Odvolanie podané 5. marca 2021: Fakro sp. z o.o. proti rozsudku Všeobecného súdu zo 16. decembra 2020 vo veci T-515/18, Fakro/Komisia

(vec C-149/21 P)

Jazyk konania: poľština

Účastníci konania

Odvolateľka: Fakro sp. z o.o. (v zastúpení: A. Radkowiak-Macuda, Z. Kiedacz, radcy prawni)

Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Poľská republika

Návrhy odvolateľky

čiastočne zrušiť napadnutý rozsudok Všeobecného súdu, teda v rozsahu bodu 1 výroku,

vydať konečný rozsudok vo veci a vyhlásiť rozhodnutie Komisie za neplatné,

uložiť Komisii povinnosť nahradiť trovy konania na Súdnom dvore.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Vo svojom prvom odvolacom dôvode, ktorý sa delí na dve hlavné časti, odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd porušil článok 105 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 102 ZFEÚ tým, že dospel k záveru, že

1.    Komisia sa nedopustila zjavného omylu, keď posúdila záujem Únie na pokračovaní vo veci ako nízky a zamietla sťažnosť z dôvodu nízkej priority. Tento odvolací dôvod je rozdelený do štyroch konkrétnych odvolacích dôvodov, ktoré vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia Všeobecného súdu: i) Komisia sa nedopustila zjavného pochybenia, keď dospela k záveru, že existuje len nízka pravdepodobnosť preukázania existencie údajného porušenia, ii) Komisia sa nedopustila zjavného pochybenia, keď dospela k záveru, že rozsah požadovaného vyšetrovania by bol neprimeraný k pravdepodobnosti preukázania existencie údajného porušenia, iii) Komisia sa nedopustila zjavného pochybenia, keď nezvážila predpoklad vplyvu údajného porušenia na fungovanie vnútorného trhu, a iv) iné podmienky na posúdenie záujmu Únie ako tie, ktoré zohľadnila Komisia, sú neprípustné,

2.    dva distribučné kanály strešných okien (investičný predaj a ostatný predaj) nie sú rovnocenné výhody.

Vo svojom druhom odvolacom dôvode, ktorý sa delí na dve časti, odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k zásade riadnej správy vecí verejných (článok 41 Charty základných práv Európskej únie) (ďalej len „Charta“) v spojení so zásadou práva na účinnú súdnu ochranu a práva na účinný prostriedok nápravy pred súdom (článok 47 Charty) a v spojení s článkom 102 ZFEÚ jeho nesprávnym výkladom, v rámci ktorého dospel k záveru, že

1.    dĺžka konania pred Komisiou a nevydanie meritórneho rozhodnutia neovplyvnili možnosť spoločnosti Fakro domáhať sa svojich základných práv;

2.    Komisia v danom prípade neporušila zásadu nestrannosti, v dôsledku čoho sa konštatovanie nedostatku záujmu Únie na prešetrení veci nezakladalo na diskriminačných dôvodoch.

V rámci tretieho odvolacieho dôvodu odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k plnému potrebnému účinku (effet utile) článku 102 ZFEÚ v spojení s článkom 17 ods. 1 ZEÚ, s článkom 105 ZEÚ, zásadou riadnej správy vecí verejných a právom na účinnú súdnu ochranu konštatovaním, že Komisia nemala výlučnú právomoc viesť konanie, že Komisia nebola povinná analyzovať situáciu spoločnosti Fakro, pokiaľ ide o jej možnosť účinne sa domáhať práv, na ktoré sa vzťahuje sťažnosť predložená Komisii, pričom Fakro bola povinná na účely uplatnenia svojich práv iniciovať paralelne s konaním na Komisii konania na vnútroštátnych orgánoch hospodárskej súťaže a na súdoch členských štátov, v ktorých došlo k údajným porušeniam.

Vo svojom štvrtom odvolacom dôvode odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd porušil článok 296 ZFEÚ tým, že ho nesprávne vyložil a usúdil, že Komisia neporušila povinnosť odôvodnenia v súvislosti s bojujúcimi značkami a investičnými zľavami.

____________