ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora)
z 19. decembra 2019 (*)
„Ochranná známka Európskej únie – Konanie vo veci zrušenia – Slovná ochranná známka Európskej únie Vita – Rozhodnutie prijaté v nadväznosti na zrušenie skoršieho rozhodnutia Všeobecným súdom – Článok 65 ods. 6 nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 72 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2017/1001] – Právna sila rozhodnutej veci“
Vo veci T‑690/18,
Sony Interactive Entertainment Europe Ltd, so sídlom v Londýne (Spojené kráľovstvo), v zastúpení: S. Malynicz, QC,
žalobkyňa,
proti
Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), v zastúpení: J. Crespo Carrillo a H. O’Neill, splnomocnení zástupcovia,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO:
Vieta Audio, SA, so sídlom v Barcelone (Španielsko),
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 10. septembra 2018 (vec R 695/2018‑4), týkajúcemu sa konania vo veci zrušenia medzi spoločnosťami Vieta Audio a Sony Interactive Entertainment Europe,
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora),
v zložení: predseda komory A. M. Collins (spravodajca), sudcovia M. Kănčeva a G. De Baere,
tajomník: R. Ükelytė, referentka,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 22. novembra 2018,
so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 12. apríla 2019,
na základe ústneho pojednávania z 10. októbra 2019,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Dňa 6. júla 2001 podala spoločnosť Vitakraft‑Werke Wührmann & Sohn GmbH & Co. KG na Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) prihlášku ochrannej známky Európskej únie podľa nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146), v znení zmien [nahradeného nariadením Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1), v znení zmien, ktoré bolo nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1)].
2 Ochrannou známkou, ktorej zápis bol požadovaný, je slovné označenie Vita.
3 Tovary, pre ktoré sa zápis požadoval, sú zaradené konkrétne do triedy 9 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení, a zodpovedajú tomuto opisu: „Nosiče údajov s inštalovanými programami, počítačový softvér, zvukové a/alebo obrazové nosiče (iné ako papierové), predovšetkým magnetické pásky a kazety, zvukové pásky, zvukové kompaktné disky, DAT kazety (audiodigitálne), video disky, videokazety, exponované filmy, grafické tlačiarenské výrobky“.
4 Prihláška ochrannej známky bola uverejnená vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 56/2002 z 15. júla 2002.
5 Prihlasovaná ochranná známka bola zapísaná 27. septembra 2005 pod číslom 2290385.
6 Faxom z 28. marca 2011 spoločnosť Forrester Ketley Ltd informovala EUIPO, že 16. marca 2011 na ňu Vitakraft‑Werke Wührmann & Sohn previedla svoje práva k slovnej ochrannej známke Európskej únie Vita v rozsahu, v akom pokrývala výrobky uvedené v bode 3 vyššie. Forrester Ketley je spoločnosť poskytujúca služby, ktorá predovšetkým zastupovala Sony Computer Entertainment Europe Ltd, predchodkyňu žalobkyne, Sony Interactive Entertainment Europe Ltd, pokiaľ ide o otázky práva ochranných známok pred EUIPO.
7 Slovná ochranná známka Európskej únie Vita, keďže bola predmetom tohto čiastočného prevodu, bola zapísaná do registra pod číslom 9993361.
8 Faxom z 28. septembra 2011 Forrester Ketley informovala EUIPO, že 15. septembra 2011 previedla spornú ochrannú známku na Sony Computer Entertainment Europe.
9 Dňa 14. októbra 2011 ďalší účastník konania pred EUIPO, a to Vieta Audio, SA, podala podľa článku 51 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 [teraz článok 58 ods. 1 písm. a) nariadenia 2017/1001] návrh na zrušenie spornej ochrannej známky pre všetky výrobky, na ktoré sa vzťahuje. V tomto návrhu tvrdila, že sporná ochranná známka nebola v Európskej únii počas relevantného obdobia piatich rokov, ktoré prebehlo medzi 14. októbrom 2006 a 13. októbrom 2011, riadne používaná a že neexistovali náležité dôvody na jej nepoužívanie.
10 V odpovedi na návrh na zrušenie napadnutej ochrannej známky 4. mája 2012 Sony Computer Entertainment Europe tvrdila, že sporná ochranná známka bola v Únii počas relevantného obdobia pre dotknuté výrobky riadne používaná. Uviedla, že túto ochrannú známku používala pre svoju prenosnú hernú konzolu s názvom PlayStation Vita, ako aj pre hry a príslušenstvo, ktoré s ňou súvisia. Spresnila, že meno tejto novej konzoly bolo oficiálne oznámené v júni 2011, a následne bola až do októbra 2011 predmetom rozsiahlej propagačnej kampane. Oficiálne európske spustenie konzoly PlayStation Vita prebehlo na konferencii Gamescom, ktorá sa konala v Kolíne (Nemecko) v auguste 2011, a na trh Únie bola táto konzola uvedená 22. februára 2012.
11 Na podporu svojich tvrdení Sony Computer Entertainment Europe predložila písomné vyhlásenie jedného zo svojich riaditeľov zo 4. mája 2012, ku ktorému boli pripojené tieto dôkazy:
– tlačové oznámenie s dátumom 7. júna 2011, v ktorom bolo oznámené meno jej novej hernej konzoly, t. j. PlayStation Vita,
– snímka obrazovky zobrazujúca internetovú stránku „www.pcmag.com“ zo 7. júna 2011, na ktorej bolo uvedené toto oznámenie,
– kópia reklamnej brožúry, ktorá bola distribuovaná návštevníkom a novinárom na konferencii Gamescom a ktorá obsahovala informácie o konzolte PlayStation Vita, ako aj o videohrách určených na používanie s touto konzolou,
– kópia obálky tejto brožúry, na ktorej bola zobrazená konzola PlayStation Vita,
– disketa obsahujúcu propagačné video pre konzolu PlayStation Vita, ktorá bola rozdávaná na konferencii Gamescom,
– rôzne články z tlače týkajúce sa konzoly PlayStation Vita a hry určené na používanie s touto konzolou, uverejnené na oficiálnej internetovej stránke PlayStation v Spojenom kráľovstve, datované od 7. júna do 22. septembra 2011,
– snímka obrazovky zobrazujúca video uverejnené na stránke pre umiestňovanie videí, a to na YouTube,
– tlačová správa z 28. februára 2012 týkajúca sa svetového predaja konzol PlayStation Vita,
– snímky obrazovky zobrazujúce oficiálnu internetovú stránku PlayStation v Spojenom kráľovstve, datované z roku 2012, ktoré sa týkajú príslušenstva – medzi iným pamäťových kariet – a doplnkov konzoly PlayStation Vita.
12 Dňa 2. januára 2013 Sony Computer Entertainment Europe odpovedala na pripomienky predložené ďalším účastníkom konania pred EUIPO 31. júla 2012 a s cieľom preukázať riadne používanie spornej ochrannej známky pre všetky dotknuté výrobky predložila nasledujúce dodatočné dôkazy:
– snímky obrazovky zobrazujúce oficiálnu internetovú stránku PlayStation v Spojenom kráľovstve z 12. decembra 2012, ktoré podrobne opisujú technické vlastnosti a špecifikácie konzoly PlayStation Vita,
– snímky obrazovky zobrazujúce oficiálnu internetovú stránku PlayStation v Spojenom kráľovstve z 12. decembra 2012, ktoré obsahujú informácie týkajúce sa aktualizácií operačného systému konzoly PlayStation Vita,
– snímky obrazovky zobrazujúce internetovú stránku Wikipédia týkajúce sa jej materskej spoločnosti a spoločnosti Naughty Dog, Inc., americkej spoločnosti vyvíjajúcej videohry, ktorá je v celom rozsahu ovládaná touto materskou spoločnosťou, z 2. januára 2013,
– snímky obrazovky z oficiálnej internetovej stránky PlayStation v Spojenom kráľovstve z 12. decembra 2012, ktoré uvádzajú príklady balíkových ponúk pozostávajúcich z konzol PlayStation Vita, hier, príslušenstva a ďalších výrobkov.
13 V dodatočných pripomienkach z 24. apríla 2013 Sony Computer Entertainment Europe dodala, že 25. októbra 2007 uviedla na trh Únie pod menom Aqua Vita interaktívnu videohru spočívajúcu vo virtuálnom akváriu. Spresnila, že táto videohra je k dispozícii na predaj na jej on‑line obchodoch na trhu Únie od uvedeného dátumu, a uviedla obrat, ktorý dosiahla predajom uvedenej hry, a to za každý rok od uvedenia na trh až do roku 2013. K svojim pripomienkam pripojila na jednej strane snímky obrazovky z oficiálnych internetových stránok PlayStation pre Španielsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo, datované z 24. apríla 2013, ktoré svedčia o tom, že táto hra bola k dispozícii v jej on‑line obchodoch, a na druhej strane kópie rôznych článkov, ktoré sa týkajú uvedenej hry.
14 Rozhodnutím z 30. júna 2014 zrušovacie oddelenie vyhlásilo spornú ochrannú známku za neplatnú pre všetky výrobky, pre ktoré bola zapísaná, s účinnosťou od dátumu podania návrhu na zrušenie.
15 Sony Computer Entertainment Europe podala 28. augusta 2014 proti rozhodnutiu zrušovacieho oddelenia odvolanie v rámci EUIPO na základe článkov 58 až 64 nariadenia č. 207/2009 (teraz články 66 až 71 nariadenia 2017/1001).
16 Dňa 29. októbra 2014 Sony Computer Entertainment Europe predložila vyjadrenie, ktorým sa vysvetľujú dôvody odvolania, spolu s dodatočnými dôkazmi, vrátane krabíc z videohier, na ktorých sa okrem názvov predmetných videohier nachádzali označenia PSVita (ktoré je skráteným názvom pre PlayStation Vita).
17 Rozhodnutím z 12. novembra 2015 (vec R 2232/2014‑5, ďalej len „skoršie rozhodnutie“) piaty odvolací senát EUIPO potvrdil rozhodnutie zrušovacieho oddelenia a odvolanie zamietol.
18 V prvom rade piaty odvolací senát po tom, čo pripomenul uplatniteľné zásady (body 19 až 24 skoršieho rozhodnutia), preskúmal otázku riadneho používania napadnutej ochrannej známky (body 25 až 38 skoršieho rozhodnutia). Na úvod uviedol, že relevantné obdobie trvalo od 14. októbra 2006 do 13. októbra 2011. Ďalej usúdil, že k prvému konkrétnemu používaniu spornej ochrannej známky v Únii došlo na konferencii Gamescom, ktorá sa konala v Kolíne od 17. do 21. augusta 2011, v priebehu ktorej boli distribuované najmä propagačné materiály (najmä v podobe brožúr a CD‑ROM-ov), ale až 22. februára 2012, teda mimo relevantného obdobia, bola konzola PlayStation Vita predávaná konkrétne na trhu Únie. Domnieval sa, že používanie počas štyroch mesiacov počas relevantného obdobia (t. j. od 7. júna do 13. októbra 2011) mohlo predstavovať používanie, pokiaľ ide o dĺžku trvania, za predpokladu, že sú splnené všetky ostatné podmienky. Nakoniec uviedla, že žiadny konkrétny dôkaz nepotvrdzoval, že počas konferencie Gamescom boli účastníkom distribuované propagačné materiály.
19 V druhom rade piaty odvolací senát preskúmal otázku miesta používania (body 39 až 42 skoršieho rozhodnutia). Predovšetkým sa domnieval, že ak by sa zistilo, že reklamný materiál bol distribuovaný na konferencii Gamescom v Kolíne nad Rýnom, k používaniu výrazu „vita“ by jednoznačne došlo v Únii. Na základe toho dospel k záveru, že v rámci relevantného obdobia sa v Únii používal výraz „vita“.
20 V treťom rade piaty odvolací senát preskúmal otázku povahy a rozsahu používania (body 43 až 52 skoršieho rozhodnutia). Po upozornení na to, že väčšina dôkazov predložených spoločnosťou Sony Computer Entertainment Europe, ktoré spadajú do relevantného obdobia, zodpovedá propagačným a reklamným materiálom, posudzoval, v akom rozsahu môže používanie ochrannej známky v reklame predstavovať riadne používanie. V tejto súvislosti najmä spresnil, že reklama uskutočnená pred skutočným uvedením výrobkov a služieb na trh sa vo všeobecnosti považuje za riadne používanie, keďže má za cieľ vytvoriť pre ne odbyt. Konštatoval, že v prejednávanej veci „očakávania vzbudené v súvislosti so spustením novej konzoly PlayStation na celom svete vytvorili pri oznámení mena [tejto] novej konzoly pre videohry skutočnú obchodnú silu“ (bod 49 skoršieho rozhodnutia), a následne dospel k záveru, že „skutočnosť, že dôkazy o používaní predložené [Sony Computer Entertainment Europe potvrdzujú], že reklamné a prípravné materiály na účely uvedenia novej konzoly na trh [spĺňajú] podmienky riadneho používania“ (bod 50 skoršieho rozhodnutia). Napokon v bode 52 skoršieho rozhodnutia konštatoval, že z dôkazov, ktoré predložila Sony Computer Entertainment Europe vyplýva, že spustenie konzoly PlayStation Vita bolo dobre pripravené a starostlivo naplánované a že táto konzola bola ohlásená ako nová prenosná herná konzola, pre ktorú boli vyvinuté špeciálne nové hry.
21 Vo štvrtom rade piaty odvolací senát preskúmal, či bola sporná ochranná známka riadne používaná vo vzťahu k dotknutým výrobkom (body 53 až 69 skoršieho rozhodnutia).
22 V tejto súvislosti piaty odvolací senát na úvod uviedol, že v okamihu podania prihlášky pôvodnej ochrannej známky v roku 2001 bolo účinné siedme vydanie Niceského triedenia a že v dôsledku toho sa do úvahy vzalo práve toho vydanie. V tom čase však už podľa neho „herné konzoly“ boli zaradené do kategórie „hracie automaty, okrem tých, ktoré sa uvádzajú do činnosti vhodením mince, a tých, ktoré sú určené na používanie výlučne s televíznym prijímačom“, alebo do kategórie „hry“, pričom obe spadali do triedy 28 a neboli teda zaradené ako „nosiče dát“ patriace do triedy 9 alebo ako „počítačový softvér“ (bod 53 skoršieho rozhodnutia). Odvolací senát dodal, že hoci je pravda, že „zábavné prístroje určené na používanie výlučne s televíznym prijímačom“ patria do triedy 9, tieto výrobky sa napriek tomu odlišujú od výrobkov, vo vzťahu ku ktorým bola napadnutá ochranná známka zapísaná (bod 54 skoršieho rozhodnutia).
23 Piaty odvolací senát ďalej konštatoval, že Sony Computer Entertainment Europe predložila dôkazy preukazujúce, že reklamné kampane uskutočnené pred spustením konzoly PlayStation Vita mali za cieľ zvýšiť povedomie o tejto konzole, ako aj o nových hrách určených na použitie s touto konzolou, ale nijako neodkazovali na „nosiče dát“ alebo „počítačový softvér“ (body 55 a 56 skoršieho rozhodnutia). Domnieval sa, že bolo treba určiť, či „používané výrobky [musia] byť chápané v zmysle doslovného znenia výrobkov uvedených v zozname (konkrétne nosiče dát a počítačový softvér)“ (bod 58 skoršieho rozhodnutia) predtým, ako uvádza, že „nosiče údajov s inštalovanými programami“, sú zariadenia, ktorých funkciou je uchovávať údaje, ako sú „pamäťové karty, USB kľúče, CD‑ROM-y, pevné disky atď.“, a že aj keď herné konzoly mohli uchovávať údaje, nešlo o ich hlavnú funkciu (bod 59 skoršieho rozhodnutia).
24 Piaty odvolací senát z vyššie uvedeného vyvodil, že zrušovacie oddelenie správne uviedlo, že všetky dôkazy predložené spoločnosťou Sony Computer Entertainment Europe, ako aj vyhlásenie jedného z jej riaditeľov zo 4. mája 2012 potvrdzovali používanie pre výrobky patriace do triedy 28, a nie pre tovary označené napadnutou ochrannou známkou (bod 60 skoršieho rozhodnutia).
25 Pokiaľ ide o videohru Aqua Vita, piaty odvolací senát najmä uviedol, že údaje o predaji, ktoré predložila Sony Computer Entertainment Europe neboli potvrdené žiadnou faktúrou alebo iným dôkazom, že tieto čísla okrem toho nepreukazovali významné používanie tejto hry vzhľadom na relevantný trh, teda trh celej Únie, a že skutočnosť, že táto hra bola dostupná v internetovom obchode na trhu Únie, nebola dostatočná na preukázanie používania spornej ochrannej známky (body 66 a 68 skoršieho rozhodnutia).
26 Dňa 21. januára 2016 Sony Computer Entertainment Europe podala na Všeobecný súd žalobu proti skoršiemu rozhodnutiu, ktorá bola zapísaná do registra pod číslom T‑35/16, pričom uviedla jediný žalobný dôvod založený na porušení článku 51 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009.
27 Rozsudkom z 12. decembra 2017, Sony Computer Entertainment Europe/EUIPO – Vieta Audio (Vita) (T‑35/16, neuverejnený, EU:T:2017:886), Všeobecný súd zrušil skoršie rozhodnutie na základe dôvodu týkajúceho sa verejného poriadku, ktorý bol uplatnený ex offo, a to nedostatku odôvodnenia. Konkrétne v bode 43 tohto rozsudku Všeobecný súd rozhodol, že skoršie rozhodnutie neumožňovalo dostatočne jasne určiť dôvody, pre ktoré sa piaty odvolací senát domnieval, že Sony Computer Entertainment Europe nepreukázala riadne používanie spornej ochrannej známky pre určité kategórie dotknutých výrobkov.
28 Predsedníctvo odvolacích senátov EUIPO po vyhlásení rozsudku z 12. decembra 2017, Vita (T-35/16, neuverejnený, EU:T:2017:886), vrátilo odvolanie štvrtému odvolaciemu senátu pod číslom R 695/2018‑4.
29 Rozhodnutím z 10. septembra 2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) štvrtý odvolací senát toto odvolanie zamietol. Preskúmal a prehodnotil, či dôkazy predložené spoločnosťou Sony Computer Entertainment Europe umožňovali preukázať riadne používanie napadnutej ochrannej známky. Viackrát však poznamenal, že v rozsudku z 12. decembra 2017, Vita (T‑35/16, neuverejnený, EU:T:2017:886), Všeobecný súd potvrdil niektoré závery piateho odvolacieho senátu.
30 V prvom rade sa štvrtý odvolací senát v bode 25 napadnutého rozhodnutia domnieval, že Všeobecný súd v rozsudku z 12. decembra 2017, Vita (T‑35/16, neuverejnený, EU:T:2017:886), potvrdil skoršie rozhodnutie, pokiaľ ide o závery piateho odvolacieho senátu, pokiaľ ide o trvanie, miesto a povahu používania.
31 V druhom rade, pokiaľ ide o „nosiče údajov s nainštalovanými programami“, sa štvrtý odvolací senát v bode 41 napadnutého rozhodnutia domnieval, že rozsudkom z 12. decembra 2017, Vita (T‑35/16, neuverejnený, EU:T:2017:886), Všeobecný súd potvrdil závery piateho odvolacieho senátu v bodoch 59 a 60 skoršieho rozhodnutia a rozhodol, že sú konečné, pokiaľ ide o dôvody, pre ktoré dôkazy týkajúce sa konzoly PlayStation Vita nepreukazovali riadne používanie spornej ochrannej známky pre tieto výrobky.
32 V treťom rade, pokiaľ ide o „zvukové a/alebo obrazové nosiče (iné ako papierové)“, štvrtý odvolací senát v bodoch 55 a 56 napadnutého rozhodnutia usúdil, že táto definícia sa vzťahuje rovnako aj na pamäťové karty, ale že predložené dôkazy neboli schopné preukázať riadne používanie ani pre tieto výrobky. Pre úplnosť v bode 57 napadnutého rozhodnutia dodal, že vzhľadom na to, že žalobkyňa tvrdila, že konzola PlayStation Vita patrí aj do tejto kategórie výrobkov, úvahy rozvinuté v bode 59 skoršieho rozhodnutia, ktoré sa týkajú „nosičov údajov s nainštalovanými programami“, možno analogicky uplatniť, pričom je potrebné mať na zreteli, že hlavnou funkciou týchto konzol nie je uchovávať zvukové záznamy a obrázky. Podľa štvrtého odvolacieho senátu bolo toto odôvodnenie potvrdené Všeobecným súdom v bode 50 rozsudku z 12. decembra 2017, Vita (T‑35/16, neuverejnený, EU:T:2017:886).
33 Vo štvrtom rade, pokiaľ ide o dôkazy týkajúce sa videohry Aqua Vita, štvrtý odvolací senát sa v bode 59 napadnutého rozhodnutia domnieval, že v bode 54 rozsudku z 12. decembra 2017, Vita (T‑35/16, neuverejnený, EU:T:2017:886), Všeobecný súd dospel k záveru, že piaty odvolací senát v bodoch 61 až 69 skoršieho rozhodnutia z právneho hľadiska dostatočne uviedol dôvody, pre ktoré sa domnieval, že dôkazy týkajúce sa videohry Aqua Vita neumožňujú preukázať riadne používanie spornej ochrannej známky.
Návrhy účastníkov konania
34 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.
35 EUIPO navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
Právny stav
36 Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza dva žalobné dôvody, pričom prvý je založený na porušení článku 65 ods. 6 nariadenia č. 207/2009 (teraz článok 72 ods. 6 nariadenia 2017/1001) a povinnosti odôvodnenia, a druhý na porušení článku 51 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009.
37 Štvrtý odvolací senát podľa žalobkyne porušil článok 65 ods. 6 nariadenia č. 207/2009, keď neprijal opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s rozsudkom z 12. decembra 2017, Vita (T‑35/16, neuverejnený, EU:T:2017:886). Týmto spôsobom porušil svoju povinnosť odôvodnenia.
38 Žalobkyňa tvrdí, že štvrtý odvolací senát sa v bodoch 41, 57 a 59 napadnutého rozhodnutia nesprávne domnieval, že Všeobecný súd potvrdil niektoré zo záverov piateho odvolacieho senátu. Tvrdí, že v rozsudku z 12. decembra 2017, Vita (T‑35/16, neuverejnený, EU:T:2017:886), Všeobecný súd iba dospel k záveru, že skoršie rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, a preto musí byť zrušené v celom rozsahu. Všeobecný súd naopak nepreskúmal dôvody, ktoré pred ním uviedla Sony Computer Entertainment Europe, a preto nepotvrdil opodstatnenosť odôvodnenia akéhokoľvek tvrdenia účastníkov konania.
39 V dôsledku toho štvrtý odvolací senát nesprávne opomenul preskúmať tvrdenia žalobkyne, pokiaľ ide o otázku, či dôkazy, ktoré predložila, týkajúce sa konzoly PlayStation Vita mohli preukázať riadne používanie spornej ochrannej známky pre kategóriu „nosičov údajov s nainštalovanými programami“ a kategóriu „zvukové a/alebo obrazové nosiče (iné ako papierové)“.
40 Pokiaľ ide o kategóriu „zvukové a/alebo obrazové nosiče (iné ako papierové)“, žalobkyňa tvrdí, že štvrtý odvolací senát sa nesprávne domnieval, že Všeobecný súd potvrdil záver, že konzola PlayStation Vita patrí do tejto kategórie výrobkov len vtedy, ak by jej hlavná funkcia spočívala v uchovávaní zvukových a obrazových súborov. Podľa žalobkyne sa Všeobecný súd obmedzil na tvrdenie, že v tejto súvislosti skoršie rozhodnutie z právneho hľadiska dostatočne vysvetľovalo dôvody umožňujúce ho pochopiť.
41 Pokiaľ ide o „počítačový softvér“, žalobkyňa uvádza, že štvrtý odvolací senát sa nesprávne domnieval, že Všeobecný súd potvrdil skoršie rozhodnutie, pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov týkajúcich sa videohry Aqua Vita. Podľa žalobkyne Všeobecný súd iba pripomenul, že odôvodnenie piateho odvolacieho senátu bolo v tejto súvislosti dostatočne jasné.
42 EUIPO tvrdí, že Všeobecný súd zrušil skoršie rozhodnutie z dôvodu, že piaty odvolací senát porušil svoju povinnosť odôvodnenia, pokiaľ ide o úvahy, ktoré boli podstatné na to, aby podporili konečný záver skoršieho rozhodnutia. Úvahy, ktoré Všeobecný súd identifikoval ako nedostatočne odôvodnené, nezahŕňajú úvahy týkajúce sa používania PlayStation Vita ako „nosiča údajov s nainštalovanými programami“ a „zvukového a/alebo obrazového nosiča“. Ako konštatoval štvrtý odvolací senát v bodoch 41 a 59 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 31 vyššie), závery piateho odvolacieho senátu sa stali v tejto súvislosti konečnými. Pokiaľ ide o konštatovanie v bode 57 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 32 vyššie), EUIPO dodáva, že ide o úvahu „pre úplnosť“, s ktorou sa stotožňuje.
43 Subsidiárne EUIPO tvrdí, že za predpokladu, že by sa Všeobecný súd domnieval, že závery piateho odvolacieho senátu neboli konečné, napadnuté rozhodnutie by aj tak nebolo zaťažené nedostatkom odôvodnenia, pretože je zrejmé, že stanovisko štvrtého odvolacieho senátu k predmetným bodom je totožné so stanoviskom piateho odvolacieho senátu v predchádzajúcich bodoch.
44 Najprv treba pripomenúť, že vzhľadom na to, že rozsudok z 12. decembra 2017, Vita (T‑35/16, neuverejnený, EU:T:2017:886), nebol predmetom odvolania, stal sa právoplatným.
45 Ďalej treba pripomenúť, že podľa judikatúry zrušujúci rozsudok pôsobí ex tunc, a teda so spätnou účinnosťou odstraňuje zrušený akt z právneho poriadku [pozri rozsudok z 25. marca 2009, Kaul/ÚHVT – Bayer (ARCOL), T‑402/07, EU:T:2009:85, bod 21 a citovanú judikatúru]. Z tej istej judikatúry vyplýva, že na to, aby sa dosiahol súlad so zrušujúcim rozsudkom a aby bol tento rozsudok vykonaný v plnom rozsahu, inštitúcia, ktorá je autorkou zrušeného aktu, má povinnosť dodržať nielen výrok rozsudku, ale aj dôvody, ktoré k nemu viedli a o ktoré sa výrok bezpodmienečne opiera, v tom zmysle, že sú nevyhnutné na určenie presného zmyslu toho, o čom sa rozhodlo vo výroku. Tieto dôvody totiž jednak identifikujú konkrétne ustanovenie považované za nezákonné a jednak presne vysvetľujú dôvody nezákonnosti zistenej vo výroku, pričom dotknutá inštitúcia na ne musí prihliadnuť pri nahrádzaní zrušeného aktu [rozsudky z 25. marca 2009, ARCOL, T‑402/07, EU:T:2009:85, bod 22, a z 13. apríla 2011, Safariland/ÚHVT – DEF-TEC Defense Technology (FIRST DEFENSE AEROSOL PEPPER PROJECTOR), T‑262/09, EU:T:2011:171, bod 41].
46 Treba tiež uviesť, že rozsudkom z 12. decembra 2017, Vita (T‑35/16, neuverejnený, EU:T:2017:886, body 43 až 59 a citovaná judikatúra), Všeobecný súd zrušil skoršie rozhodnutie na základe dôvodu týkajúceho sa verejného poriadku, ktorý bol uplatnený ex offo, a to na základe nedostatku odôvodnenia.
47 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 75 prvej vety nariadenia č. 207/2009 (teraz článok 94 ods. 1 prvá veta nariadenia 2017/1001) musia byť rozhodnutia EUIPO odôvodnené. Takto stanovená povinnosť odôvodnenia má rovnaký rozsah ako povinnosť, ktorá je zakotvená v článku 296 ZFEÚ. Podľa judikatúry musí odôvodnenie požadované podľa článku 296 ZFEÚ jasne a jednoznačne ukázať úvahu autora právneho aktu takým spôsobom, aby dotknuté osoby mohli poznať príčiny prijatého opatrenia a príslušné súdne orgány vykonávať svoje preskúmanie. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie špecifikovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretože otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 ZFEÚ, má byť posudzovaná nielen s ohľadom na jeho znenie, ale tiež na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblasť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. októbra 2004, KWS Saat/ÚHVT, C‑447/02 P, EU:C:2004:649, body 63 až 65).
48 Na druhej strane treba pripomenúť, že povinnosť odôvodnenia predstavuje podstatnú formálnu náležitosť, ktorú treba odlíšiť od dôvodnosti odôvodnenia, ktoré sa týka zákonnosti sporného aktu z meritórneho hľadiska. Odôvodnenie rozhodnutia totiž spočíva vo formálnom vyjadrení dôvodov, na ktorých sa zakladá toto rozhodnutie. Ak sú tieto dôvody zaťažené chybami, tieto chyby zaťažujú zákonnosť rozhodnutia z meritórneho hľadiska, ale nie jeho odôvodnenie, ktoré môže byť dostatočné, hoci vyjadruje chybné dôvody (pozri rozsudok z 22. septembra 2016, Pensa Pharma/EUIPO, C‑442/15 P, neuverejnený, EU:C:2016:720, bod 35 a citovanú judikatúru).
49 Nedostatok odôvodnenia, ktorý Všeobecný súd konštatoval v rozsudku z 12. decembra 2017, Vita (T‑35/16, neuverejnený, EU:T:2017:886), sa týkal troch aspektov skoršieho rozhodnutia. V prvom rade piaty odvolací senát nevysvetlil, prečo kópie pamäťových kariet s označením PSVita nemohli preukázať riadne používanie spornej ochrannej známky pre „nosiče údajov s nainštalovanými programami“ (rozsudok z 12. decembra 2017, Vita, T‑35/16, neuverejnený, EU:T:2017:886, bod 51). V druhom rade dostatočne jasným a jednoznačným spôsobom nespresnil, z akých dôvodov sa domnieval, že nebolo preukázané riadne používanie spornej ochrannej známky pre „zvukové a/alebo obrazové nosiče (iné ako papierové), predovšetkým magnetické pásky a kazety, zvukové pásky, zvukové kompaktné disky, DAT kazety (audiodigitálne), video disky, videokazety, exponované filmy, grafické tlačiarenské výrobky“ (rozsudok z 12. decembra 2017, Vita, T‑35/16, neuverejnený, EU:T:2017:886, bod 53). V treťom rade nevysvetlil, prečo nepoužil dôkazy preukazujúce prítomnosť označenia PSVita na videohrách určených na používanie s konzolou PlayStation Vita (rozsudok z 12. decembra 2017, Vita, T‑35/16, neuverejnený, EU:T:2017:886, bod 55).
50 V rámci preskúmania tohto dôvodu týkajúceho sa verejného poriadku Všeobecný súd tiež poznamenal, že piaty odvolací senát z právneho hľadiska dostatočne uviedol dôvody, pre ktoré sa domnieva, že dôkazy týkajúce sa konzoly PlayStation Vita neboli spôsobilé preukázať riadne používanie spornej ochrannej známky pre „nosiče údajov s nainštalovanými programami“ (rozsudok z 12. decembra 2017, Vita, T‑35/16, neuverejnený, EU:T:2017:886, bod 50). To isté platí, pokiaľ ide o dôvody, pre ktoré sa piaty odvolací senát domnieval, že dôkazy týkajúce sa videohry Aqua Vita neumožňujú preukázať riadne používanie spornej ochrannej známky pre „počítačový softvér“ (rozsudok z 12. decembra 2017, Vita, T‑35/16, neuverejnený, EU:T:2017:886, bod 54).
51 Treba uviesť, že v bodoch 50 a 54 rozsudku z 12. decembra 2017, Vita (T‑35/16, neuverejnený, EU:T:2017:886), Všeobecný súd iba konštatoval, že piaty odvolací senát z právneho hľadiska dostatočne vyjadril dôvody, na ktorých bolo založené skoršie rozhodnutie. Naopak, z tohto rozsudku jasne vyplýva, že Všeobecný súd nepreskúmal tvrdenia spoločnosti Sony Computer Entertainment Europe uvádzané v rámci jej jediného žalobného dôvodu založeného na tom, že piaty odvolací senát porušil článok 51 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009, a teda, že Všeobecný súd sa nevyjadril k zákonnosti skoršieho rozhodnutia z meritórneho hľadiska. Z toho vyplýva, že právna sila rozhodnutej veci sa týka výlučne odôvodnenia skoršieho rozhodnutia, ako podstatnej formálnej náležitosti, a nie jeho zákonnosti z meritórneho hľadiska.
52 Navyše treba uviesť, že právna sila rozhodnutej veci sa vzťahuje len na odôvodnenie rozsudku, ktoré je nevyhnutným podkladom pre jeho výrokovú časť, a nemožno ho z toho dôvodu oddeliť (pozri rozsudok z 25. júla 2018, Société des produits Nestlé a i./Mondelez UK Holdings & Services, C‑84/17 P, C‑85/17 P a C‑95/17 P, EU:C:2018:596, bod 52 a citovanú judikatúru). V dôsledku toho časti skoršieho rozhodnutia, na základe ktorých Všeobecný súd konštatoval, že boli správne odôvodnené, nemožno považovať za také, ktoré nadobudli právnu silu rozhodnutej veci (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 25. júla 2018, Société des produits Nestlé a i./Mondelez UK Holdings Services, C‑84/17 P, C‑85/17 P a C‑95/17 P, EU:C:2018:596, bod 53). V prejednávanej veci teda štvrtý odvolací senát nemohol byť týmito prvkami skoršieho rozhodnutia viazaný a nemohol ich potvrdiť v napadnutom rozhodnutí.
53 Štvrtý odvolací senát sa preto v bodoch 41 a 59 napadnutého rozhodnutia nesprávne domnieval, že závery piateho odvolacieho senátu týkajúce sa konzoly PlayStation Vita a videohry Aqua Vita sa stali konečnými v dôsledku rozsudku z 12. decembra 2017, Vita (T‑35/16, neuverejnený, EU:T:2017:886), a v bode 57 napadnutého rozhodnutia, že Všeobecný súd potvrdil konštatovanie piateho odvolacieho senátu, podľa ktorého konzola PlayStation Vita nepatrí do kategórie „zvukové a/alebo obrazové nosiče (iné ako papierové)“, pretože jej hlavná funkcia nespočívala v uchovávaní zvukových a obrazových súborov.
54 V nadväznosti na zrušenie skoršieho rozhodnutia z dôvodu nedostatku odôvodnenia a s cieľom splniť si povinnosť vyplývajúcu z článku 65 ods. 6 nariadenia č. 207/2009 prijať opatrenia na dosiahnutie súladu s rozsudkom z 12. decembra 2017, Vita (T‑35/16, neuverejnený, EU:T:2017:886), bol teda štvrtý odvolací senát povinný znovu rozhodnúť o všetkých otázkach relevantných na účely uplatnenia článku 51 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009.
55 Napokon z vyššie uvedeného vyplýva, že ani tvrdenie, ktoré EUIPO uviedol subsidiárne, podľa ktorého napadnuté rozhodnutie nie je zaťažené nedostatkom odôvodnenia, pretože je zrejmé, že stanovisko štvrtého odvolacieho senátu k predmetným bodom je totožné so stanoviskom piateho odvolacieho senátu k rovnakým bodom skoršieho rozhodnutia, nemôže uspieť. Z napadnutého rozhodnutia totiž nevyplýva (pozri body 29 až 33 vyššie), že stanovisko štvrtého odvolacieho senátu k predmetným bodom je totožné so stanoviskom piateho odvolacieho senátu k rovnakým bodom skoršieho rozhodnutia. V napadnutom rozhodnutí štvrtý odvolací senát nesprávne konštatoval, že Všeobecný súd potvrdil niektoré závery piateho odvolacieho senátu. V dôsledku toho sa domnieval, že je týmito závermi viazaný bez toho, aby skúmal a zaujal stanovisko k relevantným tvrdeniam účastníkov konania. Okrem toho, ako už bolo uvedené v bode 52 vyššie, štvrtý odvolací senát nemohol byť viazaný závermi piateho odvolacieho senátu a nemohol ich potvrdiť v napadnutom rozhodnutí.
56 Keďže štvrtý odvolací senát porušil povinnosť opätovne rozhodnúť o všetkých relevantných otázkach, treba v tejto súvislosti vyhovieť prvému žalobnému dôvodu a zrušiť napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o ostatných výhradách a žalobnom dôvode.
O trovách
57 Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu je účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže EUIPO nemal vo veci úspech, je opodstatnené uložiť mu povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom žalobkyne.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora)
rozhodol takto:
1. Rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 10. septembra 2018 (vec R 695/2018‑4), týkajúce sa konania vo veci zrušenia medzi spoločnosťami Vieta Audio, SA, a Sony Interactive Entertainment Europe Ltd, sa zrušuje.
2. EUIPO znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Sony Interactive Entertainment Europe.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 19. decembra 2019.
Podpisy