ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)
z 22. decembra 2022 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Dohoda o pridružení medzi EHS a Tureckom – Článok 9 – Rozhodnutie č. 1/80 – Článok 10 ods. 1 – Článok 13 – Klauzula ‚standstill‘ – Zlúčenie rodiny – Vnútroštátna právna úprava zavádzajúca nové, reštriktívnejšie, podmienky v oblasti zlúčenia rodiny v prípade manželských partnerov tureckých štátnych príslušníkov, ktorí sú držiteľmi povolenia na trvalý pobyt v dotknutom členskom štáte – Stanovenie požiadavky, aby turecký pracovník úspešne absolvoval skúšku potvrdzujúcu určitú úroveň znalosti úradného jazyka tohto členského štátu – Odôvodnenie – Cieľ spočívajúci v zabezpečení úspešnej integrácie“
Vo veci C‑279/21,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Østre Landsret (Východodánsky odvolací súd, Dánsko) z 15. marca 2021 a doručený Súdnemu dvoru 28. apríla 2021, ktorý súvisí s konaním:
X
proti
Udlændingenævnet,
SÚDNY DVOR (druhá komora),
v zložení: predsedníčka druhej komory A. Prechal, predseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu sudcu druhej komory, sudcovia F. Biltgen (spravodajca), N. Wahl a J. Passer,
generálny advokát: G. Pitruzzella,
tajomník: C. Strömholm, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 18. mája 2022,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– X, v zastúpení: E. O. R. Khawaja, advokat,
– dánska vláda, v zastúpení: V. Pasternak Jørgensen a M. Søndahl Wolff, splnomocnené zástupkyne, za právnej pomoci R. Holdgaard, advokat,
– Európska komisia, v zastúpení: L. Grønfeldt a D. Martin, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 8. septembra 2022,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 9 Dohody o pridružení medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom, ktorá bola podpísaná 12. septembra 1963 v Ankare Tureckou republikou na jednej strane a členskými štátmi EHS a Spoločenstvom na strane druhej a ktorá bola uzavretá, schválená a potvrdená v mene Spoločenstva rozhodnutím Rady 64/732/EHS z 23. decembra 1963 (Ú. v. ES 1964, 217, s. 3685; Mim. vyd. 11/011, s. 10, ďalej len „dohoda o pridružení“), ako aj článku 10 ods. 1 a článku 13 rozhodnutia č. 1/80 z 19. septembra 1980 o rozvoji pridruženia medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom, ktoré prijala Asociačná rada zriadená na základe tejto dohody (ďalej len „rozhodnutie č. 1/80“).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi X, tureckou štátnou príslušníčkou, na jednej strane a Udlændingenævnet (Odvolacia komisia imigračného úradu, Dánsko) na druhej strane vo veci zamietnutia žiadosti o udelenie povolenia na pobyt v Dánsku z dôvodu zlúčenia rodiny.
Právny rámec
Právo Únie
Dohoda o pridružení
3 Z článku 2 ods. 1 dohody o pridružení vyplýva, že jej cieľom je podporovať stále a vyrovnané posilňovanie obchodných a hospodárskych vzťahov medzi zmluvnými stranami s prihliadnutím najmä na nevyhnutnosť zabezpečiť urýchlený rozvoj hospodárstva Turecka a zvýšenie úrovne zamestnávania a životných podmienok tureckého národa.
4 Článok 9 tejto dohody znie:
„Zmluvné strany sú si vedomé, že v oblasti uplatňovania dohody a bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia, ktoré môžu byť stanovené podľa článku 8, je každá diskriminácia na základe štátnej príslušnosti zakázaná v súlade so zásadou uvedenou v článku 7 Zmluvy o založení Spoločenstva.“ [neoficiálny preklad]
Rozhodnutie č. 1/80
5 Ako vyplýva z tretieho odôvodnenia rozhodnutia č. 1/80, cieľom tohto rozhodnutia je zlepšiť režim využívaný tureckými pracovníkmi a ich rodinnými príslušníkmi v sociálnej oblasti v porovnaní s režimom zavedeným rozhodnutím č. 2/76 z 20. decembra 1976, ktoré prijala Asociačná rada.
6 Kapitola II rozhodnutia č. 1/80, nazvaná „Sociálne ustanovenia“ [neoficiálny preklad], obsahuje oddiel 1 s názvom „Otázky súvisiace so zamestnávaním a voľným pohybom pracovníkov“ [neoficiálny preklad], v ktorom sa nachádzajú články 6 až 16 tohto rozhodnutia.
7 Článok 6 uvedeného rozhodnutia stanovuje:
„1. S výhradou ustanovení článku 7 o slobodnom prístupe rodinných príslušníkov k zamestnaniu turecký pracovník, ktorý patrí do legálneho trhu práce v členskom štáte:
– má po roku legálneho zamestnania v tomto členskom štáte právo na predĺženie svojho pracovného povolenia u toho istého zamestnávateľa, ak má voľné pracovné miesto,
– má po troch rokoch legálneho zamestnania v tomto členskom štáte a s výhradou prednosti poskytovanej pracovníkom z členských štátov Spoločenstva právo odpovedať na pracovnú ponuku v rovnakom obore u zamestnávateľa podľa svojho výberu, predloženú za normálnych podmienok a zaregistrovanú na úrade práce v tomto členskom štáte,
– požíva po štyroch rokoch legálneho zamestnania v tomto členskom štáte výhodu slobodného prístupu k akejkoľvek zárobkovej činnosti podľa svojho výberu.
…
3. Spôsoby uplatnenia odsekov 1 a 2 sú stanovené vnútroštátnymi právnymi úpravami.“ [neoficiálny preklad]
8 Článok 10 ods. 1 toho istého rozhodnutia stanovuje:
„Členské štáty Spoločenstva priznajú tureckým pracovníkom, ktorí sú súčasťou ich legálneho trhu práce, zaobchádzanie, pokiaľ ide o odmenu za prácu a ostatné pracovné podmienky, bez akejkoľvek diskriminácie na základe štátnej príslušnosti vo vzťahu k pracovníkom Spoločenstva.“ [neoficiálny preklad]
9 Článok 13 rozhodnutia č. 1/80 uvádza:
„Členské štáty Spoločenstva a Turecko nemôžu zaviesť nové obmedzenia týkajúce sa podmienok prístupu k zamestnaniu pracovníkov a ich rodinných príslušníkov, ktorí majú legálny pobyt a sú legálne zamestnaní na ich území.“ [neoficiálny preklad]
10 Článok 14 ods. 1 tohto rozhodnutia znie:
„Ustanovenia tohto oddielu sa uplatňujú s výhradou obmedzení z dôvodu verejného poriadku, verejnej bezpečnosti a verejného zdravia.“ [neoficiálny preklad]
11 V súlade s článkom 16 uvedeného rozhodnutia ustanovenia oddielu 1 kapitoly II tohto rozhodnutia sú uplatniteľné od 1. decembra 1980.
Dánske právo
12 Ustanovenie § 9 udlændingeloven (zákon o cudzincoch) v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti vo veci samej (ďalej len „zákon o cudzincoch“) znie:
„1. Na základe žiadosti môže byť udelené povolenie na pobyt:
(1) každému cudzincovi staršiemu ako 24 rokov, ktorý žije v manželstve alebo v trvalom partnerskom vzťahu s osobou staršou ako 24 rokov, ktorá má trvalý pobyt v Dánsku a ktorá
…
d) je držiteľom povolenia na trvalý pobyt v Dánsku dlhšie ako tri roky,
…
12. Okrem osobitných dôvodov súvisiacich najmä s jednotou rodiny možno povolenie na pobyt podľa odseku 1 bodu 1 písm. d) udeliť len vtedy, ak osoba s pobytom na dánskom území:
…
(5) úspešne absolvovala skúšku ‚Prøve i Dansk 1‘ v zmysle § 9 ods. 1 lov om danskuddannelse til voksne udlændinge m.fl [zákon o jazykových kurzoch dánčiny pre plnoletých cudzincov] alebo skúšku z dánskeho jazyka na rovnocennej alebo vyššej úrovni a
…“
13 Podmienka úspešného absolvovania skúšky „Prøve i Dansk 1“ alebo skúšky z dánskeho jazyka na rovnocennej alebo vyššej úrovni, stanovená v § 9 ods. 12 bode 5 zákona o cudzincoch, bola zavedená lov nr 572 om ændring af udlændingeloven (zákon č. 572, ktorým sa mení zákon o cudzincoch) z 18. júna 2012, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2012.
Skutkové okolnosti vo veci samej a prejudiciálne otázky
14 X vstúpila na dánske územie 14. augusta 2015, pričom 21. októbra 2015 podala na Udlændingestyrelsen (Imigračný úrad, Dánsko) žiadosť o udelenie povolenia na pobyt v Dánsku z dôvodu zlúčenia rodiny so svojím manželom Y, tureckým štátnym príslušníkom zdržiavajúcim sa v tomto členskom štáte od 27. septembra 1979, ktorý získal povolenie na trvalý pobyt v uvedenom členskom štáte v roku 1985.
15 V tejto žiadosti bolo uvedené, že Y absolvoval štúdium v dánčine, ktoré sa týkalo najmä technických výpočtov, značenia cestných prác, pochopenia plánov, úvodu do pracovného odboru a pracovných techník, a že v každom prípade ako turecký pracovník vykonávajúci pracovnú činnosť v Dánsku od roku 1980, teda už viac ako 36 rokov, najmä ako strojný technik, servisný pracovník, vedúci predajne alebo vedúci skladu, Y nemusel spĺňať podmienku úspešného absolvovania skúšky z dánskeho jazyka stanovenú v § 9 ods. 12 bode 5 zákona o cudzincoch. Tiež bolo spresnené, že štyri dospelé deti Y, jeho matka a všetci jeho bratia a sestry žijú v Dánsku.
16 Rozhodnutím z 1. marca 2016 Imigračný úrad zamietol túto žiadosť na základe § 9 ods. 12 bodu 5 zákona o cudzincoch z dôvodu, že Y nepreukázal splnenie podmienky stanovenej v tomto ustanovení a že v tomto ohľade neexistujú osobitné dôvody na výnimku. Imigračný úrad dodal, že toto rozhodnutie nebolo spochybnené klauzulami „standstill“, ako ich vyložil Súdny dvor v rozsudku z 10. júla 2014, Dogan (C‑138/13, EU:C:2014:2066).
17 X podala správny opravný prostriedok na Udlændinge‑Integrations‑og Boligministerium (Ministerstvo pre prisťahovalectvo, integráciu a bývanie, Dánsko), teraz Udlændinge‑og Integrationsministeriet (Ministerstvo pre prisťahovalectvo a integráciu, Dánsko), proti časti rozhodnutia z 1. marca 2016, ktorá obsahuje posúdenie z hľadiska dohody o pridružení a súvisiacich nástrojov, a to najmä klauzúl „standstill“. X sa vo svojom opravnom prostriedku domáhala toho, aby bola opätovne preskúmaná zlučiteľnosť tohto rozhodnutia s rozsudkami z 10. júla 2014, Dogan (C‑138/13, EU:C:2014:2066), a z 12. apríla 2016, Genc (C‑561/14, EU:C:2016:247).
18 Dňa 25. apríla 2016 Styrelsen for International Rekruttering og Integration (Úrad pre medzinárodné prijímanie do zamestnania a integráciu, Dánsko) udelil X povolenie na pobyt v Dánsku na základe výkonu zárobkovej činnosti, ktorého platnosť po obnovení uplynula 13. septembra 2021.
19 Dňa 27. augusta 2018 podala X na Københavns byret (Okresný súd Kodaň, Dánsko) žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia ministerstva pre prisťahovalectvo a integráciu zo 6. decembra 2017 a jeho vrátenia na opätovné preskúmanie, a to v rozsahu, v akom toto rozhodnutie potvrdilo, že klauzuly „standstill“ nebránia zamietnutiu jej žiadosti o zlúčenie rodiny podľa príslušných vnútroštátnych právnych predpisov. Odvolacia komisia imigračného úradu nahradila ministerstvo pre prisťahovalectvo a integráciu v postavení žalovaného vo veci samej v dôsledku prenesenia právomocí.
20 Uznesením z 22. novembra 2019 Københavns byret (Okresný súd Kodaň) postúpil vec vnútroštátnemu súdu, Østre Landsret (Východodánsky odvolací súd, Dánsko), ktorý súhlasil s jej prejednaním na prvom stupni.
21 V prvom rade sa vnútroštátny súd pýta, či vnútroštátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, ktorá podmieňuje získanie povolenia na pobyt z dôvodu zlúčenia rodiny v prípade manželského partnera tureckého štátneho príslušníka, ktorý sa legálne zdržiava a pracuje v hostiteľskom členskom štáte, úspešným absolvovaním skúšky zo znalosti jazyka tohto členského štátu, predstavuje „nové obmedzenie“ v zmysle klauzuly „standstill“ nachádzajúcej sa v článku 13 rozhodnutia č. 1/80, a ak áno, či takéto obmedzenie možno odôvodniť cieľom, ktorý spočíva v zabezpečení úspešnej integrácie tohto manželského partnera.
22 Vnútroštátny súd v tejto súvislosti uvádza, že z rozsiahlej judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa článku 13 rozhodnutia č. 1/80 vyplýva, že klauzula „standstill“ uvedená v tomto ustanovení bráni tomu, aby členský štát zaviedol nové obmedzenia týkajúce sa zlúčenia rodiny s manželským partnerom alebo deťmi pochádzajúcimi z Turecka, pokiaľ takéto obmedzenie nie je odôvodnené naliehavým dôvodom všeobecného záujmu, je vhodné na zabezpečenie dosiahnutia sledovaného legitímneho cieľa a nejde nad rámec toho, čo je na jeho dosiahnutie nevyhnutné (rozsudok z 10. júla 2019, A, C‑89/18, EU:C:2019:580).
23 Je pravda, že Súdny dvor už uznal, že cieľ spočívajúci v zabezpečení úspešnej integrácie môže predstavovať naliehavý dôvod všeobecného záujmu (rozsudky z 12. apríla 2016, Genc, C‑561/14, EU:C:2016:247, body 55 a 56, ako aj z 10. júla 2019, A, C‑89/18, EU:C:2019:580, bod 34). Na jednej strane však ešte nerozhodol o tom, či podmienka úspešného absolvovania jazykovej skúšky môže byť uložená nie rodinnému príslušníkovi, ktorý žiada o zlúčenie rodiny s tureckým pracovníkom s pobytom v dotknutom členskom štáte, ale práve tomuto pracovníkovi. Na druhej strane rozhodol, že podmienka, podľa ktorej musí manželský partner tureckého pracovníka s pobytom v dotknutom členskom štáte, ktorý žiada o vstup na územie tohto členského štátu z dôvodu zlúčenia rodiny, preukázať predchádzajúce nadobudnutie základných znalostí úradného jazyka uvedeného členského štátu, ide nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa, a to z dôvodu, že nepreukázanie nadobudnutia dostatočných jazykových znalostí automaticky spôsobuje zamietnutie žiadosti o zlúčenie rodiny bez toho, aby sa zohľadnili osobitné okolnosti každého prípadu (rozsudok z 10. júla 2014, Dogan, C‑138/13, EU:C:2014:2066, bod 38).
24 Vnútroštátny súd v tejto súvislosti spresňuje, že po vyhlásení tohto rozsudku sa Justitsministeriet (Ministerstvo spravodlivosti, Dánsko) domnievalo, že nie je potrebné meniť podmienky zlúčenia rodiny stanovené zákonom o cudzincoch, keďže sa od nich možno odchýliť z osobitných dôvodov, ktorých existencia sa posudzuje s prihliadnutím na osobitné okolnosti každého prípadu.
25 V druhom rade sa vnútroštátny súd pýta, či zásada zákazu diskriminácie na základe štátnej príslušnosti uvedená v článku 10 ods. 1 rozhodnutia č. 1/80 bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, v rozsahu, v akom sa neuplatňuje ani na dánskych štátnych príslušníkov, ani na štátnych príslušníkov členských štátov Európskej únie alebo Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). V tejto súvislosti uvádza, že toto ustanovenie sa podľa svojho znenia týka mzdových a iných pracovných podmienok, teda oblastí, ktoré zrejme nie sú upravené vnútroštátnou právnou úpravou, o akú ide vo veci samej.
26 Za predpokladu, že by Súdny dvor konštatoval, že článok 10 ods. 1 rozhodnutia č. 1/80 nie je v prejednávanej veci uplatniteľný, sa vnútroštátny súd v treťom rade pýta, či sa uplatní všeobecné pravidlo zákazu diskriminácie uvedené v článku 9 dohody o pridružení, a ak áno, či toto ustanovenie bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej.
27 Vo štvrtom a poslednom rade sa vnútroštátny súd pýta, či má uvedené ustanovenie priamy účinok, a či sa ho teda jednotlivci môžu priamo dovolávať pred vnútroštátnymi súdmi.
28 Za týchto okolností Østre Landsret (Východodánsky odvolací súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Bráni klauzula ‚standstill‘ uvedená v článku 13 rozhodnutia č. 1/80 zavedeniu a uplatňovaniu vnútroštátneho ustanovenia, ktoré ako podmienku zlúčenia manželov vyžaduje – s výnimkou existencie výnimočných okolností v danom prípade –, aby manžel/druh, na ktorého sa ako na tureckého pracovníka v dotknutom členskom štáte Únie vzťahuje dohoda o pridružení a rozhodnutie č. 1/80, úspešne absolvoval skúšku zo znalosti úradného jazyka hostiteľského členského štátu, v takej situácii, o akú ide v spore vo veci samej, keď turecký pracovník získal právo na trvalý pobyt v tomto členskom štáte podľa predtým platnej úpravy, ktorá nevyžadovala úspešné absolvovanie skúšky zo znalosti jazyka uvedeného členského štátu ako predpoklad získania tohto práva?
2. Vzťahuje sa osobitné pravidlo zákazu diskriminácie stanovené v článku 10 ods. 1 rozhodnutia č. 1/80 na vnútroštátne ustanovenie, ktoré ako podmienku zlúčenia manželov vyžaduje – s výnimkou existencie výnimočných okolností v danom prípade –, aby manžel/druh, na ktorého sa ako na tureckého pracovníka v dotknutom členskom štáte Únie vzťahuje dohoda o pridružení a rozhodnutie č. 1/80, úspešne absolvoval skúšku zo znalosti úradného jazyka hostiteľského členského štátu, v takej situácii, o akú ide v spore vo veci samej, keď turecký pracovník získal právo na trvalý pobyt v tomto členskom štáte podľa predtým platnej úpravy, ktorá nevyžadovala úspešné absolvovanie skúšky zo znalosti jazyka uvedeného členského štátu ako predpoklad získania tohto práva?
3. V prípade zápornej odpovede na [druhú otázku] bráni všeobecné pravidlo zákazu diskriminácie stanovené v článku 9 dohody o pridružení takému vnútroštátnemu ustanoveniu, aké bolo uvedené vyššie, v situácii, keď turecký pracovník získal právo na trvalý pobyt v dotknutom členskom štáte podľa predtým platnej úpravy, ktorá nevyžadovala úspešné absolvovanie skúšky zo znalosti úradného jazyka hostiteľského členského štátu ako predpoklad získania tohto práva, pričom takáto podmienka sa nevzťahuje na štátnych príslušníkov dotknutého severského členského štátu (v tomto prípade Dánska) a iných severských krajín, ako aj na iné osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi členského štátu Únie (a teda sa nevzťahuje na štátnych príslušníkov členských štátov Únie alebo EHP)?
4. V prípade kladnej odpovede na [tretiu otázku] možno sa na všeobecné pravidlo zákazu diskriminácie stanovené v článku 9 dohody o pridružení odvolávať priamo pred vnútroštátnymi súdmi?“
O prejudiciálnych otázkach
O prvej otázke
29 Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 13 rozhodnutia č. 1/80 vykladať v tom zmysle, že vnútroštátna právna úprava zavedená po nadobudnutí účinnosti tohto rozhodnutia v dotknutom členskom štáte, ktorá podmieňuje zlúčenie rodiny medzi tureckým pracovníkom, ktorý má legálny pobyt v tomto členskom štáte, a jeho manželským partnerom tým, aby uvedený pracovník úspešne absolvoval skúšku potvrdzujúcu určitú úroveň znalosti úradného jazyka uvedeného členského štátu, predstavuje „nové obmedzenie“ v zmysle tohto článku, a ak áno, či ho možno odôvodniť cieľom spočívajúcim v zabezpečení úspešnej integrácie uvedeného manželského partnera.
30 Treba pripomenúť, že klauzula „standstill“ uvedená v článku 13 rozhodnutia č. 1/80 vo všeobecnosti zakazuje zavedenie akéhokoľvek nového vnútroštátneho opatrenia, ktorého cieľom alebo následkom je podrobiť výkon slobody voľného pohybu pracovníkov, ktorí sú tureckými štátnymi príslušníkmi, na území dotknutého členského štátu reštriktívnejším podmienkam, ako sú tie, ktoré sa uplatňovali v čase nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia na území tohto členského štátu (rozsudok z 2. septembra 2021, Udlændingenævnet, C‑379/20, EU:C:2021:660, bod 19 a citovaná judikatúra).
31 Konkrétne Súdny dvor opakovane rozhodol, že vnútroštátna právna úprava, ktorá sprísňuje podmienky zlúčenia rodiny s tureckými pracovníkmi, ktorí sa legálne zdržiavajú v dotknutom členskom štáte, v porovnaní s podmienkami, ktoré sa uplatňovali v čase nadobudnutia účinnosti rozhodnutia č. 1/80, predstavuje „nové obmedzenie“ voľného pohybu pracovníkov, ktorý vykonávajú títo tureckí pracovníci v tomto členskom štáte, v zmysle článku 13 tohto rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. júla 2019, A, C‑89/18, EU:C:2019:580, bod 28, a z 2. septembra 2021, Udlændingenævnet, C‑379/20, EU:C:2021:660, bod 20).
32 Je to tak preto, že rozhodnutie tureckého štátneho príslušníka usadiť sa v členskom štáte s cieľom trvale tam vykonávať pracovnú činnosť, môže byť negatívne ovplyvnené v prípade, že právna úprava tohto členského štátu sťažuje alebo znemožňuje zlúčenie rodiny, v dôsledku čoho môže byť tento štátny príslušník prípadne nútený vybrať si medzi svojou činnosťou v uvedenom členskom štáte a svojím rodinným životom v Turecku (rozsudok z 10. júla 2019, A, C‑89/18, EU:C:2019:580, bod 29 a citovaná judikatúra).
33 V prejednávanej veci z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že vnútroštátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, teda § 9 ods. 12 bod 5 zákona o cudzincoch, ktorá podmieňuje zlúčenie rodiny medzi tureckým pracovníkom, ktorý má legálny pobyt v Dánsku, a jeho manželským partnerom tým, aby tento pracovník úspešne absolvoval skúšku potvrdzujúcu určitú úroveň znalosti úradného jazyka tohto členského štátu, bola zavedená po dátume nadobudnutia účinnosti rozhodnutia č. 1/80 v Dánsku a v oblasti zlúčenia rodiny má za následok sprísnenie podmienok vstupu na dánske územie, pokiaľ ide o manželských partnerov tureckých pracovníkov s legálnym pobytom v uvedenom členskom štáte, v porovnaní s podmienkami, ktoré sa uplatňovali pred nadobudnutím účinnosti tohto rozhodnutia.
34 Za týchto podmienok treba konštatovať, že vnútroštátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, predstavuje „nové obmedzenie“ v zmysle článku 13 rozhodnutia č. 1/80.
35 Pokiaľ ide o otázku, či je takáto právna úprava odôvodnená, treba pripomenúť, že „nové obmedzenie“ v zmysle článku 13 rozhodnutia č. 1/80 je zakázané, okrem prípadu, že by patrilo medzi obmedzenia uvedené v článku 14 tohto rozhodnutia alebo bolo odôvodnené naliehavým dôvodom všeobecného záujmu, bolo by vhodné na zabezpečenie dosiahnutia sledovaného cieľa a nešlo by nad rámec toho, čo je na jeho dosiahnutie nevyhnutné (rozsudok z 2. septembra 2021, Udlændingenævnet, C‑379/20, EU:C:2021:660, bod 23 a citovaná judikatúra).
36 V tejto súvislosti je nesporné, že vnútroštátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, nie je odôvodnená dôvodmi verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti a verejného zdravia uvedenými v článku 14 ods. 1 rozhodnutia č. 1/80.
37 Vnútroštátny súd však uvádza, že cieľ sledovaný touto právnou úpravou spočíva v zabezpečení úspešnej integrácie rodinného príslušníka, ktorý žiada o udelenie práva na pobyt v dotknutom členskom štáte z dôvodu zlúčenia rodiny.
38 Je pravda, že Súdny dvor už rozhodol, že takýto cieľ môže predstavovať naliehavý dôvod všeobecného záujmu na účely rozhodnutia č. 1/80 (rozsudky z 12. apríla 2016, Genc, C‑561/14, EU:C:2016:247, bod 56, ako aj z 2. septembra 2021, Udlændingenævnet, C‑379/20, EU:C:2021:660, bod 26 a citovaná judikatúra).
39 Vzhľadom na to treba preskúmať, či vnútroštátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, je vhodná na dosiahnutie tohto cieľa a nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie.
40 V tejto súvislosti z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, ako aj z informácií poskytnutých dánskou vládou vyplýva, že cieľom takejto právnej úpravy je zabezpečiť úspešnú integráciu rodinného príslušníka tureckého pracovníka s legálnym pobytom v Dánsku, ktorý žiada o udelenie práva na pobyt v tomto členskom štáte z dôvodu zlúčenia rodiny, tým, že zabezpečí, aby tento pracovník preukázal určitú úroveň znalosti dánskeho jazyka a bol teda schopný preukázať, že sa skutočne integroval v uvedenom členskom štáte a že môže pomôcť svojmu dotknutému rodinnému príslušníkovi naučiť sa tento jazyk a tiež sa integrovať v tom istom členskom štáte.
41 Je pravda, že skutočnosť, že turecký pracovník s pobytom na území členského štátu má dostatočnú úroveň znalosti úradného jazyka tohto členského štátu, ktorá je potvrdená úspešným absolvovaním skúšky stanovenej vnútroštátnou právnou úpravou, o akú ide vo veci samej, umožňuje tomuto pracovníkovi sprevádzať jeho rodinného príslušníka, ktorý žiada o udelenie práva na pobyt z dôvodu zlúčenia rodiny s uvedeným pracovníkom v tomto členskom štáte, v procese jeho integrácie v tomto členskom štáte.
42 Vzhľadom na to treba na jednej strane uviesť, že hoci cieľom sledovaným takou vnútroštátnou právnou úpravou, o akú ide vo veci samej, je úspešná integrácia rodinného príslušníka, ktorý žiada o zlúčenie rodiny, takáto právna úprava nijako neumožňuje zohľadniť schopnosti integrácie, ktoré sú mu vlastné, ale spočíva výlučne na predpoklade, že úspešná integrácia tohto rodinného príslušníka nie je dostatočne zaručená, ak turecký pracovník, ktorého sa žiadosť o zlúčenie rodiny týka, nespĺňa podmienku úspešnosti, pokiaľ ide o znalosť úradného jazyka dotknutého členského štátu.
43 Toto konštatovanie je podporené skutočnosťou, že na pojednávaní pred Súdnym dvorom dánska vláda pripustila, že aj keby sa preukázalo, že v prejednávanej veci manželka takéhoto pracovníka ovláda dánčinu na vysokej úrovni, jej žiadosť o udelenie práva na pobyt v Dánsku z dôvodu zlúčenia rodiny by bola napriek tomu zamietnutá, pretože tento pracovník nesplnil podmienku úspešného absolvovania skúšky z dánskeho jazyka.
44 Na druhej strane treba zdôrazniť, ako v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 34 až 40 svojich návrhov, že ani vnútroštátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, neumožňuje príslušným orgánom zohľadniť na účely posúdenia možnosti odchýliť sa od povinnosti úspešného absolvovania jazykovej skúšky, ktorú stanovuje, faktory, ktoré môžu preukázať skutočnú integráciu tureckého pracovníka, ktorého sa týka žiadosť o zlúčenie rodiny, a teda skutočnosť, že napriek neúspešnému absolvovaniu tejto skúšky môže tento pracovník v prípade potreby prispieť k integrácii svojho rodinného príslušníka v tomto členskom štáte.
45 Konkrétne a s výhradou overenia vnútroštátnym súdom zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že možnosť odchýliť sa od povinnosti úspešného absolvovania skúšky z dánskeho jazyka z osobitných dôvodov týkajúcich sa najmä jednoty rodiny sa uplatňuje iba v obmedzených prípadoch pripomenutých v bode 39 návrhov generálneho advokáta a bez toho, aby v rámci individuálneho posúdenia bolo možné zohľadniť schopnosti integrácie, ktoré sú vlastné rodinnému príslušníkovi, ktorý žiada o zlúčenie rodiny, a skutočná integrácia tureckého pracovníka, ktorého sa táto žiadosť týka.
46 Treba preto konštatovať, že taká vnútroštátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, ide nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.
47 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 13 rozhodnutia č. 1/80 sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátna právna úprava zavedená po nadobudnutí účinnosti tohto rozhodnutia v dotknutom členskom štáte, ktorá podmieňuje zlúčenie rodiny medzi tureckým pracovníkom, ktorý má legálny pobyt v tomto členskom štáte, a jeho manželským partnerom tým, aby tento pracovník úspešne absolvoval skúšku potvrdzujúcu určitú úroveň znalosti úradného jazyka uvedeného členského štátu, predstavuje „nové obmedzenie“ v zmysle tohto ustanovenia. Takéto obmedzenie nemôže byť odôvodnené cieľom spočívajúcim v zabezpečení úspešnej integrácie tohto manželského partnera, keďže táto právna úprava neumožňuje príslušným orgánom zohľadniť ani schopnosti integrácie, ktoré sú vlastné tomuto manželskému partnerovi, ani faktory iné než úspešné absolvovanie takejto skúšky, ktoré preukazujú skutočnú integráciu uvedeného pracovníka v dotknutom členskom štáte, a teda jeho schopnosť pomôcť svojmu manželskému partnerovi integrovať sa v tomto členskom štáte.
O druhej až štvrtej otázke
48 Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku nie je potrebné odpovedať na druhú až štvrtú otázku.
O trovách
49 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:
Článok 13 rozhodnutia Asociačnej rady č. 1/80 z 19. septembra 1980 o rozvoji pridruženia medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom
sa má vykladať v tom zmysle, že:
vnútroštátna právna úprava zavedená po nadobudnutí účinnosti tohto rozhodnutia v dotknutom členskom štáte, ktorá podmieňuje zlúčenie rodiny medzi tureckým pracovníkom, ktorý má legálny pobyt v tomto členskom štáte, a jeho manželským partnerom tým, aby tento pracovník úspešne absolvoval skúšku potvrdzujúcu určitú úroveň znalosti úradného jazyka uvedeného členského štátu, predstavuje „nové obmedzenie“ v zmysle tohto ustanovenia. Takéto obmedzenie nemôže byť odôvodnené cieľom spočívajúcim v zabezpečení úspešnej integrácie tohto manželského partnera, keďže táto právna úprava neumožňuje príslušným orgánom zohľadniť ani schopnosti integrácie, ktoré sú vlastné tomuto manželskému partnerovi, ani faktory iné než úspešné absolvovanie takejto skúšky, ktoré preukazujú skutočnú integráciu uvedeného pracovníka v dotknutom členskom štáte, a teda jeho schopnosť pomôcť svojmu manželskému partnerovi integrovať sa v tomto členskom štáte.
Podpisy