Odvolanie podané 5. marca 2010: Európsky parlament proti uzneseniu predsedu Súdu pre verejnú službu z 18. decembra 2009 vo veci F-92/09 R, U/Parlament
[vec T-103/10 P (R)]
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Odvolateľ: Európsky parlament (v zastúpení: S. Seyr a K. Zejdová, splnomocnení zástupcovia)
Ďalší účastník konania: U
Návrhy odvolateľa
zrušiť napadnuté uznesenie predsedu Súdu pre verejnú službu,
rozhodnúť s konečnou platnosťou o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tak, že ho zamietne ako nedôvodné,
rozhodnúť o trovách konania neskôr.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Týmto odvolaním sa odvolateľ domáha zrušenia uznesenia predsedu Súdu pre verejnú službu z 18. decembra 2009 vydaného vo veci U/Parlament, F-92/09 R, ktorým sa pozastavil výkon rozhodnutia o prepustení zo 6 júla 2009 až do konečného rozhodnutia Všeobecného súdu.
Na podporu svojho odvolania odvolateľ predložil tri žalobné dôvody, založené na:
nedostatku odôvodnenia, pretože z odôvodnenia napadnutého uznesenia nebolo možné vo viacerých prípadoch zistiť dôvody, na ktorých sa zakladalo rozhodnutie sudcu rozhodujúceho o nariadení predbežných opatrení,
porušení práv Európskeho parlamentu na obhajobu, pretože uznesenie o nariadení predbežného opatrenia prekročilo rámec základného preskúmania podľa článku 102 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu, podľa ktorého návrhy na nariadenie predbežných opatrení musia uvádzať najmä okolnosti preukazujúce naliehavosť, ako aj skutkové a právne dôvody, ktoré na prvý pohľad odôvodňujú nariadenie navrhovaných predbežných opatrení. Posúdením jednotlivých detailov vo veci samej a predovšetkým rozhodnutím o skutočnostiach týkajúcich sa priebehu zlepšovania pracovného výkonu, porušilo toto uznesenie právo Parlamentu na obhajobu, pričom ho zbavilo možnosti vyjadriť sa a obhajovať sa v tomto ohľade,
nedodržaní pravidiel týkajúcich sa dôkazného bremena, pretože pokiaľ ide o podmienku naliehavosti, neboli zohľadnené všetky relevantné okolnosti, ktoré mohli mať vplyv na finančnú situáciu žalobkyne vo veci samej, čo bolo v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania pred súdom Spoločenstva.
____________