Language of document : ECLI:EU:F:2014:189

UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (druhá komora)

z 10. júla 2014

Vec F‑22/13

Mátyás Tamás Mészáros

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Výberové konanie – Oznámenie o výberovom konaní EPSO/AD/207/11 – Úspešný uchádzač výberového konania zapísaný do rezervného zoznamu – Overenie podmienok účasti na výberovom konaní do platovej triedy AD 7 menovacím orgánom – Odborná prax kratšia ako minimálna požadovaná doba – Zjavne nesprávne posúdenie výberovej komisie – Späťvzatie ponuky zamestnania menovacím orgánom – Presne vymedzená právomoc menovacieho orgánu“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, v ktorej M. Tamás Mészáros navrhuje zrušenie rozhodnutia menovacieho orgánu Európskej komisie (ďalej len „MO“) z 26. septembra 2012, ktorým tento orgán zamietol jeho prijatie Štatistickým úradom Európskej únie (Eurostat) na základe rezervného zoznamu výberového konania EPSO/AD/207/11 a informoval ho o svojom úmysle požiadať, aby bola do databázy Európskeho úradu pre výber pracovníkov (EPSO) doplnená poznámka informujúca inštitúcie Európskej únie o tom, že nespĺňa podmienku minimálnej doby odbornej praxe požadovanú týmto výberovým konaním na to, aby mohol byť prijatý ako administrátor (AD) v platovej triede AD 7 na základe uvedeného výberového konania

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta ako zjavne nedôvodná. Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložil M. Tamás Mészáros.

Abstrakt

1.      Úradníci – Výberové konanie – Výberová komisia – Vypracovanie rezervného zoznamu – Preskúmanie zákonnosti menovacím orgánom – Zistenie zjavne nesprávneho posúdenia – Dôsledok – Odmietnutie vymenovať úspešného uchádzača výberového konania

(Služobný poriadok úradníkov, článok 30 a príloha III článok 5)

2.      Úradníci – Výberové konanie – Výberové konanie na základe kvalifikácie a skúšok – Podmienky pripustenia – Odborná prax – Pojem – Obdobia štúdia – Vylúčenie – Činnosti vykonávané v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby alebo v rámci slobodného povolania – Zahrnutie – Podmienka

(Služobný poriadok úradníkov, príloha III článok 5)

3.      Úradníci – Výberové konanie – Podmienky pripustenia – Stanovenie oznámením o výberovom konaní – Požiadavka minimálnej odbornej praxe – Požiadavka, ktorá sa má vykladať tak, že sa týka praxe zodpovedajúcej z hľadiska pracovného času činnosti na plný pracovný úväzok

(Služobný poriadok úradníkov, článok 5 ods. 3)

4.      Žaloby úradníkov – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – Ponuka zamestnania – Prípravný akt – Vylúčenie

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

5.      Úradníci – Výberové konanie – Organizácia – Dve odlišné, ale súvisiace výberové konania na prijatie do rôznych platových tried – Možnosť preradiť úspešného uchádzača z výberového konania do vyššej platovej triedy do výberového konania do nižšej platovej triedy bez absolvovanie skúšok druhého výberového konania – Vylúčenie

(Služobný poriadok úradníkov, článok 31 ods. 1)

1.      Aj keď menovací orgán nemá právomoc zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie výberovej komisie výberového konania, je pri výkone svojich vlastných právomocí povinný prijímať rozhodnutia, ktoré nie sú protiprávne. Nemôže byť preto viazaný rozhodnutím výberovej komisie, ktorého protiprávnosť by následne mohla postihnúť jeho vlastné rozhodnutia. Z tohto dôvodu je uvedený orgán povinný pred vymenovaním osoby za úradníka overiť, či táto osoba spĺňa podmienky vyžadované na tento účel. Keď výberová komisia neprávom pripustí uchádzača do výberového konania a následne ho zaradí do rezervného zoznamu, menovací orgán musí odmietnuť vymenovanie tohto uchádzača odôvodneným rozhodnutím, ktoré umožní súdu Únie posúdiť jeho dôvodnosť.

Menovací orgán sa v dôsledku toho pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí výberovej komisie, ktoré vykonáva, musí obmedziť na overenie, či výkon voľnej úvahy výberovou komisiou nie je zjavne nesprávny. Ak sa teda menovací orgán domnieva, že pripustenie uchádzača do výberového konania je protiprávne, musí odmietnuť vymenovať za úradníka v skúšobnej dobe osobu, ktorej meno sa nachádza na rezervnom zozname ako výsledok zjavne nesprávneho posúdenia, pričom však nemá možnosť žiadať od výberovej komisie, aby upravila tento zoznam, pretože to by predstavovalo zasahovanie administratívy do práce výberovej komisie nezlučiteľné s jej nezávislosťou.

Okrem toho pochybenie možno kvalifikovať ako zjavné iba v prípade, ak môže byť ľahko odhaliteľné z hľadiska kritérií, ktorými normotvorca zamýšľal podriadiť výkon širokej miery voľnej úvahy administratívou. V dôsledku toho je na preukázanie, že pri posúdení skutkového stavu došlo k zjavnému pochybeniu, ktoré môže odôvodniť zrušenie rozhodnutia, nevyhnutné preukázať, že posúdenia zohľadnené v spornom rozhodnutí nie sú pravdepodobné. Inými slovami, nemôže ísť o zjavné pochybenie, ak možno napádané posúdenie pripustiť ako pravdivé alebo prijateľné.

(pozri body 48 – 50 a 52)

Odkaz:

Súdny dvor: rozsudky Schwiering/Dvor audítorov, 142/85, EU:C:1986:405, body 19 a 20, a Parlament/Hanning, C‑345/90 P, EU:C:1992:79, bod 22

Súd prvého stupňa: rozsudok Luxem/Komisia, T‑306/04, EU:T:2005:326, body 22 a 24

Súd pre verejnú službu: rozsudky Pascual‑García/Komisia, F‑145/06, EU:F:2008:65, bod 55, a Eklund/Komisia, F‑57/11, EU:F:2012:145, body 49 až 51

2.      Ak oznámenie o výberovom konaní nestanovuje inak, doba štúdia nepredstavuje dobu, ktorú možno zohľadniť ako odbornú prax nadobudnutú po získaní diplomu, a to bez ohľadu na úroveň tohto štúdia, keďže štúdium vedie k nadobudnutiu znalostí a nie zručností.

Je pravda, že dobu, počas ktorej uchádzač študoval a zároveň pracoval možno zohľadniť, ale treba zdôrazniť, že v takejto situácii sa ako odborná prax započítava vykonávaná práca, pričom štúdium absolvované zároveň, okrajovo a doplnkovo, nebráni zohľadneniu týchto odborných služieb.

Okrem toho, pokiaľ ide o činnosti vykonávané v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby alebo v rámci slobodného povolania, samotný odkaz na publikácie akademickej povahy nemôže nijako preukazovať existenciu odbornej praxe. V prípade takýchto odborných činností, ktoré sa nevykonávajú v pracovnoprávnom vzťahu, možno ako dôkaz pripustiť faktúry alebo objednávky obsahujúce podrobný zoznam vykonávaných úloh alebo akýkoľvek iný relevantný úradný doklad.

(pozri body 57 – 59)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: rozsudok Wolf/Komisia, T‑101/96, EU:T:1997:171, bod 71

Súd pre verejnú službu: rozsudky Pascual‑García/Komisia, EU:F:2008:65, bod 66, a Eklund/Komisia, EU:F:2012:145, bod 54

3.      Výberová komisia musí pri svojom posúdení odbornej praxe uchádzača vo vzťahu k minimálnej dobe stanovenej oznámením o výberovom konaní ako podmienke pripustenia do výberového konania posudzovať dobu odpracovanú na čiastočný pracovný úväzok u zamestnávateľa iba vo vyjadrení prostredníctvom skutočnej práce na plný pracovný úväzok.

(pozri bod 64)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: rozsudok Giulietti/Komisia, T‑293/03, EU:T:2006:37, bod 71

Súd pre verejnú službu: uznesenie Klopfer/Komisia, F‑118/05, EU:F:2006:137, bod 35

4.      Ponuka zamestnania adresovaná uchádzačovi s cieľom jeho vymenovania za úradníka v skúšobnej dobe je prípravným aktom, teda prejavom zámeru, ktorý prípadne sprevádzajú žiadosti o informácie, a teda nezakladá práva.

(pozri bod 73)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: rozsudok Eklund/Komisia, EU:F:2012:145, bod 66

5.      Pokiaľ ide o dve výberové konania na prijatie do rôznych platových tried, ktoré prebiehajú súčasne, obsah skúšok organizovaných v hodnotiacom centre Európskeho úradu pre výber pracovníkov (EPSO) nevyhnutne závisí od platovej triedy, o ktorú sa uchádzač uchádza, takže bez porušenia zásady rovnosti zaobchádzania nemožno predpokladať, že uchádzač, ktorý uspel v skúškach výberového konania na prijatie úradníkov zaradených do vyššej platovej triedy, by nevyhnutne uspel aj v skúškach iného výberového konania na prijatie úradníkov zaradených do nižšej platovej triedy. Za týchto okolností možno uchádzača zákonne preradiť z jedného výberového konania do druhého iba pred konaním skúšok výberového konania, do ktorého je uchádzač preradený. Administratíva sa teda nedopúšťa nesprávneho právneho posúdenia, keď sa domnieva, že uchádzača, ktorý uspel v skúškach výberového konania do platovej triedy AD 7, nemožno automaticky preradiť do výberového konania do platovej triedy AD 5, hoci toto výberové konanie sa týka nižšej platovej triedy, keďže takýto uchádzač v skutočnosti neabsolvoval skúšky výberového konania do platovej triedy AD 5.

(pozri bod 76)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: rozsudok Demeneix/Komisia, F‑96/12, EU:F:2013:52, bod 64