Vec C-342/17

Memoria Srl
a
Antonia Dall’Antonia

proti

Comune di Padova

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale amministrativo regionale per il Veneto)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Obmedzenia slobody usadiť sa – Právomoc Súdneho dvora – Prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania – Výlučne vnútroštátna situácia – Vnútroštátna právna úprava zakazujúca akúkoľvek činnosť zameranú na dosiahnutie zisku v súvislosti s uchovávaním pohrebných urien – Test proporcionality – Koherentnosť vnútroštátnej právnej úpravy“

1.        Sloboda usadiť sa – Slobodné poskytovanie služieb – Služby na vnútornom trhu – Smernica 2006/123 – Pôsobnosť – Vnútroštátna právna úprava priznávajúca monopol mestským službám na poskytovanie služby uchovávania pohrebných urien – Vylúčenie

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123, odôvodnenie 8 a článok 1 ods. 3)

2.        Sloboda usadiť sa – Obmedzenia – Vnútroštátna právna úprava zakazujúca akúkoľvek činnosť zameranú na dosiahnutie zisku v súvislosti s uchovávaním pohrebných urien – Neprípustnosť – Odôvodnenie – Neexistencia

(Článok 49 ZFEÚ)

1.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 41, 42)

2.      Článok 49 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá osobe, ktorej bola odovzdaná pohrebná urna, zakazuje, aj napriek výslovnej vôli zosnulého, zveriť urnu do úschovy tretej osobe, ukladá jej povinnosť uchovávať urnu vo svojom obydlí s výnimkou jej uloženia na mestskom cintoríne a okrem toho zakazuje akúkoľvek činnosť vykonávanú na účely dosiahnutia zisku, ktorej predmetom, hoci nie výlučným, je úschova pohrebných urien z akéhokoľvek titulu a na akýkoľvek dlhý čas.

V tejto súvislosti, pokiaľ ide, po prvé, o odôvodnenie súvisiace s ochranou verejného zdravia, z ustálenej judikatúry Súdneho dvora nepochybne vyplýva, že ochrana verejného zdravia patrí medzi naliehavé dôvody všeobecného záujmu uznávané právom Únie a členské štáty majú v tejto oblasti širokú mieru voľnej úvahy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. júna 2010, Blanco Pérez a Chao Gómez, C‑570/07 a C‑571/07, EU:C:2010:300, body 44, 68 a 106). Takýto cieľ však nemôže odôvodniť obmedzenie dotknuté vo veci samej, keďže pohrebný popol je na rozdiel od telesných pozostatkov z biologického hľadiska neaktívny, pretože sa stal na základe pôsobenia tepla sterilným, takže jeho úschova nemôže predstavovať obmedzenie nevyhnutné z dôvodov verejného zdravia.

Pokiaľ ide, po druhé, o cieľ ochrany náležitej úcty k pamiatke zosnulých, ten môže tiež predstavovať naliehavý dôvod všeobecného záujmu. Treba však konštatovať, že existujú menej obmedzujúce opatrenia, ktoré umožňujú dosiahnuť uvedený cieľ, ako je najmä povinnosť zabezpečiť úschovu pohrebných urien za podobných podmienok ako mestské cintoríny a v prípade skončenia činnosti premiestniť tieto urny na verejný cintorín alebo ich vrátiť blízkych osobám zosnulého.

(pozri body 54, 55, 57, 59, 66 a výrok)