Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Augstākā tiesa (Senāts) (Lotyšsko) 9. marca 2021 – SIA Ogres HES/Sabiedrisko pakalpojumu regulēšanas komisija, Ekonomikas ministrija, Finanšu ministrija
(vec C-152/21)
Jazyk konania: lotyština
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Augstākā tiesa (Senāts)
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa v konaní na prvom stupni a navrhovateľka v konaní o odvolaní prostredníctvom vzájomného odvolania: SIA Ogres HES
Žalovaná v konaní na prvom stupni a navrhovateľka v konaní o odvolaní: Sabiedrisko pakalpojumu regulēšanas komisija
Ďalší účastníci konania: Ekonomikas ministrija, Finanšu ministrija
Prejudiciálne otázky
Má sa povinnosť verejného prevádzkovateľa nakupovať elektrickú energiu za cenu vyššiu, ako je trhová cena, od výrobcov využívajúcich obnoviteľné zdroje energie na výrobu elektrickej energie, ktorí sa opierajú o povinnosť konečného odberateľa zaplatiť cenu pomerne k skutočnej spotrebe, považovať za zásah štátu alebo za pomoc poskytnutú zo štátnych prostriedkov v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie?
Má sa pojem „liberalizácia trhu s elektrickou energiou“ vykladať v tom zmysle, že sa možno domnievať, že z hľadiska niektorých prvkov voľného obchodu už došlo k liberalizácii, ako je napríklad uzatvorenie zmlúv medzi verejným prevádzkovateľom a dodávateľmi z iných členských štátov? Možno sa domnievať, že liberalizácia trhu s elektrickou energiou začína v okamihu, keď právna úprava priznáva niektorým odberateľom elektrickej energie (napríklad odberateľom elektrickej energie pripojeným k distribučnej sieti alebo odberateľom elektrickej energie v nebytových budovách pripojeným k distribučnej sieti) právo zmeniť dodávateľa elektrickej energie? Aký vplyv má vývoj regulácie trhu s elektrickou energiou v Lotyšsku na posúdenie pomoci poskytnutej výrobcom elektrickej energie z hľadiska článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (na účely odpovede na prvú otázku)?
Ak treba na prvú a druhú otázku odpovedať tak, že pomoc poskytnutá výrobcom elektrickej energie nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, má sa náhrada škody považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na základe skutočnosti, že žalobkyňa v súčasnosti pôsobí na liberalizovanom trhu s elektrickou energiou, a že vyplatenie náhrady by jej v súčasnosti poskytlo výhodu oproti iným subjektom pôsobiacim na dotknutom trhu?
Ak treba na prvú a druhú otázku odpovedať tak, že pomoc poskytnutá výrobcom elektrickej energie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, má sa žiadosť žalobkyne o náhradu škody za straty spôsobené v dôsledku neúplného výkonu zákonného práva na vyššiu platbu za elektrickú energiu považovať v rámci preskúmania štátnej pomoci stanovenej v článku 107 Zmluvy o fungovaní Európskej únie za žiadosť o poskytnutie novej štátnej pomoci alebo za žiadosť o vyplatenie časti štátnej pomoci, ktorá jej predtým nebola vyplatená?
V prípade odpovede na štvrtú otázku v zmysle, že žiadosť o náhradu škody sa má v kontexte skorších okolností posudzovať ako žiadosť o vyplatenie časti štátnej pomoci, ktorá jej nebola predtým poskytnutá, vyplýva z článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, že v súčasnosti je na účely rozhodnutia o vyplatení takejto štátnej pomoci potrebné preskúmať súčasnú situáciu na trhu a zohľadniť platnú právnu úpravu (vrátane obmedzení, ktoré v súčasnosti existujú v oblasti nadmernej kompenzácii)?
Je na účely výkladu článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie relevantné, že veterným elektrárňam bola v minulosti na rozdiel od vodných elektrární poskytnutá pomoc v plnej výške?
Je na účely výkladu článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie relevantné, že nárok na náhradu škody má v súčasnosti len časť vodných elektrární, ktorým bola poskytnutá neúplná pomoc?
Majú sa článok 3 ods. 2 a článok 7 ods. 1 nariadenia Komisie (EÚ) č. 1407/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis1 vykladať v tom zmysle, že kritéria stanovené pre pomoc de minimis sú uplatniteľné na dotknutú pomoc v tejto veci, pokiaľ výška pomoci nepresahuje prahovú hodnotu pomoci de minimis? Má sa článok 5 ods. 2 nariadenia č. 1407/2013 vykladať v tom zmysle, že v prejednávanej veci by skutočnosť, že sa dotknuté straty považujú za pomoc de minimis, mohla vzhľadom na podmienky uvedené v rozhodnutí Komisie SA.43140 na zabránenie nadmernej kompenzácii, viesť k zakázanej kumulácii?
Ak sa v prejednávanej veci zistí, že štátna pomoc bola poskytnutá/vyplatená, má sa článok 1 písm. b) a c) nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie2 vykladať v tom zmysle, že okolnosti, o aké ide v prejednávanej veci, zodpovedajú novej štátnej pomoci a nie existujúcej štátnej pomoci?
V prípade kladnej odpovede na deviatu otázku, má sa na účely posúdenia toho, či situácia žalobkyne predstavuje poskytnutie existujúcej pomoci uvedenej v článku 1 písm. b) bode iv) nariadenia 2015/1589, zohľadniť len dátum skutočného vyplatenia pomoci ako začiatok plynutia premlčacej doby v zmysle článku 17 ods. 2 nariadenia 2015/1589?
Ak sa zistí, že štátna pomoc bola poskytnutá/vyplatená, má sa článok 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, článok 2 ods. 1 a článok 3 nariadenia 2015/1589 vykladať v tom zmysle, že postup týkajúci sa oznámenia štátnej pomoci, akým je postup v prejednávanej veci, sa považuje za primeraný, ak vnútroštátny súd vyhovie žiadosti o náhradu vzniknutej škody pod podmienkou, že bolo prijaté rozhodnutie Komisie o schválení pomoci, a že nariadi ministerstvu hospodárstva, aby do dvoch mesiacov od vyhlásenia rozsudku oznámilo Komisii pomoc na obchodné činnosti?
Je na účely výkladu článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie relevantná skutočnosť, že náhrada vzniknutej škody sa požaduje od orgánu verejnej moci (Regulačná komisia pre verejné služby), ktorý nikdy nemusel znášať tieto náklady a ktorého rozpočet tvoria štátne poplatky platené poskytovateľmi verejných služieb patriacich do regulovaných odvetví, ktoré musia byť určené výlučne na zabezpečenie fungovania regulačného orgánu?
Je spôsob náhrady škody, o aký ide v prejednávanej veci, zlučiteľný so zásadami zakotvenými v práve Únie a uplatniteľnými na regulované odvetvia, ako aj s článkom 12 a odôvodnením 30 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (smernica o povolení)3 , zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 20094 ?
____________
1 Ú. v. EÚ L 352, s. 2013, s. 1.
2 Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9.
3 Ú. v. ES L 108, 2002, s. 21; Mim. vyd. 13/029, s. 337.
4 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby, 2002/19/ES o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení a 2002/20/ES o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (Ú. v. EÚ L 337, 2009, s. 37).