Language of document : ECLI:EU:F:2014:94

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)

zo 14. mája 2014

Vec F‑140/12

Christodoulos Alexandrou

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Verejné výberové konanie EPSO/AD/231/12 – Prístup k dokumentom – Zamietnutie opakovanej žiadosti o prístup k otázkam s možnosťou výberu z viacerých odpovedí, ktoré boli uvedené vo vstupných testoch“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou Ch. Alexandrou navrhuje v podstate zrušenie rozhodnutia Európskej komisie z 25. septembra 2012, ktorým bola zamietnutá jeho opakovaná žiadosť o prístup k dokumentom, a v prípade potreby rozhodnutia Európskeho úradu pre výber pracovníkov (EPSO) z 20. júla 2012, ktorým mu bolo odmietnuté oznámenie siedmych z otázok s možnosťou výberu z viacerých odpovedí, ktoré boli položené vo vstupných testoch verejného výberového konania EPSO/AD/231/12 (ďalej len „výberové konanie“)

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta. Ch. Alexandrou znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

Abstrakt

1.      Žaloby úradníkov – Právomoc Súdu pre verejnú službu – Žaloba o neplatnosť týkajúca sa rozhodnutí prijatých na základe nariadenia č. 1049/2001 – Vylúčenie – Žiadosti o prístup k dokumentom výberového konania – Zahrnutie

(Štatút Súdneho dvora, príloha I článok 1; Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 2 a článok 91 ods. 1; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001)

2.      Úradníci – Výberové konanie – Výberová komisia – Vylúčenie uchádzača kvôli nedostatočným výsledkom získaným v skúškach s možnosťou výberu z viacerých odpovedí – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah – Oznámenie konečnej vylučovacej známky – Dostatočné odôvodnenie, ak neexistujú osobitné okolnosti

(Služobný poriadok úradníkov, článok 25 druhý odsek)

3.      Úradníci – Výberové konanie – Výberová komisia – Vylúčenie uchádzača kvôli nedostatočným výsledkom získaným v skúškach s možnosťou výberu z viacerých odpovedí – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah – Nadobudnuté právo uchádzačov dostať kópiu skúšky – Neexistencia

(Služobný poriadok úradníkov, článok 25 druhý odsek)

4.      Akty inštitúcií – Prezumpcia zákonnosti – Existencia nepriamych dôkazov, ktoré môžu spochybniť zákonnosť aktu – Dôkazné bremeno

(Článok 288 ZFEÚ)

1.      Súd pre verejnú službu má právomoc na preskúmanie zákonnosti aktov, ktoré prijme Európsky úrad pre výber pracovníkov na základe ustanovení oznámenia o výberovom konaní, ale nie na rozhodovanie o žalobe o neplatnosť podanej proti rozhodnutiu prijatému inštitúciou na základe nariadenia č. 1049/2001.

Právomoci Súdu pre verejnú službu a Všeobecného súdu Európskej únie najmä v oblasti prístupu k dokumentom sa musia zakladať na objektívnych kritériách a nemôžu závisieť od toho, ako akty kvalifikujú účastníci konania a predovšetkým od úmyslu žalobcu začať to alebo ono správne konanie predchádzajúce podaniu žaloby, ani od úmyslu inštitúcie rozhodnúť o žiadosti o prístup k dokumentu radšej podľa nariadenia č. 1049/2001 ako podľa služobného poriadku.

Kritériom pre určenie súdnej právomoci je teda právny základ práva žalobcu požadovať prístup k dokumentom.

Žiadosť žalobcu, aby mu boli oznámené otázky jeho vstupných testov, súvisí s uplatňovaním článku 6 prílohy III služobného poriadku a bodu 6.2 príručky pre verejné výberové konania a očividne patrí do rámca sporu, ktorého cieľom je napadnúť vylúčenie žalobcu z výberového konania. Keďže predmetom žaloby je rozhodnutie inštitúcie, ktorým sa žalobcovi zamieta prístup k sporným otázkam, vyplýva z toho, že žalobca navrhuje zrušenie aktu spôsobujúceho ujmu podľa článku 90 ods. 2 a článku 91 služobného poriadku a nie rozhodnutia v zmysle nariadenia č. 1049/2001.

(pozri body 17 a 19 – 27)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 18. septembra 2012, Cuallado Martorell/Komisia, F‑96/09, bod 60; 2. decembra 2013, Pachtitis/Komisia, F‑49/12, bod 22

Všeobecný súd Európskej únie: 13. decembra 2012, Komisia/Strack, T‑197/11 P a T‑198/11 P, bod 54

2.      Účelom povinnosti odôvodniť rozhodnutie spôsobujúce ujmu, ako je napríklad rozhodnutie, ktoré prijme výberová komisia výberového konania voči uchádzačovi, je jednak poskytnúť dotknutej osobe údaje potrebné na určenie, či rozhodnutie je alebo nie je dôvodné, a jednak umožniť jeho súdne preskúmanie.

Ak neexistujú osobitné okolnosti, administratíva, ktorá organizuje prijímacie skúšky vo forme otázok s možnosťou výberu z viacerých odpovedí, si splní povinnosť odôvodnenia tým, že uchádzačom, ktorí na týchto skúškach neuspeli, oznámi percentuálny pomer správnych odpovedí a že v prípade, ak o to požiadajú, im oznámi odpoveď na každú z položených otázok, ktorú bolo potrebné uviesť.

Osobitnou okolnosťou nemôže byť to, že v iných skúškach sú známky získané uchádzačom oveľa vyššie ako známky získané v teste verbálneho uvažovania v prípade, keď bez najmenšieho dôkazu v tomto smere ide iba o púhe tvrdenie, na základe ktorého nemožno dospieť k záveru, že sporné otázky sú akokoľvek chybné.

(pozri body 34, 37 a 39)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 23. januára 2003, Angioli/Komisia, T‑53/00, bod 67; 27. marca 2003, Martínez Páramo a i./Komisia, T‑33/00, bod 43

Súd pre verejnú službu: 11. septembra 2008, Coto Moreno/Komisia, F‑127/07, bod 32; 29. júna 2011, Angioi/Komisia, F‑7/07, body 136 a 138

3.      Pokiaľ ide o rozsah povinnosti odôvodniť výsledky výberových konaní, žalobca, ktorý neuspel vo vstupných testoch na počítači, nemôže tvrdiť, že inštitúcia porušila zásadu legitímnej dôvery, zásadu rešpektovania nadobudnutých práv alebo zásadu rovnosti zaobchádzania, ak nedostane kópiu skúšky, a opierať sa pritom o predchádzajúcu prax, podľa ktorej dostal kópiu svojich písomných skúšok. Vstupné testy na počítači sú súčasťou systému testov robených pomocou databázy, z ktorej Európsky úrad pre výber pracovníkov náhodne čerpá otázky testov verbálneho a numerického uvažovania. Skutočnosť, že otázky položené uchádzačom sú vybrané náhodne prostredníctvom informačného prostriedku teda zodpovedá skôr snahe o rovnosť medzi uchádzačmi, pričom zároveň umožňuje, aby boli skúšky vo vlastnom záujme uchádzačov organizované počas niekoľkých dní.

(pozri body 47 a 48)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 14. júla 2005, Le Voci/Rada, T‑371/03, bod 18

Súd pre verejnú službu: 15. apríla 2010, Matos Martins/Komisia, F‑2/07, bod 178

4.      Pre administratívny akt platí prezumpcia zákonnosti a dôkazné bremeno v zásade znáša ten, kto niečo tvrdí, takže dotknutá osoba musí poskytnúť prinajmenšom dostatočne presné, objektívne a zhodujúce sa nepriame dôkazy, ktoré môžu podporiť pravdivosť alebo pravdepodobnosť skutočností, ktoré sú oporou jej tvrdenia.

V dôsledku toho žalobca, ktorý nemá k dispozícii ani dôkaz, a ani prinajmenšom súbor nepriamych dôkazov, musí akceptovať prezumpciu zákonnosti, ktorá sa týka rozhodnutí, ktoré prijíma výberová komisia alebo administratíva v oblasti výberového konania. Z toho vyplýva, že v konaní o žalobe proti takýmto rozhodnutiam sa nemôže žalobca uspokojiť s tým, že uvedie púhe tvrdenia alebo osobné presvedčenie a pritom tvrdí, že administratíva mu neoznámila informácie, ktoré by mohli umožniť preskúmanie dôvodnosti jeho tvrdení a že je tak zbavený práva na spravodlivý proces v zmysle článku 47 Charty základných práv, ako aj práva na účinný prostriedok nápravy.

(pozri body 52 a 53)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 19. novembra 1996, Brulant/Parlament, T‑272/94, bod 35; 13. júla 2000, Griesel/Rada, T‑157/99, bod 25

Súd pre verejnú službu: 4. februára 2010, Wiame/Komisia, F‑15/08, bod 21