Language of document :

Odvolanie podané 29. júla 2022: Tirrenia di navigazione SpA proti rozsudku Všeobecného súdu (ôsma komora) z 18. mája 2022 vo veci T-601/20, Tirrenia di navigazione SpA/Európska komisia

(vec C-515/22 P)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Odvolateľka: Tirrenia di navigazione SpA (v zastúpení: B. Nascimbene, F. Rossi Dal Pozzo, A. Moriconi, avvocati)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

1.    zrušil rozsudok Všeobecného súdu z 18. mája 2002 vo veci T-601/20,

2.    zrušil rozhodnutie Komisie (EÚ) 2020/1411 z 2. marca 2020 len v rozsahu článku 1 ods. 3 v spojení s článkom 2 tohto rozhodnutia,

3.    subsidiárne k bodu 2: vrátil vec inej komore Všeobecného súdu,

4.    zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľka podáva odvolanie proti rozsudku Všeobecného súdu z 18. mája 2022 vo veci T-601/20, Tirrenia di Navigazione SpA/Komisia, ktorým Všeobecný súd zamietol návrh na zrušenie rozhodnutia (EÚ) 2020/1411 z 2. marca 2020 len v rozsahu článku 1 ods. 3 v spojení s článkom 2 tohto rozhodnutia, ktorým Komisia vyhlásila za "pomoc spoločnosti Adriatica v období od januára 1992 do júla 1994 v súvislosti so spojením Brindisi – Korfu – Igumenica – Patras, ktorá bola neoprávnene poskytnutá v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ, je nezlučiteľná s vnútorným trhom”.

Prvým odvolacím dôvodom odvolateľka vytýka procesné porušenie týkajúce sa premlčacej lehoty na vymáhanie úrokov z pomoci, ktorá bola uznaná za protiprávnu a nezlučiteľnú v vnútorným trhom.

Podľa názoru odvolateľky sa Všeobecný súd dopustil viacerých pochybení: a) keď rozhodol, že vo vzťahu ku konkrétnemu porušeniu týkajúcemu sa nevymáhania úrokov za obdobie od 1. januára 2007 do 26. marca 2007 desaťročná premlčacia lehota neuplynula, b) keď rozhodol, že odvolateľka nemôže namietať toto porušenie, ktoré viedlo k zjavnému porušeniu práva na vypočutie, a teda práva na obhajobu, keďže sa týka dotknutého členského štátu.

Druhým odvolacím dôvodom odvolateľka namieta nesprávnu kvalifikáciu pomoci ako novej, nezákonnosť rozhodnutia, ktorým bola štátna pomoc vyhlásená za novú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom, ako aj porušenie povinnosti odôvodnenia a zásady proporcionality.

Všeobecný súd nepreukázal, ako Komisia rozhodnutím (EÚ) 2020/1411 z 2. marca 2020 odstránila vadu, ktorá bola napadnutá v rozsudku Všeobecného súdu zo 4. marca 2009 v spojených veciach T-265/04, T-292/04 a T-504/04 proti rozhodnutiu z roku 2004 (2005/163/ES).

Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že Komisia napravila nedostatok odôvodnenia zistený v roku 2009 a v rozhodnutí (EÚ) 2020/1411 preukázala, že subvencie na záväzky zo služieb vo verejnom záujme poskytnuté spoločnosti Adriatica predstavujú novú pomoc.

Odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a jeho rozsudok je nedostatočne odôvodnený, keď rozhodol, že Komisia správne kvalifikovala subvencie na záväzky zo služieb vo verejnom záujme poskytnuté spoločnosti Adriatica za obdobie január 1992 júl 1994 v súvislosti s prepojením Brindisi/Korfu/Igumenica/Patras ako nezlučiteľné s vnútorným trhom.

Odvolateľka sa domnieva, že Všeobecný súd mal nevyhnutne preskúmať, či Komisia v rozhodnutí (EÚ) 2020/1411 a) konkrétne vymedzila situáciu na trhu; b) správne porovnala cieľ opatrenia pomoci a cieľ kartelu; c) správne vysvetlila, ako sa narušenie hospodárskej súťaže spôsobené opatrením pomoci umocnilo kombináciou tohto opatrenia (inak považovaného za zlučiteľné) a účasti v karteli, a teda d) odôvodnila vzťah príčiny a následku, pokiaľ ide o existenciu výsledných prekážok obchodovania v rámci Spoločenstva.

Odvolateľka sa tiež domnieva, že závery Všeobecného súdu sú v rozpore so všeobecnou zásadou proporcionality.

Tretím odvolacím dôvodom odvolateľka namieta porušenie zásad právnej istoty a riadnej správy vecí verejných v súvislosti s dĺžkou konania, ako aj porušenie zásady legitímnej dôvery a zásady proporcionality.

Odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a že jeho rozsudok nie je dostatočne odôvodnený v rozsahu, v akom konštatuje, že konanie, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia (EÚ) 2020/1411 z 2. marca 2020 nebolo ako celok neprimerane dlhé, a preto neboli porušené zásady právnej istoty, riadnej správy vecí verejných a proporcionality.

Odvolateľka sa tiež domnieva, že na základe zásady legitímnej dôvery a so zreteľom na články 16 a 17 Charty základných práv nemohlo byť v rozhodnutí (EÚ) 2020/1411 z 2. marca 2020 požadované vrátenie pomoci.

Podľa odvolateľky sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nekonštatoval, že Komisia porušila uvedené všeobecné zásady a Chartu základných práv.

Vo svojom štvrtom odvolacom dôvode odvolateľka vytýka Všeobecnému súdu, že nezaradil dôkazy do spisu.

Odvolateľka vytýka, že v zmysle článku 85 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu nemohla do spisu založiť rozhodnutie Komisie z 30. septembra 2021 týkajúce sa opatrení SA.32014, SA.32015, SA.32016 (2011/C) (ex 2011/NN) vykonaných Talianskom a regiónom Sardínia v prospech spoločnosti Saremar [C(2021) 6990 v konečnom znení], ktoré odvolateľka získala od Komisie na základe žiadosti o prístup k dokumentom.

Podľa odvolateľky vzhľadom na relevantnosť rozhodnutia Saremar nezaloženie tohto ďalšieho dôkazu do spisu spôsobilo vadu rozsudku Všeobecného súdu, a to jednak z dôvodu, že bol porušený samotný Rokovací poriadok Všeobecného súdu a povinnosť odôvodnenia uložená každej inštitúcii EÚ, a jednak z dôvodu, že došlo k zjavnému porušeniu práva odvolateľky na obhajobu.

____________