Language of document : ECLI:EU:C:2014:214

Vec C‑301/12

Cascina Tre Pini Ss

proti

Ministero dell’Ambiente e della Tutela del Territorio e del Mare a i.

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Consiglio di Stato)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Životné prostredie – Ochrana prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín – Smernica 92/43/EHS – Lokality európskeho významu – Zmena klasifikácie takejto lokality v prípade, že dôjde k znečisteniu alebo zhoršeniu stavu životného prostredia – Vnútroštátna právna úprava, ktorá neupravuje možnosť dotknutých osôb požiadať o takúto zmenu – Priznanie diskrečnej právomoci príslušným vnútroštátnym orgánom začať takéto konanie o zmene klasifikácie ex offo“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 3. apríla 2014

1.        Životné prostredie – Ochrana prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín – Smernica 92/43 – Lokality európskeho významu – Deklasifikácia lokality zaradenej do zoznamu dotknutých lokalít – Návrh podaný vlastníkom pozemku zahrnutého do tejto lokality – Povinnosť príslušných vnútroštátnych orgánov navrhnúť Komisii deklasifikáciu uvedenej lokality – Podmienky

(Smernica Rady 92/43, článok 4, článok 6 ods. 2 až 4 a články 9 a 11)

2.        Životné prostredie – Ochrana prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín – Smernica 92/43 – Lokality európskeho významu – Právomoc navrhnúť zmenu zoznamu dotknutých lokalít – Vnútroštátna právna úprava, ktorá priznáva túto právomoc len územným samosprávnym celkom – Prípustnosť – Podmienka

(Článok 288 tretí odsek ZFEÚ; smernica Rady 92/43, článok 4 ods. 1 a články 9 a 11)

3.        Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Hranice – Všeobecné alebo hypotetické otázky – Otázky majúce abstraktnú a čisto hypotetickú povahu vo vzťahu k predmetu sporu vo veci samej – Neprípustnosť

(Článok 267 ZFEÚ)

1.        Článok 4 ods. 1 a články 9 a 11 smernice 92/43 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín sa majú vykladať v tom zmysle, že príslušné vnútroštátne orgány sú povinné navrhnúť Európskej komisii deklasifikáciu lokality zaradenej do zoznamu lokalít európskeho významu na základe návrhu podaného vlastníkom pozemku zahrnutého do tejto lokality, ktorý tvrdí, že v nej došlo k zhoršeniu stavu životného prostredia, ak je tento návrh založený na skutočnosti, že aj napriek dodržaniu ustanovení článku 6 ods. 2 až 4 tejto smernice uvedená lokalita už definitívne nemôže prispievať k ochrane prirodzených biotopov, ako aj voľne žijúcich živočíchov a rastlín alebo k vytvoreniu sústavy Natura 2000.

Keď lokalita zaradená do zoznamu lokalít európskeho významu nie je viac spôsobilá prispievať k plneniu cieľov smernice 92/43 a v dôsledku toho už nie je dôvodné, aby táto lokalita naďalej podliehala požiadavkám tejto smernice, dotknutý členský štát musí navrhnúť Komisii deklasifikáciu uvedenej lokality. Táto povinnosť sa kladie tým skôr, ak je súčasťou tejto lokality pozemok patriaci vlastníkovi, ktorého vlastnícke právo je z dôvodu tohto zaradenia obmedzené, v rozsahu, v akom by ďalšie obmedzenie využívania tejto lokality mohlo za týchto podmienok predstavovať porušenie tohto vlastníckeho práva.

Každé zhoršenie lokality zaradenej do zoznamu lokalít európskeho významu však neodôvodňuje jej deklasifikáciu. Príslušné vnútroštátne orgány sú povinné navrhnúť deklasifikáciu lokality, len ak sa aj napriek dodržaniu povinností stanovených smernicou 92/43 táto lokalita stala nezvratne nevhodnou plniť ciele uvedenej smernice.

(pozri body 28, 29, 31, 35, 36, bod 1 výroku)

2.        Článok 4 ods. 1 a články 9 a 11 smernice 92/43 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá právomoc navrhnúť zmenu klasifikácie lokalít európskeho významu priznáva len územným samosprávnym celkom a nepriznáva ju prinajmenšom subsidiárne aj štátu v prípade ich nečinnosti, pokiaľ je týmto priznaním právomocí zaručené správne uplatnenie povinností stanovených uvedenou smernicou.

Keďže smernica 92/43 neuvádza žiadne spresnenie, pokiaľ ide o spôsoby priznania právomoci vo vnútroštátnom práve navrhnúť úpravu zoznamu lokalít európskeho významu, právo Únie, konkrétnejšie článok 288 tretí odsek ZFEÚ, len vyžaduje, aby prebratie tejto smernice do vnútroštátneho práva, a to vrátane určenia príslušných vnútroštátnych orgánov poverených splnením povinností stanovených uvedenou smernicou, efektívne zabezpečovalo plné uplatnenie tejto smernice dostatočne jasným a presným spôsobom.

(pozri body 39 – 41, 44, bod 2 výroku)

3.        Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 45, 48)