ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (desiata rozšírená komora)
zo 7. decembra 2022 (*)
„Ochranná známka Európskej únie – Prihláška ochrannej známky Európskej únie zobrazujúcej valcovitú sanitárnu vložku – Pozičná hmatová ochranná známka – Absolútne dôvody zamietnutia – Pôsobnosť právnej normy – Vzatie do úvahy ex offo – Preskúmanie rozlišovacej spôsobilosti odvolacím senátom – Článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001] – Označenie, ktoré nemôže tvoriť ochrannú známku Európskej únie – Absencia presného a uceleného grafického znázornenia hmatového dojmu vyvolaného označením – Článok 4 a článok 7 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 4 a článok 7 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2017/1001]“
Vo veci T‑487/21,
Neoperl AG, so sídlom v Reinachu (Švajčiarsko), v zastúpení: U. Kaufmann, advokát,
žalobkyňa,
proti
Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), v zastúpení: T. Klee a D. Hanf, splnomocnení zástupcovia,
žalovanému,
VŠEOBECNÝ SÚD (desiata rozšírená komora),
na poradách v zložení: predseda komory A. Kornezov, sudcovia E. Buttigieg (spravodajca), K. Kowalik‑Bańczyk, G. Hesse a D. Petrlík,
tajomník: R. Ūkelytė, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania,
po pojednávaní z 12. mája 2022,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ sa žalobkyňa, spoločnosť Neoperl AG, domáha zrušenia rozhodnutia piateho odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 3. júna 2021 (vec R 2327/2019‑5) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
Okolnosti predchádzajúce sporu
2 Žalobkyňa podala 1. septembra 2016 na EUIPO prihlášku ochrannej známky Európskej únie podľa nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1), [nahradeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1)] pre nasledujúce označenie:
3 V prihláške bola prihlasovaná ochranná známka označená ako „iná ochranná známka“, a to „pozičná hmatová ochranná známka“, pričom bola opísaná nasledujúcim spôsobom:
„Ochranná známka je pozičná hmatová ochranná známka. Ochrana sa požaduje na štruktúru, umiestnenú na jednom konci valcovitej sanitárnej vložky, cez ktorú preteká voda smerom von a ktorá vyčnieva z nepružnej základne; táto štruktúra pozostáva z kruhových, sústredných a elastických lamiel vysokých niekoľko milimetrov po celej ploche povrchu konca, pričom elastické lamely sa preliačujú stlačením prsta oproti základni a rovnobežne so základňou. Pre zostávajúcu časť vkladacieho prvku nie je požadovaná žiadna ochrana.“
4 Tovary, pre ktoré sa požadoval zápis, sú zaradené do triedy 11 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú tomuto opisu: „Vkladacie sanitárne prvky, najmä regulátory prúdu a formovače prúdu.“
5 Proti prihláške boli podané námietky na základe formálnych dôvodov zamietnutia podľa článku 26 ods. 1 písm. d) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 31 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) 2017/1001] v spojení s pravidlom 9 ods. 3 písm. d) nariadenia Komisie č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 303, 1995, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 189) (teraz článok 41 ods. 2 nariadenia 2017/1001), keďže „vo všeobecnosti hmatové ochranné známky… nie sú uznávané zo strany [EUIPO]“. Žalobkyni bolo odporučené zmeniť kvalifikáciu prihlasovanej ochrannej známky na pozičnú ochrannú známku.
6 Žalobkyňa listom z 22. decembra 2016 odmietla zmeniť kvalifikáciu prihlasovanej ochrannej známky a trvala na kvalifikácii ochrannej známky ako pozičnej hmatovej ochrannej známky, ako aj na predloženom opise.
7 Dňa 11. októbra 2019 prieskumová pracovníčka zamietla prihlášku z formálnych dôvodov na základe článku 41 ods. 4 nariadenia 2017/1001 v spojení najmä s článkom 4 a článkom 31 ods. 3 uvedeného nariadenia, keďže v podstate prihláška nebola v rozsahu, v akom sa týka zápisu hmatovej ochrannej známky, dostatočne presná v zmysle týchto ustanovení.
8 Dňa 16. októbra 2019 žalobkyňa podala odvolanie na EUIPO proti rozhodnutiu prieskumovej pracovníčky. Dňa 22. januára 2020 predložila žalobkyňa svoje vyjadrenie s uvedením dôvodov tohto odvolania.
9 Oznámením spravodajcu z 3. augusta 2020 odvolací senát EUIPO oznámil žalobkyni, že bez ohľadu na otázku, či prihláška ochrannej známky spĺňa alebo nespĺňa požiadavky článku 31 nariadenia 2017/1001, zastáva názor, že absolútny dôvod zamietnutia, uvedený v článku 7 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia je relevantný a že prihlasovanej ochrannej známke chýba rozlišovacia spôsobilosť v zmysle tohto posledného uvedeného ustanovenia.
10 Dňa 3. marca 2021 predložila žalobkyňa svoje pripomienky k oznámeniu z 3. augusta 2020.
11 V napadnutom rozhodnutí piaty odvolací senát uviedol, že označeniu, ktorého zápis ako ochrannej známky Európskej únie sa požadoval, chýba rozlišovacia spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001 a odvolanie zamietol.
Návrhy účastníkov konania
12 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.
13 EUIPO navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
Právny stav
Úvodné pripomienky
14 S ohľadom na dátum podania predmetnej prihlášky, a to 1. september 2016, ktorý je rozhodujúci pre určenie uplatniteľného hmotného práva vo vzťahu k preskúmaniu existencie absolútnych dôvodov zamietnutia, sa prejednávaná vec spravuje hmotnoprávnymi ustanoveniami nariadenia č. 207/2009, prípadne v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 2015/2424 zo 16. decembra 2015, ktorým sa mení nariadenie č. 207/2009 a nariadenie č. 2868/95, a zrušuje nariadenie Komisie (ES) č. 2869/95 o poplatkoch splatných Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (Ú. v. EÚ L 341, 2015, s. 21) [pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. decembra 2019, EUIPO/Wajos, C‑783/18 P, neuverejnený, EU:C:2019:1073 bod 2, a z 8. mája 2019, VI.TO./EUIPO – Bottega (Tvar zlatej fľaše), T‑324/18, neuverejnený, EU:T:2019:297, bod 17 a citovanú judikatúru]
15 Presnejšie článok 4 nariadenia 2015/2424 ustanovuje, že toto nariadenie nadobúda účinnosť 23. marca 2016, ale niektoré ustanovenia nariadenia č. 207/2009 v zmenenom znení, medzi ktoré patria aj článok 4 a článok 26 ods. 3, sa uplatňujú až od 1. októbra 2017.
16 Ďalej, pokiaľ ide o hmotnoprávne pravidlá, v prejednávanej veci sa uplatnia článok 4 a článok 26 ods. 3 nariadenia č. 207/2009 v znení uplatniteľnom pred zmenou vykonanou nariadením 2015/2424, ako aj článok 7 nariadenia č. 207/2009 v znení nariadenia 2015/2424. Pokiaľ ide o toto posledné uvedené ustanovenie, uplatnenie z hľadiska ratione temporis nariadenia č. 207/2009 v znení nariadenia 2015/2424 nevedie k odlišnému záveru na účely preskúmania tejto žaloby. Zmena nariadenia č. 207/2009 vykonaná nariadením 2015/2424 sa totiž netýka ustanovení článku 7 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia č. 207/2009, ktoré sú jediné relevantné pre preskúmanie tejto žaloby. Pokiaľ teda ide o hmotnoprávne pravidlá, v prejednávanej veci treba odkazy odvolacieho senátu v napadnutom rozhodnutí a žalobkyne v žalobe na článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001 chápať ako odkazy na článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 v znení zmien, ktorý majú rovnaký obsah.
17 Vzhľadom na to, že procesné pravidlá sa všeobecne uplatňujú od dátumu, kedy nadobudnú platnosť (pozri rozsudok z 11. decembra 2012, Komisia/Španielsko, C‑610/10, EU:C:2012:781, bod 45 a citovanú judikatúru), sa tento spor riadi procesnými ustanoveniami nariadenia 2017/1001, platnými v čase prijatia napadnutého rozhodnutia.
O vzatí do úvahy ex offo dôvodu založeného na porušení pôsobnosti právnej normy
18 Žalobkyňa uvádza na podporu svojej žaloby dva žalobné dôvody, z ktorých prvý je založený na porušení článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 a druhý na porušení článku 95 ods. 1 prvej vety nariadenia 2017/1001. Žalobkyňa v podstate tvrdí, že odvolací senát nebral v dostatočnej miere do úvahy osobitosti ochrannej známky zapisovanej ako pozičná hmatová ochranná známka, a vytýka mu, že najmä v rozpore s povinnosťou vyplývajúcou z článku 95 nariadenia 2017/1001, spočívajúcou v preskúmaní relevantných skutočností z úradnej moci, nepreukázal obvyklý hmatový dojem spôsobený regulátormi prúdu, ani dojem vyvolaný označením, ktorého zápis sa požaduje, ani skutočnosť, že tento mäkký hmatový dojem lamiel tvoriaci toto označenie je nevyhnutne spojený s funkčnou kvalitou predmetných výrobkov. Žalobkyňa z toho vyvodzuje záver, že na rozdiel od zistenia odvolacieho senátu predmetné označenie má rozlišovaciu spôsobilosť.
19 EUIPO popiera tvrdenia žalobkyne a uvádza, že odvolací senát po tom, čo podrobne a presne určil skutkové okolnosti, správne rozhodol, že označenie, ktorého zápis sa požaduje, nemá rozlišovaciu spôsobilosť.
20 V tomto smere je potrebné uviesť, že prieskumová pracovníčka zamietla prihlášku na základe článku 41 ods. 4 nariadenia 2017/1001, v spojení s článkom 4 uvedeného nariadenia (pozri bod 7 vyššie) z dôvodov, že povaha prihlasovanej ochrannej známky je uvedená nesprávne, že opis uvedený v prihláške je irelevantný a že v každom prípade tento opis môže opisovať len to, čo je vidieť na grafickom znázornení uvedenej ochrannej známky, bez toho, aby mohol predstavovať výklad toho, čo sa rozumie danou ochrannou známkou. Táto prieskumová pracovníčka ďalej uviedla, že prihlasovaná známka je vnímaná hmatom, pričom zmyslové vlastnosti nie je možné priamo odvodiť zo zobrazenia označenia. V dôsledku toho podľa prieskumovej pracovníčky grafické znázornenie označenia nereprodukuje prihlášku s dostatočnou presnosťou.
21 Žalobkyňa spochybnila toto rozhodnutie, pričom vo svojom vyjadrení z 22. januára 2020, v ktorom sú uvedené dôvody odvolania (pozri bod 8 vyššie), uviedla, že od nadobudnutia účinnosti nariadenia 2017/1001 sa už nevyžaduje grafické znázornenie označenia, ktorého zápis ako ochrannej známky Európskej únie sa požaduje. Za predpokladu, že by mali byť zohľadnené požiadavky týkajúce sa grafického znázornenia ochrannej známky upravené v nariadení 207/2009, žalobkyňa subsidiárne tvrdí, pričom sa opiera o znalecký posudok pripojený k jej vyjadreniu, že všeobecná spôsobilosť pozičných hmatových ochranných známok na zápis nebola v práve ochranných známok Európskej únie vylúčená a že grafické znázornenie predmetného označenia spolu s opisom umožňuje „konkretizovať“ prihlasovanú ochrannú známku, a to vrátane hmatového dojmu, ktorý vyvoláva, spôsobom, ktorý umožňuje príslušným orgánom a verejnosti jasne a jednoznačne určiť predmet požadovanej ochrany.
22 V oznámení spravodajcu z 3. augusta 2021 adresovanom žalobkyni po podaní žaloby proti rozhodnutiu prieskumovej pracovníčky (pozri bod 9 vyššie) a v napadnutom rozhodnutí sa odvolací senát rozhodol preskúmať absolútny dôvod zamietnutia prihlášky uvedený v článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 a uviedol, že otázka, či zápis označenia, o ktorý sa požiadalo, musí by okrem iného zamietnutý podľa článku 41 ods. 4 nariadenia 2017/1001 v spojení s článkom 4 nariadenia 207/2009 (zmenený, teraz článok 4 nariadenia 2017/1001) alebo podľa článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 v znení zmien, je relevantná, keďže postačuje, aby dôvod zamietnutia uvedený v článku 7 ods. 1 bránil takému zápisu (pozri bod 58 napadnutého rozhodnutia).
23 Žalobkyňa neuplatnila dôvod založený na porušení pôsobnosti právnej normy, aby namietala proti rozhodnutiu odvolacieho senátu skúmať prihlášku len podľa ustanovenia článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.
24 Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že hoci niektoré žalobné dôvody môžu či dokonca musia byť vzaté do úvahy ex offo, naproti tomu žalobný dôvod týkajúci sa materiálnej zákonnosti sporného rozhodnutia môže súd Únie preskúmať len vtedy, ak ho uvádza žalobca (pozri rozsudok z 25. októbra 2017, Komisia/Taliansko, C‑467/15 P, EU:C:2017:799, bod 15 a citovanú judikatúru).
25 Z judikatúry však takisto vyplýva, že hoci v spore vymedzenom účastníkmi konania musí súd rozhodovať len o návrhoch účastníkov konania, nemôže byť viazaný len argumentmi, na ktoré títo účastníci na účely podpory svojich tvrdení odkazujú, pretože by mohol byť prípadne prinútený založiť svoje rozhodnutie na chybných právnych úvahách (pozri rozsudky z 21. septembra 2010, Švédsko a i./API a Komisia, C‑514/07 P, C‑528/07 P a C‑532/07 P, EU:C:2010:541, bod 65 a citovanú judikatúru, a z 20. januára 2021, Komisia/Printeos, C‑301/19 P, EU:C:2021:39, bod 58). Konkrétne v spore medzi účastníkmi konania, ktorý sa týka výkladu a uplatnenia ustanovenia práva Únie v prejednávanej veci článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, prináleží súdu Únie, aby na skutkové okolnosti, ktoré pred ním uviedli účastníci konania, uplatnil právne pravidlá relevantné na účely vyriešenia sporu. Podľa zásady iura novit curia totiž určenie zmyslu právneho predpisu nespadá do pôsobnosti dispozičnej zásady umožňujúcej účastníkom konania voľne nakladať so sporom (pozri rozsudok z 12. decembra 2018, Servier a i./Komisia, T‑691/14, vec v odvolacom konaní, EU:T:2018:922, bod 102 a citovanú judikatúru).
26 Súd Únie teda má právomoc a v prípade potreby povinnosť vzniesť bez návrhu určité žalobné dôvody vecnej zákonnosti (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Tančev vo veci Changmao Biochemical Engineering/Komisia, C‑666/19 P, EU:C:2021:827, bod 25). Tak je to aj v prípade dôvodu vecnej zákonnosti vychádzajúceho z absolútnej právnej sily rozhodnutej veci [pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. júna 2006, P & O European Ferries (Vizcaya) a Diputación Foral de Vizcaya/Komisia, C‑442/03 P a C‑471/03 P, EU:C:2006:356, bod 45].
27 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že žalobný dôvod založený na pôsobnosti právnej normy je dôvodom verejného záujmu a Všeobecnému súdu ho prináleží preskúmať ex offo. Všeobecný súd by totiž porušil svoju úlohu súdu posudzujúceho otázky zákonnosti, ak by nepoukázal, a to aj v prípade, že medzi účastníkmi konania je tento bod nesporný, na to, že rozhodnutie, ktoré je pred ním napadnuté, bolo prijaté na základe normy, ktorá sa nemôže uplatniť v prejednávanej veci, a ak by v dôsledku toho rozhodol v spore, ktorý mu bol predložený, tak, že takúto normu sám uplatní (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. júna 2019, RV Komisia, T‑167/17, EU:T:2019:404, body 60 a 61 a citovanú judikatúru).
28 Povinnosť súdu Únie vziať do úvahy ex offo kogentné právo treba vykonať vzhľadom na zásadu kontradiktórnosti. Súd Únie okrem osobitných prípadov, ako sú najmä prípady stanovené v rokovacích poriadkoch súdov Únie, nemôže založiť svoje rozhodnutie na právnom dôvode uplatnenom ex offo, aj keby išlo o dôvod týkajúci sa verejného poriadku, bez toho, aby predtým vyzval účastníkov konania, aby k uvedenému dôvodu predložili svoje pripomienky (rozsudok z 2. decembra 2009, Komisia/Írsko a i., C‑89/08 P, EU:C:2009:742, bod 57; pozri takisto v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, ÚHVT/National Lottery Commission, C‑530/12 P, EU:C:2014:186, bod 54 a citovanú judikatúru).
29 V prejednávanej veci, keďže Všeobecný súd rozhodol ex offo preskúmať žalobný dôvod vychádzajúci z prekročenia pôsobnosti právnej normy, vyzval účastníkov konania na pojednávaní a prostredníctvom písomnej otázky položenej v rámci opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, aby predložili v tejto súvislosti svoje pripomienky. Konkrétne boli účastníci konania vyzvaní, aby predložili svoje stanoviská k prípadnej existencii povinnosti odvolacieho senátu preskúmať, či prihlasovaná známka spĺňa požiadavku grafického znázornenia stanovenú v článku 4 nariadenia č. 207/2009, a či sa v dôsledku toho na uvedenú ochrannú známku vzťahuje absolútny dôvod zamietnutia uvedený v článku 7 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia, najmä s ohľadom na judikatúru vyplývajúcu z rozsudku zo 6. októbra 2021, M/S. Indeutsch International/EUIPO – 135 Kirkstall (Zobrazenie opakujúceho sa motívu v tvare V medzi dvoma rovnobežnými čiarami) (T‑124/20, neuverejnený, EU:T:2021:668). Účastníci konania boli ďalej vyzvaní spresniť, či je podľa nich za okolností prejednávanej veci uplatniteľný článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.
30 V odpovedi na uvedenú otázku žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát mal preskúmať, či predmetné označenie zodpovedá požiadavkám článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 a osobitne, či zodpovedá požiadavke grafického znázornenia stanovenej v článku 4 tohto nariadenia, pred preskúmaním označenia s ohľadom na podmienky článku 7 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia. Taká povinnosť vyplýva z doslovného, teleologického a systematického výkladu predmetných ustanovení, ako aj z judikatúry vychádzajúcej z rozsudku zo 6. októbra 2021, Zobrazenie opakujúceho sa motívu v tvare V medzi dvoma rovnobežnými čiarami (T‑124/20, neuverejnený, EU:T:2021:668). Podľa žalobkyne postup odvolacieho senátu v napadnutom rozhodnutí predstavuje porušenie ustanovení nariadenia č. 207/2009, najmä jeho článku 71 ods. 1 v spojení s jeho článkom 7 ods. 1 písm. a) a článku 94 ods. 1 prvej vety tohto nariadenia. Žalobkyňa zastáva názor, že Všeobecný súd musí preskúmať takéto porušenia ex offo.
31 EUIPO sa domnieva, že v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky na uplatnenie dôvodu založeného na prekročení pôsobnosti právnej normy. EUIPO konkrétne zdôrazňuje, že odvolací senát mal právo zamietnuť odvolanie, keď skúmal označenie, ktorého zápis sa požadoval, výlučne s ohľadom na článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, pričom v bode 58 napadnutého rozhodnutia následne rozhodol, že otázka uplatniteľnosti článku 4 a článku 7 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia je v tomto prípade irelevantná. Podľa EUIPO totiž zamietnutie prihlášky môže byť založené na jedinom z absolútnych dôvodov zamietnutia, pričom žiadny z týchto dôvodov nemôže mať prednosť pred iným, a že preskúmanie, ktoré vykonal odvolací senát na základe článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, bolo čo možno najúplnejšie. EUIPO ďalej tvrdí, že zásadu stanovenú Všeobecným súdom v rozsudku zo 6. októbra 2021, Zobrazenie opakujúceho sa motívu v tvare V medzi dvoma rovnobežnými čiarami (T‑124/20, neuverejnený, EU:T:2021:668) nie je možné uplatniť na prejednávaný spor.
32 V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podľa článku 4 nariadenia č. 207/2009 v znení uplatniteľnom z hľadiska rationae temporis (pozri bod 16 vyššie), ochrannou známkou Európskej únie môže byť akékoľvek označenie, ktoré možno znázorniť graficky, najmä slová vrátane osobných mien, vzory, písmená, číslovky, tvar výrobku alebo jeho obalu, za predpokladu, že sú tieto označenia spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jedného podniku od tovarov a služieb iných podnikov.
33 Podľa článku 7 nariadenia č. 207/2009:
„1. Do registra sa nezapíšu:
a) označenia, ktoré nie sú v súlade s požiadavkami článku 4;
b) ochranné známky, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť;
…
3. Odsek 1 písm. b), c) a d) sa nebudú uplatňovať, ak ochranná známka získala rozlišovaciu spôsobilosť, pokiaľ ide o tovary alebo služby, o ktorých zápis sa žiada, v dôsledku jej používania.“
34 Z článku 4 nariadenia č. 207/2009 tak vyplýva, že označenie môže byť ochrannou známkou Európskej únie, ak spĺňa podmienky uvedené v tomto ustanovení, medzi ktoré patrí podmienka, že ho možno znázorniť graficky. Keďže účelom požiadavky grafického znázornenia je predovšetkým vymedziť ochrannú známku s cieľom určiť presný predmet ochrany vyplývajúcej zo zapísanej ochrannej známky jej majiteľovi, musí byť jasné, presné, ucelené, ľahko dostupné, zrozumiteľné, trvalé a objektívne (rozsudok z 12. decembra 2002, Sieckmann, C‑273/00, EU:C:2002:748, body 48 a 55, a zo 6. júna 2019, Deichmann/EUIPO, C‑223/18 P, neuverejnený, EU:C:2019:471, bod 44; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 29. júna 2019, Red Bull/EUIPO, C‑124/18 P, EU:C:2019:641, bod 36 a citovanú judikatúru).
35 Podľa článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 sa do registra nezapíšu „ochranné známky“, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť.
36 Na účely zápisu označenia ako ochrannej známky Európskej únie môže byť jeho rozlišovacia spôsobilosť posúdená až potom, ako sa konštatovalo, že toto označenie je ochrannou známkou v zmysle článku 4 nariadenia č. 207/2009, teda od okamihu, kedy sa konštatovalo, že ho možno znázorniť graficky v zmysle uvedenom v bode 34 vyššie (rozsudok zo 6. októbra 2021, Zobrazenie opakujúceho sa motívu v tvare V medzi dvoma rovnobežnými čiarami, T‑124/20, neuverejnený, EU:T:2021:668, bod 46), čo EUIPO v podstate pripúšťa.
37 V dôsledku toho zaiste postačuje, ako uvádza EUIPO, aby bol na zamietnutie zápisu ochrannej známky uplatnený jediný dôvod zamietnutia zápisu (rozsudok z 19. septembra 2002, DKV/ÚHVT, C‑104/00 P, EU:C:2002:506, bod 28). Ako však vyplýva z bodu 36 vyššie, preskúmanie absolútneho dôvodu zamietnutia zápisu vyplývajúceho z nedostatku rozlišovacej spôsobilosti, ako je preskúmanie, ku ktorému v prejednávanej veci dospel odvolací senát, predpokladá, že napadnutá ochranná známka spĺňa podmienky ustanovené v článku 4 nariadenia č. 207/2009 (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2021, Zobrazenie opakujúceho sa motívu v tvare V medzi dvoma rovnobežnými čiarami, T‑124/20, neuverejnený, EU:T:2021:668, bod 56).
38 V prejednávanej veci z bodu 58 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 22 vyššie) vyplýva, že odvolací senát neskúmal, či označenie, ktorého zápis sa žiada, môže byť ochrannou známkou, keďže sa domnieval, že takéto preskúmanie je irelevantné s ohľadom na jeho záver, že uvedené označenie nemá rozlišovaciu spôsobilosť. Na rozdiel od toho, čo vyplýva z úvah uvedených v bode 36 vyššie, ktoré sa týkajú pravidiel posudzovania prihlášok z hľadiska absolútnych dôvodov zamietnutia uvedených v článku 7 ods. 1 nariadenia č. 207/2009, odvolací senát skúmal rozlišovaciu spôsobilosť uvedeného označenia bez toho, aby preskúmal, či toto označenie môže byť ochrannou známkou.
39 EUIPO síce pripúšťa, že preskúmanie rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky predpokladá „v zásade“, že táto ochranná známka spĺňa podmienky vyplývajúce z článku 4 a článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009, tvrdí však, že v prejednávanej veci odvolací senát nepochybil, keď takto nepostupoval, keďže preskúmal uplatniteľnosť článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 čo možno najúplnejšie, teda s ohľadom na „všetky predmety ochrany a formy ochranných známok, ktoré by [predmetné] označenie mohlo hypoteticky vykazovať“, a vykonal tak preskúmanie odvolania spôsobom priaznivým pre žalobkyňu. Podľa EUIPO odvolací senát preskúmal označenie na jednej strane na základe jeho grafického znázornenia, ako aj časti opisu zodpovedajúcemu tomuto znázorneniu, a na druhej strane so zohľadnením opisu, ktorý nezodpovedal uvedenému zobrazeniu, to znamená v rozsahu, v akom bol opísaný hmatový dojem.
40 Je preto potrebné uviesť, že za predpokladu, že by odvolací senát skutočne skúmal prípadnú rozlišovaciu spôsobilosť rôznych hypotetických foriem, ktoré môže mať označenie, ktorého zápis sa požadoval, čo však z napadnutého rozhodnutia jasne nevyplýva, takéto preskúmanie nemôže odôvodniť skutočnosť, že odvolací senát si nesplnil povinnosti týkajúce sa preskúmania absolútnych dôvodov zamietnutia, ktoré mu vyplývajú z nariadenia č. 207/2009.
41 Ďalej je potrebné pripomenúť, že na účely posúdenia, či ochranná známka má alebo nemá rozlišovaciu spôsobilosť, treba vziať do úvahy celkový dojem, ktorý vyvoláva (pozri rozsudok z 25. októbra 2007, Develey/ÚHVT, C‑238/06 P, EU:C:2007:635, bod 82 a citovanú judikatúru).
42 V prejednávanej veci je pritom podľa prihlášky ochrana požadovaná pre prvok štruktúry regulátorov prúdu, ako aj pre hmatový aspekt predmetného označenia (pozri bod 3 vyššie). Z toho vyplýva, že odvolací senát v každom prípade nemohol skúmať rozlišovaciu spôsobilosť uvedeného označenia tak, že by selektívne vzal do úvahy určité aspekty označenia, najmä vylúčil jeho hmatový aspekt. Okrem toho tvrdenie, ktoré EUIPO uplatnil na pojednávaní a podľa ktorého mal odvolací senát zastávať názor, že hmatový dojem označenia, ktorého zápis bol požadovaný, nezodpovedá jeho grafickému znázorneniu, ale vyplýva výlučne z jeho opisu, spadá pod preskúmanie uplatnenia článku 4 nariadenia č. 207/2009 a jeho článku 7 ods. 1 písm. c).
43 Toto tvrdenie EUIPO teda nemôže uspieť.
44 EUIPO takisto tvrdí, že úvahy uvedené v bode 36 uvedenom vyššie, ktoré Všeobecný súd uplatnil v rozsudku zo 6. októbra 2021, Zobrazenie opakujúceho sa motívu v tvare V medzi dvoma rovnobežnými čiarami (T‑124/20, neuverejnený, EU:T:2021:668), sa týkajú konania o neplatnosť, a nemôžu byť v prejednávanej veci uplatniteľné. Toto tvrdenie nie je dôvodné. Na rozdiel od toho, čo, zdá sa, tvrdí EUIPO, totiž preskúmanie existencie absolútnych dôvodov zamietnutia zápisu nemôže byť vykonané podľa iných zásad, ako sú zásady uplatniteľné na preskúmanie existencie uvedených dôvodov, ak sa na ne odvoláva, tak ako vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, na podporu návrhu na vyhlásenie neplatnosti.
45 Okrem toho nemôže uspieť ani tvrdenie EUIPO vychádzajúce z toho, že na rozdiel od veci, v ktorej bol vydaný rozsudok zo 6. októbra 2021, Zobrazenie opakujúceho sa motívu v tvare V medzi dvoma rovnobežnými čiarami (T‑124/20, neuverejnený, EU:T:2021:668), v prejednávanej veci nešlo o rozlišovaciu spôsobilosť získanú používaním označenia. Je pravda, že úvahy uvedené v bode 36 vyššie sú osobitne relevantné v prípade, keď sa prihlasovateľ dovoláva rozlišovacej spôsobilosti získanej používaním predmetnej ochrannej známky, keďže podľa článku 7 ods. 3 nariadenia č. 207/2009 má rozlišovacia spôsobilosť získaná používaním, ak je preukázaná, za následok neuplatnenie absolútneho dôvodu zamietnutia uvedeného v článku 7 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia. Záujem, na ktorom sa uvedené úvahy zakladajú, sa však neobmedzuje na takéto okolnosti. Vymedzenie predmetu ochrany vyplývajúcej zo zápisu označenia ako ochrannej známky Európskej únie v zmysle článku 4 nariadenia č. 207/2009 (pozri bod 34 vyššie) je totiž nevyhnutné aj pred vykonaním preskúmania inherentnej rozlišovacej spôsobilosti tejto ochrannej známky, ako vyplýva z bodu 36 vyššie.
46 Okrem toho je potrebné uviesť, že v prejednávanej veci odvolací senát v bodoch 51 až 54 napadnutého rozhodnutia pre úplnosť skúmal, či prihlasovaná ochranná známka získala rozlišovaciu spôsobilosť používaním v zmysle ustanovenia článku 7 ods. 3 nariadenia č. 207/2009. S takýmto preskúmaním sa pritom ani nepočíta, ak predmetné označenie nie je možné znázorniť graficky v zmysle článku 4 tohto nariadenia, a v dôsledku toho musí byť jeho zápis zamietnutý v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2021, Zobrazenie opakujúceho sa motívu v tvare V medzi dvoma rovnobežnými čiarami, T‑124/20, neuverejnený, EU:T:2021:668, bod 47).
47 Z vyššie uvedeného vyplýva, že výklad relevantných právnych noriem a najmä otázka, či označenie, ktorého zápis ako ochrannej známky Európskej únie sa požaduje, spĺňa podmienky uvedené v článku 4 nariadenia č. 207/2009, medzi ktorými je aj podmienka, že ho možno znázorniť graficky, a teda či môže byť ochrannou známkou, je v prejednávanej veci predbežnou otázkou, ktorej vyriešenie je nevyhnutné na účely preskúmania žalobných dôvodov založených na porušení článku 7 ods. 1 písm. b) a článku 95 ods. 1 nariadenia č. 207/2009.
48 Všeobecný súd by si totiž nesplnil svoju úlohu súdu posudzujúceho otázky zákonnosti, ak by sa na jednej strane nezaoberal tým, napriek tomu, že to medzi účastníkmi konania v tejto súvislosti nie je sporné, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté na základe normy, a to článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, ktorá by sa v prejednávanej veci mohla ukázať ako neuplatniteľná v prípade, že, čo však odvolací senát neoveril, by označenie, ktorého zápis sa požaduje, nebolo ochrannou známkou v zmysle článku 4 toho istého nariadenia, a ak by na druhej strane on samotný pri rozhodovaní v spore, ktorý mu bol predložený, použil túto normu.
49 Dôvod založený na porušení pôsobnosti právnej normy je teda potrebné uplatniť ex offo.
O dôvodnosti dôvodu založeného na porušení pôsobnosti právnej normy
50 Ako vyplýva z bodov 36 a 47 vyššie, aby bolo možné rozhodnúť, či bol článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 uplatniteľný v prejednávanej veci na účely posúdenia prihlášky, je potrebné preskúmať, či označenie, ktorého zápis sa požaduje, spĺňa podmienky zápisu upravené v článku 4 tohto nariadenia, teda najmä či ho možno znázorniť graficky v zmysle uvedenom v bode 34 vyššie.
51 Žalobkyňa uvádza, že grafické znázornenie označenia, ktorého zápis ako ochrannej známky Európskej únie sa požaduje, je spolu s opisom, predovšetkým pokiaľ ide o elasticitu a deformovateľnosť lamiel, ktoré sa tvoria stlačením prsta oproti stredu základne súbežne so základňou, dostatočné na zobrazenie tohto označenia, vrátane hmatového dojmu, ktorý vyvoláva. Žalobkyňa ďalej odkázala na svoje pripomienky uvedené vo svojom vyjadrení z 22. januára 2020, v ktorom uviedla dôvody odvolania podaného na odvolací senát (pozri bod 21 vyššie).
52 EUIPO tvrdí, že hmatový dojem vyvolaný označením, ktorého zápis sa požaduje, nevyplýva zo samotného grafického znázornenia, ale výlučne z opisu pripojeného k tomuto znázorneniu. Tento opis však nemôže byť podľa názoru EUIPO zohľadnený na základe článku 3 ods. 2 vykonávacieho nariadenia Komisie 2018/626 z 5. marca 2018, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 o ochrannej známke Európskej únie a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/1431 (Ú. v. EÚ L 104, 2018, s. 37), keďže rozširuje predmet požadovanej ochrany, tak ako vyplýva z grafického znázornenia označenia.
53 Na úvod treba pripomenúť, že článok 3 vykonávacieho nariadenia 2018/626 tvorí časť jeho kapitoly II. Aj keď bolo toto nariadenie v čase prijatia napadnutého rozhodnutia účinné, jeho článok 39 ods. 2 písm. a) stanovuje, že uvedená kapitola II sa neuplatňuje na prihlášky ochrannej známky Európskej únie podané pred 1. októbrom 2017. Na rozdiel od toho, čo predpokladajú tvrdenia EUIPO, sa tak toto nariadenie v prejednávanej veci neuplatní, keďže prihláška predmetnej ochrannej známky bola podaná 1. septembra 2016. Okrem toho na základe prechodných opatrení upravených v článku 37 vykonávacieho nariadenia 2018/626 sa ustanovenia nariadenia č. 2868/95 ďalej uplatnia na prebiehajúce konania, na ktoré sa uvedené vykonávacie nariadenie neuplatní, a to až do ich ukončenia.
54 Ďalej je potrebné pripomenúť, že podľa prihlášky predmetnej ochrannej známky sa ochrana požaduje tak pre štruktúru regulátorov prúdu, ako aj pre hmatový aspekt označenia. V odpovedi na ústnu otázku Všeobecného súdu žalobkyňa počas pojednávania potvrdila, že oba aspekty tejto ochrannej známky majú na účely prihlášky tejto ochrannej známky rovnakú dôležitosť a kombinácia týchto prvkov musí byť na tento účel rozhodujúca.
55 Pokiaľ ide o otázku, či označenie, ktorého zápis sa žiada, spĺňa podmienky zápisu stanovené v článku 4 nariadenia č. 207/2009, treba uviesť, že štruktúru tohto označenia, umiestnenú na konci valcovitej sanitárnej vložky, istotne možno v rozsahu, v akom sa skladá z kruhových sústredných lamiel vysokých niekoľko milimetrov po celej ploche povrchu konca, znázorniť graficky, ako vyplýva zo znázornenia uvedeného v bode 2 vyššie. Naproti tomu to tak nie je, ak ide o hmatový dojem vyvolaný touto štruktúrou, ako pripúšťa EUIPO (pozri body 39 a 52 vyššie), keď ide o elastickú povahu lamiel, ktoré sa preliačujú stlačením prsta oproti základni a rovnobežne so základňou. Ako pritom bolo uvedené v bode 34 vyššie, označenie môže byť ochrannou známkou Európskej únie, ak spĺňa podmienky stanovené v tomto ustanovení, vrátane ustanovenia, že ho možno znázorniť graficky, pričom toto grafické znázornenie ochrannej známky musí byť okrem iného jasné, presné, ucelené, ľahko dostupné, zrozumiteľné, trvalé a objektívne.
56 Je pravda, že pravidlo 3 ods. 3 nariadenia č. 2868/95 stanovuje, že prihláška zápisu „môže obsahovať aj opis známky“. Preto ako v podstate uvádza žalobkyňa (pozri bod 51 vyššie), v prípade, že v prihláške sa nachádza opis, tento opis sa musí preskúmať spolu s grafickým vyobrazením [pozri rozsudok z 19. júna 2019, adidas/EUIPO – Shoe Branding Europe (Vyobrazenie troch paralelných pruhov) T‑307/17, EU:T:2019:427, bod 31 a citovanú judikatúru]. Podľa judikatúry však platí, že ak je k prihláške priložený slovný opis označenia, tento opis musí pomôcť špecifikovať predmet a rozsah ochrany, o ktorú sa žiada podľa práva ochranných známok, a takýto opis nesmie byť v rozpore s grafickým vyobrazením ochrannej známky, ani nesmie viesť k pochybnostiam, pokiaľ ide o predmet a rozsah grafického vyobrazenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júla 2019, Red Bull/EUIPO, C‑124/18 P, EU:C:2019:641, bod 37 a citovanú judikatúru).
57 V prejednávanej veci však hmatový dojem vyvolaný označením, ktorého zápis sa požaduje, nevyplýva presne a úplne zo samotného grafického znázornenia tohto označenia ako takého, ale nanajvýš z priloženého opisu. V dôsledku toho tento opis nespresňuje grafické znázornenie uvedeného označenia v zmysle judikatúry citovanej v bode 56 vyššie, ale naopak môže vyvolať pochybnosti o predmete a rozsahu tohto grafického znázornenia, keďže sa snaží rozšíriť predmet požadovanej ochrany, ako v podstate tvrdí EUIPO.
58 Z vyššie uvedeného vyplýva, že označenie, ktorého zápis sa požaduje, nespĺňa podmienky uvedené v článku 4 nariadenia č. 207/2009, a preto sa naň vzťahuje absolútny dôvod zamietnutia uvedený v článku 7 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia.
59 Týmto záverom nie je dotknutý výklad a uplatnenie článku 4 a článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia 2017/1001 v prípadoch spadajúcich do pôsobnosti ratione temporis tohto nariadenia.
60 Z toho vyplýva – ako vyplýva z bodov 36 a 37 vyššie – že článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 nebol uplatniteľný na účely posúdenia prihlášky predmetného označenia ako ochrannej známky Európskej únie. V dôsledku toho odvolací senát nemohol legálne uplatniť toto ustanovenie na prijatie rozhodnutia, ktorým bolo zamietnuté odvolanie proti rozhodnutiu prieskumovej pracovníčky, ktorým bol zamietnutý zápis tohto označenia.
61 Preto je potrebné konštatovať, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v rozpore s pôsobnosťou právnej normy, a teda musí byť zrušené bez toho, aby bolo potrebné preskúmať prípustnosť vzoriek, ktoré predložila žalobkyňa spoločne so svojím listom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 15. apríla 2022.
O trovách
62 Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže EUIPO nemal vo veci úspech, je opodstatnené uložiť mu povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom žalobkyne.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (desiata rozšírená komora)
rozhodol takto:
1. Rozhodnutie piateho odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 3. júna 2021 (vec R 2327/2019‑5) sa zrušuje.
2. EUIPO je povinný nahradiť trovy konania.
Kornezov | Buttigieg | Kowalik‑Bańczyk |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 7. decembra 2022.
Podpisy