Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 25. júna 2020 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Raad voor Vergunningsbetwistingen – Belgicko) – A a i./Gewestelijke stedenbouwkundige ambtenaar van het departement Ruimte Vlaanderen, afdeling Oost-Vlaanderen
(vec C-24/19)1
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Smernica 2001/42/ES – Posudzovanie účinkov na životné prostredie – Stavebné povolenie na výstavbu a prevádzku veterných elektrární – Článok 2 písm. a) – Pojem „plány a programy“ – Podmienky udelenia povolenia stanovené nariadením a obežníkom – Článok 3 ods. 2 písm. a) – Vnútroštátne akty definujúce rámec, v ktorom možno v budúcnosti povoliť realizáciu projektov – Neuskutočnenie environmentálneho posúdenia – Zachovanie účinkov vnútroštátnych aktov a povolení udelených na ich základe potom, ako bol zistený nesúlad týchto aktov s právom Únie – Podmienky)
Jazyk konania: holandčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Raad voor Vergunningsbetwistingen
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobcovia: A, B, C, D, E
Žalovaný: Gewestelijke stedenbouwkundige ambtenaar van het departement Ruimte Vlaanderen, afdeling Oost-Vlaanderen
za účasti: Organisatie voor Duurzame Energie Vlaanderen VZW
Výrok rozsudku
Článok 2 písm. a) smernice 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie sa má vykladať v tom zmysle, že nariadenie a obežník prijaté vládou federálneho samosprávneho celku členského štátu, ktoré obsahujú rôzne ustanovenia týkajúce sa výstavby a prevádzky veterných elektrární, patria pod pojem „plány a programy“.
Článok 3 ods. 2 písm. a) smernice 2001/42 sa má vykladať v tom zmysle, že nariadenie a obežník, ktoré obsahujú rôzne ustanovenia týkajúce sa výstavby a prevádzky veterných elektrární, vrátane opatrení týkajúcich sa tienenia, bezpečnosti, ako aj hlukových noriem, predstavujú plány a programy, ktoré musia podliehať environmentálnemu posudzovaniu podľa tohto ustanovenia.
Ak sa ukáže, že environmentálne posudzovanie v zmysle smernice 2001/42 sa malo uskutočniť pred prijatím nariadenia a obežníka, na ktorých je založené povolenie na výstavbu a prevádzku veterných elektrární napadnuté pred vnútroštátnym súdom, takže tieto akty a toto povolenie nie sú v súlade s právom Únie, tento súd môže zachovať účinky uvedených aktov a tohto povolenia len v prípade, že mu to umožňuje vnútroštátne právo v rámci sporu, ktorý prejednáva, a za predpokladu, že zrušenie uvedeného povolenia by mohlo významne ovplyvniť zásobovanie celého dotknutého členského štátu elektrickou energiou, a len na obdobie, ktoré je nevyhnutné na odstránenie tohto protiprávneho stavu. Vnútroštátnemu súdu prislúcha, aby v prípade potreby vykonal toto posúdenie v spore vo veci samej.
____________
1 Ú. v. EÚ C 139, 15.4.2019.