek vplyv na vymedzenie účinkov doložky o voľbe právomoci voči tretej osobe, ktorá nie je stranou zmluvy. Na druhej strane, keďže toto ustanovenie teraz určuje uplatniteľné vnútroštátne právo na účely posúdenia vecnej platnosti takejto doložky, treba vzhľadom na to, čo vyplýva z bodu 48 tohto rozsudku, konštatovať, že táto nová kolízna norma naopak neupravuje uplatniteľnosť dotknutej doložky voči takejto tretej osobe.
54 V dôsledku toho, ak by v prejednávanej veci vnútroštátny súd konštatoval, že na spoločnosti Oversea a Fortitude ako tretie osoby, ktoré sú držiteľmi nákladných listov, prešli všetky práva a povinnosti spoločností Aquafrost a Tunacor Fisheries ako odosielateľov, a teda pôvodných strán zmlúv o preprave, o ktoré ide vo veciach samých, tento súd by z toho musel v súlade s článkom 25 ods. 1 nariadenia Brusel Ia, ako ho vykladá judikatúra Súdneho dvora, vyvodiť, že doložky o voľbe právomoci, o ktoré ide v týchto veciach, možno uplatniť voči týmto tretím osobám. Naopak, toto ustanovenie nie je relevantné v rámci preskúmania otázky, či na uvedené tretie osoby prešli všetky práva a povinnosti týchto odosielateľov, keďže táto subrogácia sa riadi vnútroštátnym právom uplatniteľným vo veci samej, ako bolo určené na základe pravidiel medzinárodného práva súkromného členského štátu, v ktorom sa nachádza vnútroštátny súd.
55 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku v každej zo spojených vecí odpovedať tak, že článok 25 ods. 1 nariadenia Brusel Ia sa má vykladať v tom zmysle, že uplatniteľnosť doložky o voľbe právomoci voči tretej osobe, ktorá je držiteľom nákladného listu, do ktorého je táto doložka vložená, sa neriadi právom členského štátu, ktorého jeden alebo viaceré súdy sú touto doložkou určené. Na uvedenú doložku sa možno odvolávať voči tejto tretej osobe, ak nadobudnutím tohto nákladného listu na ňu prešli všetky práva a povinnosti jednej z pôvodných zmluvných strán, čo treba posúdiť v súlade s vnútroštátnym právom uplatniteľným vo veci samej, ako bolo určené na základe medzinárodného práva súkromného členského štátu súdu, ktorý rozhoduje o spore.
O druhej až štvrtej otázke v každej zo spojených vecí
56 Svojou druhou až štvrtou otázkou v každej zo spojených vecí, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 25 ods. 1 nariadenia Brusel Ia vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej na tretiu osobu vo vzťahu k zmluve o preprave tovaru uzavretej medzi prepravcom a odosielateľom, ktorá nadobudne nákladný list potvrdzujúci túto zmluvu a stáva sa tak treťou osobou, ktorá je držiteľom tohto nákladného listu, prechádzajú všetky práva a povinnosti odosielateľa s výnimkou práv vyplývajúcich z doložky o voľbe právomoci, ktorá je v uvedenom nákladnom liste obsiahnutá, pričom táto doložka je voči tejto tretej osobe uplatniteľná, len ak ju dohodla individuálne a samostatne.
57 Vzhľadom na to, čo vyplýva z bodov 50 až 52 a 55 tohto rozsudku, treba článok 25 ods. 1 nariadenia Brusel Ia vykladať v tom zmysle, že doložku o voľbe právomoci vloženú do nákladného listu možno uplatniť voči tretej osobe, ktorá je držiteľom tohto nákladného listu, pokiaľ bola na jednej strane uznaná za platnú vo vzťahu medzi odosielateľom a prepravcom, ktorí uzavreli zmluvu o preprave, ktorá je potvrdená v tomto nákladnom liste, a na druhej strane podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva, ako bolo určené na základe pravidiel medzinárodného práva súkromného členského štátu súdu rozhodujúceho o spore, táto tretia osoba tým, že nadobudla tento nákladný list, vstúpila do všetkých práv a povinností jednej z týchto pôvodných zmluvných strán.
58 V prejednávanej veci však vnútroštátny súd neposkytol informácie, ktoré by mohli spochybniť platnosť doložiek o voľbe právomoci, o ktoré ide vo veciach samých. V dôsledku toho bude úlohou tohto súdu overiť, či podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva na každú z tretích osôb, ktoré sú držiteľmi nákladných listov, o ktoré ide v týchto veciach, prešli všetky práva a povinnosti dotknutých odosielateľov. Ak je to tak, nie je potrebné overiť skutočný súhlas každej z týchto tretích osôb s týmito doložkami.
59 V tejto súvislosti, ako vyplýva z návrhov na začatie prejudiciálneho konania, sa zdá, že vnútroštátny súd sa domnieva, že uplatniteľným vnútroštátnym právom je španielske právo. Článok 251 ZNP v spojení s článkom 468 tohto zákona však v podstate stanovuje, že nadobúdateľ nákladného listu nadobúda všetky práva prevodcu a vstupuje do práv prevodcu vyplývajúcich z jeho úkonov vo vzťahu k tovaru, s výnimkou doložiek o voľbe právomoci, ktoré vyžadujú súhlas nadobúdateľa, pričom tieto doložky sa považujú za neplatné a neexistujúce, ak neboli individuálne a samostatne dohodnuté
60 Preto treba konštatovať, ako to urobila Komisia vo svojich písomných pripomienkach a generálny advokát v bode 61 svojich návrhov, že takáto vnútroštátna právna úprava má za následok obchádzanie článku 25 ods. 1 nariadenia Brusel Ia, ako ho vykladá judikatúra Súdneho dvora, a je teda v rozpore s týmto posledným uvedeným ustanovením.
61 Podľa informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom totiž článok 251 ZNP v spojení s článkom 468 tohto zákona ukladá dotknutým vnútroštátnym súdom povinnosť overiť existenciu súhlasu tretej osoby s doložkou o voľbe právomoci uvedenou v nákladnom liste, ktorý nadobúda, aj keď na ňu prešli všetky práva a povinnosti odosielateľa, ktorý uzavrel zmluvu, ktorá je potvrdená v tomto nákladnom liste.
62 Navyše treba uviesť, že táto vnútroštátna právna úprava je v rozpore s judikatúrou vyplývajúcou z rozsudku z 9. novembra 2000, Coreck (C‑387/98, EU:C:2000:606, bod 25), keďže má za následok, že tretej osobe, ktorá je držiteľom nákladného listu, je priznaných viac práv než odosielateľovi, ktorého nahradila, pričom táto tretia osoba sa môže rozhodnúť, že nebude viazaná dohodou o právomoci uzavretou medzi pôvodnými zmluvnými stranami.
63 Za týchto podmienok treba pripomenúť, že na zabezpečenie účinnosti všetkých ustanovení práva Únie si zásada prednosti osobitne vyžaduje, aby vnútroštátne súdy v čo najväčšej možnej miere vyložili svoje vnútroštátne právo spôsobom, ktorý je v súlade s právom Únie [rozsudok z 8. marca 2022, Bezirkshauptmannschaft Hartberg‑Fürstenfeld (Priamy účinok), C‑205/20, EU:C:2022:168, bod 35 a citovaná judikatúra].
64 Povinnosť konformného výkladu vnútroštátneho práva však má určité obmedzenia a najmä nemôže slúžiť ako základ pre výklad vnútroštátneho práva contra legem [rozsudok z 8. marca 2022, Bezirkshauptmannschaft Hartberg‑Fürstenfeld (Priamy účinok), C‑205/20, EU:C:2022:168, bod 36 a citovaná judikatúra].
65 Treba tiež pripomenúť, že zásada prednosti ukladá vnútroštátnemu súdu, ktorý je v rámci svojej právomoci poverený uplatňovať ustanovenia práva Únie, v prípade nemožnosti vyložiť vnútroštátnu právnu úpravu v súlade s požiadavkami práva Únie, povinnosť zabezpečiť plný účinok požiadaviek tohto práva v spore, o ktorom rozhoduje, pričom v prípade potreby z vlastnej iniciatívy neuplatní akúkoľvek vnútroštátnu právnu úpravu alebo prax, hoci aj časovo následnú, ktorá je v rozpore s ustanovením práva Únie s priamym účinkom, akým je ustanovenie nariadenia, a to bez toho, aby musel požiadať alebo vyčkať na predchádzajúce zrušenie tejto vnútroštátnej právnej úpravy alebo praxe zákonodarnou cestou alebo akýmkoľvek iným ústavným postupom [pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. januára 2021, Whiteland Import Export, C‑308/19, EU:C:2021:47, bod 31, a z 8. marca 2022, Bezirkshauptmannschaft Hartberg‑Fürstenfeld (Priamy účinok), C‑205/20, EU:C:2022:168, body 37 a 57, ako aj citovanú judikatúru].
66 V prejednávanej veci článok 251 ZNP odkazuje na ustanovenia hlavy IX kapitoly I tohto zákona, pokiaľ ide o požiadavku týkajúcu sa súhlasu nadobúdateľa nákladného listu s doložkami o voľbe právomoci vloženými do tohto nákladného listu. Článok 468 LNM, ktorý patrí do tejto kapitoly I, pritom stanovuje, že „bez toho, aby boli dotknuté… pravidlá práva Únie, doložky, ktoré stanovujú podriadenie sa cudzej právomoci alebo rozhodcovskému konaniu v zahraničí, obsiahnuté v zmluvách o používaní lode alebo vo vedľajších zmluvách o námornej plavbe, sú neplatné a považujú sa za neexistujúce, ak tieto doložky neboli individuálne a samostatne dohodnuté“.
67 V dôsledku toho bude úlohou vnútroštátneho súdu overiť, či článok 251 LNM v spojení s článkom 468 tohto zákona možno vykladať v tom zmysle, že pravidlo, ktoré stanovuje, podľa ktorého nadobúdateľ nákladného listu nadobúda všetky práva a nároky prevodcu vo vzťahu k tovaru, s výnimkou doložiek o voľbe právomoci a rozhodcovských doložiek, ak tento nadobúdateľ tieto práva a nároky nedojednal individuálne a samostatne, sa uplatní na situáciu len vtedy, ak táto nepatrí do pôsobnosti článku 25 ods. 1 nariadenia Brusel Ia. Ak by tento súd konštatoval, že nejde o tento prípad, musel by neuplatniť toto vnútroštátne pravidlo v sporoch vo veci samej, keďže je v rozpore s týmto priamo uplatniteľným ustanovením práva Únie.
68 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na druhú až štvrtú otázku v každej zo spojených vecí odpovedať tak, že článok 25 ods. 1 nariadenia Brusel Ia sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej na tretiu osobu vo vzťahu k zmluve o preprave tovaru uzavretej medzi prepravcom a odosielateľom, ktorá nadobudne nákladný list potvrdzujúci túto zmluvu a stáva sa tak treťou osobou, ktorá je držiteľom tohto nákladného listu, prechádzajú všetky práva a povinnosti odosielateľa s výnimkou práv vyplývajúcich z doložky o voľbe právomoci, ktorá je v uvedenom nákladnom liste obsiahnutá, pričom táto doložka je voči tejto tretej osobe uplatniteľná, len ak ju dohodla individuálne a samostatne.
O trovách
69 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto:
1. Článok 25 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach
sa má vykladať v tom zmysle, že:
uplatniteľnosť doložky o voľbe právomoci voči tretej osobe, ktorá je držiteľom nákladného listu, do ktorého je táto doložka vložená, sa neriadi právom členského štátu, ktorého jeden alebo viaceré súdy sú touto doložkou určené. Na uvedenú doložku sa možno odvolávať voči tejto tretej osobe, ak nadobudnutím tohto nákladného listu na ňu prešli všetky práva a povinnosti jednej z pôvodných zmluvných strán, čo treba posúdiť v súlade s vnútroštátnym právom uplatniteľným vo veci samej, ako bolo určené na základe medzinárodného práva súkromného členského štátu súdu, ktorý rozhoduje o spore.
2. Článok 25 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012
sa má vykladať v tom zmysle, že:
bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej na tretiu osobu vo vzťahu k zmluve o preprave tovaru uzavretej medzi prepravcom a odosielateľom, ktorá nadobudne nákladný list potvrdzujúci túto zmluvu a stáva sa tak treťou osobou, ktorá je držiteľom tohto nákladného listu, prechádzajú všetky práva a povinnosti odosielateľa s výnimkou práv vyplývajúcich z doložky o voľbe právomoci, ktorá je v uvedenom nákladnom liste obsiahnutá, pričom táto doložka je voči tejto tretej osobe uplatniteľná, len ak ju dohodla individuálne a samostatne.
Podpisy