Vec T‑375/22
Luisa Izuzquiza a i.
proti
Európskemu parlamentu
Rozsudok Všeobecného súdu (štvrtá rozšírená komora) z 8. mája 2024
„Prístup k dokumentom – Ochrana osobných údajov – Nariadenie (ES) č. 1049/2001 – Dokumenty týkajúce sa príspevkov a výdavkov vyplatených členovi Parlamentu, ako aj miezd a príspevkov jeho parlamentných asistentov – Zamietnutie prístupu – Výnimka vzťahujúca sa na ochranu súkromia a integrity jednotlivca – Článok 4 ods. 1 písm. b) a článok 4 ods. 6 nariadenia č. 1049/2001 – Ochrana oprávnených záujmov dotknutej osoby – Nevyhnutnosť poskytnutia osobných údajov na konkrétny účel vo verejnom záujme – Článok 9 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 2018/1725“
1. Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Ochrana súkromia a integrity jednotlivca – Plná uplatniteľnosť ustanovení nariadenia 2018/1725 – Povinnosť žiadateľa preukázať nevyhnutnosť poskytnutia dotknutých osobných údajov – Povinnosť inštitúcie ex offo overiť, či došlo k porušeniu legitímnych záujmov dotknutej osoby
[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 1 písm. b), a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2018/1725, článok 3 ods. 1, článok 5 a článok 9 ods. 1 písm. b)]
(pozri body 22 – 28)
2. Inštitúcie Európskej únie – Ochrana fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov – Nariadenie 2018/1725 – Žiadosť o prístup k osobným údajom – Povinnosť preukázať nevyhnutnosť poskytnutia uvedených údajov – Rozsah – Verejný záujem odôvodňujúci zverejnenie údajov – Nevyhnutnosť poznať sumy pridelené členovi Európskeho parlamentu a ich použitie pri výkone jeho mandátu – Skutkové okolnosti výnimočnej povahy
[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 1 písm. b), a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2018/1725, článok 9 ods. 1 písm. b)]
(pozri body 41 – 44)
3. Inštitúcie Európskej únie – Ochrana fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov – Nariadenie 2018/1725 – Žiadosť o prístup k osobným údajom – Údaje o príspevku na všeobecné výdavky a plate, vyplácaných členovi Európskeho parlamentu pri výkone jeho mandátu – Povinnosť preukázať nevyhnutnosť poskytnutia týchto údajov – Verejne dostupné informácie – Porušenie uvedenej povinnosti
[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 1 písm. b), a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2018/1725, článok 9 ods. 1 písm. b)]
(pozri body 49 – 55)
4. Inštitúcie Európskej únie – Ochrana fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov – Nariadenie 2018/1725 – Žiadosť o prístup k osobným údajom – Údaje o cestovných výdavkoch a diétach vyplácaných členovi Európskeho parlamentu pri výkone jeho mandátu, ako aj o platoch a cestovných výdavkoch jeho parlamentných asistentov – Povinnosť preukázať nevyhnutnosť poskytnutia týchto údajov – Rozsah
[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 1 písm. b), a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2018/1725, článok 9 ods. 1 písm. b); rozhodnutie Európskeho parlamentu 2005/684, článok 21 ods. 1 až 3; rozhodnutie predsedníctva Parlamentu o vykonávacích pravidlách k štatútu poslancov Európskeho parlamentu, článok 33]
(pozri body 56 – 60, 63, 64, 67 – 70, 72 – 78)
5. Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Ochrana súkromia a integrity jednotlivca – Rozsah – Odmietnutie sprístupniť dokumenty týkajúce sa cestovných výdavkov a diét vyplácaných členovi Európskeho parlamentu pri výkone jeho mandátu, ako aj cestovných výdavkov jeho parlamentných asistentov – Nesprávne posúdenie
[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 1 písm. b), a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2018/1725, článok 9 ods. 1 písm. b)]
(pozri body 65, 79, 96, 97, 111, 112)
6. Inštitúcie Európskej únie – Ochrana fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov – Nariadenie 2018/1725 – Žiadosť o prístup k osobným údajom – Údaje o príspevkoch a výdavkoch vyplácaných členovi Európskeho parlamentu pri výkone jeho mandátu, ako aj o mzdách a príspevkoch jeho parlamentných asistentov – Povinnosť inštitúcie ex offo overiť, či došlo k porušeniu legitímnych záujmov dotknutých osôb – Záujmy týkajúce sa ochrany slobodného výkonu mandátu poslanca, ako aj jeho bezpečnosti – Narušenie legitímnych záujmov dotknutých osôb – Neexistencia
[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 1 písm. b), a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2018/1725, článok 9 ods. 1 písm. b)]
(pozri body 87, 89 – 94)
7. Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Povinnosť poskytnúť čiastočný prístup k údajom, ktoré nepokrývajú výnimky – Výnimka vzťahujúca sa na ochranu súkromia a integrity jednotlivca – Dokumenty týkajúce sa príspevkov a výdavkov vyplácaných členovi Európskeho parlamentu pri výkone jeho mandátu, ako aj o miezd a príspevkov jeho parlamentných asistentov – Čiastočné odmietnutie prístupu – Prípustnosť
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 6)
(pozri body 105 – 109)
Zhrnutie
Všeobecný súd, rozhodujúci v rozšírenej komore, na ktorý bola podaná žaloba o neplatnosť tromi fyzickými osobami, zrušil rozhodnutie Európskeho parlamentu z 8. apríla 2022(1), ktorým táto inštitúcia odmietla žalobcom prístup k dokumentom týkajúcim sa súm, ktoré táto inštitúcia vyplatila členovi Parlamentu Ioannisovi Lagosovi, ako aj jeho parlamentným asistentom v rámci mandátu tohto poslanca. Všeobecný súd tým spresnil výnimku týkajúcu sa prístupu verejnosti k dokumentom založenú na ochrane súkromia a integrity jednotlivca, stanovenú nariadením č. 1049/2001.(2) Konštatuje, že Parlament mal povoliť prístup k dokumentom obsahujúcim osobné údaje I. Lagosa a jeho parlamentných asistentov, ktoré sa konkrétne týkali náhrady cestovných výdavkov a diét vyplatených I Lagosovi touto inštitúciou a náhrad cestovných výdavkov jeho asistentov.
I. Lagos bol zvolený v Grécku a 2. júla 2019 sa ujal funkcie poslanca Parlamentu. Dňa 7. októbra 2020 ho grécke súdy odsúdili na trest odňatia slobody v trvaní trinástich rokov a ôsmich mesiacov, ako aj na peňažný trest za príslušnosť k zločineckej skupine a jej vedenie a tiež za dva menej závažné trestné činy. Po zbavení poslaneckej imunity bol I. Lagos 27. apríla 2021 zadržaný belgickými orgánmi a odovzdaný gréckym orgánom. V súčasnosti je vo výkone trestu odňatia slobody v Grécku.
Po odsúdení v trestnom konaní, zbavení imunity a uväznení sa I. Lagos nevzdal svojho mandátu európskeho poslanca. Okrem toho jeho odsúdenie neviedlo k tomu, že by grécke orgány oznámili Parlamentu zánik jeho mandátu.
Dňa 7. decembra 2021 žalobcovia podali Parlamentu žiadosť o prístup k dokumentom týkajúcim sa I. Lagosa na základe nariadenia č. 1049/2001, ktorá sa vzťahovala na všetky dokumenty týkajúce sa príspevkov priznaných I. Lagosovi, ako aj výdavkov spojených so mzdami jeho akreditovaných parlamentných asistentov a miestnych asistentov. Rozhodnutím zo 4. februára 2022 Parlament odmietol sprístupniť žalobcom tieto dokumenty. Na základe opakovanej žiadosti žalobcov Parlament prijal napadnuté rozhodnutie, ktorým potvrdil svoje pôvodné odmietnutie poskytnúť im prístup k požadovaným dokumentom, pričom sa odvolal na výnimku z práva na prístup k dokumentom týkajúcu sa ochrany osobných údajov, stanovenú nariadením č. 1049/2001, ako aj na povinnosť žalobcov preukázať nevyhnutnosť poskytnutia osobných údajov na konkrétny účel vo verejnom záujme podľa nariadenia 2018/1725.(3)
Posúdenie Všeobecného súdu
Všeobecný súd najskôr zdôraznil, že samotné znenie článku 9 ods. 1 písm. b) nariadenia 2018/1725 podmieňuje poskytnutie osobných údajov splnením viacerých kumulatívnych podmienok. Žiadateľ o prístup tak musí preukázať nevyhnutnosť poskytnutia osobných údajov na konkrétny účel vo verejnom záujme a následne preukázať, že toto poskytnutie je najvhodnejším opatrením spomedzi ostatných možných opatrení na dosiahnutie sledovaného cieľa a že je primerané tomuto cieľu. Ak sa to preukáže, dotknutá inštitúcia je povinná overiť, či neexistuje nijaký dôvod domnievať sa, že toto poskytnutie by mohlo narušiť legitímne záujmy dotknutej osoby, a v takom prípade preukázateľne vyvážiť rôzne protichodné záujmy s cieľom posúdiť primeranosť požadovaného poskytnutia osobných údajov
Všeobecný súd tak v prvom rade v súvislosti s výnimkou z práva na prístup k dokumentom týkajúcou sa ochrany osobných údajov(4) skúmal, či si žalobcovia splnili povinnosť preukázať nevyhnutnosť poskytnutia osobných údajov na konkrétny účel vo verejnom záujme(5).
Po prvé pristúpil k analýze toho, či účel, ktorý uviedli žalobcovia na odôvodnenie poskytnutia dotknutých osobných údajov, predstavuje konkrétny účel vo verejnom záujme.
V tejto súvislosti Všeobecný súd spresnil, že toto sprístupnenie môže vychádzať zo všeobecného účelu, akým je právo verejnosti na informácie o správaní členov Parlamentu pri výkone funkcií. V prejednávanej veci spočíval účel uvádzaný žalobcami v spoznaní konkrétnych súm, ktoré Parlament priznal I. Lagosovi počas dotknutého obdobia, a spôsobu, akým boli tieto sumy použité v rámci výkonu jeho mandátu poslanca, s cieľom uľahčiť verejnú kontrolu vzhľadom na prístup I. Lagosa k verejným finančným prostriedkom. Na rozdiel od tvrdení Parlamentu tento účel nie je všeobecný, ale konkrétne súvisí s osobitnými okolnosťami prejednávanej veci, ktoré majú úplne výnimočnú povahu. Týkali sa totiž člena Parlamentu, ktorý po tom, čo bol okrem iného odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní trinástich rokov a ôsmich mesiacov a nastúpil do výkonu trestu, najmä za spáchanie závažných trestných činov, akými sú členstvo v zločineckej skupine a jej vedenie, zostal poslancom Parlamentu a naďalej poberal príspevky zodpovedajúce výkonu tejto funkcie. Vzhľadom na tieto okolnosti teda Parlament nesprávne odmietol uznať účel uvádzaný žalobcami ako konkrétny účel vo verejnom záujme.
Po druhé Všeobecný súd analyzoval, či žalobcovia preukázali nevyhnutnosť poskytnutia osobných údajov, a konkrétnejšie, či toto poskytnutie bolo najvhodnejším opatrením na dosiahnutie konkrétneho účelu vo verejnom záujme sledovaného žalobcami a či bolo primerané tomuto účelu.
Pokiaľ išlo na jednej strane o príspevok na všeobecné výdavky(6) a mesačný plat(7) I. Lagosa, Všeobecný súd konštatoval, že informácie o týchto nárokoch sú voľne a bezplatne prístupné verejnosti na internetovej stránke Parlamentu. Keďže sprístupnenie dotknutých osobných údajov nebolo najvhodnejším opatrením na dosiahnutie cieľa sledovaného žalobcami, žalobcom sa nepodarilo preukázať nevyhnutnosť takéhoto poskytnutia. Podľa Všeobecného súdu to ale bolo inak, pokiaľ išlo o náhradu cestovných výdavkov a vyplatenie diét poslancov, keďže informácie, ktoré boli v tejto súvislosti verejne dostupné, neumožňovali zistiť ani výšku súm, ktoré Parlament vyplatil I. Lagosovi pri výkone jeho mandátu poslanca počas dotknutého obdobia, ani to, aký bol účel cesty, miesto určenia alebo trasa, ktorú absolvoval. Keďže sprístupnenie týchto údajov by umožnilo verejnosti prístup k uvedeným informáciám, ich zverejnenie je vhodnejším opatrením na dosiahnutie cieľa sledovaného žalobcami, než je prístup k informáciám, ktoré sú už verejne dostupné. Všeobecný súd preto dospel k záveru, že poskytnutie údajov týkajúcich sa I. Lagosa predstavuje opatrenie nevyhnutné na dosiahnutie konkrétneho účelu vo verejnom záujme, ktorý žalobcovia uviedli na odôvodnenie poskytnutia dotknutých osobných údajov, a že Parlament sa nesprávne domnieval, že si nesplnili povinnosť preukázať nevyhnutnosť tohto poskytnutia na takýto účel.
Na druhej strane, pokiaľ išlo o platy akreditovaných a miestnych asistentov I. Lagosa, Všeobecný súd zdôraznil, že sa im vyplácajú nezávisle od ich konkrétnych činností v rámci asistentskej výpomoci poskytovanej I. Lagosovi. Keďže poskytnutie dokumentov týkajúcich sa vyplácania týchto platov nemohlo žalobcom poskytnúť informácie o prípadnom priamom alebo nepriamom zapojení do financovania alebo páchania trestnej alebo nezákonnej činnosti, ktorej sa dopustil I. Lagos, žalobcovia nepreukázali nevyhnutnosť takéhoto poskytnutia. Výdavky týkajúce sa ciest parlamentných asistentov I. Lagosa však boli úzko spojené s jeho činnosťami a mohli naznačovať prípadný vzťah, hoci aj nepriamy, s nezákonnými činnosťami, ktoré mal vykonávať I. Lagos. Všeobecný súd preto dospel k záveru, že poskytnutie osobných údajov uvedených v dokumentoch týkajúcich sa náhrady týchto výdavkov je opatrením nevyhnutným na dosiahnutie cieľa uvádzaného žalobcami a že Parlament sa nesprávne domnieval, že žalobcovia si nesplnili povinnosť preukázať nevyhnutnosť poskytnutia osobných údajov na konkrétny účel vo verejnom záujme.
V druhom rade Všeobecný súd rozhodol o prípadnom zásahu do legitímnych záujmov I. Lagosa a jeho asistentov, spôsobenom poskytnutím dotknutých osobných údajov. V tejto súvislosti Všeobecný súd v rámci preskúmania proporcionality tohto poskytnutia zvažoval rôzne protichodné záujmy. Pokiaľ išlo na jednej strane o záujem chrániť slobodný výkon mandátu poslanca, v súvislosti so žiadosťou o prístup k informáciám týkajúcim sa náhrad cestovných výdavkov a diét, ktoré dostával I. Lagos, vedomosť verejnosti o takýchto cestách nemohla žiadnym spôsobom obmedziť slobodný výkon jeho mandátu. Preto nebolo preukázané, akým spôsobom by zverejnenie informácií o uskutočnených cestách mohlo ovplyvniť slobodný výkon mandátu európskeho poslanca. Pokiaľ išlo na druhej strane o záujem zaručiť bezpečnosť I. Lagosa v súvislosti s dokumentmi týkajúcimi sa diét a náhrad cestovných výdavkov vyplatených v minulosti, bezpečnosť dotknutého poslanca už v zásade nebolo možné považovať za ohrozenú poskytnutím dotknutých osobných údajov, keďže išlo o cesty, ktoré boli v okamihu podania žiadosti žalobcov už skončené. Hoci je pravda, že prezradenie opakovaných ciest I. Lagosa verejnosti, najmä do súkromného obydlia v Grécku, by mohlo ohroziť jeho bezpečnosť, Všeobecný súd zdôraznil, že Parlamentu prislúcha, aby pri zvážení protichodných záujmov dbal na ochranu osobných údajov nevyhnutných pre bezpečnosť I. Lagosa, akou je jeho osobná adresa. Okrem toho, pokiaľ ide o bezpečnosť I. Lagosa pri jeho budúcich cestách pri výkone mandátu, táto otázka nebola nastolená, keďže I. Lagos bol v čase prijatia napadnutého rozhodnutia vo väzení, a teda nemohol cestovať. V tejto súvislosti Všeobecný súd rozhodol, že vzhľadom na to, že predmetné cesty sa uskutočnili v období, keď už bol I. Lagos odsúdený za závažné trestné činy, bolo legitímne, aby žalobcovia mohli získať informácie o predmete a mieste určenia týchto ciest. Keďže riziká prípadného zásahu do slobodného výkonu mandátu poslanca I. Lagosa a jeho bezpečnosti neboli dostatočné na odôvodnenie odmietnutia sprístupniť dotknuté osobné údaje, Parlament sa nesprávne domnieval, že poskytnutie týchto údajov by narušilo oprávnené záujmy I. Lagosa a jeho asistentov a že takéto poskytnutie by po zvážení rôznych protichodných záujmov nebolo primerané.
Vzhľadom na uvedené Všeobecný súd zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom Parlament zamietol prístup k dokumentom obsahujúcim osobné údaje I. Lagosa týkajúce sa náhrad cestovných výdavkov a diét, ktoré mu vyplatil Parlament, ako aj k dokumentom obsahujúcim osobné údaje poslaneckých asistentov I. Lagosa, ktoré sa týkajú náhrad cestovných výdavkov, ktoré dostali.