Language of document : ECLI:EU:T:2011:338

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)

zo 7. júla 2011

Vec T‑283/08 P

Pavlos Longinidis

proti

Európskemu stredisku pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop)

„Odvolanie – Verejná služba – Dočasní zamestnanci – Zmluva na dobu neurčitú – Prepustenie – Odôvodnenie – Zjavne nesprávne posúdenie – Právo na obranu“

Predmet:      Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (druhá komora) z 24. apríla 2008, Longinidis/Cedefop (F‑74/06, Zb. VS s. I‑A‑1‑125 a II‑A‑1‑655), smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku

Rozhodnutie:      Odvolanie sa zamieta. Odvolateľ znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania Cedefop.

Abstrakt

1.      Úradníci – Dočasní zamestnanci – Výpoveď zmluvy na dobu neurčitú – Povinnosť odôvodnenia – Dôkazné bremeno o dodržaní tejto povinnosti

[Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 47 písm. c)]

2.      Odvolanie – Dôvody – Nesprávne posúdenie skutkového stavu a dôkazných prostriedkov – Neprípustnosť – Preskúmanie skutkového stavu a dôkazných prostriedkov Všeobecným súdom – Vylúčenie okrem prípadov skreslenia – Povinnosť Súdu pre verejnú službu odôvodniť svoje posúdenie dôkazných prostriedkov – Rozsah

(Článok 225a ES; Štatút Súdneho dvora, príloha I článok 11 ods. 1)

3.      Úradníci – Dočasní zamestnanci – Výpoveď zmluvy na dobu neurčitú – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah

(Služobný poriadok úradníkov, článok 25 druhá veta a článok 90 ods. 2; podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 11 ods. 1)

4.      Úradníci – Dočasní zamestnanci – Výpoveď zmluvy na dobu neurčitú – Voľná úvaha administratívy – Súdne preskúmanie – Hranice

[Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 47 písm. c)]

5.      Úradníci – Dočasní zamestnanci – Výpoveď zmluvy na dobu neurčitú – Voľná úvaha administratívy – Povinnosť začať disciplinárne konanie – Neexistencia

[Služobný poriadok úradníkov, príloha IX; podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 47 písm. c), článok 49 ods. 1 a článok 50a]

6.      Odvolanie – Dôvody – Neidentifikovanie uvádzaného nesprávneho právneho posúdenia – Neprípustnosť

[Štatút Súdneho dvora, príloha I článok 11; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 138 ods. 1 písm. c)]

7.      Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Posúdenie nestrannosti a objektívnosti príslušného orgánu – Posúdenie in concreto

(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 2)

1.      Pri prepúšťaní dočasného zamestnanca so zmluvou na dobu neurčitú existuje pre príslušný orgán povinnosť odôvodnenia. Dôkazné bremeno o dodržaní tejto povinnosti prináleží príslušnému orgánu. Zásada prezumpcie zákonnosti aktov Únie totiž dotknutú inštitúciu, úrad alebo agentúru Únie vôbec nezbavuje povinnosti predložiť dôkaz, čo jej prislúcha v súlade so všeobecnými právnymi zásadami a procesnými pravidlami uplatniteľnými v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazných prostriedkov, pokiaľ je v rámci žaloby o neplatnosť spochybnená zákonnosť aktu, ktorého je autorom.

(pozri body 38 a 39)

Odkaz: Všeobecný súd, 8. septembra 2009, ETF/Landgren, T‑404/06 P, Zb. s. II‑2841, body 143 až 171; Súd pre verejnú službu, 26. októbra 2006, Landgren/ETF, F‑1/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑123 a II‑A‑1‑459, body 73 a 74

2.      Z článku 225a ES a článku 11 ods. 1 prílohy I Štatútu Súdneho dvora vyplýva, že odvolanie na Všeobecnom súde sa obmedzuje len na právne otázky a môže sa zakladať na dôvodoch nepríslušnosti Súdu pre verejnú službu, porušeniach procesných pravidiel pred týmto súdom, ktoré sa nepriaznivo dotýkajú záujmov dotknutého účastníka konania, ako aj na porušení práva Únie Súdom pre verejnú službu.

Len prvostupňový súd má právomoc jednak zistiť skutkový stav, okrem prípadu, keď skutková nesprávnosť týchto zistení vyplýva z písomností v spise, ktoré mu boli predložené, a jednak posúdiť ho. Pokiaľ prvostupňový súd zistil alebo posúdil skutkový stav, odvolací súd má právomoc preskúmať právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právnych následkov, ktoré z neho vyvodil prvostupňový súd.

Odvolací súd teda nemá právomoc zisťovať skutkový stav a v zásade ani skúmať dôkazy, ktoré prvostupňový súd uznal na preukázanie tohto skutkového stavu. Pokiaľ totiž boli tieto dôkazy riadne získané a boli rešpektované všeobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatniteľné v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazných prostriedkov, prislúcha samotnému prvostupňovému súdu posúdiť dôkaznú silu, ktorú treba priznať jemu predloženým dôkazom. Toto posúdenie teda nepredstavuje, s výnimkou prípadu skreslenia týchto dôkazov, právnu otázku, ktorá sama osebe podlieha preskúmaniu odvolacím súdom.

Iba Súdu pre verejnú službu totiž prislúcha posúdiť dôkaznú silu, ktorú treba priznať jemu predloženým dôkazom, a nemôže byť povinný výslovne odôvodniť svoje posúdenie, pokiaľ ide o dôkaznú silu každého dôkazu, ktorý mu bol predložený. Súd pre verejnú službu je povinný predložiť odôvodnenie, ktoré umožní Všeobecnému súdu vykonať súdne preskúmanie, a to najmä v súvislosti s prípadným skreslením dôkazov, ktoré mu boli predložené.

(pozri body 42 – 44 a 59)

Odkaz: Súdny dvor, 6. apríla 2006, General Motors/Komisia, C‑551/03 P, Zb. s. I‑3173, bod 51; Súdny dvor, 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia, C‑167/04 P, Zb. s. I‑8935, bod 106; Súdny dvor, 16. júla 2009, Komisia/Schneider Electric, C‑440/07 P, Zb. s. I‑6413, bod 103; Všeobecný súd, 26. júna 2009, Marcuccio/Komisia, T‑114/08 P, Zb. VS s. I‑B‑1‑53 a II‑B‑1‑313, bod 12 a tam citovaná judikatúra

3.      Rozhodnutie o prepustení dočasného zamestnanca, s ktorým bola uzavretá zmluva na dobu neurčitú, možno považovať za dostatočne odôvodnené aj vtedy, ak jeho dôvody nie sú uvedené písomne, ale sú dotknutej osobe oznámené na pohovore s nadriadeným.

Tieto podmienky nie sú v rozpore s článkom 11 ods. 1 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov a s článkom 25 druhou vetou služobného poriadku, pretože hoci tieto ustanovenia v zásade implikujú, že individuálne rozhodnutie spôsobujúce ujmu musí uvádzať všetky dôvody, pre ktoré bolo prijaté, aby umožnilo svojmu adresátovi posúdiť jeho dôvodnosť a súdu Únie prípadne vykonať preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia, nič to nemení na skutočnosti, že keď dotknutá osoba pozná kontext, v ktorom bolo rozhodnutie prijaté, môže to predstavovať odôvodnenie tohto rozhodnutia.

(pozri body 67 a 68)

Odkaz: Všeobecný súd, ETF/Landgren, už citovaný, bod 179 a tam citovaná judikatúra; Súd pre verejnú službu, Landgren/ETF, už citovaný, bod 79

4.      Orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy, pri zachovaní povinnosti odôvodenia, ktorá mu prislúcha, disponuje širokou mierou voľnej úvahy vo veciach výpovede zmlúv dočasných zamestnancov na dobu neurčitú. Preskúmanie súdu Únie sa preto obmedzuje na overenie, či nedošlo k zjavnému pochybeniu alebo k zneužitiu právomoci.

(pozri bod 84)

Odkaz: Všeobecný súd, ETF/Landgren, už citovaný, bod 162 a tam citovaná judikatúra

5.      Vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy orgánu oprávneného uzatvárať pracovné zmluvy tento orgán nie je v prípade previnenia, ktoré by mohlo odôvodniť prepustenie dočasného zamestnanca, povinný začať disciplinárne konanie voči danému zamestnancovi, ale môže sa rozhodnúť pre možnosť jednostranne skončiť zmluvu podľa článku 47 písm. c) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov. Iba v prípade, keď uvedený orgán mieni ukončiť pracovný pomer dočasného zamestnanca bez výpovednej lehoty, pokiaľ závažným spôsobom porušil svoje povinnosti, treba začať, ako stanovuje článok 49 ods. 1 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, disciplinárne konanie upravené v prílohe IX služobného poriadku, analogicky uplatniteľné na dočasných zamestnancov.

Článok 50a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov nestanovuje povinnosť, ale iba priznáva možnosť orgánu oprávneného uzatvárať pracovné zmluvy začať disciplinárne konanie v prípade, ak dočasný zamestnanec akokoľvek poruší povinnosti, ktoré mu prislúchajú.

(pozri body 100 a 102)

6.      Z článku 11 prílohy I Štatútu Súdneho dvora, ako aj z článku 138 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu vyplýva, že odvolanie musí presne označovať napádané časti rozsudku, ktorého zrušenie sa navrhuje, ako aj právne tvrdenia, ktoré konkrétnym spôsobom podporujú tento návrh. Tejto požiadavke nezodpovedá odvolanie, ktoré neobsahuje nijakú argumentáciu osobitne označujúcu nesprávne právne posúdenie, ktorým je poznačený predmetný rozsudok alebo uznesenie.

(pozri bod 112)

Odkaz: Všeobecný súd, 9. septembra 2010, Andreasen/Komisia, T‑17/08 P, bod 127 a tam citovaná judikatúra; Všeobecný súd, 16. septembra 2010, Lebedef/Komisia, T‑52/10 P, bod 35 a tam citovaná judikatúra

7.      V rámci pravidiel zamestnávania zamestnancov Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania je odvolacia komisia administratívnym orgánom, ktorému je priznaná právomoc odpovedať na všetky sťažnosti podané dotknutými zamestnancami v súlade s článkom 90 ods. 2 služobného poriadku. Nestrannosť a objektívnosť takéhoto orgánu, ktorý sa paritne skladá zo zamestnancov, nesmie byť ponímaná abstraktne. V osobitnom kontexte daného konania o sťažnosti môže byť spochybnená iba vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu, najmä okolnosti týkajúce sa osoby sťažovateľa, predmetu jeho sťažnosti a prípadných vzťahov, ktoré on sám, prípadne osoba alebo osoby, ktoré sú jeho sťažnosťou spochybnené, udržujú s členmi odvolacej komisie.

(pozri body 114 a 115)