Vec T‑166/21
Autorità di sistema portuale del Mar Ligure occidentale a i.
proti
Európskej komisii
Rozsudok Všeobecného súdu (desiata rozšírená komora) z 20. decembra 2023
„Štátna pomoc – Zdaňovanie orgánov systému prístavov v Taliansku – Oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb – Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom – Existujúca pomoc – Pojem ‚podnik‘ – Pojem ‚hospodárska činnosť‘ – Výhoda – Selektivita – Narušenie hospodárskej súťaže – Ovplyvnenie obchodu medzi členskými štátmi – Rovnosť zaobchádzania“
1. Žaloba o neplatnosť – Dôvody – Neexistencia alebo nedostatok odôvodnenia – Dôvod odlišujúci sa od dôvodu týkajúceho sa materiálnej zákonnosti
(Články 263 a 296 ZFEÚ)
(pozri body 46, 47)
2. Hospodárska súťaž – Uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže – Rovnosť zaobchádzania medzi verejnými a súkromnými podnikmi – Režim verejného vlastníctva – Neexistencia vplyvu
(Článok 106 ods. 1 a článok 107 ods. 1 a článok 345 ZFEÚ)
(pozri body 55 – 57)
3. Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Podnik – Pojem – Výkon hospodárskej činnosti – Rozhodné kritérium – Právne postavenie a spôsob financovania subjektu – Chýbajúca relevantnosť
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)
(pozri body 65, 67, 68)
4. Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Podnik – Pojem – Výkon hospodárskej činnosti – Voľná úvaha Komisie – Predchádzajúca rozhodovacia prax – Kvalifikácia činností podobných tým, ktoré už boli preskúmané v predchádzajúcich rozhodnutiach v súlade s uvedenou praxou – Kvalifikácia činnosti v prípade neexistencie predchádzajúcej rozhodovacej praxe na základe vyšetrovaní vlastných prejednávanej veci – Porušenie zásady rovnosti zaobchádzania – Neexistencia
(Charta základných práv Európskej únie, články 20 a 21)
(pozri body 77 – 88)
5. Pomoc poskytovaná štátmi – Ovplyvnenie obchodu medzi členskými štátmi – Narušenie hospodárskej súťaže – Kritériá posúdenia – Hospodárska súťaž medzi niektorými talianskymi prístavmi a niektorými prístavmi v iných členských štátoch – Dostatočná potenciálna hospodárska súťaž
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)
(pozri body 93, 94, 190, 191)
6. Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Adresáti – Podniky – Pojem – Výkon hospodárskej činnosti – Pojem – Udeľovanie povolení na prístavné činnosti – Služba predstavujúca výsadu verejnej moci nehospodárskej povahy – Služba, ktorá nie je poskytovaná na danom trhu – Vylúčenie
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)
(pozri body 96 – 101)
7. Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Adresáti – Podniky – Pojem – Výkon hospodárskej činnosti – Pojem – Udelenie prístupu do prístavov a udeľovanie koncesií – Odplatná povaha – Kritériá posúdenia
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)
(pozri body 105 – 111)
8. Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Adresáti – Podniky – Pojem – Výkon hospodárskej činnosti – Pojem – Udeľovanie povolení na prístavné činnosti – Odplatná povaha – Kritériá posúdenia
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)
(pozri body 112 – 115)
9. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Pomoc pochádzajúca zo štátnych prostriedkov – Poskytnutie výhody zo štátnych prostriedkov, ktoré je pripísateľné štátu – Oslobodenie od dane stanovené vnútroštátnou právnou úpravou – Zahrnutie
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)
(pozri body 124 – 129)
10. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Selektívna povaha opatrenia – Rozlišovanie medzi požiadavkou selektívnosti a súčasným zistením hospodárskej výhody, ako aj medzi schémou pomoci a individuálnou pomocou
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)
(pozri body 134 – 139)
11. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Selektívna povaha opatrenia – Opatrenie poskytujúce daňovú výhodu – Referenčný rámec na určenie existencie výhody – Vymedzenie z vecného hľadiska – Kritériá – Určenie spoločného alebo obvyklého daňového systému – Ustanovenie patriace do širšieho daňového systému
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)
(pozri body 144 – 155)
12. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Selektívna povaha opatrenia – Odchýlka od všeobecného daňového systému – Odôvodnenie založené na povahe a štruktúre systému – Kritériá posúdenia
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)
(pozri body 161 – 165, 169 – 173)
13. Pomoc poskytovaná štátmi – Ovplyvnenie obchodu medzi členskými štátmi – Narušenie hospodárskej súťaže – Kritériá posúdenia – Neexistencia harmonizácie v oblasti priamych daní – Obmedzenie preskúmania potenciálneho narušenia hospodárskej súťaže len na vnútroštátnu úroveň – Neexistencia
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)
(pozri bod 195)
14. Žaloba o neplatnosť – Rozsudok o zrušení – Dosah – Čiastočné zrušenie aktu práva Únie – Podmienka – Oddeliteľnosť častí napadnutého aktu, ktoré možno zrušiť
(pozri body 199, 200)
Zhrnutie
Všeobecný súd rozhodujúci v rozšírenej komore zloženej z piatich sudcov čiastočne zamietol žalobu podanú rôznymi talianskymi prístavnými orgánmi, ktorou sa domáhali zrušenia rozhodnutia Európskej komisie zo 4. decembra 2020 o schéme pomoci(1), ktorá bola poskytnutá autorità di sistema portuale (orgán systému prístavov, Taliansko, ďalej len „OSP“). V tomto rozsudku Všeobecný súd najmä spresnil, podľa akých kritérií treba posúdiť hospodársku povahu činností vykonávaných verejným neziskovým subjektom povereným správou prístavnej infraštruktúry.
V napadnutom rozhodnutí, ktoré bolo prijaté v nadväznosti na vyšetrovanie uskutočnené v roku 2013 vo všetkých členských štátoch s cieľom získať celkový prehľad o fungovaní a zdaňovaní ich prístavov, sa konštatovalo, že opatrenie týkajúce sa oslobodenia subjektov pôsobiacich v prístavnom odvetví od dane z príjmov právnických osôb predstavovalo existujúcu schému štátnej pomoci nezlučiteľnú s vnútorným trhom. Nariadilo sa ním preto zrušenie tohto opatrenia a zdanenie príjmov z hospodárskej činnosti jeho príjemcov daňou z príjmov právnických osôb, a to počnúc účtovným rokom nasledujúcim po dátume jeho prijatia.
Konkrétne talianska právna úprava týkajúca sa dane z príjmov právnických osôb (ďalej len „IRES“) oslobodzuje od tejto dane množstvo štátnych subjektov a orgánov verejnej moci vrátane organizácií spravujúcich kolektívnu oblasť. Medzi nimi sa podľa talianskych orgánov nachádzajú OSP.
OSP sú právnické osoby, ktoré sa spravujú verejným právom a ktoré sú zriadené zákonom, aby samostatne zabezpečili správu prístavnej infraštruktúry, ktorou sú poverené. Na tieto účely majú OSP k dispozícii rôzne finančné zdroje, medzi ktoré patrí príjem z poplatkov, ktoré sú oprávnené vyberať ako protihodnotu za poskytnutie prístupu do prístavov (ďalej len „prístavné poplatky“), z udeľovania povolení na prístavné činnosti (ďalej len „poplatky za udelenie povolenia“), ako aj za udelenie koncesií na verejné pozemky a doky (ďalej len „koncesné poplatky“).
V napadnutom rozhodnutí Komisia usúdila, že OSP vykonávajú nehospodárske činnosti a hospodárske činnosti, ktoré zodpovedajú trom kategóriám činností, za ktoré sa platia vyššie uvedené poplatky. Z týchto dôvodov Komisia dospela k záveru, že oslobodenie od IRES predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ v rozsahu, v akom OSP vykonávajú hospodárske činnosti.
Posúdenie Všeobecným súdom
Všeobecný súd najprv preskúmal žalobný dôvod založený na porušení článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorým žalobkyne v podstate vytýkajú Komisii, že nesprávne konštatovala hospodársku povahu niektorých činností vykonávaných OSP.
V tejto súvislosti Všeobecný súd v prvom rade zdôraznil, že posúdenie Komisie nemožno spochybniť, keďže nezohľadnila právne postavenie dotknutých subjektov. Ako totiž vyplýva z ustálenej judikatúry, článok 107 ods. 1 ZFEÚ sa uplatňuje na každý podnik chápaný ako subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť bez ohľadu na jeho právne postavenie a spôsob financovania.
Vzhľadom na predchádzajúcu rozhodovaciu prax Komisie, na ktorú sa žalobkyne v tejto súvislosti odvolávajú, nemožno konštatovať nijaké porušenie zásady rovnosti zaobchádzania. V tejto súvislosti Všeobecný súd usúdil, že Komisia zaobchádzala rovnako s porovnateľnými situáciami, pokiaľ ide o činnosti podliehajúce koncesným a prístavným poplatkom, pretože uznala hospodársku povahu rovnocenných činností vykonávaných belgickými a francúzskymi prístavnými orgánmi, ktorých sa týkali predchádzajúce rozhodnutia. Pokiaľ ide naopak o poplatky za povolenie, treba konštatovať, že tieto poplatky Komisia ešte neskúmala.
Napokon Všeobecný súd postupne preskúmal výhrady týkajúce sa posúdenia hospodárskej povahy činností vykonávaných OSP a ich kvalifikáciu ako podnikov, založené na neexistencii trhu, na ktorom by OSP ponúkali svoje služby, a na povahe poplatkov vyberaných OSP. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že pod pojem podnik patrí každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť nezávisle od svojho právneho postavenia a spôsobu financovania, pričom akákoľvek činnosť spočívajúca v ponúkaní tovarov alebo služieb na danom trhu predstavuje hospodársku činnosť.
Na jednej strane, pokiaľ ide v prejednávanej veci o údajnú neexistenciu trhu, na ktorom by OSP ponúkali svoje služby, Všeobecný súd na úvod uviedol, že žalobcovia nesprávne tvrdia, že OSP vzhľadom na svoj zákonný monopol nie sú vystavené nijakej hospodárskej súťaži. Ako totiž Komisia naopak správne uviedla, medzi niektorými talianskymi prístavmi a niektorými prístavmi nachádzajúcimi sa v iných členských štátoch existuje hospodárska súťaž, a teda mohla oprávnene dospieť k záveru, že udelenie prístupu do prístavov a udeľovanie koncesií na verejné pozemky a doky predstavujú služby poskytované na danom trhu. Pokiaľ ide naopak o udeľovanie povolení na prístavné činnosti, Všeobecný súd sa vzhľadom na skutočnosti uvedené v napadnutom rozhodnutí v tejto súvislosti domnieva, že sa zdá, že úlohy vykonávané v tejto súvislosti zodpovedajú kontrolnej úlohe, ktorej cieľom je overiť dodržiavanie právnych požiadaviek, ktorá ako taká patrí do výsady orgánu verejnej moci nehospodárskej povahy. Za týchto podmienok je potrebné dospieť k záveru, že Komisia nepreukázala, že udelenie povolení predstavovalo službu poskytovanú na trhu.
Na druhej strane v rozsahu, v akom sa Komisii vytýka, že nezohľadnila skutočnosť, že poplatky vyberané OSP predstavovali dane, a nie odmeny za služby hospodárskej povahy, Všeobecný súd konštatoval, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala, že koncesné a prístavné poplatky predstavovali protihodnotu za činnosti hospodárskej povahy vykonávané OSP. Pokiaľ ide naopak o poplatky za udelenia povolenia, Všeobecný súd pripomenul, že podľa ustálenej judikatúry skutočnosť, že verejnoprávny subjekt poskytuje výrobok alebo službu, ktoré sú spojené s výkonom jeho verejnej moci za odmenu stanovenú zákonom, nestačí na to, aby vykonávaná činnosť bola kvalifikovaná ako hospodárska činnosť, a subjekt, ktorý ju vykonáva, ako podnik. V prejednávanej veci vzhľadom na to, že Komisia nepreskúmala ani metódu výpočtu, ani výšku poplatkov za udelenie povolenia, ani úroveň kontroly vykonávanej v tejto súvislosti štátom, vyplýva z toho, že z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala, že poplatky za udelenie povolenia predstavujú protihodnotu za službu hospodárskej povahy.
Vzhľadom na predchádzajúce úvahy Všeobecný súd vyhovel prvému žalobnému dôvodu, pokiaľ ide o udeľovanie povolení, pričom ho v zostávajúcej časti zamietol, a preskúmal druhý až štvrtý žalobný dôvod len v rozsahu, v akom sa týkajú koncesných a prístavných poplatkov.
Všeobecný súd potom v rozsahu, v akom sa týkajú koncesných a prístavných poplatkov, postupne preskúmal žalobné dôvody založené na porušení článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorých cieľom bolo v podstate spochybniť konštatovania Komisie, podľa ktorých oslobodenie od IRES viedlo k prevodu štátnych prostriedkov a priznávalo OSP selektívnu výhodu, ktorá môže navyše narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.
Po prvé v tejto súvislosti Všeobecný súd dospel k záveru, že Komisia správne usúdila, že oslobodením OSP od IRES napriek tomu, že vykonávajú hospodársku činnosť, sa talianska daňová správa vzdáva príjmov, ktoré predstavujú štátne prostriedky, v dôsledku čoho dochádza k prevodu štátnych prostriedkov v zmysle článku 107 ZFEÚ. V tejto súvislosti je irelevantné, že OSP sú štátne podniky a že poskytnutá výhoda zostáva v hospodárskej sfére štátu v širšom zmysle. V opačnom prípade by totiž takýto prístup mohol ohroziť potrebný účinok pravidiel v oblasti štátnej pomoci a zaviesť neodôvodnenú diskrimináciu medzi verejnými a súkromnými príjemcami v rozpore so zásadou neutrality uvedenou v článku 345 ZFEÚ.
Po druhé Všeobecný súd potvrdil analýzu Komisie, podľa ktorej oslobodenie od IRES poskytuje selektívnu výhodu subjektom, ktoré z neho majú prospech.
Na jednej strane v tejto súvislosti Všeobecný súd usúdil, že Komisia správne určila referenčný systém tým, že v tejto súvislosti použila ustanovenia talianskej právnej úpravy uvádzajúce zásadu, podľa ktorej všetky príjmy podliehajú IRES, najmä príjmy obchodných spoločností, ako aj iných verejných alebo súkromných subjektov, ktorých výlučným alebo hlavným cieľom je alebo nie je vykonávanie obchodných činností. V prípade neexistencie takejto zásady by totiž predmetné oslobodenie štátnych a verejných subjektov nemalo žiaden význam.
Na druhej strane Všeobecný súd konštatoval, že oslobodenie od IRES sa odchyľuje od referenčného systému v prospech OSP, a to bez akéhokoľvek platného odôvodnenia. Vzhľadom na zásadu, na ktorej je založený uvedený referenčný systém, je totiž skutková a právna situácia OSP, pokiaľ vykonávajú hospodárske činnosti, porovnateľná, ak nie totožná, so situáciou iných subjektov podliehajúcich IRES.
Po tretie Komisia tiež správne konštatovala, že oslobodenie od IRES môže narušiť hospodársku súťaž tým, že ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi, a to vzhľadom na už spomínanú existenciu hospodárskej súťaže medzi niektorými talianskymi prístavmi a niektorými prístavmi iných členských štátov. Všeobecnú súd v tejto súvislosti spresnil, že posúdenie narušenia hospodárskej súťaže Komisiou sa nevyhnutne neobmedzuje na podniky alebo výrobu tovaru dotknutého členského štátu, a to ani v prípade neexistencie harmonizácie v oblasti priamych daní. Skutočnosť, že prístavné odvetvie sa vyznačuje cezhraničným obchodom, je teda dostatočná na to, aby Komisia mohla do svojej analýzy zahrnúť konkurenciu niektorých prístavov iných členských štátov.
Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy Všeobecný súd zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom kvalifikuje udeľovanie povolení na prístavné činnosti ako hospodársku činnosť, pričom v zostávajúcej časti žalobu zamietol.