ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (siedma komora)
z 13. novembra 2014 (*)
„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia prijaté voči Sýrii – Zmrazenie finančných prostriedkov – Žaloba o neplatnosť – Lehota na podanie žaloby – Čiastočná neprípustnosť – Záujem na konaní – Dôkazné bremeno – Zmena časových účinkov zrušenia“
Vo veci T‑653/11,
Aiman Jaber, bydliskom v Lattakii (Sýria), v zastúpení: M. Ponsard, D. Amaudruz a A. Boesch, advokáti,
žalobca,
proti
Rade Európskej únie, v zastúpení: B. Driessen a S. Kyriakopoulou, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Rady 2011/273/SZBP z 9. mája 2011 o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii (Ú. v. EÚ L 121, s. 11), nariadenia Rady (EÚ) č. 442/2011 z 9. mája 2011 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii (Ú. v. EÚ L 121, s. 1), vykonávacieho rozhodnutia Rady 2011/302/SZBP z 23. mája 2011, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2011/273 (Ú. v. EÚ L 136, s. 91), vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 504/2011 z 23. mája 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 442/2011 (Ú. v. EÚ L 136, s. 45), vykonávacieho rozhodnutia Rady 2011/367/SZBP z 23. júna 2011, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2011/273 (Ú. v. EÚ L 164, s. 14), vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 611/2011 z 23. júna 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 442/2011 (Ú. v. EÚ L 164, s. 1), vykonávacieho rozhodnutia Rady 2011/488/SZBP z 1. augusta 2011, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2011/273 (Ú. v. EÚ L 199, s. 74), vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 755/2011 z 1. augusta 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 442/2011 (Ú. v. EÚ L 199, s. 33), vykonávacieho rozhodnutia Rady 2011/515/SZBP z 23. augusta 2011, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2011/273 (Ú. v. EÚ L 218, s. 20), vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 843/2011 z 23. augusta 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 442/2011 (Ú. v. EÚ L 218, s. 1), rozhodnutia Rady 2011/522/SZBP z 2. septembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2011/273 (Ú. v. EÚ L 228, s. 16), nariadenia Rady (EÚ) č. 878/2011 z 2. septembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 442/2011 (Ú. v. EÚ L 228, s. 1), rozhodnutia Rady 2011/628/SZBP z 23. septembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2011/273 (Ú. v. EÚ L 247, s. 17), nariadenia Rady (EÚ) č. 950/2011 z 23. septembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 442/2011 (Ú. v. EÚ L 247, s. 3), rozhodnutia Rady 2011/684/SZBP z 13. októbra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2011/273 (Ú. v. EÚ L 269, s. 33), nariadenia Rady (EÚ) č. 1011/2011 z 13. októbra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 442/2011 (Ú. v. EÚ L 269, s. 18), rozhodnutia Rady 2011/735/SZBP zo 14. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2011/273 (Ú. v. EÚ L 296, s. 53), vykonávacieho rozhodnutia Rady 2011/736/SZBP zo 14. novembra 2011, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2011/273 (Ú. v. EÚ L 296, s. 55), nariadenia Rady (EÚ) č. 1150/2011 zo 14. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 442/2011 (Ú. v. EÚ L 296, s. 1), vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1151/2011 zo 14. novembra 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 442/2011 (Ú. v. EÚ L 296, s. 3), rozhodnutia Rady 2011/782/SZBP z 1. decembra 2011 o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2011/273 (Ú. v. EÚ L 319, s. 56), vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1244/2011 z 1. decembra 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 442/2011 (Ú. v. EÚ L 319, s. 8), nariadenia Rady (EÚ) č. 36/2012 z 18. januára 2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 442/2011 (Ú. v. EÚ L 16, s. 1), rozhodnutia Rady 2012/206/SZBP z 23. apríla 2012, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2011/782 (Ú. v. EÚ L 110, s. 36), vykonávacieho rozhodnutia Rady 2012/256/SZBP zo 14. mája 2012, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2011/782 (Ú. v. EÚ L 126, s. 9), vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 410/2012 zo 14. mája 2012, ktorým sa vykonáva článok 32 ods. 1 nariadenia č. 36/2012 (Ú. v. EÚ L 126, s. 3), nariadenia Rady (EÚ) č. 509/2012 z 15. júna 2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 36/2012 (Ú. v. EÚ L 156, s. 10), rozhodnutia Rady 2012/322/SZBP z 20. júna 2012, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2011/782 (Ú. v. EÚ L 165, s. 45), vykonávacieho rozhodnutia Rady 2012/335/SZBP z 25. júna 2012, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2011/782 (Ú. v. EÚ L 165, s. 80), vykonávacieho nariadenia Rady 2012/544/SZBP z 25. júna 2012, ktorým sa vykonáva článok 32 ods. 1 nariadenia č. 36/2012 (Ú. v. EÚ L 165, s. 20), nariadenia Rady (EÚ) č. 545/2012 z 25. júna 2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 36/2012 (Ú. v. EÚ L 165, s. 23), rozhodnutia Rady 2012/420/SZBP z 23. júla 2012, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2011/782 (Ú. v. EÚ L 196, s. 59), vykonávacieho rozhodnutia Rady 2012/424/SZBP z 23. júla 2012, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2011/782 (Ú. v. EÚ L 196, s. 81), vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 673/2012 z 23. júla 2012, ktorým sa vykonáva článok 32 ods. 1 nariadenia č. 36/2012 (Ú. v. EÚ L 196, s. 8), rozhodnutia Rady 2012/739/CFSP z 29. novembra 2012 o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii a o zrušení rozhodnutia 2011/782 (Ú. v. EÚ L 330, s. 21), vykonávacieho rozhodnutia Rady 2013/185/SZBP z 22. apríla 2013, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2012/739 (Ú. v. EÚ L 111, s. 77), vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 363/2013 z 22. apríla 2013, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 36/2012 (Ú. v. EÚ L 111, s. 1) a rozhodnutia Rady 2013/255/SZBP z 31. mája 2013 o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii (Ú. v. EÚ L 147, s. 14) v rozsahu, v akom sa tieto akty týkajú žalobcu,
VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora),
v zložení: predseda komory M. van der Woude, sudcovia I. Wiszniewska‑Białecka a I. Ulloa Rubio (spravodajca),
tajomník: C. Heeren, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 11. júna 2014,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Žalobca, pán Aiman Jaber, je sýrsky štátny príslušník s kvalifikáciou strojného inžiniera, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti ocele, konštrukčných materiálov, ako aj dovozu a vývozu poľnohospodárskych výrobkov.
Rozhodnutie 2011/273 a nariadenie č. 442/2011
2 Rada Európskej únie, ktorá ostro odsúdila násilné potlačenie pokojných protestov na rôznych miestach v Sýrii a ktorá vyzvala sýrske orgány, aby sa zdržali použitia sily, prijala 9. mája 2011 rozhodnutie 2011/273/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii (Ú. v. EÚ L 121, s. 11). Vzhľadom na vážnosť situácie Rada zaviedla zbrojné embargo, zákaz vývozu materiálu, ktorý možno použiť na účely vnútornej represie, obmedzenie vstupu na územie Európskej únie, ako aj zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov niektorých osôb a subjektov zodpovedných za násilné represie voči sýrskemu civilnému obyvateľstvu.
3 Mená osôb zodpovedných za násilné represie voči sýrskemu civilnému obyvateľstvu, ako aj mená a názvy fyzických a právnických osôb a subjektov, ktoré sú s nimi spojené, sú uvedené v prílohe k rozhodnutiu 2011/273. Podľa článku 5 ods. 1 tohto rozhodnutia môže Rada na návrh členského štátu alebo vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku zmeniť túto prílohu. Meno žalobcu v nej nie je uvedené.
4 Vzhľadom na to, že niektoré z reštriktívnych opatrení prijatých voči Sýrii patria do pôsobnosti Zmluvy o FEÚ, Rada prijala nariadenie (EÚ) č. 442/2011 z 9. mája 2011 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii (Ú. v. EÚ L 121, s. 1). Toto nariadenie je v podstate totožné s rozhodnutím 2011/273, ale upravuje možnosti uvoľnenia zmrazených finančných prostriedkov. Zoznam osôb, subjektov a orgánov identifikovaných buď ako zodpovedné za predmetné represie, alebo ako s týmito represiami spojené, ktorý je uvedený v prílohe II uvedeného nariadenia, je totožný so zoznamom uvedeným v prílohe k rozhodnutiu 2011/273. Meno žalobcu v ňom nie je uvedené. Podľa článku 14 ods. 1 a 4 nariadenia č. 442/2011, ak Rada rozhodne, že sa na fyzickú alebo právnickú osobu, subjekt alebo orgán vzťahujú predmetné reštriktívne opatrenia, príslušne zmení a doplní prílohu II, a okrem toho pravidelne, najmenej raz za 12 mesiacov, preskúmava zoznam, ktorý je v nej uvedený.
5 Vykonávacím rozhodnutím Rady 2011/488/SZBP z 1. augusta 2011, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2011/273 (Ú. v. EÚ L 199, s. 74), Rada zmenila a doplnila rozhodnutie 2011/273 s cieľom najmä uplatňovať predmetné reštriktívne opatrenia na ďalšie osoby a subjekty. Okrem mena žalobcu sú v riadku 4 tabuľky v prílohe k uvedenému rozhodnutiu uvedené rôzne údaje, vrátane dátumu zaradenia uvedeného mena na predmetný zoznam, konkrétne „1.8.2011“, miesta narodenia a týchto dôvodov:
„Spoločník Mahira al‑Assada pre milíciu Shabiha, priamo zapojený do potlačenia civilného obyvateľstva a násilností voči nemu a do koordinácie militantných skupín Shabiha.“
6 V ten istý deň Rada na základe článku 215 ods. 2 ZFEÚ a rozhodnutia 2011/273 prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 755/2011, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 442/2011 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii (Ú. v. EÚ L 99, s. 33). Meno žalobcu je uvedené v riadku 4 tabuľky v prílohe I k uvedenému vykonávaciemu rozhodnutiu s tými istými informáciami a odôvodnením, aké boli uvedené v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu 2011/488.
7 Dňa 2. augusta 2011 Rada v Úradnom vestníku Európskej únie uverejnila oznámenie určené osobám, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia ustanovené v rozhodnutí 2011/273 vykonávanom vykonávacím rozhodnutím 2011/488 a v nariadení č. 442/2011 vykonávanom vykonávacím nariadením č. 755/2011 (Ú. v. EÚ C 227, s. 3).
8 Rozhodnutie 2011/273 a nariadenie č. 442/2011 boli tiež vykonané alebo zmenené a doplnené najmä nasledovnými aktmi, v ktorých sa meno žalobcu na zoznamoch uvedených v prílohe nespomína:
– vykonávacie rozhodnutie Rady 2011/302/SZBP z 23. mája 2011, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2011/273 (Ú. v. EÚ L 136, s. 91), a vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 504/2011 z 23. mája 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 442/2011 (Ú. v. EÚ L 136, s. 45),
– vykonávacie rozhodnutie Rady 2011/367/SZBP z 23. júna 2011, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2011/273 (Ú. v. EÚ L 164, s. 14), a vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 611/2011 z 23. júna 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 442/2011 (Ú. v. EÚ L 164, s. 1),
– vykonávacie rozhodnutie Rady 2011/515/SZBP z 23. augusta 2011, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2011/273 (Ú. v. EÚ L 218, s. 20), vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 843/2011 z 23. augusta 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 442/2011 (Ú. v. EÚ L 218, s. 1),
– rozhodnutie Rady 2011/522/SZBP z 2. septembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2011/273 (Ú. v. EÚ L 228, s. 16), a nariadenie Rady (EÚ) č. 878/2011 z 2. septembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 442/2011 (Ú. v. EÚ L 228, s. 1),
– rozhodnutie Rady 2011/628/SZBP z 23. septembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2011/273 (Ú. v. EÚ L 247, s. 17), a nariadenie Rady (EÚ) č. 950/2011 z 23. septembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 442/2011 (Ú. v. EÚ L 247, s. 3),
– rozhodnutie Rady 2011/684/SZBP z 13. októbra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2011/273 (Ú. v. EÚ L 269, s. 33), a nariadenie Rady (EÚ) č. 1011/2011 z 13. októbra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 442/2011 (Ú. v. EÚ L 269, s. 18),
– rozhodnutie Rady 2011/735/SZBP zo 14. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2011/273 (Ú. v. EÚ L 296, s. 53), a nariadenie Rady (EÚ) č. 1150/2011 zo 14. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 442/2011 (Ú. v. EÚ L 296, s. 1),
– vykonávacie rozhodnutie Rady 2011/736/SZBP zo 14. novembra 2011, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2011/273 (Ú. v. EÚ L 296, s. 55), a vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 1151/2011 zo 14. novembra 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 442/2011 (Ú. v. EÚ L 296, s. 3),
– vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 1244/2011 z 1. decembra 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 442/2011 (Ú. v. EÚ L 319, s. 8).
Rozhodnutie 2011/782 a nariadenie č. 36/2012
9 Rozhodnutím 2011/782/SZBP z 1. decembra 2011 o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2011/273 (Ú. v. EÚ L 319, s. 56), Rada rozhodla, že vzhľadom na vážnosť situácie v Sýrii treba prijať dodatočné reštriktívne opatrenia. V záujme prehľadnosti sa opatrenia uložené rozhodnutím 2011/273 a dodatočné opatrenia zlúčili do jedného právneho nástroja. Rozhodnutie 2011/782 ustanovuje v článku 18 obmedzenia vstupu na územie Únie a v článku 19 zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov osôb a subjektov, ktorých meno alebo názov je uvedený v jeho prílohe I. Meno žalobcu je uvedené v riadku 34 tabuľky obsahujúcej predmetný zoznam, a to pod názvom „A. Osoby“, s tými istými informáciami a odôvodnením, aké boli uvedené v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu 2011/488.
10 Dňa 2. decembra 2011 Rada v úradnom vestníku uverejnila oznámenie určené osobám a subjektom, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia ustanovené v rozhodnutí 2011/782 a v nariadení č. 442/2011 vykonávanom vykonávacím nariadením č. 1244/2011 (Ú. v. EÚ C 351, s. 14).
11 Nariadenie č. 442/2011 bolo nahradené nariadením Rady (EÚ) č. 36/2012 z 18. januára 2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 442/2011 (Ú. v. EÚ L 16, s. 1). Meno žalobcu je uvedené v riadku 34 tabuľky v prílohe II k tomuto rozhodnutiu uvedenému ako posledné s tými istými informáciami a odôvodnením, aké boli uvedené v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu 2011/488.
12 Dňa 24. januára 2012 Rada v úradnom vestníku uverejnila oznámenie určené osobám a subjektom, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia ustanovené v rozhodnutí 2011/782, vykonanom vykonávacím rozhodnutím Rady 2012/37/SZBP a v nariadení č. 36/2012, vykonanom vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 55/2012 o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii (Ú. v. EÚ C 19, s. 5).
13 Rozhodnutie 2011/782 a nariadenie č. 36/2012 boli tiež vykonané alebo zmenené a doplnené najmä nasledovnými aktmi, v ktorých sa meno žalobcu na zoznamoch v prílohe nespomína:
– rozhodnutie Rady 2012/122/SZBP z 27. februára 2012, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2011/782 (Ú. v. EÚ L 54, s. 14), a nariadenie Rady (EÚ) č. 168/2012 z 27. februára 2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 36/2012 (Ú. v. EÚ L 54, s. 1),
– vykonávacie rozhodnutie Rady 2012/172/SZBP z 23. marca 2012, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2011/782 (Ú. v. EÚ L 87, s. 103), a vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 266/2012 z 23. marca 2012, ktorým sa vykonáva článok 32 ods. 1 nariadenia č. 36/2012 (Ú. v. EÚ L 87, s. 45),
– rozhodnutie Rady 2012/206/SZBP z 23. apríla 2012, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2011/782 (Ú. v. EÚ L 110, s. 36),
– vykonávacie rozhodnutie Rady 2012/256/SZBP zo 14. mája 2012, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2011/782 (Ú. v. EÚ L 126, s. 9), a vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 410/2012 zo 14. mája 2012, ktorým sa vykonáva článok 32 ods. 1 nariadenia č. 36/2012 (Ú. v. EÚ L 126, s. 3),
– nariadenie Rady (EÚ) č. 509/2012 z 15. júna 2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 36/2012 (Ú. v. EÚ L 156, s. 10),
– rozhodnutie Rady 2012/322/SZBP z 20. júna 2012, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2011/782 (Ú. v. EÚ L 165, s. 45),
– vykonávacie rozhodnutie Rady 2012/335/SZBP z 25. júna 2012, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2011/782 (Ú. v. EÚ L 165, s. 80), vykonávacie nariadenie Rady 2012/544/SZBP z 25. júna 2012, ktorým sa vykonáva článok 32 ods. 1 nariadenia č. 36/2012 (Ú. v. EÚ L 165, s. 20), a nariadenie Rady (EÚ) č. 545/2012 z 25. júna 2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 36/2012 (Ú. v. EÚ L 165, s. 23),
– rozhodnutie Rady 2012/420/SZBP z 23. júla 2012, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2011/782 (Ú. v. EÚ L 196, s. 59), vykonávacie rozhodnutie Rady 2012/424/SZBP z 23. júla 2012, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2011/782 (Ú. v. EÚ L 196, s. 81), a vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 673/2012 z 23. júla 2012, ktorým sa vykonáva článok 32 ods. 1 nariadenia č. 36/2012 (Ú. v. EÚ L 196, s. 8).
Rozhodnutie 2012/739
14 Rozhodnutím Rady 2012/739/SZBP z 29. novembra 2012 o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii a o zrušení rozhodnutia 2011/782 (Ú. v. EÚ L 330, s. 21) boli predmetné reštriktívne opatrenia zhrnuté do jedného právneho nástroja. Meno žalobcu je uvedené v riadku 33 tabuľky v prílohe I k rozhodnutiu 2012/739 s tými istými informáciami a odôvodnením, aké boli uvedené v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu 2011/488.
15 Dňa 30. novembra 2012 Rada v úradnom vestníku uverejnila oznámenie určené osobám a subjektom, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia ustanovené v rozhodnutí 2012/739 a v nariadení č. 36/2012, vykonávanom vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 1117/2012, o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii (Ú. v. EÚ C 370, s. 6).
16 Cieľom vykonávacieho rozhodnutia Rady 2013/185/SZBP z 22. apríla 2013, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2012/739 (Ú. v. EÚ L 111, s. 77), je aktualizácia zoznamu osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, uvedeného v prílohe I k rozhodnutiu 2012/739. Meno žalobcu je uvedené v riadku 33 tabuľky v prílohe I s tými istými informáciami a odôvodnením, aké boli uvedené v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu 2011/488.
17 Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 363/2013 z 22. apríla 2013, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 36/2012 (Ú. v. EÚ L 111, s. 1), obsahuje tie isté informácie a odôvodnenia, aké boli uvedené v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu 2011/488.
18 Dňa 23. apríla 2013 Rada v úradnom vestníku uverejnila oznámenie určené osobám a subjektom, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia ustanovené v rozhodnutí 2012/739, ktoré sa vykonáva vykonávacím rozhodnutím 2013/185, a v nariadení č. 36/2012, ktoré sa vykonáva vykonávacím nariadením č. 363/2013 (Ú. v. EÚ C 115, s. 5).
Rozhodnutie 2013/255
19 Dňa 31. mája 2013 prijala Rada rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii (Ú. v. EÚ L 147, s. 14). Meno žalobcu je uvedené v riadku 33 tabuľky v prílohe I k uvedenému rozhodnutiu s tými istými informáciami a odôvodnením, aké boli uvedené v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu 2011/488.
20 Dňa 1. júna 2013 Rada v úradnom vestníku uverejnila oznámenie určené osobám a subjektom, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia ustanovené v rozhodnutí 2013/255 a v nariadení č. 36/2012 (Ú. v. EÚ C 155, s. 1).
Konanie a návrhy účastníkov konania
21 Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 26. decembra 2011 podal žalobca túto žalobu o neplatnosť proti rozhodnutiu 2011/273, tak ako bolo vykonané alebo zmenené a doplnené do dňa podania uvedenej žaloby, vrátane všetkých rozhodnutí, na základe ktorých bolo zmenené a doplnené alebo vykonané; nariadeniu č. 442/2011, tak ako bolo vykonané alebo zmenené a doplnené do dňa podania tejto žaloby, vrátane všetkých nariadení, na základe ktorých bolo zmenené a doplnené alebo vykonané, a rozhodnutiu 2011/782, tak ako bolo vykonané alebo zmenené a doplnené do dňa podania predmetnej žaloby, v rozsahu, v akom sa ho tieto akty týkajú.
22 Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 26. decembra 2011 podal žalobca na základe článku 76a Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu žiadosť o skrátené súdne konanie.
23 Rozhodnutím z 29. marca 2012 Všeobecný súd (šiesta komora) zamietol návrh na skrátené súdne konanie.
24 Dňa 20. februára 2012 doručila Rada do kancelárie Všeobecného súdu vyjadrenie k žalobe.
25 Vyjadrením doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 13. februára 2012 požiadal žalobca o povolenie prispôsobiť svoje návrhy, pokiaľ ide o vykonávacie rozhodnutie Rady 2012/37/SZBP z 23. januára 2012, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2011/782 (Ú. v. EÚ L 19, s. 33), vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 55/2012 z 23. januára 2012, ktorým sa vykonáva článok 33 ods. 1 nariadenia č. 36/2012 (Ú. v. EÚ L 19, s. 6), a nariadenie č. 36/2012. Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 16. marca 2012 predložila Rada svoje pripomienky k žiadosti žalobcu, pričom najmä tvrdila, že na jednej strane sa v prvých dvoch aktoch, ktoré sú v nej uvedené, žalobca nespomína, a na druhej strane že žaloba proti nariadeniu č. 36/2012 bola podaná oneskorene. Rozhodnutím zo 4. apríla 2012 Všeobecný súd povolil žalobcovi predložiť vyjadrenie požadujúce prispôsobenie svojich návrhov, ale iba vo vzťahu k nariadeniu č. 36/2012. Žalobca doručil vyjadrenie požadujúce prispôsobenie návrhov do uvedenej kancelárie 15. júna 2012. Podaním doručeným do tejto kancelárie 29. júna 2012 predložila Rada svoje pripomienky k tomuto vyjadreniu požadujúcemu prispôsobenie návrhov.
26 Vyjadrením doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 30. marca 2012 požiadal žalobca o povolenie prispôsobiť svoje návrhy, pokiaľ ide o nariadenie č. 168/2012, rozhodnutie 2012/122, vykonávacie nariadenie č. 266/2012 a vykonávacie rozhodnutie 2012/172. Podaním doručeným do uvedenej kancelárie 24. apríla 2014 predložila Rada svoje pripomienky k žiadosti žalobcu, pričom tvrdila, že v aktoch, ktoré sú v nej uvedené, sa žalobca nespomína. Rozhodnutím z 1. júna 2012 Všeobecný súd nepovolil predloženie vyjadrenia požadujúceho prispôsobenie návrhov.
27 Vyjadrením doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 24. mája 2012 požiadal žalobca o povolenie prispôsobiť svoje návrhy, pokiaľ ide o rozhodnutie 2012/206. Žalobca doručil vyjadrenie požadujúce prispôsobenie návrhov do uvedenej kancelárie 22. júna 2012. Podaním doručeným do tejto kancelárie 3. júla 2012 vyjadrila Rada nesúhlas s prispôsobením návrhov vzhľadom na to, že v uvedenom rozhodnutí sa žalobca nespomína.
28 Vyjadrením doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 22. júna 2012 požiadal žalobca o povolenie prispôsobiť svoje návrhy, pokiaľ ide o vykonávacie rozhodnutie 2012/256 a vykonávacie nariadenie č. 410/2012. Žalobca doručil vyjadrenie požadujúce prispôsobenie návrhov do uvedenej kancelárie 23. júla 2012. Podaním doručeným do tejto kancelárie 9. augusta 2012 vyjadrila Rada nesúhlas s prispôsobením návrhov vzhľadom na to, že v týchto aktoch sa žalobca nespomína.
29 Vyjadrením doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 31. júla 2012 prispôsobil žalobca svoje návrhy, pričom tiež navrhol zrušenie nariadenia č. 509/2012, rozhodnutia 2012/322, vykonávacieho rozhodnutia 2012/335, vykonávacieho nariadenia č. 2012/544, nariadenia č. 545/2012, vykonávacieho nariadenia č. 673/2012, rozhodnutia 2012/420 a vykonávacieho rozhodnutia 2012/424. Vyjadrením doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 9. augusta 2012 vyjadrila Rada nesúhlas s prispôsobením návrhov vzhľadom na to, že v týchto aktoch sa žalobca nespomína.
30 Vyjadrením doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 7. decembra 2012 požiadal žalobca o povolenie prispôsobiť svoje návrhy, pokiaľ ide o rozhodnutie 2012/739. Žalobca doručil vyjadrenie požadujúce prispôsobenie návrhov do uvedenej kancelárie 7. januára 2013. Podaním doručeným do tejto kancelárie 21. januára 2013 Rada nevyjadrila námietky k uvedenému prispôsobeniu návrhov.
31 Vyjadrením doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 24. mája 2013 požiadal žalobca o povolenie prispôsobiť svoje návrhy, pokiaľ ide o rozhodnutie Rady 2013/109/SZBP z 28. februára 2013, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2012/739 (Ú. v. EÚ L 58, s. 8), nariadenie Rady (EÚ) č. 325/2013 z 10. apríla 2013, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 36/2012 (Ú. v. EÚ L 102, s.1), vykonávacie rozhodnutie 2013/185, rozhodnutie Rady 2013/186/SZBP z 22. apríla 2013, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2012/739 (Ú. v. EÚ L 111, s. 101), a vykonávacie nariadenie č. 363/2013. Vyjadrením doručeným do uvedenej kancelárie 24. júna 2013 prispôsobil žalobca svoje návrhy, pričom navrhol iba zrušenie tohto nariadenia uvedeného ako posledné, vykonávacieho rozhodnutia 2013/185 a rozhodnutia 2013/255. Podaním doručeným do tejto kancelárie 17. júla 2013 Rada nevyjadrila námietky k uvedenému prispôsobeniu návrhov.
32 Po zmene zloženia komôr Všeobecného súdu bol sudca spravodajca pridelený do siedmej komory, v dôsledku čoho jej bola pridelená táto vec.
33 Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd rozhodol o začatí ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania ustanovených v článku 64 rokovacieho poriadku vyzval účastníkov konania, aby odpovedali na určité písomné otázky a predložili určité dokumenty. Rada túto výzvu uposlúchla. Zástupca žalobcu naopak oznámil Všeobecnému súdu, že na písomné otázky neodpovie.
34 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 11. júna 2014.
35 Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil v časti, v ktorej sa ho tieto akty týkajú, rozhodnutie 2011/273, nariadenie č. 442/2011, vykonávacie rozhodnutie 2011/302, vykonávacie nariadenie č. 504/2011, vykonávacie rozhodnutie 2011/367, vykonávacie nariadenie č. 611/2011, vykonávacie rozhodnutie 2011/488, vykonávacie nariadenie č. 755/2011, vykonávacie rozhodnutie 2011/515, vykonávacie nariadenie č. 843/2011, rozhodnutie 2011/522, nariadenie č. 878/2011, rozhodnutie 2011/628, nariadenie č. 950/2011, rozhodnutie 2011/684, nariadenie č. 1011/2011, rozhodnutie 2011/735, vykonávacie rozhodnutie 2011/736, nariadenie č. 1150/2011, vykonávacie nariadenie č. 1151/2011, rozhodnutie 2011/782, vykonávacie rozhodnutie č. 1244/2011, nariadenie č. 36/2012, rozhodnutie 2012/206, vykonávacie rozhodnutie 2012/256, vykonávacie nariadenie č. 410/2012, nariadenie č. 509/2012, rozhodnutie 2012/322, vykonávacie rozhodnutie 2012/335, vykonávacie nariadenie č. 544/2012, nariadenie č. 545/2012, rozhodnutie 2012/420, vykonávacie rozhodnutie 2012/424, vykonávacie nariadenie č. 673/2012, rozhodnutie 2012/739, vykonávacie rozhodnutie 2013/185, vykonávacie nariadenie č. 363/2013 a rozhodnutie 2013/255,
– zaviazal Radu na náhradu trov konania.
36 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– vyhlásil za neprípustné prispôsobenie návrhov vo vzťahu k nariadeniu č. 36/2012, rozhodnutiu 2012/206, vykonávaciemu rozhodnutiu č. 410/2012, vykonávaciemu rozhodnutiu 2012/256, nariadeniu č. 509/2012, rozhodnutiu 2012/322, vykonávaciemu rozhodnutiu 2012/335, vykonávaciemu nariadeniu č. 2012/544, nariadeniu č. 545/2012, vykonávaciemu nariadeniu č. 673/2012, rozhodnutiu 2012/420 a vykonávaciemu rozhodnutiu 2012/424,
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
Právny stav
O prípustnosti
37 Rada bez toho, aby vzniesla námietku podľa článku 114 rokovacieho poriadku, namieta čiastočnú neprípustnosť tejto žaloby, založenú na jej oneskorenom podaní a žalobcovom nedostatku záujmu na konaní.
O oneskorenom podaní žaloby
38 Podľa článku 263 šiesteho odseku ZFEÚ sa žaloba o neplatnosť musí podať do dvoch mesiacov od zverejnenia napadnutého aktu, alebo jeho oznámenia žalobcovi, alebo ak toto chýba, odo dňa, keď sa o ňom žalobca dozvedel. V súlade s článkom 102 ods. 1 rokovacieho poriadku, ak lehota určená na podanie žaloby proti aktu vydanému inštitúciou začína plynúť odo dňa uverejnenia tohto aktu, lehota sa počíta od konca 14. dňa po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. V súlade s ustanoveniami článku 102 ods. 2 tohto rokovacieho poriadku sa k tejto lehote navyše pripočíta 10‑dňová lehota zohľadňujúca vzdialenosť.
39 Navyše, pokiaľ ide o reštriktívne opatrenia, lehota na podanie žaloby o neplatnosť proti aktu ukladajúcemu uvedené opatrenia voči osobe alebo subjektu začína plynúť až buď odo dňa individuálneho oznámenia tohto aktu dotknutej osobe, ak je jej adresa známa, alebo odo dňa uverejnenia oznámenia v úradnom vestníku, ak nebolo možné uskutočniť priame oznámenie tohto aktu dotknutej osobe (rozsudok Súdneho dvora z 23. apríla 2013, Gbagbo a i./Rada, C‑478/11 P až C‑482/11 P, body 59 až 62).
40 Vzhľadom na to, že rokovací poriadok v článku 102 ods. 1 stanovuje dodatočnú štrnásťdňovú lehotu na podanie žaloby proti aktom uverejneným v úradnom vestníku, treba dospieť k záveru, že toto ustanovenie sa musí analogicky uplatniť vtedy, ak skutočnosťou spôsobujúcou začiatok plynutia lehoty na podanie žaloby je oznámenie týkajúce sa týchto aktov, ktoré je rovnako uverejnené v úradnom vestníku. Rovnaké dôvody, ktoré odôvodnili poskytnutie dodatočnej štrnásťdennej lehoty vo vzťahu k uverejneným aktom, totiž platia pokiaľ ide o uverejnené oznámenia, na rozdiel od individuálnych oznámení (rozsudok Všeobecného súdu zo 4. februára 2014, Syrian Lebanese Commercial Bank/Rada, T‑174/12 a T‑80/13, body 64 a 65).
41 V prvom rade, pokiaľ ide o návrh na začatie konania, treba uviesť, že do kancelárie Všeobecného súdu bol doručený 26. decembra 2011.
42 Na jednej strane, pokiaľ žalobca v žalobe navrhuje zrušenie rozhodnutia 2011/273, tak ako bolo vykonané vykonávacím rozhodnutím 2011/488, a nariadenia č. 442/2011, tak ako bolo vykonané vykonávacím nariadením č. 755/2011, treba uviesť, že žaloba bola podaná oneskorene.
43 Rada totiž žalobcovi nezaslala individuálne oznámenie. Uskutočnila oznámenie určené osobám, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia ustanovené v rozhodnutí 2011/273 vykonávanom vykonávacím rozhodnutím 2011/488 a v nariadení č. 442/2011 vykonávanom vykonávacím nariadením č. 755/2011, a to na základe oznámenia uverejneného v úradnom vestníku 2. augusta 2011 (pozri bod 7 vyššie). Lehota na podanie žaloby tak uplynula 26. októbra 2011, to znamená dávno pred dňom podania žaloby.
44 Žalobca však Rade vytýka, že mu rozhodnutie 2011/273, tak ako bolo vykonané vykonávacím rozhodnutím 2011/488, a nariadenie č. 442/2011, tak ako bolo vykonané vykonávacím nariadením č. 755/2011, neoznámila individuálne. V tejto súvislosti uvádza, že tvrdeniu, podľa ktorého nebola jeho adresa Rade známa, protirečí jeho postavenie obchodníka, ktorý je dobre etablovaný, ako aj jeho postavenie všeobecne známej osoby patriacej k čelným predstaviteľom sýrskeho hospodárstva. Ďalej tvrdí, že lehota na podanie žaloby začína plynúť až po konaní o preskúmaní pred Radou, ktoré bolo v prejednávanej veci ukončené až 5. januára 2012, čo je deň, kedy Rada po prvýkrát odpovedala na žalobcovu žiadosť o preskúmanie.
45 Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, podľa ktorej mu mali byť rozhodnutia oznámené individuálne, keďže jeho adresa bola známa, treba hneď na úvod uviesť, že článok 5 ods. 2 rozhodnutia 2011/273 stanovuje, že Rada dotknutej osobe alebo subjektu oznámi svoje rozhodnutie vrátane dôvodov zaradenia do zoznamu osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, a to buď priamo, ak je ich adresa známa, alebo prostredníctvom uverejnenia oznámenia, a poskytne dotknutej osobe alebo subjektu možnosť vyjadriť sa.
46 Navyše treba pripomenúť, že v súlade s judikatúrou si Rada nemôže svojvoľne vybrať spôsob oznámenia svojich rozhodnutí dotknutým osobám. Z bodu 61 rozsudku Gbagbo a i./Rada, už citovaného, totiž vyplýva, že podľa Súdneho dvora má byť nepriame oznámenie aktov, ktorých zrušenie sa navrhuje, prostredníctvom uverejnenia oznámenia v úradnom vestníku možné iba v prípadoch, kedy Rada nemôže uskutočniť oznámenie.
47 V predmetnom prípade sa skutočnosť, že nezaslala žalobcovi individuálne oznámenie, nedá Rade vytknúť. Treba totiž uviesť, že inštitúcie Únie nemajú v Sýrii k dispozícii neobmedzené zdroje s cieľom vyhľadávania súkromných adries všetkých fyzických osôb dotknutých režimom reštriktívnych opatrení, osobitne v období nepokojov. Navyše, prax Rady spočívajúca v zasielaní oznámení fyzickým osobám len na ich súkromnú adresu, a nie na adresu ich miesta podnikania, je odôvodnená vzhľadom na to, že v opačnom prípade by oznámenie mohli otvoriť a prečítať osoby, ktoré sú vo vzťahu k dotknutej osobe tretími osobami, pričom ale reštriktívne opatrenia predstavujú citlivú oblasť. Rada teda za okolností prejednávanej veci nemala inú možnosť, ako oznámiť zaradenie mena žalobcu na zoznam osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, prostredníctvom uverejnenia oznámenia v úradnom vestníku.
48 Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, podľa ktorého lehota na podanie žaloby začína plynúť až po konaní o preskúmaní pred Radou, treba ho zamietnuť. V tomto ohľade stačí pripomenúť, že na základe článku 263 šiesteho odseku ZFEÚ je lehota na podanie žaloby proti aktu inštitúcií Únie v dĺžke dvoch mesiacov od zverejnenia napadnutého aktu, alebo jeho oznámenia žalobcovi, alebo ak toto chýba, odo dňa, keď sa o ňom žalobca dozvedel. Na základe možnosti obrátiť sa na Radu v rámci konania o preskúmaní teda nie je možné odchýliť sa od takéhoto pravidla. V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa ustálenej judikatúry sa od uplatnenia procesných lehôt možno odchýliť, len pokiaľ ide o výnimočné prípady nepredvídateľnej okolnosti alebo vyššej moci v súlade s článkom 45 druhým pododsekom Štatútu Súdneho dvora, keďže prísne uplatnenie týchto predpisov zodpovedá požiadavkám právnej istoty a potrebe vyhnúť sa akejkoľvek diskriminácii alebo svojvoľnému zaobchádzaniu pri výkone spravodlivosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 26. novembra 1985, Cockerill‑Sambre/Komisia, 42/85, Zb. s. 3749, bod 10, a uznesenia Súdneho dvora z 5. februára 1992, Francúzsko/Komisia, C‑59/91, Zb. s. I‑525, bod 8, a zo 7. mája 1998, Írsko/Komisia, C‑239/97, Zb. s. I‑2655, bod 7).
49 Na druhej strane, pokiaľ žalobca v žalobe navrhuje zrušenie rozhodnutia 2011/782, žaloba bola podaná pri dodržaní lehôt upravených v článku 263 šiestom odseku ZFEÚ, vykladanom v spojení s článkom 102 ods. 2 rokovacieho poriadku. V tomto ohľade treba uviesť, že vzhľadom na to, že Rada na jednej strane uskutočnila oznámenie určené osobám a subjektom, na ktoré sa vzťahuje uvedené rozhodnutie, na základe oznámenia uverejneného v úradnom vestníku 2. decembra 2011 (pozri bod 10 vyššie) a že žaloba bola podaná 26. decembra 2011, v časti týkajúcej sa tohto rozhodnutia bola žaloba podaná včas. Nie je preto potrebné zohľadniť ďalšie faktory, ako je dátum uverejnenia v úradnom vestníku alebo dátum individuálneho oznámenia žalobcovi.
50 Z uvedeného vyplýva, že žalobu nie je možné považovať za podanú včas v časti návrhu na zrušenie rozhodnutia 2011/273, tak ako bolo vykonané vykonávacím rozhodnutím 2011/488, a nariadenia č. 442/2011, tak ako bolo vykonané vykonávacím nariadením č. 755/2011. Žaloba bola naopak podaná včas v časti týkajúcej sa rozhodnutia 2011/782.
51 V druhom rade, pokiaľ ide o žiadosti o prispôsobenie návrhov, treba konštatovať, že boli podané včas v súlade s článkom 263 šiestym odsekom ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok Všeobecného súdu zo 6. septembra 2013, Iranian Offshore Engineering & Construction/Rada, T‑110/12, body 16 a 17). Každá z uvedených žiadostí bola totiž podaná v priebehu dvoch mesiacov odo dňa prijatia aktu (pozri body 25 až 31 vyššie). Nie je preto potrebné zohľadniť ďalšie faktory, ako je dátum uverejnenia v úradnom vestníku alebo dátum individuálneho oznámenia žalobcovi.
52 Vzhľadom na vyššie uvedené musia byť všetky žiadosti o prispôsobenie návrhov považované za prípustné ratione temporis.
O záujme na konaní
53 Podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ „akákoľvek fyzická alebo právnická osoba môže za podmienok ustanovených v prvom a druhom odseku podať žalobu proti aktom, ktoré sú jej určené alebo ktoré sa jej priamo a osobne týkajú, ako aj voči regulačným aktom, ktoré sa jej priamo týkajú a nevyžadujú vykonávacie opatrenia“.
54 Podľa ustálenej judikatúry je prípustnosť žaloby o neplatnosť podaná fyzickou alebo právnickou osobou podmienená tým, že táto osoba preukáže, že vznikol a stále pretrváva právny záujem na zrušení napadnutého aktu (rozsudok Súdneho dvora z 13. júla 2000, Parlament/Richard, C‑174/99 P, Zb. s. I‑6189, bod 33, a rozsudok Všeobecného súdu z 28. septembra 2004, MCI/Komisia, T‑310/00, Zb. s. II‑3253, bod 44).
55 Záujem na konaní musí pretrvávať až do vyhlásenia rozhodnutia súdu, čím sa predpokladá, že očakávaný výsledok konania môže priniesť prospech účastníkovi konania, ktorý žalobu podal (rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 2007, Wunenburger/Komisia, C‑362/05 P, Zb. s. I‑4333, bod 42, a uznesenie Všeobecného súdu zo 7. decembra 2011, Fellah/Rada, T‑255/11, bod 12).
56 Tento prospech môže vyplývať tak z hmotných záujmov, ako aj morálnych záujmov, a zo žalobcových perspektív do budúcnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 27. júna 1973, Kley/Komisia, 35/72, Zb. s. 679, bod 4, a rozsudok Všeobecného súdu z 28. mája 1998, W/Komisia, T‑78/96 a T‑170/96, Zb. VS s. I‑A 239, II‑745, bod 47).
57 V predmetnom prípade Rada tvrdí, že žaloba je neprípustná v časti týkajúcej sa aktov, v ktorých sa žalobca nespomína, keďže žalobca z tohto dôvodu nemá žiaden záujem na konaní. Tiež tvrdí, že návrh na zrušenie v časti týkajúcej sa rozhodnutia 2011/273 je neprípustný z dôvodu nedostatku záujmu na konaní, vzhľadom na skutočnosť, že tento akt bol zrušený a nahradený rozhodnutím 2011/782.
– O aktoch, v ktorých sa meno žalobcu nespomína
58 V prvom rade, pokiaľ ide o akty, vo vzťahu ku ktorým žalobca údajne nemá záujem na konaní z dôvodu, že sa v nich neuvádza jeho meno, treba konštatovať, že spomedzi všetkých aktov napadnutých v rámci návrhu na začatie konania iba rozhodnutie 2011/782, ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2011/273, vo svojich prílohách výslovne odkazuje na žalobcu. Preto žalobca v čase podania uvedenej žaloby preukázal záujem na návrhu, aby Všeobecný súd tento akt zrušil vzhľadom na to, že toto zrušenie môže žalobcovi priniesť odstránenie jeho mena zo zoznamov osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia prijaté voči Sýrii.
59 V druhom rade, pokiaľ ide o akty napadnuté v rámci vyjadrenia požadujúceho prispôsobenie návrhov, žalobca navrhuje zrušenie viacerých aktov prijatých Radou, ktorými sa vykonáva alebo mení a dopĺňa tak rozhodnutie 2011/782, ako aj nariadenie č. 36/2012 a rovnako aj rozhodnutia 2012/739 a 2013/255.
60 V tomto ohľade treba konštatovať, že iba nariadenie č. 36/2012, tak ako bolo vykonané vykonávacím nariadením č. 363/2013, rozhodnutie 2012/739, tak ako bolo vykonané vykonávacím rozhodnutím 2013/185 a rozhodnutie 2013/255 výslovne odkazujú na žalobcu. Pokiaľ totiž ide o tieto akty, buď je meno žalobcu zaradené na zoznamoch týkajúcich sa reštriktívnych opatrení, ktoré sú priložené k základným aktom, alebo sú údaje týkajúce sa uvedených zaradení nahradené. Z tohto dôvodu treba konštatovať, že vo vzťahu k nim si žalobca zachováva záujem na konaní vzhľadom na to, že v dôsledku ich zrušenia by došlo k odstráneniu jeho mena z predmetných zoznamov. Naproti tomu to neplatí rovnako pre ostatné akty uvedené vo vyjadrení požadujúcom prispôsobenie návrhov, v ktorých sa žalobca vôbec neuvádza.
61 Preto vzhľadom na závery vyvodené v bodoch 50, 52, 58 a 60 vyššie musí byť žaloba zamietnutá ako neprípustná v časti, v ktorej smeruje proti nasledovným aktom:
– rozhodnutiu 2011/273, tak ako bolo vykonané alebo zmenené a doplnené vykonávacími rozhodnutiami 2011/302, 2011/367, 2011/515 a 2011/736, ako aj rozhodnutiam 2011/628, 2011/684 a 2011/735,
– nariadeniu č. 442/2011, tak ako bolo vykonané alebo zmenené a doplnené vykonávacími nariadeniami č. 504/2011, č. 611/2011, č. 843/2011, č. 1151/2011 a č. 1244/2011, ako aj nariadeniam č. 878/2011, č. 950/2011, č. 1011/2011 a č. 1150/2011,
– vykonávacím rozhodnutiam 2012/256, 2012/335 a 2012/424, ako aj rozhodnutiam 2012/206, 2012/322 a 2012/420, ktorými sa vykonáva alebo mení a dopĺňa rozhodnutie 2011/782,
– vykonávacím nariadeniam č. 410/2012, č. 2012/544 a č. 673/2012, ako aj nariadeniam č. 509/2012, č. 545/2012 a č. 325/2013, ktorými sa vykonáva alebo mení a dopĺňa nariadenie č. 36/2012.
– O zrušených a nahradených aktoch
62 Pokiaľ ide o akty, vo vzťahu ku ktorým žalobca údajne nemá záujem na konaní z dôvodu, že už nie sú účinné, treba uviesť, že tak ako tvrdí Rada, rozhodnutie 2011/782 bolo zrušené a nahradené rozhodnutím 2012/739 a že toto rozhodnutie uvedené ako posledné už nie je účinné od 1. júna 2013, v súlade s jeho článkom 31 ods. 1.
63 Preto treba konštatovať, že odo dňa ich zrušenia a skončenia účinnosti prestali rozhodnutia 2011/782 a 2012/739 vyvolávať právne účinky.
64 Podľa ustálenej judikatúry si žalobca v rámci žaloby o neplatnosť môže zachovať záujem na vyhlásení aktu, ktorý bol v priebehu konania zrušený, za neplatný, ak zrušenie takého aktu ako výsledok konania môže mať stále právne následky (pozri uznesenie Všeobecného súdu zo 14. januára 2013, Divandari/Rada, T‑497/10, bod 19 a tam citovanú judikatúru).
65 Pretrvávanie záujmu žalobcu na konaní treba posudzovať in concreto, s prihliadnutím najmä na následky namietanej protiprávnosti a povahu údajne spôsobenej škody (rozsudok Súdneho dvora zo 6. júna 2013, Ayadi/Komisia, C‑183/12 P, bod 63).
66 Je na samotnom žalobcovi, aby preukázal záujem na konaní vo vzťahu k zrušeným aktom (uznesenie Všeobecného súdu z 15. mája 2013, Post Invest Europe/Komisia, T‑413/12, bod 22).
67 V predmetnom prípade ani zo spisu z tejto veci, ani z odpovedí, ktoré žalobca v tomto ohľade poskytol na pojednávaní, nevyplýva, že by mu vyhlásenie napadnutých aktov, ktoré už nie sú účinné, za neplatné, mohlo stále priniesť prospech. V tejto súvislosti treba osobitne uviesť, že žalobca v replike nereagoval na tvrdenia Rady uvedené v jej vyjadrení k žalobe, podľa ktorých už žalobca nemá záujem na konaní vo vzťahu k zrušeným aktom. V tomto kontexte nepreukázal svoj záujem na konaní v súlade s judikatúrou citovanou v bode 66 vyššie (pozri v tomto zmysle rozsudky Všeobecného súdu z 12. júna 2013, HTTS/Rada, T‑128/12 a T‑182/12, body 34 a 35, a zo 6. septembra 2013, Bateni/Rada, T‑42/12 a T‑181/12, body 31 a 32).
68 Z uvedeného vyplýva, že žalobca nešpecifikoval svoj záujem na konaní vo vzťahu k rozhodnutiam 2011/782, 2012/739 a 2013/185. Všeobecný súd preto usudzuje, že už nie je potrebné rozhodnúť o tejto žalobe, pokiaľ ide o jej časť smerujúcu proti týmto aktom.
Záver o prípustnosti
69 Vzhľadom na posúdenie vykonané v bodoch 37 až 68 vyššie, táto žaloba je prípustná iba pokiaľ ide o nariadenie č. 36/2012, vykonávacie rozhodnutie č. 363/2013 a rozhodnutie 2013/255, v časti, v ktorej sa tieto akty týkajú žalobcu (ďalej len „napadnuté akty“).
O veci samej
70 Na podporu žaloby uvádza žalobca dva žalobné dôvody. Prvý žalobný dôvod je založený na porušení práva na obhajobu, povinnosti odôvodnenia, práva byť vypočutý a práva na účinnú súdnu ochranu. Druhý žalobný dôvod je založený na porušení práva vlastniť majetok a na porušení hospodárskej slobody.
71 Na základe prvého žalobného dôvodu žalobca Rade vytýka, že porušila jeho právo na obhajobu, povinnosť odôvodnenia, jeho právo byť vypočutý a jeho právo na účinnú súdnu ochranu. V tomto ohľade uvádza, že podľa judikatúry sú základné práva neoddeliteľnou súčasťou všeobecných zásad práva Únie, takže dodržiavanie uvedených práv je podmienkou zákonnosti aktov, ktoré Únia prijíma.
72 Žalobca v tomto ohľade uvádza v podstate tri výhrady.
73 Po prvé žalobca vytýka Rade, že mu nezaslala žiadne formálne oznámenie, ktoré by mu umožnilo oboznámiť sa s dôvodmi zaradenia jeho mena na zoznamy osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia stanovené napadnutými aktmi. Tvrdí, že z práva na účinnú právnu ochranu vyplýva, že Rada je povinná oznámiť osobe alebo subjektu dotknutému reštriktívnymi opatreniami dôvody vedúce k zaradeniu jeho mena na uvedené zoznamy. Navyše zdôrazňuje, že Rada neodpovedala na jeho otázky, pričom sa obmedzila iba na potvrdenie zaradenia jeho mena na tieto zoznamy.
74 Po druhé žalobca tvrdí, že v predmetnom prípade sa Rada pri odôvodnení zaradenia jeho mena na predmetné zoznamy obmedzila na uvedenie neurčitých a všeobecných záverov. V tomto ohľade pripomína, že podľa judikatúry, vzhľadom na skutočnosť, že osoby a subjekty, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, nemajú právo na predchádzajúce vypočutie, rešpektovanie povinnosti odôvodnenia je o to dôležitejšie. Toto odôvodnenie by sa malo týkať nielen právneho základu uplatnenia predmetného aktu, ale aj presných a konkrétnych dôvodov, na základe ktorých sa Rada v rámci svojej diskrečnej právomoci pri posúdení domnieva, že na predmetné osoby alebo subjekty sa musia vzťahovať reštriktívne opatrenia. Napokon tvrdí, že nedostatok odôvodnenia aktov Únie nie je možné napraviť vysvetleniami predloženými v rámci konania pred súdom Únie.
75 Po tretie žalobca namieta proti dôvodom zaradenia jeho mena na predmetné zoznamy a tvrdí, že Rada neuniesla dôkazné bremeno, ktoré je v tomto ohľade na jej strane.
76 Rada namieta proti tvrdeniam žalobcu.
77 Všeobecný súd sa domnieva, že je vhodné najprv preskúmať tretiu výhradu.
78 Na podporu tretej výhrady žalobca tvrdí, že Rada dostatočne v súlade s právnymi predpismi nepreukázala dôvody, ktoré by odôvodňovali zaradenie jeho mena na predmetné zoznamy. Vytýka jej, že neposkytla dôkazy preukazujúce jeho spojenie s pánom Maher Al‑Asaadom a milíciou Shabiha. Zdôrazňuje, že dôkazné bremeno je na strane Rady a že svoje rozhodnutie nemôže založiť na domnienkach.
79 Rada bez ďalšieho pripomína, že v oblasti reštriktívnych opatrení je Všeobecný súd povinný vykonať preskúmanie iba v obmedzenom rozsahu, pokiaľ ide o zákonnosť rozhodnutí prijatých inštitúciami Únie. Ďalej tvrdí, že zaradenie mena žalobcu na predmetné zoznamy je odôvodnené najmä vzhľadom na skutočnosť, že patrí k osobám spojeným s režimom, ktoré prispievajú k porušovaniu ľudských práv. V tomto ohľade tvrdí, že na žalobcu sa uplatnilo opatrenie zmrazenia finančných prostriedkov na základe informácií poskytnutých členským štátom, ktoré boli zaradené medzi „Dôverné EÚ“. Tiež odkazuje na informácie pochádzajúce z tzv. „otvorených“ zdrojov. Domnieva sa, že hoci žalobca namieta proti správnosti odôvodnenia, nepredložil žiadne dokumenty a informácie, ktoré by mohli preukázať jeho nesprávnosť.
80 Podľa judikatúry účinnosť súdneho preskúmania zaručená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie predovšetkým vyžaduje, aby sa súd Únie pri preskúmaní zákonnosti dôvodov, o ktoré sa opiera rozhodnutie zapísať meno určitej osoby na zoznamy osôb, na ktoré sa vzťahujú sankcie, alebo ho na nich ponechať, uistil o tom, či sa toto rozhodnutie opiera o dostatočne silný skutkový základ. Je preto potrebné overiť skutočnosti uvádzané v zhrnutí dôvodov, o ktoré sa predmetné rozhodnutie opiera, tak, aby súdne preskúmanie nebolo obmedzené len na abstraktné posúdenie pravdepodobnosti uvádzaných dôvodov, ale aby sa týkalo otázky, či sú tieto dôvody, alebo aspoň jeden z nich, ktorý je sám osebe dostatočný na odôvodnenie tohto rozhodnutia, podložené (pozri rozsudok Súdneho dvora z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, ďalej len „Kadi II“, bod 119).
81 V prípade pochybností je úlohou príslušného orgánu Únie, aby preukázal dôvodnosť dôvodov uplatňovaných proti dotknutej osobe, pričom táto osoba nie je povinná predložiť opačné dôkazy svedčiace o neexistencii ich dôvodnosti. Je potrebné, aby boli dôvody použité proti dotknutej osobe podložené informáciami a dôkazmi zo strany predmetného orgánu. Ak tieto skutočnosti neumožňujú rozhodnúť o dôvodnosti niektorého z dôvodov, súd Únie ho nemôže prijať ako dôvod na rozhodnutie o predmetnom zápise alebo o jeho zachovaní (rozsudok Kadi II, body 121 až 123).
82 V predmetnom prípade treba v prvom rade konštatovať, že jediné zdôvodnenie, ktoré Rada poskytla na odôvodnenie zahrnutia mena žalobcu na predmetné zoznamy, sú časti dokumentu z 25. júla 2011 pod značkou „Coreu PESC/0317/11“ (dokument Rady 5044/12). Tento dokument obsahuje rovnaké stručné odôvodnenie ako to, ktoré je uvedené v napadnutých aktoch, a to najmä že žalobca je spoločníkom pána Mahira al‑Assada pre milíciu Shabiha a že je priamo zapojený do represií tým, že podporuje militantné skupiny Shabiha. Rada teda neposkytla žiaden dodatočný dôkaz, ktorým by sa dalo podložiť tvrdenie o existencii spojitosti medzi žalobcom a pánom Maherom Al‑Assadom, alebo túto spojitosť aspoň naznačiť.
83 Rada ďalej v prílohe ku svojim písomnostiam predložila články uverejnené na rôznych internetových stránkach, týkajúce sa milície Shabiha, s cieľom preukázania spojitosti žalobcu s uvedenou milíciou, predovšetkým internetovú stránku Wikipédia, oficiálnu internetovú stránku Moslimského bratstva a internetovú stránku Saada Syria Forums. Bez ohľadu na otázku, či sú tieto informácie dôveryhodné a či ich Rada v čase prijatia napadnutých aktov skutočne zohľadnila, treba konštatovať, že iba na dvoch z týchto stránok sa stručne spomína meno žalobcu a že žiadna z nich neposkytuje dostatočne podložené podrobné informácie o žalobcovi a jeho účasti v milícii.
84 Rada v odpovedi na otázku Všeobecného súdu na pojednávaní nevedela predložiť žiaden dodatočný dôkaz, ktorý by mohol podložiť spojitosť medzi žalobcom a pánom Maher‑Al‑Assadom na jednej strane a milíciou Shabiha na druhej strane.
85 V dôsledku toho dokumenty a informácie predložené Radou neobsahujú žiaden nepriamy dôkaz, ktorým by bolo možné podložiť jej tvrdenia, podľa ktorých má žalobca na jednej strane spojitosť s Mahirom al‑Assadom pre milíciu Shabiha a na druhej strane je priamo zapojený do potlačenia civilného obyvateľstva a násilností voči nemu a do koordinácie uvedených militantných skupín.
86 Z uvedeného vyplýva, že Rada neuniesla dôkazné bremeno, ktoré je na jej strane na základe článku 47 Charty základných práv, tak ako ich Súdny dvor vykladá vo svojom rozsudku Kadi II.
87 Preto treba vyhovieť tretej výhrade vznesenej žalobcom na podporu prvého žalobného dôvodu a zrušiť napadnuté akty v časti, v ktorej sa týkajú žalobcu, bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ostatné žalobné dôvody predložené na podporu tejto žaloby.
O časových účinkoch zrušenia napadnutých aktov
88 Podľa článku 264 druhého odseku ZFEÚ môže Všeobecný súd, ak to považuje za potrebné, uviesť, ktoré účinky aktu vyhláseného za neplatný sa považujú za konečné. Z judikatúry vyplýva, že toto ustanovenie umožňuje súdu Únie rozhodnúť o dátume právoplatnosti jej zrušujúcich rozsudkov (pozri rozsudok Všeobecného súdu z 12. decembra 2013, Nabipour a i./Rada, T-58/12, body 250 a 251 a tam citovanú judikatúru).
89 V predmetnom prípade Všeobecný súd z dôvodov uvedených nižšie usudzuje, že je potrebné zachovať časové účinky napadnutých aktov až do uplynutia lehoty na podanie odvolania podľa článku 56 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora alebo ak bolo odvolanie v tejto lehote podané, až do zamietnutia odvolania.
90 Treba totiž pripomenúť, že Únia prijala reštriktívne opatrenia voči Sýrii z dôvodu represií voči civilnému obyvateľstvu tejto krajiny, a že tieto opatrenia tak sledujú humanitárne a mierové ciele.
91 Záujem žalobcu na dosiahnutí okamžitej právoplatnosti tohto zrušujúceho rozsudku preto musí byť vyvážený cieľom všeobecného záujmu sledovaným politikou Únie v oblasti reštriktívnych opatrení voči Sýrii. Zmenu časových účinkov zrušenia reštriktívneho opatrenia je tak možné odôvodniť potrebou zabezpečiť účinnosť reštriktívnych opatrení, a v konečnom dôsledku naliehavými dôvodmi týkajúcimi sa udržiavania medzinárodných vzťahov Únie a jej členských štátov.
92 Zrušenie napadnutých aktov s okamžitým účinkom v časti, v ktorej sa týkajú žalobcu, by žalobcovi umožnilo previesť z Únie všetky svoje aktíva alebo ich časť, pričom Rada by v prípade potreby nemohla včas uplatniť článok 266 ZFEÚ s cieľom napraviť nedostatky zistené v tomto rozsudku, čím by mohlo dôjsť k vážnemu a nezvratnému narušeniu účinnosti akéhokoľvek zmrazenia aktív, o ktorom by v budúcnosti mohla Rada rozhodnúť vo vzťahu k žalobcovi.
93 Pokiaľ totiž ide o uplatnenie článku 266 ZFEÚ v predmetnom prípade, treba uviesť, že zrušenie zaradenia mena žalobcu na predmetné zoznamy na základe tohto rozsudku vyplýva zo skutočnosti, že dôvody tohto zaradenia nie sú podložené dostatočnými dôkazmi (pozri body 82 až 86 vyššie). Hoci prináleží Rade rozhodnúť o spôsoboch vykonania tohto rozsudku, nové zaradenie žalobcu na zoznamy tak a priori nemôže byť vylúčené. V rámci nového preskúmania má totiž Rada možnosť znovu zaradiť meno žalobcu na zoznamy na základe dostatočne podložených dôvodov v súlade s právnymi predpismi.
94 Z uvedeného vyplýva, že účinky zrušených rozhodnutí a nariadení musia byť vo vzťahu k žalobcovi zachované až do uplynutia lehoty na podanie odvolania alebo ak bude odvolanie v tejto lehote podané, až do prípadného zamietnutia odvolania.
O trovách
95 Podľa článku 87 ods. 2 prvého pododseku rokovacieho poriadku, účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podľa článku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku však môže Všeobecný súd rozdeliť náhradu trov konania alebo rozhodnúť tak, že každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy, ak účastníci konania nemajú úspech v jednej časti alebo vo viacerých častiach predmetu konania.
96 Vzhľadom na to, že v predmetnom prípade účastníci konania nemali úspech v jednej časti alebo vo viacerých častiach predmetu konania, spravodlivo sa uplatní vyššie uvedené ustanovenie, a to tak, že Rada znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť jednu tretinu trov konania vynaložených žalobcom.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Vzhľadom na oneskorené podanie sa žaloba zamieta ako neprípustná v časti, v ktorej smeruje k zrušeniu vykonávacieho rozhodnutia Rady 2011/488/SZBP z 1. augusta 2011, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2011/273/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii, a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 755/2011 z 1. augusta 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 442/2011 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii.
2. Žaloba sa zamieta ako neprípustná v časti, v ktorej smeruje k zrušeniu rozhodnutia Rady 2011/273/SZBP z 9. mája 2011 o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii, nariadenia Rady (EÚ) č. 442/2011 z 9. mája 2011 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii, vykonávacieho rozhodnutia Rady 2011/302/SZBP z 23. mája 2011, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2011/273, vykonávacieho rozhodnutia Rady 2011/367/SZBP z 23. júna 2011, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2011/273, vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 504/2011 z 23. mája 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 442/2011, vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 611/2011 z 23. júna 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 442/2011, vykonávacieho rozhodnutia Rady 2011/515/SZBP z 23. augusta 2011, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2011/273, vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 843/2011 z 23. augusta 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 442/2011, rozhodnutia Rady 2011/522/SZBP z 2. septembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2011/273, nariadenia Rady (EÚ) č. 878/2011 z 2. septembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 442/2011, rozhodnutia Rady 2011/628/SZBP z 23. septembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2011/273, nariadenia Rady (EÚ) č. 950/2011 z 23. septembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 442/2011, rozhodnutia Rady 2011/684/SZBP z 13. októbra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2011/273, nariadenia Rady (EÚ) č. 1011/2011 z 13. októbra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 442/2011, rozhodnutia Rady 2011/735/SZBP zo 14. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2011/273, vykonávacieho rozhodnutia Rady 2011/736/SZBP zo 14. novembra 2011, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2011/273, nariadenia Rady (EÚ) č. 1150/2011 zo 14. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 442/2011, vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1151/2011 zo 14. novembra 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 442/2011, vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1244/2011 z 1. decembra 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 442/2011, rozhodnutia Rady 2012/206/SZBP z 23. apríla 2012, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2011/782/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii, vykonávacieho rozhodnutia Rady 2012/256/SZBP zo 14. mája 2012, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2011/782/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii, vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 410/2012 zo 14. mája 2012, ktorým sa vykonáva článok 32 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii, nariadenia Rady (EÚ) č. 509/2012 z 15. júna 2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii, rozhodnutia Rady 2012/322/SZBP z 20. júna 2012, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2011/782/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii, vykonávacieho rozhodnutia Rady 2012/335/SZBP z 25. júna 2012, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2011/782/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii, nariadenia Rady (EÚ) 2012/544/SZBP z 25. júna 2012, ktorým sa vykonáva článok 32 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii, nariadenia Rady (EÚ) č. 545/2012 z 25. júna 2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii, vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 673/2012 z 23. júla 2012, ktorým sa vykonáva článok 32 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii, rozhodnutia Rady 2012/420/SZBP z 23. júla 2012, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2011/782/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii, a vykonávacieho rozhodnutia Rady 2012/424/SZBP z 23. júla 2012, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2011/782/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii, keďže tieto akty sa netýkajú pána Aimana Jabera.
3. Nie je už potrebné rozhodnúť o žalobe, pokiaľ ide o jej časť smerujúcu k zrušeniu rozhodnutia Rady 2011/782/SZBP z 1. decembra 2011 o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2011/273, rozhodnutia Rady 2012/739/SZBP z 29. novembra 2012 o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii a o zrušení rozhodnutia 2011/782, a vykonávacieho rozhodnutia Rady 2013/185/SZBP z 22. apríla 2013, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2012/739, keďže tieto akty boli zrušené a nahradené.
4. V časti, v ktorej sa tieto akty týkajú pána Jabera, sa zrušujú:
– nariadenie Rady (EÚ) č. 36/2012 z 18. januára 2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 442/2011,
– vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 363/2013 z 22. apríla 2013, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 36/2012,
– rozhodnutie Rady 2013/255/SZBP z 31. mája 2013 o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii.
5. Účinky zrušených rozhodnutí a nariadení sa voči pánovi Jaberovi zachovávajú do uplynutia lehoty na podanie odvolania alebo ak bude odvolanie v tejto lehote podané, do prípadného zamietnutia odvolania.
6. Rada Európskej únie znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť jednu tretinu trov konania vynaložených pánom Jaberom.
7. Pán Jaber znáša dve tretiny svojich vlastných trov konania.
van der Woude | Wiszniewska‑Białecka | Ulloa Rubio |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 13. novembra 2014.
Podpisy