Vec T‑216/21
Ryanair DAC
a
Malta Air ltd.
proti
Európskej komisii
Rozsudok Všeobecného súdu (ôsma rozšírená komora) z 20. decembra 2023
„Štátna pomoc – Pomoc, ktorú Francúzsko poskytlo spoločnosti Air France v súvislosti s pandémiou COVID‑19 – Štátna záruka na bankový úver a podriadený štátny úver – Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom – Žaloba o neplatnosť – Aktívna legitimácia – Podstatný zásah do postavenia žalobcu na trhu – Prípustnosť – Určenie príjemcu pomoci v kontexte skupiny spoločností“
1. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Osobná dotknutosť – Kritériá – Rozhodnutie Komisie konštatujúce zlučiteľnosť pomoci s vnútorným trhom – Žaloba konkurenčného podniku preukazujúca podstatný zásah do jeho postavenia na trhu – Prípustnosť – Povinnosť konkurenčného podniku definovať presne predmetný trh a porovnať situáciu všetkých konkurentov prítomných na trhu s cieľom odlíšiť sa od nich – Neexistencia
(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ)
(pozri body 21 – 50)
2. Žaloba o neplatnosť – Podmienky prípustnosti – Podanie jednej a tej istej žaloby dvomi žalobcami – Prípustnosť žaloby jedného zo žalobcov – Nevyhnutnosť preskúmať prípustnosť žaloby s ohľadom na druhého žalobcu – Neexistencia
(Článok 263 ZFEÚ)
(pozri bod 53)
3. Pomoc poskytovaná štátmi – Zákaz – Výnimky – Pomoc, ktorú možno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom – Voľná úvaha Komisie – Identifikácia príjemcu pomoci – Skupina podnikov tvoriaca jedinú hospodársku jednotku – Kritériá posúdenia – Kapitálová, organická, funkčná a hospodárska väzba medzi podnikmi patriacimi k uvedenej skupine – Zmluvný rámec a kontext predmetných opatrení pomoci
[Článok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ]
(pozri body 59 – 68, 81, 82, 101, 102, 111, 136, 143 – 149)
4. Pomoc poskytovaná štátmi – Zákaz – Výnimky – Pomoc, ktorú možno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom – Voľná úvaha Komisie – Identifikácia príjemcu pomoci – Podnik využívajúci priamu alebo nepriamu výhodu – Nepriama výhoda – Pojem – Rozlišovanie medzi nepriamou výhodou a sekundárnymi hospodárskymi účinkami vlastnými opatreniu pomoci
[Článok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, oznámenie Komisie 2016/C 262 I/01, body 115 a 116]
(pozri body 152 – 162)
5. Pomoc poskytovaná štátmi – Zákaz – Výnimky – Pomoc, ktorú možno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom – Pomoc určená na nápravu vážnej poruchy fungovania hospodárstva členského štátu – Pomoc určená na financovanie naliehavých potrieb likvidity leteckej skupiny v kontexte pandémie COVID‑19 – Rozhodnutie Komisie konštatujúce zlučiteľnosť pomoci s vnútorným trhom – Zjavne nesprávne posúdenie, ktorého sa dopustila Komisia pri identifikácii príjemcov – Pochybenie, ktoré môže mať vplyv na analýzu zlučiteľnosti opatrení pomoci s vnútorným trhom
[Článok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ]
(pozri body 163 – 167)
Zhrnutie
V apríli 2020 Francúzska republika oznámila Európskej komisii projekt štátnej pomoci v prospech leteckej spoločnosti Air France, ktorá je dcérskou spoločnosťou holdingovej spoločnosti Air France‑KLM. Oznámená pomoc spočívala na jednej strane v štátnej záruke vo výške 90 % na úver poskytnutý konzorciom bánk vo výške 4 miliardy eur a na druhej strane v akcionárskej pôžičke vo výške maximálne 3 miliardy eur.
Následne v marci 2021 Francúzska republika oznámila Komisii projekt pomoci v prospech spoločnosti Air France a holdingu Air France‑KLM na rekapitalizáciu týchto dvoch spoločností vo výške 4 miliardy eur prostredníctvom zvýšenia základného imania a konverzie vyššie uvedenej akcionárskej pôžičky na hybridný nástroj, ktorý sa považuje za kapitálovú účasť na vlastnom imaní holdingu.
Cieľom týchto opatrení, ktoré patria do kontextu súboru ďalších opatrení pomoci na podporu spoločností, ktoré sú súčasťou skupiny Air France‑KLM, bolo financovať okamžité potreby likvidity spoločnosti Air France a holdingu Air France‑KLM s cieľom pomôcť im prekonať negatívne dôsledky pandémie COVID‑19.
Rozhodnutím zo 4. mája 2020 (ďalej len „rozhodnutie Air France“)(1), ktoré bolo dvakrát opravené v decembri 2020 a v júli 2021, a rozhodnutím z 5. apríla 2021 (ďalej len „rozhodnutie Air France‑KLM a Air France“)(2) Komisia dospela k záveru, že oznámené opatrenia predstavujú štátnu pomoc zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ(3) a jej oznámenia z 19. marca 2020 s názvom „Dočasný rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v súčasnej situácii spôsobenej nákazou COVID‑19“(4).
V rozhodnutí Air France sa Komisia domnievala, že príjemcami oznámenej pomoci boli Air France a jej dcérske spoločnosti. Ani holding Air France‑KLM, ani jej ďalšie dcérske spoločnosti vrátane spoločnosti KLM a spoločností, ktoré KLM kontrolovala, sa nepovažovali za príjemcov tohto opatrenia. V rozhodnutí Air France‑KLM a Air France, Komisia označila Air France a jej dcérske spoločnosti, ako aj holding Air France‑KLM a jeho dcérske spoločnosti za príjemcov oznámenej pomoci s jedinou výnimkou spoločnosti KLM a jej dcérskych spoločností.
Letecké spoločnosti Ryanair a Malta Air podali žaloby o neplatnosť vyššie uvedených rozhodnutí Komisie. Ôsma rozšírená komora Všeobecného súdu týmto žalobám vyhovela, pričom konštatovala, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri určení príjemcov oznámenej pomoci, a tým porušila článok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ. V tomto rámci Všeobecný súd spresnil určenie príjemcov opatrenia pomoci v kontexte skupiny spoločností.
Posúdenie Všeobecným súdom
Na podporu svojich žalôb žalobkyne napádali najmä vylúčenie holdingu Air France‑KLM a spoločnosti KLM (rozhodnutie Air France) na jednej strane, a spoločnosti KLM (rozhodnutie Air France‑KLM a Air France) na druhej strane, z okruhu príjemcov oznámených opatrení.
V tejto súvislosti Všeobecný súd pripomenul, že hoci Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri identifikácii príjemcov oznámeného opatrenia pomoci, nič to nemení na tom, že súd Únie musí nielen preveriť vecnú presnosť predložených dôkazov, ich spoľahlivosť a koherenciu, ale aj preskúmať, či tieto dôkazy predstavujú celok relevantných údajov, ktoré musia byť zohľadnené, a či sú spôsobilé opodstatniť závery, ktoré sa z nich vyvodili.
Z judikatúry, ako aj z oznámenia Komisie o štátnej pomoci(5) vyplýva, že viacero samostatných právnych subjektov možno považovať za tvoriace jednu hospodársku jednotku na účely uplatnenia pravidiel v oblasti štátnej pomoci. Medzi skutočnosti zohľadnené na účely určenia existencie takejto hospodárskej jednotky patria najmä kapitálové, organické, funkčné a hospodárske prepojenia medzi dotknutými subjektmi, zmluvy upravujúce poskytnutie oznámenej pomoci a kontext, do ktorého patrí.
Vzhľadom na tieto spresnenia Všeobecný súd v prvom rade uviedol, že kapitálové a organické väzby v rámci skupiny Air France‑KLM, ako sú opísané v napadnutých rozhodnutiach, majú preukázať, že samostatné právne subjekty v rámci uvedenej skupiny tvoria jednu hospodársku jednotku na účely uplatnenia pravidiel v oblasti štátnej pomoci. V tejto súvislosti Všeobecný súd zdôraznil, že z konštatovaní Komisie vyplýva, že holding Air France‑KLM skutočne vykonáva kontrolu nad spoločnosťami Air France a KLM tým, že sa priamo alebo nepriamo zapája do ich riadenia a podieľa sa tak na hospodárskej činnosti, ktorú vykonávajú. Navyše podľa uvedených konštatovaní na úrovni skupiny Air France‑KLM existuje centralizovaný postup prijímania rozhodnutí a určitá koordinácia, ktoré sú zabezpečované prostredníctvom zmiešaných orgánov združujúcich vysokopostavených zástupcov holdingu Air France‑KLM, spoločnosti Air France a spoločnosti KLM, prinajmenšom pokiaľ ide o prijatie určitých dôležitých rozhodnutí.
Záver Komisie, podľa ktorého holding Air France‑KLM, Air France a KLM netvoria hospodársku jednotku na účely identifikácie príjemcov oznámených opatrení pomoci, je okrem toho vyvrátený funkčnými a hospodárskymi väzbami, ktoré medzi týmito subjektmi existujú. Opis uvedených väzieb v napadnutých rozhodnutiach, ako aj rôzne príklady, ktoré v tejto súvislosti uvádzajú spoločnosti Ryanair a Malta Air, totiž svedčia o určitej funkčnej, obchodnej a finančnej integrácii a spolupráci medzi uvedenými subjektmi.
Všeobecný súd ďalej uviedol, že na rozdiel od argumentácie Komisie zmluvný rámec, na základe ktorého sa poskytujú oznámené opatrenia, ako aj záväzky prijaté Francúzskou republikou v kontexte rozhodnutia Air France‑KLM a Air France nebránia kvalifikácii holdingu Air France‑KLM, spoločností Air France a KLM ako hospodárskej jednotky. V tejto súvislosti Všeobecný súd spresnil, že ani zmluvné ustanovenia citované Komisiou, ani záväzky prijaté Francúzskou republikou neumožňujú obmedziť okruh príjemcov oznámených opatrení na Air France, resp. na holding Air France‑KLM a na Air France. V porovnaní s rozhodnutím Air France‑KLM a Air France Všeobecný súd okrem toho zdôraznil, že zlepšenie finančného postavenia holdingu Air France‑KLM v nadväznosti na oznámené opatrenie by v každom prípade malo za následok vylúčenie rizika platobnej neschopnosti tejto spoločnosti, a tým aj jej dcérskej spoločnosti KLM a spoločností, ktoré KLM kontrolovala.
Vzhľadom na chronologickú a štrukturálnu súvislosť medzi opatreniami, ktoré sú predmetom napadnutých rozhodnutí, a zdôrazňujúc, že rozhodnutie Air France‑KLM a Air France bolo prijaté pred prijatím druhého rozhodnutia o oprave rozhodnutia Air France, Všeobecný súd okrem toho konštatoval, že Komisia mala pri preskúmaní oznámených opatrení zohľadniť existenciu každého z týchto rozhodnutí. Komisia tak nevysvetlila dôvod, pre ktorý v napadnutých rozhodnutiach definovala príjemcov oznámených opatrení pomoci odlišne.
Napokon Všeobecný súd odmietol argumentáciu Komisie, podľa ktorej oznámené opatrenia pomoci majú nanajvýš len čisto sekundárne hospodárske účinky vo vzťahu k holdingu Air France‑KLM a jeho ďalším dcérskym spoločnostiam (rozhodnutie Air France) a voči KLM a jej dcérskym spoločnostiam (rozhodnutie Air France‑KLM a Air France). V tejto súvislosti Všeobecný súd pripomenul, že vopred predvídateľné účinky uvedených opatrení naznačujú, že plánované riešenie financovania mohlo byť v prospech skupiny Air France‑KLM ako celku zlepšením jej celkovej finančnej pozície. V súlade s oznámením Komisie o pojme štátna pomoc takéto riešenie financovania naznačuje existenciu prinajmenšom nepriamej výhody v prospech skupiny Air France‑KLM, vrátane KLM a jej dcérskych spoločností.
Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti Všeobecný súd dospel k záveru, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď vylúčila holding Air France‑KLM a jeho ostatné dcérske spoločnosti, vrátane spoločnosti KLM a jej dcérskych spoločností (rozhodnutie Air France) na jednej strane, a KLM a jej dcérske spoločnosti (rozhodnutie Air France‑KLM a Air France) na druhej strane, z okruhu príjemcov oznámených opatrení pomoci. Keďže táto nesprávna identifikácia príjemcov mohla mať vplyv na celú analýzu zlučiteľnosti oznámených opatrení s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ a dočasného rámca, Všeobecný súd zrušil napadnuté rozhodnutia.