ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (druhá komora)
z 15. marca 2006 (*)
„Ochranná známka Spoločenstva – Trojrozmerná ochranná známka – Tvar plastovej fľaše – Zamietnutie zápisu – Absolútny dôvod zamietnutia – Nedostatok rozlišovacej spôsobilosti – Skoršia národná ochranná známka – Parížsky dohovor – Dohoda TRIPS – Článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94“
Vo veci T‑129/04,
Develey Holding GmbH & Co. Beteiligungs KG, so sídlom v Unterhaching (Nemecko), v zastúpení: R. Kunz-Hallstein a H. Kunz-Hallstein, advokáti,
žalobca,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: G. Schneider, splnomocnený zástupca,
žalovanému,
ktorej predmetom je žaloba o zrušenie rozhodnutia druhého odvolacieho senátu ÚHVT z 20. januára 2004 (vec R 367/2003-2), ktorým bol zamietnutý zápis trojrozmerného označenia v tvare fľaše ako ochrannej známky Spoločenstva,
SÚD PRVÉHO STUPŇA
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (druhá komora),
v zložení: predseda komory J. Pirrung, sudcovia A. W. H. Meij a I. Pelikánová,
tajomník: C. Kristensen, referentka,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Súdu prvého stupňa 1. apríla 2004,
so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Súdu prvého stupňa 28. júla 2004,
so zreteľom na písomné otázky Súdu prvého stupňa účastníkom konania z 23. mája 2005,
po pojednávaní z 12. júla 2005,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Žalobca podal 14. februára 2002 prihlášku ochrannej známky Spoločenstva na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) podľa nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146), v znení zmien a doplnení, uplatňujúc prednosť pôvodného prihlásenia v Nemecku s dátumom 16. augusta 2001.
2 Prihláška sa týkala zápisu trojrozmerného označenia v tvare fľaše reprodukovaného nižšie (ďalej len „prihlasovaná ochranná známka“):
3 Tovary uvedené v prihláške patria do tried 29, 30 a 32 Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú tomuto opisu:
– trieda 29: „Papriky, paradajkový pretlak, mlieko a mliečne výrobky, jogurt, kyslá smotana, oleje a jedlé tuky“,
– trieda 30: „Korenie, pochutiny, horčica, výrobky na báze horčice, majonéza, výrobky na báze majonézy, ocot, výrobky na báze octu, nápoje vyrábané s použitím octu, remulády, chuťové prísady, arómy a esencie na potravinárske použitie, kyselina citrónová, kyselina jablčná, kyselina vínna slúžiaca na výrobu potravín, spracovaný chren, kečup a prípravky na báze kečupu, ovocné kaše, šalátové omáčky, šalátové krémy“,
– trieda 32: „Ovocné nápoje a ovocné šťavy, sirup a iné prípravky na výrobu nápojov“.
4 Rozhodnutím z 1. apríla 2003 prieskumový pracovník zamietol prihlášku podľa článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94. Prieskumový pracovník došiel k záveru, že ÚHVT nie je viazaný skoršími národnými zápismi a, na druhej strane, tvar prihlasovanej ochrannej známky nevykazuje žiadny zvláštny a ľahko identifikovateľný prvok, ktorý by umožňoval odlíšiť ju od obvyklých tvarov dostupných na trhu a udeľoval by jej funkciu označenia obchodného pôvodu.
5 Odvolanie podané žalobcom, ktoré bolo založené najmä na nezvyčajnej a osobitnej povahe predmetnej fľaše, bolo druhým odvolacím senátom zamietnuté rozhodnutím z 20. januára 2004 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Odvolací senát sa pripojil k odôvodneniu prieskumového pracovníka. Dodal, že pokiaľ ide o ochrannú známku tvorenú tvarom balenia, je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že vnímanie príslušnou skupinou verejnosti nie je nevyhnutne rovnaké ako v prípade slovnej, obrazovej, alebo trojrozmernej ochrannej známky nezávislej od aspektu tovaru, ktorý označuje. Konečný dotknutý spotrebiteľ obvykle udelí väčšiu pozornosť etikete nachádzajúcej sa na fľaše, než samotnému holému a bezfarebnému tvaru nádoby.
6 Odvolací senát poznamenal, že prihlasovaná ochranná známka nevykazovala žiadnu dodatočnú črtu, ktorá by jej udeľovala schopnosť byť rozlíšenou, od zjavne obvyklých bežne dostupných tvarov a zostať v pamäti spotrebiteľa ako označenie pôvodu. Domnieval sa, že osobitná koncepcia, na ktorú sa odvoláva žalobca, sa ukazuje až v závere hlbokého analytického skúmania, ku ktorému priemerný spotrebiteľ nepristupuje.
7 Odvolací senát na záver poznamenáva, že žalobca sa nemôže odvolávať na zápis prihlasovanej ochrannej známky v nemeckom registri ochranných známok, pretože takýto národný zápis, hoci by mohol byť braný do úvahy, nie je rozhodujúci. Okrem toho, podľa odvolacieho senátu dokumenty o zápise predložené žalobcom neupresňujú dôvody, na základe ktorých bol zápis predmetného označenia akceptovaný.
Návrhy účastníkov konania
8 Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zaviazal ÚHVT na náhradu trov konania.
9 ÚHVT navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
Právny stav
10 Žalobca sa dovoláva štyroch žalobných dôvodov založených v uvedenom poradí na nepochopení bremena dôkazu zo strany ÚHVT, čo predstavuje porušenie článku 74 ods. 1 nariadenia č. 40/94 (prvý žalobný dôvod), porušení článku 6 quinquies bodu A ods. 1 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva z 20. marca 1883, revidovaného naposledy v Štokholme 14. júla 1967 a zmeneného 28. septembra 1979 (Zbierka zmlúv Spojených národov, čiastka 828, č. 11847, s. 108, ďalej len „Parížsky dohovor“), vyplývajúcom z toho, že ÚHVT odňal ochranu skoršiemu národnému zápisu (druhý žalobný dôvod), porušení článku 73 nariadenia č. 40/94, článku 6 quinquies Parížskeho dohovoru a článku 2 ods. 1 Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva vrátane obchodovania s falšovanými výrobkami z 15. apríla 1994 (ďalej len „dohoda TRIPS“), vyplývajúcom z toho, že ÚHVT nedostatočne skúmal skorší národný zápis (tretí žalobný dôvod), a porušení článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 vyplývajúcom z toho, že ÚHVT neuznal rozlišovaciu spôsobilosť prihlasovanej ochrannej známky a skutočnosť, že jej črty nemajú žiadnu technickú funkciu (štvrtý žalobný dôvod).
O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 74 ods. 1 nariadenia č. 40/94
Tvrdenia účastníkov konania
11 Žalobca sa domnieva, že odvolací senát porušil povinnosť preukázať nedostatok rozlišovacej spôsobilosti, ktorá mu vzniká v zmysle nariadenia č. 40/94, keď poznamenal, že predmetný tvar je vnímaný ako tvar obyčajnej fľaše a nie ako označenie obchodného pôvodu, bez toho, aby podoprel svoj záver konkrétnymi príkladmi. Žalobca tvrdí, že ÚHVT, ktorý je povinný uviesť z úradnej povinnosti tieto skutočnosti v rámci skúmania existencie absolútnych dôvodov zamietnutia, prislúcha preukázať nedostatok rozlišovacej spôsobilosti. Iba ak by ÚHVT pristúpil k preukázaniu nedostatku vnútornej rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky, mohol by následne prihlasovateľ preukázať, že rozlišovacia spôsobilosť bola nadobudnutá používaním.
12 Na pojednávaní žalobca dodal, že skutočnosť, že bremeno dôkazu znáša ÚHVT, vyplýva tiež z článku 6 quinquies Parížskeho dohovoru. Podľa žalobcu tento článok stanovuje, že ochrana ochrannej známky zapísanej v jednom signatárskom štáte Parížskeho dohovoru musí byť pravidlom, pretože odmietnutie ochrany je výnimkou, ktorú treba vykladať reštriktívne.
13 ÚHVT popiera tvrdenie žalobcu poznamenávajúc, že skúmanie skutočností z úradnej povinnosti sa netýka dôkazného bremena. Dodáva, že nemôže byť nútený predložiť negatívny dôkaz, a to dôkaz o nedostatku rozlišovacej spôsobilosti. Nakoniec, odkazujúc na judikatúru Súdu prvého stupňa, ÚHVT uvádza, že pokiaľ ide o nedostatok rozlišovacej spôsobilosti, je podriadený iba povinnosti odôvodnenia. Rovnako sa ÚHVT domnieva, že z judikatúry vyplýva, že môže vychádzať zo všeobecných informácií založených na skúsenosti, ako to bolo v danom prípade, a že prihlasovateľovi prípadne prislúcha predložiť konkrétne a podložené dôkazy o vnímaní určitých označení dotknutými spotrebiteľmi ako označení obchodného pôvodu.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
14 Po prvé je potrebné poznamenať, že odkaz na Parížsky dohovor urobený žalobcom na pojednávaní je irelevantný. Článok 6 quinquies tohto dohovoru, ktorý sa týka ochrany a zápisu známok zapísaných v inom signatárskom štáte Parížskeho dohovoru, neobsahuje ustanovenia upravujúce rozdelenie dôkazného bremena v konaniach o zápis ochranných známok Spoločenstva.
15 Po druhé je potrebné poznamenať, že v rámci skúmania existencie absolútnych dôvodov zamietnutia uvedených v článku 7 ods. 1 nariadenia č. 40/94 je úlohou ÚHVT rozhodnúť po objektívnom a nestrannom posúdení okolností daného prípadu, s ohľadom na uplatniteľné pravidlá nariadenia č. 40/94 a ich výklad daný súdom Spoločenstva a umožniac prihlasovateľovi uplatniť jeho pripomienky a spoznať dôvody prijatého rozhodnutia, ak prihláška ochrannej známky naráža na absolútny dôvod zamietnutia. Toto rozhodnutie vyplýva z právneho posúdenia, ktoré samotnou svojou povahou nemôže byť podriadené povinnosti dôkazu, dôvodnosť tohto posúdenia však možno okrem iného napadnúť žalobou pred Súdom prvého stupňa (pozri bod 18 nižšie).
16 V zmysle článku 74 ods. 1 nariadenia č. 40/94 je ÚHVT pri skúmaní absolútnych dôvodov zamietnutia povinný skúmať z úradnej povinnosti relevantné skutočnosti, ktoré môžu viesť k uplatneniu absolútneho dôvodu zamietnutia.
17 Ak ÚHVT konštatuje existenciu skutočností odôvodňujúcich uplatnenie absolútneho dôvodu zamietnutia, je povinný informovať prihlasovateľa a umožniť mu späťvzatie alebo zmenu jeho prihlášky, alebo predloženie jeho pripomienok v zmysle článku 38 ods. 3 vyššie uvedeného nariadenia.
18 Nakoniec, ak ÚHVT zamýšľa zamietnuť prihlášku ochrannej známky na základe uplatnenia absolútneho dôvodu zamietnutia, ÚHVT je povinný odôvodniť svoje rozhodnutie v zmysle článku 73 prvej vety už citovaného nariadenia. Toto odôvodnenie má dvojitý cieľ, na jednej strane umožniť zainteresovaným spoznať odôvodnenie opatrenia prijatého s cieľom ochrany ich práv a na druhej strane umožniť súdu Spoločenstva vykonávať svoju kontrolu zákonnosti rozhodnutia [pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 28. apríla 2004, Sunrider/ÚHVT – Vitakraft-Werke Wührmann a Friesland Brands (VITATASTE a METABALANCE 44), T‑124/02 a T‑156/02, Zb. s. II‑1149, body 72 a 73 a tam citovanú judikatúru).
19 Po tretie je potrebné konštatovať, že ak odvolací senát konštatuje nedostatok vnútornej rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky, môže založiť svoju analýzu na skutočnostiach vyplývajúcich zo všeobecnej praktickej skúsenosti získanej z predaja tovarov širokej spotreby, ktoré môžu byť známe každému a sú najmä známe spotrebiteľom týchto výrobkov [pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupňa z 22. júna 2004, Ruiz-Picasso a i./ÚHVT – DaimlerChrysler (PICARO), T‑185/02, Zb. s. II‑1739, bod 29]. V takomto prípade odvolací senát nie je povinný predložiť príklady takejto praktickej skúsenosti.
20 Práve z tejto získanej skúsenosti vychádza odvolací senát, keď v bode 52 napadnutého rozhodnutia konštatuje, že dotknutý spotrebiteľ vníma prihlasovanú ochrannú známku ako obvyklý tvar fľaše určenej na to, aby obsahovala nápoje, tekuté pochutiny a potraviny, a nie ako ochrannú známku určitého výrobcu.
21 V rozsahu, v akom sa žalobca odvoláva na rozlišovaciu spôsobilosť prihlasovanej ochrannej známky, napriek analýze odvolacieho senátu založenej na vyššie uvedenej skúsenosti, je to žalobca, komu prislúcha predložiť konkrétne a podoprené dôkazy preukazujúce, že prihlasovaná ochranná známka má či už vnútornú rozlišovaciu spôsobilosť, alebo rozlišovaciu spôsobilosť nadobudnutú používaním, keďže toto môže vzhľadom na jeho dôkladnú znalosť trhu vykonať oveľa lepšie sám [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 5. marca 2003, Unilever/ÚHVT (Oválna tableta), T‑194/01, Zb. s. II‑383, bod 48].
22 Z toho vyplýva, že žalobca mylne tvrdí, že neuvedením takýchto údajov odvolací senát porušil článok 74 ods. 1 nariadenia č. 40/94. Následne je potrebné zamietnuť prvý žalobný dôvod.
O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 6 quinquies bodu A ods. 1 Parížskeho dohovoru
Tvrdenia účastníkov konania
23 Žalobca tvrdí, že rozhodnutím, že prihlasovaná ochranná známka nemá na území Spoločenstva rozlišovaciu spôsobilosť, ÚHVT v skutočnosti posúdil skoršiu nemeckú ochrannú známku chrániacu rovnaké označenie, zapísanú na Deutsches Patent- und Markenamt (nemecký úrad pre patenty a ochranné známky), ako neplatnú, a teda pozbavenú ochrany na nemeckom území. Žalobca sa domnieva, že toto konanie ÚHVT predstavuje porušenie článku 6 quinquies bodu A ods. 1 Parížskeho dohovoru, ktorý ÚHVT zakazuje vyhlásiť, že ochranná známka nemôže byť chránená na území signatárskeho štátu Parížskeho dohovoru, v ktorom bola zapísaná.
24 ÚHVT uvádza, že článok 6 quinquies bod A ods. 1 Parížskeho dohovoru stanovuje, že ochranná známka riadne zapísaná v krajine pôvodu bude tak, ako je, chránená v zahraničí s výhradami uvedenými v tom istom článku. Článok 6 quinquies bod B ods. 2 výslovne stanovuje zamietnutie zápisu v prípade nedostatku rozlišovacej spôsobilosti. Dodáva, že odmietnutie zápisu ochrannej známky Spoločenstva nemá za následok zrušenie národného zápisu chrániaceho rovnaké označenie.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
25 Za predpokladu, že ÚHVT je povinný rešpektovať článok 6 Parížskeho dohovoru, je potrebné v prvom rade poznamenať, že žalobca vychádzal z mylného predpokladu, keď tvrdil, že ÚHVT vyhlásil zápis existujúci v inom signatárskom štáte Parížskeho dohovoru za neplatný. V skutočnosti, v zmysle piateho odôvodnenia nariadenia č. 40/94 právo Spoločenstva, ktoré sa týka ochranných známok, nenahrádza právne predpisy členských štátov. Preto napadnuté rozhodnutie, ktorým bol odmietnutý zápis prihlasovanej ochrannej známky ako ochrannej známky Spoločenstva, sa nedotkol ani platnosti, ani ochrany skoršieho národného zápisu na nemeckom území. Z toho vyplýva, že v rozpore s tvrdeniami žalobcu ÚHVT prijatím napadnutého rozhodnutia neodňal skoršiemu národnému zápisu ochranu na nemeckom území, a neporušil tým teda článok 6 quinquies Parížskeho dohovoru.
26 V druhom rade v rozsahu, v akom týmto žalobným dôvodom žalobca ÚHVT vytýka, že nepripustil zápis prihlasovanej ochrannej známky v zmysle článku 6 quinquies bodu A ods. 1 Parížskeho dohovoru, je potrebné poznamenať, rovnako ako ÚHVT, že ten istý článok bod B ods. 2 stanovuje možnosť odmietnuť zápis v prípade, ak prihlasovaná ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť. Z toho vyplýva, že ÚHVT neporušil článok 6 quinquies bod A ods. 1 Parížskeho dohovoru samotnou skutočnosťou, že namietal voči zápisu prihlasovanej ochrannej známky absolútny dôvod zamietnutia uvedený v článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94, ktorý zakazuje zápis označení, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť. Keďže dôvodnosť záveru odvolacieho senátu o nedostatku rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky je predmetom štvrtého žalobného dôvodu, nie je potrebné ju skúmať v rámci tohto žalobného dôvodu.
27 Z toho vyplýva, že druhý žalobný dôvod musí byť zamietnutý.
O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 73 nariadenia č. 40/94, článku 6 quinquies Parížskeho dohovoru a článku 2 dohody TRIPS
Tvrdenia účastníkov konania
28 Žalobca sa domnieva, že ÚHVT nedostatočne skúmal skorší zápis, ktorý vykonal Deutsches Patent- und Markenamt, týkajúci sa označenia zhodného s označením vzťahujúcim sa na prihlasovanú ochrannú známku. Podľa žalobcu sú ochranná známka Spoločenstva a národné zápisy spojené z dôvodu možnosti uplatňovania ich seniority. Žalobca z toho vyvodzuje, že ÚHVT musí brať do úvahy skoršie národné zápisy. Subsidiárne sa žalobca domnieva, že zo súladu právneho základu tvoreného Prvou smernicou Rady z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. ES L 40, 1989, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 92) s nariadením č. 40/94 vyplýva, že ÚHVT a dotknutý vnútroštátny orgán musia aplikovať rovnaké kritériá uvedené oboma predpismi a že ÚHVT následne musí vysvetliť, prečo uplatňuje tieto kritériá odlišne od vnútroštátneho orgánu, pričom táto povinnosť vyplýva z nariadenia č. 40/94, Parížskeho dohovoru, ako aj dohody TRIPS.
29 ÚHVT tvrdí, že odkazy na Parížsky dohovor a dohodu TRIPS sú irelevantné, pretože tieto predpisy sa netýkajú povinnosti odôvodnenia. ÚHVT následne poznamenáva, že odôvodnenie rozhodnutia musí vyjadrovať jasným a jednoznačným spôsobom úvahy, ktorými bol vedený príslušný orgán. Podľa ÚHVT napadnuté rozhodnutie rešpektovalo tieto požiadavky, pretože odvolací senát poznamenal, že skorší národný zápis nemal v režime ochranných známok Spoločenstva záväznú povahu.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
30 Na úvod je potrebné odmietnuť odkaz na Parížsky dohovor a dohodu TRIPS, ktorý uvádza žalobca. Na rozdiel od nariadenia č. 40/94 tieto dve zmluvy neustanovujú povinnosť odôvodnenia rozhodnutí, a preto sú v rámci tohto žalobného dôvodu irelevantné.
31 Je tiež potrebné odmietnuť tvrdenie žalobcu založené na tom, že majiteľ národnej ochrannej známky môže uplatňovať senioritu tejto ochrannej známky vo vzťahu k prihláške ochrannej známky Spoločenstva alebo k ochrannej známke Spoločenstva týkajúcej sa rovnakého označenia a zhodných tovarov alebo služieb. Iste, ako to uviedol žalobca, v zmysle článkov 34 a 35 nariadenia č. 40/94, ak sa majiteľ ochrannej známky Spoločenstva uplatniac senioritu skoršej zhodnej národnej ochrannej známky vzdá skoršej národnej ochrannej známky, alebo ju nechá zaniknúť, považuje sa za majiteľa, ktorý má naďalej rovnaké práva, aké by bol mal, keby staršia ochranná známka bola naďalej zapísaná. Napriek tomu predmetné ustanovenia nemôžu mať za cieľ alebo účinok zaručiť majiteľovi národnej ochrannej známky jej zápis ako ochrannej známky Spoločenstva nezávisle od existencie absolútneho alebo relatívneho dôvodu zamietnutia.
32 Následne, čo sa týka uvádzanej absencie skúmania skoršieho nemeckého zápisu, je potrebné poznamenať, že pretože režim ochranných známok Spoločenstva je autonómnym systémom tvoreným špecifickým súhrnom pravidiel a sledujúcim ciele, ktoré sú pre neho špecifické, jeho uplatnenie je nezávislé od akéhokoľvek národného systému. Následne zápisu schopná povaha označenia ako ochrannej známky sa musí posudzovať iba na základe relevantnej právnej úpravy Spoločenstva, z čoho vyplýva, že ÚHVT a prípadne súd Spoločenstva nie sú viazaní rozhodnutím prijatým na úrovni členského štátu, pripúšťajúcim zápisu schopnú povahu toho istého označenia ako národnej ochrannej známky. Tak je to aj v prípade, ak bolo takéto rozhodnutie prijaté na základe uplatnenia vnútroštátnej legislatívy harmonizovanej so smernicou 89/104 [rozsudok Súdu prvého stupňa z 27. februára 2002, Streamserve/ÚHVT (STREAMSERVE), T‑106/00, Zb. s. II‑723, bod 47].
33 Napriek tomu, zápisy už vykonané v členských štátoch predstavujú prvok, ktorý bez toho, aby bol rozhodujúci, môže byť braný do úvahy s cieľom zápisu ochrannej známky Spoločenstva [rozsudky Súdu prvého stupňa zo 16. februára 2000, Procter & Gamble/ÚHVT (Tvar mydla), T‑122/99, Zb. s. II‑265, bod 61; z 31. januára 2001, Sunrider/ÚHVT (VITALITE), T‑24/00, Zb. s. II‑449, bod 33, a z 19. septembra 2001, Henkel/ÚHVT (Okrúhla červeno-biela tableta), T‑337/99, Zb. s. II‑2597, bod 58]. Predmetné zápisy môžu ponúknuť oporu analýze posúdenia prihlášky zápisu ochrannej známky Spoločenstva [rozsudok Súdu prvého stupňa z 26. novembra 2003, HERON Robotunits/ÚHVT (ROBOTUNITS), T‑222/02, Zb. s. II‑4995, bod 52].
34 Je potrebné poznamenať, že odvolací senát konštatoval v bode 55 napadnutého rozhodnutia:
„… zápis prihlasovanej ochrannej známky v nemeckom registri ochranných známok… nemá žiadnu záväznú povahu pre režim ochranných známok Spoločenstva, ktorý tvorí právnu inštitúciu autonómnu a nezávislú od národných režimov ochranných známok. Nakoniec, zápisy, ktoré existujú v členských štátoch predstavujú skutočnosť, ktorá môže byť iba braná do úvahy v kontexte zápisu ochrannej známky Spoločenstva bez toho, že by bola rozhodujúcou. Navyše, dokumenty o zápise predložené prihlasovateľom neuvádzajú, na základe akých dôvodov bol zápis predmetného označenia akceptovaný…“
35 Odvolací senát teda riadne zohľadnil existenciu národného zápisu bez toho, aby mohol skúmať presné dôvody, ktoré viedli Deutsches Patent- und Markenamt k pripusteniu zápisu národnej ochrannej známky. Keďže mu tieto dôvody boli neznáme, nemohli mu slúžiť ako základ analýzy.
36 Čo sa týka nakoniec povinnosti odôvodnenia, ktorej dosah bol pripomenutý v bode 18 vyššie, je potrebné poznamenať, že bod 55 napadnutého rozhodnutia, citovaný v bode 34 vyššie, vysvetľuje jasne a jednoznačne dôvody, ktoré viedli odvolací senát k tomu, že sa nestotožnil s rozhodnutím Deutsches Patent- und Markenamt. Je potrebné dodať, že toto odôvodnenie umožnilo na jednej strane žalobcovi spoznať odôvodnenie napadnutého rozhodnutia pre obranu svojich práv, čo preukazujú žalobné dôvody uvádzané žalobcom v rámci druhého a tretieho žalobného dôvodu tejto žaloby, a na druhej strane umožnilo Súdu prvého stupňa vykonať kontrolu zákonnosti napadnutého rozhodnutia.
37 Z vyššie uvedeného vyplýva, že je potrebné zamietnuť tretí žalobný dôvod.
O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94
Tvrdenia účastníkov konania
38 Žalobca sa domnieva, že v danom prípade prihlasovaná ochranná známka obsahuje minimálny stupeň rozlišovacej spôsobilosti vyžadovaný judikatúrou. Poznamenáva v tejto súvislosti, že celkový dojem vytvorený prihlasovanou ochrannou známkou je charakterizovaný štíhlym hrdlom fľaše, plochou a širokou hlavnou časťou fľaše, ktorej väčšia časť z pohľadu spredu a zozadu je vypuklá, dolnou časťou ukončenou olemovaním a priehlbinami umiestnenými symetricky na stranách hlavnej časti fľaše.
39 Žalobca následne napáda poznámku ÚHVT, podľa ktorej prihlasovaná ochranná známka predstavuje iba minimálnu a diskrétnu variáciu typických tvarov a táto ochranná známka nevykazuje dodatočný prvok, ktorý by mohol byť považovaný za nápaditý, osobitný alebo originálny. Žalobca pripomína, že ani osobitosť, ani originálnosť nie sú kritériami rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky. Naopak, minimum rozlišovacej spôsobilosti postačuje na to, aby ochranná známka mohla byť predmetom zápisu. Žalobca dodáva, že nie je namieste uplatňovať prísnejšie kritérium na posúdenie rozlišovacej spôsobilosti trojrozmernej ochrannej známky.
40 Žalobca napáda rovnako tvrdenie, podľa ktorého sa spotrebiteľ pri vykonaní svojej voľby rozhoduje v závislosti od etikety alebo loga pripojených k výrobku a nie v závislosti od tvaru fľaše. Domnieva sa, že pri kúpe bude spotrebiteľ orientovať svoju voľbu v závislosti od tvaru fľaše a iba po tom, čo identifikuje žiadaný výrobok, overí svoju voľbu s pomocou etikety. Dodáva v tomto smere, že priemerný spotrebiteľ je plne spôsobilý vnímať tvar balenia predmetných tovarov ako označenie ich obchodného pôvodu.
41 Subsidiárne žalobca tvrdí, že žiadna z čŕt prihlasovanej ochrannej známky nemá technickú funkciu.
42 ÚHVT tvrdí, že spotrebiteľ si vo všeobecnosti nevytvára vzťah medzi tvarom alebo balením tovaru a jeho pôvodom, ale zo zvyku sa pre spoznanie obchodného pôvodu obracia na etikety pripojené na obal.
43 Dodáva, že črty prihlasovanej ochrannej známky uvádzané žalobcom alebo predstavujú iba vlastnosti obvyklej koncepcie, alebo môžu byť spotrebiteľom vnímané až na konci analytického skúmania, ku ktorému predmetný spotrebiteľ nepristupuje. ÚHVT z toho vyvodzuje, že prihlasovaná ochranná známka bude vnímaná ako variant obvyklého tvaru balenia zodpovedajúceho tovaru a nie ako údaj o jeho obchodnom pôvode.
44 V poslednom rade ÚHVT poznamenáva, že otázka, či koncepčné vlastnosti vnímané izolovane plnia technické alebo ergonomické funkcie, nie je v rámci skúmania rozlišovacej spôsobilosti dôležitá.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
45 Na úvod je potrebné pripomenúť, že rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky musí byť posudzovaná na jednej strane vo vzťahu k tovarom alebo k službám, pre ktoré je zápis požadovaný, a na druhej strane vo vzťahu k jej vnímaniu príslušnou skupinou verejnosti [rozsudky Súdu prvého stupňa z 3. decembra 2003, Nestlé Waters France/ÚHVT (Tvar fľaše), T‑305/02, Zb. s. II‑5207, bod 29, a z 29. apríla 2004, Eurocermex/ÚHVT (Tvar pivovej fľaše), T‑399/02, Zb. s. II‑1391, bod 19]. Kritériá posúdenia rozlišovacej spôsobilosti trojrozmerných ochranných známok tvorených tvarom výrobku nie sú odlišné od kritérií uplatniteľných na iné kategórie ochranných známok (rozsudky Tvar fľaše, už citovaný, bod 35, a Tvar pivovej fľaše, už citovaný, bod 22). Okrem toho je v rámci skúmania rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky potrebné analyzovať celkový ňou vytváraný dojem (pozri rozsudok Tvar fľaše, už citovaný, bod 39 a tam citovanú judikatúru).
46 V danom prípade sú tovarmi označovanými prihlasovanou ochrannou známkou potravinárske tovary bežnej spotreby. Preto príslušnou skupinou verejnosti je skupina všetkých spotrebiteľov. Je teda potrebné posúdiť rozlišovaciu spôsobilosť prihlasovanej ochrannej známky berúc do úvahy predpokladanú pozornosť priemerného spotrebiteľa, riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného (rozsudky Tvar fľaše, už citovaný, bod 33, a Tvar pivovej fľaše, už citovaný, body 19 a 20).
47 V prvom rade, čo sa týka tézy žalobcu, podľa ktorej v prípade tovarov, akými sú tovary v prejednávanej veci, spotrebiteľ vykonáva svoju voľbu skôr v závislosti od tvaru balenia než s pomocou etikety, je potrebné konštatovať, že priemerní spotrebitelia nemajú zvyk za absencie akéhokoľvek grafického alebo slovného prvku usudzovať o pôvode tovarov vychádzajúc z ich tvaru alebo z tvaru ich balenia (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 7. októbra 2004, Mag Instrument/ÚHVT, C‑136/02 P, Zb. s. I‑9165, bod 30 a tam citovanú judikatúru). Rovnako títo spotrebitelia udeľujú fľašiam, ktoré obsahujú takéto výrobky, v prvom rade jednoduchú funkciu balenia [rozsudok Súdu prvého stupňa z 28. januára 2004, Deutsche SiSi-Werke/ÚHVT (Stojace vrecko), T‑146/02 až T‑153/02, Zb. s. II‑447, bod 38]. Pretože žalobca neuviedol dôkazy brániace uplatneniu tejto judikatúry na tento prípad, je potrebné zamietnuť jeho tézu.
48 Je potrebné dodať, že napádaný záver ÚHVT nie je nezlučiteľný s okolnosťou uvádzanou žalobcom, podľa ktorej je priemerný spotrebiteľ plne schopný vnímať tvar balenia tovarov bežnej spotreby ako označenie ich obchodného pôvodu (rozsudok Tvar fľaše, už citovaný, bod 34). Ak by tomu tak aj bolo, tento všeobecný záver neznamená, že každé balenie takéhoto tovaru má rozlišovaciu spôsobilosť požadovanú pre jeho zápis ako ochrannej známky Spoločenstva. Existencia rozlišovacej spôsobilosti označenia musí byť posudzovaná v každom špecifickom prípade vo svetle kritérií uvedených v bodoch 45 a 46 vyššie.
49 Po druhé, čo sa týka štyroch vlastností, ktoré podľa žalobcu prispievajú k rozlišovacej spôsobilosti fľaše, na úvod je potrebné poznamenať, že samotná skutočnosť, že tvar je variantom obvyklých tvarov daného typu tovarov, nepostačuje na preukázanie, že ochranná známka spočívajúca v tomto tvare má rozlišovaciu spôsobilosť. Je vždy potrebné overiť, či takáto ochranná známka umožňuje priemernému spotrebiteľovi, riadne informovanému a primerane pozornému a obozretnému, rozlíšiť bez pristúpenia k analýze a bez udeľovania osobitnej pozornosti predmetný výrobok od výrobkov iných podnikov (rozsudok Mag Instrument/ÚHVT, už citovaný, bod 32). V skutočnosti, čím viac sa tvar, ktorého zápis ako ochrannej známky je požadovaný, približuje pravdepodobnému tvaru dávanému predmetnému tovaru, tým viac je pravdepodobné, že predmetný tvar je pozbavený rozlišovacej spôsobilosti (rozsudok Mag Instrument/ÚHVT, už citovaný, bod 31).
50 Čo sa týka natiahnutého hrdla a plochej hlavnej časti fľaše, je nutné domnievať sa, že parametre prihlasovanej ochrannej známky sa neodlišujú od obvyklého tvaru fľaše obsahujúcej výrobky, akými sú výrobky označované prihlasovanou ochrannou známkou. V konečnom dôsledku ani dĺžka hrdla a jeho priemer, ani pomer medzi šírkou a hrúbkou fľaše sa neodlišujú žiadnym spôsobom.
51 Rovnaký záver platí pre olemovanie. Ide o črtu obvyklej koncepcie fliaš predávaných v predmetnom odvetví.
52 Jediná vlastnosť, ktorá vzďaľuje prihlasovanú ochrannú známku od obvyklého tvaru, je tvorená bočnými priehlbinami. Na rozdiel od príkladov uvádzaných ÚHVT prihlasovaná ochranná známka má tesné krivky vytvárajúce takmer dojem polkruhov.
53 Hoci by táto črta mohla byť považovaná za neobvyklú, sama osebe nepostačuje na ovplyvnenie celkového dojmu vytváraného prihlasovanou ochrannou známkou v takom rozsahu, aby sa tento dojem podstatne odlišoval od normy alebo zvykov v odvetví, a z tohto dôvodu bola schopná plniť svoju základnú funkciu označenia pôvodu (rozsudok Mag Instrument/ÚHVT, už citovaný, bod 31).
54 Štyri vyššie uvedené vlastnosti vnímané súhrnne teda nevytvárajú celkový dojem, ktorý by bol schopný spochybniť toto konštatovanie. Z toho vyplýva, že pri posúdení prihlasovanej ochrannej známky vo vzťahu k celkovému dojmu, ktorý vytvára, prihlasovaná ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť.
55 Tento záver nie je v rozpore so skutočnosťou uvádzanou žalobcom, podľa ktorej ani osobitnosť, ani originalita nie sú kritériami rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky. Hoci by existencia osobitných alebo originálnych čŕt nepredstavovala podmienku sine qua non zápisu, skutočnosťou zostáva, že ich prítomnosť môže naopak udeliť požadovaný stupeň rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známke, ktorej táto spôsobilosť inak chýba. Z tohto dôvodu odvolací senát po tom, čo skúmal dojem vytvorený fľašou a v bode 45 napadnutého rozhodnutia, konštatoval, že „zákazník nezíska z fľaše samotnej, tak ako je konkrétne prezentovaná, žiadny údaj o obchodnom pôvode“, skúmal, či prihlasovaná ochranná známka má špecifické črty, ktoré jej udeľujú minimum požadovanej rozlišovacej spôsobilosti. Konštatujúc v bode 49 napadnutého rozhodnutia, že tomu tak nie je, dôvodne došiel k záveru o nedostatku rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky.
56 Po tretie, čo sa týka skutočnosti uvádzanej žalobcom, podľa ktorej charakteristické črty prihlasovanej ochrannej známky nemajú technickú alebo ergonomickú funkciu, je potrebné poznamenať, že dokonca pri preukázaní tohto predpokladu uvedená skutočnosť nemôže ovplyvniť nedostatok rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky. V rozsahu, v akom príslušná skupina verejnosti vníma označenie ako označenie obchodného pôvodu tovaru alebo služby, skutočnosť, že toto označenie plní alebo neplní súčasne inú funkciu ako funkciu označenia pôvodu, napríklad technickú funkciu, nemá vplyv na jeho rozlišovaciu spôsobilosť [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 9. októbra 2002, KWS Saat/ÚHVT (Odtieň oranžovej farby), T‑173/00, Zb. s. II‑3843, bod 30].
57 Z toho vyplýva, že je potrebné zamietnuť tiež štvrtý žalobný dôvod, a teda zamietnuť žalobu.
O trovách
58 Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania v súlade s návrhom ÚHVT.
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (druhá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Žalobca je povinný nahradiť trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. marca 2006.