Vec T‑33/09

Portugalská republika

proti

Európskej komisii

„Nevykonanie rozsudku Súdneho dvora o určení nesplnenia povinnosti členským štátom – Penále – Žiadosť o vyplatenie – Zrušenie spornej právnej úpravy“

Abstrakt rozsudku

1.      Konanie – Rozdelenie právomocí medzi Súdny dvor a Všeobecný súd – Žaloba o neplatnosť podaná členským štátom proti rozhodnutiu Komisie o určení sumy penále dlžného na základe rozsudku Súdneho dvora

(Článok 225 ods. 1 prvý pododsek ES, článok 228 ods. 2 ES a článok 230 ES)

2.      Žaloba o nesplnenie povinnosti – Rozsudok Súdneho dvora, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti vykonať rozsudok a ukladá sa penále – Právomoc Komisie na vypočítanie sumy penále stanoveného Súdnym dvorom – Hranice

(Články 226 ES až 228 ES)

1.      Zmluva o ES neobsahuje osobitné ustanovenie, pokiaľ ide o riešenie sporov, ktoré vznikajú medzi členským štátom a Komisiou pri príležitosti vymáhania súm, ktoré sa majú vložiť do rozpočtu Únie v rámci vykonania rozsudku Súdneho dvora v súlade s článkom 228 ods. 2 ES, ktorým sa členskému štátu ukladá, aby zaplatil Komisii penále.

Z toho vyplýva, že sa uplatnia procesné prostriedky stanovené Zmluvou o ES a že rozhodnutie, ktorým Komisia stanovuje dlžnú sumu členského štátu z dôvodu penále, ktoré sa mu uložilo, môže byť predmetom žaloby o neplatnosť podľa článku 230 ES. Z tohto dôvodu je Všeobecný súd príslušný rozhodnúť o takejto žalobe podľa ustanovení článku 225 ods. 1 prvého pododseku ES.

Všeobecný súd ale nesmie pri výkone tejto právomoci zasahovať do výlučnej právomoci, ktorú články 226 ES a 228 ES vyhradzujú Súdnemu dvoru. Všeobecný súd tak nemôže v rámci žaloby o neplatnosť podľa článku 230 ES smerujúcej proti rozhodnutiu Komisie, ktoré sa týka vykonania takého rozsudku Súdneho dvora, rozhodnúť o otázke týkajúcej sa nesplnenia povinností členským štátom, ktoré mu vyplývajú zo Zmluvy o ES, o ktorej Súdny dvor predtým nerozhodol.

(pozri body 62 – 67)

2.      V rámci vykonania rozsudku Súdneho dvora, ktorým sa členskému štátu ukladá penále, musí mať Komisia možnosť posúdiť opatrenia prijaté členským štátom na vyhovenie rozsudku Súdneho dvora, aby sa zabránilo najmä tomu, že členský štát, ktorý si nesplnil povinnosti, prijme iba opatrenia, ktoré majú v skutočnosti rovnaký obsah ako opatrenia, ktoré sú predmetom rozsudku Súdneho dvora. Výkon tejto voľnej úvahy ale nemôže zasahovať do práv členských štátov, a to konkrétne do procesných práv, ako vyplývajú z konania stanoveného článkom 226 ES, ani do výlučnej právomoci Súdneho dvora rozhodovať o súlade vnútroštátnej právnej úpravy s právom Spoločenstva. Určenie práv a povinností členských štátov a posudzovanie ich správania môže podľa článkov 226 ES až 228 ES vykonať výlučne Súdny dvor vo forme rozsudku. V dôsledku toho Komisia nemôže v rámci vykonania rozsudku rozhodnúť, že zákon nie je v súlade s právom Spoločenstva, a potom z toho vyvodiť dôsledky pre vypočítanie penále stanoveného Súdnym dvorom. Ak sa domnieva, že právna úprava zavedená novým zákonom nepredstavuje správne prebratie smernice, musí začať konanie podľa článku 226 ES.

(pozri body 81, 82, 88, 89)