Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgericht Sigmaringen (Nemecko) 23. marca 2022 – A. A./Bundesrepublik Deutschland
(vec C-216/22)
Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Verwaltungsgericht Sigmaringen
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: A. A.
Žalovaná: Bundesrepublik Deutschland
Prejudiciálne otázky
1. a) Je vnútroštátny predpis, podľa ktorého sa následná žiadosť považuje za prípustnú len vtedy, ak sa skutkový alebo právny stav, na ktorom bolo založené pôvodné rozhodnutie o zamietnutí, neskôr zmenil v prospech žiadateľa, zlučiteľný s článkom 33 ods. 2 písm. d) a s článkom 40 ods. 2 smernice 2013/32/EÚ1 ?
b) Bránia článok 33 ods. 2 písm. d) a článok 40 ods. 2 smernice 2013/32/EÚ vnútroštátnemu predpisu, podľa ktorého sa rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (v tomto prípade rozhodnutie vydané v prejudiciálnom konaní podľa článku 267 ZFEÚ) nepovažuje za „novú skutočnosť“ alebo „nové zistenie“, ak sa v tomto rozhodnutí nekonštatuje nesúlad vnútroštátneho predpisu s právom Únie, ale sa v ňom len podáva výklad práva Únie? Aké podmienky musia byť prípadne splnené na to, aby sa rozsudok Súdneho dvora Európskej únie, v ktorom sa len podáva výklad práva Únie, musel zohľadniť ako „nová skutočnosť“ alebo „nové zistenie“?
2. V prípade, ak je odpoveď na otázky 1a a 1b kladná, majú sa článok 33 ods. 2 písm. d) a článok 40 ods. 2 smernice 2013/32/EÚ vykladať v tom zmysle, že rozsudok Súdneho dvora Európskej únie, ktorým sa rozhodlo, že existuje silná domnienka, že odmietnutie vykonania vojenskej služby sa za podmienok spresnených v článku 9 ods. 2 písm. e) smernice 2011/95/EÚ1 viaže na jeden z piatich dôvodov pripomenutých v jej článku 10, sa má zohľadniť ako „nová skutočnosť“ alebo „nové zistenie“?
3. a) Má sa článok 46 ods. 1 písm. a) bod ii) smernice 2013/32/EÚ vykladať v tom zmysle, že opravný prostriedok pred súdom proti rozhodnutiu o neprípustnosti, ktoré prijal rozhodujúci orgán, v zmysle článku 33 ods. 2 písm. d) a článku 40 ods. 5 smernice 2013/32/EÚ je obmedzený na posúdenie, či rozhodujúci orgán správne uznal, že sú splnené podmienky na to, aby sa následná žiadosť o azyl podľa článku 33 ods. 2 písm. d) a článku 40 ods. 2 a 5 smernice 2013/32/EÚ mohla považovať za neprípustnú?
b) V prípade, ak je odpoveď na otázku 3a záporná, má sa článok 46 ods. 1 písm. a) bod ii) smernice 2013/32/EÚ vykladať v tom zmysle, že opravný prostriedok pred súdom proti rozhodnutiu o neprípustnosti zahŕňa aj posúdenie, či sú splnené podmienky na poskytnutie medzinárodnej ochrany v zmysle článku 2 písm. b) smernice 2011/95/EU, ak súd po vlastnom posúdení konštatuje, že nie sú splnené podmienky na zamietnutie následnej žiadosti o azyl ako neprípustnej?
c) V prípade, ak je odpoveď na otázku 3b kladná, je podmienkou vydania takého súdneho rozhodnutia, aby sa žiadateľovi predtým poskytli osobitné procesné záruky podľa článku 40 ods. 3 tretej vety v spojení s ustanoveniami kapitoly II smernice 2013/32/EÚ? Môže súd sám uskutočniť toto konanie, alebo ho musí – prípadne po prerušení súdneho konania – delegovať na rozhodujúci orgán? Môže sa žiadateľ vzdať dodržania týchto procesných záruk?
____________
1 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (Ú. v. EÚ L 180, 2013, s. 60).
1 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (Ú. v. EÚ L 337, 2011, s. 9).