Žaloba podaná 7. januára 2011 - Bank Melli Iran/Rada
(vec T-7/11)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Bank Melli Iran (Teherán, Irán) (v zastúpení: L. Defalque a S. Woog, advokáti)
Žalovaná: Rada Európskej únie
Návrhy žalobkyne
zrušiť bod 5 časti B prílohy rozhodnutia Rady 2010/644/SZBP z 25. októbra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/413/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140/SZBP
1, ako aj bod 5 časti B prílohy VIII nariadenia Rady (EÚ) č. 961/2010 z 25. októbra 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 423/2007
2, a zrušiť rozhodnutie obsiahnuté v liste Rady z 28. októbra 2010,
vyhlásiť článok 20 ods. 1 písm. b) rozhodnutia Rady z 26. júla 2010
3, ako aj článok 16 ods. 2 písm. a) nariadenia Rady (EÚ) č. 961/2010 za nezákonné a nevzťahujúce sa na žalobkyňu,
zaviazať Radu na náhradu trov konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza tieto žalobné dôvody:
1. Prvým žalobným dôvodom žalobkyňa poukazuje na porušenie článku 215 ods. 2 a 3 ZFEÚ, ako aj článku 40 ZEÚ, čo predstavuje porušenie podstatnej formálnej náležitosti, pretože:
Rada SZBP prijala reštriktívne opatrenia, pričom Rade nenechala žiadny priestor na voľnú úvahu,
rozhodnutie 2010/413/SZBP, ktoré je základom nariadenia č. 961/2010, sa nesprávne zakladá na článku 29 ZEÚ, lebo toto rozhodnutie nedefinuje pozíciu Únie k určitej osobitnej otázke geografickej alebo vecnej povahy, ako to požaduje článok 29 ZEÚ, ale ukladá členským štátom a osobám, ktoré podliehajú právomoci ich súdov konkrétne povinnosti,
nariadenie č. 961/2010 v rozpore s článkom 215 ods. 3 ZFEÚ neobsahuje potrebné ustanovenia o právnych zárukách.
2. Druhým žalobným dôvodom žalobkyňa poukazuje na pochybenie normotvorcu Únie pri výbere právneho základu napadnutého rozhodnutia a nariadenia, pretože sankcie boli prijaté proti žalobkyni a jej pobočkám, čiže proti právnickým osobám a neštátnym subjektom, ktoré Rada bezpečnosti OSN necitovala. V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí:
aj keby bol výber právneho základu článku 29 ZEÚ a článku 215 ZFEÚ odôvodnený, lebo inštitúcie Únie vykonávajú rezolúciu Organizácie Spojených národov, tento výber nie je odôvodnený vzhľadom k tomu, že boli prijaté správne opatrenia, akými je zmrazenie finančných prostriedkov právnických osôb a neštátnych subjektov,
napadnuté akty sa mali prijať na základe článku 75 ZFEÚ a to za účasti Európskeho parlamentu v súlade s postupom spolurozhodovania.
3. Tretím žalobným dôvodom žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie a nariadenie boli prijaté v rozpore so zásadou rovnosti a nediskriminácie, lebo podobné rozhodnutia boli prijaté na inom právnom základe, napríklad na základe článku 75 ZFEÚ, a teda spôsobom obsahujúcim právne záruky prijaté Európskym parlamentom a Radou, pričom v prípade napadnutých aktov týkajúcich sa žalobkyne to tak nebolo.
4. Štvrtým žalobným dôvodom žalobkyňa tvrdí, že napadnuté akty boli prijaté porušením jej práva na obhajobu a osobitne jej práva na spravodlivý proces, pretože:
žalobkyňa nezískala žiaden dôkaz alebo dokument potvrdzujúci tvrdenia Rady, keďže dodatočné tvrdenia vyjadrené v roku 2009 v súvislosti s rozhodnutím z roku 2008, a potvrdené v roku 2010, sú veľmi nejasné, nejednoznačné a pre žalobkyňu je pravdepodobne nemožné na ne odpovedať,
žalobkyni bol zamietnutý prístup k dokumentom, ako aj právo byť vypočutý,
napadnuté akty nie sú dostatočne odôvodnené, čím je porušené právo žalobkyne na účinnú súdnu ochranu.
5. Piatym žalobným dôvodom žalobkyňa tvrdí, že napadnuté akty sú z tých istých dôvodov, ako sú uvedené vo štvrtom žalobnom dôvode, v rozpore so zásadou riadnej správy veci verejných a legitímnej dôvery.
6. Šiestym žalobným dôvodom žalobkyňa tvrdí, že Rada jej nedoručila svoje rozhodnutie, vrátane dôvodov, pre ktoré bola žalobkyňa zaradená do zoznamu, čím porušila článok 36 ods. 3, ako aj článok 36 ods. 4 nariadenia č. 961/2010, ktoré stanovujú, že Rada v prípade, že sú predložené pripomienky, preskúma svoje rozhodnutie.
7. Siedmym žalobným dôvodom žalobkyňa poukazuje na zjavne nesprávne posúdenie, ako aj prekročenie právomoci prijatím rozhodnutia Rady 2010/413/SZBP z 26. júla 2010 proti žalobkyni, keďže Rada urobila nesprávny výklad článku 20 ods. 1 písm. b) uvedeného rozhodnutia, keď rozhodla, že činnosti žalobkyne, ako sú opísané v napadnutých aktoch, spĺňajú podmienky požadované na to, aby bolo možné ich považovať za činnosti, ktoré treba postihnúť.
8. Ôsmym žalobným dôvodom žalobkyňa poukazuje na porušenie zásady proporcionality a jej vlastníckeho práva, lebo Rada nezohľadnila rozhodnutie Rady bezpečnosti OSN, v dôsledku čoho sa nemal článok 20 ods. 1 písm. b) rozhodnutia Rady 2010/413/SZBP z 26. júla 2010 uplatniť.
____________1 - Ú. v. EÚ L 281, s. 81.2 - Ú. v. EÚ L 281, s. 1.3 - Rozhodnutie Rady 2010/413/SZBP z 26. júla 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140/SZBP (Ú. v. EÚ L 195, s. 39).