Predbežné znenie

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

JULIANE KOKOTT

prednesené 14. júla 2022 (1)

Vec C‑176/19 P

Európska komisia

proti

Servier SAS,

Servier Laboratories Ltd,

Les Laboratoires Servier SAS

„Odvolanie – Hospodárska súťaž – Kartely – Zneužitie dominantného postavenia – Trh s perindoprilom, liekom na liečenie kardiovaskulárnych chorôb – Dohody o urovnaní patentových sporov uzavreté medzi laboratóriom vykonávajúcim činnosť v oblasti originálnych liekov, ktoré je majiteľom patentov a spoločnosťami vykonávajúcimi činnosť v oblasti generických liekov – Dohoda o urovnaní spojená s licenčnou dohodou – Obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa – Obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska následku – Definícia relevantného trhu“

Obsah

I. Úvod

II. Okolnosti predchádzajúce sporu

A. Skutkový stav

1. Subjekty dotknuté prejednávanou vecou

2. Dotknutý výrobok a patenty

a) Perindopril skupiny Servier

b) Perindopril skupiny Krka

3. Spory týkajúce sa perindoprilu a uvedenia generických verzií

a) Spory na EPÚ

b) Spory na vnútroštátnych súdoch

4. Spory a dohody medzi skupinou Servier a skupinou Krka

B. Sporné rozhodnutie

C. Napadnutý rozsudok

III. Konanie na Súdnom dvore a návrhy účastníkov konania

IV. Posúdenie

A. O odvolaní

1. O článku 101 ZFEÚ

a) O obmedzení hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa (prvý až šiesty odvolací dôvod)

1) Analýza cieľa dohôd Krka v spornom rozhodnutí a v napadnutom rozsudku

i) Sporné rozhodnutie

ii) Napadnutý rozsudok

2) Odvolacie dôvody týkajúce sa cieľa dohôd Krka

i) O konkurenčnom tlaku vyvíjanom skupinou Krka na skupinu Servier (prvý odvolací dôvod)

– O prípustnosti a účinnosti odvolacieho dôvodu

– O veci samej

– Predbežný záver

ii) O licencii ako stimule pre skupinu Krka, aby súhlasila s obmedzeniami vyplývajúcimi z urovnania (druhý odvolací dôvod)

– O licencii ako protihodnote záväzku nekonkurovať

– O stimulujúcej povahe licencie

– O vyčíslení hodnoty prevedenej na skupinu Krka prostredníctvom licencie

– Predbežný záver

iii) O uplatnení pojmu obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa (tretí odvolací dôvod)

– O neexistencii „hermeticky uzavretého“ rozdelenia trhov

– O úmysle strán a ich presvedčení týkajúcom sa platnosti patentu 947

– O faktickom duopole vytvorenom licenciou

– O vyhlásení skupiny Lupin

– O usmerneniach k dohodám o transfere technológií z roku 2004 a o nariadení č. 772/2004 o uplatňovaní článku [101 ods. 3 ZFEÚ] na kategórie dohôd o transfere technológií

– Predbežný záver

iv) O úmysle strán (štvrtý odvolací dôvod)

– O zohľadnení úmyslu strán

– O uplatnení zásad týkajúcich sa vykonávania dôkazov

– O vierohodnosti dôkazov v závislosti od dátumu ich vyhotovenia

– O dôkaznej hodnote neskorších vyhlásení

– Predbežný záver

v) O zohľadnení následkov licencie v prospech hospodárskej súťaže (piaty odvolací dôvod)

vi) O dohode o prevode a o poskytnutí licencie Krka (šiesty odvolací dôvod)

3) Záver k cieľu dohôd Krka

b) O obmedzení hospodárskej súťaže z hľadiska následku (siedmy odvolací dôvod)

1) Analýza následkov dohôd Krka v spornom rozhodnutí a napadnutom rozsudku

i) Sporné rozhodnutie

ii) Napadnutý rozsudok

2) Odvolací dôvod týkajúci sa následkov dohôd Krka

i) O kontrafaktuálnej analýze

ii) O okamihu rozhodujúcom pre kontrafaktuálnu analýzu

iii) O irelevantnosti rozlišovania medzi vykonanými a nevykonanými dohodami

3) Záver k následkom dohôd Krka

c) Záver k existencii porušenia podľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ pokiaľ ide o dohody Krka

2. O článku 102 ZFEÚ

a) Zistenia týkajúce sa článku 102 ZFEÚ v spornom rozhodnutí a v napadnutom rozsudku

1) Sporné rozhodnutie

2) Napadnutý rozsudok

b) Odvolacie dôvody týkajúce sa článku 102 ZFEÚ

1) O mieste, ktoré má cena pri určení relevantného trhu hotových výrobkov (ôsmy odvolací dôvod)

i) O faktoroch spojených s cenami pri určení relevantného trhu (prvá a druhá časť ôsmeho odvolacieho dôvodu)

ii) O necitlivosti lekárov predpisujúcich lieky voči cenám (tretia a štvrtá časť ôsmeho odvolacieho dôvodu)

iii) O hospodárskej súťaži vykonávanej generickými verziami perindoprilu (piata a šiesta časť ôsmeho odvolacieho dôvodu)

iv) Predbežný záver

2) O zohľadnení terapeutickej zastupiteľnosti pri určení relevantného trhu hotových výrobkov (deviaty odvolací dôvod)

i) O úlohe terapeutickej zastupiteľnosti pri určení relevantného trhu hotových výrobkov (prvá časť deviateho odvolacieho dôvodu)

ii) O zohľadnení alebo analýze niekoľkých dôkazných prostriedkov (druhá až šiesta časť deviateho odvolacieho dôvodu)

iii) Predbežný záver

3) O neprípustnosti niektorých príloh predložených v prvostupňovom konaní (desiaty odvolací dôvod)

4) O relevantnom trhu s technológiou (jedenásty odvolací dôvod)

c) Záver k odvolacím dôvodom týkajúcim sa článku 102 ZFEÚ

B. O žalobe na Všeobecnom súde

V. O trovách

VI. Návrh

I.      Úvod

1.        Rovnako ako súbežná vec Servier/Komisia (C‑201/19 P), v ktorej tiež v tento deň prednášam svoje návrhy, nadväzuje aj prejednávaná vec na veci Generics (UK) a i.(2) a Lundbeck/Komisia(3), v ktorých Súdny dvor vyvodil kritériá, za ktorých je dohoda o urovnaní sporu medzi majiteľom farmaceutického patentu a výrobcom generických liekov v rozpore s právom Únie v oblasti hospodárskej súťaže.

2.        V pozadí prejednávanej veci, veci Servier/Komisia, ako aj siedmich ďalších odvolaní tvoriacich túto skupinu deviatich odvolaní podaných proti ôsmim rozsudkom Všeobecného súdu(4), sú viaceré dohody o urovnaní patentových sporov uzavreté skupinou Servier ako výrobcom originálnych liekov so spoločnosťami vykonávajúcimi činnosť v oblasti generických liekov.

3.        Rovnako ako vo veciach Generics (UK) a i. a Lundbeck/Komisia boli aj tieto dohody uzavreté v situácii, keď sa už patent k účinnej látke daného lieku, ktorým je v tomto prípade perindopril, stal voľným, aj keď skupina Servier bola ešte stále majiteľkou tzv. „sekundárnych“ patentov k niektorým postupom výroby tohto lieku.

4.        Sporné dohody v podstate zabezpečili, že spoločnosti vykonávajúce činnosť v oblasti generických liekov, ktoré chceli vstúpiť na trh s generickými verziami uvedeného lieku, sa zaviazali odložiť svoj vstup za prevod hodnoty zo strany skupiny Servier.

5.        V spornom rozhodnutí(5) sa Komisia domnievala, že dotknuté dohody, ktoré skupina Servier uzavrela so spoločnosťami Niche/Unichem, Matrix, Teva, Krka a Lupin, predstavovali obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa a následku a teda porušenia článku 101 ZFEÚ.

6.        Okrem toho sa Komisia domnievala, že ich uzavretie, spolu s ďalšími konaniami, ako bolo nadobudnutie technológií na výrobu účinnej farmaceutickej látky (ÚFL) perindoprilu, predstavovalo zo strany skupiny Servier stratégiu, ktorá mala oddialiť vstup spoločností vyrábajúcich generický perindopril na trh tohto lieku, na ktorom mala skupina Servier dominantné postavenie. Komisia preto uložila sankciu za toto správanie ako za zneužitie dominantného postavenia podľa článku 102 ZFEÚ.

7.        Všeobecný súd v napadnutom rozsudku, ako aj vo svojich ďalších rozsudkoch v dotknutej skupine vecí, potvrdil analýzu Komisie, v zmysle ktorej majú dohody, ktoré uzavrela skupina Servier so spoločnosťami Niche/Unichem, Matrix, Teva a Lupin povahu obmedzení hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. Tieto zistenia Všeobecného súdu napadla skupina Servier vo veci Servier/Komisia, ako aj uvedené spoločnosti vykonávajúce činnosť v oblasti generických liekov vo svojich odvolaniach podaných proti rozsudkom Všeobecného súdu, ktoré sa ich týkajú.

8.        Všeobecný súd naproti tomu zrušil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom v ňom Komisia kvalifikovala dohody, ktoré uzavrela skupina Servier so skupinou Krka ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa a následku, ako aj v rozsahu, v akom konštatovala zneužitie dominantného postavenia skupinou Servier, pretože Komisia sa dopustila pochybení pri definícii relevantného trhu.

9.        Tieto zrušenia napadla Komisia v prejednávanej veci, ako aj vo veci Komisia/Krka (C‑151/19 P). Tieto veci nastoľujú bezprecedentné otázky týkajúce sa kvalifikácie licenčnej dohody uzavretej súčasne s dohodou o urovnaní patentového sporu ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, kvalifikácie takéhoto súboru dohôd ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska následku, ako aj definície relevantného trhu vo farmaceutickej oblasti.

II.    Okolnosti predchádzajúce sporu

A.      Skutkový stav

10.      Všeobecný súd uviedol okolnosti predchádzajúce sporu v bodoch 1 až 73 napadnutého rozsudku, ktoré možno pre potreby tohto odvolacieho konania zhrnúť takto.

1.      Subjekty dotknuté prejednávanou vecou

11.      Skupina Servier, ktorú tvorí najmä spoločnosť Servier SAS, materská spoločnosť skupiny so sídlom vo Francúzsku, spoločnosť Laboratoires Servier SAS a spoločnosť Servier Laboratories Ltd (ďalej spolu len „skupina Servier“), združuje farmaceutické spoločnosti na celosvetovej úrovni. Spoločnosť Laboratoires Servier je francúzska farmaceutická spoločnosť, ktorá sa špecializuje na vývoj originálnych liekov najmä na liečbu kardiovaskulárnych chorôb (6). Spoločnosť Biogaran je 100 % dcérska spoločnosť spoločnosti Laboratoires Servier a má na starosti generické lieky(7).

12.      Farmaceutická skupina Krka, zapísaná v registri v Slovinsku, ktorá sa špecializuje na vývoj, výrobu a obchodovanie s generickými liekmi, zahŕňa materskú skupina Krka Tovarna Zdravil d.d., a viacero dcérskych spoločností v Slovinsku a v iných krajinách (ďalej len „skupina Krka“)(8).

2.      Dotknutý výrobok a patenty

a)      Perindopril skupiny Servier

13.      Skupina Servier vyvinula perindopril, liek podávaný v kardiovaskulárnej medicíne, ktorý je určený predovšetkým na boj proti vysokému krvnému tlaku a srdcovému zlyhaniu. ÚFL perindoprilu má formu soli. Pôvodne používaná soľ bol erbumín (alebo terc‑butylamín), ktorý má kryštalickú formu z dôvodu postupu využívaného skupinou Servier na jeho syntézu(9).

14.      Patent EP0049658 na molekulu perindoprilu bol prihlásený na Európskom patentovom úrade (EPÚ) 29. septembra 1981. Platnosť tohto patentu mala uplynúť 29. septembra 2001, ale jeho ochrana bola predĺžená vo viacerých členských štátoch Európskej únie vrátane Spojeného kráľovstva až do 22. júna 2003(10). Vo Francúzsku bola ochrana uvedeného patentu predĺžená do 22. marca 2005 a v Taliansku až do 13. februára 2009(11). K udeleniu povolenia na uvedenie na trh (PUT) pre tablety perindoprilu erbumínu (2 a 4 mg) na liečbu vysokého krvného tlaku došlo v Európe v rokoch 1988 až 1989(12).

15.      Po podaní patentovej prihlášky na molekulu podala skupina Servier viaceré patentové prihlášky na postup výroby perindoprilu na EPÚ. Patenty dotknuté týmto konaním sú najmä patenty EP0308339, EP0308340 a EP0308341 (ďalej jednotlivo „patent 339“, „patent 340“ a „patent 341“), prihlásené v roku 1988, ktorých platnosť mala uplynúť v roku 2008, a najmä patent EP1296947 (tzv. „patent alfa“, ďalej len „patent 947“), prihlásený v roku 2001. Patent 947 sa vzťahoval na kryštalickú alfa formu perindoprilu erbumínu a metódy jeho výroby a bol udelený 4. februára 2004(13).

16.      Skupina Servier podala aj národné patentové prihlášky vo viacerých členských štátoch Únie, napríklad v Bulharsku, v Českej republike, v Estónsku, v Maďarsku, v Poľsku a na Slovensku. Patenty tak boli udelené 16. mája 2006 v Bulharsku, 17. augusta 2006 v Maďarsku, 23. januára 2007 v Českej republike, 23. apríla 2007 na Slovensku a 24. marca 2010 v Poľsku. Tieto patenty v podstate zodpovedali patentom prihláseným na EPÚ(14).

17.      Od roku 2002 vyvíjala skupina Servier perindopril druhej generácie, vyrábaný z novej soli, arginínu, pre ktorý podala patentovú prihlášku (EP1354873B) 17. februára 2003. Tento patent bol udelený 17. júla 2004 s dátumom uplynutia platnosti stanoveným na 17. februára 2023. Perindopril arginín sa začal uvádzať na trhy Únie v roku 2006. Tento výrobok je bioekvivalentnou generickou verziou výrobku prvej generácie, ale predáva sa v odlišných dávkach z dôvodu odlišnej molekulárnej hmotnosti novej soli(15). Pre perindopril arginín bolo udelené PUT vo Francúzsku v roku 2004 a následne bol na základe postupu vzájomného uznávania povolený v ostatných členských štátoch(16).

b)      Perindopril skupiny Krka

18.      Skupina Krka začala sama vyvíjať perindopril od roku 2003. V období rokov 2005 až 2006 dostala PUT na viacerých trhoch Únie a uviedla perindopril na trh vo viacerých členských štátoch strednej a východnej Európy, vrátane Poľska a Maďarska. Počas tohto obdobia sa pripravovala aj na jeho uvedenie na trh v iných členských štátoch, vrátane Francúzska, Spojeného kráľovstva a Holandska, či už samostatne alebo v spolupráci s inými spoločnosťami(17).

3.      Spory týkajúce sa perindoprilu a uvedenia generických verzií

19.      V rokoch 2003 až 2009 bola skupina Servier účastníčkou konania v rade sporov týkajúcich sa perindoprilu tak na EPÚ, ako aj na vnútroštátnych súdoch. Išlo v podstate o návrhy na nariadenie zákazov a konania týkajúce sa patentu 947, začaté v rôznych členských štátoch medzi skupinou Servier a viacerými spoločnosťami vykonávajúcimi činnosť v oblasti generických liekov pripravujúcimi uvedenie generickej verzie perindoprilu(18).

a)      Spory na EPÚ

20.      Desať spoločností vykonávajúcich činnosť v oblasti generických liekov, vrátane skupiny Krka, podalo v roku 2004 námietku proti patentu 947 na EPÚ s cieľom dosiahnuť jeho zrušenie v celom rozsahu, pričom uvádzali dôvody založené na neexistencii novosti a vynálezcovskej činnosti, ako aj na nedostatočnom objasnení vynálezu(19).

21.      Dňa 27. júla 2006 námietkové oddelenie EPÚ potvrdilo platnosť patentu 947 v nadväznosti na drobné zmeny pôvodných patentových nárokov skupiny Servier (ďalej len „rozhodnutie EPÚ z 27. júla 2006“). Deväť spoločností podalo proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť, ale skupiny Krka a Lupin oznámili späťvzatie svojej sťažnosti 11. januára a 5. februára 2007 v nadväznosti na svoje dohody so skupinou Servier. Rozhodnutím zo 6. mája 2009 technický odvolací senát EPÚ zrušil rozhodnutie EPÚ z 27. júla 2006 a zrušil patent 947 (ďalej len „rozhodnutie EPÚ zo 6. mája 2009“). Žiadosť o preskúmanie, ktorú podala skupina Servier proti tomuto rozhodnutiu, bola zamietnutá 19. marca 2010(20).

b)      Spory na vnútroštátnych súdoch

22.      Platnosť patentu 947 napadli spoločnosti vykonávajúce činnosť v oblasti generických liekov aj na súdoch niektorých členských štátov, a skupina Servier podala návrhy na nariadenie predbežných zákazov, ktoré boli v niektorých prípadoch úspešné(21). Väčšina týchto sporov však skončila pred vydaním právoplatného rozhodnutia o platnosti patentu 947 na základe dohôd o urovnaní, ktoré uzavrela skupina Servier a spoločnosti vykonávajúce činnosť v oblasti generických liekov.

23.      Dva spory medzi skupinou Servier a spoločnosťou Apotex, jedinou spoločnosťou vykonávajúcou činnosť v oblasti generických liekov, ktorá bola účastníčkou konania v spore so skupinou Servier v Spojenom kráľovstve, s ktorou skupina Servier neuzavrela dohodu o urovnaní, však neboli prerušené a následne viedli k určeniu neplatnosti patentu 947.

24.      Skupina Servier tak 1. augusta 2006 podala na súd v Spojenom kráľovstve žalobu pre porušenie patentu 947 proti spoločnosti Apotex, ktorá „s rizikom“ uviedla generickú verziu perindoprilu na trh Spojeného kráľovstva a dosiahla nariadenie predbežného zákazu 8. augusta 2006. V nadväznosti na vzájomný návrh na zrušenie uvedeného patentu, ktorý podala spoločnosť Apotex, bol však patent 947 vyhlásený 6. júla 2007 za neplatný, zákaz bol zrušený a spoločnosť Apotex vstúpila na trh s generickým perindoprilom, čo otvorilo trh pre generické lieky v Spojenom kráľovstve. Dňa 9. mája 2008 bolo rozhodnutie o určení neplatnosti patentu 947 potvrdené v odvolacom konaní(22).

25.      Okrem toho 13. novembra 2007 spoločnosť Katwijk Farma, dcérska spoločnosť spoločnosti Apotex, podala na holandský súd návrh na zrušenie holandskej časti patentu 947 a 13. decembra 2007 uviedla na trh svoj generický perindopril, zatiaľ čo návrh na nariadenie predbežného zákazu, ktorý podala skupina Servier, bol zamietnutý. Dňa 11. júna 2008 holandský súd zrušil patent 947 pre Holandsko v konaní o paralelnej žalobe, ktorú podala spoločnosť Pharmachemie, dcérska spoločnosť Teva(23).

26.      Spoločnosť Sandoz, ďalšia spoločnosť vykonávajúca činnosť v oblasti generických liekov, uviedla svoj generický perindopril na trh vo viacerých členských štátoch od mája 2008(24).

4.      Spory a dohody medzi skupinou Servier a skupinou Krka

27.      V rokoch 2005 až 2007 uzavrela skupina Servier dohody o urovnaní so spoločnosťami vykonávajúcimi činnosť v oblasti generických liekov Niche/Unichem, Matrix, Teva, Krka a Lupin. Dohody dotknuté prejednávaným odvolaním sú dohody, ktorá uzavrela Servier so skupinou Krka.

28.      Skupina Servier podala 30. mája 2006 v Maďarsku návrh na nariadenie predbežného zákazu, ktorého cieľom bolo zakázať obchodovanie s generickou verziou perindoprilu uvádzanou na trh skupinou Krka z dôvodu porušenia patentu 947. Tento návrh bol zamietnutý 13. októbra 2006(25).

29.      Skupina Servier podala 28. júla 2006 v Spojenom kráľovstve žalobu pre porušenie práv k patentu 340 proti skupine Krka. Dňa 2. augusta 2006 podala skupina Servier proti skupine Krka aj žalobu pre porušenie práv k patentu 947, ako aj návrh na nariadenie predbežného zákazu. Skupina Krka podala 1. septembra 2006 vzájomný návrh na zrušenie patentu 947 a návrh na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania (motion of summary judgment). Dňa 8. septembra 2006 podala skupina Krka ďalší vzájomný návrh na zrušenie patentu 340.

30.      Dňa 3. októbra 2006 High Court of Justice (England & Wales), Chancery Division (patents court) [Vrchný súd (Anglicko a Wales), oddelenie pre majetkové spory (patentový súd)], vyhovel návrhu skupiny Servier na nariadenie predbežného zákazu a zamietol návrh na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania (motion of summary judgment), ktorý podala skupina Krka 1. septembra 2006 a v ktorom navrhovala určenie neplatnosti patentu 947, a zároveň nariadil konanie vo veci samej. Súdne konanie sa 1. decembra 2006 v nadväznosti na urovnanie uzavreté medzi účastníkmi konania skončilo a predbežný zákaz bol zrušený(26).

31.      Skupiny Servier a Krka podpísali 27. októbra 2006 dohodu o urovnaní (ďalej len „dohoda o urovnaní Krka“) a licenčnú dohodu (ďalej len „licenčná dohoda Krka“), doplnenú dodatkom uzavretým 2. novembra 2006. Tieto strany okrem toho 5. januára 2007 uzavreli dohodu o prevode a o poskytnutí licencie (ďalej len „dohoda o prevode a o poskytnutí licencie Krka“) (ďalej spolu len „dohody Krka“).

32.      V dohode o urovnaní Krka bolo stanovené, že patent 947 sa vzťahuje aj na zodpovedajúce národné patenty. Podľa tejto dohody o urovnaní účinnej až do uplynutia platnosti alebo zrušenia patentov 947 alebo 340, sa skupina Krka zaviazala vzdať sa všetkých nárokov existujúcich proti patentu 947 na celom svete a proti patentu 340 v Spojenom kráľovstve a v budúcnosti nenapadnúť žiaden z týchto dvoch patentov na celom svete. Skupina Krka a jej dcérske spoločnosti navyše neboli bez výslovného povolenia skupiny Servier oprávnené uviesť na trh alebo predávať generickú verziu perindoprilu, ktorá by porušovala patent 947 počas trvania jeho platnosti a v tej krajine, v ktorej ešte platil. Skupina Krka rovnako nemohla bez výslovného povolenia skupiny Servier dodávať žiadnej tretej osobe generickú verziu perindoprilu porušujúcu patent 947. Ako protihodnotu bola skupina Servier povinná vziať späť svoje návrhy proti skupine Krka založené na porušení práv vyplývajúcich z patentov 947 a 340 v konaniach prebiehajúcich na celom svete, vrátane svojich návrhov na nariadenie predbežných zákazov(27).

33.      Podľa licenčnej dohody Krka uzavretej na dobu zodpovedajúcu platnosti patentu 947, skupina Servier udelila skupine Krka „výhradnú“ a neodvolateľnú licenciu k patentu 947 na účely používania, výroby, predaja, ponúkania na predaj, propagácie a dovozu jej vlastných výrobkov obsahujúcich kryštalickú alfa formu erbumínu v Českej republike, Lotyšsku, Litve, Maďarsku, Poľsku, Slovinsku a na Slovensku.

34.      Ako protihodnotu licencie bola skupina Krka povinná platiť skupine Servier licenčný poplatok vo výške 3 % čistej sumy jej predajov na všetkých týchto územiach. Skupina Servier bola v tých istých štátoch oprávnená využívať priamo alebo nepriamo (t. j. pre jednu zo svojich dcérskych spoločností alebo pre jedinú tretiu osobu v každej krajine) patent 947(28).

35.      V čase uzavretia dohôd ešte neboli skupine Servier udelené národné ekvivalenty patentu 947 na niektorých z týchto siedmich trhov, hoci tam skupina Krka už predávala svoj výrobok(29).

36.      Podľa dohody o prevode a o poskytnutí licencie Krka skupina Krka previedla na skupinu Servier dve patentové prihlášky, z ktorých jedna sa týkala postupu syntézy perindoprilu (WO 2005 113500) a druhá prípravy formulácií perindoprilu (WO 2005 094793). Technológia chránená týmito patentovými prihláškami bola používaná na výrobu perindoprilu skupiny Krka. Skupina Krka sa zaviazala, že nenapadne platnosť patentov, ktoré budú udelené na základe uvedených prihlášok. Ako protihodnotu za tento prevod skupina Servier zaplatila skupine Krka sumu 15 miliónov eur za každú z dotknutých prihlášok. Skupina Servier okrem toho udelila skupine Krka nevýhradnú, neodvolateľnú, neprevoditeľnú a bezodplatnú licenciu bez práva udeliť sublicencie (s výnimkou udelenia sublicencie jej dcérskym spoločnostiam) k prihláškam alebo z nich vyplývajúcim patentom, pričom táto licencia je neobmedzená, pokiaľ ide o čas, územie alebo jej možné použitia(30).

B.      Sporné rozhodnutie

37.      V spornom rozhodnutí prijatom 9. júla 2014(31) sa Komisia domnievala, že skupina Servier porušila, po prvé, článok 101 ZFEÚ tým, že sa zúčastnila na štyroch dohodách o urovnaní v patentovej oblasti za reverznú platbu s Niche/Unichem, Matrix, Teva a Lupin, a na troch dohodách zakladajúcich jediné a pokračujúce porušenie so skupinou Krka.

38.      Po druhé sa Komisia domnievala, že skupina Servier porušila článok 102 ZFEÚ tým, že najmä prostredníctvom nadobudnutia technológie a týchto dohôd o urovnaní vypracovala a uplatňovala vylučovaciu stratégiu vzťahujúcu sa na trh s formuláciami perindoprilu vo Francúzsku, Holandsku, Poľsku a Spojenom kráľovstve a na trh s technológiou ÚFL perindoprilu(32).

39.      Komisia sa domnievala, že skupiny Servier a Krka porušili článok 101 ZFEÚ v 18/20 členských štátov(33), v ktorých sa skupina Krka zaviazala prostredníctvom dohody o urovnaní Krka nekonkurovať skupine Servier so svojimi existujúcimi výrobkami výmenou za licenciu v siedmich iných členských štátoch. Tieto dohody tak mali za cieľ rozdeliť a prideliť trhy Únie medzi týmito dvomi subjektami. Komisia tiež skonštatovala, že dohody Krka predstavovali obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska následku a preskúmala v tejto súvislosti následky uvedených dohôd na trhoch Francúzska, Holandska a Spojeného kráľovstva(34). Komisia nezistila porušenie v siedmich členských štátoch, pre ktoré bola udelená licencia(35).

40.      Komisia sa navyše domnievala, že skupiny Servier a Krka porušili článok 101 ZFEÚ z dôvodu, že skupina Krka prestala konkurovať ako existujúci zdroj technológie perindoprilu tým, že previedla svoju technológiu na skupinu Servier za platbu celkovej sumy vo výške 30 miliónov eur(36).

41.      Komisia uložila skupina Servier pokuty za tieto porušenia článkov 101 a 102 ZFEÚ(37).

C.      Napadnutý rozsudok

42.      Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 21. septembra 2014 skupina Servier podala žalobu proti spornému rozhodnutiu. Na Všeobecnom súde podporoval návrhy skupiny Servier vedľajší účastník konania, European Federation of Pharmaceutical Industries and Associations (EFPIA).

43.      Všeobecný súd, ktorý rozhodoval v rozšírenej komore, v napadnutom rozsudku po prvé, zrušil 1. článok 4 sporného rozhodnutia (v ktorom sa konštatovalo, že skupina Servier porušila článok 101 ZFEÚ dohodami uzavretými so skupinou Krka); 2. článok 6 sporného rozhodnutia (v ktorom sa konštatovalo, že skupina Servier porušila článok 102 ZFEÚ), a 3. článok 7 ods. 4 písm. b) a článok 7 ods. 6 sporného rozhodnutia (v ktorom bola skupine Servier uložená pokuta za tieto dve porušenia).

44.      Po druhé, Všeobecný súd 4. znížil pokutu uloženú skupine Servier článkom 7 ods. 2 písm. b) sporného rozhodnutia za dohodu so spoločnosťou Matrix uvedenú v článku 2 sporného rozhodnutia. Po tretie, Všeobecný súd 5. zamietol žalobu v zostávajúcej časti, a po štvrté, 6. a 7. uložil skupine Servier, Komisii a EFPIA, aby znášali svoje vlastné trovy konania.

III. Konanie na Súdnom dvore a návrhy účastníkov konania

45.      Podaním z 22. februára 2019 Komisia podala odvolanie proti napadnutému rozsudku.

46.      Zároveň Komisia podala odvolanie aj proti rozsudku Všeobecného súdu vo veci Krka/Komisia, zatiaľ čo skupina Servier a ostatní adresáti sporného rozhodnutia, ktorí nemali úspech na Všeobecnom súde, podali odvolania proti zamietnutiu ich žalôb proti uvedenému rozhodnutiu(38).

47.      Podaním z 22. mája 2019 Spojené kráľovstvo podalo návrh na vstup vedľajšieho účastníka do tohto konania na podporu návrhov Komisie. Návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania sa vyhovelo rozhodnutím predsedu Súdneho dvora zo 16. júna 2019.

48.      Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

–        zrušil body 1., 2. a 3. napadnutého rozsudku, ktoré zrušujú i) článok 4 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v ňom konštatuje účasť skupiny Servier na dohodách uzatvorených touto skupinou so skupinou Krka, ii) článok 7 ods. 4 písm. b) sporného rozhodnutia, ktorým sa stanovuje pokuta uložená skupine Servier za uzatvorenie týchto dohôd, iii) článok 6 sporného rozhodnutia, v ktorom sa konštatuje porušenie článku 102 ZFEÚ skupinou Servier a iv) článok 7 ods. 6 sporného rozhodnutia, ktorým sa stanovuje výšku pokuty uloženej skupine Servier v súvislosti s týmto porušením,

–        zrušil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom určil, že prílohy A 286 a A 287 žaloby a príloha C 29 repliky sú prípustné (body 1461, 1462 a 1463 tohto rozsudku),

–        rozhodol s konečnou platnosťou o žalobe o neplatnosť sporného rozhodnutia podanej skupinou Servier a zamietol návrh skupiny Servier na zrušenie článku 4, článku 7 ods. 4 písm. b) článku 6 a článku 7 ods. 6 sporného rozhodnutia a vyhovel návrhu Komisie na určenie, že prílohy A 286 a A 287 žaloby podanej na Všeobecný súd a príloha C 29 repliky podanej na Všeobecný súd sú neprípustné (body 1461 až 1463 napadnutého rozsudku),

–        uložil skupine Servier povinnosť znášať a nahradiť všetky trovy odvolacieho konania.

49.      Spojené kráľovstvo navrhuje, aby Súdny dvor:

–        vyhovel návrhom Komisie.

50.      Skupina Servier navrhuje, aby Súdny dvor:

–        zamietol odvolanie v celom rozsahu a

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

51.      EFPIA navrhuje, aby Súdny dvor:

–        zamietol odvolanie a

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy odvolacieho a prvostupňového konania.

52.      Dňa 13. septembra 2021 Súdny dvor vyzval účastníkov konania, aby predložili svoje pripomienky k rozsudku Generics (UK) a i., ako aj k rozsudkom skupiny Lundbeck/Komisia(39).

53.      V dňoch 20. a 21. októbra 2021 boli na spoločnom pojednávaní vypočuté pripomienky účastníkov konaní o deviatich odvolaniach podaných proti ôsmim rozsudkom Všeobecného súdu týkajúcim sa sporného rozhodnutia a ich odpovede na otázky Súdneho dvora.

IV.    Posúdenie

A.      O odvolaní

54.      Na podporu svojho odvolania uvádza Komisia jedenásť odvolacích dôvodov, z ktorých prvých sedem sa vzťahuje na úvahy Všeobecného súdu týkajúce sa posúdenia dohôd Krka podľa článku 101 ZFEÚ (1), zatiaľ čo posledné štyri sa vzťahujú na úvahy Všeobecného súdu týkajúce sa definície relevantného trhu na účely uplatnenia článku 102 ZFEÚ (2)(40).

1.      O článku 101 ZFEÚ

55.      Prostredníctvom svojho prvého až šiesteho odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď sa domnieval, že dohody Krka nepredstavovali obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa (a). Prostredníctvom svojho siedmeho odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia aj tým, že sa domnieval, že Komisia nepreukázala ani to, že tieto dohody predstavovali obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska následku (b).

a)      O obmedzení hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa (prvý až šiesty odvolací dôvod)

56.      Pred preskúmaním odvolacích dôvodov Komisie týkajúcich sa analýzy protisúťažného cieľa dohôd Krka vykonanej Všeobecným súdom (2) je vhodné zhrnúť, ako tento cieľ posúdila Komisia v spornom rozhodnutí a Všeobecný súd v napadnutom rozsudku (1).

1)      Analýza cieľa dohôd Krka v spornom rozhodnutí a v napadnutom rozsudku

i)      Sporné rozhodnutie

57.      V oddiele 5.5 (odôvodnenia 1670 až 1812 sporného rozhodnutia) Komisia preskúmala tri dohody uzavreté medzi skupinami Servier a Krka a domnievala sa, že tieto dohody predstavovali jedinú a pokračujúcu činnosť, ktorej cieľom bolo obmedziť hospodársku súťaž rozdelením trhov s perindoprilom v Únii medzi tieto dva subjekty(41).

58.      Podľa Komisie, po prvé, dohoda o urovnaní Krka a licenčná dohoda Krka mali za cieľ rozdelenie a pridelenie trhov Únie medzi skupinu Servier a skupinu Krka nasledovne: Licenčná dohoda Krka povolila skupine Krka naďalej predávať alebo uviesť na trh generický perindopril v rámci faktického duopolu so skupinou Servier v siedmich členských štátoch, ktoré boli hlavnými trhmi skupiny Krka. Toto povolenie predstavovalo odmenu za záväzok skupiny Krka nekonkurovať skupine Servier na 18/20 zostávajúcich trhov Únie podľa dohody o urovnaní Krka(42). Komisia sa teda domnievala, že licenčná dohoda predstavovala stimul ponúknutý skupinou Servier skupine Krka preto, aby táto skupina prijala obmedzenia dohodnuté v dohode o urovnaní(43).

59.      Po druhé Komisia skonštatovala, že dohoda o prevode a o poskytnutí licencie Krka, uzavretá dva mesiace po dohode o urovnaní Krka a licenčnej dohode Krka, umožnila posilniť konkurenčné postavenie skupín Servier a Krka, ktoré vyplývalo z rozdelenia trhov zavedeného súborom týchto dohôd tým, že zabránila skupine Krka, aby svoju konkurenčnú technológiu na výrobu perindoprilu previedla na iné spoločnosti vykonávajúce činnosť v oblasti generických liekov. Keďže úhrada sumy 30 miliónov eur podľa tejto dohody nesúvisela s príjmami, ktoré skupina Servier očakávala alebo dosiahla komerčným využívaním technológie prevedenej skupinou Krka, Komisia posúdila túto platbu ako rozdelenie príjmu dosiahnutého z rozdelenia trhov medzi skupiny Servier a Krka(44).

ii)    Napadnutý rozsudok

60.      Všeobecný súd v prvom rade v bodoch 255 až 274 napadnutého rozsudku uviedol podmienky, za ktorých považoval vloženie ustanovení o nenapadnutí patentov a o neuvádzaní generických výrobkov na trh do dohôd o urovnaní patentových sporov za protisúťažné. Podľa Všeobecného súdu je tomu tak vtedy, ak sa vloženie takýchto ustanovení do takejto dohody nezakladá na uznaní platnosti patentu stranami a toho, že dotknuté generické výrobky porušujú patent, ale na významnej a neopodstatnenej reverznej platbe zo strany majiteľa patentu v prospech spoločnosti vykonávajúcej činnosť v oblasti generických liekov, ktorá ju stimuluje k tomu, aby sa podriadila uvedeným ustanoveniam. Všeobecný súd skonštatoval (bod 271 napadnutého rozsudku), že prípade existencie takého stimulu je potrebné dané dohody považovať za dohody o vylúčení z trhu, v ktorých zostávajúce subjekty odškodňujú odchádzajúce subjekty.

61.      V druhom rade Všeobecný súd v bodoch 797 až 810 napadnutého rozsudku vysvetlil, že keď je bežná obchodná dohoda spojená s dohodou o urovnaní patentového sporu obsahujúcou ustanovenia o nenapadnutí patentov a neuvádzaní výrobkov na trh, treba takúto zmluvnú konštrukciu považovať za protisúťažnú, ak hodnota prevedená majiteľom patentu na spoločnosť vykonávajúcu činnosť v oblasti generických liekov podľa obchodnej dohody prevyšuje hodnotu majetku, ktorý táto spoločnosť previedla podľa tejto dohody. Inými slovami, takúto zmluvnú konštrukciu treba považovať za protisúťažnú, ak bežná obchodná dohoda spojená s dohodou o urovnaní slúži v skutočnosti na zakrytie prevodu hodnoty od majiteľa patentu na spoločnosť vykonávajúcu činnosť v oblasti generických liekov, ktorá nemá žiadnu inú protihodnotu ako záväzok uvedenej spoločnosti nekonkurovať.

62.      V treťom rade Všeobecný súd v bodoch 943 až 1032 napadnutého rozsudku v rámci svojho preskúmania deviateho žalobného dôvodu uplatneného skupinou Servier v prvostupňovom konaní, založeného na neexistencii obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa v prípade dohôd Krka, posúdil prípad spojenia dohody o urovnaní a licenčnej dohody, existujúci v tomto prípade vzhľadom na spojenie dohody o urovnaní Krka a licenčnej dohody Krka.

63.      Podľa Všeobecného súdu v takomto prípade úvahy zhrnuté v bode 61 vyššie týkajúce sa spojenia dohody o urovnaní a bežnej obchodnej dohody neplatia. Dôvodom je, že spojenie dohody o urovnaní s licenčnou dohodou je vhodným prostriedkom na ukončenie sporu, pretože umožňuje vstup spoločnosti vykonávajúcej činnosť v oblasti generických liekov na trh a uspokojuje nároky oboch strán. Navyše existencia ustanovení o neuvádzaní výrobkov na trh a o nenapadnutí patentov v dohode o urovnaní je legitímna, keď sa táto dohoda zakladá na uznaní platnosti patentu stranami. Licenčná dohoda, ktorá má zmysel iba vtedy, keď sa licencia skutočne využíva, sa však zakladá práve na uznaní platnosti patentu stranami (body 943 až 947 napadnutého rozsudku).

64.      Na preukázanie, že licenčná dohoda spojená s dohodou o urovnaní v skutočností zakrýva reverznú platbu majiteľa patentu v prospech spoločnosti vykonávajúcej činnosť v oblasti generických liekov, musí teda Komisia preukázať, že licenčný poplatok, ktorý platí uvedená spoločnosť uvedenému majiteľovi podľa tejto licenčnej dohody, je neobvykle nízky (body 948 a 952 napadnutého rozsudku).

65.      Navyše protisúťažný cieľ ustanovení o neuvádzaní výrobkov na trh a o nenapadnutí patentov obsiahnutých v dohode o urovnaní je zmiernený následkom v prospech hospodárskej súťaže, ktorý má licenčná dohoda, ktorá podporuje vstup spoločnosti vykonávajúcej činnosť v oblasti generických liekov na trh (body 953 až 956 napadnutého rozsudku).

66.      Keď teda existuje skutočný spor medzi dotknutými stranami na súde a licenčná dohoda, ktorá má zjavne priamu súvislosť s urovnaním tohto sporu, spojenie tejto dohody s dohodou o urovnaní nepredstavuje závažný nepriamy dôkaz existencie reverznej platby. V takejto situácii musí Komisia na základe iných nepriamych dôkazov preukázať, že licenčná dohoda nepredstavuje transakciu uzavretú za bežných trhových podmienok a zakrýva tak reverznú platbu, takže zmluvný celok treba posúdiť ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa (bod 963 napadnutého rozsudku).

67.      Na základe týchto kritérií preskúmal Všeobecný súd v bodoch 964 až 1032 napadnutého rozsudku dohodu o urovnaní Krka a licenčnú dohodu Krka, pričom napokon dospel k záveru, že Komisia nepreukázala, že tieto dohody mali protisúťažný cieľ. Všeobecný súd založil toto zistenie v podstate na týchto úvahách:

–        Prebiehajúce patentové spory boli skutočné a nie fiktívne a tak dohoda o urovnaní Krka, ako aj licenčná dohoda Krka mali súvislosť s týmito spormi (body 965 až 969 napadnutého rozsudku).

–        V čase uzavretia uvedených dohôd boli strany presvedčené o platnosti patentu 947, najmä vzhľadom na rozhodnutie EPÚ z 27. júla 2006(45). Skutočnosť, že skupina Krka pokračovala v konaniach, v ktorých napádala tento patent na súde a naďalej predávala svoj výrobok po uvedenom rozhodnutí, nesvedčí o opaku. Skupina Krka, ktorá bola presvedčená, že patent je platný, tým iba chcela posilniť svoju pozíciu v rokovaniach so skupinou Servier s cieľom uzavretia dohody o urovnaní. Neskoršia odpoveď skupiny Krka na žiadosť Komisie o informácie potvrdzuje toto chápanie (body 970, 971, 999, 1000, 1010, 1011 a 1026 až 1028 napadnutého rozsudku).

–        Suma licenčného poplatku, ktorý skupina Krka platila skupine Servier podľa licenčnej dohody Krka, nebola neobvykle nízka a Komisia nepreukázala, že táto dohoda nepredstavovala transakciu uzavretú za bežných trhových podmienok. Komisia teda nepreukázala existenciu reverznej platby tvoriacej stimul (body 975 až 984 napadnutého rozsudku).

–        Vytvorenie duopolu medzi skupinami Servier a Krka na siedmich trhoch, na ktoré sa vzťahovala licenčná dohoda Krka, nebolo výsledkom tejto dohody, ale výsledkom neskorších rozhodnutí skupín Servier a Krka, ktoré neboli predvídateľné v čase uzavretia uvedenej dohody (body 987 až 991 napadnutého rozsudku).

–        Nedošlo k hermeticky uzavretému rozdeleniu trhov medzi skupiny Servier a Krka, pretože skupina Servier bola oprávnená zostať aktívna na siedmich trhoch, na ktoré sa vzťahovala licencia (body 1003 až 1006 napadnutého rozsudku).

–        Licenčná dohoda Krka mala priaznivé následky na hospodársku súťaž na týchto siedmich trhoch, hoci národné ekvivalenty patentu 947 ešte na niektorých z nich neboli udelené, takže skupina Krka nepotrebovala licenciu na to, aby tam vstúpila alebo zostala. Priaznivým následkom licencie však bolo, že skupina Krka sa vyhla riziku neskoršieho sporu v prípade, ak by v budúcnosti boli skupine Servier udelené patenty na týchto trhoch (body 1007 až 1009 a 1027 napadnutého rozsudku).

–        Listinné dôkazné prostriedky pochádzajúce z rozhodnej doby, ktoré Komisia predložila, aby preukázala, že skupina Krka neverila v platnosť patentu 947 a že skupina Servier sledovala stratégiu vylúčenia generických liekov, sú zlomkovité, nejednoznačné, nepresvedčivé alebo popreté neskoršou odpoveďou skupiny Krka na žiadosť Komisie o informácie (body 1010 až 1025 napadnutého rozsudku).

68.      Napokon v štvrtom rade sa Všeobecný súd v bodoch 1041 až 1060 napadnutého rozsudku domnieval, že aj kvalifikácia dohody o prevode a o poskytnutí licencie Krka ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa bola nesprávna, pretože sa zakladala na nesprávnom predpoklade, že dohodou o urovnaní Krka a licenčnou dohodou Krka došlo k rozdeleniu trhov.

2)      Odvolacie dôvody týkajúce sa cieľa dohôd Krka

69.      Podľa Komisie obsahujú úvahy Všeobecného súdu zhrnuté v bodoch 62 až 68 vyššie viaceré nesprávne právne posúdenia.

70.      Prostredníctvom svojho prvého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď vo svojej analýze cieľa dohôd Krka vychádzal z údajného uznania platnosti patentu 947 skupinou Krka, pričom nepreskúmal žalobný dôvod uplatnený v prvostupňovom konaní, ktorý sa týkal potenciálnej hospodárskej súťaže medzi skupinami Krka a Servier (i).

71.      Prostredníctvom svojho druhého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil vo svojej analýze pochybení, keď sa domnieval, že licencia nepredstavovala stimul na to, aby skupina Krka prijala obmedzenia obsiahnuté v dohode o urovnaní Krka (ii).

72.      Prostredníctvom svojho tretieho odvolacieho dôvodu Komisia uvádza, že Všeobecný súd nesprávne uplatnil pojem obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, najmä tým, že dospel k záveru, že nedošlo k rozdeleniu trhov medzi skupiny Servier a Krka z dôvodu, že toto rozdelenie nebolo „hermeticky uzavreté“, tým, že skreslil dôkazy týkajúce sa presvedčenia strán alebo tiež tým, že sa domnieval, že vytvorený duopol vyplýval z neskorších rozhodnutí týchto strán a nie z dohôd (iii).

73.      Prostredníctvom svojho štvrtého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri svojej analýze listinných dôkazov týkajúcich sa úmyslu strán (iv).

74.      Prostredníctvom svojho piateho odvolacieho dôvodu sa Komisia domnieva, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď zohľadnil následky licencie v prospech hospodárskej súťaže (v).

75.      Prostredníctvom svojho šiesteho odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, že Všeobecný súd sa v napadnutom rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že odmietol uznať protisúťažnú povahu dohody o prevode a o poskytnutí licencie Krka (vi).

i)      O konkurenčnom tlaku vyvíjanom skupinou Krka na skupinu Servier (prvý odvolací dôvod)

76.      Vo svojom prvom odvolacom dôvode Komisia tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení a skreslil dôkazy, keď na konci nedostatočného odôvodnenia dospel k záveru, že skupina Krka už v čase uzavretia dohôd Krka v skutočnosti nepredstavovala zdroj konkurenčného tlaku na skupinu Servier.

–       O prípustnosti a účinnosti odvolacieho dôvodu

77.      Na úvod treba zamietnuť námietky skupiny Servier, podľa ktorých je tento odvolací dôvod neprípustný a zároveň neúčinný.

78.      V prvom rade, na rozdiel od toho, čo tvrdí skupina Servier, Komisia presne uvádza body napadnutého rozsudku, ktorých sa týkajú jej výhrady.

79.      V druhom rade sa Komisia nesnaží o to, aby Súdny dvor vykonal nové posúdenie skutkového stavu, ako tvrdí skupina Servier. Komisia tvrdí, že Všeobecný súd nerešpektoval pravidlá, ktoré upravujú dôkazné bremeno a vykonávanie dôkazov v práve Únie, že skreslil dôkazné prostriedky a že jeho vysvetlenia v tejto súvislosti sú nedostatočne odôvodnené. Takýchto vád sa však možno dovolávať na Súdnom dvore v rámci odvolania. Navyše výhrady Komisie sa týkajú právnej kvalifikácie skutkového stavu preskúmaného Všeobecným súdom a právnych dôsledkov, ktoré z nej tento súd vyvodil, na čo sa tiež vzťahuje preskúmanie Súdneho dvora v rámci odvolania(46).

80.      V treťom rade nemožno zohľadniť ani argumentáciu skupiny Servier, podľa ktorej je tento odvolací dôvod neúčinný.

81.      Podľa skupiny Servier skutočnosť, že Všeobecný súd nepreskúmal existenciu potenciálnej hospodárskej súťaže medzi skupinou Servier a skupinou Krka nemôže spochybniť závery napadnutého rozsudku týkajúce sa neexistencie obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, ktoré sú založené na iných dôvodoch než je kvalifikácia skupiny Krka ako potenciálneho konkurenta skupiny Servier.

82.      Táto námietka skupiny Servier opakuje úvahu Všeobecného súdu, vysvetlenú v bode 1234 napadnutého rozsudku, podľa ktorej zistenie, že dohody Krka nepredstavovali podľa analýzy Všeobecného súdu ani obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, ani obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska následku, spôsobilo, že preskúmanie žalobného dôvodu týkajúceho sa potenciálnej hospodárskej súťaže medzi skupinou Servier a skupinou Krka bolo zbytočné.

83.      Na rozdiel od toho, čo je zrejme naznačené v uvedenom bode a čo tvrdí skupina Servier, však Všeobecný súd nezamietol kvalifikáciu dohôd Krka ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa (ani kvalifikáciu uvedených dohôd ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska následku(47)) z dôvodov, ktoré nesúviseli s kvalifikáciou skupiny Krka ako potenciálneho konkurenta skupiny Servier.

84.      Ako vyplýva zo zhrnutia úvahy Všeobecného súdu uvedeného v bodoch 60, 63 a 67 vyššie, Všeobecný súd vychádzal z údajného uznania platnosti patentu 947 skupinou Krka, aby zamietol kvalifikáciu dohôd Krka ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. Všeobecný súd sa v podstate domnieval, že na rozdiel od toho, čo konštatovala Komisia (bod 58 vyššie), skupina Krka súhlasila s tým, že nebude konkurovať skupine Servier na 18/20 trhov Únie, na ktoré sa vzťahovalo urovnanie nie preto, že jej skupina Servier ponúkla licenciu na siedmich iných trhoch, ale preto, že verila, že patent 947 je platný.

85.      Podľa Všeobecného súdu dohoda o urovnaní patentového sporu obsahujúca ustanovenia o nenapadnutí patentov a o neuvádzaní výrobkov na trh musí byť kvalifikovaná ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa iba vtedy, ak sa nezakladá na uznaní platnosti patentu stranami, ale na stimule, ktorý majiteľ patentu vyplatí spoločnosti vykonávajúcej činnosť v oblasti generických liekov (body 262 až 265 napadnutého rozsudku).

86.      Údajné uznanie platnosti patentu 947 skupinou Krka bolo preto spolu s konštatovaním, že prevod hodnoty predstavovaný licenčnou dohodou Krka v prospech skupiny Krka nemá povahu stimulu(48), hlavnou myšlienkou úvahy Všeobecného súdu v jeho analýze protisúťažného cieľa dohôd Krka (body 970, 971, 999, 1000, 1010 až 1012 a 1026 až 1028 napadnutého rozsudku).

87.      Komisia však v rámci svojho prvého odvolacieho dôvodu tvrdí práve to, že Všeobecný súd sa nemohol vyjadriť k uznaniu platnosti patentu 947 skupinou Krka bez preskúmania predchádzajúcej otázky existencie potenciálnej hospodárskej súťaže medzi skupinou Krka a skupinou Servier. Na podporu názoru, že skupina Krka bola potenciálnym konkurentom skupiny Servier, totiž Komisia predložila dôkazy, ktoré Všeobecný súd nezohľadnil a ktoré preukazovali, že skupina Krka práve nebola presvedčená o platnosti tohto patentu. Všeobecný súd navyše skreslil dôkazné prostriedky predložené Komisiou, z ktorých urobil selektívny výber a na ktorých založil svoje presvedčenie o údajnom uznaní platnosti uvedeného patentu skupinou Krka a pri výklade týchto dôkazov uviedol zjavne nesprávne alternatívne vysvetlenia.

88.      Z tejto argumentácie vyplýva, že Komisia netvrdí len to, že Všeobecný súd mal preskúmať, či skupina Servier a skupina Krka boli potenciálnymi konkurentami v čase uzavretia dohôd Krka, ale aj, a najmä to, že Všeobecný súd založil svoju analýzu protisúťažného cieľa týchto dohôd na čiastočnom, ba dokonca selektívnom posúdení a skreslení dôkazov nachádzajúcich sa v spise.

89.      Niet pochybností o tom, že takáto výhrada je relevantná pri preskúmaní dôvodnosti zistenia Všeobecného súdu, že dohody Krka nemali protisúťažnú povahu, pretože ak by sa ukázala dôvodná, mohla by odhaľovať nesprávnosť tohto zistenia a mať za následok zrušenie napadnutého rozsudku(49).

90.      Z toho vyplýva, že námietku neprípustnosti založenú na údajnej neúčinnosti prvého odvolacieho dôvodu treba zamietnuť.

–       O veci samej

91.      Podľa Komisie sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď sa najmä v bodoch 970, 1026, 1028, 1154 a 1162 napadnutého rozsudku domnieval, že skupina Krka uznala platnosť patentu 947 a že jej kroky po prijatí rozhodnutia EPÚ z 27. júla 2006(50) nepreukazovali, že bola rozhodnutá pokračovať vo svojich snahách vstúpiť na trh napriek tomuto rozhodnutiu.

92.      Na úvod je vhodné pripomenúť, že otázku existencie porušenia pravidiel hospodárskej súťaže možno správne posúdiť iba vtedy, ak nepriame dôkazy, na ktoré sa odvoláva sporné rozhodnutie, nie sú posudzované jednotlivo, ale v ich súhrne, s prihliadnutím na vlastnosti relevantného tovarového trhu(51). Rozsah preskúmania zákonnosti upraveného v článku 263 ZFEÚ sa vzťahuje na všetky časti rozhodnutí Komisie týkajúcich sa konaní podľa článkov 101 a 102 ZFEÚ, ktorých dôkladné právne aj skutkové preskúmanie vykonáva Všeobecný súd s prihliadnutím na žalobné dôvody uplatnené účastníkmi konania(52).

93.      Ďalej treba pripomenúť, že v práve Únie je prevládajúcou zásadou zásada voľného hodnotenia dôkazov a jediným kritériom na posúdenie predložených dôkazov je ich dôveryhodnosť(53). Aby Komisia uniesla svoje dôkazné bremeno, musí na odôvodnenie pevného presvedčenia, že došlo k uvádzanému porušeniu, zhromaždiť dostatočne presné a zhodujúce sa dôkazy(54).

94.      Každý z dôkazov, ktoré Komisia predloží, však nemusí nevyhnutne zodpovedať týmto kritériám vo vzťahu ku každej zložke porušenia. Stačí, že tejto požiadavke zodpovedá súbor nepriamych dôkazov, o ktoré sa táto inštitúcia opiera, posudzovaný celkovo(55). Dôkazné prostriedky, ktoré má Komisia k dispozícii, musí byť možné doplniť dedukciami a existencia protisúťažného postupu alebo dohody môže byť vyvodená z niekoľkých zhôd okolností a nepriamych dôkazov, ktoré posudzované ako celok môžu v prípade, ak neexistuje iné logické vysvetlenie, predstavovať dôkaz porušenia pravidiel hospodárskej súťaže(56).

95.      Ak sa Komisia opiera o predpoklad, že zistený skutkový stav nemožno vysvetliť inak než protisúťažným správaním, záver o porušení nemožno prijať, ak dotknuté podniky uvedú argumentáciu, ktorá stavia skutkový stav zistený Komisiou do iného svetla a ktorá tak umožňuje nahradiť vysvetlenie, ktoré zvolila Komisia, iným prijateľným vysvetlením skutkového stavu(57).

96.      Napokon o skreslenie dôkazov ide vtedy, keď sa bez použitia nových dôkazných prostriedkov posúdenie existujúcich dôkazných prostriedkov javí zjavne nesprávne(58), pretože Všeobecný súd zjavne prekročil hranice ich primeraného posúdenia(59).

97.      Na rozdiel od toho, čo sa Všeobecný súd domnieval v bode 1016 napadnutého rozsudku, sa všetky tieto zásady, a predovšetkým zásady zhrnuté v bode 94 vyššie, neuplatňujú iba vtedy, keď Komisia musí zo zlomkovitých dôkazných prostriedkov nachádzajúcich sa na rôznych miestach vyvodiť samotnú existenciu kartelu alebo protisúťažných kontaktov. Tieto zásady sú relevantné aj v takej situácii, ako je táto, v ktorej Komisia mohla mať k dispozícii obsah dotknutých dohôd(60).

98.      V takejto situácii netreba samozrejme prostredníctvom dedukcií rekonštruovať samotný obsah týchto dohôd. Odpoveď na otázku, či mal tento obsah za cieľ protiprávne rozdelenie trhu, však treba vyvodiť nielen z tohto obsahu, ale aj z kontextu dohôd a prípadne z úmyslu strán(61). Pri výklade týchto kontextových dôkazov teda zostávajú už uvedené zásady plne relevantné.

99.      V tomto prípade Komisia preskúmala takéto kontextové dôkazy, aby určila, či bola skupina Krka potenciálnym konkurentom skupiny Servier pred uzavretím dohôd Krka. V tejto súvislosti Komisia v odôvodneniach 1680 až 1700 sporného rozhodnutia vysvetlila, že skupina Krka bola zďaleka prvým konkurentom vykonávajúcim činnosť v oblasti generických liekov, ktorý spochybnil konkurenčnú pozíciu skupiny Servier pri dodávkach perindoprilu, že skupina Servier a skupina Krka už boli skutočnými konkurentami pri dodávkach perindoprilu v Českej republike, Maďarsku, Litve, Poľsku a v Slovinsku, a že skupina Krka bola potenciálnym konkurentom na ostatných trhoch Únie, pretože po prvé, jej výrobok bol pripravený na uvedenie na tieto trhy, po druhé, prekážky v patentovej oblasti neboli neprekonateľné, po tretie, mala niekoľko partnerov na spoluprácu na viacerých trhoch a po štvrté, snažila sa vstúpiť na tieto trhy.

100. Pokiaľ ide konkrétnejšie o posúdenie platnosti patentov skupiny Servier skupinou Krka, Komisia konštatovala, po prvé, že množstvo listinných dôkazov predchádzajúcich prijatiu rozhodnutia EPÚ z 27. júla 2006 potvrdzovalo, že skupina Krka bola presvedčená, že uspeje so svojou žalobou o zrušenie patentu (odôvodnenie 1685 sporného rozhodnutia).

101. Komisia sa po druhé domnievala, že tvrdenie skupiny Krka, podľa ktorého ju rozhodnutie EPÚ z 27. júla 2006 viedlo k tomu, aby sa prestala snažiť o predaj alfa formy perindoprilu erbumínu nemožno zohľadniť a že dôkazy, ktoré skupina Krka predložila v tejto súvislosti, neboli presvedčivé s prihliadnutím na niektoré dôkazné prostriedky, ktoré preukazovali, že skupina Krka nesúhlasila s uvedeným rozhodnutím a bola naďalej rozhodnutá vstúpiť na trh so svojim výrobkom (odôvodnenia 1686 až 1691 sporného rozhodnutia).

102. Komisia tvrdí, že ak by Všeobecný súd zohľadnil dôkazy a úvahu uvedené v odôvodneniach sporného rozhodnutia zhrnutých v bodoch 99 až 101 vyššie, nemohol by v bodoch 971, 1010, 1011 a 1017 napadnutého rozsudku dospieť k záveru, že skupina Krka uznala platnosť patentu 947 a bola odradená od svojich snáh vstúpiť na trh po rozhodnutí EPÚ z 27. júla 2006 a predbežnom zákaze z 3. októbra 2006 nariadenom proti skupine Krka v Spojenom kráľovstve(62).

103. Všeobecný súd v bodoch 970 a 1154 napadnutého rozsudku iba uviedol, že „v čase uzavretia dohody o urovnaní a licenčnej dohody existovali zhodujúce sa nepriame dôkazy, na základe ktorých sa strany mohli domnievať, že patent 947 bol platný“ a v tejto súvislosti odkázal na body 967 a 968 uvedeného rozsudku. V týchto bodoch zhrnul niektoré skutočnosti týkajúce sa námietkového konania proti patentu 947 na EPÚ a sporu medzi skupinou Krka a skupinou Servier na anglických súdoch(63).

104. Spomedzi týchto skutočností však Všeobecný súd zohľadnil iba rozhodnutie EPÚ z 27. júla 2006 a predbežný zákaz, ktorý proti skupine Krka 3. októbra 2006 nariadil High Court of Justice (England & Wales), Chancery Division (patents court) [Vrchný súd (Anglicko a Wales), oddelenie pre majetkové spory (patentový súd)]. Všeobecný súd tým opomenul zobrať do úvahy nižšie uvedené dôkazy, na ktoré poukázala Komisia v prejednávanom odvolaní, ktoré sú relevantné pre to, ako skupina Krka posudzovala platnosť patentu 947 deň pred podpisom dohody o urovnaní Krka a licenčnej dohody Krka 27. októbra 2006:

–        Listinné dôkazy týkajúce sa toho, ako skupina Krka posudzovala rozhodnutie EPÚ z 27. júla 2006, preukazujú, že táto skupina považovala toto rozhodnutie za „šokujúce“, „strašné“ a predpojaté, že nesúhlasila s jeho odôvodnením a že bola rozhodnutá nepodriadiť sa mu (odôvodnenie 1688 sporného rozhodnutia).

–        Skupina Krka po rozhodnutí EPÚ z 27. júla 2006 nielenže naďalej pokračovala v konaní, v ktorom napádala platnosť patentu 947 na EPÚ(64), ale v septembri 2006 podala vzájomné návrhy na zrušenie patentov 947 a 340 a návrh na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania (motion of summary judgment) na High Court of Justice (England & Wales), Chancery Division (patents court) [Vrchný súd (Anglicko a Wales), oddelenie pre majetkové spory (patentový súd)](65) (odôvodnenia 1687 a 1688 sporného rozhodnutia).

–        Uznesenie tohto Vrchného súdu vydané 3. októbra 206 v tomto spore, ktorým bol v prospech skupiny Servier vydaný predbežný zákaz proti skupine Krka a nariadené konanie vo veci samej(66), uvádzalo, že skupina Krka mala solídny základ na napadnutie platnosti patentu 947 (odôvodnenia 904 a 1689 sporného rozhodnutia).

–        V Maďarsku skupina Krka 13. októbra 2006 uspela v súdnom konaní proti návrhu na nariadenie predbežného zákazu, ktorý podala skupina Servier, ktorý bol zamietnutý(67) (odôvodnenie 1687 sporného rozhodnutia).

–        Súbor dôkazných prostriedkov preukazuje, že skupina Servier nevnímala možné určenie neplatnosti patentu 947 ako okrajové riziko, ale ako skutočnú a konkrétnu možnosť (odôvodnenie 1691 sporného rozhodnutia).

–        Skupina Krka uviedla Komisii, že podľa skupiny Servier mala jeden z najlepších a najúplnejších dôkazov v konaniach o námietke na EPÚ a o zrušenie patentu v Spojenom kráľovstve (odôvodnenia 912, 1688 a 1690 sporného rozhodnutia).

105. Všeobecný súd nevysvetlil ani dôvody, pre ktoré nevzal do úvahy tieto dôkazy a tým skôr ani to, ako boli podľa neho tieto dôkazy zlučiteľné so zistením, že skupina Krka po rozhodnutí EPÚ z 27. júla 2006 a predbežnom zákaze nariadenom 3. októbra 2006 britským súdom údajne uznala platnosť patentu.

106. Po prvé, Všeobecný súd neuviedol žiaden dôkaz, ktorý by vyvracal tvrdenie Komisie, podľa ktorého neexistoval žiadny dokument pochádzajúci z obdobia uzavretia dohôd, ktorý by naznačoval, že uvedené rozhodnutie a predbežný zákaz zmenili vnímanie patentu 947 skupinou Krka.

107. Komisia v odôvodneniach 1688 a 1690 sporného rozhodnutia uznala, že je pravda, že skupina Krka už po rozhodnutí EPÚ z 27. júla 2006 nebola úplne presvedčená o svojej pozícii v spore a že toto rozhodnutie a zákazy nariadené v Spojenom kráľovstve proti skupine Krka a spoločnosti Apotex(68) určite ovplyvnili hodnotenie patentovej situácie touto skupinou. Podľa analýzy Komisie však skupina Krka s podporou svojich partnerov ani zďaleka neprestala trvať na neplatnosti patentu 947. Nič nebránilo skutočnej a konkrétnej možnosti skupiny Krka dosiahnuť určenie neplatnosti patentu 947 v meritórnom konaní.

108. Ako tvrdí Komisia, dôkazy uvedené v bode 104 vyššie potvrdzujú túto analýzu, pričom opačné stanovisko Všeobecného súdu nemá oporu v dôkazoch nachádzajúcich sa v spise.

109. Po druhé, Všeobecný súd v bodoch 1010 a 1011 napadnutého rozsudku vychádzal z odpovede skupiny Krka na žiadosť Komisie o informácie, uvedenej v odôvodnení 913 sporného rozhodnutia, v ktorej skupina Krka najmä tvrdila, že „získanie licencie a späťvzatie námietok boli v danom okamihu považované za najlepšiu možnosť pre skupinu Krka“ a že „podľa všetkých ďalších scenárov nemohlo dôjsť k uvedeniu na trh skôr ako najmenej za dva roky od júla 2006, a dokonca ani po tejto dobe nebolo uvedenie na trh zaručené (riziko, že patent 947 bude zachovaný v platnosti, riziká, že bude vyvinutá iná než alfa forma“. Všeobecný súd skonštatoval, že tento výňatok „potvrdz[oval] zistenie, podľa ktorého skupina Krka považovala každé zotrvanie na trhu alebo každý okamžitý vstup na trh v siedmich členských štátoch, na ktoré sa vzťahovala licenčná dohoda, bez tejto dohody za nemožné z dôvodu patentu 947“.

110. Všeobecný súd však tým, že takto prikladal vyhláseniu urobenému skupinou Krka počas konania na Komisii väčšiu váhu ako dôkazným prostriedkom, ktoré potvrdzovali presvedčenie skupiny Krka pred uzavretím dohôd Krka, nerešpektoval zásady, ktorými sa riadi vykonávanie dôkazov na súde Únie. Podľa týchto zásad majú neskoršie vyhlásenia urobené na účely konania na Komisii nižšiu dôkaznú hodnotu ako dôkazné prostriedky a listiny pochádzajúce z obdobia daného protisúťažného správania, ktoré boli vyhotovené in tempore non suspecto a v priamej súvislosti s daným skutkovým stavom(69).

111. Po tretie, v rovnakom duchu je ťažké pochopiť, ako tvrdenie skupiny Krka, uvedené počas vyšetrovania Komisie a citované v odôvodnení 1738 sporného rozhodnutia, podľa ktorého by „náklady obetovanej príležitosti v prípade rozhodnutia neuzavrieť dohodu o urovnaní Krka predstavovali ‚za 3 roky oveľa viac ako 10 miliónov eur‘ ušlého zisku“, mohlo byť „ďalším nepriamym dôkazom toho, že táto skupina sa domnievala, že patent 947 bol platný“, ako to Všeobecný súd uviedol v bode 1000 napadnutého rozsudku. Tento zisk zodpovedal predpokladanému zisku vyplývajúcemu zo vstupu alebo zotrvania na siedmich trhoch, na ktoré sa vzťahovala licenčná dohoda Krka, a teda odhadu obchodnej hodnoty licencie.

112. Komisia však správne tvrdí, že z toho, že skupina Krka takto odhadla hodnotu licencie počas konania na Komisii, nie je možné vyvodiť, že sa v čase uzavretia dohôd Krka domnievala, že patent 947 bol platný, ako to urobil Všeobecný súd. Zdá sa, že Všeobecný súd vyvodzuje tento výklad z myšlienky, že toto vyhlásenie skupiny Krka znamenalo, že bola v čase uzavretia dohôd presvedčená, že by stratila túto sumu, ak by nezískala licenciu od skupiny Servier, pretože bez takejto licencie nemohla vstúpiť alebo zostať na uvedených trhoch.

113. Ako však uvádza Komisia, neexistuje žiaden nepriamy dôkaz, ktorý by potvrdzoval takýto výklad a naopak existujú závažné nepriame dôkazy, ktoré preukazujú, že skupina Krka by bez dohôd so skupinou Servier zostala na trhoch, na ktoré sa vzťahovala licencia, najmä skutočnosť, že skupina Krka po prijatí rozhodnutia EPÚ z 27. júla 2006 ďalej predávala svoj výrobok v Maďarsku a že sa úspešne ubránila proti návrhu skupiny Servier na nariadenie predbežného zákazu v Maďarsku (odôvodnenie 1675 sporného rozhodnutia).

114. Po štvrté nie je pochopiteľné ani to, z akého dôvodu Všeobecný súd prikladal prvoradý význam zákazu, ktorý skupina Servier získala proti skupine Krka na britskom súde 3. októbra 2006, ale v dotknutej časti napadnutého rozsudku, venovanej cieľu dohôd Krka, ani nespomenul, že podobný návrh na nariadenie zákazu podaný skupinou Servier proti skupine Krka bol 13. októbra 2006 zamietnutý v Maďarsku(70).

115. V bode 1155 napadnutého rozsudku, v časti venovanej následkom dohôd Krka, Všeobecný súd vylúčil tento dôkaz z dôvodu, že išlo o konanie, ktoré sa netýkalo niektorej z krajín, v ktorých Komisia zistila obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska následku [Francúzsko, Holandsko a Spojené kráľovstvo (pozri bod 39 vyššie)]. Toto tvrdenie však nie je relevantné pri vysvetlení dôvodu, prečo takýto úspech skupiny Krka v spore neovplyvnil jej vnímanie platnosti patentu 947 a jej pozíciu v spore týkajúcom sa tohto patentu, hoci podľa Všeobecného súdu zákaz, ktorý skupina Servier získala v Spojenom kráľovstve, mal tak rozhodujúci účinok na vnímanie skupiny Krka. Ako to Komisia vysvetlila na príkladoch v odôvodneniach 1690 a 1697 sporného rozhodnutia, úspešné napadnutie v jednej jurisdikcii mohlo mať za následok sériu napadnutí v iných jurisdikciách. Potvrdzujú to konania vedené spoločnosťou Apotex a jej holandskou dcérskou spoločnosťou, opísané v bodoch 23 až 25 vyššie.

116. Okrem toho údaj Všeobecného súdu, uvedený v bode 968 napadnutého rozsudku, podľa ktorého uznesením z 3. októbra 2006 britský súd „vyhovel návrhu na nariadenie predbežného zákazu, ktorý podala Servier, a zamietol návrh podaný skupinou Krka 1. septembra 2006“, je nesprávny. V tomto bode Všeobecný súd spomína iba to, že skupina Krka podala 1. septembra 2006 vzájomný návrh na zrušenie patentu 947, čo naznačuje, že 3. októbra 2006 bol zamietnutý práve tento návrh. To však nezodpovedá skutočnosti. Všeobecný súd v uvedenom bode nespresňuje, že skupina Krka podala 1. septembra 2006 aj návrh na rozhodnutie v skrátenom konaní. Iba tento návrh na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania však britský súd zamietol vo svojom uznesení z 3. októbra 2006, pretože sa domnieval, že preskúmanie patentu si vyžaduje meritórne konanie. Naproti tomu súd v tomto štádiu nijako nezamietol vzájomný návrh na zrušenie patentu 947 podaný skupinou Krka, o ktorom sa konalo až do skončenia konania v nadväznosti na dohodu o urovnaní Krka (bod 23 napadnutého rozsudku a odôvodnenia 904 a 1689 sporného rozhodnutia). Ako to Komisia uviedla vo svojich písomných podaniach a na pojednávaní v tomto odvolacom konaní, súd odporučil, aby urýchlene došlo k meritórnemu preskúmaniu platnosti patentu a nariadil skrátené konanie, ktoré malo začať 21. februára 2007.

117. Po piate, ako spresňuje Komisia, výklad uvádzaný Všeobecným súdom, podľa ktorého boli rozhodnutie EPÚ z 27. júla 2006 a predbežný zákaz vydaný skupine Servier proti skupine Krka britským súdom 3. októbra 2006 rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré presvedčili skupinu Krka o platnosti patentu 947 a o tom, aby upustila od svojich snáh nezávisle vstúpiť na trh, je v rozpore s ostatnými tvrdeniami Všeobecného súdu.

118. Všeobecný súd tak v bodoch 366 až 370 napadnutého rozsudku vysvetlil, že takéto zákazy vzhľadom na svoju predbežnú povahu nebránili rozvoju potenciálnej hospodárskej súťaže, že dokonca aj rozsudky vo veci samej mali predbežnú povahu, pokiaľ neboli vyčerpané opravné prostriedky a že také rozhodnutie potvrdzujúce platnosť patentu, ako bolo rozhodnutie EPÚ z 27. júla 2006 (okrem toho, že ho bolo možné ešte napadnúť opravným prostriedkom a napokon bolo neskôr zrušené(71)), nijako neprejudikovalo, či generické výrobky, o ktorých majiteľ patentu tvrdil, že porušovali jeho patent, tento patent porušovali alebo nie.

119. Po šieste, alternatívne vysvetlenia uvádzané Všeobecným súdom na odôvodnenie toho, že dôkazy, ktoré zohľadnil vo svojej analýze nevyvracali zistenie o údajnom uznaní platnosti patentu 947 skupinou Krka, nie sú presvedčivé.

120. Všeobecný súd sa v bodoch 1026 a 1162 napadnutého rozsudku domnieval, že „okolnosť, že skupina Krka pokračovala v konaniach proti patentom skupiny Servier a naďalej predávala svoj výrobok, hoci námietkové oddelenie EPÚ potvrdilo platnosť patentu 947, [nebola] rozhodujúca pre záver, že existuje obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, keďže takéto zachovanie konkurenčného tlaku vyvíjaného skupinou Krka na skupinu Servier možno vysvetliť tým, že skupina Krka chcela napriek rizikám sporov, ktoré očakávala, posilniť svoju pozíciu v rokovaniach, ktoré mohla začať so skupinou Servier s cieľom uzavretia dohody o urovnaní“.

121. Komisia správne tvrdí, že keď Všeobecný súd dospel k takému záveru, zjavne nesprávne posúdil skutkovú okolnosť, ktorou bolo pokračovanie skupiny Krka v konaniach, v ktorých napádala patent 947 po rozhodnutí EPÚ z 27. júla 2006, pričom nezohľadnil celý, už uvedený súbor nepriamych dôkazov, ktorý zhromaždila Komisia a neporovnal s ním prijateľnosť svojho alternatívneho vysvetlenia.

122. S prihliadnutím na dôkazné prostriedky zhromaždené Komisiou, zhrnuté v bode 104 vyššie, však nič neumožňuje odôvodniť názor Všeobecného súdu, že skupina Krka bola presvedčená o platnosti patentu 947 a v napádaní platnosti tohto patentu na súde pokračovala iba preto, aby zlepšila svoju pozíciu v rokovaniach so skupinou Servier, a Všeobecný súd neuvádza žiaden nepriamy dôkaz, z ktorého by bolo možné vyvodiť tento výklad.

123. Navyše, ako to správne uvádza Komisia, Všeobecný súd si sám protirečil, keď na jednej strane v bodoch 963 a 965 až 968 napadnutého rozsudku vysvetlil, že spory medzi skupinou Servier a skupinou Krka boli skutočné, pričom sa zároveň na druhej strane v bode 1026 napadnutého rozsudku domnieval, že pokračovanie v týchto sporoch skupinou Krka bolo iba strategickým postojom na zlepšenie jej pozície v jej rokovaniach so skupinou Servier s cieľom uzavretia dohody o urovnaní.

124. Po siedme, Všeobecný súd na záver vysvetlenia, ktoré tiež nebolo presvedčivé, zamietol námietku Komisie, uvedenú v odôvodneniach 1747 až 1756 sporného rozhodnutia a pripomenutú Komisiou v prejednávanom odvolaní, že obsah dohody o urovnaní Krka a licenčnej dohody Krka neodrážal patentové pozície a riziká v krajinách, na ktoré sa vzťahovali tieto dohody. Národný ekvivalent patentu 947 nebol udelený v Poľsku, Českej republike a na Slovensku(72), ale skupina Servier trvala na udelení licencie pre tieto krajiny. Podľa Komisie to preukazuje, že cieľom týchto dohôd nebolo dosiahnuť kompromis založený na vlastnostiach tohto patentu, ale rozdeliť a prideliť si trhy vo výlučnom ekonomickom záujme strán. Dohody sa teda nezakladali „na rozdieloch v patentovom riziku pre skupinu Krka, ale na oblastiach ekonomického záujmu, keďže Lotyšsko a Slovensko patrili ku kľúčovým trhom skupiny Krka“.

125. Všeobecný súd nezohľadnil túto námietku a touto tematikou sa zaoberal iba v bodoch 1007 až 1009 a 1027 napadnutého rozsudku, v ktorých sa domnieval, že licenčná dohoda Krka mala priaznivý následok na hospodársku súťaž na týchto siedmich trhoch, aj keď národné ekvivalenty patentu 947 ešte na niektorých z nich neboli udelené, takže skupina Krka nepotrebovala licenciu na to, aby tam vstúpila. Podľa Všeobecného súdu však licencia napriek tomu mala priaznivý následok, pretože skupina Krka sa vyhla riziku neskoršieho sporu v prípade, ak by v budúcnosti boli skupine Servier udelené patenty na týchto trhoch (body 1007 až 1009 a 1027 napadnutého rozsudku). Táto argumentácia však nestačí nielen na preukázanie údajných následkov licencie v prospech hospodárskej súťaže(73), ale ani na vyvrátenie výkladu Komisie, podľa ktorého sa dohody Krka nezakladali na tom, ako strany vnímali patentové riziká na rôznych dotknutých trhoch.

126. Napokon po ôsme, nemožno súhlasiť s úvahou Všeobecného súdu v podstate uvedenou v bodoch 943 až 947, 963, 965 až 972, 1030 a 1157 napadnutého rozsudku, podľa ktorej samotné uzavretie licenčnej dohody Krka potvrdzovalo, že skupina Krka uznávala platnosť patentu 947.

127. Všeobecný súd odôvodnil tento záver v bodoch 947, 1030 a 1157 napadnutého rozsudku tak, že uviedol, že uzavretie licenčnej dohody, ktorá má pre každého nadobúdateľa licencie význam iba pod podmienkou, že sa licencia skutočne využíva, sa zakladá na uznaní platnosti patentu stranami. Vyvodiť zo skutočnosti, že licenčná dohoda sa v zásade alebo vo všeobecnosti zakladá na uznaní patentu to, že v konkrétnom prípade strany takejto dohody nutne uznávajú platnosť daného patentu, sa však javí ako dôkaz v kruhu. Navyše uplatňovanie práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže by bolo vážne ohrozené, ak by sa strany protisúťažných dohôd mohli vyhnúť uplatneniu článku 101 ZFEÚ iba tým, že by tieto dohody uzavreli v určitej forme(74).

128. Keďže forma dohody nemôže byť rozhodujúca, prináleží teda, ako to vyplýva z judikatúry uvedenej v bodoch 92 až 96 vyššie, podľa relevantných pravidiel upravujúcich vykonávanie dôkazov, Komisii a súdu Únie, aby sa opreli o súbor relevantných, zhodujúcich sa a presvedčivých dôkazov na účely preukázania, že v konkrétnom prípade treba danú dohodu kvalifikovať ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

129. V tomto prípade však na rozdiel od toho, čo uviedol Všeobecný súd v bodoch 1018, 1019 a 1025 napadnutého rozsudku, z predchádzajúceho preskúmania vyplýva, že Komisia skutočne zhromaždila takýto súbor nepriamych dôkazov, aby preukázala, že ku dňu uzavretia dohody o urovnaní Krka a licenčnej dohody Krka, skupina Krka nebola presvedčená o platnosti patentu 947 a bola naopak rozhodnutá, že bude pokračovať v konaniach, v ktorých tento patent napádala a že napriek tomuto patentu vstúpi alebo zostane na trhu. Všeobecný súd v uvedených bodoch nesprávne tvrdil, že dôkazy zhromaždené Komisiou sú zlomkovité a nejednoznačné, pričom nepreskúmal všetky tieto dôkazy a dôkazy, ktoré preskúmal, vybrané selektívne, zjavne nesprávne posúdil.

–       Predbežný záver

130. Za týchto okolností Komisia dôvodne tvrdí, že Všeobecný súd nerešpektoval zásady, ktorými sa riadi vykonávanie dôkazov a jeho súdne preskúmanie v práve Únie. Ako bolo pripomenuté, podľa týchto zásad musí byť posúdenie dôkazov celkové a logické a ich preskúmanie sa musí vzťahovať na všetky časti rozhodnutí Komisie týkajúcich sa konaní podľa článkov 101 a 102 ZFEÚ(75).

131. V tomto prípade Všeobecný súd zjavne selektívne posúdil skutočnosti nachádzajúce sa v spise, pričom nevzal do úvahy množstvo relevantných dôkazov a ponúkol výklad ním zohľadnených dôkazov, ktorý nemal oporu v spise a nebol presvedčivý. Odlišné vysvetlenie skutkového stavu zisteného Komisiou, ktoré sa Všeobecný súd usiluje ponúknuť, teda neumožňuje nahradiť iným prijateľným vysvetlením tohto skutkového stavu vysvetlenie, ktoré zohľadnila Komisia.

132. Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že prvému odvolaciemu dôvodu treba vyhovieť.

133. S prihliadnutím na význam, ktorý Všeobecný súd prikladal pri analýze protisúťažného cieľa dohôd Krka zisteniu, že skupina Krka údajne uznala platnosť patentu 947, ktoré sa ukázalo nedôvodné, má dôvodnosť prvého odvolacieho dôvodu sama osebe za následok zrušenie napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom sa v ňom konštatuje, že nebola preukázaná povaha uvedených dohôd ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

134. Je však vhodné preskúmať aj ostatné odvolacie dôvody uvádzané Komisiou, ktoré sa týkajú analýzy protisúťažného cieľa dohôd Krka Všeobecným súdom, najmä vzhľadom na to, že vo veci bude po zrušení napadnutého rozsudku rozhodovať Súdny dvor.

ii)    O licencii ako stimule pre skupinu Krka, aby súhlasila s obmedzeniami vyplývajúcimi z urovnania (druhý odvolací dôvod)

135. Komisia v rámci svojho druhého odvolacieho dôvodu tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení, skreslenia dôkazov, nedostatočného a rozporuplného odôvodnenia, keď začal analyzovať obsah a ciele licenčnej dohody Krka ako stimulu pre skupinu Krka, aby súhlasila s obmedzeniami obsiahnutými v dohode o urovnaní Krka.

136. Komisia sa v odôvodnení 1738 a nasl. sporného rozhodnutia domnievala, že licencia, ktorú skupina Servier udelila skupine Krka na siedmich trhoch strednej a východnej Európy, predstavovala významný stimul na to, aby skupina Krka prostredníctvom dohody o urovnaní súhlasila s tým, že nebude konkurovať skupine Servier na 18/20 zostávajúcich trhov Únie.

137. Podľa Komisie licencia predstavovala významný stimul na to, aby skupina Krka súhlasila s týmito obmedzeniami z dôvodu, že, po prvé, týkala sa historických trhov skupiny Krka v Únii, na ktorých táto skupina dosahovala svoje najvyššie marže, po druhé, ponúkala jej záruku, že ju skupina Servier už neohrozí uplatňovaním patentu 947, a po tretie, išlo o jedinú licenciu vytvárajúcu faktický duopol medzi skupinou Servier a skupinou Krka na siedmich dotknutých trhoch. Skupina Krka tak získala istotu, že vďaka licencii zabezpečí svoje predaje a vďaka obmedzenému konkurenčnému tlaku na uvedených trhoch dosiahne vysoké zisky. Skupina Krka sa domnievala, že peňažná hodnota udelených výhod presahovala 10 miliónov eur (odôvodnenia 1738 až 1742 sporného rozhodnutia).

138. Všeobecný súd sa zase v bodoch 948 až 952 napadnutého rozsudku domnieval, že keďže je v zásade opodstatnené spojiť licenčnú dohodu, ktorá sa zakladá na uznaní platnosti patentu, s dohodou o urovnaní obsahujúcou ustanovenia o neuvádzaní výrobkov na trh a o nenapadnutí patentov, nepredstavuje takéto spojenie „závažný nepriamy dôkaz“ reverznej platby. Aby teda Komisia preukázala, že licenčná dohoda spojená s dohodou o urovnaní v skutočností zakrýva reverznú platbu majiteľa patentu v prospech spoločnosti vykonávajúcej činnosť v oblasti generických liekov, musí preukázať, že licenčný poplatok, ktorý platí uvedená spoločnosť tomuto majiteľovi podľa tejto licenčnej dohody je neobvykle nízky a že táto dohoda teda nie je uzavretá za bežných trhových podmienok.

139. Všeobecný súd v bodoch 975 až 984 napadnutého rozsudku konštatoval, že v tomto prípade suma licenčného poplatku, ktorý skupina Krka platila skupine Servier podľa licenčnej dohody Krka, nebola neobvykle nízka a že Komisia nepreukázala, že táto dohoda nebola transakciou uzavretou za bežných trhových podmienok. Podľa Všeobecného súdu teda Komisia v dohode o urovnaní Krka a licenčnej dohode Krka nepreukázala existenciu reverznej platby predstavujúcej stimul.

140. Na úvod treba spresniť, že na rozdiel od toho, čo naznačuje skupina Servier, otázka, či Všeobecný súd oprávnene dospel k záveru, že zmluvný celok tvorený dohodou o urovnaní Krka a licenčnou dohodou Krka nezahŕňal prevod hodnoty zo skupiny Servier v prospech skupiny Krka, ktorého jedinou protihodnotou zo strany tejto skupiny bol jej záväzok nekonkurovať, sa netýka skutkových posúdení, ktoré s výnimkou prípadu skreslenia patria do výlučnej právomoci Všeobecného súdu. Táto otázka sa naopak týka právnej kvalifikácie relevantného skutkového stavu Všeobecným súdom a právnych dôsledkov, ktoré z nej tento súd vyvodil, na čo sa vzťahuje preskúmanie Súdneho dvora v rámci odvolania(76).

141. Ako skonštatoval Súdny dvor(77), také dohody o urovnaní, ako je dohoda dotknutá v tomto prípade, predstavujú obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, ak zo všetkých dostupných dôkazov vyplýva, že kladný zostatok hodnôt, či už peňažných alebo nepeňažných, prevedených výrobcom originálnych liekov v prospech spoločnosti vykonávajúcej činnosť v oblasti generických liekov možno vysvetliť výlučne obchodným záujmom strán dohody nekonkurovať si na základe výkonnosti. Na preskúmanie, či je to tak, treba posúdiť, či kladný zostatok hodnôt prevedených výrobcom originálnych liekov v prospech spoločnosti vykonávajúcej činnosť v oblasti generických liekov možno odôvodniť existenciou prípadnej inej protihodnoty než je zdržanie sa konkurencie. Ak to tak nie je, treba určiť, či je tento kladný zostatok dostatočné významný na to, aby skutočne stimuloval dotknutú spoločnosť vykonávajúcu činnosť v oblasti generických liekov, aby upustila od vstupu alebo od pokusov o vstup na dotknutý trh.

142. Na rozdiel od toho, čo Všeobecný súd uviedol v napadnutom rozsudku, však Komisia v spornom rozhodnutí preukázala, že to bol skutočne prípad zmluvného celku tvoreného dohodou o urovnaní Krka a licenčnou dohodou Krka.

143. Ako to v podstate zdôrazňuje Komisia, Všeobecný súd sa v tejto súvislosti vo svojej analýze dopustil troch pochybení. V prvom rade Všeobecný súd nevyvodil záver, ktorý sa natískal vzhľadom na skutočnosť, že licencia ponúknutá skupinou Servier skupine Krka na siedmich trhoch strednej a východnej Európy predstavovala protihodnotu záväzku skupiny Krka nekonkurovať skupine Servier na 18/20 zostávajúcich trhov Únie. Všeobecný súd sa ďalej zameral na sadzbu licenčného poplatku a skutočnosť, že dohoda bola uzavretá za bežných trhových podmienok, pričom nezohľadnil zmluvnú konštrukciu tvorenú dohodou o urovnaní Krka a licenčnou dohodou Krka v jej celosti, jej ciele a jej kontext. Napokon týmto postupom Všeobecný súd neuznal, že licencia mala za následok prevod významnej hodnoty zo strany skupiny Servier na skupinu Krka.

144. Ako uvádza Komisia, tieto pochybenia pochádzajú najmä z toho, že analýza Všeobecného súdu sa zakladá na fikcii urovnania založeného na vlastnostiach patentu a samostatnej licencie udelenej za trhových podmienok. Keď však Všeobecný súd implicitne vychádzal z takejto fikcie, nerešpektoval zásady, podľa ktorých sa pri určení, či má dohoda protisúťažný cieľ, treba zaoberať obsahom jej ustanovení, cieľmi, ktoré má dosiahnuť, ako aj hospodárskym a právnym kontextom, ktorého je súčasťou (78) napriek tomu, že tieto zásady sú potvrdené v napadnutom rozsudku.

–       O licencii ako protihodnote záväzku nekonkurovať

145. V prvom rade analýza Všeobecného súdu obsahuje rozpor v bode 1029 napadnutého rozsudku. Všeobecný súd sa v ňom domnieval, že nesporná skutočnosť, že licencia bola podmienkou toho, aby skupina Krka súhlasila s ustanoveniami o neuvádzaní výrobkov na trh a o nenapadnutí patentov v dohode o urovnaní [pričom skupina Krka uviedla, že „obetovala“ trhy západnej Európy v prospech trhov strednej a východnej Európy (odôvodnenie 1748 sporného rozhodnutia)], „neumožň[ovala]… preukázať, že licenčná dohoda nie je transakciou uzavretou za bežných trhových podmienok“.

146. Dohodu, podľa ktorej majiteľ patentu udeľuje spoločnosti vykonávajúcej činnosť v oblasti generických liekov licenciu na určitých trhoch, ale ktorej protihodnotou nie je (alebo nie je len) licenčný poplatok platený touto spoločnosťou vykonávajúcu činnosť v oblasti generických liekov za toto udelenie, ale jej záväzok nekonkurovať majiteľovi patentu na iných trhoch, však nemožno kvalifikovať ako transakciu uzavretú za bežných trhových podmienok. Nezodpovedá bežným trhovým podmienkam, aby protihodnotou licencie na určitých trhoch bol záväzok nekonkurovať na iných trhoch, najmä ak takéto dojednanie nie je odôvodnené rozdielmi v patentovej situácii, ktorá je v pozadí.

147. Takéto zmluvné dojednanie, ktoré obsahuje jednak prevod hodnoty zo strany majiteľa patentu v prospech spoločnosti vykonávajúcej činnosť v oblasti generických liekov, predstavovaný udelením licencie na určitých trhoch, a jednak záväzok uvedenej spoločnosti nekonkurovať uvedenému majiteľovi na iných trhoch, treba analyzovať na základe analytického rámca vytvoreného Súdnym dvorom a uvedeného v bode 141 vyššie, s cieľom určiť, či prevod hodnoty zo strany majiteľa patentu v prospech spoločnosti vykonávajúcej činnosť v oblasti generických liekov má z jej strany inú protihodnotu ako jej záväzok nekonkurovať.

148. Ako správne tvrdí Komisia, na rozdiel od toho, čo naznačujú najmä body 943, 956, 963 a 974 napadnutého rozsudku, neexistuje žiaden dôvod odchýliť sa od tohto analytického rámca v prejednávanej veci z dôvodu, že uzavretá dohoda mala formu licencie a prevodu hodnoty v nepeňažnej forme, teda že skupina Servier postúpila na skupinu Krka časť svojich trhových podielov na trhoch, na ktoré sa vzťahovala licencia. Ako už bolo uvedené v bodoch 127 a 128 vyššie, uplatňovanie práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže by bolo vážne ohrozené, ak by sa strany protisúťažných dohôd mohli vyhnúť uplatneniu článku 101 ZFEÚ iba tým, že by tieto dohody uzavreli v určitej forme. Rozhodujúca nie je forma, ktorú má dohoda, ale otázka, či obsah, ciele a kontext dohody odhaľujú, že jej cieľom je obmedziť hospodársku súťaž.

149. Okolnosti pripomenuté v bodoch 943 až 948, 953 a 963 až 969 napadnutého rozsudku, že medzi skupinou Servier a skupinou Krka prebiehali skutočné patentové spory a že licencia mala súvislosť s týmito spormi, preto nebránili tomu, aby takáto dohoda mala protisúťažnú povahu, ako to Komisia správne vysvetlila v odôvodnení 1709 sporného rozhodnutia. Platí to tým skôr z dôvodu, že v bodoch 124 a 125 vyššie už bolo preukázané, že obsah dohody o urovnaní Krka a licenčnej dohody Krka neodrážal patentové pozície a riziká v krajinách, na ktoré sa vzťahovali tieto dohody. Nezdá sa teda, že táto dohoda o urovnaní a licenčná dohoda vyjadrovali kompromis týkajúci sa patentovej situácie, ktorá bola v ich pozadí(79).

–       O stimulujúcej povahe licencie

150. V druhom rade, pri porovnaní analýzy dohody o urovnaní Krka a licenčnej dohody Krka, ktorú urobil Všeobecný súd, s analytickým rámcom a zásadami uvedenými v bodoch 141 a 144 vyššie, sa zdá, že Komisia dôvodne tvrdí, že Všeobecný súd v bodoch 963, 973 až 984 a 1029 napadnutého rozsudku prikladal príliš veľkú váhu otázke, či samotná licencia, vnímaná nezávisle od dohody o urovnaní, zodpovedala bežným trhovým podmienkam a či bola sadzba licenčného poplatku neobvykle nízka.

151. Ako to správne tvrdí Komisia, nie je náležité analyzovať túto otázku izolovane. Je to preto, že na základe celkovej analýzy dohody o urovnaní a licenčnej dohody je zjavné, že samotné udelenie licencie (nezávisle od sadzby licenčného poplatku a otázky, či tento poplatok zodpovedal bežným trhovým podmienkam) predstavovalo protihodnotu, ktorú skupina Servier ponúkla skupine Krka za jej záväzok nekonkurovať na 18/20 trhov západnej Európy, na ktoré sa vzťahovalo urovnanie. Dohoda o urovnaní Krka nespomína iné náklady alebo plnenia zo strany skupiny Krka v prospech skupiny Servier, ktoré by mohli vysvetliť dôvod, pre ktorý skupina Servier udelila skupine Krka licenciu (odôvodnenia 1706 a 1735 a poznámka pod čiarou 2354 sporného rozhodnutia).

152. Kontext dohody o urovnaní Krka a licenčnej dohody Krka, ktoré boli vnútorne spojené (odôvodnenia 1701 až 1704, 1710, 1745 a 1746 sporného rozhodnutia), ciele týchto dohôd a úmysel strán, zdôraznené Komisiou v odôvodneniach 1670 až 1763 sporného rozhodnutia, odhaľujú skutočné dôvody a to, ako fungovalo rozdelenie trhov Únie vykonané skupinami Servier a Krka a duopol vytvorený medzi týmito dvomi podnikateľmi na siedmich trhoch, na ktoré sa vzťahovala licencia. Tieto skutočnosti, nedostatočne zohľadnené Všeobecným súdom, preukazujú, že licencia udelená skupine Krka bola protihodnotou za záväzok nekonkurovať obsiahnutý v urovnaní.

153. Skupina Krka bola najpoprednejším potenciálnym konkurentom skupiny Servier pri dodávkach perindoprilu v Únii, najmä na najväčších trhoch skupiny Servier na celosvetovej úrovni, ako je Francúzsko a Spojené kráľovstvo. Navyše skupina Krka už bola skutočným konkurentom na niektorých zo siedmich trhov, na ktoré sa vzťahovala licencia, ktoré predstavovali jej historické trhy a na ktorých mala významnú obchodnú prítomnosť (odôvodnenia 1673, 1674, 1676, 1681, 1716, 1721, 1738 a 1740 sporného rozhodnutia). Nezdá sa teda pravdepodobné, že by sa vzdala svojej prítomnosti na týchto trhoch, ako aj svojho odhodlania pokúsiť sa o vstup na iné trhy Únie za peňažnú platbu tak ako ostatné spoločnosti vykonávajúce činnosť v oblasti generických liekov, s ktorými skupina Servier uzavrela dohody o urovnaní.

154. Ako som už mala príležitosť ukázať, prevod hodnoty, ktorý má formu prítomnosti na trhu povolenej majiteľom patentu, má pre spoločnosť vykonávajúcu činnosť v oblasti generických liekov pridanú hodnotu v porovnaní s jednoduchým peňažným prevodom. Táto pridaná hodnota spočíva v možnosti distribuovať svoj vlastný výrobok a vytvoriť si alebo udržať svoju klientelu, svoje distribučné siete a dobrú povesť svojej ochrannej známky(80). Je to o to dôležitejšie na trhu „značkových generických liekov“, na ktorom lekárske recepty neodkazujú na medzinárodný nechránený názov lieku, teda na jeho molekulu alebo jeho účinnú zložku, ale na ochrannú známku liekov, takže spoločnosti vykonávajúce činnosť v oblasti generických liekov potrebujú propagovať svoje vlastné ochranné známky. Tak tomu bolo na trhoch dotknutých licenčnou dohodou Krka (odôvodnenie 1726 sporného rozhodnutia).

155. Keďže skupina Servier nebola schopná úplne vylúčiť skupinu Krka z trhu tak ako ostatné spoločnosti vykonávajúce činnosť v oblasti generických liekov, s ktorými uzavrela dohody, ponúkla jej časť monopolných príjmov dosiahnutých práve tým, že vylúčila ostatných potenciálnych konkurentov vykonávajúcich činnosť v oblasti generických liekov, ako aj riziko otvorenia trhu generickým liekom, ktoré by malo za následok významný prepad cien. Vďaka vylúčeniu tohto rizika a kontrolovanému vstupu skupiny Krka iba na časť trhu, mohli skupiny Servier a Krka zachovať vyššie ceny a oveľa väčšie marže ako by tomu bolo v prípade otvorenia trhu generickým liekom (odôvodnenia 1721, 1724, 1728 až 1730 a 1819 sporného rozhodnutia). Ako tvrdí Komisia, bez protihodnoty spočívajúcej v záväzku nekonkurovať na trhoch, na ktoré sa nevzťahovala licencia, skupina Servier nemala žiadny dôvod udeliť skupine Krka licenciu, ktorú v minulosti odmietla.

156. Pre skupinu Krka bol vstup iba na časť trhu, zosúladený so skupinou Servier a spojený s istotou, že Krka a Servier zostanú jedinými podnikateľmi na trhu a že na neho nevstúpia iné spoločnosti vykonávajúce činnosť v oblasti generických liekov(81), napokon výhodnejší ako pokračovanie v konaniach, v ktorých napádala pozíciu skupiny Servier v celej Únii. Dôvodom bolo najmä to, že víťazstvo v patentovom spore a nezávislý vstup na trh by otvorili trh všetkým spoločnostiam vykonávajúcim činnosť v oblasti generických liekov, čo by viedlo k drastickému prepadu cien a hospodárskej súťaži medzi týmito rôznymi spoločnosťami. Práve z tohto dôvodu sa v internej komunikácii skupiny Krka z augusta/septembra 2005 a z apríla 2006, na ktorú odkazuje Komisia v tomto odvolacom konaní a ktorú Všeobecný súd nezohľadnil, uvádzalo, že zrušenie patentu 947 „by bohužiaľ [otvorilo] trh celému svetu“ a že „úspešná námietka otvorí v skutočnosti trh celému svetu“ (odôvodnenia 844, 874, 914, 1759 a 1763 sporného rozhodnutia).

157. Napokon možnosť, ktorú ponúkla skupina Servier, byť prvou a jedinou spoločnosťou vykonávajúcou činnosť v oblasti generických liekov, ktorá zostane alebo vstúpi na časť trhu, bola pre skupinu Krka výhodnejšia, a to tým skôr, že vďaka dohodám so skupinou Servier bol tento vstup istý, zatiaľ čo pokračovanie v spore a plán nezávislého vstupu na trhy, na ktorých skupina Krka ešte nebola prítomná, zahŕňal riziká a vyžadoval si investície a zdroje(82). Skutočnosť, že zisky, ktoré skupina Krka mohla dosiahnuť z licencie, zodpovedali ziskom, ktoré mohla očakávať na troch najväčších troch západnej Európy, ktorých sa vzdala, potvrdzuje toto chápanie (odôvodnenia 1733, 1739 až 1744, 1748, 1753 až 1756 a 1760, ako aj poznámky pod čiarou 2348 a 2368 sporného rozhodnutia).

158. Celková analýza dohody o urovnaní Krka a licenčnej dohody Krka, ako aj ich kontextu, tvoreného najmä dohodami, ktoré skupina Servier uzavrela s inými spoločnosťami vykonávajúcimi činnosť v oblasti generických liekov a celkovou stratégiou skupiny Servier zameranou proti generickým liekom (pozri najmä odôvodnenia 4 až 9, 1819, 2774, 2919, 2929 a 2932 sporného rozhodnutia), teda potvrdzuje, že dohody Krka predstavovali podľa znenia e‑mailu skupiny Krka z 29. septembra 2005 „spoločnú činnosť [skupiny Servier a skupiny Krka] s cieľom kontrolovať trh“. Skupina Krka napokon zvažovala uzavretie dohody so skupinou Servier týkajúcej sa patentu 947 v internej komunikácii z apríla 2006, na ktorú odkazuje Komisia v tomto odvolacom konaní (odôvodnenia 849, 853, 873, 874, 1759, 1760 a 1763 sporného rozhodnutia). Všeobecný súd nezohľadnil ani tieto skutočnosti.

159. Z toho vyplýva, že Komisia mohla v odôvodnení 1745 sporného rozhodnutia oprávnene dospieť k záveru, že aj keď licencia mohla byť pre držiteľa patentu legitímnym prostriedkom na udelenie práva využívať know‑how chránené patentom iným subjektom na trhu, licenčná dohoda Krka bola problematická, pretože ako súčasť dojednania o rozdelení trhu slúžila ako stimul na dosiahnutie obmedzení hospodárskej súťaže na 18/20 trhov, na ktoré sa nevzťahovala licencia. Preskúmanie dôkazov predložených Komisiou, vykonané v bodoch 145 až 158 vyššie, preukázalo, že Komisia zistila, že v rámci licenčnej dohody Krka skupina Servier previedla na skupinu Krka hodnotu predstavovanú podielmi na trhu, ktoré skupina Servier prenechala skupine Krka, a že protihodnotou tohto prevodu hodnoty bol záväzok skupiny Krka nekonkurovať skupine Servier na zostávajúcich trhoch Únie, na ktoré sa nevzťahovala táto licenčná dohoda.

–       O vyčíslení hodnoty prevedenej na skupinu Krka prostredníctvom licencie

160. V treťom rade Komisia v tejto súvislosti rovnako dôvodne tvrdí, že keď sa Všeobecný súd v bodoch 963, 973 až 984 a 1029 napadnutého rozsudku zameral na to, či bol licenčný poplatok platený podľa licenčnej dohody Krka neobvykle nízky alebo nie, neposúdil, či bol čistý zostatok prevodu hodnoty uskutočneného skupinou Servier v prospech skupiny Krka dostatočne významný na to, aby skutočne stimuloval túto skupinu k tomu, aby upustila od vstupu alebo od pokusov o vstup na trhy, na ktoré sa nevzťahovala licencia.

161. Treba pripomenúť, že skupina Krka odhadla obchodnú hodnotu licencie, teda hodnotu svojej prítomnosti na duopolistických trhoch, na ktoré sa vzťahovala licencia, na viac ako 10 miliónov eur za tri roky (odôvodnenia 1738 a 3162 a poznámka pod čiarou 4112 sporného rozhodnutia). Komisia sa domnievala, že prevádzková marža, ktorej sa skupina Servier vzdala v prospech skupiny Krka v rámci licencie, bola ešte oveľa vyššia (odôvodnenie 1739 sporného rozhodnutia).

162. Výška licenčného poplatku, ktorý mala skupina Krka platiť skupine Servier za využívanie licencie, bola stanovená na 3 % čistej sumy predajov skupiny Krka na trhoch, na ktoré sa vzťahovala licencia (odôvodnenie 910 sporného rozhodnutia). Licenčné poplatky dosahovali okolo 1,1 milióna eur za obdobie štyroch rokov pri obrate okolo 30 miliónov eur (odôvodnenie 1739 a poznámka pod čiarou 2350 sporného rozhodnutia).

163. Z týchto číselných údajov vyplýva, že čistý zostatok hodnoty, ktorú skupina Servier previedla na skupinu Krka podľa licenčnej dohody Krka, dosahoval z hľadiska hodnoty licencie pre skupinu Krka približne najmenej takmer deväť miliónov eur za predpokladu, že zisk 10 miliónov eur odhadovaných skupinou Krka ešte nezohľadňoval náklady na licenčné poplatky. Z hľadiska marže, ktorej sa skupina Servier vzdala a ktorá je vyššia ako zisk skupiny Krka z dôvodu vyšších cien skupiny Servier (odôvodnenie 1739 sporného rozhodnutia), by bola suma čistého zostatku hodnoty, ktorú táto skupina previedla na skupinu Krka v rámci licencie, ešte vyššia.

164. V bodoch 977 až 981 napadnutého rozsudku sa Všeobecný súd domnieval, že nie je nevyhnutne neobvyklé, že sadzba prevádzkového prebytku značne prevyšuje sadzbu licenčného poplatku, že licenčný poplatok predstavuje iba malú časť ziskovej marže nadobúdateľa licencie a že táto sadzba je vypočítaná na základe predajnej ceny výrobku tohto nadobúdateľa. Navyše, licencia nebola výhradná, čo obmedzovalo jej výhodnosť pre skupinu Krka.

165. Tieto všeobecné úvahy však neumožňujú vylúčiť zistenie, že konkrétne v tomto prípade takmer deväť miliónov eur [z hľadiska hodnoty licencie pre skupinu Krka (pozri bod 163 vyššie)], ktoré skupina Servier previedla na skupinu Krka, nemožno vysvetliť žiadnou inou protihodnotou zo strany skupiny Krka než je jej záväzok nekonkurovať skupine Servier na 18/20 trhov Únie, na ktoré sa nevzťahovala licenčná dohoda Krka. Všeobecný súd, ktorý na rôznych miestach napadnutého rozsudku spomenul po prvé, sadzbu licenčného poplatku vo výške 3 % (body 975, 977, 983 a 1029 napadnutého rozsudku), a po druhé, odhad zisku z licencie urobený skupinou Krka na 10 miliónov eur (bod 1000 napadnutého rozsudku), zjavne nedal tieto číselné údaje do súvislosti, aby určil čistý zostatok hodnoty, ktorú skupina Servier previedla na skupinu Krka a posúdil, či tento zostatok bolo možné vysvetliť inak než záväzkom skupiny Krka nekonkurovať v rámci dohody o urovnaní Krka.

166. Na rozdiel od toho, čo sa Všeobecný súd domnieval v bode 983 napadnutého rozsudku, teda nebolo spochybnené zistenie, že prevod hodnoty uskutočnený skupinou Servier v prospech skupiny Krka podľa licenčnej dohody nebolo možné vysvetliť úvahami obmedzenými na ekonomickú hodnotu patentu, ktorý bol predmetom licencie. Všeobecný súd nevyvrátil zistenie Komisie v odôvodnení 1739 sporného rozhodnutia, podľa ktorého, ak by licenčná dohoda Krka bola dojednaná bez dodatočných úvah súvisiacich s trhmi, na ktoré sa nevzťahovala licencia, racionálne udelenie licencie majiteľom patentu prítomným na trhu by sprevádzal licenčný poplatok prinajmenšom sa blížiaci ziskovým maržiam, o ktoré majiteľ patentu príde kvôli predajom, ktoré získa nadobúdateľ licencie.

167. Ako správne zdôrazňuje Komisia, úvahy Všeobecného súdu nezohľadňujú, že strata marže, ktorú utrpela skupina Servier, predstavovala prevod čistej hodnoty zo skupiny Servier na skupinu Krka, že skutočnosť, že licenčný poplatok predstavoval malú časť zisku skupiny Krka v krajinách, na ktoré sa vzťahovala licencia, preukazuje, že hodnota licencie bola dostatočne významná na to, aby presvedčila skupinu Krka, aby opustila 18/20 iných trhov Únie a že skutočnosť, že licencia nebola z právneho hľadiska výhradná nebránila tomu, aby ponúkla skupine Krka faktický duopol so skupinou Servier, čím zaručovala významnú súťažnú výhodu a rozdelenie zisku(83) (odôvodnenia 913 a 1738 až 1742 sporného rozhodnutia).

168. Všeobecný súd tým, že náležite nezohľadnil v ich celosti ciele dohody o urovnaní Krka a licenčnej dohody Krka, ktoré vyplynuli z kontextu týchto dohôd, vysvetleného v bodoch 145 až 158 vyššie, odmietol uznať nielen to, že hodnotu, ktorú skupina Servier previedla na skupinu Krka podľa licenčnej dohody, tvorili marže, ktorých sa skupina Servier vzdala v prospech skupiny Krka na trhoch, na ktoré sa vzťahovala licencia. Všeobecný súd navyše odmietol uznať, že táto hodnota vyplývala aj zo skutočnosti, že skupina Servier zaručila skupine Krka, že môže udržať vysoké ceny vďaka duopolu vytvorenému medzi týmito dvomi podnikateľmi a uzavretiu trhu pre iných konkurentov vykonávajúcich činnosť v oblasti generických liekov. Hodnota prevedená skupinou Servier na skupinu Krka teda spočívala aj v zachovaní tejto situácie. Podľa zmluvného dojednania medzi skupinami Servier a Krka, skupina Krka umožnila skupine Servier, aby si zachovala svoj monopol na trhoch, na ktoré sa nevzťahovala licencia a skupina Servier sa za to podelila so skupinou Krka so svojimi monopolnými príjmami na trhoch, na ktoré sa táto licencia vzťahovala.

169. Z toho vyplýva, že treba vyhovieť aj výhradám, ktoré Komisia uplatňuje proti úvahám Všeobecného súdu vysvetleným v bodoch 992 až 997 napadnutého rozsudku.

170. V uvedených bodoch Všeobecný súd vysvetlil, že nemožno súhlasiť s analýzou Komisie, podľa ktorej licencia udelená skupine Krka na siedmich trhoch strednej a východnej Európy predstavovala stimul pre jej záväzok nekonkurovať skupine Servier na 18/20 zostávajúcich trhov Únie. Podľa Všeobecného súdu pripojiť sa k tomuto názoru by znamenalo, že čím by mala licenčná dohoda širšiu pôsobnosť, tým väčší by bol stimul a tým ľahšie by teda bolo zistiť obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. To by však bolo v rozpore so skutočnosťou, že licencia prirodzene pôsobí v prospech hospodárskej súťaže. Navyše pripojiť sa k analýze Komisie by znamenalo, že pri spojení dohody o urovnaní s licenčnou dohodou by bol majiteľ patentu povinný udeliť licenciu na každom území, na ktoré sa vzťahuje dohoda o urovnaní. To by však nerešpektovalo jeho práva k patentu.

171. Tieto všeobecné úvahy nemôžu odhaľovať žiadne pochybenie, ktorého by sa dopustila Komisia pri analýze dohôd Krka. Táto analýza sa zameriava na špecifické a konkrétne ciele a podmienky uvedených dohôd, ktoré odhaľujú, že za daných okolností licenčná dohoda Krka predstavovala protihodnotu záväzku nekonkurovať podľa dohody o urovnaní Krka. Jediným dôsledkom tohto zistenia pre budúce dohody je, že tieto dohody budú protisúťažné, ak ich analýzy odhalí, že dochádza k prevodu významnej hodnoty zo strany majiteľa patentu v prospech potenciálneho konkurenta vykonávajúceho činnosť v oblasti generických liekov, ktorý nemožno vysvetliť inak než záväzkom tohto konkurenta nekonkurovať majiteľovi patentu.

172. Na záver v tejto súvislosti treba uviesť, že treba vyhovieť aj poslednej výhrade Komisie v rámci prejednávaného odvolacieho dôvodu, formulovanej proti zisteniam Všeobecného súdu uvedeným v bode 998 napadnutého rozsudku. V tomto bode sa Všeobecný súd domnieval, že taká „asymetrická“ licenčná dohoda, ako je dohoda v tomto prípade, ktorá sa nevzťahuje na celé územie, na ktoré sa vzťahuje dohoda o urovnaní, nepredstavuje dostatočný stimul na to, aby sa spoločnosť vykonávajúca činnosť v oblasti generických liekov podriadila obmedzeniam vyplývajúcim z tejto dohody o urovnaní. Podľa Všeobecného súdu na to, aby takúto dohodu bolo možné považovať za stimulujúcu, „mala by ponúkať tejto spoločnosti náhradu istej straty očakávaných príjmov, ktorá vyplýva z prijatia urovnania obsahujúceho ustanovenia, ktoré jej zakazujú vstúpiť na určité geografické časti trhu“.

173. Týmto tvrdením sa Všeobecný súd nielenže dopustil rovnakého pochybenia, ako je uvedené v bode 168 vyššie, ale tiež ignoroval patentový kontext dohôd dotknutých v tomto prípade, v ktorom sa potenciálna hospodárska súťaž medzi majiteľom patentu prítomným na trhu a jeho potenciálnymi konkurentami vykonávajúcimi činnosť v oblasti generických liekov pripravujúcimi sa vstúpiť na tento trh vyznačuje práve neistotou týkajúcou sa toho, či je patent platný a či generické lieky tento patent porušujú(84).

174. V takomto kontexte sa nevyžaduje, aby orgán hospodárskej súťaže preukázal, že ak by dohody neboli uzavreté, potenciálni konkurenti vykonávajúci činnosť v oblasti generických liekov by určite vstúpili na trh a že uzavretím dohôd sa vzdali istých ziskov. Stačí, že tento orgán preukáže, že bez uzavretia dohôd by títo konkurenti mali skutočné a konkrétne možnosti vstúpiť na trh a dosahovať tam zisk(85). Na naplnenie takýchto skutočných a konkrétnych možností sú však potrebné investície, úsilie a podstúpenie rizika zo strany spoločností vykonávajúcich činnosť v oblasti generických liekov. Pre tieto spoločnosti sa preto môže ukázať z obchodného hľadiska výhodnejšie, aby upustili od svojich snáh v tejto súvislosti výmenou za poskytnutie časti monopolných príjmov majiteľom patentu (86).

175. Súdny dvor preto uznal, že na to, aby bol prevod hodnoty označený za dostatočne stimulujúci a uskutočnený výmenou za záväzok nekonkurovať v takom prípade, ako je tento, sa nijako nevyžaduje, aby boli prevody hodnôt nevyhnutne vyššie ako zisky, ktoré by spoločnosť vykonávajúca činnosť v oblasti generických liekov dosiahla, ak by mala úspech v patentovom konaní. Dôležitá je iba skutočnosť, že tieto prevody hodnôt sú dostatočne výhodné na to, aby podnietili túto spoločnosť k tomu, aby upustila od vstupu na dotknutý trh a aby nekonkurovala dotknutému výrobcovi originálnych liekov na základe výkonnosti(87). Z preskúmania prejednávaného odvolacieho dôvodu však vyplýva, že Komisia preukázala, že práve tak to bolo v tomto prípade.

–       Predbežný záver

176. Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď odmietol uznať, že licenčná dohoda Krka obsahovala prevod hodnoty zo strany skupiny Servier v prospech skupiny Krka, ktorý predstavoval protihodnotu jej záväzku nekonkurovať skupine Servier na trhoch dotknutých dohodou o urovnaní Krka.

177. Aj druhému odvolaciemu dôvodu treba preto vyhovieť.

178. Rovnako ako bolo uvedené v bodoch 133 a 134 vyššie v súvislosti s prvým odvolacím dôvodom, treba aj v súvislosti s druhým odvolacím dôvodom spresniť, že hoci jeho dôvodnosť sama osebe odôvodňuje zrušenie napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa kvalifikácie dohôd Krka ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, je vhodné preskúmať ostatné odvolacie dôvody Komisie v tejto súvislosti najmä vzhľadom na to, že vo veci bude následne rozhodovať Súdny dvor.

iii) O uplatnení pojmu obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa (tretí odvolací dôvod)

179. Tretí odvolací dôvod Komisie je založený na viacerých nesprávnych právnych posúdeniach, ktorých sa Všeobecný súd dopustil pri uplatnení pojmu obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

180. Rovnako ako v prípade prvých dvoch odvolacích dôvodov, treba aj v tomto prípade na úvod spresniť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí skupina Servier, výhrady uvádzané Komisiou v rámci prejednávaného odvolacieho dôvodu sa netýkajú posúdenia skutkového stavu Všeobecným súdom, ale jeho právnej kvalifikácie a uplatnenia pravidiel upravujúcich vykonávanie dôkazov. Preskúmanie dôvodnosti tejto právnej kvalifikácie a dodržania týchto pravidiel však patrí do právomoci Súdneho dvora v rámci odvolania(88).

–       O neexistencii „hermeticky uzavretého“ rozdelenia trhov

181. V prvom rade Komisia tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 1003 až 1006 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že dohody Krka nemožno kvalifikovať ako dohody o rozdelení trhu z dôvodu, že nezaviedli „hermeticky uzavreté“ rozdelenie trhov medzi skupiny Servier a Krka. Všeobecný súd dospel k takémuto záveru z dôvodu, že skupina Servier nebola vylúčená zo siedmich trhov, na ktoré sa vzťahovala licenčná dohoda Krka, na ktorých si táto skupina a skupina Krka konkurovali.

182. Ako však správne tvrdí Komisia, táto okolnosť nijako nebráni kvalifikácii dohôd Krka ako dohôd o rozdelení trhu. Ako bolo rozoberané v bodoch 141 až 176 vyššie v rámci preskúmania druhého odvolacieho dôvodu, Komisia preukázala, že cieľom dohody o urovnaní Krka a licenčnej dohody Krka bolo stimulovať skupinu Krka, aby za prevod významnej hodnoty predstavovanej licenčnou dohodou Krka, ktorá jej na siedmich trhoch Únie umožňovala prítomnosť bez rizika a rozdelenie monopolných príjmov so skupinou Servier, nekonkurovala skupine Servier na 18/20 zostávajúcich trhov Únie.

183. Takéto dojednanie treba kvalifikovať ako dohodu o rozdelení trhu aj napriek tomu, že skupina Servier nebola vylúčená zo siedmich trhov pridelených licenčnou dohodou skupine Krka, na ktorých dohody Krka vytvorili faktický duopol medzi týmito dvomi podnikateľmi. Platí to tým skôr, že analýza preukázala, že rozdelenie trhov Únie medzi skupiny Servier a Krka sa neprispôsobovalo rozdielom týkajúcim sa patentovej situácie, ale zodpovedalo rozdeleniu rôznych oblastí ekonomického záujmu(89).

184. Judikatúra týkajúca sa dohôd o rozdelení trhov nevyžaduje „hermeticky uzavreté“ rozdelenie trhov na to, aby dohodu bolo možné kvalifikovať ako dohodu o rozdelení trhov. Prejednávaná vec je práve ukážkou toho, že dohody o rozdelení trhu môžu mať mnohé formy. Ako preto správne zdôrazňuje Komisia, ak by mal byť prijatý výklad Všeobecného súdu obsiahnutý v bodoch 1003 až 1006 napadnutého rozsudku, také dohody o rozdelení trhu, ako sú dohody dotknuté v tomto prípade, by unikli kvalifikácii ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, čo by nenáležite obmedzilo pôsobnosť článku 101 ZFEÚ a vážne poškodilo uplatňovanie práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže(90).

–       O úmysle strán a ich presvedčení týkajúcom sa platnosti patentu 947

185. V druhom rade Komisia spochybňuje bod 1012 napadnutého rozsudku kvôli tomu, že sa v ňom Všeobecný súd domnieval, že „takýto zmluvný celok, založený na uznaní platnosti patentu,… nemožno kvalifikovať ako dohodu o vylúčení z trhu“. Komisia tvrdí, že Všeobecný súd skreslil zmysel dôkazov vzťahujúcich sa na presvedčenie strán týkajúce sa platnosti patentu. Táto argumentácia už v prípade skupiny Krka bola preskúmaná a uznaná za dôvodnú v bodoch 100 až 130 vyššie v rámci preskúmania prvého odvolacieho dôvodu.

186. V prípade skupiny Servier Komisia neuvádza dôkazy, ktoré by Všeobecný súd skreslil, takže Súdnemu dvoru neprináleží, aby z úradnej povinnosti hľadal takéto skreslenie(91). V každom prípade Komisia správne zdôrazňuje, že aj keby sa dohody Krka zakladali na uznaní patentu 947 stranami, takéto dohody by napriek tomu neboli vylúčené z pôsobnosti článku 101 ZFEÚ, ak by ich cieľom bolo rozdelenie trhu. Platí to tým skôr, že Všeobecný súd založil svoje zistenia vysvetlené v bode 1012 napadnutého rozsudku na tom, že nedošlo k preukázaniu stimulu. V bodoch 141 až 176 vyššie však v rámci preskúmania druhého odvolacieho dôvodu bolo vysvetlené, že Všeobecný súd nesprávne dospel k záveru, že skupina Servier neponúkla skupine Krka stimul výmenou za jej záväzok nekonkurovať.

187. Navyše pre každý prípad možno uviesť, že Všeobecný súd v bodoch 1020 až 1022 a 1024 napadnutého rozsudku skreslil dva dôkazné prostriedky týkajúce sa úmyslu skupiny Servier, čo je zjavné už z prečítania týchto bodov, aj keď Komisia konkrétne neuvádza skreslenie v tejto súvislosti. Ako bolo uvedené v bode 96 vyššie, k skresleniu dochádza, keď sa bez použitia nových dôkazných prostriedkov posúdenie existujúcich dôkazných prostriedkov javí zjavne nesprávne(92), pretože Všeobecný súd zjavne prekročil hranice ich primeraného posúdenia(93).

188. Po prvé, Všeobecný súd v bodoch 1020 až 1022 napadnutého rozsudku posudzoval zmienku „štyri získané roky = veľký úspech“, ktorá sa nachádzala v zápisnici zo schôdze vrcholového manažmentu skupiny Servier a odkazovala na britský rozsudok zo 6. júla 2007 určujúci neplatnosť patentu 947(94). Podľa Všeobecného súdu, aj keby z tohto dokumentu, spomínaného v odôvodneniach 4, 112, 184, 244, 804, 1762 a 2984 sporného rozhodnutia bolo možné vyvodiť, že manažment skupiny Servier sa po vyhlásení tohto rozsudku domnieval, že zmyslom patentu 947 bolo umožniť tejto skupine získať ďalšie štyri roky ochrany, neumožňovalo by to dospieť k záveru, že 27. októbra 2006, v čase podpisu dohody o urovnaní Krka a licenčnej dohody Krka, mala skupina Servier úmysel dosiahnuť dohody o rozdelení alebo vylúčení z trhu.

189. Všeobecný súd tým nezohľadnil ostatné dôkazy uvedené Komisiou v odôvodneniach 4, 112, 184, 244, 804, 1762 a 2984 sporného rozhodnutia, podľa ktorých mohol v roku 2007 patent 947 (prihlásený v roku 2001(95)) poskytnúť skupine Servier až 14 ďalších rokov patentovej ochrany (až do roku 2021). Od skupiny Servier sa teda v čase rozsudku o určení neplatnosti tohto patentu v Spojenom kráľovstve v roku 2007 dalo čakať sklamanie. Podľa Komisie skutočnosť, že skupina Servier bola naopak spokojná so „štyrmi získanými rokmi“ od uplynutia platnosti dodatkového ochranného osvedčenia týkajúceho sa patentu na molekulu perindoprilu v Spojenom kráľovstve v roku 2003(96), naznačuje, že v skutočnosti bola spokojná s úspechom svojej stratégie spočívajúcej v oddialení príchodu generických liekov po uplynutí ochrany ponúkanej patentom na molekulu, stratégie, ktorá zahŕňala okrem iného prihlásenie patentu 947 na výrobný postup a uzavretie dohôd s jej konkurentami vykonávajúcimi činnosť v oblasti generických liekov, vrátane skupiny Krka.

190. Vzhľadom na všetky dôkazy nachádzajúce sa v spise, najmä tie, ktoré už boli uvedené v bode 158 vyššie, ktoré potvrdzujú tento výklad, sa teda zdá, že Všeobecný súd skreslil zmienku „štyri získané roky = veľký úspech“, ktorú urobila skupina Servier, keď sa domnieval, že tento dôkaz nemohol potvrdzovať vôľu skupiny Servier oddialiť príchod generických liekov perindoprilu na trh najmä prostredníctvom uzavretia dohôd so skupinou Krka.

191. Po druhé, Všeobecný súd v bode 1024 napadnutého rozsudku skreslil dokument skupiny Servier nazvaný „Coversyl: obrana proti generikám“, pochádzajúci z 19. júna 2006, spomenutý v odôvodneniach 7, 111, 141, 605, 803, 886, 1007, 1183, 1250, 1368, 1474, 1621, 1761, 1991, 2768, 2779, 2962 a 2981, ako aj v poznámkach pod čiarou 2386 a 2430 sporného rozhodnutia. Podľa Všeobecného súdu skutočnosť, že tento dokument pochádza z obdobia pred rozhodnutím EPÚ z 27. júla 2006 značne obmedzuje jeho relevanciu, pretože toto rozhodnutie podstatne zmenilo kontext, najmä pokiaľ ide o to, ako skupiny Krka a Servier vnímali platnosť patentu 947 (bod 1017 napadnutého rozsudku).

192. V rámci preskúmania prvého odvolacieho dôvodu však už bolo v bodoch 102 až 130 vyššie rozoberané, že zistenie Všeobecného súdu, podľa ktorého uvedené rozhodnutie podstatne zmenilo to, ako skupina Krka vnímala platnosť patentu 947, nebolo dôvodné. Všeobecný súd nevysvetlil ani dôvody, pre ktoré rozhodnutie EPÚ z 27. júla 2006 podstatne zmenilo to, ako túto platnosť vnímala skupina Servier a pre ktoré uzavretie dohôd Krka 27. októbra 2006, po tomto rozhodnutí, nie je súčasťou vykonávania tesne predtým naplánovanej stratégie skupiny Servier zameranej proti generickým liekom.

193. Navyše nie je zjavné ani to, prečo by dohody Krka nemali byť súčasťou uvedenej celkovej stratégie z dôvodu, že dokument uvedený v bode 191 vyššie výslovne nespomína stratégiu týkajúcu sa skupiny Krka, ako to naznačil Všeobecný súd v bode 1024 napadnutého rozsudku. Je očividné, že dohody Krka boli tak, ako dohody uzavreté s inými spoločnosťami vykonávajúcimi činnosť v oblasti generických liekov, ktorých protisúťažnú povahu Všeobecný súd uznal(97), súčasťou stratégie skupiny Servier zameranej proti generickým liekom. Všeobecný súd napokon neuviedol, že dotknutý dokument obsahoval aj poznámku „Fungovalo to?“ a vymenúval všetky dohody uzavreté až do dátumu jeho vyhotovenia, pričom skupinu Krka uvádzal medzi zdrojmi hospodárskej súťaže v oblasti generických liekov, ktoré ešte v tomto štádiu stále existovali.

194. Je preto zjavné, že Všeobecný súd skreslil aj tento dokument, keď sa domnieval, že nepotvrdzoval úmysel skupiny Servier uzavrieť so skupinou Krka protisúťažné dohody.

–       O faktickom duopole vytvorenom licenciou

195. V treťom a štvrtom rade Komisia tvrdí, že Všeobecný súd sa v bodoch 987 až 991 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď sa domnieval, že faktický duopol medzi skupinami Servier a Krka, vytvorený na siedmich trhoch, na ktoré sa vzťahovala licenčná dohoda Krka, bolo možné považovať nanajvýš za výsledok neskorších rozhodnutí skupiny Servier a skupiny Krka, ktoré nebolo možné predvídať v čase uzavretia uvedenej dohody. Podľa Všeobecného súdu by sa zohľadnenie takýchto neskorších rozhodnutí podobalo zohľadneniu následkov dohody, ktoré sa nevyžaduje pri analýze jej cieľa. Navyše údajný potenciálny následok licenčnej dohody Krka spočívajúci v tom, že viedla k duopolu medzi skupinou Servier a skupinou Krka na dotknutých trhoch, sa zakladal na hypotetických okolnostiach, ktoré v čase uzavretia dohody neboli objektívne predvídateľné.

196. Tento záver Všeobecného súdu je zjavne nesprávny. Z analýzy znenia dohôd Krka, ako aj z kontextu ich uzavretia, vykonanej v bodoch 145 až 147, 150 až 159 a 168 vyššie, nepochybne vyplýva, že skupinám Servier a Krka bolo zrejmé, že tieto dohody mali usporiadať štruktúru trhov Únie tak, že 18/20 trhov, na ktoré sa nevzťahovala licenčná dohoda Krka, bolo vyhradených pre skupinu Servier a sedem trhov, na ktoré sa vzťahovala licencia, bolo vyhradených pre skupiny Servier a Krka. Relevantné dôkazné prostriedky v ich súhrne jasne umožňujú dospieť k tejto dedukcii, pričom alternatívne vysvetlenie Všeobecného súdu, podľa ktorého vytvorenie duopolu vyplývalo z neskorších rozhodnutí, ktoré nebolo možné predvídať v čase uzavretia dohôd, nie je pravdepodobné a vierohodné.

197. Je samozrejme pravda, že podľa licenčnej dohody Krka bola skupina Servier teoreticky oprávnená udeliť ďalšiu licenciu jednej tretej osobe v každej krajine (bod 46 napadnutého rozsudku a odôvodnenia 910 a 1744 sporného rozhodnutia). Komisia však vzhľadom na súbor predložených kontextových dôkazov presvedčivým spôsobom podložila, že v praxi bolo skupine Krka jasné, že skupina Servier nevyužije túto možnosť, takže trhy, na ktoré sa vzťahovala licencia, zostanú vyhradené pre skupiny Servier a Krka.

198. V čase uzavretia dohôd Krka tak neexistoval žiadny iný subjekt vykonávajúci činnosť v oblasti generických liekov, ktorý by mohol vstúpiť na tieto trhy (odôvodnenia 1739, 1742 a 1744 sporného rozhodnutia). Okrem toho, ako bolo rozoberané v bodoch 155 až 158 a 168 vyššie, zmluvné dojednanie medzi skupinami Servier a Krka bolo výhodné pre týchto dvoch podnikateľov práve preto, že im umožňovalo, aby zachovali vysoké ceny tým, že zabránili prepadu cien spôsobenému otvorením trhu generickým liekom, a aby profitovali z týchto cien, ako aj z vysokých podielov na trhu (odôvodnenia 1744 a 1755 sporného rozhodnutia). Toto dojednanie teda mohlo fungovať iba v prípade, ak na trh nevstúpili iné subjekty vykonávajúce činnosť v oblasti generických liekov.

199. Na rozdiel od toho, čo sa domnieval Všeobecný súd, vytvorenie faktického duopolu medzi skupinami Servier a Krka na trhoch, na ktoré sa vzťahovala licencia, teda nebolo hypotetickým potenciálnym následkom dohôd Krka, ktorý v čase ich uzavretia nebolo možné predvídať, ale naozaj predvídateľným scenárom realizovaným samotnými týmito dohodami. Zohľadnenie vytvorenia tohto duopolu na účely analýzy cieľa uvedených dohôd si teda vôbec nevyžadovalo analýzu ich následkov.

200. Navyše Komisii nie je zakázané, aby sa odvolávala na skutkové okolnosti, ktoré nastali po protisúťažnom správaní, pokiaľ majú tieto okolnosti potvrdiť obsah objektívneho dôkazu(98). Skutočnosť, že Komisia na účely potvrdenia zistenia, že cieľom licenčnej dohody Krka bolo vytvorenie duopolu medzi skupinami Servier a Krka na trhoch, na ktoré sa vzťahovala licencia, zohľadnila okolnosť, že skupina Servier po uzavretí dohôd Krka v skutočnosti neudelila licenciu žiadnej tretej osobe, preto neznamená, že v tejto súvislosti analyzovala následky týchto dohôd.

201. Nepriateľský postoj a neexistencia spolupráce medzi skupinou Servier a skupinou Krka na trhoch, na ktoré sa vzťahovala licencia, zdôraznené Komisiou v odôvodnení 1725 sporného rozhodnutia, na rozdiel od toho, čo sa domnieval Všeobecný súd v bode 991 napadnutého rozsudku, nevedú k záveru, že medzi skupinami Servier a Krka neexistoval duopol vytvorený na týchto trhoch. Komisia v odôvodneniach 1728 a 1744 sporného rozhodnutia preukázala, že bez ohľadu na skutočnosť, že situácia vytvorená licenciou nevylučovala určitý stupeň hospodárskej súťaže medzi skupinami Servier a Krka, udelenie tejto licencie skupinou Servier skupine Krka neviedlo k situácii, v ktorej by príjmy skupiny Servier a skupiny Krka boli významne ovplyvnené skutočnou hospodárskou súťažou, ale k faktickému duopolu so skupinou Krka, ktorý sa pokúšala zachovať samotná skupina Servier, aby ochránila svoje zdroje príjmov.

202. To však zodpovedá zisteniam urobeným v bode 155 vyššie, podľa ktorých bola licencia cenou, ktorú mala zaplatiť skupina Servier preto, aby skupina Krka súhlasila s tým, že jej nebude konkurovať na 18/20 trhov, na ktoré sa nevzťahovala licencia a prestane ju ohrozovať sporom, ktorý by potenciálne viedol k úplnému otvoreniu trhu generickým liekom.

203. Toto zistenie je tiež v súlade s vysvetleniami Komisie, uvedenými v odôvodnení 1725 sporného rozhodnutia, podľa ktorých licenčná dohoda Krka neupravovala obchodné partnerstvo medzi skupinami Servier a Krka nad rámec platby licenčných poplatkov. Skupina Servier naopak vypracovala a uplatňovala kroky, aby čelila prenikaniu generických liekov skupiny Krka na trhy, napríklad v Poľsku, aby napomohla prechodu skupiny Servier k perindoprilu arginínu, ktorý nemožno nahradiť perindoprilom erbumínom skupiny Krka. Tento prechod je však súčasťou stratégie skupiny Servier zameranej proti generickým liekom a spočívajúcej v získaní „evergreening“ perindoprilu (odôvodnenie 239 sporného rozhodnutia)(99).

204. Zo všetkých úvah nachádzajúcich sa v bodoch 195 až 203 vyššie vyplýva, že zistenia Všeobecného súdu, vysvetlené v bodoch 987 až 991 napadnutého rozsudku, podľa ktorých cieľom dohôd Krka nebolo vytvorenie faktického duopolu medzi skupinami Servier a Krka na trhoch, na ktoré sa vzťahovala licencia, sú nesprávne a nemožno ich zohľadniť.

–       O vyhlásení skupiny Lupin

205. V piatom rade Komisia vytýka Všeobecnému súdu, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 1023 napadnutého rozsudku odmietol uznať, že vyhlásenie, ktoré urobila skupina Lupin v čase dohôd Krka, citované v odôvodnení 1730 sporného rozhodnutia, mohlo potvrdzovať vyhlásenie skupiny Krka, podľa ktorého táto spoločnosť „obetovala“ trhy západnej Európy, na ktorých sa zaviazala nekonkurovať skupine Servier, v prospech siedmich trhov strednej a východnej Európy, na ktorých jej skupina Servier udelila licenciu.

206. Podľa dotknutého vyhlásenia skupiny Lupin „sa zdá, že z pohľadu skupiny Servier je toto urovnanie odôvodnené ochranou hlavných trhov, na ktorých prevláda vysoká úroveň substitúcie a/alebo predpisovania [liekov s uvedením medzinárodného nechráneného názvu]“ (UK/Francúzsko)… Tým, že skupina Servier umožňuje skupine Krka vstúpiť na trhy so značkovými generickými liekmi strednej a východnej Európy, vytvára hospodársku súťaž ‚ochranných známok‘ a eróziu trhu, ktorá je viac pod kontrolou, ale nevedie k radikálnemu prechodu ku generickým liekom“.

207. Všeobecný súd, ktorý v bode 1023 napadnutého rozsudku citoval iba prvú časť tohto vyhlásenia, sa domnieval, že toto vyhlásenie neumožňovalo dospieť k záveru o úmysle skupiny Servier uzavrieť so skupinou Krka dohody o rozdelení alebo vylúčení z trhu. Komisia však nepoužila vyhlásenie skupiny Lupin na to, aby preukázala úmysel skupiny Servier, ale aby tvrdila, že vnímanie tohto vonkajšieho pozorovateľa potvrdzovalo zistenie, že dohody Krka mali za cieľ rozdeliť trh medzi týchto dvoch podnikateľov. Na rozdiel od toho, čo sa domnieval Všeobecný súd, je však tento záver očividný, ako to Komisia konštatovala v odôvodnení 1755 a v poznámke pod čiarou 2379 sporného rozhodnutia, kde poznamenala, že „cieľ transakcie bol natoľko evidentný, že si ho konkurent mohol všimnúť bez toho, aby poznal podrobnosti dohody“.

208. Posúdenie dotknutého vyhlásenia skupiny Lupin Všeobecným súdom je teda tiež skreslené, pretože Všeobecný súd zjavne prekročil hranice primeraného posúdenia tohto dôkazného prostriedku(100).

–       O usmerneniach k dohodám o transfere technológií z roku 2004 a o nariadení č. 772/2004 o uplatňovaní článku [101 ods. 3 ZFEÚ] na kategórie dohôd o transfere technológií

209. V šiestom rade Komisia tvrdí, že Všeobecný súd sa v bodoch 248 a 958 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že nesprávne vyložil usmernenia k dohodám o transfere technológií z roku 2004(101) a nariadenie (ES) č. 772/2004 z 27. apríla 2004 o uplatňovaní článku [101 ods. 3 ZFEÚ] na kategórie dohôd o transfere technológií(102) tak, že odôvodňovali spojenie dohody o urovnaní Krka s licenčnou dohodou Krka. Všeobecný súd v uvedených bodoch napadnutého rozsudku v podstate vysvetľoval, že z týchto ustanovení vyplýva, že dohoda o urovnaní a licenčná dohoda môžu byť v zásade legitímne a nevyhnutne nepredstavujú porušenia článku 101 ZFEÚ. Hoci však toto nie je sporné, je pravda, ako už bolo uvedené v bodoch 126 až 128, 148 a 149 vyššie, že všeobecné úvahy o forme, ktorú mali dohody dotknuté v tomto prípade, nie sú relevantné na účely určenia, či tieto dohody konkrétne a za daných okolností predstavovali obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

–       Predbežný záver

210. Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že rovnako ako prvý a druhý odvolací dôvod, je aj tretí odvolací dôvod dôvodný. Nesprávne právne posúdenia Všeobecného súdu, zistené v rámci preskúmania tohto odvolacieho dôvodu, spolu s pochybeniami zistenými pri preskúmaní prvého a druhého odvolacieho dôvodu, stačia na to, aby odôvodnili zrušenie časti napadnutého rozsudku, ktorá sa venuje cieľu dohôd Krka. Rovnako, ako bolo uvedené po preskúmaní prvého a druhého odvolacieho dôvodu v bodoch 133, 134 a 178 vyššie, však napriek tomu pre úplnosť a na účely rozhodovania vo veci Súdnym dvorom, treba preskúmať aj ostatné odvolacie dôvody uvádzané Komisiou proti uvedenej časti napadnutého rozsudku týkajúcej sa kvalifikácie dohôd Krka ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

iv)    O úmysle strán (štvrtý odvolací dôvod)

211. V rámci svojho štvrtého odvolacieho dôvodu Komisia vytýka Všeobecnému súdu nesprávne právne posúdenia, opomenutia a skreslenia, ktorých sa dopustil pri uplatnení zásad týkajúcich sa vykonávania a posúdenia dôkazov o úmysle strán zhromaždených Komisiou. Výhrady uvádzané Komisiou v rámci prejednávaného odvolacieho dôvodu sa do značnej miery prekrývajú s výhradami, ktoré už boli preskúmané a uznané za dôvodné pri preskúmaní prvého až tretieho odvolacieho dôvodu.

212. Na úvod je vhodné uviesť, že je samozrejme pravda, ako to Všeobecný súd pripomenul v bode 222 napadnutého rozsudku, že úmysel strán je iba subsidiárnou okolnosťou, ktorú treba zohľadniť pri určení, či určitý typ koordinácie medzi podnikmi obmedzuje hospodársku súťaž(103). Na rozdiel od toho, čo sa domnieva skupina Servier, to však nemôže viesť k tomu, že prejednávaný odvolací dôvod bude posúdený ako neúčinný. Ako už bolo vysvetlené pri preskúmaní účinnosti prvého odvolacieho dôvodu v bodoch 80 až 90 vyššie, v tomto prípade dôkazy týkajúce sa úmyslu a vnímania strán, najmä pokiaľ ide o údajné uznanie platnosti patentu 947 skupinou Krka, predstavovali jeden zo základov analýzy povahy dohôd Krka ako obmedzenia hospodárskej súťaže vykonanej Všeobecným súdom.

–       O zohľadnení úmyslu strán

213. V rámci prejednávaného odvolacieho dôvodu má Komisia v prvom rade výhrady proti tomu, že Všeobecný súd jej v bode 1015 napadnutého rozsudku vytýkal, že neposúdila úmysel strán, hoci v prípade obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa sa to nevyžadovalo.

214. Pri podrobnejšom skúmaní sa však zdá, že namiesto toho, ako by Komisii vytýkal, že neposúdila úmysel strán, sa Všeobecný súd v bodoch 1015 až 1026 napadnutého rozsudku skôr domnieval, že dôkazy predložené Komisiou neumožňovali dospieť k záveru, že Komisia preukázala úmysel skupiny Servier a skupiny Krka uzavrieť dohodu o rozdelení alebo o vylúčení z trhu.

215. Analýza prejednávaného odvolacieho dôvodu, vykonaná v nasledujúcich bodoch, však preukáže, že táto úvaha sa zakladá na neúplnom posúdení dôkazov a nerešpektovaní zásad týkajúcich sa vykonávania a hodnotenia dôkazov v práve Únie v oblasti hospodárskej súťaže.

–       O uplatnení zásad týkajúcich sa vykonávania dôkazov

216. V tejto súvislosti má Komisia v druhom rade výhrady proti tomu, že Všeobecný súd nesprávne vyložil právne zásady, ktorými sa malo riadiť jeho posúdenie dôkazov a podľa ktorých musí byť takéto posúdenie celkové. Tieto zásady boli pripomenuté v bodoch 92 až 96 vyššie.

217. Komisia jednak vytýka Všeobecnému súdu, že nepreskúmal všetky skutkové dôkazy, na ktorých sa zakladá sporné rozhodnutie a že v bodoch 1017 až 1024 napadnutého rozsudku iba stručne odkázal na niektoré dokumenty citované v časti uvedeného rozhodnutia týkajúcej sa úmyslu strán. Všeobecný súd najmä necitoval, ani nepreskúmal dôkazné prostriedky uvedené v odôvodneniach 873, 847, 1687 až 1690 a 1758 až 1760 sporného rozhodnutia, ani stratégiu skupiny Servier zameranú proti generickým liekom. Rovnako Všeobecný súd nezohľadnil email skupiny Krka z 29. septembra 2005, citovaný v odôvodneniach 849 až 854 a 1760 sporného rozhodnutia, ako ani vyhlásenie skupiny Lupin, citované v jeho odôvodneniach 1730 a 1748, ktoré sa navzájom potvrdzujú a posilňujú.

218. Tieto výhrady a tieto dôkazné prostriedky už boli preskúmané a výhrady v tejto súvislosti uznané za dôvodné v bodoch 102 až 130, 156, 158, 187 až 194 a 205 až 207 vyššie v rámci preskúmania prvého až tretieho odvolacieho dôvodu. Ako už bolo uvedené v bode 129 vyššie, Všeobecný súd v bodoch 1018, 1019 a 1025 napadnutého rozsudku tvrdil, že dôkazy zhromaždené Komisiou sú zlomkovité a nejednoznačné, pričom nepreskúmal všetky relevantné dôkazy a dôkazy, ktoré preskúmal, vybrané selektívne, zjavne nesprávne posúdil.

219. Komisia okrem toho tvrdí, že Všeobecný súd v bode 1016 napadnutého rozsudku nesprávne uplatnil judikatúru týkajúcu sa odvodzovania pri hodnotení dôkazov, keď sa domnieval, že jej uplatňovanie bolo menej samozrejmé v tomto prípade, keď Komisia mohla mať k dispozícii obsah dotknutých dohôd. Komisia v tejto súvislosti tvrdí, že tieto dohody neboli v čase ich uzavretia zverejnené.

220. V odôvodnení 56 sporného rozhodnutia sa však uvádza, že text dohôd sa nachádzal medzi dôkazmi, ktoré Komisia použila a Komisia nepopiera, že mohla mať k uvedeným dohodám prístup. Ako však už bolo uvedené v bodoch 97 a 98 vyššie, bez ohľadu na to, či Komisia mohla mať ľahko k dispozícii úplný obsah dohôd, judikatúra týkajúca sa odvodení a dedukcií je v tejto veci v každom prípade relevantná. Odpoveď na otázku, či mal tento obsah za cieľ nezákonné rozdelenie trhu, treba totiž vyvodzovať nielen z uvedeného obsahu, ale aj z kontextu dohôd a z úmyslu strán, pri analýze ktorých Komisia preskúmala množstvo listinných dôkazov.

221. V rovnakom duchu Komisia vytýka Všeobecnému súdu, že sa v bode 1016 napadnutého rozsudku domnieval, že „dedukcie vyvodené z čiastočných výňatkov z e‑mailov alebo z iných dokumentov, ktoré majú preukazovať úmysly strán“, nemôžu spochybniť záver založený na samotnom obsahu dohôd.

222. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v bodoch 126 až 129, 148 a 149 vyššie už bolo uvedené, že Všeobecný súd vyvodil nesprávne závery z formy dohôd Krka, najmä z toho, že jednou z týchto dohôd bola licenčná dohoda. Rovnako bolo uvedené, že Všeobecný súd sa dopustil pochybenia, keď analyzoval dohodu o urovnaní Krka a licenčnú dohodu Krka nezávisle od seba a vytrhnuté z ich kontextu (bod 144 vyššie).

223. Napokon treba zdôrazniť, že Všeobecný súd v bode 1016 napadnutého rozsudku zrejme vytýka Komisii, že vyvodila dedukcie „z čiastočných výňatkov z e‑mailov alebo z iných dokumentov, ktoré majú preukazovať úmysly strán“, zatiaľ čo najmä v bodoch 116, 188 až 190, 193 a 205 až 207 vyššie bolo uvedené, že práve samotný Všeobecný súd založil svoju analýzu na čiastočných citáciách dokumentov a okolností, ktoré boli obšírne citované v spornom rozhodnutí. Rovnako bolo v rámci preskúmania prvých troch odvolacích dôvodov opakovane uvedené, že analýza dohôd Krka vykonaná Všeobecným súdom sa zakladá na neúplnom a čiastočnom zohľadnení dôkazných prostriedkov a okolností vzťahujúcich sa na kontext týchto dohôd (pozri najmä body 102 až 105, 114, 115, 152, 156, 158, 165 a 168 vyššie). Naopak analýza prejednávaného odvolacieho dôvodu preukázala, že na rozdiel od toho, čo uviedol Všeobecný súd v bode 1025 napadnutého rozsudku, Komisia zhromaždila súbor relevantných a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov v prospech svojho zistenia, že dohody Krka boli dohodami o rozdelení trhu.

224. Komisia teda dôvodne tvrdí, že ak by Všeobecný súd správne uplatnil zásady týkajúce sa vykonávania dôkazov, pripomenuté v bodoch 92 až 96 a 110 vyššie, nemohol by dospieť k takému záveru, k akému dospel. Výhrada založená na nesprávnych právnych posúdeniach, ktorých sa dopustil Všeobecný súd pri uplatnení týchto zásad, je teda rovnako dôvodná.

–       O vierohodnosti dôkazov v závislosti od dátumu ich vyhotovenia

225. V treťom rade Komisia tvrdí, že body 1017 a 1024 napadnutého rozsudku obsahujú nesprávne právne posúdenie, pretože sa v nich Všeobecný súd domnieval, že rozhodnutie EPÚ z 27. júla 2006(104) a predbežný zákaz z 3. októbra 2006 nariadený v Spojenom kráľovstve proti skupine Krka(105) podstatne zmenili kontext, v ktorom boli dohody Krka uzavreté, predovšetkým pokiaľ ide o vnímanie platnosti patentu 947 skupinou Krka a skupinou Servier. Všeobecný súd sa preto najmä v bodoch 1017, 1018 a 1024 napadnutého rozsudku domnieval, že dokumenty pochádzajúce z obdobia po týchto udalostiach sú pre posúdenie úmyslu týchto strán relevantnejšie ako dokumenty vyhotovené pred uvedenými udalosťami.

226. V rámci preskúmania prvého odvolacieho dôvodu v bodoch 101 až 108 a 114 až 123 vyššie však už bolo uvedené, že tieto závery Všeobecného súdu boli urobené na záver čiastočnej, ba dokonca selektívnej analýzy dôkazov predložených Komisiou a zjavne nesprávneho posúdenia, ba dokonca skreslenia dôkazov zohľadnených Všeobecným súdom.

–       O dôkaznej hodnote neskorších vyhlásení

227. V štvrtom rade Komisia tvrdí, že Všeobecný súd porušil zásady týkajúce sa vykonávania dôkazov tým, že v bodoch 999, 1000 a 1010 napadnutého rozsudku prikladal väčšiu váhu vyhláseniam podaným skupinou Krka po uzavretí dohôd Krka ako dôkazom pochádzajúcim z obdobia uzavretia týchto dohôd, citovaným v bodoch 1015 až 1024 napadnutého rozsudku. Dôvodnosť tejto výhrady už bola uznaná v bodoch 109 až 113 vyššie.

–       Predbežný záver

228. Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že aj štvrtý odvolací dôvod je dôvodný. Vzhľadom na úvahy už vysvetlené v bodoch 133, 134, 178 a 210 vyššie na záver preskúmania prvého, druhého a tretieho odvolacieho dôvodu, však treba preskúmať aj ostatné odvolacie dôvody týkajúce sa protisúťažného cieľa dohôd Krka.

v)      O zohľadnení následkov licencie v prospech hospodárskej súťaže (piaty odvolací dôvod)

229. Komisia v rámci svojho piateho odvolacieho dôvodu tvrdí, že Všeobecný súd sa v bodoch 1007 až 1009 a 1031 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď zohľadnil pozitívne následky, ktoré mala licencia v siedmich členských štátoch strednej a východnej Európy, v ktorých sa uplatňovala.

230. Na rozdiel od toho, čo tvrdí skupina Servier, Komisia jasne identifikuje pochybenia, ktoré v tejto súvislosti vytýka Všeobecnému súdu, takže prejednávaný odvolací dôvod je prípustný.

231. V bodoch napadnutého rozsudku, voči ktorým smerujú výhrady v rámci tohto odvolacieho dôvodu, Všeobecný súd uviedol, že licenčná dohoda Krka prispela k tomu, že skupina Krka vstúpila alebo zostala na siedmich trhoch, na ktoré sa vzťahovala licencia. Táto dohoda teda mala priaznivý následok na hospodársku súťaž v porovnaní s predchádzajúcou situáciou, za ktorej mohla skupina Krka zostať alebo vstúpiť na trh iba s rizikom, a to tým skôr, že príslušné orgány práve potvrdili platnosť patentu 947 a že existovalo riziko, ktoré skupina Krka vnímala ako významné, že jej výrobok porušuje uvedený patent.

232. Tento údajný priaznivý následok licenčnej dohody Krka na hospodársku súťaž však nemôže spochybniť zistenie, že dohoda o urovnaní Krka a licenčná dohoda Krka boli dohodami o rozdelení trhu a teda obmedzením hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

233. Po prvé, ako pripomína Komisia, článok 4 sporného rozhodnutia obmedzil konštatovanie porušenia vo vzťahu k skupine Servier a skupine Krka na 18/20 trhov Únie, na ktoré sa vzťahovala dohoda o urovnaní Krka, a nekonštatoval žiadne porušenie na siedmich trhoch, na ktoré sa vzťahovala licenčná dohoda Krka (pozri bod 39 vyššie). Ako však správne tvrdí Komisia v rámci prejednávaného odvolania, a ako to uviedla v odôvodnení 1755 sporného rozhodnutia, vstup alebo nepretržitá prítomnosť skupiny Krka v týchto siedmich členských štátoch, na ktorú odkazuje bod 1007 napadnutého rozsudku, nijako nemení, ani neodôvodňuje skutočnosť, že skupina Krka bola vylúčená ako zdroj potenciálnej hospodárskej súťaže na 18/20 trhov, na ktoré sa vzťahovala dohoda o urovnaní Krka.

234. V tomto kontexte na rozdiel od toho, čo tvrdí skupina Servier, sú rozsudky vo veciach Consten a Grundig/Komisia(106) a MasterCard a i./Komisia(107), citované Komisiou, mutatis mutandis relevantné v prejednávanej veci. V týchto rozsudkoch sa Súdny dvor v podstate domnieval, že následky, ktorá má dohoda na určitom trhu v prospech hospodárskej súťaže, nemôžu „kompenzovať“ obmedzujúce následky takejto dohody na hospodársku súťaž na inom trhu.

235. Po druhé, aj keby bolo na účely celkového posúdenia dohody o urovnaní Krka a licenčnej dohody Krka v ich celosti potrebné zohľadniť následky licenčnej dohody Krka na trhy dotknuté touto dohodou, tieto následky nemôžu spochybniť zistenie, že tieto dohody predstavovali obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

236. Je tak samozrejme pravda, že Súdny dvor v rozsudku Generics (UK) a i.(108) konštatoval, že ak sa účastníci takej dohody, ako sú dohody dotknuté v tomto prípade, dovolávajú následkov v prospech hospodárskej súťaže spojených s touto dohodou, tieto následky musia byť ako súčasť kontextu tejto dohody riadne zohľadnené na účely jej kvalifikácie ako „obmedzenia z hľadiska cieľa“, keďže môžu spochybniť celkové posúdenie stupňa dostatočnej škodlivosti dotknutého zosúladeného postupu pre hospodársku súťaž a v dôsledku toho jej kvalifikácie ako „obmedzenia z hľadiska cieľa“.

237. Súdny dvor však v uvedenom rozsudku rovnako skonštatoval, že takéto následky, ktoré sú údajne v prospech hospodárskej súťaže, môžu spochybniť zistenie, že došlo k obmedzeniu z hľadiska cieľa iba vtedy, ak sú preukázané, relevantné, vlastné dotknutej dohode a dostatočne významné na to, aby umožňovali dôvodne pochybovať o dostatočne škodlivej povahe dotknutej dohody o urovnaní pre hospodársku súťaž, a teda o jej protisúťažnom cieli. Súdny dvor ďalej uviedol, že to nie je prípad dohody umožňujúcej riadený vstup spoločnosti vykonávajúcej činnosť v oblasti generických liekov na trh, zosúladený s majiteľom patentu, na účely reorganizácie dotknutého trhu, ktorý nevytváral konkurenčný tlak na uvedeného majiteľa a zabezpečil spotrebiteľom iba minimálne či dokonca neisté výhody(109).

238. V tomto prípade však vstup skupiny Krka na sedem trhov, na ktoré sa vzťahovala licencia, nevytváral ani významný konkurenčný tlak na skupinu Servier (bod 201 vyššie). Navyše k tomuto vstupu došlo v rámci faktického duopolu medzi skupinou Servier a skupinou Krka, ktorého cieľom bolo zabrániť pádu cien, ktorý by bol spôsobený otvorením trhu počas nezávislého vstupu generických liekov. Táto riadená reorganizácia trhu preto umožňovala skupine Servier a skupine Krka zachovať ceny a podiely na trhu, ktoré boli oveľa vyššie ako v prípade nezávislého otvorenia trhu generickým liekom (body 155 až 158 vyššie). Výhody, ktoré spotrebiteľom priniesol vstup alebo nepretržitá prítomnosť skupiny Krka na trhoch dotknutých licenciou, boli teda obmedzené v porovnaní s výhodami, ktoré by vyplynuli z nezávislého otvorenia týchto trhov generickým liekom.

239. Navyše na niektorých z uvedených trhov ešte neboli udelené národné ekvivalenty patentu 947, takže skupina Krka nepotrebovala licenciu na to, aby tam vstúpila alebo zostala. Všeobecný súd sa však napriek tomu domnieval, že licencia mala priaznivý následok spočívajúci v tom, že skupina Krka sa vyhla riziku neskoršieho sporu v prípade, ak by v budúcnosti boli skupine Servier udelené patenty na týchto trhoch (body 1008 a 1027 napadnutého rozsudku). Z týchto úvah vyplýva, že údajne následky licenčnej dohody Krka v prospech hospodárskej súťaže boli nielen obmedzené, ale aj hypotetické a neisté.

240. Na záver treba uviesť, že v tomto prípade došlo rovnako, ako vo veci Generics (UK) a i., k riadenému, s majiteľom patentu zosúladenému vstupu spoločnosti vykonávajúcej činnosť v oblasti generických liekov na trh výmenou za to, že táto spoločnosť upustila od svojich snáh o nezávislý vstup na uvedený trh. Ako som však zdôraznila v návrhoch, ktoré som predniesla v uvedenej veci, poskytnutie istých minimálnych výhod spotrebiteľom vďaka miernemu poklesu cien nemôže spochybniť protisúťažný cieľ dohody, ktorej cieľom je navyše zničiť hospodársku súťaž vo vzťahu k určitému výrobku alebo na určitom trhu(110).

241. V tomto kontexte totiž „konkurenčným“ scenárom, s ktorým treba porovnať zosúladenú situáciu vytvorenú dohodami, nie je scenár istého nezávislého vstupu výrobcov generických liekov na trh, ale scenár, v ktorom títo výrobcovia pokračujú vo svojom úsilí na tento účel na základe ich samostatného posúdenia rizík a šancí v tejto súvislosti. Skutočnosť, že vstup dohodnutý medzi majiteľom patentu a spoločnosťou vykonávajúcou činnosť v oblasti generických liekov je istý, zatiaľ čo scenár nezávislého vstupu závisí od rizík patentového sporu, nemôže znamenať, že riadený vstup je z hľadiska hospodárskej súťaže nevyhnutne „najlepším scenárom“. Rozhodujúci totiž nie je vstup generických liekov na trh za každú cenu, ale skutočnosť, že k tomuto vstupu dôjde alebo nedôjde na základe voľnej hospodárskej súťaže, a nie na základe zosúladeného postupu strán, ktorým túto súťaž nahradili(111).

242. Z týchto úvah vyplýva, že treba vyhovieť aj piatemu odvolaciemu dôvodu, založenému na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa Všeobecný súd dopustil pri posúdení toho, aké dôsledky mali na účely kvalifikácie dohôd Krka ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa následky licenčnej dohody Krka, ktoré boli v prospech hospodárskej súťaže.

vi)    O dohode o prevode a o poskytnutí licencie Krka (šiesty odvolací dôvod)

243. Komisia svojim šiestym odvolacím dôvodom, ktorý je posledným odvolacím dôvodom týkajúcim sa kvalifikácie dohôd Krka ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, vytýka Všeobecnému súdu nesprávne právne posúdenie preto, že odmietol uznať protisúťažnú povahu dohody o prevode a o poskytnutí licencie Krka, uzavretej 5. januára 2007, teda približne dva mesiace po uzavretí dohody o urovnaní Krka a licenčnej dohody Krka, ku ktorému došlo 27. októbra 2006.

244. Ako bolo uvedené v bode 59 vyššie, Komisia konštatovala, že dohoda o prevode a o poskytnutí licencie Krka umožnila posilniť konkurenčné postavenie skupiny Servier a skupiny Krka, ktoré vyplývalo z rozdelenia trhov zavedeného všetkými dohodami Krka tým, že zabránila skupine Krka, aby svoju konkurenčnú technológiu na výrobu perindoprilu previedla na iné spoločnosti vykonávajúce činnosť v oblasti generických liekov. Keďže úhrada sumy 30 miliónov eur v rámci tejto dohody nesúvisela s príjmami očakávanými alebo dosiahnutými skupinou Servier komerčným využívaním technológie prevedenej skupinou Krka, Komisia posúdila túto platbu ako rozdelenie príjmu dosiahnutého rozdelením trhov medzi skupinu Servier a skupinu Krka(112).

245. Všeobecný súd sa zase najmä v bodoch 1053, 1054 a 1059 napadnutého rozsudku domnieval, že keďže Komisia oprela zistenie, že dohoda o prevode a o poskytnutí licencie Krka predstavuje obmedzenie z hľadiska cieľa o zistenie, že obmedzením z hľadiska cieľa sú dohoda o urovnaní Krka a licenčná dohoda Krka, a keďže toto posledné zistenie Všeobecný súd zrušil, treba zrušiť aj zistenie týkajúce sa obmedzujúceho cieľa uvedenej dohody o prevode a o poskytnutí licencie.

246. V rámci preskúmania prvých piatich odvolacích dôvodov vykonaného vyššie však bolo uznané, že konštatovania Všeobecného súdu týkajúce sa protisúťažného cieľa dohody o urovnaní Krka a licenčnej dohody Krka sú nesprávne, a že Komisia bola oprávnená dospieť k záveru, že tieto dohody predstavovali obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

247. Ako preto správne tvrdí Komisia, závery, ktoré vyvodil Všeobecný súd z týchto zistení vo vzťahu k dohode o prevode a o poskytnutí licencie Krka, sa zakladajú na nesprávnom predpoklade.

248. Okrem toho Komisia dôvodne tvrdí aj to, že závery Všeobecného súdu týkajúce sa dohody o prevode a o poskytnutí licencie Krka, vysvetlené v bodoch 1041 až 1060 napadnutého rozsudku, sú nedostatočne odôvodnené, pretože nevysvetľujú, prečo sú nesprávne odôvodnenia 1764 až 1810 sporného rozhodnutia, ktoré sa zaoberajú touto dohodou, a ktoré Všeobecný súd dokonca ani neanalyzoval.

249. Z toho vyplýva, že treba vyhovieť aj šiestemu odvolaciemu dôvodu, založenému na pochybeniach, ktorých sa Všeobecný súd dopustil pri analýze cieľa dohody o prevode a o poskytnutí licencie Krka.

3)      Záver k cieľu dohôd Krka

250. Zo všetkých predchádzajúcich úvah vykonaných v rámci preskúmania prvého až šiesteho odvolacieho dôvodu Komisie (body 69 až 249 vyššie) vyplýva, že zistenie Všeobecného súdu, podľa ktorého dohody Krka nemali byť kvalifikované ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa (body 1032, 1060 a 1233 napadnutého rozsudku), sa zakladá na analýze obsahujúcej nesprávne právne posúdenie a musí byť zrušené.

251. Podľa článku 61 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie môže Súdny dvor v prípade zrušenia rozhodnutia Všeobecného súdu vydať konečný rozsudok sám, ak to stav konania dovoľuje.

252. Z preskúmania prvého až šiesteho odvolacieho dôvodu vyplýva, že je to tak v prejednávanej veci, pokiaľ ide o zistenie protisúťažného cieľa dohôd Krka. Toto preskúmanie preukázalo, že deviaty žalobný dôvod uplatnený skupinou Servier v prvostupňovom konaní, na ktorom sa zakladá analýza Všeobecného súdu (pozri body 910 až 942 a 1033 až 1040 napadnutého rozsudku), neumožňuje vyvrátiť zistenie Komisie nachádzajúce sa v podstate najmä v odôvodneniach 1756, 1810 a 1812 sporného rozhodnutia, podľa ktorého tieto dohody predstavovali jedinú a pokračujúcu činnosť, ktorej cieľom bolo rozdelenie a pridelenie trhov s perindoprilom v Únii medzi skupinu Servier a skupinu Krka tým, že sa skupine Krka povolilo v siedmich členských štátoch naďalej predávať alebo uviesť na trh generický perindopril v rámci faktického duopolu so skupinou Servier ako odmenu za záväzok skupiny Krka nekonkurovať skupine Servier na 18/20 zostávajúcich trhov Únie.

253. Súdny dvor teda môže sám rozhodnúť vo veci a zamietnuť deviaty žalobný dôvod uvedený skupinou Servier v prvostupňovom konaní, pokiaľ ide o cieľ dohôd Krka, čo povedie k potvrdeniu sporného rozhodnutia v tejto súvislosti.

b)      O obmedzení hospodárskej súťaže z hľadiska následku (siedmy odvolací dôvod)

254. V rámci svojho siedmeho odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, že Všeobecný súd sa pri preskúmaní protisúťažných následkov dohôd Krka dopustil súboru nesprávnych právnych posúdení.

255. Na úvod treba pripomenúť, že protisúťažný cieľ a následok dohody nie sú kumulatívnymi, ale alternatívnymi podmienkami uplatnenia zákazu formulovaného v článku 101 ods. 1 ZFEÚ. Dohoda je teda bez ohľadu na jej následky zakázaná, pokiaľ je jej cieľ v rozpore s hospodárskou súťažou. Z toho vyplýva, že zohľadnenie následkov dohody je nadbytočné, ak je preukázané, že jej cieľom je vylúčenie, obmedzenie alebo skreslenie hospodárskej súťaže v rámci spoločného trhu(113).

256. Ak by preto Súdny dvor v tomto prípade v súlade s predchádzajúcimi úvahami a záverom nachádzajúcimi sa v bodoch 252 a 253 vyššie uznal, že zistenia Všeobecného súdu týkajúce sa neexistencie protisúťažného cieľa dohôd Krka sú nesprávne a teda že Komisia správne zohľadnila existenciu protisúťažného cieľa týchto dohôd, nebolo by nevyhnutné preskúmať prejednávaný odvolací dôvod týkajúci sa protisúťažných následkov uvedených dohôd.

257. Pre úplnosť však preskúmam aj tento odvolací dôvod.

258. Pred týmto preskúmaním (2) je vhodné stručne zhrnúť, ako tieto následky posúdila tak Komisia v spornom rozhodnutí, ako aj Všeobecný súd v napadnutom rozsudku (1).

1)      Analýza následkov dohôd Krka v spornom rozhodnutí a napadnutom rozsudku

i)      Sporné rozhodnutie

259. Komisia v odôvodneniach 1214 až 1218 sporného rozhodnutia vysvetlila, že na účely posúdenia obmedzujúcich následkov dohody treba zohľadniť konkrétne podmienky, za ktorých dohoda vyvoláva svoje následky a že preskúmanie podmienok hospodárskej súťaže na danom trhu sa nemá zakladať iba na existujúcej hospodárskej súťaži medzi podnikmi už prítomnými na relevantnom trhu, ale aj na potenciálnej hospodárskej súťaži. Podľa Komisie bolo jej povinnosťou v tomto prípade preskúmať, aké následky mali dohody o urovnaní, vrátane dohôd Krka, na potenciálnu hospodársku súťaž, keďže tieto dohody mali vplyv na to, ako boli konkurenti skupiny Servier vykonávajúci činnosť v oblasti generických liekov stimulovaní pripravovať sa na vstup na jeden alebo viacero trhov Únie.

260. Komisia v odôvodneniach 1219 a 1220 sporného rozhodnutia v podstate spresnila, že posúdenie konkrétnych obmedzujúcich následkov dohôd o urovnaní, spočívajúcich vo vytlačení spoločností vykonávajúcich činnosť v oblasti generických liekov ako potenciálnych konkurentov, na potenciálnu hospodársku súťaž a na štruktúru hospodárskej súťaže na dotknutých trhoch, sa musí vykonať na základe skutkového stavu existujúceho v čase týchto urovnaní, pričom teba zohľadniť aj spôsob, akým boli tieto dohody skutočne vykonané. Kvalifikácia porušenia totiž v zásade nemôže závisieť od neskoršieho skutkového vývoja. Keď ide o vylúčenie potenciálnej hospodárskej súťaže, podľa Komisie „hľadieť na to, čo sa skutočne stalo, môže mať len málo do činenia s tým, čo by sa pravdepodobne stalo, ak by nedošlo k dohode“. To platí tým skôr, keď dohoda značne mení motiváciu jednej alebo oboch strán naďalej si konkurovať.

261. Komisia v odôvodneniach 1221 a 1226 sporného rozhodnutia uviedla, že obmedzujúce následky dohody treba posúdiť v porovnaní so skutočným hospodárskym a právnym kontextom, v ktorom by sa odohrávala hospodárska súťaž, ak by k dohode nedošlo, čo si vyžaduje preskúmať stupeň hospodárskej súťaže medzi stranami a hospodársku súťaž zo strany tretích osôb, predovšetkým skutočnú a potenciálnu hospodársku súťaž, ktorá by existovala, ak by dohody neboli uzavreté, a možné súťažné správanie spoločností vykonávajúcich činnosť v oblasti generických liekov v takej situácii.

262. Pokiaľ ide o skutočné a konkrétne možnosti, že spoločnosti vykonávajúce činnosť v oblasti generických liekov vstúpia na relevantné trhy a budú konkurovať skupine Servier, Komisia odkázala na svoje preskúmanie potenciálnej hospodárskej súťaže medzi skupinou Servier a spoločnosťami vykonávajúcimi činnosť v oblasti generických liekov, ktoré bolo vykonané v rámci preskúmania cieľa dohôd (odôvodnenie 1222 sporného rozhodnutia).

263. Komisia napokon vysvetlila, že preskúma aj obmedzujúce následky týchto dohôd na štruktúru hospodárskej súťaže, pričom najmä posúdi trhovú silu strán a otázku existencie iných zdrojov hospodárskej súťaže pre skupinu Servier, ktorá je relevantná v prípade, ak na trhu chýba novovstupujúci subjekt (odôvodnenia 1223 až 1227 sporného rozhodnutia).

264. V tejto súvislosti sa Komisia v odôvodneniach 1228 až 1240 sporného rozhodnutia najmä domnievala, že konkurenčné tlaky vyvíjané inými liekmi na perindopril mali len obmedzenú účinnosť, čo bolo v protiklade s očakávaným (a napokon vytvoreným) tlakom generických verzií perindoprilu. Podľa Komisie bol tento konkurenčný tlak vyvíjaný generickými verziami perindoprilu kľúčový, pretože cieľom napadnutých postupov bola jeho neutralizácia. V porovnaní s konkurenčným tlakom generických liekov, boli ostatné tlaky vyvíjané na perindopril nedostatočné na vyvinutie účinného konkurenčného tlaku.

265. Vylúčenie konkurenčného tlaku generických liekov teda malo významné následky z hľadiska celkových nákladov spotrebiteľov na perindopril. Bez vstupu generických liekov na trh by skupina Servier nečelila účinnej hospodárskej súťaži, pretože okrem generických verzií perindoprilu na ňu neexistoval žiadny iný významný tlak. Keďže schopnosť skupiny Servier udržať suprakonkurenčné ceny bola spojená s dohodami o urovnaní, ktoré uzavrela so spoločnosťami vykonávajúcimi činnosť v oblasti generických liekov, je rovnako možné preukázať priame protisúťažné následky týchto dohôd (odôvodnenia 1240 až 1243 sporného rozhodnutia).

266. Komisia v odôvodneniach 1244 až 1269 sporného rozhodnutia vysvetlila, že v čase uzavretia dohôd medzi skupinou Servier a spoločnosťami vykonávajúcimi činnosť v oblasti generických liekov, sa štruktúra trhu vyznačovala obmedzeným počtom spoločností vykonávajúcich činnosť v oblasti generických liekov, ktoré sa pripravovali vstúpiť na trh. Okrem strán, ktoré uzavreli tieto dohody so skupinou Servier, zostávali pre skupinu Servier iba dve významné priame generické hrozby. Komisia dospela k záveru, že za takýchto okolností vylúčenie jediného konkurenta významne znížilo pravdepodobnosť skutočného a včasného vstupu generických liekov na trh.

267. Komisia ďalej v odôvodneniach 1813 až 1850 (pokračovanie oddielu 5.5) sporného rozhodnutia preskúmala otázku, či dohody Krka predstavovali obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska následku, pričom toto preskúmanie sa obmedzovalo na trhy Francúzska, Holandska a Spojeného kráľovstva (odôvodnenie 1816 sporného rozhodnutia).

268. Podľa Komisie bola skupina Krka potenciálnym konkurentom skupiny Servier na týchto troch trhoch a mala skutočné a konkrétne možnosti vstúpiť na tieto trhy v krátkom čase. Skupina Krka bola skutočným dodávateľom perindoprilu na piatich geografických trhoch a pripravovala sa vstúpiť na viaceré iné trhy, čo preukazovalo jej úmysel v tejto súvislosti. Skupina Krka bola navyše schopná vstúpiť na trhy, na ktorých nebola skutočným dodávateľom v krátkom čase, pretože ukončila vývoj svojho výrobku. Skupina Krka si tiež aktívne pripravovala pôdu pre svoj výrobok prostredníctvom sporu v Spojenom kráľovstve a bola presvedčená o neplatnosti patentu 947 (odôvodnenie 1820 sporného rozhodnutia).

269. Tým, že dohody Krka stimulovali skupinu Krka k tomu, aby sa zaviazala nevstúpiť na uvedené trhy, mali za následok vylúčenie týchto možností vstupu na trh vo Francúzsku, Holandsku a Spojenom kráľovstve. Bez dohôd Krka by skupina Krka naďalej predstavovala konkurenčnú hrozbu ako spoločnosť vykonávajúca činnosť v oblasti generických liekov potenciálne vstupujúca na tieto trhy s perindoprilom (odôvodnenia 1824 až 1834 sporného rozhodnutia).

270. Komisia sa tiež domnievala, že v čase uzavretia dohôd Krka predstavovala skupina Krka jednu z najbezprostrednejších hrozieb pre skupinu Servier (odôvodnenia 1843 a 1849 sporného rozhodnutia) a že vzhľadom na štruktúru trhu vylúčenie jediného konkurenta významne obmedzovalo možnosť skutočného a včasného vstupu generických liekov na trh (odôvodnenie 1844 sporného rozhodnutia), a to tým skôr, že skupina Krka bola tiež potenciálnym dodávateľom výrobkov na báze perindoprilu pre iné spoločnosti vykonávajúce činnosť v oblasti generických liekov (odôvodnenie 1848 sporného rozhodnutia).

271. Komisia teda dospela k záveru, že dohody Krka mali za následok citeľné obmedzenie potenciálnej hospodárskej súťaže medzi skupinou Servier a spoločnosťami vykonávajúcimi činnosť v oblasti generických liekov (odôvodnenie 1850 sporného rozhodnutia).

ii)    Napadnutý rozsudok

272. Všeobecný súd preskúmal desiaty žalobný dôvod uvedený skupinou Servier v prvostupňovom konaní, založený na nesprávnej kvalifikácii dohôd Krka ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska následku, v bodoch 1075 až 1232 napadnutého rozsudku.

273. V prvom rade Všeobecný súd posúdil prístup Komisie týkajúci sa obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska následku, zhrnutý v bodoch 259 až 263 vyššie, ako „hypotetický“ z dôvodu, že sa zakladal na predpokladoch alebo „možnostiach“ a nie na skutočnom priebehu udalostí (body 1078 až 1104 napadnutého rozsudku).

274. Okrem toho sa Všeobecný súd domnieval, že judikatúra, podľa ktorej analýza následkov dohody zahŕňa aj jej potenciálne následky, sa neuplatňuje, keď ide o dohodu, ktorá už bola vykonaná a za ktorú Komisia uložila sankciu (body 1107 až 1133 napadnutého rozsudku).

275. V druhom rade Všeobecný súd v bodoch 1140 až 1217 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že dohody Krka mali povahu obmedzení hospodárskej súťaže z hľadiska následku.

276. Po prvé sa Všeobecný súd v bodoch 1142 až 1187 napadnutého rozsudku domnieval, že Komisia nepreukázala obmedzujúce následky, ktoré malo na hospodársku súťaž ustanovenie o neuvádzaní výrobkov na trh obsiahnuté v dohode o urovnaní Krka. Komisia najmä nepreukázala, že bez uvedenej dohody by skupina Krka pravdepodobne vstúpila na trhy Francúzska, Holandska a Spojeného kráľovstva. V tejto súvislosti Komisia podľa Všeobecného súdu nezohľadnila skutočnosť, že skupina Krka uznávala platnosť patentu 947. Pokiaľ ide o toto uznanie, Všeobecný súd v bodoch 1148 až 1169 napadnutého rozsudku v podstate zopakoval rovnaké úvahy, ako sú tie, z ktorých vychádzal pri preskúmaní cieľa dohôd Krka, ktoré už boli posúdené v rámci preskúmania prvého odvolacieho dôvodu(114).

277. Podľa Všeobecného súdu Komisia, ktorá sa odvolala iba na „konkurenčnú hrozbu“, ktorú skupina Krka naďalej predstavovala, nepreukázala, že fungovanie hospodárskej súťaže by bolo pravdepodobne otvorenejšie, ak by k dohode nedošlo. Komisia mala navyše spresniť, aké by boli pravdepodobné následky „konkurenčnej hrozby“, ktorú by skupina Krka naďalej predstavovala pre skupinu Servier bez dohôd Krka, predovšetkým na ceny, výrobu, kvalitu alebo rozmanitosť výrobkov alebo aj inováciu (body 1174 až 1179 napadnutého rozsudku).

278. Po druhé, Všeobecný súd sa v bodoch 1192 až 1213 napadnutého rozsudku domnieval, že Komisia nepreukázala obmedzujúce následky ustanovenia o nenapadnutí patentov obsiahnutého v dohode o urovnaní na hospodársku súťaž. Komisia najmä nepreukázala, že bez uvedenej dohody by pokračovanie sporov medzi skupinou Krka a skupinou Servier pravdepodobne, ba dokonca skutočne, umožnilo, aby neplatnosť patentu 947 bola určená rýchlejšie alebo v úplnejšom rozsahu. V tejto súvislosti sa Všeobecný súd domnieval, že vystúpenie skupiny Krka z konaní, ktorých bola účastníčkou, teda konania na anglickom súde(115) a konania na EPÚ(116), nemalo následky na zrušenie patentu 947. Udalosti, ku ktorým došlo po uzavretí dohody, teda určenie neplatnosti patentu 947 v Spojenom kráľovstve v konaní medzi skupinou Servier a spoločnosťou Apotex(117) a zrušenie patentu 947 technickým odvolacím senátom EPÚ(118), preukazujú, že tento patent bol v každom prípade zrušený bez ohľadu na žaloby podané skupinou Krka. Komisia však nepreukázala, že pokračovanie v konaniach o týchto žalobách by malo za následok, že platnosť uvedeného patentu by bola určená skôr alebo v úplnejšom rozsahu (body 1194 až 1207 napadnutého rozsudku).

279. Napokon po tretie, Všeobecný súd v bodoch 1214 a 1215 napadnutého rozsudku zdôraznil, že Komisia nepreukázala ani obmedzujúce následky, ktoré mala mať na hospodársku súťaž dohoda o prevode a o poskytnutí licencie Krka.

280. V treťom rade Všeobecný súd v bodoch 1219 až 1232 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď nezohľadnila skutočný priebeh udalostí, ktorý mohol byť pozorovaný v čase, keď prijala svoje rozhodnutie a keď svoj opis toho, ako by hospodárska súťaž fungovala, ak by k dohodám nedošlo, založila na predpokladoch alebo možnostiach.

281. Všeobecný súd teda dospel k záveru, že Komisia nepreukázala, že dohody Krka predstavovali obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska následku a vyhovel desiatemu žalobnému dôvodu uvedenému skupinou Servier v prvostupňovom konaní (body 1217 a 1232 napadnutého rozsudku).

2)      Odvolací dôvod týkajúci sa následkov dohôd Krka

282. V rámci svojho siedmeho odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, že úvahy Všeobecného súdu, zhrnuté v bodoch 272 až 281 vyššie, obsahujú súbor nesprávnych právnych posúdení.

283. Komisia tvrdí, že Všeobecný súd sa v bodoch 1128, 1178, 1179 a 1227 až 1231 napadnutého rozsudku dopustil pochybenia, keď sa domnieval, že skutočný následok spočívajúci v obmedzení potenciálnej hospodárskej súťaže medzi skupinou Servier a skupinou Krka nepostačoval na preukázanie, že dohody Krka predstavovali obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska následku. Komisia preukázala, že v čase uzavretia týchto dohôd mala skupina Krka skutočné a konkrétne možnosti vstúpiť na trh, ktoré tieto dohody odstránili, čo je v súlade s kontrafaktuálnou analýzou vyžadovanou judikatúrou. Tento dôkazný štandard nie je potrebné zmeniť z dôvodu, že išlo o patenty a že výsledok patentových sporov nebolo možné predvídať.

284. Všeobecný súd sa teda v bodoch 1123, 1160, 1161, 1165, 1168, 1169, 1173, 1174, 1178, 1179, 1183, 1204, 1206, 1207, 1209, 1221, 1226 a 1231 napadnutého rozsudku nesprávne domnieval, že Komisia mala preukázať, že bez dohôd Krka by skupina Krka pravdepodobne vstúpila na tri dotknuté trhy „s rizikom“ a že mala špecifikovať pravdepodobné následky „konkurenčnej hrozby“, ktorú skupina Krka naďalej predstavovala pre ceny a ostatné parametre hospodárskej súťaže. Rovnako Všeobecný súd v bodoch 1198 až 1207 napadnutého rozsudku nesprávne vyžadoval, aby Komisia preukázala, že ak by skupina Krka pokračovala v prebiehajúcich sporoch, ktoré vzhľadom na dohody Krka zanechala, umožnilo by to určenie neplatnosti patentu 947, ktoré by bolo rýchlejšie alebo v úplnejšom rozsahu.

285. Komisia sa rovnako domnieva, že Všeobecný súd sa v bodoch 1107 až 1128 a 1225 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď na účely analýzy protisúťažných následkov rozlišoval medzi dohodami, ktoré už boli vykonané a dohodami, ktoré neboli vykonané, pričom sa domnieval, že judikatúra týkajúca sa zohľadnenia potenciálnych následkov nebola relevantná v prípade, keď dohody už boli vykonané.

286. Komisia navyše tvrdí, že Všeobecný súd sa v bodoch 1130, 1151, 1170, 1181, 1210 a 1219 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď vyžadoval, aby na účely posúdenia následkov dohody zohľadnila celý skutkový vývoj, ku ktorému došlo pred prijatím jej rozhodnutia. Protisúťažná povaha dohody musí byť naopak posúdená k okamihu jej uzavretia.

287. Komisia sa napokon domnieva, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a skreslil dôkazy, keď sa v bodoch 1148 až 1170 napadnutého rozsudku domnieval, že bez dohôd Krka by skupina Krka pravdepodobne nevstúpila na dotknuté trhy vzhľadom na jej uznanie platnosti patentu 947.

i)      O kontrafaktuálnej analýze

288. Pri preskúmaní týchto výhrad treba začať pripomenutím, že v súlade s ustálenou judikatúrou môžu byť obmedzujúce následky dohody na hospodársku súťaž tak skutočné, ako aj potenciálne(119).

289. Na účely posúdenia takýchto následkov treba preskúmať hospodársku súťaž v rámci, v akom by skutočne fungovala, ak by neexistovala sporná dohoda(120).

290. Pritom je potrebné zohľadniť najmä povahu a obmedzené či neobmedzené množstvo tovarov, ktoré sú predmetom dohody, postavenie a význam zmluvných strán na trhu dotknutých tovarov, izolovanú povahu tejto dohody alebo naopak jej miesto v skupine dohôd. V tejto súvislosti existencia podobných zmlúv, aj keď nie je nutne rozhodujúca, je okolnosťou, ktorá môže spolu s ďalšími okolnosťami predstavovať hospodársky a právny kontext, v ktorom sa má uvedená dohoda posudzovať(121).

291. Scenár vychádzajúci z predpokladu neexistencie dotknutej dohody musí byť realistický. V tomto smere je v konkrétnom prípade možné zohľadniť pravdepodobný vývoj, ku ktorému by došlo na trhu v prípade neexistencie dohody(122).

292. Pri posúdení obmedzujúcich následkov dohody je najmä možné vychádzať z potenciálnej hospodárskej súťaže, ktorú predstavuje subjekt potenciálne vstupujúci na trh, ktorý bol vylúčený touto dohodou, a zo štruktúry daného trhu(123).

293. V takej situácii, ako je situácia v tomto prípade, to platí tým skôr, že ako Súdny dvor vyslovil v rozsudku Generics (UK) a i., vypracovanie kontrafaktuálneho scenára nepredpokladá žiadne definitívne konštatovanie týkajúce sa šancí spoločností vykonávajúcej činnosť v oblasti generických liekov na úspech v patentovom konaní, alebo pravdepodobnosti uzavretia menej obmedzujúcej dohody(124).

294. Jediným cieľom kontrafaktuálneho scenára je totiž preukázať skutočné možnosti správania sa tejto spoločnosti v prípade neexistencie dotknutej dohody a tak určiť pravdepodobné fungovanie trhu a jeho štruktúru v prípade, že by táto dohoda nebola uzavretá(125). Hoci uvedený kontrafaktuálny scenár nemôže byť indiferentný k šanciam spoločnosti vykonávajúcej činnosť v oblasti generických liekov na úspech v patentovom konaní, alebo k pravdepodobnosti uzavretia menej obmedzujúcej dohody, tieto skutočnosti sú len jednými z viacerých, ktoré treba zohľadniť na určenie pravdepodobného fungovania trhu, ako aj jeho štruktúry v prípade, že by dotknutá dohoda nebola uzavretá(126).

295. Na preukázanie existencie citeľných potenciálnych alebo skutočných následkov takých dohôd o urovnaní, ako sú dohody v tomto prípade, na hospodársku súťaž, preto neprináleží orgánu hospodárskej súťaže, aby určil buď to, že spoločnosť vykonávajúca činnosť v oblasti generických liekov, ktorá je stranou tejto dohody, by pravdepodobne uspela v konaní týkajúcom sa patentu alebo to, že strany uvedenej dohody by pravdepodobne uzavreli menej obmedzujúcu dohodu o urovnaní(127).

296. Treba uviesť, že preskúmanie následkov dohody Krka Komisiou, zhrnuté v bodoch 259 až 271 vyššie, je v súlade s metodológiou stanovenou touto judikatúrou na účely analýzy pravdepodobného kontrafaktuálneho scenára v prípade, že by k týmto dohodám nedošlo.

297. Na úvod treba uviesť, že Komisia správne vymedzila rámec svojej analýzy, keď uviedla, že preskúma následky sporných dohôd v porovnaní so skutočným hospodárskym a právnym kontextom, v ktorom by sa odohrávala hospodárska súťaž, ak by k dohodám nedošlo, a že teda preskúma stupeň hospodárskej súťaže medzi stranami, ktorý by existoval a možné súťažné správanie spoločností vykonávajúcich činnosť v oblasti generických liekov v prípade, ak by dohoda neboli uzavretá (bod 261 vyššie).

298. Okrem toho, ako uvádza Komisia, v rámci právneho a hospodárskeho kontextu dohôd Krka dostatočne zohľadnila skutkový rámec, ktorého súčasťou boli tieto dohody z hľadiska patentov a patentového sporu, najmä v odôvodneniach 1826, 1829 a 1835 až 1846, ako aj v poznámke pod čiarou 2445 sporného rozhodnutia.

299. Vzhľadom na judikatúru vysvetlenú v bode 290 vyššie, Komisia tiež správne zohľadnila miesto príslušných dohôd v systéme dohôd, ktoré skupina Servier uzavrela so spoločnosťami vykonávajúcimi činnosť v oblasti generických liekov, a stratégiu prijatú touto skupinou, ako aj postavenie strán na trhu (body 263 až 266 vyššie).

300. Pokiaľ ide o skupinu Krka, Komisia správne zohľadnila skutočnosť, že táto spoločnosť bola významným potenciálnym konkurentom, či dokonca jednou z najbezprostrednejších hrozieb pre skupinu Servier na troch trhoch posudzovaných na účely analýzy následkov dohôd Krka, a mala skutočné a konkrétne možnosti vstúpiť na tieto trhy, a že dohody Krka vylúčili tieto možnosti tým, že dali skupine Krka stimul na to, aby sa prestala pokúšať vstúpiť na uvedené trhy a napádať patenty skupiny Servier (body 268 až 270 vyššie).

301. Na rozdiel od toho, čo sa domnieval Všeobecný súd najmä v bodoch 1174 až 1178, 1183 a 1226 napadnutého rozsudku, Komisia tým, že preukázala, že bez dohôd Krka by skupina Krka pokračovala vo svojich snahách o vstup na dotknuté trhy a že následkom týchto dohôd bolo odstránenie skupiny Krka ako potenciálneho konkurenta skupiny Servier a tým aj šance, že skutočné a konkrétne možnosti, že skupina Krka vstúpi na tieto trhy, sa naplnia, dostatočne podložila obmedzujúce následky uvedených dohôd na hospodársku súťaž.

302. V tejto súvislosti na rozdiel od toho, čo sa domnieval Všeobecný súd v bodoch 1183 a 1226 napadnutého rozsudku, úvahy vysvetlené v rozsudku vo veci Visa Europe a Visa International Service/Komisia(128), podľa ktorých sa analýza následkov dohody môže zakladať na potenciálnej hospodárskej súťaži, ktorú predstavuje subjekt potenciálne vstupujúci na trh, ktorý bol vylúčený dohodou, nie sú irelevantné v tomto prípade z dôvodu, že kontext dohôd, ktoré uzavrela skupina Servier so spoločnosťami vykonávajúcimi činnosť oblasti generických liekov, sa vyznačuje existenciou patentu 947. Z judikatúry citovanej v bode 294 vyššie totiž vyplýva, že patentový kontext takých dohôd, ako sú dohody dotknuté v tomto prípade, treba v rámci kontextu týchto dohôd zohľadniť iba medzi viacerými inými skutočnosťami. Nevyplýva však z nej, že zásady ustálené judikatúrou, ktorými sa riadi kontrafaktuálna analýza dohody, strácajú svoj význam.

303. Komisia preto dôvodne tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil najmä v bodoch 1160, 1168, 1169, 1173 a 1182 napadnutého rozsudku nesprávneho právneho posúdenia (bod 276 vyššie), keď vyžadoval, aby preukázala, že bez dohôd Krka by skupina Krka „pravdepodobne“ vstúpila na posudzované trhy s rizikom alebo že bez týchto dohôd by strany uzavreli menej obmedzujúcu dohodu.

304. Okrem toho, ako to uvádza Komisia, analýza Všeobecného súdu nachádzajúca sa v bodoch 1148 až 1169 napadnutého rozsudku (bod 276 vyššie), podľa ktorej by bez dohôd Krka skupina Krka pravdepodobne nevstúpila na tieto trhy z dôvodu, že bola presvedčená o platnosti patentu 947, obsahuje tie isté pochybenia, aké už boli konštatované v rámci preskúmania prvého odvolacieho dôvodu(129).

305. Rovnako sa Všeobecný súd najmä v bodoch 1192 až 1213 napadnutého rozsudku (bod 278 vyššie) nesprávne domnieval, že na preukázanie následkov ustanovenia o nenapadnutí patentov obsiahnutého v dohode o urovnaní, mala Komisia preukázať, že pokračovanie v patentových sporoch, od ktorého skupina Krka upustila na základe tejto dohody, by pravdepodobne umožnilo určenie neplatnosti patentu 947, ktoré by bolo rýchlejšie alebo v úplnejšom rozsahu.

306. Ako je uvedené v bodoch 293 a 295 vyššie, Súdny dvor v rozsudku Generics (UK) a i. spresnil, že v takej situácii, ako je situácia, o ktorú ide v tomto prípade, vypracovanie kontrafaktuálneho scenára nepredpokladá preukázanie, že strany uvedenej dohody by pravdepodobne uzavreli menej obmedzujúcu dohodu o urovnaní alebo že spoločnosť vykonávajúca činnosť v oblasti generických liekov, ktorá je stranou danej dohody, by pravdepodobne uspela v spore týkajúcom sa patentu.

307. Je totiž skutočne na orgáne pre hospodársku súťaž, aby počas takejto kontrafaktuálnej analýzy neopísal situáciu, ktorá by bez dohody existovala v patentovej oblasti, ale situáciu, ktorá by existovala v oblasti hospodárskej súťaže. Z hľadiska hospodárskej súťaže by však kontrafaktuálnym scenárom bola situácia, v ktorej by spoločnosť vykonávajúca činnosť v oblasti generických liekov naďalej samostatne, na základe svojho vlastného vyhodnotenia patentovej situácie, riadila svoju obchodnú a sporovú stratégiu, aby čo najviac využila svoje skutočné a konkrétne možnosti vstúpiť na trh. Situácia, ktorý by existovala bez dohôd, by teda bola situáciou, v ktorej by tieto skutočné a konkrétne možnosti mali šancu zrealizovať sa(130).

308. V tomto prípade však obmedzujúce následky dohôd Krka na hospodársku súťaž spočívali práve vo vylúčení tejto šance, že skutočné a konkrétne možnosti skupiny Krka vstúpiť na dotknuté trhy sa zrealizujú.

309. Skutočnosť, že v rámci kontrafaktuálnej analýzy nie je možné s istotou určiť, či by sa tieto možnosti skutočne zrealizovali, nespôsobuje, že následok spočívajúci v ich vylúčení nie je skutočný. Z hľadiska vplyvu na hospodársku súťaž nezáleží na tom, či skupina Krka za každú cenu vstúpi na dotknuté trhy alebo dosiahne neplatnosť patentu, ale na tom, že pred zosúladením sa so skupinou Servier mala schopnosť a pevný úmysel vstúpiť na trh a dosiahnuť neplatnosť patentu, aby mohla využiť voľnú hospodársku súťaž(131).

310. Na rozdiel od toho, čo sa domnieval Všeobecný súd, takáto kontrafaktuálna analýza nie je vôbec „hypotetická“. Následok spočívajúci vo vylúčení potenciálnej hospodárskej súťaže nie je menej skutočný ako následok spočívajúci v odstránení reálnej alebo skutočnej hospodárskej súťaže, keďže dohoda nekonkurovať si môže byť uzavretá tak s potenciálnym, ako aj skutočným konkurentom.

311. Prístup Všeobecného súdu nerešpektuje, že článok 101 ZFEÚ nechráni iba skutočnú hospodársku súťaž, ale aj potenciálnu hospodársku súťaž, bez ktorej by nikdy nemohlo dôjsť k vstupu nových subjektov na trh(132).

312. Navyše, ako tvrdí Komisia, Všeobecný súd tým, že v bode 1179 napadnutého rozsudku vyžadoval, aby spresnila pravdepodobné následky dohôd na ceny a iné parametre hospodárskej súťaže, nerešpektoval zásadu, podľa ktorej má článok 101 ZFEÚ rovnako, ako iné pravidlá hospodárskej súťaže obsiahnuté v Zmluve o FEÚ, chrániť nielen priame záujmy súťažiteľov alebo spotrebiteľov, ale aj štruktúru trhu a tým hospodársku súťaž ako takú. Súdny dvor preto rozhodol, že konštatovanie existencie protisúťažného cieľa koordinácie medzi podnikmi nemožno podmieňovať existenciou priamej súvislosti tejto koordinácie so spotrebiteľskými cenami(133). Nemôže to byť teda inak, keď ide o konštatovanie protisúťažných následkov koordinácie medzi podnikmi.

313. Komisia okrem toho správne tvrdí, že Všeobecný súd v bodoch 1180 a 1210 napadnutého rozsudku nesprávne odmietol predpoklad, že vylúčenie významného zdroja potenciálnej hospodárskej súťaže môže samo osebe s primeraným stupňom pravdepodobnosti vyvolať následky na ceny alebo iné parametre hospodárskej súťaže.

ii)    O okamihu rozhodujúcom pre kontrafaktuálnu analýzu

314. Komisia tiež tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne vyžadoval, aby analýza následkov dohody, ktorá bola vykonaná, predpokladala analýzu celého skutkového vývoja od jej uzavretia. Podľa Komisie je naopak pre analýzu kontrafaktuálneho scenára rozhodujúci okamih uzavretia dohody.

315. Preskúmanie cieľa dohôd na účely uplatnenia článku 101 ZFEÚ musí prejsť do preskúmania následkov tejto dohody, ak vzhľadom na typ dohody alebo mechanizmov, ktoré zavádza, analyzovaných v ich kontexte, nie je možné dospieť k záveru, že uvedená dohoda má za cieľ obmedziť hospodársku súťaž(134). V takom prípade treba posúdiť, či mechanizmy zavedené dohodou budú mať po ich uplatnení vzhľadom na ich fungovanie, kontext a súťažnú situáciu na dotknutom trhu obmedzujúce následky na hospodársku súťaž.

316. Takáto analýza následkov dohody sa vyžaduje napríklad vtedy, keď je orgán konfrontovaný s jednou alebo viacerými dohodami tvoriacimi zložitý celok, obsahujúci zložky v prospech hospodárskej súťaže, ako aj protisúťažné zložky, v prípade ktorého je nemožné určiť protisúťažnú povahu bez preskúmania jeho následkov(135), a jej cieľom je určiť vplyv na hospodársku súťaž, ktorý dohoda môže mať na dotknutom trhu(136).

317. Z judikatúry citovanej v bode 289 vyššie vyplýva, že kontrafaktuálna analýza spočíva v preskúmaní hospodárskej súťaže v rámci, v akom by skutočne fungovala, ak by neexistovala sporná dohoda. To nevyhnutne znamená, že treba posúdiť, čo by sa stalo za predpokladu, že by dohoda neexistovala a nie, čo sa skutočne stalo v situácii, keď dohoda existuje. Také skutočné udalosti, ku ktorým došlo v priebehu vykonávania dohody alebo v nadväznosti na neho, sú zákonite poznačené existenciou uvedenej dohody. Kontrafaktuálna analýza, ktorá sa zakladá na situácii, ktorá už narušila voľnú hospodársku súťaž, ako je analýza, ktorú vykonal Všeobecný súd najmä v bodoch 1192 až 1213 napadnutého rozsudku (pozri bod 278 vyššie), sa z dôvodu, že vyvodzuje neexistenciu obmedzujúcich následkov zo skutočných udalostí, ku ktorým došlo počas vykonávania uvedenej dohody, podobá na dôkaz v kruhu nerešpektujúci samotné základy takejto analýzy, ako ju vyžaduje judikatúra uvedená v bodoch 289 až 295 vyššie.

318. Hoci počas analýzy negatívnych následkov dohody na trh v zásade nie je vylúčené zohľadnenie neskorších udalostí, najmä tých, ktoré sú súčasťou jej vykonávania, ako to uviedla Komisia (pozri odôvodnenie 1220 sporného rozhodnutia a bod 260 vyššie), tieto okolnosti nemožno zohľadniť pri vytvorení kontrafaktuálneho scenára, ktorý sa nesprávne zakladá na existencii takej dohody ako takej, zatiaľ čo uvedený scenár má vychádzať z jej neexistencie.

319. Všeobecný súd preto nesprávne vychádzal z pokračovania konaní na britských súdoch a na EPÚ a z ich výsledkov po tom, čo z nich skupina Krka vystúpila, aby dospel k záveru, že ustanovenie o nenapadnutí patentov obsiahnuté v dohode o urovnaní Krka nemalo obmedzujúce následky (bod 278 vyššie). Aj keby pokračovanie v uvedených konaniach skupinou Krka neviedlo z hľadiska patentov a sporov k odlišnému výsledku ako je výsledok získaný pokračovaním v konaniach inými subjektami (čo ani nie je preukázané), nemohlo by to byť relevantné na účely kontrafaktuálneho posúdenia následkov uvedeného ustanovenia. Na tento účel je dôležitá otázka, či by toto ustanovenie malo za následok, že skupina Krka zanechala svoje pokusy súťažiť so skupinou Servier najmä tým, že pokračovala v dotknutých konaniach.

320. Z toho vyplýva, že úvaha Komisie, podľa ktorej sa kontrafaktuálna analýza musí urobiť v čase uzavretia dohody, je správna. Naopak, ako rozhodol Súdny dvor, protisúťažná povaha aktu sa musí posúdiť v čase jeho spáchania(137). Je to logické, pretože podľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ sú zakázané práve dohody, ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu. Otázka, či má dohoda protisúťažný cieľ alebo následky, musí byť preto v zásade preskúmaná v čase jej uzavretia.

321. Neskorší vývoj, nezávislý od vôle strán, a mechanizmy zavedené dohodou, nemôžu dohodu, ktorá mala v čase svojho uzavretia za následok obmedzenie hospodárskej súťaže, zbavovať jej protisúťažnej povahy(138). Ako to Komisia vysvetlila najmä na pojednávaní v tomto odvolacom konaní, neskoršiu udalosť, neutralizujúcu následky dohody, treba zohľadniť iba ex nunc, od okamihu, keď k nej došlo, pri určení dĺžky trvania porušenia článku 101 ZFEÚ predstavovaného dohodou. Napokon práve takto Komisia v tomto prípade zohľadnila neskoršie udalosti, ku ktorým došlo po uzavretí sporných dohôd, a ktorými je v tomto prípade zrušenie patentu 947 v Spojenom kráľovstve, v Holandsku, ako aj v konaní na EPÚ, aby určila koniec porušení (pokiaľ ide o skupinu Krka, pozri odôvodnenie 2126 sporného rozhodnutia).

322. Napadnutý rozsudok okrem toho v tomto ohľade obsahuje vnútorne rozporné odôvodnenie. V bode 856 uvedeného rozsudku Všeobecný súd v súvislosti s dohodou, ktorú uzavrela skupina Servier so skupinou Lupin, konštatoval, že možné udalosti po uzavretí tejto dohody nemôžu neutralizovať jej obmedzujúcu povahu a že „[bolo] treba totiž odlišovať na jednej strane otázku samotnej existencie porušenia, ktorá nemôže byť spochybnená iba možnosťou, že nastanú budúce udalosti, od otázky trvania porušenia na druhej strane, ktorá môže závisieť od toho, či k takým udalostiam skutočne dôjde“.

323. Táto úvaha presne zodpovedá argumentácii Komisie týkajúcej sa následkov dohôd Krka. Nie je možné pochopiť, prečo Všeobecný súd posúdil túto otázku odlišne v prípade týchto dohôd na jednej strane a v prípade dohody, ktorú uzavrela skupina Servier so skupinou Lupin na druhej strane.

iii) O irelevantnosti rozlišovania medzi vykonanými a nevykonanými dohodami

324. Z uvedeného vyplýva, že rozdiel, ktorý robil Všeobecný súd medzi analýzou následkov dohôd, ktoré boli vykonané a následkov dohôd, ktoré neboli vykonané (pozri body 1107 až 1133 napadnutého rozsudku a bod 274 vyššie), nie je relevantný. Keďže kontrafaktuálna analýza sa robí v čase uzavretia dohody, toto rozlišovanie nemá význam pre stanovenie následkov dohody, aj keď nie je vylúčené, aby v rámci kontextu dohody boli zohľadnené neskoršie okolnosti týkajúce sa vykonávania dohody.

325. Okrem toho z judikatúry vyplýva, že nie je relevantné ani také rozlišovanie medzi skutočnými a potenciálnymi následkami, aké použil Všeobecný súd v rámci svojho rozlišovania medzi vykonanými a nevykonanými dohodami, pretože pri kontrafaktuálnej analýze treba v každom prípade zohľadniť potenciálne následky rovnako ako skutočné následky(139).

326. Navyše závery Všeobecného súdu týkajúce sa údajného rozlišovania medzi vykonanými a nevykonanými dohodami na účely analýzy ich následkov, nevyplývajú ani z judikatúry, ktorú Všeobecný súd analyzoval na tento účel v bodoch 1107 až 1133 napadnutého rozsudku (bod 274 vyššie). Okrem toho, že výklad tejto judikatúry navrhnutý Všeobecným súdom je príliš kazuistický, je nielen v rozpore so štruktúrou a účelom článku 101 ZFEÚ (pozri bod 320 vyššie), ale z tejto judikatúry tiež vyvodzuje závery, ktoré sú nezlučiteľné s jej výslovnými formuláciami, ktoré odkazujú tak na skutočné, ako aj potenciálne následky skúmaných dohôd.

3)      Záver k následkom dohôd Krka

327. Z predchádzajúcich úvah vykonaných v rámci preskúmania siedmeho odvolacieho dôvodu Komisie (body 282 až 326 vyššie) vyplýva, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď prístup, ktorý spočíva v tom, že sa na účely preukázania obmedzujúcich následkov dohôd Krka na hospodársku súťaž vychádza zo skutočného následku vylúčenia skupiny Krka ako zdroja potenciálnej hospodárskej súťaže, kvalifikoval ako „hypotetický“ a zamietol. Zistenie Všeobecného súdu, podľa ktorého tieto dohody nemali byť kvalifikované ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska následku (body 1217 a 1232 napadnutého rozsudku), sa teda zakladá na analýze obsahujúcej nesprávne právne posúdenia a musí byť zrušené.

328. Ako už bolo pripomenuté v bode 251 vyššie, podľa článku 61 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie môže Súdny dvor v prípade zrušenia rozhodnutia Všeobecného súdu vydať konečný rozsudok sám, ak to stav konania dovoľuje.

329. Z preskúmania siedmeho odvolacieho dôvodu vyplýva, že je to tak v prejednávanej veci, pokiaľ ide o zistenie protisúťažných následkov dohôd Krka. Toto preskúmanie preukázalo, že desiaty žalobný dôvod uvedený v prvostupňovom konaní skupinou Servier, na ktorom sa zakladá analýza Všeobecného súdu (pozri body 1217 a 1232 napadnutého rozsudku), neumožňuje vyvrátiť zistenie Komisie, podľa ktorého dohody Krka mali za následok citeľné obmedzenie potenciálnej hospodárskej súťaže medzi skupinou Servier a spoločnosťami vykonávajúcimi činnosť v oblasti generických liekov (odôvodnenie 1850 sporného rozhodnutia).

330. Súdny dvor teda môže rozhodnúť vo veci a zamietnuť desiaty žalobný dôvod uvedený skupinou Servier v prvostupňovom konaní, pokiaľ ide o následky dohôd Krka, čo povedie k potvrdeniu sporného rozhodnutia v tejto súvislosti.

c)      Záver k existencii porušenia podľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ pokiaľ ide o dohody Krka

331. Zo zistení nachádzajúcich sa v bodoch 250 až 253 a 327 až 330 vyššie vyplýva, že závery Všeobecného súdu týkajúce sa neexistencie protisúťažného cieľa a následkov dohôd Krka (body 1217 a 1232 až 1234 napadnutého rozsudku) treba zrušiť a že Súdny dvor môže rozhodnúť vo veci v tejto súvislosti a zamietnuť prvostupňové žalobné dôvody založené na neexistencii protisúťažného cieľa a následkov týchto dohôd. Súdny dvor preto môže potvrdiť zistenie sporného rozhodnutia, podľa ktorého tieto dohody predstavovali jediné a pokračujúce porušenie článku 101 ZFEÚ, ako aj pokutu uloženú skupine Servier v tejto súvislosti (článok 4 a článok 7 ods. 4 sporného rozhodnutia).

2.      O článku 102 ZFEÚ

332. Komisia prostredníctvom svojho ôsmeho až jedenásteho odvolacieho dôvodu tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď zrušil sporné rozhodnutie, pokiaľ ide o zistenie porušenia článku 102 ZFEÚ skupinou Servier.

333. Všeobecný súd vyhovel všetkým žalobným dôvodom uvedeným skupinou Servier v prvostupňovom konaní (štrnásty až sedemnásty žalobný dôvod) týkajúcim sa porušenia článku 102 ZFEÚ, na základe svojho zistenia, podľa ktorého Komisia nesprávne definovala relevantný trh hotových výrobkov tak, že sa obmedzoval iba na molekulu perindoprilu v jeho originálnej a generickej verzii.

334. Pred preskúmaním odvolacích dôvodov Komisie napádajúcich toto zistenie (b) je vhodné zhrnúť zistenia sporného rozhodnutia a napadnutého rozsudku v tejto súvislosti (a).

a)      Zistenia týkajúce sa článku 102 ZFEÚ v spornom rozhodnutí a v napadnutom rozsudku

1)      Sporné rozhodnutie

335. V prvom rade Komisia konštatovala, že relevantný trh hotových výrobkov sa obmedzoval na perindopril tak v jeho originálnej, ako aj v jeho generickej verzii. Toto zistenie urobila vo vzťahu k štyrom posudzovaným členským štátom, a to Francúzsku, Holandsku, Poľsku a Spojenému kráľovstvu za obdobie rokov 2000 až 2009 (oddiel 6, odôvodnenia 2128 až 2549 sporného rozhodnutia).

336. Aby dospela k tomuto záveru, Komisia najprv vysvetlila, že perindopril, používaný na liečbu vysokého krvného tlaku, patrí naozaj do triedy „Inhibítory enzýmu konvertujúceho angiotenzín (ACE)“, ktoré počas relevantného obdobia tvorili skupinu obsahujúcu šestnásť rozličných molekúl s rovnakým mechanizmom účinku a často podobnými terapeutickými indikáciami a vedľajšími účinkami. Všetky inhibítory ACE však netvorili skupinu úplne homogénnych liekov a perindopril bol uznávaný kvôli určitým vlastnostiam, ktoré ho odlišovali od ostatných inhibítorov ACE. Na začiatku obdobia relevantného pre vymedzenie trhu, teda v roku 2000, už trieda inhibítorov ACE bola ukončenou triedou a väčšina inhibítorov ACE už bola k dispozícii v generickej verzii. Generické verzie inhibítorov ACE, ktoré boli považované za najbližšie perindoprilu, sa stali dostupnými v rokoch 1999 až 2005 (odôvodnenia 92, 93, 2144, 2145, 2149, 2165 až 2171, 2449 a 2537 a tabuľky 21, 24, 27 a 30 sporného rozhodnutia).

337. Komisia ďalej pri preskúmaní konkurenčných tlakov, ktorým bol vystavený perindopril, skonštatovala, že skupina Servier vychádzala z rozdielov medzi inhibítormi ACE a z osobitných vlastností perindoprilu, aby realizovala politiku rozlišovania vo svojom propagačnom úsilí u lekárov predpisujúcich lieky (odôvodnenia 2445 až 2457 sporného rozhodnutia).

338. Komisia navyše a predovšetkým konštatovala, že veľmi veľký pokles cien iných inhibítorov ACE po vstupe ich generických verzií na trh neviedol k poklesu cien perindoprilu a propagačných výdavkov skupiny Servier, ktoré zostali stabilné počas celého posudzovaného obdobia, ani k zníženiu predaných objemov perindoprilu, ktoré neustále narastali. Veľmi veľké poklesy cien iných inhibítorov ACE teda nespôsobili, že tieto iné inhibítory ACE nahradili perindopril. Komisia z toho vyvodila, že perindopril nepodliehal žiadnemu významnému konkurenčnému tlaku zo strany iných inhibítorov ACE počas obdobia, ktoré bolo predmetom vyšetrovania, a že skupina Servier bola teda schopná správať sa do značnej miery nezávisle od iných výrobcov inhibítorov ACE (odôvodnenia 2460 až 2495, 2521 a 2544 sporného rozhodnutia).

339. Komisia napokon konštatovala, že obmedzená účinnosť tlakov vyvíjaných na perindopril inými inhibítormi ACE, bola v jasnom protiklade s tlakom očakávaným a napokon vytvoreným príchodom generických verzií perindoprilu, ktoré mohli konkurovať všetkým existujúcim predajom originálneho perindoprilu. Komisia sa navyše domnievala, že konkurenčný tlak vyvíjaný generickými verziami perindoprilu sa mal považovať za rozhodujúci pri posúdení daného tovarového trhu v prípade, keď napadnuté postupy mali za cieľ neutralizovať tento tlak (odôvodnenia 2528 až 2546 sporného rozhodnutia).

340. V druhom rade Komisia posudzovala postavenie skupiny Servier na relevantnom trhu hotových výrobkov a dospela k záveru, že skupina Servier mala dominantné postavenie v zmysle článku 102 ZFEÚ na trhu s originálnym a generickým perindoprilom v Spojenom kráľovstve, v Holandsku, Francúzsku a v Poľsku počas posudzovaného obdobia (oddiel 6, odôvodnenia 2550 až 2600 sporného rozhodnutia).

341. V treťom rade Komisia konštatovala, že relevantný dodávateľsky trh k trhu hotových výrobkov, teda trh s technológiou, sa obmedzoval iba na technológiu perindoprilu a že skupina Servier mala aj na tomto relevantnom trhu s technológiou dominantné postavenie (oddiel 7, odôvodnenia 2601 až 2758 sporného rozhodnutia).

342. Napokon a v štvrtom rade Komisia posudzovala správanie skupiny Servier a dospela k záveru, že jediná a pokračujúca stratégia skupiny Servier, spájajúca najmä nadobudnutie technológie ÚFL a dohody o urovnaní v patentovej oblasti za reverznú platbu, predstavovala jediné a pokračujúce porušenie článku 102 ZFEÚ (oddiel 8, odôvodnenia 2759 až 2998 sporného rozhodnutia).

2)      Napadnutý rozsudok

343. Všeobecný súd zase v prvom rade vyhovel štrnástemu žalobnému dôvodu skupiny Servier uplatnenému v prvostupňovom konaní a týkajúcemu sa vymedzenia trhu hotových výrobkov na účely uplatnenia článku 102 ZFEÚ. Všeobecný súd sa domnieval, že Komisia nesprávne určila relevantný trh tak, že sa obmedzuje iba na molekulu perindoprilu (body 1367 až 1592 napadnutého rozsudku).

344. Tento štrnásty žalobný dôvod skupiny Servier v prvostupňovom konaní obsahoval tri výhrady (body 1367 až 1370 napadnutého rozsudku).

345. Všeobecný súd po úvodných pripomienkach (body 1371 až 1405 napadnutého rozsudku) po prvé, preskúmal a zamietol prvú časť prvej výhrady, založenú na nezohľadnení všetkých okolností hospodárskeho kontextu (body 1406 až 1417 napadnutého rozsudku). Po druhé, Všeobecný súd preskúmal a vyhovel druhej výhrade založenej na tom, že Komisia ignorovala terapeutickú zastupiteľnosť inhibítorov ACE (body 1418 až 1566 napadnutého rozsudku). Po tretie, Všeobecný súd preskúmal a vyhovel druhej časti prvej výhrady, založenej na neprimerane veľkom význame prikladanom kritériu ceny pri analýze trhu (body 1567 až 1585 napadnutého rozsudku). Po štvrté, Všeobecný súd konštatoval, že netreba rozhodnúť o tretej výhrade založenej na tom, že v ekonometrickej analýze cien vykonanej Komisiou došlo k metodologickej chybe (bod 1586 napadnutého rozsudku).

346. Na záver tohto preskúmania Všeobecný súd, ktorý v bode 1374 napadnutého rozsudku pripomenul zásadu, podľa ktorej sa preskúmanie zložitých ekonomických posúdení urobených Komisiou súdom Únie nevyhnutne obmedzuje na overenie dodržania procesných pravidiel a pravidiel týkajúcich sa odôvodnenia, vecnej správnosti skutkového stavu, ako aj neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneužitia právomoci(140), dospel k záveru, že v tomto prípade sa Komisia pri analýze definície relevantného trhu dopustila radu „pochybení“ a preto nesprávne obmedzila relevantný trh hotových výrobkov iba na molekulu perindoprilu, takže bolo potrebné vyhovieť štrnástemu žalobnému dôvodu uplatnenému v prvostupňovom konaní (body 1589 až 1592 napadnutého rozsudku).

347. Všeobecný súd ďalej v druhom rade vyhovel pätnástemu žalobnému dôvodu skupiny Servier uplatnenému v prvostupňovom konaní a zrušil zistenie urobené v spornom rozhodnutí, podľa ktorého mala skupina Servier na tomto trhu hotových výrobkov dominantné postavenie (body 1595 až 1608 napadnutého rozsudku).

348. Všeobecný súd rovnako v treťom rade vyhovel šestnástemu žalobnému dôvodu skupiny Servier uplatnenému v prvostupňovom konaní a zrušil zistenie o existencii dominantného postavenia skupiny Servier na dodávateľskom trhu pre hotové výrobky, teda na trhu s technológiou (body 1611 až 1622 napadnutého rozsudku).

349. Vzhľadom na neexistenciu správnej definície trhu Všeobecný súd napokon v štvrtom rade vyhovel sedemnástemu žalobnému dôvodu skupiny Servier uplatnenému v prvostupňovom konaní a zrušil zistenie týkajúce sa zneužívajúceho správania skupiny Servier obsiahnuté v spornom rozhodnutí (body 1625 až 1632 napadnutého rozsudku).

350. Na základe týchto úvah Všeobecný súd zrušil článok 6 (zistenie porušenia článku 102 ZFEÚ skupinou Servier) a článok 7 ods. 6 (pokuta za toto porušenie) výroku sporného rozhodnutia (body 1633 a 1963, ako aj body 2 a 3 výroku napadnutého rozsudku).

b)      Odvolacie dôvody týkajúce sa článku 102 ZFEÚ

351. Komisia uvádza štyri odvolacie dôvody proti zisteniam Všeobecného súdu týkajúcim sa definície relevantného trhu.

352. Komisia v rámci svojho ôsmeho odvolacieho dôvodu tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení, keď sa domnieval, že Komisia pri vymedzení trhu hotových výrobkov prikladala neprimerane veľký význam cenám (1).

353. Komisia svojim deviatym odvolacím dôvodom tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávnych právnych posúdení tak vo svojom koncepčnom prístupe, ako aj vo svojich konkrétnych zisteniach, pokiaľ ide o terapeutickú zastupiteľnosť (2).

354. Desiaty odvolací dôvod Komisie smeruje k určeniu, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávnych právnych posúdení, keď určil, že prílohy A 286 a A 287 žaloby a príloha C 29 repliky sú prípustné (3).

355. Komisia napokon v rámci svojho jedenásteho a posledného odvolacieho dôvodu tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávnych právnych posúdení, keď na základe svojich zistení týkajúcich sa trhu hotových výrobkov zrušil zistenia Komisie týkajúce sa relevantného trhu s technológiou ÚFL perindoprilu (4).

1)      O mieste, ktoré má cena pri určení relevantného trhu hotových výrobkov (ôsmy odvolací dôvod)

356. Komisia v rámci svojho ôsmeho odvolacieho dôvodu tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávnych právnych posúdení, najmä z dôvodu jeho nesprávneho uplatnenia pojmu relevantného trhu a jeho nedostatočného a/alebo vnútorne rozporného odôvodnenia, keď v bodoch 1567 až 1586 napadnutého rozsudku vyhovel druhej časti prvej výhrady obsiahnutej v štrnástom žalobnom dôvode formulovanom skupinou Servier v prvostupňovom konaní, ktorá vytýkala Komisii, že pri určení relevantného tovarového trhu prikladala neprimerane veľký význam vývoju cien liekov (bod 344 a 345 vyššie).

357. Ako pripomína Komisia a ako je uvedené v bode 345 vyššie, Všeobecný súd zamietol prvú časť prvej výhrady obsiahnutej v štrnástom žalobnom dôvode skupiny Servier uplatnenom v prvostupňovom konaní (body 1406 až 1417 napadnutého rozsudku). Všeobecný súd tým potvrdil, že Komisia vo svojej analýze relevantného trhu skutočne zohľadnila celý hospodársky kontext, vrátane terapeutického využitia liekov a cenových zmien (body 1411 až 1415 napadnutého rozsudku). Všeobecný súd rovnako uznal ako skutkové okolnosti nízku citlivosť perindoprilu na zmeny cien iných inhibítorov ACE, ktorú skupina Servier nespochybnila, ako aj okolnosti, že predané objemy perindoprilu neustále narastali a že výnosnosť skupiny Servier zostala počas posudzovaného obdobia veľmi vysoká (body 1499, 1500, 1559, 1573, 1579 a 1583 napadnutého rozsudku).

358. Ako zdôrazňuje Komisia, Všeobecný súd sa teda domnieval, že Komisia zohľadnila všetky relevantné okolnosti, ale že prikladala neprimerane veľký význam cenovým zmenám v kontexte, v ktorom tieto zmeny spočívajúce v masívnom prepade cien iných inhibítorov ACE, ktoré údajne súťažili s perindoprilom, dosahujúcom až 90 %(141), neovplyvnili ani ceny, ani objemy perindoprilu predávaného skupinou Servier, ani výnosnosť tejto skupiny počas obdobia deviatich rokov.

359. Komisia tvrdí, že Všeobecný súd sa tým dopustil súboru nesprávnych právnych posúdení týkajúcich sa faktorov spojených s cenami pri určení relevantného trhu (i), nedostatku citlivosti lekárov predpisujúcich lieky na ceny (ii), ako aj zohľadnenia hospodárskej súťaže zo strany generických verzií perindoprilu (iii).

i)      O faktoroch spojených s cenami pri určení relevantného trhu (prvá a druhá časť ôsmeho odvolacieho dôvodu)

360. Komisia v prvej a druhej časti svojho ôsmeho odvolacieho dôvodu jednak tvrdí, že najmä v bodoch 1380 až 1405 a 1567 až 1586 napadnutého rozsudku sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď sa domnieval, že faktory spojené s cenou nadobudli pri určení relevantného trhu príliš veľký význam, pričom sám vo svojej analýze neprikladal cenovému faktoru žiadny skutočný význam. Komisia okrem toho tvrdí, že napadnutý rozsudok obsahuje nedostatočné a vnútorne rozporné odôvodnenie týkajúce sa faktorov spojených s cenami.

361. Treba uviesť, že zo samotného prečítania úvah Všeobecného súdu v tejto súvislosti vyplýva, že Komisia dôvodne tvrdí, že tieto úvahy sú nedostatočne odôvodnené a vnútorne rozporné.

362. Úvahy Všeobecného súdu týkajúce sa cenového faktora začínajú v bodoch 1390 až 1404 napadnutého rozsudku sériou všeobecných úvah týkajúcich sa „vymedzenia relevantného trhu s výrobkami vo farmaceutickom sektore“(142). Všeobecný súd v nich v podstate zdôraznil, že cenový konkurenčný tlak je vo farmaceutickom sektore značne oslabený kvôli významu, ktorý osoby predpisujúce lieky prikladajú terapeutickým hľadiskám liekov a kvôli regulačnému rámcu regulujúcemu ich ceny a podmienky úhrady (body 1390 až 1394 napadnutého rozsudku).

363. Podľa Všeobecného súdu sloboda výberu, ktorú majú lekári, a pozornosť, ktorú venujú terapeutickým hľadiskám, umožňujú, aby okrem mechanizmov cenového tlaku boli vyvíjané významné konkurenčné tlaky kvalitatívnej a necenovej povahy (body 1395 až 1397 napadnutého rozsudku).

364. Všeobecný súd zároveň v bodoch 1392 a 1398 napadnutého rozsudku uznal, že cena ako premenná môže mať svoj význam pri určení relevantného trhu vo farmaceutickom sektore. Skutočnosť, že významné zníženie ceny jedného lieku nemá vplyv na liek uznaný ako zastupiteľný, teda môže predstavovať nepriamy dôkaz, že konkurenčný tlak, ktorému je vystavený tento zastupiteľný liek, je slabý.

365. Všeobecný súd v bode 1578 napadnutého rozsudku rovnako uviedol, že ekonomická zastupiteľnosť môže existovať vtedy, keď zmeny ovplyvňujúce iné významné ekonomické premenné než sú ceny presunú významnú časť predajov z jedného výrobku na druhý.

366. Všeobecný súd však nevysvetlil dôvody, prečo podľa neho skutočnosť, uznaná v bodoch 1573 až 1575 napadnutého rozsudku, že významný pokles ceny iných inhibítorov ACE nemal žiadny vplyv na perindopril a že práve nedošlo k presunu predajov z perindoprilu k iným inhibítorom ACE, nebola ukazovateľom neexistencie konkurenčného tlaku, ktorému bol vystavený perindopril zo strany iných inhibítorov ACE.

367. Všeobecný súd rovnako nevysvetlil svoj záver nachádzajúci sa v bode 1579 napadnutého rozsudku, ktorý začína slovným spojením „v dôsledku toho“, hoci prechádzajúce body neposkytujú žiadnu oporu pre jeho obsah. Podľa tohto nevysvetleného záveru okolnosť, že predaje a ceny perindoprilu klesli až po príchode generického perindoprilu, hoci počas poklesu cien iných inhibítorov ACE zostali stabilné, neumožňovala dospieť k záveru o neexistencii konkurenčných tlakov až do príchodu generických verzií perindoprilu.

368. Všeobecný súd sa v bode 1577 napadnutého rozsudku uspokojil s tým, že tvrdil, že vo farmaceutickom sektore treba zohľadniť konkurenčné tlaky necenovej povahy a v tejto súvislosti odkázal na svoje úvahy nachádzajúce sa v bodoch 1418 až 1566 napadnutého rozsudku, v ktorých sa vyjadril k druhej výhrade obsiahnutej v štrnástom žalobnom dôvode skupiny Servier uplatnenom v prvostupňovom konaní, ktorá sa týkala terapeutickej zastupiteľnosti medzi perindoprilom a inými inhibítormi ACE (bod 1369 napadnutého rozsudku).

369. Takýto všeobecný odkaz na úvahy vysvetlené v 148 bodoch napadnutého rozsudku, ktorý neobsahuje vysvetlenia, však neumožňuje účastníkom konania a Súdnemu dvoru pochopiť odôvodnenie Všeobecného súdu. Tvrdenia Všeobecného súdu neumožňujú pochopiť ani dôvody, pre ktoré sa konkurenčné tlaky necenovej povahy, údajne vyvíjané na perindopril inými inhibítormi ACE, vôbec neodrazili vo vývoji cien a objemov perindoprilu, pozorovanom Komisiou, hoci ich existencia bola v týchto 148 bodoch dostatočne odôvodnená, čo naopak naznačuje, že perindopril bol uchránený od tlakov zo strany iných inhibítorov ACE.

370. Ako správne vytýka Komisia, odôvodnenie Všeobecného týkajúce sa cenového faktora je teda nielen nedostatočné, pretože neumožňuje pochopiť, aké miesto má tento faktor v celej jeho analýze, ale aj vnútorne rozporné, pretože Všeobecný súd najprv v zásade akceptoval úlohu cenového faktora, pričom ju následne z tej istej analýzy bez uvedenia dôvodov na podporu vylúčil.

371. Napokon, ako zdôrazňuje Komisia, zdá sa, že Všeobecný súd vo svojej analýze relevantného trhu spochybnil význam cenového faktora ako takého. Všeobecný súd nedáva do súvislosti svoje úvahy o necenových tlakoch na jednej strane a o cenách na druhej strane, a uvádza iba to, že necenové tlaky existovali a že skutočnosť, že nemali vplyv na ceny, nebola na účely analýzy relevantná.

372. Komisia však správne tvrdí, že Všeobecný súd tým nerešpektoval zásady stanovené judikatúrou týkajúce sa definície relevantného trhu na účely uplatnenia článku 102 ZFEÚ.

373. Podľa týchto zásad sa definícia relevantného trhu vykonáva s cieľom definovať okruh, vnútri ktorého treba posúdiť, či je podnik schopný správať sa do značnej miery nezávisle od svojich konkurentov, zákazníkov a spotrebiteľov(143).

374. Inými slovami, ide o preskúmanie, či existujú konkurenčné výrobky, ktoré vyvíjajú významný konkurenčný tlak na dané podniky(144). Na účely takejto analýzy treba zohľadniť nielen objektívne vlastnosti daných výrobkov, v tomto prípade terapeutickú zastupiteľnosť medzi perindoprilom a inými inhibítormi ACE, ale aj podmienky hospodárskej súťaže a štruktúru dopytu a ponuky na trhu a teda všetky ukazovatele možných konkurenčných tlakov(145).

375. Ako Všeobecný súd uznal vo svojom rozsudku vo veci AstraZeneca/Komisia(146), tieto zásady platia aj pre farmaceutické trhy, pretože osobitosti týchto trhov nemajú za následok irelevantnosť ukazovateľov založených na cenách.

376. Pri určení relevantného trhu treba teda systematickým spôsobom identifikovať všetky súťažné bariéry, ktorým musia dotknuté podniky čeliť a určiť, či existujú skutoční konkurenti, ktorí môžu ovplyvniť správanie týchto podnikov alebo im zabrániť správať sa nezávisle od účinného konkurenčného tlaku(147).

377. V rámci tejto analýzy možno zohľadniť prirodzené udalosti na trhu počas posudzovaného obdobia(148) rovnako ako aj skutky, ktoré sú uvádzané ako zneužívajúce konania(149).

378. Pri takejto analýze nemožno ignorovať také faktory, ako je v tomto prípade vývoj cien perindoprilu a iných inhibítorov ACE, ktoré svedčia o tom, že výrobky, ktoré sú teoreticky zastupiteľné vo vzťahu k dotknutému výrobku, nevyvíjali na tento výrobok významný konkurenčný tlak. Platí to tým skôr, že tento vývoj preukazuje, že na perindopril mal vplyv iba vstup jeho generických verzií na trh. V tomto prípade sú základom výhrady týkajúcej sa existencie zneužitia práve dohody, ktoré uzavrela skupina Servier, aby oddialila vstup týchto generických verzií na trh.

379. Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že prvá a druhá časť ôsmeho odvolacieho dôvodu Komisie, ktoré sa zakladajú na nedostatočnom a vnútorne rozpornom odôvodnení a na nesprávnych právnych posúdeniach pri zohľadnení cenového faktora v analýze relevantného trhu Všeobecným súdom, sú dôvodné.

ii)    O necitlivosti lekárov predpisujúcich lieky voči cenám (tretia a štvrtá časť ôsmeho odvolacieho dôvodu)

380. Komisia v tretej a štvrtej časti svojho ôsmeho odvolacieho dôvodu tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávnych právnych posúdení vo svojich úvahách týkajúcich sa nedostatku citlivosti lekárov predpisujúcich lieky voči cenám a tým, že v tejto súvislosti poskytol nedostatočné a/alebo vnútorne rozporné odôvodnenie.

381. Najprv treba uviesť, že ako vytýka Komisia, toto odôvodnenie napadnutého rozsudku sa skutočne javí vnútorne rozporné a neumožňuje porozumieť dôsledkom, ktoré Všeobecný súd vyvodil z necitlivosti lekárov voči cenám.

382. Všeobecný súd tak v bode 1390 napadnutého rozsudku jednak uviedol, že skutočnosť, že cenový konkurenčný tlak je vo farmaceutickom sektore oslabený kvôli významu, ktorý lekári prikladajú terapeutickým hľadiskám môže odôvodniť vymedzenie úzkych trhov. Okrem toho Všeobecný súd v bodoch 1575 až 1578 napadnutého rozsudku vychádzal z necitlivosti lekárov voči cenám, aby odôvodnil širokú definíciu trhu na základe necenových konkurenčných tlakov vyvíjaných na perindopril inými inhibítormi ACE.

383. Navyše, hoci Všeobecný súd v bodoch 1393 až 1395 napadnutého rozsudku uviedol, že dopyt vo farmaceutickom sektore určovali hlavne lekári predpisujúci lieky, najmä v bodoch 1398 a 1464 napadnutého rozsudku uznal, že dopyt v tomto sektore určovali aj systémy sociálneho zabezpečenia, ktoré mohli podporiť predpisovanie generických verzií liekov uznaných za rovnocenné.

384. Na základe tohto nedostatočného a vnútorne rozporného odôvodnenia teda nemožno porozumieť záverom, ktoré z neho Všeobecný súd vyvodzuje, pokiaľ ide o vplyv dopytu vo farmaceutickom sektore.

385. Komisia okrem toho dôvodne tvrdí aj to, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nerešpektoval samotnú funkciu definície trhu, ktorou je identifikovať významné konkurenčné tlaky, ktorým sú vystavené podniky, v tomto prípade skupina Servier. Ako tvrdí Komisia, necitlivosť lekárov voči cenám môže skôr oslabiť konkurenčné tlaky vyvíjané na skupinu Servier, pretože jej umožňuje slobodnejšie určovať jej ceny, a nie naopak, čo Všeobecný súd navyše uznal v bode 1390 napadnutého rozsudku(150).

386. Ako Komisia vytkla najmä na pojednávaní v tomto odvolacom konaní, Všeobecný súd nerešpektoval pojem relevantného trhu tým, že sa obšírne zameriaval na tlaky vyvíjané na lekárov namiesto toho, aby posúdil tlaky vyvíjané na skupinu Servier. Ako však Komisia rovnako zdôraznila na pojednávaní, cieľom definície trhu nie je zaoberať sa výberom lekárov ako takým, ale posúdiť jeho dôsledky na rozsah konkurenčných tlakov, ktoré boli vyvíjané na skupinu Servier.

387. Z toho vyplýva, že je dôvodná aj tretia a štvrtá časť ôsmeho odvolacieho dôvodu, ktoré sa zakladajú na nesprávnych právnych posúdeniach a n nedostatočnom odôvodnení pri zohľadnení výberu lekárov na účely určenia relevantného trhu Všeobecným súdom.

iii) O hospodárskej súťaži vykonávanej generickými verziami perindoprilu (piata a šiesta časť ôsmeho odvolacieho dôvodu)

388. Komisia napokon v piatej a šiestej časti svojho ôsmeho odvolacieho dôvodu vytýka Všeobecnému súdu, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že dostatočne nezohľadnil hospodársku súťaž vykonávanú generickými verziami perindoprilu a v tejto súvislosti poskytol nedostatočné a/alebo vnútorne rozporné odôvodnenie.

389. Tieto výhrady sa čiastočne prekrývajú s niektorými výhradami už preskúmanými v rámci prvej a druhej časti ôsmeho odvolacieho dôvodu.

390. Ako už bolo uvedené v bodoch 367 a 369 vyššie, odôvodnenie Všeobecného súdu je nedostatočné, pretože neumožňuje pochopiť závery, ktoré Všeobecný súd vyvodil zo skutočnosti, uznanej v bodoch 1392 a 1579 napadnutého rozsudku, že ceny perindoprilu sa masívne prepadli v čase uvedenia jeho generických verzií, hoci pri uvedení generických verzií iných inhibítorov ACE zostali stabilné.

391. Rovnako nie je možné pochopiť ani závery, ktoré Všeobecný súd vyvodil zo skutočnosti, uznanej v bodoch 1392 a 1398 napadnutého rozsudku, že systémy sociálneho zabezpečenia mohli podporovať predpisovanie generických liekov, či to už boli generické verzie samotného dotknutého lieku alebo generické verzie liekov uznaných za rovnocenné.

392. Komisia zdôrazňuje, že bod 1392 napadnutého rozsudku naznačuje, že konkurenčný tlak vyvíjaný generickými verziami určitého lieku možno zohľadniť až po ich skutočnom príchode na trh, čo je nesprávne. Čítanie bodu 1392 napadnutého rozsudku však neumožňuje pochopiť, či Všeobecný súd skutočne takto obmedzil zohľadnenie konkurenčného tlaku vyvíjaného generickými verziami určitého lieku.

393. V každom prípade Súdny dvor v rozsudku Generics (UK) a i. spresnil, že generické verzie určitého lieku možno zohľadniť na účely určenia relevantného trhu, aj keď ešte nie sú skutočne uvedené na trh a aj keď je patentová situácia neistá vtedy, keď sú výrobcovia dotknutých generických liekov schopní v krátkom čase dostať na dotknutý trh s dostatočnou silou na to, aby predstavovali vážnu protiváhu voči výrobcovi originálneho lieku, ktorý je už na trhu prítomný(151).

394. Pri preskúmaní tejto otázky sú relevantné aj okolnosti preukazujúce, že majiteľ patentu vníma generické lieky ako hrozbu (152). V tomto prípade je preto skutočnosť, že postup vytýkaný v spornom rozhodnutí spočíval v stratégii uplatňovanej skupinou Servier na oddialenie príchodu generických liekov na trh, významným faktorom pri analýze relevantného trhu, ako už bolo uvedené v bode 378 vyššie.

395. Ako však správne tvrdí Komisia, Všeobecný súd nevysvetlil, akú relevanciu chcel vo svojej analýze prikladať konkurenčným tlakom vyvíjaným generickými verziami perindoprilu.

396. Všeobecný súd sa naopak vo svojej analýze zameral na terapeutickú zastupiteľnosť medzi perindoprilom a inými inhibítormi ACE bez toho, aby dostatočne zohľadnil skutočnosť, zdôraznenú Komisiou, že táto zastupiteľnosť, ktorá teoreticky určite existovala, sa v praxi neprejavila skutočným zastúpením medzi týmito liekmi.

397. Z uvedeného vyplýva, že treba vyhovieť aj piatej a šiestej časti ôsmeho odvolacieho dôvodu, založeným na nedostatočnom zohľadnení konkurenčných tlakov vyvíjaných generickými verziami perindoprilu, ako aj na nedostatočnom odôvodnení v tejto súvislosti.

iv)    Predbežný záver

398. Z predchádzajúcich úvah vykonaných v rámci ôsmeho odvolacieho dôvodu vyplýva, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a porušil povinnosť odôvodniť svoj rozsudok, keď konštatoval, že Komisia prikladala pri vymedzení relevantného trhu hotových výrobkov neprimerane veľký význam cenovým faktorom.

399. Tieto pochybenia však samé osebe stačia na spochybnenie záverov Všeobecného súdu, nachádzajúcich sa v bodoch 1589 až 1591 napadnutého rozsudku, podľa ktorých Komisia nesprávne definovala relevantný trh hotových výrobkov a podľa ktorých nie je preukázané, že tento trh sa obmedzoval iba na originálny a generický perindopril (bod 346 vyššie).

400. V bode 1589 napadnutého rozsudku tak Všeobecný súd uviedol zoznam piatych rôznych pochybení, ktorých sa údajne dopustila Komisia pri vymedzení relevantného trhu hotových výrobkov. Spomedzi týchto pochybení sa prvé štyri týkajú terapeutickej zastupiteľnosti medzi perindoprilom a inými inhibítormi ACE a necenových konkurenčných tlakov, zatiaľ čo iba piaty sa týka zohľadnenia cenového faktora.

401. Vzhľadom na význam, ktorý má analýza uvedeného cenového faktora v celkovej analýze Komisie (pozri bod 338 vyššie) a jeho vzájomnú závislosť s inými faktormi (pozri body 369, 371 a 378 vyššie), však zistenie, že závery Všeobecného súdu v tejto súvislosti sú nesprávne a nedostatočne odôvodnené spôsobuje nesprávnosť celej analýzy vykonanej Všeobecným súdom so zreteľom na definíciu relevantného trhu, pričom nie je potrebné preskúmať deviaty odvolací dôvod Komisie založený na pochybeniach Všeobecného súdu pri zohľadnení terapeutickej zastupiteľnosti pri vymedzení relevantného trhu hotových výrobkov.

402. Pochybenia Všeobecného súdu, zistené pri preskúmaní ôsmeho odvolacieho dôvodu, preto samé osebe odôvodňujú zrušenie napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom v ňom na základe zistenia o údajnej nesprávnosti definície relevantného trhu výrobkov, ktorú zohľadnila Komisia, bolo vyhovené štrnástemu až sedemnástemu žalobnému dôvodu skupiny Servier uplatneným v prvostupňovom konaní a zrušený článok 6 a článok 7 ods. 6 sporného rozhodnutia (pozri body 343 až 350 vyššie).

403. Ostatné odvolacie dôvody Komisie týkajúce sa článku 102 ZFEÚ teda preskúmam iba pre úplnosť.

2)      O zohľadnení terapeutickej zastupiteľnosti pri určení relevantného trhu hotových výrobkov (deviaty odvolací dôvod)

404. Komisia svojim deviatym odvolacím dôvodom tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávnych právnych posúdení tak vo svojom koncepčnom prístupe, ako aj vo svojich konkrétnych zisteniach, pokiaľ ide o terapeutickú zastupiteľnosť.

405. V prvej časti tohto odvolacieho dôvodu založenej na pochybeniach, ktorých sa Všeobecný súd dopustil vo svojej analýze úlohy zastupiteľnosti pri určení relevantného trhu hotových výrobkov, Komisia v podstate spochybňuje úvahy nachádzajúce sa v časti napadnutého rozsudku venovanej preskúmaniu druhej časti prvej výhrady obsiahnutej v štrnástom žalobnom dôvode uplatnenom v prvostupňovom konaní, ktorá je založená na neprimerane veľkom význame prikladanom v analýze trhu cenovému faktoru (body 1567 až 1585 napadnutého rozsudku) (pozri bod 345 vyššie) (i).

406. V druhej až šiestej časti prejednávaného odvolacieho dôvodu, ktoré sa zakladajú na pochybeniach, ktorých sa Všeobecný súd dopustil pri zohľadnení alebo analýze niektorých dôkazných prostriedkov, má Komisia výhrady proti úvahám nachádzajúcim sa v časti napadnutého rozsudku venovanej preskúmaniu druhej výhrady obsiahnutej v štrnástom žalobnom dôvode skupiny Servier uplatnenom v prvostupňovom konaní, ktorá sa týkala terapeutickej zastupiteľnosti medzi perindoprilom a inými inhibítormi ACE (body 1418 až 1566 napadnutého rozsudku) (pozri bod 345 vyššie) (ii).

i)      O úlohe terapeutickej zastupiteľnosti pri určení relevantného trhu hotových výrobkov (prvá časť deviateho odvolacieho dôvodu)

407. Komisia v prvej časti svojho deviateho odvolacieho dôvodu tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávnych právnych posúdení vo svojej analýze úlohy terapeutickej zastupiteľnosti pri určení relevantného trhu hotových výrobkov.

408. Na rozdiel od toho, čo tvrdí skupina Servier, prejednávaná časť nie je neprípustná z dôvodu, že sa údajne týka iba posúdenia skutkového stavu Všeobecným súdom. Táto časť sa naopak týka právnej kvalifikácie skutkového stavu a právnych dôsledkov, ktoré z nej Všeobecný súd vyvodil, na čo sa vzťahuje preskúmanie Súdneho dvora v rámci odvolania(153).

409. Výhrady uvádzané Komisiou v tejto prvej časti prejednávaného odvolacieho dôvodu, týkajúce sa nadhodnotenia necenových faktorov hospodárskej súťaže pri analýze relevantného trhu hotových výrobkov Všeobecným súdom, odzrkadľujú výhrady uvedené Komisiou v rámci jej ôsmeho odvolacieho dôvodu týkajúce sa podhodnotenia cenového faktora Všeobecným súdom počas tejto analýzy.

410. Tvrdenia Komisie v rámci prejednávanej časti deviateho odvolacieho dôvodu sa prekrývajú s časťou tvrdení, ktoré už boli preskúmané a uznané za dôvodné v rámci preskúmania ôsmeho odvolacieho dôvodu.

411. Komisia tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávnych právnych posúdení pri zohľadnení terapeutickej zastupiteľnosti medzi perindoprilom a inými inhibítormi ACE. Podľa Komisie Všeobecný súd vyvodil iba z tejto terapeutickej zastupiteľnosti existenciu skutočných konkurenčných tlakov necenovej povahy vyvíjaných na perindopril inými inhibítormi ACE.

412. Komisia spochybňuje body 1385, 1395, 1397, 1574 až 1577, 1579 a 1584 napadnutého rozsudku, ktoré už z podstatnej časti boli preskúmané v bodoch 362 až 369 vyššie. V týchto bodoch sa Všeobecný súd v podstate domnieval, že lekári sa vo svojom výbere predpisovaných liekov riadia hlavne necenovými faktormi a že analýza prirodzených udalostí týkajúcich sa cien neumožňovala dospieť k záveru, že neexistovali konkurenčné tlaky kvalitatívnej a necenovej povahy.

413. Ako však už bolo uvedené v bodoch 361 a 370 až 378 vyššie, Komisia dôvodne tvrdí, že týmito zisteniami sa Všeobecný súd vo svojom rozsudku dopustil nielen nedostatočného odôvodnenia, ale že rovnako nerešpektoval zásady, ktorými sa riadi určenie relevantného trhu. Podľa týchto zásad sa pri tomto určení nie je možné obmedziť iba na preskúmanie objektívnych vlastností daných výrobkov, v tomto prípade terapeutickej zastupiteľnosti(154).

414. Ako to vytýka Komisia, zdá sa totiž, že Všeobecný súd vyvodil iba z terapeutickej zastupiteľnosti medzi perindoprilom a inými inhibítormi ACE, a teda z objektívnych vlastností týchto liekov, že inhibítory ACE nevyhnutne vyvíjali necenové konkurenčné tlaky na perindopril.

415. Ako však poznamenáva Komisia, zastupiteľnosť použitia medzi dvomi výrobkami, a zvlášť medzi dvomi liekmi, je iba východiskovým bodom pri preskúmaní otázky, či tieto výrobky patria k tomu istému relevantnému trhu výrobkov(155). Táto zastupiteľnosť použitia už naproti tomu nemôže predstavovať koniec tohto preskúmania, ktoré naopak musí ešte pokračovať, aby sa zistilo, či sa uvedená zastupiteľnosť použitia, vzhľadom na podmienky hospodárskej súťaže a štruktúru dopytu a ponuky na dotknutom trhu, naozaj prejavuje skutočnými konkurenčnými tlakmi.

416. Z toho vyplýva, že Komisia dôvodne tvrdí, že Všeobecný súd sa vzhľadom na spôsob, akým zohľadnil terapeutickú zastupiteľnosť medzi perindoprilom a inými inhibítormi ACE pri svojej analýze relevantného trhu hotových výrobkov, dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Prvej časti deviateho odvolacieho dôvodu treba teda vyhovieť.

ii)    O zohľadnení alebo analýze niekoľkých dôkazných prostriedkov (druhá až šiesta časť deviateho odvolacieho dôvodu)

417. Komisia vo svojej druhej, tretej, štvrtej, piatej a šiestej časti deviateho odvolacieho dôvodu tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávnych právnych posúdení pri zohľadnení alebo analýze niekoľkých dôkazných prostriedkov.

418. Ako už bolo uvedené v bode 406 vyššie, dôkazy, na ktoré sa vzťahujú tieto časti, patria k dôkazom, ktoré Všeobecný súd posúdil v rámci svojho preskúmania druhej výhrady obsiahnutej v štrnástom žalobnom dôvode skupiny Servier uplatnenom v prvostupňovom konaní, ktorá sa týkala terapeutickej zastupiteľnosti medzi perindoprilom a inými inhibítormi ACE, a je vysvetlená v bodoch 1418 až 1566 napadnutého rozsudku (pozri bod 345 vyššie).

419. Komisia v druhej časti deviateho odvolacieho dôvodu tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri preskúmaní štúdií o perindoprile, vysvetlenom v bodoch 1435 a 1446 napadnutého rozsudku. Toto preskúmanie sa však týka výkladu lekárskych odporúčaní a štúdií o perindoprile, čo je posúdením skutkového stavu a dôkazných prostriedkov vykonaným Všeobecným súdom. Táto časť je teda neprípustná(156).

420. Ako zdôrazňuje Komisia, hoci Súdny dvor preskúmava relevanciu skutočností a to, ako ich Všeobecný súd použil na účely určenia relevantného trhu, ako aj váhu, ktorú skutočnostiam prikladá Všeobecný súd a vzťah medzi nimi(157), samotné posúdenie týchto skutočností patrí s výnimkou prípadu skreslenia do výlučnej právomoci Všeobecného súdu.

421. Je pravda, že Komisia tvrdí, že Všeobecný súd urobil aj koncepčné chyby, najmä tým, že zamieňal pojmy rozlišovania a nadradenosti (bod 1446 napadnutého rozsudku). Všeobecný súd sa rovnako dopustil takýchto chýb pri hodnotení záverov, ktoré treba vyvodiť z propagačného úsilia vynakladaného skupinou Servier (body 1541 až 1566 napadnutého rozsudku), a pri posúdení relevancie štúdií o iných inhibítoroch ACE na účely rozlišovania perindoprilu a týchto iných inhibítorov ACE (body 1448 a 1449 napadnutého rozsudku). Komisia však nevysvetľuje, aké dôsledky majú tieto koncepčné chyby na analýzu otázky, či iné inhibítory ACE vyvíjali na perindopril konkurenčné tlaky necenovej povahy. Nie je teda zjavné, aké rozhodnutie od Súdneho dvora chce Komisia získať touto druhou časťou deviateho odvolacieho dôvodu.

422. Komisia v tretej časti deviateho odvolacieho dôvodu tvrdí, že Všeobecný súd sa v bodoch 1466 až 1473 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď zohľadnil interné strategické dokumenty skupiny Servier a spojil ich s lekárskymi odporúčaniami, ako aj znaleckým posudkom profesora V. (body 1455 až 1457 napadnutého rozsudku). Tieto výhrady sa týkajú v podstate posúdenia dôkazných prostriedkov Všeobecným súdom, pričom nie je uvádzané skreslenie, čo je v odvolacom konaní neprípustné.

423. Je pravda, že Komisia zrejme tvrdí, že Všeobecný súd urobil chybu pri posúdení dôsledkov, ktoré treba vyvodiť z propagačného úsilia skupiny Servier a zo skutočnosti, že toto úsilie ustalo počas vstupu generických verzií perindoprilu na trh, pokiaľ ide o konkurenčné tlaky údajne vyvíjané na perindopril inými inhibítormi ACE. Ani v tomto prípade však nie je jasne uvedené, akú sú dôsledky tohto pochybenia a aké rozhodnutie od Súdneho dvora chce Komisia získať v prípade, ak sa vyhovie prejednávanej časti deviateho odvolacieho dôvodu.

424. Komisia v štvrtej časti deviateho odvolacieho dôvodu tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávnych právnych posúdení, keď zohľadnil skutočnosti, ktoré neboli relevantné. V tejto súvislosti Komisia tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne zohľadnil veľkosť základne pacientov iných inhibítorov ACE (body 1494, 1495, 1499 a 1500 napadnutého rozsudku), obrat iných inhibítorov ACE (body 1497 a 1498 napadnutého rozsudku) a podiely perindoprilu na nemeckom trhu (bod 1497 napadnutého rozsudku), ktorý nepatril k štyrom národným trhom analyzovaným na účely uplatnenia článku 102 ZFEÚ. Všeobecný súd navyše nesprávne uplatnil toto ustanovenie, keď konštatoval, že vývoj týkajúci sa rôznych inhibítorov ACE mohol spochybniť zistenie o mechanizme zotrvačnosti lekárov (body 1502, 1506 a 1507 napadnutého rozsudku).

425. Treba uviesť, že odôvodnenie vysvetlené v týchto bodoch napadnutého rozsudku neumožňuje pochopiť, ako sú tieto zistenia Všeobecného súdu týkajúce sa iných inhibítorov ACE relevantné pre zistenie o nepretržitom zvyšovaní predajov perindoprilu a jav „zotrvačnosti“ lekárov, v analýze ktorého sú uvedené (bod 1488 napadnutého rozsudku). Nie je zjavné, ako skutočnosť, že takýto jav mohol existovať aj v prípade iných inhibítorov ACE a že ich objemy tiež narastali, umožňuje odôvodniť zistenie, že tieto iné inhibítory ACE vyvíjali konkurenčný tlak na perindopril a boli súčasťou toho istého trhu. Všeobecný súd v bode 1507 napadnutého rozsudku odkázal na výkyvy v predajoch inhibítorov ACE v priebehu času ako na okolnosti spôsobilé spochybniť zistenie o jave „zotrvačnosti“ lekárov, ale nedal to do súvislosti so zistením o nepretržitom náraste predajov perindoprilu, ktorý napriek tomu uznal v bodoch 1499, 1500, 1579 a 1583 napadnutého rozsudku.

426. Ako uvádza Komisia, zistenia Všeobecného súdu týkajúce sa trhových podielov iných inhibítorov ACE predpokladajú to, čo treba preukázať, teda existenciu spoločného trhu medzi týmito inými inhibítormi ACE a perindoprilom(158), čo navyše Všeobecný súd uznal v bode 1506 napadnutého rozsudku.

427. Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený, pokiaľ ide o zohľadnenie údajov o iných inhibítoroch ACE na účely posúdenia javu „zotrvačnosti“ lekárov, preskúmaného v bodoch 1483 až 1513 napadnutého rozsudku. Zistenie Všeobecného súdu nachádzajúce sa v bode 1513 napadnutého rozsudku preto nemožno potvrdiť. Podľa tohto zistenia Komisia nepreukázala, že jav „zotrvačnosti“ lekárov a existencia narastajúcej skupiny lekárov „verne“ predpisujúcich perindopril významným spôsobom obmedzovali konkurenčný tlak, ktorý na perindopril v prípade nových pacientov vyvíjali iné inhibítory ACE.

428. Štvrtej časti deviateho odvolacieho dôvodu treba teda vyhovieť.

429. Komisia v piatej časti deviateho odvolacieho dôvodu tvrdí, že Všeobecný súd v bode 1519 napadnutého rozsudku skreslil dôkazy, keď konštatoval, že „bez rozdielov v účinnosti a znášanlivosti medzi inhibítormi ACE nie je preukázané, že zmena liečby medzi ACE vzbudzovala u lekárov osobitné obavy“.

430. Na základe samotného prečítania odôvodnení 2181, 2187, 2379, 2436, 2497 a 2499, ako aj poznámky pod čiarou 3303 sporného rozhodnutia, na ktoré sa odvoláva Komisia, sa však zdá, že zistenie Všeobecného súdu, zopakované v bode 429 vyššie, ich skresľuje(159). Z týchto odôvodnení a z tejto poznámky totiž vyplýva, že Komisia neodôvodnila zistenie týkajúce sa obavy lekárov zo zmeny liečby u pacienta liečeného hypertenzívom rozdielmi v účinnosti a znášanlivosti medzi inhibítormi ACE. Komisia toto zistenie odôvodnila skôr tým, že proces nájdenia správnej liečby môže byť zdĺhavý, že môže byť ťažké nájsť rovnováhu medzi dobrým krvným tlakom a individuálnou liečbou prispôsobenou každému pacientovi a že zmena liečby so sebou prináša významné riziká, ktoré môžu viesť až k smrti dotknutých pacientov, vzhľadom na to, že nevyhnutne zahŕňa obdobie bez kontroly vysokého tlaku.

431. Treba preto vyhovieť piatej časti deviateho odvolacieho dôvodu, založenej na skreslení, ktorého sa dopustil Všeobecný súd v bode 1519 napadnutého rozsudku.

432. Napokon Komisia v šiestej a poslednej časti deviateho odvolacieho dôvodu tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávnych právnych posúdení a skreslil dôkazy pri svojom zohľadnení štúdií Thalès vykonanom v bodoch 1520 až 1522 napadnutého rozsudku.

433. Tieto štúdie analyzovali zvyky všeobecných lekárov pri predpisovaní liekov počas určitého obdobia vo Francúzsku a v Spojenom kráľovstve a konštatovali, že viac ako 90 % predpisov perindoprilu zodpovedalo obnoveným predpisom. Komisia v odôvodneniach 2380 až 2385 sporného rozhodnutia z výsledkov týchto štúdií vyvodila, že existuje viac ako 90 % miera „vernosti“, čo potvrdilo existenciu účinkov zablokovania.

434. Všeobecný súd však v bodoch 1520 až 1522 napadnutého rozsudku relativizoval význam týchto štúdií, keď konštatoval, že podiel obnovených predpisov na celkovom počte predpisov poskytoval iba čiastočnú informáciu o sklone pacientov liečených perindoprilom k zmene najmä z dôvodu, že miera obnovených predpisov závisí od frekvencie návštev pacientov v ordinácii lekárov.

435. Aj bez preskúmania námietky Komisie, že nemohla zaujať stanovisku k tomuto tvrdeniu, ktoré Všeobecný súd po prvýkrát uviedol v napadnutom rozsudku, však treba konštatovať, že ešte viac ako skreslené sú dotknuté úvahy nedostatočne odôvodnené, pretože nie sú zrozumiteľné. Nie je tak zjavné, ako 90 % miera obnovených predpisov v celkovom počte predpisov môže nebyť ukazovateľom vernosti a neochoty lekárov a pacientov robiť zmeny. Nevyplýva z nich ani dôvod, pre ktorý frekvencia návštev pacientov v ordinácii lekárov môže ovplyvniť tento záver, hoci sa zdá skôr pravdepodobné, že na rozdiel od pôvodných predpisov obnovené predpisy nevyhnutne nevyžadujú novú návštevu u lekára. Rovnako je ťažké porozumieť tvrdeniu Všeobecného súdu, podľa ktorého „počet obnovených predpisov vo vzťahu k celkovému počtu predpisov nemeria úroveň vernosti pacientov v zmysle určenia podielu pacientov liečených perindoprilom v období N, ktorí sú ešte stále liečení perindoprilom v období N + 1“.

436. Z toho vyplýva, že je dôvodná aj šiesta a posledná časť deviateho odvolacieho dôvodu založená na pochybeniach Všeobecného súdu pri zohľadnení štúdií Thalès.

iii) Predbežný záver

437. Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že spomedzi šiestich častí deviateho odvolacieho dôvodu treba štyrom vyhovieť (body 416, 428, 431 a 436 vyššie).

438. Pochybenia zistené v tomto rámci samé osebe postačujú na spochybnenie záverov Všeobecného súdu, nachádzajúcich sa v bodoch 1589 až 1591 napadnutého rozsudku, v rozsahu, v akom sa tieto závery zakladajú na údajných pochybeniach, ktorých sa Komisia dopustila pri analýze a zohľadnení terapeutickej zastupiteľnosti medzi perindoprilom a inými inhibítormi ACE na účely určenia relevantného trhu hotových výrobkov.

439. Toto zistenie nie je spochybnené skutočnosťou, ktorú skupina Servier zdôraznila najmä na pojednávaní v tomto odvolacom konaní, že Komisia nenapáda, alebo úspešne nenapáda (pozri body 419 až 423 vyššie), všetky úvahy, ktoré uviedol Všeobecný súd v bodoch 1418 až 1566 napadnutého rozsudku v rámci jeho preskúmania druhej výhrady obsiahnutej v štrnástom žalobnom dôvode skupiny Servier uplatnenom v prvostupňovom konaní, ktorá sa týkala terapeutickej zastupiteľnosti medzi perindoprilom a inými inhibítormi ACE (pozri bod 345 vyššie).

440. Je pravda, ako už bolo uvedené v bode 400 vyššie, že Všeobecný súd v bode 1589 napadnutého rozsudku uviedol zoznam piatych rôznych pochybení, ktorých sa údajne dopustila Komisia pri určení relevantného trhu hotových výrobkov, z ktorých prvé štyri sa týkajú terapeutickej zastupiteľnosti medzi perindoprilom a inými inhibítormi ACE a necenových konkurenčných tlakov. Na základe preskúmania deviateho odvolacieho dôvodu nie je možné presne určiť, ktoré z týchto údajných pochybení boli spochybnené v odvolaní.

441. Takéto určenie už však nie je nevyhnutné.

442. Ako samotný Všeobecný súd uviedol v bode 1589 napadnutého rozsudku, zistenia nachádzajúce sa v tomto bode sú výsledkom celkovej analýzy skutočností, na ktorých Komisia založila svoju analýzu týkajúcu sa relevantného trhu hotových výrobkov. Keďže preskúmanie deviateho odvolacieho dôvodu preukázalo, že táto celková analýza obsahuje v podstatných bodoch pochybenia, zdá sa, že nevyhnutne nesprávny je výsledok uvedenej analýzy ako celok.

443. Platí to tým skôr, že ako už bolo uvedené v bode 368 vyššie, Všeobecný súd v bode 1577 napadnutého rozsudku iba odkázal na body 1418 až 1566 napadnutého rozsudku týkajúce sa terapeutickej zastupiteľnosti na podporu svojho tvrdenia, podľa ktorého perindopril mohol byť vystavený konkurenčným tlakom kvalitatívnej a necenovej povahy zo strany iných inhibítorov ACE.

444. Po prvé však tento všeobecný odkaz na úvahy vysvetlené v 148 bodoch odôvodnenia, bez ďalších vysvetlení, neumožňuje Súdnemu dvoru pochopiť, v čom spočívali tieto tlaky a či boli skutočne vyvíjané.

445. Po druhé, a v každom prípade, ako už bolo uvedené v bodoch 369 a 371 vyššie, tvrdenia Všeobecného súdu neumožňujú pochopiť, ako tento súd vysvetľuje, že konkurenčné tlaky necenovej povahy, údajné vyvíjané na perindopril inými inhibítormi ACE, sa nijako neprejavili vo vývoji cien a objemov perindoprilu.

446. V tejto súvislosti treba napokon pripomenúť, že preskúmanie ôsmeho odvolacieho dôvodu ukázalo, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávnych právnych posúdení a porušil svoju povinnosť odôvodnenia aj vtedy, keď konštatoval, že Komisia prikladala pri určení relevantného trhu hotových výrobkov neprimerane veľký význam cenovému faktoru, a že rozdielne faktory zohľadnené pri tomto určení sú vzájomne závislé (body 398 a 401 vyššie).

447. Rovnako ako bolo uvedené na záver preskúmania ôsmeho odvolacieho dôvodu, čiastočné vyhovenie deviatemu odvolaciemu dôvodu musí viesť samé osebe a tým skôr vtedy, keď bolo vyhovené ôsmemu odvolaciemu dôvodu, k zrušeniu všetkých záverov Všeobecného súdu týkajúcich sa článku 102 ZFEÚ, ktoré vyplývajú z údajnej nesprávnosti určenia relevantného trhu hotových výrobkov (pozri body 343 až 350 a 402 vyššie).

448. Iba pre úplnosť teda pokračujem v preskúmaní ostatných odvolacích dôvodov Komisie týkajúcich a článku 102 ZFEÚ.

3)      O neprípustnosti niektorých príloh predložených v prvostupňovom konaní (desiaty odvolací dôvod)

449. Komisia v rámci svojho desiateho odvolacieho dôvodu tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávnych právnych posúdení, keď určil, že sú prípustné prílohy A 286 a A 287 žaloby a príloha C 29 repliky, ktorých neprípustnosť Komisia tvrdila už v prvostupňovom konaní.

450. Treba pripomenúť, že na prípustnosť žaloby na Všeobecnom súde musia z jej samotného textu vyplývať podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá, a to aspoň stručne, pritom však logickým a pochopiteľným spôsobom. Aj keď text žaloby môže byť v konkrétnych bodoch podložený a doplnený odkazmi na určité časti priložených dokumentov, všeobecný odkaz na iné písomnosti, aj keď tvoria prílohu žaloby, nemôže napraviť nedostatok podstatných častí právnej argumentácie, ktoré musia byť uvedené v žalobe. Všeobecnému súdu totiž neprináleží vyhľadávať a identifikovať v prílohách dôvody, ktoré by mohol považovať za základ žaloby(160).

451. Návrhy na vykonanie dôkazov predložené s replikou sú prípustné iba vtedy, ak predstavujú dôkaz opaku alebo doplnenie návrhov na vykonanie dôkazov navrhnuté v nadväznosti na dôkaz opaku druhého účastníka konania(161).

452. V tomto prípade sa Všeobecný súd v bodoch 1459 až 1463 napadnutého rozsudku domnieval, že príloha C 29 bola prípustná, pretože reagovala na výhradu, ktorú Komisia uviedla vo svojom vyjadrení k žalobe. Okrem toho dospel Všeobecný súd k záveru, že prílohy A 286, A 287 a C 29 boli prípustné, pretože podporovali skutkové a právne tvrdenia uvedené v žalobe a v replike.

453. Treba však uviesť, že informácie Všeobecného súdu vysvetlené v bode 1462 napadnutého rozsudku neumožňujú Súdnemu dvoru porozumieť, do akej miery predloženie príloh A 286, A 287 a C 29 v prvostupňovom konaní spĺňalo podmienky pripomenuté v bode 450 vyššie. Všeobecný súd totiž iba uviedol, že tieto prílohy boli prípustné, ale dostatočne nepodložil toto konštatovanie, takže Súdny dvor nemôže overiť jeho dôvodnosť.

454. V bode 1462 napadnutého rozsudku tak Všeobecný súd iba uviedol, že hoci prílohy A 286, A 287 a C 29 boli rozsiahle a obsahovali rad dokumentov, skupina Servier uviedla svoje tvrdenia v texte svojich písomných podaní. Podľa Všeobecného súdu skupina Servier predložením týchto príloh obsahujúcich dokumenty pochádzajúce od regionálnych organizácií na ochranu zdravia Spojeného kráľovstva, podložila svoju argumentáciu, ktorá mala preukázať, že tieto organizácie sa vyjadrili k terapeutickej rovnocennosti medzi perindoprilom a inými inhibítormi ACE, že podporovali všeobecných lekárov v tom, aby nahradili perindopril inými inhibítormi ACE a že táto politika, ktorá nemá individuálnu povahu, mala skutočný vplyv na dopyt na miestnej úrovni.

455. Všeobecný súd v týchto vysvetleniach necitoval ani body písomných podaní v prvostupňovom konaní, ani body dotknutých príloh, na ktoré by tieto písomné podania odkazovali. Tvrdenie Všeobecného súdu, že tieto prílohy sú prípustné, nie je teda dostatočne podložené. Je pravda, že skupina Servier vo svojich písomných podaniach v odvolacom konaní uvádza body svojich písomných podaní v prvostupňovom konaní, v ktorých sa nachádzalo tvrdenie, ktoré dané prílohy podporovali a odkaz na príslušné časti týchto príloh. Neprináleží však Súdnemu dvoru, aby v odvolacom konaní overoval, či a do akej miery uvedené prílohy skutočne podporovali tvrdenia nachádzajúce sa v žalobe a tak sám preskúmal prípustnosť týchto príloh v prvostupňovom konaní.

456. Súdny dvor navyše nemôže overiť, či a do akej miery Všeobecný súd vychádzal z príloh A 286, A 287 a C 29 vo svojich neskorších úvahách. Hoci totiž Všeobecný súd bezpochyby odkazuje na dokumenty obsiahnuté v týchto prílohách, čísla uvedených príloh nie sú citované v iných bodoch napadnutého rozsudku okrem bodu 1345 (zhŕňajúceho argumentáciu Komisie) a bodov 1459 až 1463 (v ktorých je preskúmaná prípustnosť daných príloh).

457. Treba preto konštatovať, že napadnutý rozsudok je v tomto ohľade nedostatočne odôvodnený, pričom Komisia sa na tento nedostatok odvoláva a Súdny dvor ho môže v každom prípade zohľadniť aj bez návrhu(162). Ako tvrdí Komisia, spôsob, akým Všeobecný súd postupoval pri preskúmaní prípustnosti príloh A 286, A 287 a C 29 je v protiklade so spôsobom, akým preskúmal prípustnosť príloh A 2 a A 3, ktorú posúdil podrobne v bodoch 107 až 116 napadnutého rozsudku.

458. Za týchto podmienok treba vyhovieť desiatemu odvolaciemu dôvodu bez toho, aby bolo potrebné preskúmať prípustnosť prílohy C 29 s prihliadnutím na zásady pripomenuté v bode 451 vyššie.

4)      O relevantnom trhu s technológiou (jedenásty odvolací dôvod)

459. Komisia v rámci svojho jedenásteho odvolacieho dôvodu tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávnych právnych posúdení tým, že zrušil zistenia obsiahnuté v spornom rozhodnutí týkajúce sa relevantného trhu s technológiou ÚFL perindoprilu a dominantného postavenia, ktoré mala skupina Servier na tomto trhu (bod 341 vyššie).

460. Všeobecný súd v bodoch 1611 až 1622 napadnutého rozsudku dospel k záveru o nesprávnosti zistení Komisie týkajúcich sa relevantného trhu s technológiou ÚFL perindoprilu a postavenia skupiny Servier na tomto trhu na základe svojich vlastných zistení týkajúcich sa nesprávnosti definície relevantného trhu hotových výrobkov, ktorú zohľadnila Komisia.

461. Keďže však analýza ôsmeho a deviateho odvolacieho dôvodu ukázala, že tieto zistenia sú nesprávne a treba ich zrušiť (pozri body 398 až 403 a 437 až 448 vyššie), zdá sa, že aj úvahy Všeobecného súdu týkajúce sa relevantného trhu s technológiou ÚFL perindoprilu obsahujú nesprávne právne posúdenia.

462. Za týchto okolností treba jedenástemu odvolaciemu dôvodu vyhovieť, pričom nie je potrebné preskúmať tvrdenia Komisie, ktoré majú preukázať, že Všeobecný súd sa dopustil ďalších nesprávnych právnych posúdení pri svojich úvahách týkajúcich sa relevantného trhu s technológiou ÚFL perindoprilu, ktoré sú nezávisle od pochybení, ktorých sa dopustil v súvislosti s definíciou relevantného trhu hotových výrobkov.

463. Treba však uviesť, že keďže zistenia Všeobecného súdu týkajúce sa trhu hotových výrobkov nemôžu vzhľadom na ich nesprávnosť odôvodniť jeho zistenia týkajúce sa trhu s technológiou, Komisia dôvodne tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nezávislého nesprávneho právneho posúdenia, keď neanalyzoval konkrétne úvahy týkajúce sa trhu s technológiou vysvetlené v spornom rozhodnutí. Všeobecný súd totiž sám v bode 1616 napadnutého rozsudku skonštatoval, že Komisia použila vo svojej analýze trhu s technológiou iné skutočnosti ako pri vymedzení relevantného trhu hotových výrobkov.

c)      Záver k odvolacím dôvodom týkajúcim sa článku 102 ZFEÚ

464. Z preskúmania ôsmeho až jedenásteho odvolacieho dôvodu, vykonaného v bodoch 351 až 463 vyššie vyplýva, že všetky zistenia Všeobecného súdu týkajúce sa uplatnenia článku 102 ZFEÚ Komisiou (body 343 až 350 vyššie) treba zrušiť.

465. Ako už bolo pripomenuté v bodoch 251 a 328 vyššie, podľa článku 61 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie môže Súdny dvor v prípade zrušenia rozhodnutia Všeobecného súdu vydať konečný rozsudok sám, ak to stav konania dovoľuje.

466. Stav prejednávaného sporu však nedovoľuje rozhodnúť o žalobných dôvodoch uvedených skupinou Servier v prvostupňovom konaní, ktoré sa týkajú článku 102 ZFEÚ.

467. Po prvé, pokiaľ ide o štrnásty žalobný dôvod skupiny Servier uplatnený v prvostupňovom konaní, založený na nesprávnej relevantného trhu hotových výrobkov, analýza ôsmeho až desiateho odvolacieho dôvodu ukázala nedostatky odôvodnenia v napadnutom rozsudku. Všeobecný súd navyše nepreskúmal tretiu výhradu obsiahnutú v štrnástom žalobnom dôvode skupiny Servier uplatnenom v prvostupňovom konaní, založenú na tom, že v ekonometrickej analýze cien vykonanej Komisiou došlo k metodologickej chybe. Za týchto okolností nie je Súdny dvor schopný sám s konečnou platnosťou rozhodnúť o uvedenom štrnástom žalobnom dôvode skupiny Servier uplatnenom v prvostupňovom konaní bez nového a úplného prešetrenia spisu.

468. Po druhé, Všeobecný súd vyhovel pätnástemu až sedemnástemu žalobnému dôvodu, ktoré skupina Servier uplatnila v prvostupňovom konaní, v podstate na základe svojich zistení týkajúcich sa štrnásteho žalobného dôvodu (body 347 až 349 vyššie). Súdny dvor preto nemôže rozhodnúť ani o týchto žalobných dôvodoch bez prvého úplného prešetrenia spisu.

B.      O žalobe na Všeobecnom súde

469. Z úvah vysvetlených v bodoch 251 až 253, 328 až 330 a 331 vyššie vyplýva, že stav prejednávanej veci dovoľuje rozhodnúť o kvalifikácii dohôd Krka ako jediného a pokračujúceho porušenia článku 101 ZFEÚ, tak pokiaľ ide o protisúťažný cieľ, ako aj protisúťažné následky týchto dohôd.

470. Súdny dvor teda môže rozhodnúť vo veci a zamietnuť deviaty a desiaty žalobný dôvod, ako aj návrh na zrušenie článku 4 a článku 7 ods. 4 písm. b) sporného rozhodnutia, ktoré uplatnila skupina Servier v prvostupňovom konaní.

471. Naopak z úvah nachádzajúcich sa v bodoch 466 až 468 vyššie vyplýva, že stav sporu nedovoľuje rozhodnúť o štrnástom až sedemnástom žalobnom dôvode a o návrhu na zrušenie článku 6 a článku 7 ods. 6 sporného rozhodnutia, ktoré uplatnila skupina Servier v prvostupňovom konaní, ako ani o návrhu na určenie, že prílohy A 286, A 287 a C 29 sú neprípustné, ktorý uplatnila Komisia v prvostupňovom konaní.

472. Treba preto vrátiť vec Všeobecnému súdu na nové rozhodnutie o týchto žalobných dôvodoch a návrhoch.

473. V tejto súvislosti Komisia navrhuje, aby Súdny dvor vrátil vec Všeobecnému súdu v inom zložení než vydalo napadnutý rozsudok.

474. Treba však zdôrazniť, že podľa článku 216 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu rozhoduje o prípadnom pridelení veci inej komore po zrušení rozsudku Súdnym dvorom predseda Všeobecného súdu.

475. V tejto súvislosti už mal Súdny dvor príležitosť objasniť, že okolnosť, že ten istý sudca je členom dvoch rozhodovacích zložení, ktoré postupne rozhodovali o tej istej veci, nemôže sama osebe, bez akejkoľvek ďalšej objektívnej skutočnosti, vzbudiť pochybnosť o nestrannosti Všeobecného súdu(163).

V.      O trovách

476. V súlade s článkom 184 ods. 2 jeho rokovacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné alebo ak je dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou o veci, rozhodne aj o trovách konania.

477. V tomto prípade z predchádzajúcich úvah v prvom rade vyplýva, že odvolanie je dôvodné v celom rozsahu a že treba zrušiť tak zistenia Všeobecného súdu týkajúce sa kvalifikácie dohôd Krka ako porušenia článku 101 ods. 1 ZFEÚ, ako aj zistenia týkajúce sa porušenia článku 102 ZFEÚ.

478. Treba preto uložiť spoločnostiam Servier SAS, Servier Laboratories Ltd a Les Laboratoires Servier SAS povinnosť, aby spoločne a nerozdielne znášali všetky vlastné trovy tohto odvolacieho konania a nahradili trovy tohto odvolacieho konania, ktoré vynaložila Komisia.

479. Pokiaľ ide o trovy prvostupňového konania, treba po prvé uviesť, že tieto trovy konania sú dotknuté týmto odvolacím konaním iba v rozsahu, v akom sa týkajú deviateho, desiateho a štrnásteho až sedemnásteho žalobného dôvodu, ktoré uplatnila skupina Servier v prvostupňovom konaní, ako aj návrhu na určenie neprípustnosti príloh A 286, A 287 a C 29, ktorý uplatnila Komisia v prvostupňovom konaní.

480. Po druhé treba uviesť, že stav sporu dovoľuje rozhodnúť iba o deviatom a desiatom žalobnom dôvode, ktoré uplatnila skupina Servier v prvostupňovom konaní, ktoré sa týkajú kvalifikácie dohôd Krka ako porušenia článku 101 ZFEÚ, ako aj o návrhu na zrušenie článku 4 a článku 7 ods. 4 písm. b) sporného rozhodnutia, ktorý uplatnila skupina Servier v prvostupňovom konaní. Súdny dvor teda môže prejednať vec a vydať konečné rozhodnutie v spore iba pokiaľ ide o tieto žalobné dôvody a návrhy uplatnené v prvostupňovom konaní (pozri body 469 a 470 vyššie).

481. Naopak stav sporu nedovoľuje rozhodnúť o štrnástom až sedemnástom žalobnom dôvode, ktoré uplatnila skupina Servier v prvostupňovom konaní, ktoré sa týkajú kvalifikácie jej správania ako porušenia článku 102 ZFEÚ, o návrhu na zrušenie článku 6 a článku 7 ods. 6 sporného rozhodnutia, ktorý uplatnila skupina Servier v prvostupňovom konaní, ako ani o návrhu na určenie neprípustnosti príloh A 286, A 287 a C 29, ktorý uplatnila Komisia v prvostupňovom konaní. Vec teda musí byť vrátená Všeobecnému súdu na nové rozhodnutie o týchto žalobných dôvodoch a návrhoch (pozri body 471 a 472 vyššie).

482. Treba preto rozhodnúť, že spoločnosti Servier SAS, Servier Laboratories Ltd a Les Laboratoires Servier SAS znášajú spoločne a nerozdielne trovy prvostupňového konania, ktoré vynaložili a sú povinné nahradiť trovy prvostupňového konania, ktoré vynaložila Komisia v súvislosti s deviatym a desiatym žalobným dôvodom uplatneným v prvostupňovom konaní, a že sa rozhodne neskôr o trovách prvostupňového konania, ktoré vynaložila skupina Servier a Komisia v súvislosti so štrnástym až sedemnástym žalobným dôvodom, ktoré uplatnila skupina Servier v prvostupňovom konaní, ako aj v súvislosti s návrhom na určenie neprípustnosti príloh A 286, A 287 a C 29, ktorý uplatnila Komisia v prvostupňovom konaní.

483. Ďalej v súlade s článkom 184 ods. 4 svojho rokovacieho poriadku môže Súdny dvor nariadiť, že vedľajší účastník prvostupňového konania, ktorý sa zúčastnil na písomnej alebo ústnej časti konania pred Súdnym dvorom, znáša svoje vlastné trovy konania. Keďže EFPIA sa zúčastnila na písomnej časti tohto odvolacieho konania, je opodstatnené uložiť jej povinnosť znášať jej vlastné trovy odvolacieho konania.

484. Napokon z článku 140 ods. 1 v spojení s článkom 184 ods. 1 rokovacieho poriadku vyplýva, že členské štáty, ktoré do konania vstúpili ako vedľajší účastníci konania, znášajú svoje vlastné trovy konania. V dôsledku toho je potrebné rozhodnúť, že Spojené kráľovstvo znáša svoje vlastné trovy odvolacieho konania.

VI.    Návrh

485. Na základe predchádzajúcich úvah navrhujem Súdnemu dvoru, aby rozhodol takto:

1.      Body 1 až 3 výroku rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 12. decembra 2018, Servier a i./Komisia (T‑691/14, EU:T:2018:922), sa zrušujú.

2.      Bod 6 výroku rozsudku z 12. decembra 2018, Servier a i./Komisia (T‑691/14, EU:T:2018:922), sa zrušuje v rozsahu, v akom sa týka trov konania, ktoré vynaložili spoločnosti Servier SAS, Servier Laboratories Ltd, Les Laboratoires Servier SAS a Európska komisia v súvislosti s deviatym, desiatym a štrnástym až sedemnástym žalobným dôvodom uplatneným v prvostupňovom konaní, ako aj v súvislosti s návrhom na určenie neprípustnosti príloh A 286, A 287 a C 29, ktorý uplatnila Komisia v prvostupňovom konaní.

3.      Deviaty a desiaty žalobný dôvod, ako aj návrh na zrušenie článku 4 a článku 7 ods. 4 písm. b) rozhodnutia Komisie C(2014) 4955 final z 9. júla 2014 týkajúceho sa konania podľa článkov 101 a 102 ZFEÚ [vec AT.39612 – Perindopril (Servier)], ktoré uplatnili spoločnosti Servier SAS, Servier Laboratories Ltd a Les Laboratoires Servier SAS v prvostupňovom konaní, sa zamietajú.

4.      Vec sa vracia Všeobecnému súdu na nové rozhodnutie o štrnástom až sedemnástom žalobnom dôvode a o návrhu na zrušenie článku 6 a článku 7 ods. 6 rozhodnutia C(2014) 4955 final, ktoré uplatnili spoločnosti Servier SAS, Servier Laboratories Ltd a Les Laboratoires Servier SAS v prvostupňovom konaní, ako aj o návrhu na určenie neprípustnosti príloh A 286, A 287 a C 29, ktorý uplatnila Komisia v prvostupňovom konaní.

5.      Spoločnosti Servier SAS, Servier Laboratories Ltd a Les Laboratoires Servier SAS znášajú spoločne a nerozdielne svoje vlastné trovy odvolacieho konania a sú povinné nahradiť trovy odvolacieho konania, ktorá vynaložila Komisia.

6.      Spoločnosti Servier SAS, Servier Laboratories Ltd a Les Laboratoires Servier SAS znášajú spoločne a nerozdielne svoje vlastné trovy prvostupňového konania a sú povinné nahradiť trovy prvostupňového konania, ktoré vynaložila Komisia v rozsahu, v akom sa tieto trovy konania týkajú deviateho a desiateho žalobného dôvodu, ako aj návrhu na zrušenie článku 4 a článku 7 ods. 4 písm. b) rozhodnutia C(2014) 4955 final, ktoré uplatnili spoločnosti Servier SAS, Servier Laboratories Ltd a Les Laboratoires Servier SAS v prvostupňovom konaní.

7.      O trovách prvostupňového konania, ktoré vynaložili spoločnosti Servier SAS, Servier Laboratories Ltd, Les Laboratoires Servier SAS a Komisia sa rozhodne neskôr v rozsahu, v akom sa týkajú štrnásteho až sedemnásteho žalobného dôvodu a návrhu na zrušenie článku 6 a článku 7 ods. 6 rozhodnutia C(2014) 4955 final, ktoré uplatnili spoločnosti Servier SAS, Servier Laboratories Ltd a Les Laboratoires Servier SAS v prvostupňovom konaní, ako aj návrhu na určenie neprípustnosti príloh A 286, A 287 a C 29, ktorý uplatnila Komisia v prvostupňovom konaní.

8.      European Federation of Pharmaceutical Industries and Associations a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska znášajú svoje vlastné trovy odvolacieho konania.

1      Jazyk prednesu: francúzština.

2      Rozsudok z 30. januára 2020 (C‑307/18, ďalej len „rozsudok Generics (UK) a i.“, EU:C:2020:52).

3      Rozsudky z 25. marca 2021 (C‑591/16 P, ďalej len „rozsudok Lundbeck/Komisia“, EU:C:2021:243); Sun Pharmaceutical Industries a Ranbaxy (UK)/Komisia (C‑586/16 P, neuverejnený, EU:C:2021:241); Generics (UK)/Komisia (C‑588/16 P, neuverejnený, EU:C:2021:242); Arrow Group a Arrow Generics/Komisia (C‑601/16 P, neuverejnený, EU:C:2021:244); Xellia Pharmaceuticals a Alpharma/Komisia (C‑611/16 P, EU:C:2021:245), a Merck/Komisia (C‑614/16 P, neuverejnený, EU:C:2021:246).

4      Rozsudky Všeobecného súdu Európskej únie z 12. decembra 2018, Servier a i./Komisia (T‑691/14, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2018:922) (napadnutý prejednávaným odvolaním, ako aj odvolaním vo veci C‑201/19 P, Servier a i./Komisia); Biogaran/Komisia (T‑677/14, EU:T:2018:910) (odvolacie konanie vo veci C‑207/19 P, Biogaran/Komisia); Teva UK a i./Komisia (T‑679/14, neuverejnený, EU:T:2018:919) (odvolacie konanie vo veci C‑198/19 P, Teva UK a i./Komisia); Lupin/Komisia (T‑680/14, neuverejnený, EU:T:2018:908) (odvolacie konanie vo veci C‑144/19 P, Lupin/Komisia); Mylan Laboratories a Mylan/Komisia (T‑682/14, neuverejnený, EU:T:2018:907) (odvolacie konanie vo veci C‑197/19 P, Mylan Laboratories a Mylan/Komisia); Krka/Komisia (T‑684/14, neuverejnený, EU:T:2018:918) (odvolacie konanie vo veci C‑151/19 P, Komisia/Krka); Niche Generics/Komisia (T‑701/14, neuverejnený, EU:T:2018:921) (odvolacie konanie vo veci C‑164/19 P, Niche Generics/Komisia), a Unichem Laboratories/Komisia (T‑705/14, neuverejnený, EU:T:2018:915) (odvolacie konanie vo veci C‑166/19 P, Unichem Laboratories/Komisia).

5      Rozhodnutie Komisie C(2014) 4955 final z 9. júla 2014 týkajúce sa konania podľa článkov 101 a 102 ZFEÚ [vec AT.39612 – Perindopril (Servier)] (ďalej len „sporné rozhodnutie“).

6      Bod 1 napadnutého rozsudku, ako aj odôvodnenie 11 a nasl. sporného rozhodnutia.

7      Odôvodnenie 14 sporného rozhodnutia.

8      Bod 8 rozsudku z 12. decembra 2018, Krka/Komisia (T‑684/14, neuverejnený, EU:T:2018:918), ako aj odôvodnenie 19 a nasl. sporného rozhodnutia.

9      Body 2 a 3 napadnutého rozsudku, ako aj odôvodnenia 1 a nasl., 86 a nasl. a 2143 a nasl. sporného rozhodnutia.

10      Ako to umožňovalo nariadenie Rady (EHS) č. 1768/92 z 18. júna 1992 o vytvorení dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá (Ú. v. ES L 182, 1992, s. 1; Mim. vyd. 13/011, s. 200).

11      Bod 4 napadnutého rozsudku a odôvodnenie 92 a nasl. sporného rozhodnutia.

12      Odôvodnenie 98 sporného rozhodnutia.

13      Body 5 až 8 napadnutého rozsudku, ako aj odôvodnenia 94, 118 a nasl. a 124 a nasl. sporného rozhodnutia.

14      Bod 8 napadnutého rozsudku a odôvodnenie 120 sporného rozhodnutia.

15      Body 9 a 10 napadnutého rozsudku, ako aj odôvodnenia 8, 88 a 218 a nasl. sporného rozhodnutia.

16      Odôvodnenie 100 sporného rozhodnutia.

17      Odôvodnenia 821, 1674 a 1755 sporného rozhodnutia.

18      Body 11 až 27 napadnutého rozsudku, ako aj odôvodnenia 129, 151 a nasl., 157 a nasl., a tabuľky v odôvodneniach 156 a 201 sporného rozhodnutia.

19      Body 11 a 12 napadnutého rozsudku, ako aj odôvodnenia 158 až 161 a 164, a pokiaľ ide konkrétnejšie o skupinu Krka, odôvodnenie 830 sporného rozhodnutia.

20      Bod 12 napadnutého rozsudku, ako aj odôvodnenia 162 až 170 a 962 sporného rozhodnutia.

21      Body 16 až 21 a 24 až 27 napadnutého rozsudku, ako aj odôvodnenia 171 až 202 sporného rozhodnutia.

22      Body 25 a 26 napadnutého rozsudku, ako aj odôvodnenie 175 a nasl. sporného rozhodnutia.

23      Bod 27 napadnutého rozsudku, ako aj odôvodnenie 193 a nasl. sporného rozhodnutia.

24      Odôvodnenie 410 sporného rozhodnutia.

25      Bod 22 napadnutého rozsudku a odôvodnenie 156 sporného rozhodnutia (v bode 22 napadnutého rozsudku sa uvádza, že tento návrh bol zamietnutý v septembri 2006, ale v týchto návrhoch vychádzam z odôvodnenia 156 sporného rozhodnutia, v ktorom sa uvádza dátum 13. október 2006).

26      Bod 23 napadnutého rozsudku, ako aj odôvodnenia 156, 898 až 904, 909 a 1689 sporného rozhodnutia.

27      Bod 45 napadnutého rozsudku a odôvodnenie 908 sporného rozhodnutia.

28      Bod 46 napadnutého rozsudku a odôvodnenie 910 sporného rozhodnutia.

29      Odôvodnenia 843, 886, 1248 a 1755 sporného rozhodnutia.

30      Body 47 až 51 napadnutého rozsudku, ako aj odôvodnenia 400 a 923 až 928 sporného rozhodnutia.

31      Pozri poznámku pod čiarou 5 týchto návrhov.

32      Pozri články 1 až 6 sporného rozhodnutia a bod 71 napadnutého rozsudku.

33      Zahŕňa to všetky členské štáty Únie (v rokoch 2004 až 2009, teda okrem Chorvátska, pozri odôvodnenie 3134, poznámku pod čiarou 1 a článok 4 sporného rozhodnutia) okrem siedmich členských štátov, na ktoré sa vzťahovala licenčná dohoda Krka. Sporné rozhodnutie odkazuje na „18/20 členských štátov“ z dôvodu, že k pristúpeniu Rumunska a Bulharska do Európskej únie došlo 1. januára 2007, teda dva mesiace po uzavretí dohody o urovnaní Krka, čo zvýšilo z 18 na 20 počet trhov, na ktoré sa nevzťahovala licencia (odôvodnenie 1677 a poznámka pod čiarou 2243 sporného rozhodnutia).

34      Odôvodnenia 1816 a 1858 sporného rozhodnutia.

35      Pozri bod 1004 napadnutého rozsudku, ako aj poznámku pod čiarou 2451 a článok 4 sporného rozhodnutia.

36      Odôvodnenie 1670 sporného rozhodnutia.

37      Pozri článok 7 sporného rozhodnutia, ako aj body 72 a 73 napadnutého rozsudku.

38      Pozri poznámku pod čiarou 4 týchto návrhov.

39      Rozsudky z 25. marca 2021, Lundbeck/Komisia; Sun Pharmaceutical Industries a Ranbaxy (UK)/Komisia (C‑586/16 P, neuverejnený, EU:C:2021:241); Generics (UK)/Komisia (C‑588/16 P, neuverejnený, EU:C:2021:242); Arrow Group a Arrow Generics/Komisia (C‑601/16 P, neuverejnený, EU:C:2021:244); Xellia Pharmaceuticals a Alpharma/Komisia (C‑611/16 P, EU:C:2021:245), a Merck/Komisia (C‑614/16 P, neuverejnený, EU:C:2021:246).

40      V prílohách svojho vyjadrenia k žalobe skupina Servier predkladá prepisy diskusií na pojednávaní na Všeobecnom súde. Komisia vo svojej replike napáda ich prípustnosť z dôvodu, že tieto prepisy vyhotovila skupina Servier pre svoje vlastné potreby a že Komisia teda nemôže preskúmať ich spoľahlivosť. Skupina Servier popiera neprípustnosť týchto dôkazov. Nie je však potrebné vyriešiť otázku ich prípustnosti. Nasledujúca analýza odvolacích dôvodov totiž preukáže, že tvrdenia na podporu ktorých skupina Servier predkladá tieto prílohy, sú neúčinné (k tvrdeniu, podľa ktorého spory medzi skupinou Servier a spoločnosťami vykonávajúcimi činnosť v oblasti generických liekov boli skutočné, pozri bod 149 týchto návrhov; k tvrdeniu, podľa ktorého Komisia akceptovala, že dohoda, ktorou skupina Servier udelila skupine Krka licenciu bola uzavretá za bežných trhových podmienok, pozri bod 151 týchto návrhov, a k tvrdeniu, že Komisia mohla zaujať stanovisko k argumentácii týkajúcej sa návštev u lekárov, pozri bod 435 týchto návrhov).

41      Odôvodnenia 1811 a 1812 sporného rozhodnutia.

42      Odôvodnenia 1753, 1756, 1760 a 1763 sporného rozhodnutia.

43      Odôvodnenia 1738 až 1749, zvlášť odôvodnenie 1745 sporného rozhodnutia.

44      Odôvodnenia 1766 a 1803 až 1811 sporného rozhodnutia.

45      Bod 21 týchto návrhov.

46      Pozri uznesenie z 29. septembra 2010, EREF/Komisia (C‑74/10 P a C‑75/10 P, neuverejnené, EU:C:2010:557, (body 41 a 42, ako aj citovanú judikatúru), a rozsudok z 9. júna 2011, Comitato „Venezia vuole vivere“ a i./Komisia (C‑71/09 P, C‑73/09 P a C‑76/09 P, EU:C:2011:368, (body 152 a 153, ako aj citovanú judikatúru).

47      Pozri v tejto súvislosti siedmy odvolací dôvod (bod 304 týchto návrhov).

48      Pozri v tejto súvislosti druhý odvolací dôvod (body 135 až 176 týchto návrhov).

49      K tejto definícii účinnosti žalobného dôvodu pozri rozsudok z 21. septembra 2000, EFMA/Rada (C‑46/98 P, EU:C:2000:474, bod 38), citovaný v bode 1257 napadnutého rozsudku.

50      Bod 21 týchto návrhov.

51      Rozsudok zo 14. júla 1972, Imperial Chemical Industries/Komisia (48/69, EU:C:1972:70, bod 68).

52      Rozsudky z 11. septembra 2014, CB/Komisia (C‑67/13 P, EU:C:2014:2204, bod 44), a z 21. januára 2016, Galp Energía España a i./Komisia (C‑603/13 P, EU:C:2016:38, bod 72).

53      Rozsudky z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia (C‑407/04 P, EU:C:2007:53, (body 49 a 63); z 19. decembra 2013, Siemens a i./Komisia (C‑239/11 P, C‑489/11 P a C‑498/11 P, neuverejnený, EU:C:2013:866, bod 128), a z 27. apríla 2017, FSL a i./Komisia (C‑469/15 P, EU:C:2017:308, bod 38).

54      Rozsudky z 28. marca 1984, Compagnie royale asturienne des mines a Rheinzink/Komisia (29/83 a 30/83, EU:C:1984:130, bod 20), a z 31. marca 1993, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia (C‑89/85, C‑104/85, C‑114/85, C‑116/85, C‑117/85 a C‑125/85 až C‑129/85, EU:C:1993:120, bod 127); pozri tiež rozsudok zo 16. júna 2015, FSL a i./Komisia (T‑655/11, EU:T:2015:383, bod 176).

55      Pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia (C‑238/99 P, C‑244/99 P, C‑245/99 P, C‑247/99 P, C‑250/99 P až C‑252/99 P a C‑254/99 P, EU:C:2002:582, body 513 až 523); pozri tiež rozsudok z 27. septembra 2006, Dresdner Bank a i./Komisia (T‑44/02 OP, T‑54/02 OP, T‑56/02 OP, T‑60/02 OP a T‑61/02 OP, EU:T:2006:271, bod 63).

56      Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia (C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P, EU:C:2004:6, body 55 až 57), a z 27. septembra 2006, Dresdner Bank a i./Komisia (T‑44/02 OP, T‑54/02 OP, T‑56/02 OP, T‑60/02 OP a T‑61/02 OP, EU:T:2006:271, body 64 a 65).

57      Rozsudky z 28. marca 1984, Compagnie royale asturienne des mines a Rheinzink/Komisia (29/83 a 30/83, EU:C:1984:130, bod 16); z 31. marca 1993, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia (C‑89/85, C‑104/85, C‑114/85, C‑116/85, C‑117/85 a C‑125/85 až C‑129/85, EU:C:1993:120, body 126 a 127), a z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia (C‑89/11 P, EU:C:2012:738, bod 74).

58      Rozsudky z 18. januára 2007, PKK a KNK/Rada (C‑229/05 P, EU:C:2007:32, bod 37); z 22. novembra 2007, Sniace/Komisia (C‑260/05 P, EU:C:2007:700, bod 37), a zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia (C‑413/08 P, EU:C:2010:346, bod 17).

59      Rozsudky zo 4. júla 2013, Komisia/Aalberts Industries a i. (C‑287/11 P, EU:C:2013:445, bod 52), a zo 17. októbra 2019, Alcogroup a Alcodis/Komisia (C‑403/18 P, EU:C:2019:870, bod 64).

60      V odôvodnení 56 sporného rozhodnutia sa uvádza, že text dohôd uzavretých medzi skupinou Servier a spoločnosťami vykonávajúcimi činnosť v oblasti generických liekov bol medzi dôkaznými prostriedkami, ktoré použila Komisia.

61      Rozsudok z 11. septembra 2014, CB/Komisia (C‑67/13 P, EU:C:2014:2204, (body 53 a 54).

62      Bod 30 týchto návrhov.

63      Body 20, 21, 29 a 30 týchto návrhov.

64      Bod 21 týchto návrhov.

65      Bod 29 týchto návrhov.

66      Bod 30 týchto návrhov.

67      Bod 28 týchto návrhov.

68      Bod 24 týchto návrhov.

69      Pozri rozsudok zo 16. júna 2015, FSL a i./Komisia (T‑655/11, EU:T:2015:383, (body 183, 380 a 381, ako aj citovanú judikatúru).

70      Bod 28 týchto návrhov.

71      Bod 21 týchto návrhov.

72      Pozri bod 35 týchto návrhov.

73      Pozri v tejto súvislosti piaty odvolací dôvod (body 229 až 242, predovšetkým bod 239 týchto návrhov).

74      Pozri v tejto súvislosti rozsudok z 30. júna 1966, LTM (56/65, EU:C:1966:38, s. 358), ako aj návrhy, ktoré som predniesla vo veci Generics (UK) a i. (C‑307/18, EU:C:2020:28, bod 133 a citovanú judikatúru).

75      Pozri body 92 až 96 týchto návrhov.

76      Pozri uznesenie z 29. septembra 2010, EREF/Komisia (C‑74/10 P a C‑75/10 P, neuverejnené, EU:C:2010:557, bod 41 a citovanú judikatúru).

77      Rozsudky Generics (UK) a i. (body 87 až 94 a 111) a Lundbeck/Komisia (body 114 a 115).

78      Pozri rozsudok z 11. septembra 2014, CB/Komisia (C‑67/13 P, EU:C:2014:2204, bod 53 a citovanú judikatúru); pozri rovnako judikatúru citovanú v bode 193 napadnutého rozsudku.

79      Pozri v tejto súvislosti návrhy, ktoré som predniesla vo veci Generics (UK) a i. (C‑307/18, EU:C:2020:28, body 134 až 139).

80      Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré som predniesla vo veci Generics (UK) a i. (C‑307/18, EU:C:2020:28, body 171 a 172).

81      K výhradnosti licencie a vytvoreniu faktického duopolu medzi skupinami Servier a Krka touto licenciou, pozri body 195 až 204 týchto návrhov.

82      Pozri v tejto súvislosti návrhy, ktoré som predniesla vo veci Generics (UK) a i. (C‑307/18, EU:C:2020:28, body 118 až 120).

83      K výhradnosti licencie a vytvoreniu faktického duopolu medzi skupinami Servier a Krka touto licenciou, pozri body 195 až 204 týchto návrhov.

84      Pozri návrhy, ktoré som predniesla vo veci Generics (UK) a i. (C‑307/18, EU:C:2020:28, body 66 až 70).

85      Rozsudok Generics (UK) a i. (bod 38), a návrhy, ktoré som predniesla vo veci Generics (UK) a i. (C‑307/18, EU:C:2020:28, body 82 až 84, 122 až 127 a 176 až 178).

86      Pozri návrhy, ktoré som predniesla vo veci Generics (UK) a i. (C‑307/18, EU:C:2020:28, bod 119).

87      Rozsudok Generics (UK) a i. (bod 94), a návrhy, ktoré som predniesla vo veci Generics (UK) a i. (C‑307/18, EU:C:2020:28, bod 120).

88      Pozri v tomto zmysle uznesenie z 29. septembra 2010, EREF/Komisia (C‑74/10 P a C‑75/10 P, neuverejnené, EU:C:2010:557, bod 41 a citovanú judikatúru).

89      Pozri body 124, 125 a 149 týchto návrhov.

90      Pozri analogicky rozsudok z 22. októbra 2015, AC‑Treuhand/Komisia (C‑194/14 P, EU:C:2015:717, bod 36).

91      Rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia (C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P, EU:C:2004:6, bod 50), a z 25. októbra 2007, Komninou a i./Komisia (C‑167/06 P, neuverejnený, EU:C:2007:633, bod 41).

92      Rozsudky z 18. januára 2007, PKK a KNK/Rada (C‑229/05 P, EU:C:2007:32, bod 37); z 22. novembra 2007, Sniace/Komisia (C‑260/05 P, EU:C:2007:700, bod 37), a zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia (C‑413/08 P, EU:C:2010:346, bod 17).

93      Rozsudky zo 4. júla 2013, Komisia/Aalberts Industries a i. (C‑287/11 P, EU:C:2013:445, bod 52), a zo 17. októbra 2019, Alcogroup a Alcodis/Komisia (C‑403/18 P, EU:C:2019:870, bod 64).

94      Bod 24 týchto návrhov.

95      Bod 15 týchto návrhov.

96      Bod 14 a poznámka pod čiarou 10 týchto návrhov.

97      Pozri najmä body 564 (týkajúci sa dohôd uzavretých so spoločnosťami Niche a Matrix), 707 (týkajúci sa dohody uzavretej so skupinou Teva) a 869 a 879 (týkajúce sa dohody uzavretej so skupinou Lupin) napadnutého rozsudku.

98      Rozsudok z 27. septembra 2012, Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia (T‑82/08, EU:T:2012:494, bod 55) (nenapadnutý v tejto súvislosti v odvolaní; pozri rozsudok z 12. novembra 2014, Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, C‑580/12 P, EU:C:2014:2363); pozri rovnako v tomto zmysle rozsudky z 2. februára 2012, Denki Kagaku Kogyo a Denka Chemicals/Komisia (T‑83/08, neuverejnený, EU:T:2012:48, bod 193), a zo 16. júna 2015, FSL a i./Komisia (T‑655/11, EU:T:2015:383, body 178 a 217).

99      K stratégii prechodu skupiny Servier k perindoprilu arginínu kvôli generickým verziám perindoprilu erbumínu, pozri tiež najmä odôvodnenia 8, 58, 89, 100, 217, 220, 222, 225, 233 až 242, 1183, 1924, 2089, 2156, 2530, 2532, 2533, 2912 a 2971 sporného rozhodnutia.

100      K tejto definícii skreslenia pozri body 96 a 187 týchto návrhov.

101      Oznámenie Komisie. Usmernenia k uplatňovaniu článku [101 ZFEÚ] na dohody o transfere technológií [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ C 101, 2004, s. 2).

102      Ú. v EÚ L 123, 2004, s. 11; Mim. vyd. 08/003, s. 74.

103      Rozsudok z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia (C‑286/13 P, EU:C:2015:184, bod 118).

104      Bod 21 týchto návrhov.

105      Bod 30 týchto návrhov.

106      Rozsudok z 13. júla 1966, Consten a Grundig/Komisia (56/64 a 58/64, EU:C:1966:41, Zb. s. 496).

107      Rozsudok z 11. septembra 2014, MasterCard a i./Komisia (C‑382/12 P, EU:C:2014:2201, bod 242).

108      Bod 103 tohto rozsudku; pozri rovnako návrhy, ktoré som predniesla vo veci Generics (UK) a i. (C‑307/18, EU:C:2020:28, body 158 až 166).

109      Rozsudok Generics (UK) a i. (body 105 až 111); pozri rovnako návrhy, ktoré som predniesla vo veci Generics (UK) a i. (C‑307/18, EU:C:2020:28, body 168 až 172, 175 a 179).

110      Pozri návrhy, ktoré som predniesla vo veci Generics (UK) a i. (C‑307/18, EU:C:2020:28, bod 175).

111      Pozri návrhy, ktoré som predniesla vo veci Generics (UK) a i. (C‑307/18, EU:C:2020:28, body 176 až 178).

112      Odôvodnenia 1766 a 1803 až 1811 sporného rozhodnutia.

113      Rozsudky z 30. júna 1966, LTM (56/65, EU:C:1966:38, Zb. s. 359); zo 4. júna 2009, T‑Mobile Netherlands a i. (C‑8/08, EU:C:2009:343, bod 28), a zo 16. júla 2015, ING Pensii (C‑172/14, EU:C:2015:484, body 29 a 30); pozri rovnako návrhy, ktoré som predniesla vo veci T‑Mobile Netherlands a i. (C‑8/08, EU:C:2009:110, bod 42).

114      Pozri body 102 až 129 týchto návrhov.

115      Pozri body 29 a 30 týchto návrhov.

116      Pozri body 20 a 21 týchto návrhov.

117      Pozri bod 24 týchto návrhov.

118      Pozri bod 21 týchto návrhov.

119      Pozri najmä rozsudky z 28. mája 1998, Deere/Komisia (C‑7/95 P, EU:C:1998:256, bod 77), a New Holland Ford/Komisia (C‑8/95 P, EU:C:1998:257, bod 91); z 23. novembra 2006, Asnef‑Equifax a Administración del Estado (C‑238/05, EU:C:2006:734, bod 50); Generics (UK) a i. (bod 117), a z 18. novembra 2021, Visma Enterprise (C‑306/20, EU:C:2021:935, bod 73). Kurzívou zvýraznila generálna advokátka.

120      Rozsudky z 11. septembra 2014, MasterCard a i./Komisia (C‑382/12 P, EU:C:2014:2201, bod 161); Generics (UK) a i. (bod 118), a z 18. novembra 2021, Visma Enterprise (C‑306/20, EU:C:2021:935, bod 74).

121      Pozri rozsudok z 18. novembra 2021, Visma Enterprise (C‑306/20, EU:C:2021:935, bod 75 a citovanú judikatúru).

122      Rozsudok z 11. septembra 2014, MasterCard a i./Komisia (C‑382/12 P, EU:C:2014:2201, bod 166).

123      Rozsudok zo 14. apríla 2011, Visa Europe a Visa International Service/Komisia (T‑461/07, EU:T:2011:181, bod 127).

124      Bod 119 tohto rozsudku.

125      Rozsudky Generics (UK) a i. (bod 120), a z 18. novembra 2021, Visma Enterprise (C‑306/20, EU:C:2021:935, bod 76).

126      Rozsudok Generics (UK) a i. (bod 120).

127      Pozri v tomto zmysle arrêt Generics (UK) a i. (body 121 a 122); pozri rovnako návrhy, ktoré som predniesla vo veci Generics (UK) a i. (C‑307/18, EU:C:2020:28, body 189 až 202).

128      Rozsudok zo 14. apríla 2011, Visa Europe a Visa International Service/Komisia (T‑461/07, EU:T:2011:181, (body 127, 187 a 191).

129      Pozri body 102 až 129 týchto návrhov. V bodoch 1148 až 1169 napadnutého rozsudku totiž Všeobecný súd v rámci preskúmania následkov dohôd Krka v podstate zopakoval tie isté úvahy, aké už boli vysvetlené najmä v bodoch 970, 971, 1011, 1017, 1026 a 1027 napadnutého rozsudku pri analýze cieľa týchto dohôd.

130      Pozri návrhy, ktoré som predniesla vo veci Generics (UK) a i. (C‑307/18, EU:C:2020:28, body 117, 118 a 122 až 129).

131      Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré som predniesla vo veci Generics (UK) a i. (C‑307/18, EU:C:2020:28, bod 128).

132      Pozri návrhy, ktoré som predniesla vo veci Generics (UK) a i. (C‑307/18, EU:C:2020:28, body 76 a 198).

133      Rozsudky zo 4. júna 2009, T‑Mobile Netherlands a i. (C‑8/08, EU:C:2009:343, body 38 a 39); zo 6. októbra 2009, GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i. (C‑501/06 P, C‑513/06 P, C‑515/06 P a C‑519/06 P, EU:C:2009:610, bod 63), ako aj z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia (C‑286/13 P, EU:C:2015:184, bod 125); pozri rovnako návrhy, ktoré som predniesla vo veci T‑Mobile Netherlands a i. (C‑8/08, EU:C:2009:110, body 58 až 60). Pozri tiež v tomto zmysle, pokiaľ ide o vykonanie článku 102 ZFEÚ, rozsudok z 12. mája 2022, Servizio Elettrico Nazionale a i. (C‑377/20, EU:C:2022:379, bod 44 a citovanú judikatúru).

134      Pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. septembra 2014, CB/Komisia (C‑67/13 P, EU:C:2014:2204, bod 52); z 30. januára 2020, Generics (UK) a i. (C‑307/18, EU:C:2020:52, body 66 a 115), a z 2. apríla 2020, Budapest Bank a i. (C‑228/18, EU:C:2020:265, bod 55).

135      Pozri v tejto súvislosti rozsudky z 11. septembra 2014, CB/Komisia (C‑67/13 P, EU:C:2014:2204, bod 74 a nasl.), a z 26. novembra 2015, Maxima Latvija (C‑345/14, EU:C:2015:784, body 22 až 24), ako aj návrhy, ktoré som predniesla vo veci Generics (UK) a i. (C‑307/18, EU:C:2020:28, body 164 a 171); pozri rovnako návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bobek vo veci Budapest Bank a i. (C‑228/18, EU:C:2019:678, body 48 až 50).

136      Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bobek vo veci Budapest Bank a i. (C‑228/18, EU:C:2019:678, bod 50).

137      Rozsudok zo 6. decembra 2012, AstraZeneca/Komisia (C‑457/10 P, EU:C:2012:770, bod 110).

138      Pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. júla 2010, AstraZeneca/Komisia (T‑321/05, EU:T:2010:266, bod 360).

139      Rozsudky Generics (UK) a i. (body 115 až 122, zvlášť 117, 121 a 122), a z 18. novembra 2021, Visma Enterprise (C‑306/20, EU:C:2021:935, body 73 a 74).

140      Pozri rozsudky zo 6. decembra 2012, AstraZeneca/Komisia (C‑457/10 P, EU:C:2012:770, (body 29, 39, 49, 56 a 58), a zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia (T‑201/04, EU:T:2007:289, (body 87, 534, 557 a 618).

141      Odôvodnenia 2286, 2305, 2324 a 2345 sporného rozhodnutia.

142      Názov nachádzajúci sa nad bodom 1380 napadnutého rozsudku.

143      Rozsudky z 13. februára 1979, Hoffmann‑La Roche/Komisia (85/76, EU:C:1979:36, bod 28), a z 23. januára 2018, F. Hoffmann‑La Roche a i. (C‑179/16, EU:C:2018:25, bod 51).

144      Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. decembra 2012, AstraZeneca/Komisia (C‑457/10 P, EU:C:2012:770, bod 38 a nasl.).

145      Pozri rozsudky z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden‑Industrie‑Michelin/Komisia (322/81, EU:C:1983:313, bod 37); z 1. júla 2008, MOTOE (C‑49/07, EU:C:2008:376, bod 32); z 23. januára 2018, F. Hoffmann‑La Roche a i. (C‑179/16, EU:C:2018:25, bod 51); z 1. júla 2010, AstraZeneca/Komisia (T‑321/05, EU:T:2010:266, bod 30), a z 29. marca 2012, Telefónica a Telefónica de España/Komisia (T‑336/07, EU:T:2012:172, bod 111). Pozri rovnako v tomto zmysle rozsudky z 21. februára 1973, Europemballage a Continental Can/Komisia (6/72, EU:C:1973:22, bod 32), a zo 14. novembra 1996, Tetra Pak/Komisia (C‑333/94 P, EU:C:1996:436, bod 13).

146      Rozsudok z 1. júla 2010, AstraZeneca/Komisia (T‑321/05, EU:T:2010:266, body 183 a 203).

147      Pozri bod 2 oznámenia Komisie o definícii relevantného trhu na účely práva hospodárskej súťaže spoločenstva (Ú. v. ES C 372, 1997, s. 5; Mim. vyd. 08/001, s. 155).

148      Pozri napríklad rozsudok z 12. decembra 1991, Hilti/Komisia (T‑30/89, EU:T:1991:70, bod 71).

149      Rozsudok zo 14. februára 1978, United Brands a United Brands Continentaal/Komisia (27/76, EU:C:1978:22, bod 68); pozri rovnako návrhy, ktoré som predniesla vo veci Generics (UK) a i. (C‑307/18, EU:C:2020:28, bod 239).

150      Pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 1. júla 2010, AstraZeneca/Komisia (T‑321/05, EU:T:2010:266, body 174 a 191).

151      Rozsudok Generics (UK) a i. (bod 140); pozri rovnako návrhy, ktoré som predniesla vo veci Generics (UK) a i. (C‑307/18, EU:C:2020:28, body 229 až 240).

152      Rozsudok Generics (UK) a i. (bod 135); pozri rovnako návrhy, ktoré som predniesla vo veci Generics (UK) a i. (C‑307/18, EU:C:2020:28, bod 239).

153      Pozri body 79 a 140 týchto návrhov.

154      Pozri judikatúru citovanú v poznámke pod čiarou 145 týchto návrhov.

155      Pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. januára 2018, F. Hoffmann‑La Roche a i. (C‑179/16, EU:C:2018:25, bod 51 a citovanú judikatúru).

156      Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. decembra 2012, AstraZeneca/Komisia (C‑457/10 P, EU:C:2012:770, bod 51).

157      Pozri napríklad rozsudok zo 6. decembra 2012, AstraZeneca/Komisia (C‑457/10 P, EU:C:2012:770, body 36 až 50).

158      Pozri mutatis mutandis rozsudok z 1. júla 2010, AstraZeneca/Komisia (T‑321/05, EU:T:2010:266, bod 208). Je pravda, že v uvedenej veci boli dve skupiny dotknutých liekov používané odlišne, zatiaľ čo v prípade perindoprilu a iných inhibítorov ACE to tak nebolo. To však nespôsobuje irelevantnosť zistenia, podľa ktorého vyvodenie záverov z vývoja príslušných podielov týchto liekov na trhu predpokladá predchádzajúce zistenie, že tieto lieky patria k tomu istému trhu.

159      K definícii skreslenia pozri body 96 a 187 týchto návrhov.

160      Pozri rozsudok z 11. septembra 2014, MasterCard a i./Komisia (C‑382/12 P, EU:C:2014:2201, body 40 a 41, ako aj citovanú judikatúru).

161      Rozsudok zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia (C‑185/95 P, EU:C:1998:608, body 71 a 72).

162      Pozri rozsudok z 20. decembra 2017, EUIPO/European Dynamics Luxembourg a i. (C‑677/15 P, EU:C:2017:998, bod 36 a citovanú judikatúru).

163      Rozsudok z 1. júla 2008, Chronopost a La Poste/UFEX a i. (C‑341/06 P a C‑342/06 P, EU:C:2008:375, bod 56).